Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu De vries Justitia s.r.o., Na poříčí 1047/26, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 24 305 511, právne zastúpený Mgr. Hendrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX T., o zaplatenie 265,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -37 zo dňa 22.08.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -60 zo dňa 5.6.2019.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 265,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 265,90 eura od 24.06.2017 do zaplatenia zamietol. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. , , , , , , a uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Žalobca sa uplatneného nároku domáha s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal predmetnú pohľadávku voči žalovanej nadobudnúť. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Po jej preskúmaní dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Finzo OŰ a žalobcom je neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky v zmysle ust. vyžaduje písomnú formu. Pre vyvolanie zamýšľaných právnych následkov pre postúpenie pohľadávky je potrebné, aby zmluva bola podpísaná. Ak podpisujúca osoba koná za iného musí to byť z dotknutého právneho úkonu zrejmé. V danom prípade sú postupcami jednotliví veritelia, ktorí podľa označenia zmluvných strán v záhlaví zmluvy zastupuje spoločnosť Finzo OŰ na základe plných mocí, ktoré sú prílohou zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky však neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukazuje oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanej poskytnúť. S poukazom na uvedené nemožno uzavrieť inak, ako že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami na to oprávnenými a z tohto dôvodu je neplatná. Následkom neplatnosti zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s a uviedol, že princípu rozumnosti v práve (princípu zdravého rozumu) chrániaceho hodnotu racionality vyvoditeľného z ideí právneho štátu v zmysle a princípu efektivity vyplývajúceho z článku 17 nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ust. a , ktorého výsledkom je rozhodnutie obsahujúce výrok, že strana má nárok na náhradu trov konania hoci je v čase rozhodnutia súdu zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy nevznikli a ani už vzniknúť nemôžu. Následné rozhodnutie obsahuje výrok, že strana je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,- eur. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnych skutkových zistení. Namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Uviedol, že žalovaná nenamietala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ani aktívnu legitimáciu žalobcu. Poukázal na stanovisko súdu, ktoré vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia s tým, že záver súdu o nepreukázaní, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený uzatvárať v mene investorov zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za nesúvisiaci s nesprávnym vyhodnotením dôkazov, ktoré v zmysle podmienok používania internetového portálu čl. VI. ods. 12 bolo prílohou žaloby a ktorými sú viazaní aj investori uvedení v zmluve o postúpení pohľadávky. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky, mohol previesť pohľadávku vo výške 350,- eur bez ohľadu na pôvodných investorov. Uviedol, že súd právnou kvalifikáciou žalobcu nie je viazaný, pričom túto skutočnosť potvrdil aj najvyšší súd v uznesení sp.zn. zo dňa 22.09.2010 v súvislosti so zásadou, že súd pozná právo. Poukázal na to, že v konaní bolo možné vydať rozsudok v zmysle žalobného návrhu, napriek tomu súd prvej inštancie žalobu zamietol bez dostatočného právneho posúdenia veci a dostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na iné rozhodnutie v obdobnej veci s tým, že namietal opakované porušenie procesných predpisov zo strany súdu. Poukázal na ust. , ako aj poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu, ktorý záver citoval. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 265,90 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 265,90 eura od 24.06.2017 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli, ako aj internetovej stránke ( v spojení s , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore

nepovažoval za dôvodnú. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

6. Žalobca odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu v spore na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť uzavretá 12.7.2017 (č.l. 20-21 spisu). Súd prvej inštancie náležite skúmal platnosť dojednanej zmluvy o postúpení pohľadávky a dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná, lebo súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú žiadne prílohy a žalobca nepreukázal oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanej poskytnúť. Podľa čl. XII. Podmienok používania internetového portálu finzo.sk z bodu 1 vyplýva, že prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po splatnosti alebo jej časť na tretiu osobu a na čo ho investor aj dlžník splnomocňujú a výslovne s tým súhlasia. Žalobca v konaní nepreukázal, že jednotliví investori ako postupcovia písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene. Súd prvej inštancie preto správne skúmal platnosť dojednanej zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. , , v spojení s , z hľadiska zachovania obligatórnej náležitosti, a to písomnej formy. Správne dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami na to oprávnenými, a preto je neplatná.

7. Odvolací súd nepovažoval uplatnenú námietku týkajúcu sa porušenia procesných predpisov zo strany súdu, na ktorú skutočnosť poukázal právny zástupca žalobcu za dôvodnú, lebo i napriek tomu, že žalovaná nepoprela splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky, súd bol povinný ex offo zo zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzať a na skutočnosti, ktoré mali za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať.

V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej moci k skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28.1.2009). Podľa názoru odvolacieho súdu, zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných práv strán sporu, ktoré by mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. .

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -60 zo dňa 5.6.2019 ako vecne správny v zmysle ust. , .

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. . Z obsahu spisu žalovanej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s Základných princípov ) žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.