Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/71/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. - E. A., právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Zámocká 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Marcel Kohút, advokát so sídlom AK Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 201, v konaní o zaplatenie 50.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -223 zo dňa 19.04.2023, takto jednomyseľne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 50.000,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 27.11.2018 do zaplatenia a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. a a .

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 11.08.2017 bola z účtu žalobcu vedeného v I. prevedená suma 50.000,- Eur na účet č. E. vedený v E. E., G.. Súd nárok uplatnený žalobou právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dňa 17.10.2018 žalobca požiadal I. o vrátenie uvedenej platby. V odpovedi zo dňa 27.11.2018 banka žalobcovi oznámila, že E. E., G., ako banka príjemcu vrátenie neakceptovala z dôvodu, že s tým klient nesúhlasí. I. poučila žalobcu, že má právo požiadať o zaslanie identifikačných údajov o príjemcovi. Na základe toho žalobca oficiálne požiadal o poskytnutie identifikačných údajov. Podľa oznámenia banky zo dňa 08.01.2019 bol príjemcom sumy 50.000,- Eur A. F. G., teda žalovaný. Na jednu z výziev žalobcu reagoval žalovaný v zastúpení právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že nie je pravdou, aby finančné prostriedky boli žalovanému zaslané na bankový účet omylom a tiež nie je pravdou, aby sa strany nepoznali. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že sumu 50.000,- Eur mu žalobca daroval. Dôvodom daru podľa výpovede žalovaného v rámci trestného konania dňa 13.06.2019 mala byť skutočnosť, že žalobcovi pomáhal zabezpečovať svadbu a bol aj svedkom na jeho svadbe. Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol inú verziu darovania, a síce, že išlo o dar za služby, ktoré poskytol žalovaný ako kamarátsku službu žalobcovi pri predaji projektu J. v Bratislave. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že žalobcovi pripravil marketingový materiál, komunikoval s čínskym

investorom, platil a vybavil let privátnym lietadlom do Londýna, kde zorganizoval stretnutie s čínskym investorom. Súd zdôraznil, že zistenie, že žalovaný menil verzie poskytnutia daru, vyvolávajú dojem nedôveryhodnosti. V konečnom dôsledku žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravdivosti ani jednej zo svojich verzií. Naproti tomu tvrdenia žalobcu boli konzistentné a vypovedal rovnako tak v rámci trestného konania, ako aj v priebehu súdneho konania. Až v máji 2018 sa od účtovníčky dozvedel, že peniaze nie sú na účte jeho spoločnosti The Galata Group s.r.o., na ktorý ich zamýšľal poslať. Následne zistil, že omylom nakopíroval do platobného príkazu namiesto správneho účtu účet žalovaného, ktorý mal k dispozícii, keďže v tom čase mali rozbehnuté nejaké obchodné projekty, ktoré sa ale nezrealizovali. Keď zistil, že odišli na účet žalovaného, aj on, aj jeho manželka ho kontaktovali (21.05. 2018 a 28.05.2018) cez WhatsApp a žiadali peniaze vrátiť. Žalovaný nesúhlasil ani so započítaním uvedenej sumy s prevodom pozemkov v jeho vlastníctve v Gerlachove a k spoločnému stretnutiu napriek prísľubom nedošlo. Z dôvodu, že žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, žalobca sa s oficiálnou žiadosťou o vrátenie sumy 50.000,- Eur obrátil na I.. Nikdy netvrdil, že žalovaného nepozná a nie je pravdou, že až po vyše roku žiadal žalovaného o vrátenie peňazí. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že jeho klient si mal za služby poskytnuté žalobcovi vyfakturovať províziu. Z akého dôvodu tak neučinil, nezdôvodnil. V rozpore s uvedeným tvrdil, že suma 50.000,- Eur bola darom za tieto služby. Podľa názoru súdu žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil z dôvodu, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o tom, že prijatá suma 50.000,- Eur by mala byť darom od žalobcu. V konaní nebol preukázaný a ani tvrdený iný dôvod, na základe ktorého by bol žalobca povinný uhradiť žalovanému sumu 50.000,- Eur.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že rozsudok považuje za nezákonný, arbitrárny, vecne nesprávny a uplatnený nárok za absolútne nedôvodný. Považoval za neakceptovateľné, aby žalobca, resp. aj súd nedôvodne prenášali dôkazné bremeno výlučne na neho. Žalobca je práve tým účastníkom konania, na ktorom je primárne dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že žalobcovi poskytol svoje číslo účtu za účelom prevodu predmetných finančných prostriedkov z titulu daru. Keby žalobca nemal vôľu finančné prostriedky darovať, tak by ich na bankový účet nikdy nepreviedol. Žalobca bol so žalovaným v kamarátskom vzťahu viac než 4 roky. Žalovaný bol na svadbe žalobcovi dokonca ako svedok. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré poslal žalobca žalovanému, tak išlo nepochybne o dar žalobcu žalovanému ako prejav vďačnosti za pomoc žalovaného ako fyzickej osoby pri realizácii developerského projektu J. v Bratislave, ktorého vlastníkom je spoločnosť žalobcu a zároveň ako čiastočná refundácia súkromných nákladov žalovaného na prieskum trhu a súkromnú cestu spolu so žalobcom a jeho manželkou privátnym letom na rokovanie v Londýne s potencionálnym čínskym investorom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že za daných okolností išlo preukázateľne o dar žalobcu žalovanému, pričom žalobca si po cca 2 rokoch rozmyslel, že chce napriek svojej predchádzajúcej vôli dar vrátiť späť. Za daných okolností v žiadnom prípade neboli naplnené zákonné dôvody pre vrátenie daru. Nešlo teda o omylom poukázanú platbu. Žalobca si bol vedomý toho, komu finančné prostriedky posiela a na základe čoho. Faktické konanie žalobcu s poukazom na odstup času (cca 2 roky) od prevodu finančných prostriedkov (daru) po nedôvodné domáhanie sa ich vrátenia a nezanedbateľnú výšku zaslanej sumy len potvrdzujú tvrdenia o tom, že išlo nepochybne o dar. Žalovaný vyslovil názor, že ak by mu žalobca takúto vysokú sumu poslal omylom, o jej vrátenie by sa domáhal bezodkladne. Žalovaný tiež uviedol, že na pojednávaní dňa 24.03.2023 navrhli vyžiadať výpis z účtu žalobcu za účelom zistenia koľko obdobných finančných prevodov v predmetnom období žalobca realizoval, ak si teda nemal dlhšiu dobu všimnúť takúto vysokú sumu. Vykonaním tohto dôkazu by bolo preukázané, že žalobca len fabuluje. S týmto návrhom na doplnenie dokazovania sa konajúci súd nevysporiadal, nerozhodol, či takýto dôkaz vykoná alebo nie a súčasne neodôvodnil prečo tento dôkaz aj napriek návrhu vykonaný nebol. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdí, že finančné prostriedky poslal omylom, tak nepreukázal, komu ich chcel objektívne poslať. Pri posielaní tak vysokej sumy si je každý subjekt vedomý, komu sumu posiela s dodržaním najvyššej miery

opatrnosti. Žalovaný tiež uviedol, že jeho výsluch bol nevyhnutný. Súd nariadil pojednávanie na dňa 19.04.2023. Podaním zo dňa 18.04.2023 žalovaný požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu zlyhávania ľavej komory srdca, s ťažkosťami pri malom zaťažení, k čomu pripojil prepúšťaciu správu a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaný nesúhlasil, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti a trval na svojom výsluchu pred súdom prvej inštancie. Žalovaný mal teda eminentný záujem zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní. Predovšetkým mal eminentný záujem sa vyjadriť osobne ku sporu. Aj napriek vážnemu zdravotnému stavu žalovaného konajúci súd pojednávanie nariadené na deň 19.04.2023 neodročil a na predmetnom pojednávaní vyhlásil rozsudok. Z prepúšťacej správy je nepochybné, že u žalovaného šlo o vážny (kritický) zdravotný stav. Žalovaný trval na svojom výsluchu, a to bez ohľadu na to, že bol zastúpený advokátom, pretože takýto úkon bol nezastupiteľný. Žalovaný mal v dotknutom čase okrem iného aj nariadený prísny kľudový režim a v záujme predídenia ďalšieho ochorenia mu bola odporúčaná dokonca izolácia. Žalovaný tiež poukázal na to, že súd hodnotí dôkazy objektívne, pričom musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Absencia takéhoto postupu spôsobuje, že napádané rozhodnutie je v plnej miere nepreskúmateľným, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa minulo svojmu účelu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Podľa neho si žalovaný otázku zaťaženia strany sporu dôkazným bremenom nesprávne vykladá, nakoľko existujú situácie, kedy z logických dôvodov je dôkazné bremeno prenesené na stranu žalovaného - ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, z ktorej vyplýva, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.05.2010). V tejto veci žalobca od počiatku tvrdil, že plnenie, ktorého vrátenia sa od žalovaného domáha, poskytol žalovanému bez právneho dôvodu - t.j. tvrdil, že na poskytnutie plnenia právny dôvod nebol - teda tvrdil, že určitá skutočnosť nenastala, resp. že neexistuje určitý právny vzťah. Pokiaľ sú žalobcove tvrdenia založené na neexistencii určitej skutočnosti, nie je možné od neho požadovať, aby preukázal, že taká skutočnosť nenastala, naopak žalovaný, ak tvrdil a tvrdí, že na poskytnutie plnenia od žalobcu bol právny dôvod, je povinný ho preukázať. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný najskôr v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že malo ísť o dar v súvislosti s pomocou pri realizácii developerského projektu žalobcu, hoci predtým v rámci trestného konania tvrdil, že malo ísť o dar za pomoc pri svadbe žalobcu a jeho súčasnej manželky. Žalobca súčasne poukázal na nezrovnalosti v tvrdeniach žalovaného, a teda, že a) pokiaľ malo byť plnenie poskytnuté za pomoc žalovaného (s developerským projektom), nejde o bezodplatné plnenie, a teda nemôže ísť o dar, b) žalovaný žiadnu pomoc žalobcovi s developerským projektom nepreukázal, c) žalovaný nepreukázal vynaloženie nákladov na prieskum trhu a súkromnú cestu, d) ak mala byť časť prostriedkov darom a časť náhradou nákladov, žalovaný nepreukázal v akom pomere malo ísť o dar a v akom o náhradu nákladov – a teda aj prípadné darovanie by bolo neurčitým právnom úkonom, keďže by nebolo zrejmé, čo je predmetom daru. Žalovaným navrhované vykonanie dôkazu predložením výpisu z bankového účtu žalobcu možno považovať za nadbytočné, pretože z predloženého výpisu z bankového účtu nie je možné ustáliť existenciu právneho dôvodu, t. j. že by malo ísť o dar. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného, bez toho, aby žalobca hodnotil zdravotné dôvody žalovaného, zdôraznil, že žalovaný sa dovtedy (do 19.04.2023) nedostavil ani na jedno pojednávanie, tieto opakovane žiadal odročiť, čo signalizuje, že žalovaný v skutočnosti nemal žiaden záujem na svojom výsluchu. Okrem toho výsluch by bol len výsluchom strany, nie výsluchom svedka (a teda nemožno uviesť, že by sa z jeho výsluchu zistili nové skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol v celom konaní riadne zastúpený advokátom, ktorý bol prítomný aj na pojednávaní konanom dňa 19.04.2023. Žiadne pojednávanie vo veci sa neuskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Žalobca vyslovil aj názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nielen popísal zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania, ale aj uviedol svoje úvahy a právne závery z nich vyplývajúce, teda riadne zhodnotil dokazovanie. Žalovaného tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú len všeobecné, nekonkrétne. Súčasne dodal, že súdne rozhodnutie má dať odpoveď len na základné a rozhodujúce otázky v konaní, nemusí odpovedať na všetky. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

7. V odvolacej replike žalovaný zotrval na doterajšej argumentácii. Medzi iným zdôraznil, že nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane strany sporu a vykonanie pojednávania v jej neprítomnosti, je porušením základného práva podľa SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.09.2009. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

8. V odvolacej duplike žalobca tiež zotrval na svojich tvrdeniach, pričom dodal, že žalovaný zopakoval dôvody svojho odvolania a nevyjadril sa k jeho argumentácii, čo len preukazuje, že žalovaný nemá k tomu čo uviesť. Poukázal na irelevantnosť tvrdenia žalovaného o tom, že neboli splnené podmienky na vrátenie daru, keďže sa nepreukázalo, že by plnenie žalobcu bolo darom. K návrhu žalovaného na predloženie výpisu z bankového účtu dodal, že tento bol uplatnený až na pojednávaní dňa 24.03.2023, hoci žalovaný tak mohol, a to vzhľadom na konštantnú argumentáciu žalobcu, učiniť oveľa skôr. Podľa žalobcu išlo o obštrukčný návrh, ktorý mal predĺžiť dĺžku súdneho konania, ale aj o návrh neprípustný vzhľadom na koncentračnú zásadu súdneho konania. V súvislosti s dĺžkou súdneho konania žalobca uviedol, že práve žalovaný spôsoboval prieťahy v konaní viacerými návrhmi na odročenie pojednávaní, ako aj zavádzaním žalobcu o možných mimosúdnych rokovaniach, ktorých sa napokon nikdy nezúčastnil, čo žalobca v konaní aj preukázal. Tiež uviedol že žalovaným zmieňovaný nález Ústavného súdu SR nie je na danú vec aplikovateľný, nakoľko pojednávanie sa v tejto veci uskutočnilo v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s v spojení s zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením, nevykonaním dôkazu, nepreskúmateľnosťou rozsudku a porušením práva na spravodlivý proces. Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, , ), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

14. Súd prvej inštancie správne právne posúdil dôvodnosť nároku žalobcu, ak ho právne kvalifikoval v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa a a . Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Súd prvej inštancie celkom jasne konštatoval, že nebolo preukázané, aby platba 50.000,- Eur poukázaná žalobcom na účet žalovaného, bola darom. Tiež konštatoval, že nebol preukázaný žiadny iný právny dôvod, na základe ktorého by mal žalobca uhradiť žalovanému uvedenú sumu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca dňa 11.08.2017 poukázal zo svojho účtu vedeného v I., G. na účet žalovaného vedený v E. E., G. sumu 50.000,- Eur. Prostredníctvom aplikácie WhatsApp žalobca, aj jeho manželka v dňoch 21.05.2018 a 28.05.2018 kontaktovali žalovaného, aby tieto peňažné prostriedky vrátil. Keďže žalovaný tak neučinil, žalobca dňa 17.10.2018 prostredníctvom I., G. požiadal banku žalovaného o vrátenie peňažnej sumy ako mylnej platby. Dňa 27.11.2018 I., G. oznámila žalobcovi, že klient E. E., G., t. j. žalovaný, odmieta peniaze vrátiť. Následne žalobca požiadal oficiálne banku o identifikačné údaje žalovaného, ktoré mu banka poskytla dňa 08.01.2019. Na výzvu žalobcu o vrátenie omylom poukázanej platby reagovala právna zástupkyňa žalovaného dňa 22.03.2019 s tým, že nejde o mylnú platbu a navrhla osobné stretnutie strán. V odpore proti platobnému rozkazu vydanému v rámci upomínacieho konania žalovaný tvrdil, že suma 50.000,- Eur predstavovala dar. V priebehu trestného konania žalovaný tvrdil, že šlo o dar titulom pomoci, ktorú poskytol žalobcovi v súvislosti s jeho svadbou. V priebehu prvoinštančného konania však už žalovaný tvrdil, že šlo o dar ako vďaku za služby, ktoré poskytol žalobcovi pri predaji projektu Ister v Bratislave.

15. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedenú povinnosť splnil, keďže v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

16. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že zo zisteného skutkového stavu nemožno prijať iný záver, než ten, že žalovaný prijal na úkor žalobcu plnenie bez právneho dôvodu. Totiž žalovaný nepreukázal, že v danom prípade suma 50.000,- Eur predstavovala dar. Žalovaný nepredložil do konania žiadnu darovaciu zmluvu, nenavrhol žiadneho svedka, ktorý by jeho tvrdenia dosvedčil, nepredložil dokonca žiadne dôkazy o tom, že v prospech žalobcu vykonal služby v súvislosti s predajom projektu J. v Bratislave, že podnikol cestu lietadlom so žalobcom a jeho manželkou do Londýna na stretnutie s čínskym investorom. Ak teda žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o dare, či inom právnom titule, je namieste konštatovať, že od žalobcu prijal plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalobca žiada od žalovaného peňažné prostriedky v sume 50.000,- Eur vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ak nebol preukázaný právny dôvod poukázania peňažných prostriedkov na účet žalovaného, potom aj obrana žalovaného o tom, že neboli naplnené predpoklady pre vrátenie daru, je právne bezvýznamná. O (ne)splnení podmienok vrátenia daru by bolo možné uvažovať vtedy, ak by bol preukázaný právny dôvod darovania. Ten preukázaný nebol.

17. Žalovaný sa bránil tým (a to je jedna z odvolacích námietok), že ani žalobca, ani súd nemôžu naňho prenášať dôkaznú povinnosť. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu o uplatnení tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ku ktorej sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. z 31.05.2010. Najvyšší súd SR konštatoval, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. S poukazom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy netvrdil, že šlo o dar, žalobca tvrdil, že šlo o mylnú platbu. Preto v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemožno od neho vyžadovať, aby preukazoval právnu skutočnosť, ktorú nikdy netvrdil. Práve naopak, bolo na pleciach žalovaného svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno.

18. Žalovaný ďalej namietal, že ak by zo strany žalobcu šlo o mylnú platbu, túto by žiadal vrátiť bezodkladne, a nie až po uplynutí cca 2 rokov. Pre upresnenie, a to vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že žalobca požiadal žalovaného o vrátenie platby už po uplynutí 9 mesiacov od poukázania sumy (platbu v prospech účtu žalovaného realizoval dňa 11.08.2017 a v dňoch 21.05.2018 a 28.05.2018 prostredníctvom WhatsApp žalovaného žiadal o vrátenie platby). V tejto súvislosti žalovaný navrhol súdu prvej inštancie vykonať dôkaz – a to vyžiadanie výpisu z bankového účtu žalobcu z inkriminovaného obdobia za účelom preukázania, či bolo možné si takúto vysokú sumu nevšimnúť a či žalobca bežne vykonával bankové operácie v obdobnej výške. Súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal. V rozhodnutí neuviedol, z akého dôvodu tak postupoval. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že by bolo ideálne, ak by súd prvej inštancie žalovanému poskytol aspoň stručnú odpoveď, ktorú očakával. Na strane druhej nejde o pochybenie takého charakteru, ktoré by znamenalo porušenie zásad spravodlivého procesu. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je právom absolútnym. Súd totiž nemusí dať odpoveď na každý jeden argument, ale nesmie opomenúť ten, ktorý má pre vec zásadný význam. Odvolací súd je toho názoru, že vyžiadanie výpisu z bankového účtu žalobcu nemožno považovať za významný dôkaz, ktorý by zásadným spôsobom ovplyvnil rozhodujúce skutočnosti. Bez ohľadu na to, či by z výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že v rozhodnom období platby v takejto alebo obdobnej sume bežne realizoval alebo nie, nepreukazovalo by to právny dôvod poukázania platby, a to dar. Dôvod poukázania platby je zásadnou skutkovou a právnou otázkou. Žalobca žiaden právny dôvod netvrdil, naopak žalovaný tvrdil dar. Výpis z bankového účtu by nemal potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený žalovaným.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

20. V rámci ďalšej odvolacej námietky žalovaný tvrdil nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia v súvislosti s procesnou povinnosťou súdu ozrejmiť štádium hodnotenia dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie stručne odôvodnil svoje myšlienkové pochody a predstavil úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvahu súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu, keďže súd zdôvodnil nepreukázanie žalovaným tvrdeného právneho dôvodu plnenia žalobcu na účet žalovaného, a teda poskytnutie plnenia žalobcom žalovanému bez právneho dôvodu. Z hľadiska dôležitosti dôkazov súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie výsluchu žalovaného. K nevysporiadaniu sa s navrhovaným dôkazom – výpisom z účtu žalobcu, odvolací súd zaujal svoj názor v predchádzajúcom texte odôvodnenia tohto rozhodnutia.

21. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na dňa 19.04.2023 zo zdravotných dôvodov, hoci nesúhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti a chcel byť vypočutý. V tejto súvislosti argumentoval aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.09.2009.

22. V označenom náleze Ústavný súd SR okrem iného konštatoval: „Vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania, resp. jeho splnomocneného zástupcu napriek žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, je závažným zásahom do základného práva na súdnu ochranu v súvislosti s právom na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania. Preto je povinnosťou všeobecného súdu takýto postup odôvodniť. Toto chýbajúce odôvodnenie nemožno doplniť v dovolacom konaní najvyšším súdom (mutatis mutandis ). (...) Taký postup všeobecného súdu, pri ktorom v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov prihliadne na lekársku správu, ktorej obsah nemusí byť účastníkovi konania známy a ktorá má podľa názoru všeobecného súdu rozhodujúci význam pre posúdenie žiadosti, pričom žiadosti účastníka konania nevyhovie, treba považovať z pohľadu účastníka konania za prekvapujúci a nepredvídateľný. V naznačených súvislostiach môže znamenať neprípustný zásah do základného práva účastníka konania osobne sa zúčastniť pojednávania. Má to zároveň výrazný dopad aj na zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania (rovnosti zbraní)“.

23. Ako vyplýva z uvedeného najvyšší súdny orgán ochrany ústavnosti riešil situáciu, ak súd nezdôvodnil vykonanie pojednávania v neprítomnosti strany, a to napriek jej žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov a tiež riešil prípad, ak rozhodnutie súdu vykonať pojednávanie v neprítomnosti strany je pre túto stranu prekvapujúce, a to z dôvodu neoboznámenia sa so správou majúcou vplyv na posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania.

24. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie nariadil viacero pojednávaní. Pojednávania nariadené v čase od 30.03.2020 do 16.04.2021 boli prevažne odročené z dôvodu pandemickej situácie spojenej s COVID-19. Žalovaný požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na dňa 22.09.2021 z dôvodu pracovnej cesty v Prahe a tiež z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Súd tejto žiadosti vyhovel. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu dňa 27.01.2022 uviedol, že mimosúdne rokovania sa neuskutočnili aj napriek viacerým snahám z ich strany z dôvodov na strane žalovaného, k čomu predložil e-mailovú komunikáciu. Ďalšie pojednávanie nariadené na dňa 05.10.2022 bolo na základe žiadosti žalovaného z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti odročené na dňa 21.11.2022. Aj o odročenie tohto pojednávania požiadal žalovaný z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, avšak súd už tejto žiadosti nevyhovel, o čom upovedomil právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa tohto pojednávania zúčastnil. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na dňa 24.03.2023. O jeho odročenie z dôvodu pracovnej cesty v Spojených arabských emirátoch požiadal žalovaný. Jeho žiadosti súd nevyhovel, o čom opäť upovedomil jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. O odročenie ďalšieho pojednávania nariadeného na dňa 19.04.2023 požiadal žalovaný. Jeho žiadosti nebolo vyhovené, o čom súd upovedomil jeho právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní bol prítomný. Vo všetkých žiadostiach o odročenie pojednávania žalovaný uviedol, že nesúhlasí s konaním v jeho neprítomnosti. V bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nevykonal výsluch žalovaného. Poukázal na to, že vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu ho považoval za nepotrebný a z dôvodu, že žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby sa na pojednávanie dostavil a vypovedal, ho súd vyhodnotil aj ako nehospodárny.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zdieľa totožný názor ako súd prvej inštancie o neúčelnosti a nehospodárnosti vykonania navrhovaného výsluchu žalovaného. V okolnostiach danej veci sa správanie žalovaného javí ako účelové v snahe predlžovať súdne konanie. Ak by žalovaný mal úprimnú snahu dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať, mal príležitosť napríklad na pojednávaní dňa 24.03.2023. Žalovaný však uprednostnil zahraničnú cestu pred svojim právom byť prítomný na pojednávaní. Aj keď dočasná práceneschopnosť a hospitalizácia žalovaného by mohla byť dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, s prihliadnutím k tomu, že žalovaný bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý bol vždy zo strany súdu informovaný o tom, ako súd posúdil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, nešlo o exces súdu, ak žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na dňa 19.04.2023 nevyhovel. Je potrebné pripomenúť, že advokát ako splnomocnený zástupca je v zásade, okrem výsluchu strany, oprávnený v mene zastúpeného uskutočňovať všetko, na čo je oprávnený samotný zastúpený. Právny zástupca žalovaného bol prítomný na nariadených pojednávaniach a tiež na pojednávaní dňa 19.04.2023, na ktorom súd vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania a rozsudok vo veci samej. Okolnosti, pre ktoré súd prvej inštancie nepovažoval výsluch žalovaného za potrebný, dostatočne zdôvodnil a konkretizoval vo svojom rozhodnutí.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok II.) potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Na základe toho úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )