Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/259/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ:1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zastúpený: Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. R. XX, B., o zaplatenie 756,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/925/2015-72 zo dňa 18. októbra 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 112,84 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 11.11.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 70%.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

IV. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 10 § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 524, § 526 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , vecne odôvodnil tým, že skôr ako sa súd začal zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu, žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (takto ju označil v žalobe i ozname o postúpení pohľadávky zaslanom žalovanej) mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (Home Credit Slovakia, a.s.) voči dlžníkovi (žalovanému). Túto skutočnosť však dostatočným spôsobom nepreukázal. V tvrdeniach žalobcu súd zistil viaceré rozpory, ktoré tieto tvrdenia spochybňujú. Kým v žalobe žalobca uviedol, že k postúpeniu malo dôjsť na základe zmluvy zo dňa 23.07.2015, v oznámení o postúpení pohľadávky vykonanom advokátskou kanceláriou je uvedené, že ide o zmluvu zo dňa 12.09.2012. Postúpenie pohľadávky spochybňuje aj skutočnosť, že žalovaný bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy na bankový účet č.

IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX tak zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (vo výzve zo dňa 29.10.2014, kde táto spoločnosť prezentovala uvedený bankový účet ako svoj vlastný účet) ako aj zo strany žalobcu AB 1 B. V. na účet číslo: IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX po údajnom postúpení pohľadávky (v oznámení o postúpení pohľadávky). Súd uvádza, že ide o totožné číslo účtu a variabilný symbol. Súdu neušlo pozornosti ani to, že zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. došlo k zosplatneniu úveru podaním zo dňa 23.07.2015 a teda v ten istý deň, keď podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.

2. Ďalší rozpor súd zistil aj v tom, že kým v oznámení o postúpení pohľadávky vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky ku dňu oznámenia vo výške 763,57 eura, v zosplatnení úveru zaslanom spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. je uvedené, že ide o dlžnú čiastku vo výške 756,04 eura. To vzbudzuje pochybnosti o tom, v akom rozsahu mala byť pohľadávka z predmetnej zmluvy postúpená. Súd žiadal žalobcu predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky (takto je listina označená v žalobe i ním predložených listinách) uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., predmetom ktorej bola i pohľadávka žalovaného. Z obsahu listiny doručenej žalobcom a označenej ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157“ datovanej dňa 23.07.2015 mal súd preukázané, že žalobca ako postupník sa dohodol s postupcom Home Credit Slovakia, a.s. Dohodli sa na postúpení pohľadávky s príslušenstvom vzniknutej z úverovej zmluvy č. 4304008157 zo dňa 04.04.2013 vo výške 756,04 eura voči žalovanému. Listinu ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157“ súd vyhodnotil ako listinu, ktorú žalobca vyhotovoval len dodatočne. Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že doposiaľ žalobca vždy súdu doručoval „Zmluvu o postúpení pohľadávky“ s prílohou, kde bol označený subjekt, ktorého pohľadávka bola postupovaná. Pokiaľ by k postúpeniu pohľadávky došlo listinou vyššie označenou, v žalobe by nebola označovaná ako zmluva o postúpení pohľadávky. V konečnom dôsledku v predmetnej listine sa spomína pohľadávka vo výške 756,04 eura, pritom v oznámení o postúpení pohľadávky sa uvádza výška pohľadávky 763,57 eura. Na základe týchto myšlienkových pochodov súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky (a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu).

3. Aj keď sú súdu známe závery v rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení, je nutné uviesť, že v tomto prípade bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi (žalovanému) advokátskou kanceláriou, ktorá podľa predložených plnomocenstiev zastupuje obe zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. tak postupníka ako aj postupcu. Obe plnomocenstvá sú pritom plnomocenstvá všeobecné a sú udelené v ten istý deň (31.05.2014). Navyše uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkalo postúpenia pohľadávky v obchodnom spore a nie spotrebiteľskej právnej veci.

4. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b) dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd má povinnosť prieskumu neprijateľných (nečestných) zmluvných podmienok z úradnej moci (napr. rozsudok ESD Oceáno Grupo Editorial, spojené veci C-240/98 až C-244/98) a priamo zákon určuje ako jednu z možných neprijateľných zmluvných podmienok aj prevod práva zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje záver prezentovaný v citovanom rozsudku NS SR o nemožnosti prieskumu platnosti tejto zmluvy zo strany súdu za neaplikovateľný na spory zo spotrebiteľskej zmluvy, ak k prevodu práva (postúpeniu pohľadávky) došlo na strane dodávateľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa v inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje častokrát napríklad i zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky, rôzne poplatky a podobne (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/66/2015 zo dňa 18.05.2015).

5. Súdu je z jeho činnosti známe, že voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. bolo zo strany spotrebiteľov viackrát úspešne uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. rozsudok

Okresného súdu Svidník č.k. 5C/98/2010-125 zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/41/2012-151 zo dňa 06.03.2013 a iné) a taktiež aj v prípade nárokov uplatňovaných zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči spotrebiteľom boli žaloby zamietnuté (dodávateľ spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. bola v konaniach neúspešná). S procesným neúspechom v konaní je spravidla spojená aj povinnosť zaplatiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. V prípade procesného úspechu spotrebiteľa a priznania práva na náhradu trov konania spotrebiteľovi by si spotrebiteľ musel uplatňovať zaplatenie týchto trov konania voči subjektu v zahraničí (voči obchodnej spoločnosti so sídlom v Holandskom kráľovstve), čo je nepochybne možné považovať za pozíciu nevýhodnejšiu ako by to bolo v prípade uplatňovania si svojich práv (resp. ich núteného výkonu) v tuzemsku (napr. vo vzťahu k prístupu spotrebiteľa k vedomostiam v oblasti rozhodného exekučného práva, jazykovej bariére a pod.). Spotrebiteľ vstupoval do zmluvného vzťahu s tuzemskou spoločnosťou a z predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť sa k postúpeniu pohľadávky na subjekt do zahraničia vôbec vyjadriť. Z oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že spotrebiteľovi bolo až po údajnom postúpení pohľadávky oznámené, že k takémuto postúpeniu došlo. Navyše ako je už vyššie konštatované, aj po údajnom postúpení pohľadávky bol žalovaný vyzvaný, aby svoj dlh zaplatil na bankový účet, ktorý podľa vyjadrenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (v liste, ktorým malo dôjsť k zosplateneniu úveru) má patriť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a nie "novému" veriteľovi (na rovnaký účet ako pred údajným postúpením pohľadávky), čo vzbudzuje pochybnosti o postúpení pohľadávky, ktoré neodstránil žalobca predložením riadnej zmluvy, síce na ňom je dôkazná povinnosti svojich tvrdení.

6. Taktiež ako je už vyššie konštatované, existujú rozpory o tom, kedy malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky malo dôjsť k jej postúpeniu na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012, t.j. vyše 2 roky pred podaním žaloby a tiež pred mimoriadnym zosplatnením úveru. V takom prípade ale nie je možné zistiť (bez predloženia zmluvy o postúpenia pohľadávky) v akom rozsahu mala byť pohľadávka v tom čase postupovaná a navyše zosplatnenie úveru bolo vykonané spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorá by potom ku dňu zosplatnenia úveru nebola vlastníkom tejto pohľadávky. Naproti tomu podľa obsahu žaloby mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy zo dňa 23.07.2015, t. j. zmluvy uzavretej v rovnaký deň, ako bol spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. naformulovaný text mimoriadneho zosplatnenia úveru. V texte mimoriadneho zosplatnenia úveru nie je ani náznakom spomenuté, že by pohľadávka v ten deň bola (alebo má byť) postúpená inému subjektu, čo taktiež vzbudzuje pochybnosti ohľadom postúpenia pohľadávky.

7. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) ; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) ; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) .

10. Žalobca nesúhlasí s vyjadreným právnym názorom súdu, že by nebol v spore aktívne legitimovaným. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu z úverovej zmluvy č. 4304008157 zo dňa 04.04.2013. Pohľadávku zo zmluvy postúpil pôvodný veriteľ (postupca Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch) na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému pôvodný veriteľ (ako postupca) listom zo dňa 21.10.2015.

11. V zmysle § 526 čas, kedy postupca oznámi alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky nie je dôležitý vo vzťahu k povinnosti dlžníka plniť si svoj záväzok z úverovej zmluvy. Ak postupca oznámi alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky je dlžník povinný plniť postupníkovi, ak nie, tak potom je dlžník povinný plniť svoj záväzok postupcovi. V uvedenom prípade však žalovaný neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy ani postupcovi, ani postupníkovi, keď poslednú úhradu uskutočnil dňa 23.02.2015, t.j. ešte pred odoslaním oznámenia o postúpení pohľadávky ako aj podaním žaloby. Je nepochybné, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak však náhodou aj mal žalovaný pochybnosti, mohol svoj záväzok plniť postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Uvedené je v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR zo dňa 20.05.2009, spis. zn. 5Obo 93/2008. Žalobca zároveň zdôrazňuje, že postúpením pohľadávky nedošlo v žiadnom ohľade k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene podmienok dohodnutých v úverovej zmluve ani k zmene platobných údajov. Pohľadávka síce bola postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupca). O tejto skutočnosti svedčí i ten fakt, že platobné údaje, t.j. číslo účtu a variabilný symbol, ostali naďalej rovnaké. Žalobca poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa § 524 ods. 1 postúpenie pohľadávky nie je podmienené súhlasom dlžníka (žalovaného) a v zmysle a § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (rozsudok NS SR zo dňa 11.06.2003, spis. zn. 4Obo 210/01. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že dlžník nie je oprávnený domáhať sa zmluvy o postúpení pohľadávky, ani sa nemôže dovolávať neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky, a taktiež je žalobca aktívne legitimovaný na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Napriek skutočnosti, že aktívna legitimácia žalobcu v danom konaní je založená relevantným oznámením o postúpení pohľadávky, žalobca predložil súdu prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky č. 4304008157 zo dňa 23.07.2015.

12. K bodu 24 rozsudku (totožné číslo účtu a variabilný symbol postupcu a postupníka) žalobca uvádza, že pohľadávka síce bola postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupcu) a preto číslo účtu ako aj variabilný symbol ostali rovnaké. Takýto postup (t.j. prenechanie pohľadávky v správe postupcu) je upravený v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v hlave 20 § 5.

13. K bodu 24 odôvodnenia rozsudku (zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. došlo k zosplatneniu úveru podaním zo dňa 23.07.2015 a teda v ten istý deň, keď podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky) žalobca uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že dlžník si riadne a včas neplnil svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky, veriteľ využil svoje právo v súlade s § 565 a po žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky veriteľ v ten istý deň svoju pohľadávku postúpil na postupníka. Takýto postup žiadny právny predpis nevylučuje, navyše je úplne logický. Súd prvej inštancie neuvádza, prečo má byť takýto postup veriteľa nesprávny, resp. v rozpore s akýmkoľvek ustanovením právneho predpisu.

14. K bodu 25 rozsudku (v oznámení o postúpení pohľadávky vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie pohľadávky ku dňu oznámenia vo výške 763,57 eura, v zosplatnení úveru zaslanom spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. je uvedené, že ide o dlžnú čiastku vo výške 756,04 eura) žalobca uviedol, že uvedené je v súlade so skutkovým stavom. Veriteľ v listine zo dňa 21.10.2015 (oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia) jednak oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky ako aj vyzval dlžníka na úhradu dlhu. V rámci oznámenia o postúpení pohľadávky je uvedené, že pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4304008157 zo dňa 04.04.2013, boli na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V., registračné číslo 341 86 049, preto nemôže byť pochybností v akom rozsahu boli postúpené pohľadávky z postupcu na postupníka. Je zrejmé, že na postupníka boli postúpené všetky pohľadávky vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o dlžnú čiastku vo výške 763,57 eura, je zrejmé, že táto je uvedená v rámci predžalobnej výzvy. Ak je dlžná čiastka v listine zo dňa 21.10.2015 (t. j. 763,57 eura) odlišná od dlžnej čiastky uvedenej vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 23.07.2015 (t.j. 756,04 eura), toto je spôsobené skutočnosťou, že veriteľ si v predžalobnej výzve uplatnil voči dlžníkovi ďalšie zmluvné sankcie. Skutočnosť, že veriteľ' vyzýva dlžníka na úhradu dlhu v rôznej výške, bez ďalšieho nemôže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom rozsahu bola pohľadávka postúpená.

15. K bodu 26 (listinu postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157 súd vyhodnotil ako listinu, ktorú žalobca vyhotovoval len dodatočne) žalobca uviedol, že pokiaľ ide o tú skutočnosť, že v listine zo dňa 21.10.2015 (oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia) je uvedené, že pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 12.09.2012 (t. j. zmluvou uzavretou pre uzavretím samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a žalobca doručil konajúcemu súdu zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2015 (postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157), tieto tvrdenia zodpovedajú skutkovému stavu. Zmluva zo dňa 12.09.2012 je tzv. rámcovou zmluvou, ktorou si postupník a postupca dohodli základné podmienky pre postúpenie pohľadávok a zmluva zo dňa 23.07.2015 (postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157) je už individuálnou zmluvou, ktorá sa viaže na konkrétnu pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žiadny právny predpis nevylučuje a taktiež ide o bežnú obchodnú prax, keď postupca a postupník medzi sebou postupujú veľké množstvo pohľadávok.

16. Ak však mal žalovaný pochybnosti, kto je veriteľom, to znamená kto disponuje pohľadávkou z úverovej zmluvy, mohol svoj záväzok plniť postupcovi (pôvodnému veriteľovi). V uvedenom prípade však žalovaný neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy ani postupcovi, ani postupníkovi, keď poslednú úhradu uskutočnil dňa 23.02.2015, t.j. ešte pred odoslaním oznámenia o postúpení pohľadávky ako aj podaním žaloby. Podľa názoru žalobcu postupca uskutočnil oznámenie o postúpení pohľadávky relevantným spôsobom, ktoré spĺňa všetky požiadavky vyžadované Občianskym zákonníkom.

17. Žalobca o dovolaní tiež poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157 zo dňa 04.04.2013 z postupcu (pôvodný veriteľ) na postupníka (žalobca) došlo na základe zákonných ustanovení § 524 a nasledujúcich a nie na základe zmluvnej podmienky uvedenej v úverových zmluvných podmienok. Uvedené nepochybne vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2015, v ktorom postupca hneď v prvej vete oznamuje dlžníkovi postúpenie pohľadávky v súlade s ustanovením § 526 OZ, pričom v predmetnom oznámení nie je vôbec odkaz na zmluvnú podmienku uvedenú v úverových zmluvných podmienkach.

18. Navyše Okresný súd Skalica, v ktorých na strane žalobcu vystupoval subjekt so sídlom v zahraničí, pričom si uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a pohľadávku nadobudol na základe postúpenia pohľadávok od postupcu, spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s žalobám vyhovel, čo nepochybne znamená, že súd mal preukázané postúpenie pohľadávok na postupníka a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ide, napríklad, o konania č. k. 7C/604/2015-73 (žalovaný P. B.); č. k. 7C/606/2015-69 (žalovaný L. P.); č. k. 7C/679/2015-71 (žalovaný Y. X.); č. k. 7C/607/2015-76 žalovaný (R. M.); č. k. 7C/780/2015-82 (žalovaný P. P.); č. k. 5C/254/2015-86 (žalovaný L. M.). Obdobných rozhodnutí všeobecných súdov existuje veľké množstvo, žalobca sa obmedzil iba na rozhodnutia okresného súdu z posledného obdobia, nakoľko v predmetnom spore vydal napadnutý rozsudok práve Okresný súd Skalica. Je nepochybné, že súd prvej inštancie sa svojim rozhodnutím odklonil od rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky, pričom svoj odklon dostatočne nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

19. Žalobca napáda aj výrok o náhrade trov konania, keďže má za to, že žalobca mal mať v spore plný úspech, a preto žalobca žiada priznať náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Žalobca podľa § 79 navrhol konajúcemu súdu, aby pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt a to spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36234 176. Predmetný návrh žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvorila ako pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca v danom konaní uplatňuje svoj nárok, pohľadávka z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola postúpená na žalobcu a súd prvej inštancie nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Predmetný návrh žalobca podáva pre prípad, ak by konajúci súd nemal preukázanú aktívu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 07.06.2012, spis. zn.: 2Obdo 21/2012 (pristúpenie účastníka do konania

podľa § 92 ods. l OSP umožňuje odstrániť nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorá tu bola už v čase začatia konania a viedla by k zamietnutiu žalobného návrhu).

22. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné v časti uplatnenej istiny a úroku z omeškania a je nedôvodné v časti uplatnených úrokov a poplatkov.

24. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v podstate z dôvodu, že nepovažoval za preukázané, že na žalobcu prešli práva a povinnosti veriteľa z pôvodne uzavretej zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalovaným zo dňa 4.4.2013. V listinných dôkazoch pripojených k žalobe súd prvej inštancie zistil viacero informácií, ktoré si vzájomne odporovali, boli nepresné, preto súd uzavrel, že k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému nedošlo.

25. Žalobca v odvolaní vysvetlil rozpor v uvádzaných skutočnostiach, k totožnému číslu účtu a variabilnému symbolu postupcu a postupníka uviedol, že pohľadávka síce bola postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupcu) a preto číslo účtu ako aj variabilný symbol ostali rovnaké a takýto postup (t.j. prenechanie pohľadávky v správe postupcu) je upravený v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v hlave 20 § 5; zosplatnenie úveru podaním zo dňa 23.07.2015 a uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v ten istý deň neodporuje žiadnemu právnemu predpisu; rozdiel v dlžnej sume v oznámení o postúpení pohľadávky a v zosplatnení úveru bolo spôsobené tým, že listiny neboli z rovnakého dátumu a listina z neskoršieho dátumu obsahovala vyššiu sumu s prihliadnutím na vyčíslené ďalšie úroky a sankcie; zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2012 je tzv. rámcovou zmluvou, ktorou si postupník a postupca dohodli základné podmienky pre postúpenie pohľadávok a zmluva zo dňa 23.07.2015 (postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4304008157 uzavretej so žalovaným ) je už individuálnou zmluvou, ktorá sa viaže na konkrétnu pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Je v danej veci potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že postup pri postupovaní pohľadávky, ktorý zvolil v prejednávanej veci žiadny právny predpis nevylučuje a ak mal žalovaný pochybnosti, kto je veriteľom, mohol svoj záväzok plniť postupcovi (pôvodnému veriteľovi, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.). Z ustálenej súdnej praxe nevyplýva, že každé postúpenie pohľadávky právnickej osobe mimo územia Slovenskej republiky je neprijateľné, zhoršujúce vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu nie je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že by doposiaľ bola vyhodnotená zmluva o postúpení pohľadávok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. so spoločnosťou AB 1 B. V. so sídlom v Amsterdame ako neplatná, pričom rozhodoval v niekoľkých desiatkach podobných súdnych sporov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný bol vypočutý na pojednávaní dňa 07.07.2016 a vo výpovedi nespochybnil žiaden z listinných dôkazov, naopak uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že uzavrel zmluvu o úvere a za požičané peniaze si kúpil nábytok do domácnosti. Úver prestal splácať z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a zmenšeniu jeho príjmu. Neuviedol, že by zaplatil viac, ako sumu 787,16 eura a bol ochotný zvyšok dlžnej sumy doplatiť. S prihliadnutím k vyššie uvedenému, ako aj k výpovedi žalovaného odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru žalobcu, že je aktívne legitimovaným na podanie žaloby a je potrebné sa vecne zaoberať nárokom žalobcu uplatnenom v žalobe.

27. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu § 9 ods. 2 písm. j) a k) a § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

28. Žalobca sa vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru úverová zmluva zo dňa 04.04.2013, od ktorej žalobca odvodzuje svoje právo na zaplatenie pohľadávky obsahuje všetky náležitosti podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve je hodnota údaja o RPMN uvedená v rozmedzí od 35,3 do 37,4 %. Tento údaj sa uvádza v rozmedzí, nakoľko pri uzatváraní úverovej zmluvy nebolo možné dopredu zistiť základný údaj pre výpočet RPMN v presnej výške a to dátum pripísania úveru na účet žalovaného. Tento údaj je smerodajný a dôležitý pre stanovenie presného výpočtu RPMN. Po presnom zistení dátumu prípisu finančných prostriedkov na účet žalovaného mu bol dodatočne oznámený údaj o prednej hodnote RPMN. Na podporu svojich tvrdení dáva do pozornosti súdu, pozitívny rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co/24/2017 zo dňa 29.11.2017.

29. Presné údaje o počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v úverovej zmluve a zároveň mal žalovaný možnosť požiadať o poskytnutie výpisu jednotlivých splátok vo forme amortizačnej tabuľky v súlade s hlavou 5 § 2 úverových zmluvných podmienok. Žalobca dal do pozornosti súdu názor vyjadrený v Rozsudku zo dňa 09.11.2016 Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15, o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej. Súdny dvor okrem iného uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. V zmysle bodu 52 Rozsudku Súdneho dvora EÚ článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V zmysle bodu 53 rozsudku je zrejmé, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti do ktorej patria tieto povinnosti. Žalobca považoval všetky údaje uvedené žalovaným za pravdivé a mal za to, že výška úveru 900 eur a mesačná splátka vo výške 35,78 eura je pri jeho finančných možnostiach adekvátna na splácanie úveru. Žalobca bral na zreteľ, že sa jedná o mladého človeka v produktívnom veku, ktorý nebude mať problém so splácaním úveru v dohodnutých podmienkach uvedených v zmluve. Zároveň ako zamestnanec predložil doklad o zamestnaní pri uzatváraní predmetnej zmluvy, čím potvrdil pravdivosť skutočností uvedených v zmluve. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a dostatočne preukázal súdu pravdivosť svojich tvrdení. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

30. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že predmetom nároku žalobcu uplatnenom v žalobe bolo zaplatenie sumy 756,04 eura, ktorá pozostávala z istiny, neuhradenej 23. až 27. mesačnej splátky úveru pred zosplatnením 90,22 eura, neuhradenej 28. až 48. mesačnej splátky po zosplatnení vo výške 532,61 eura, úroku 78,91 eura a poplatkov 5 eur (upomienka I.), 36 eur (upomienka II.), poplatok za poistenie 6,85 eura, poplatkov 1,50 eura a 4,95 eura (bližšie špecifikovaných v podaní žalobcu doručenom súdu 17.02.2016, č.l. 46) a úroku z omeškania.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

33. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená úverová zmluva dňa 04.04.2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 900 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných anuitných splátkach v počte 48 po 35,78 eura pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 30,54 %, RPMN od 35,3 % do 37,4 %. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je nevyhnutné na prejednávanú vec aplikovať vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia. Predložená úverová zmluva zo dňa 04.04.2013 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj ďalšie náležitosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že predloží spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.06.2016. Rovnako bolo povinnosťou veriteľa uviesť v zmluve aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona t.j. všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo tomu tak preto, aby v prípade sporu bolo možné prepočítať (skontrolovať) ako žalobca k výške RPMN dospel. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi síce obsahovala výšku RPMN ale určite neobsahovala predpoklady pre výpočet RPMN.

34. Je pravdou, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

35. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

36. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru (podobne ako v ďalších desiatkach sporov uplatňovaných identickým žalobcom), že vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s citovaným § 11 ods. 2 písm. b) ZoSÚ. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný z poskytnutého úveru 900 eur vrátil 787,16 eura (čo nebolo medzi stranami sporné), odvolací súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel uvedených súm 112,84 eura ako zostatok nevráteného úveru. Odvolací súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny uplatnený v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania od 11.11.2015, keď dlžnú sumu nezaplatil najneskôr do 10.11.2015 tak, ako bol na t vyzvaný výzvou zo dňa 21.10.2015 (č.l.19).

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 v časti priznanej istiny s úrokom z omeškania a súvisiacom výroku o náhrade trov konania priznaných žalovanému zmenil a v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny v časti zamietnutia žaloby v rozsahu uplatnených poplatkov a úrokov potvrdil z iných právnych dôvodov, po výzve v súlade s § 382 CSP. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 70% (85 - 15, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 85% a žalobca v rozsahu 15%, z celkovej uplatnenej sumy 756,04 eura bola žalobcovi priznaná suma 112,84 eura).

39. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 70% (85 - 15, žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 85% a žalobca v rozsahu 15%, z celkovej uplatnenej sumy 756,04 eura bola žalobcovi priznaná suma 112,84 eura). Vzhľadom na to, že žalovanému ale žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

40. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .