Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, proti žalovanému: aporia, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 48 276 944, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 51 744 775, o určenie neexistencie záložného práv, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. – 111 zo dňa 30.11.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. U r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX katastrálne územie E. v podiele 3 k bytu č. X na F.. poschodí vo vchode č. XX. so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu v podiele XX/XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele XX/ XXX vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie E., n i e s ú zaťažené záložným právom zriadením zmluvou o zriadení záložného práva z 28.5.2019 a dodatkom č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva zo 14.6.2019 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. , , , , , , , . V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere so zabezpečením v predmete poskytnutia úveru vo výške 61.500,- eur, s tým, že lehota splatnosti sa dodatkami menila. Rovnako nebolo sporné, že na zabezpečenie úhrady záväzku zo zmluvy o úvere bola zriadená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na LV č. XXXX, kat. úz. E., v podiele X/X bytu č. X, na 2. poschodí, vo vchode G. 14, bytového domu č. XXXX, spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastníckeho domu na pozemku, ktorý je zastavaný týmto obytným blokom

vo výške XX/XXXX. Najprv sa súd prvej inštancie zaoberal naliehavým právnym záujmom na určovacej žalobe. Poukázal na to, že určovacia žaloba môže mať preventívny charakter, ak možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ktorá je zárukou odstránenia budúcich sporov. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa môže záložca žalobou domáhať proti záložnému veriteľovi, určenia neexistencie záložného práva z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy. To vyplýva zo záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. . Vzhľadom na platnú právnu úpravu nie je preto možné uplatniť záver, že naliehavý právny záujem nie je daný, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky. V katastri je vyznačené zriadené záložné právo voči nehnuteľnosti, a teda existencia naliehavosti právneho záujmu je daná. Ďalej súd prvej inštancie skúmal aj tvrdením žalobkyne, že v konkrétnom prípade je zmluvný vzťah založený na Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná úverová zmluva spĺňa definíciu charakteristiky na bývanie, keďže návratnosť finančných prostriedkov bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti bytu. V danom prípade neobstojí argumentácia žalovaného o vylúčení aplikácie právnej úpravy z dôvodu, že nespĺňa definíciu veriteľa, nakoľko nielenže nemá v predmete činnosti poskytovania úverov a pôžičiek, ale nebolo udelené ani povolenie NBS na poskytovanie v zmysle tohto zákona. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že ide o príležitostný finančný obchod pri správe svojho majetku v tomto smere však žiadne dôkazy neponúkol. Poukázal na to, že dôkazné bremeno tvrdenia bolo na žalovanom a takéto zo svojej strany nesplnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nedôvodná argumentácia žalovaného o tom, že nie je možné aplikovať , na tieto právne pomery, čo vyplýva aj zo záveru v konaní prebiehajúcom pod sp.zn. Okresného súdu Prešov. Ďalej tiež žalovaný poukazoval na rozhodnutia NS SR sp.zn. a s tým, že z týchto rozhodnutí vyplýva, že subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov, je zabezpečená systémom viacerých občianskoprávnych záruk. K pôvodnému právnemu vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je ako hlavný, pristupuje nový právny vzťah, a podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o vzťah akcesorickej povahy, čiže ako taký (zriadenie záložného práva), môže platiť len vtedy, ak je platný záväzok hlavný. To vyplýva jednoznačne zo záverov NS SR vo viacerých rozhodnutiach. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že teda hlavný vzťah nie je platným právnym úkonom, potom ani akcesorický záväzok nemôže platiť, preto žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o návrh na doplnenie dokazovania týkajúceho sa vyžiadania správy z NBS, či žalovaný je vedený v registri veriteľov poskytujúcich úvery na bývanie, respektíve či kontrolnou činnosťou bolo zistené, že žalovaný takéto úvery poskytuje nadbytočne a nehospodárne, tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ak teda tvrdí žalovaný, že nemá v predmete činnosti poskytovanie úverov a nemá povolenie na poskytovanie úverov NBS, potom nemôže byť zavedený ani v registri veriteľov, a keďže išlo o úver, ktorý bol poskytnutý svojim charakterom na bývanie, čo nevylučuje, že žalovaný v rozpore s predmetom svojej podnikateľskej činnosti, a bez povolenia NBS niekedy takýto úver poskytol, prípadne aj naďalej poskytuje, nemá vplyv na posúdenie veci. Preto žalobe vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, teda žalobcovi v rozsahu 100% voči žalovanému.

3. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že pre posúdenie sporu boli podstatné tri právne otázky, a to posúdenie platnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, posúdenie toho, či prípadná neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy, a otázka zaťaženia dôkazného bremena, že išlo u žalovaného o príležitostný finančný obchod, a poskytnutie úveru nie je jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný naďalej trvá na tom, že nie je možné vychádzať zo o úveroch na bývanie. Keďže tento názor nie je správny a ústavne je neudržateľný, keďže nebola uzavretá zmluva o úvere na bývanie medzi stranami sporu, nespĺňa žalovaný znaky uvedené v , a nemôže v zmysle tohto zákona nikto poskytnúť úver fyzickej osobe, nepodnikateľovi. Preto právne zdôvodnenie súdom prvej inštancie nie je akceptovateľné. Najpodstatnejšou otázkou však je otázka neplatnosti záložnej zmluvy. Podľa názoru žalovanej, ak by aj bola zmluva o úvere neplatná, nič na tom nemení, že žalovaný poskytol finančné prostriedky žalobkyni, ktoré doteraz ani len čiastočne nevrátila, a z jej postoja nevyplýva, že by mala snahu tieto finančné prostriedky vrátiť. Z tohto dôvodu minimálne na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie, a z tohto dôvodu nárok žalovaného ako veriteľa naďalej trvá a môže byť plnený práve na základe záložnej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli, čiže tento záväzok je možné podľa názoru žalovaného naďalej akceptovať. Na to boli vydané viaceré rozhodnutia NS SR sp.zn. , 2Cdo/2606/2000 alebo Rc 15/2001 NS ČR. Preto nemožno vychádzať len z toho, že zabezpečenie pohľadávky v zmysle záložného práva musí automaticky zdieľať osud hlavného záväzku úverovej zmluvy. Osobitne nie v prípade, ak v zmysle záložnej zmluvy je zabezpečenou pohľadávkou aj pohľadávku z dôvodu bezdôvodného obohatenia ( rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

Z tohto dôvodu sa žalovaný domnieva, že po práve má nárok na akceptáciu zmluvy o záložnom práve a táto je platná, a je zabezpečením pohľadávky, ktorú žalovaný ako veriteľ má voči žalobkyni. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukazuje na to, že názor súdu prvej inštancie je v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou v zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval nejakú negatívnu skutočnosť, čiže niečo, čo sa nestalo, neexistuje. Druhým paradoxom rozhodnutia súdu prvej inštancie je aj to, že na jednej strane neuniesol dôkazné bremeno, na druhej strane však návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Z toho dôvodu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť, a priznať mu nárok na náhradu trov celého konania. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré považuje v celom rozsahu za vecne správne. Trvá na svojej argumentácií a žiada potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že vo svojom vyjadrení žalobkyňa v podstate neuviedla žiadne nové skutočnosti. Opakuje svoje tvrdenia na ktoré poukazuje v celom rozsahu. Rovnako žalovaný sa domnieva, že niet čo dodať k jeho podanému odvolaniu, a v podstate je potrebné rozhodnúť podľa článku 1 ods. 5 písm. d/ záložnej zmluvy, zabezpečenej pohľadávky žalovaného pre účely tejto zmluvy sa považujú aj peňažné pohľadávky, vrátane príslušenstva, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere, ale aj bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý opadol, t.j. v prípade vydania bezdôvodného obohatenia. K tejto argumentácií sa žalobkyňa vôbec vo svojom vyjadrení nevyjadrila, a nereagovala na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , a , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Podľa , tento zákon upravuje a) práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie, b) podmienky poskytovania úveru na bývanie, c) zmluvy o úvere na bývanie, d) spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru na bývanie, e) podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa spojené s poskytovaním úveru na bývanie.

8. Podľa písmeno a) , úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.

9. Z obsahu spis nateraz vyplýva, že strany sporu dňa 27.05.2019 uzatvorili zmluvu o úvere so zabezpečením podľa ustanovení v predmete poskytnutia úveru vo výške 61.500,- eur s tým, že dlžník sa zaväzuje úver vrátiť najneskôr do 31.12.2019.

10. Podľa čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo výške 5,5 % ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.

11. V čl. 4 bolo dohodnuté zabezpečenie úveru zmluvou o zriadení záložného práva v prospech veriteľa k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3-tín k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. vedených na LV č. XXXX a to konkrétne k bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome na ulici C. XX, XX so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku s parcelným č. XXXX/XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/ XXXX, ako aj s rovnakým spoluvlastníckym podielom pozemku vedeného na LV č. XXXX.

12. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia úveru s tým, že predmetný úver mal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti aporia zo zmluvy o pôžičke zo

dňa 20.05.2019 vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti veľkým H., E. vo výške 6.500,- eur; ďalej na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom I. E. J. pod spisovou značkou K. XXX/XXXX vo výške 14.514,21 eur; na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom I. B. L. K. 8/2002 vo výške 21.198,21 EUR; ďalej na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní súdnym exekútorom J. J. D. pod spisovou značkou K. XX/XXXX vo výške 1.250,40 eur, vo veci K. XXXX/XXXX vo výške 3.680,01 eur a K. XXXX/XXXX vo výške 1.051,62 eur; a na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní XXX K. XX/XX vo výške 761,56 eur. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eur mal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na účet označený v bode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5 zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami .

13. Strany sporu dňa 18.06.2019 uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o úvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019.

14. Dňa 27.05.2020 uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa 28.05.2019, ktorým došlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.

15. Dňa 28.05.2019 strany sporu uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia návratnosti úveru s označením zálohu 1 konkrétne bytu č. X na X. poschodí a vo vchode XX v Bytovom dome M. C. XX, 16 so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra C s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom; k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu o veľkosti XX/XXXX konkrétne o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3-tín k celku vedených na LV č. XXXX katastrálne územie E.. Zároveň predmetom záložnej zmluvy bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3-tín k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, konkrétne k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX na pozemku parcely registra C s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXX metrov2. Podľa bodu 5 zmluvy zabezpečenou pohľadávkou je peňažná pohľadávka vrátane príslušenstva, nákladov vymáhania a práv spojených s pohľadávkou záložného veriteľa, ako veriteľa podľa zmluvy o úvere so zabezpečením uzavretej dňa 28.05.2019. Ďalej podľa bodu 5 zmluvy o zriadení záložného práva sa zabezpečenou pohľadávkou rozumie aj peňažná pohľadávka spočívajúca v náhrade nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, peňažné pohľadávky vrátane ich príslušenstva, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; peňažné pohľadávky vrátane ich príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú alebo vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol; ako aj pohľadávka, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu v dôsledku ktorého došlo k vzniku k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.

16. Dňa 14.06.2019 strany sporu uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva s tým, že predmetom tohto dodatku je dohoda zmluvných strán, že záloh 1, ku ktorému sa zriaďuje záložné právo je v podielovom spoluvlastníctve záložcu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 k celku.

17. Z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie E. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti konkrétne k bytu č. X na X. poschodí vo vchode XX umiestneného v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 (č.l.XX). Zároveň vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti je aj podielovou spoluvlastníčkou k pozemku s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXX metrov2, vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie E. v podiele XX/XXX.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. V odvolacom konaní boli predmetom prejednania tri odvolacie námietky žalovaného. V prvom rade žalovaný namietal použitie právneho predpisu z.č., keďže z jeho strany išlo o príležitostný obchod a aj v prípade, že by úverová zmluva bola neplatná, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie, ktorý môže byť uspokojený prostredníctvom záložnej zmluvy. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia NS SR a NS ČR ( uvedené v bode 3. rozsudku ). Uvedené rozhodnutia sa viažu na platnosť záložnej zmluvy za situácie, ak došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy.

21. Ustanovenie z.č. vymedzuje predmet právnej úpravy a to práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie, podmienky poskytovania úveru na bývanie, zmluvy o úvere na bývanie. Odsek 2 definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie úverom na bývanie, a to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti.

22. V ustanoveniach zákona sú vymedzené základné pojmy používané v celom návrhu zákona. Súčasťou definícií, ktoré sa využívajú v návrhu zákona je aj definícia veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska podľa o bankách alebo podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ""). Ak ide o veriteľa, ktorý má povolenie podľa tento veriteľ bude mať licenciu na spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu a na základe tejto licencie bude môcť poskytovať aj úvery na bývanie

23. Ust. z.č. sa zavádzajú určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa.

24. Obsah úverovej zmluvy, ktorú posudzoval súd prvej inštancie predbežne pred posúdením dôvodnosti podanej žaloby a podľa jej obsahu záväzkový vzťah strán sporu podriadil pod správny právny predpis, keďže obsahovala všetky znaky úverovej zmluvy na bývanie so zabezpečením záložnou zmluvou. Nič nemení na tomto zistení, ani tvrdenie žalovaného o príležitostnom obchode, keďže právny vzťah je vždy potrebné podriadiť pod právnu normu, buď všeobecný právny predpis – lex generalis, ak vzťah neupravuje lex specialis. Následne v súlade so zákonom, súd prvej inštancie posudzoval platnosť uzavretej zmluvy a z dôvodu absencie oprávnenia žalovaného poskytovať úvery na bývanie, nesporne ide o absolútne neplatný právny úkon.

25. Potom nemožno vychádzať z obrany žalovaného, že záložná zmluva je platná, napriek neplatnosti úverovej zmluvy. Akcesorický záväzok v danom prípade je viazaný na hlavnom záväzku a zdieľa jeho osud. Tieto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva pokiaľ boli určené za absolútne neplatné, sú neplatné od počiatku (napr. NS SR sp. zn. , ).

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

27. Tvrdené okolností príležitostného obchodu v konaní žalovaný nepreukázal. Návrhy na doplnenie dokazovania ako bolo vyžiadať správu NBS a jeho vykonanie, by záver súdu prvej inštancie o uzavretí úverovej zmluvy na bývanie, podľa jej obsahu, nezmenil. Inak povedané, samotný príležitostný obchod žalovaného, za situácie, že sám žalovaný uviedol v priebehu konania o tom, že nedisponuje licenciou NBS, by nijako neovplyvnil právne hodnotenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.

28. Záverom odvolací súd podotýka, že ak ak žalobkyňa ako dlžníčka nezaplatila podľa dohody so žalovaným poskytnuté finančné prostriedky, žalovanému nič nebráni podať žalobu na plnenie a v prípade úspechu, priznaný nárok vymáhať v súlade so právnymi predpismi.

29. Z vyššie uvedených dôvodov v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacie konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).