Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/223/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.X.XXXX, adresa F. č. XXX, o zaplatenie 4.307,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -147 zo dňa 9.5.2018 - žalovaného vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania a žalobcu v zamietajúcej časti v rozsahu nepriznania mu zmluvného úroku vo výške 13,9% ročne zo sumy 4.307,31 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v zamietajúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 13,9% ročne zo sumy 4.307,31 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia a v časti o náhrade trov konania včítane p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.233,82 Eur, úrok vo výške 203,05 Eur, úroky z omeškania vo výške 1,98 Eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4.307,31 Eur od 10.9.2017 do 18.1.2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4.233,82 Eur od 19.1.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 203,05 Eur od 10.9.2017 so zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.“.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou , , , , , , , , , , , a , , a , , o spotrebiteľských úveroch... , , až d), , o ochrane spotrebiteľa a Nariadenia vlády č. .

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dôvodil nasledovne: „...žalobca a žalovaný uzavreli dňa 8.12.2014 na diaľku prostredníctvom Internet bankingu úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 77,29 Eur spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur, t.j. celkovo sumu 9.524,80 Eur. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný zaškrtnutím príslušných rámčekov vyhlásil, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s obsahom VOP, OP a Sadzobníka a formuláru so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ako aj poistnou zmluvou a poistnými podmienkami. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzatváraná na diaľku, táto neobsahuje fyzický podpis účastníkov

zmluvného vzťahu. Zároveň hneď v bode 1.1 zmluvy na jej prvej strane je uvedené, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve o úvere, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vzhľadom k uvedenému súd neakceptoval argumentáciu žalovaného, že VOP a OP nie sú súčasťou zmluvy z dôvodu, že ich nepodpísal. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy potvrdil oboznámenie sa s obsahom týchto dokumentov a bol jednoznačne v zmluve upovedomený o tom, že tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. K takto formulovaným zmluvných podmienkam pristúpil uzavretím zmluvy na diaľku. Keďže fyzicky nepodpisoval ani samotnú zmluvu o úvere, je jeho námietka o tom, že nepodpísal VOP a OP, irelevantná. Predmetnú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia . V súvislosti s náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzený v o spotrebiteľských úveroch účinného k 18.2.2014, žalovaný namietal, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa , a teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd zistil, že zmluva obsahuje údaj o počte splátok 120, výšku mesačnej splátky 77,29 Eur, presné dátumy splatnosti prvej a poslednej splátky a termíny a periodicitu splatnosti ostatných splátok. Žalovaný však v priebehu konania podaním doručeným súdu 14.3.2018 upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 č.k. , v ktorom najvyšší súd v obdobnej právnej veci toho istého žalobcu uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V danom prípade z tabuľky zaradenej do bodu 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmá výška úveru (5.000,- Eur), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 13,9% p. a.), výška poplatku za poskytnutie úveru (250,- Eur), za poistenie schopnosti splácať úver (1,89 Eur/mesačne), výška anuitnej splátky (77,29 Eur), termín splatnosti I. anuitnej splátky (16.12.2014), počet anuitných splátok (120), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 16. deň kalendárneho mesiaca), splatnosť úveru (18.11.2024), ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t.j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (9.524,80). V zmysle bodu 2.8. klient potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom; ďalej potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami. Základné pojmy zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzuje článok I. Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s., pričom podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená v jedinom dokumente (body 29 a 30 Rozsudku). Zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa a vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. V zmluve bol jednoznačne, jasne a zrozumiteľne dojednaný aj poplatok za poskytnutie úveru, splatnosť ktorého vyplýva z ustanovení OP, konkrétne bodu 3.5.. Pokiaľ ide o uvedený poplatok, nemožno hovoriť o nejakej skrytej zmluvnej podmienky či sankcii, keďže jeho dojednanie sa nachádza na 1. strane zmluvy. Zároveň zákon dojednanie takého poplatku nevylučoval. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca sa domáha poplatkov vo výške 60,- Eur za upomienky, žiadne listinné dôkazy o ich doručení však nedoložil. Žalobca však sám už v žalobe uvádza, že nárok na poplatky za upomienky si v tomto konaní neuplatňuje, v dôsledku čoho je táto námietka žalovaného nepochopiteľná. Žalovaný na pojednávaní pred súdom uviedol, že zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Ani táto námietka nie je podľa súdu podložená, keďže priamo v zmluve je na 1. strane pri údaji o výške RPMN uvedené „RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver vyčerpaný jednorazovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v tejto zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru“, pričom všetky tieto parametre sú jednoznačne v zmluve v rovnakej časti aj vymedzené. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca neuviedol, v akom rozsahu boli jeho úhrady žalobcom započítavané, keďže rozpis úhrad na istinu, úroky a poplatky bol prílohou žaloby a následne opakovane aj vyjadrenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreveril jeho bonitu a tým jeho schopnosť splácať úver, toto je v rozpore s tvrdením žalobca, okolnosťami uzavretia zmluvy a obsahom VOP a OP. Podľa nich samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť klienta, ku ktorej musí pripojiť všetky bankou požadované doklady a informácie potrebné najmä na identifikáciu klienta, posúdenie jeho platobnej schopnosti. Žiadosť sa považuje za doručenú banke až z momente predloženia posledného z požadovaných dokladov, ktoré sú prílohou žiadosti o poskytnutie úveru (bod 2.1.1 OP). Zároveň predpokladom uzavretia zmluvy o úvere prostredníctvom Internet bankingu je existencia predchádzajúceho zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom v podobe zmluvy o účte, na základe ktorého má banka informáciu o pomeroch žalovaného.V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nemohol platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď súdu nepreukázal, že žalovanému doručil alebo doručoval výzvu v zmysle súd zistil, že

žalobca predložil opakované upozornenie z 15.6.2017, ku ktorému však nepripojil doručenku a ani iný doklad o odovzdaní zásielky na poštovú prepravu v dôsledku čoho nie je možné aplikovať ust. Čl. 19 bod 19.8 VOP o fikcii doručenia. Tvrdenie žalovaného, že mu nebola doručená výzva na predčasné splatenie úveru podľa , však nie je pravdivé, nakoľko túto skutočnosť žalobca preukázal doručenkou preukazujúcou doručenie listiny do sféry žalovaného 24.8.2017. Podľa názoru súdu mal žalobca právo uplatniť si právo na zaplatenie celej pohľadávky v zmysle a , nakoľko žalovaný bol v v čase vyhotovenia výzvy 18.8.2017 v omeškaní so zaplatením splátky splatnej 16.5.2017 viac ako tri mesiace a neuhradil ani nasledujúce splátky. Argumentáciu žalovaného možno prijať len v tom smere, že účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti mohli nastať až po uplynutí 15 dní od upozornenia žalovaného na uplatnenie tohto práva, ak k nemu došlo do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Lehota 15 dní od doručenia výzvy na predčasné splatenie dlhu (24.8.2017), ktorú súd považuje zároveň za upozornenie podľa , uplynula 8.9.2017, teda pred splatnosťou nasledujúcej splátky splatnej 16.9.2017. Účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak nastali 9.9.2017. Žalovaný súdu preukázal, že po začatí konania vykonal na istinu pohľadávky dňa 18.1.2018 úhradu vo výške 73,49 Eur. Vzhľadom k uvedenému súd považoval návrh za dôvodný v časti úverovej istiny vo výške 4.233,82 Eur (uplatnená suma 4.307,31 Eur - 73,49 Eur), zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov vyčíslených žalobcom do 18.8.2017 vo výške 203,05 Eur, úroku z omeškania z omeškaných splátok vo výške 1,98 Eur ku dňu 18.8.2017 a poplatkov za poistenie vo výške 3,78 Eur. V zmysle , a Nariadenia vlády č. súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov úrok z omeškania vo výške 5 %, ktorý zodpovedá výške zákonného úroku z omeškania ku dňu prvého omeškania, t.j. ku dňu nasledujúcemu po účinnosti predčasnej splatnosti úveru, teda k 10.9.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto omeškaných úrokov úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný požiadal, aby mu súd povolil zaplatiť uplatnenú pohľadávku žalobcu v splátkach, súd posúdil takýto jeho návrh a pri rozhodovaní zohľadnil výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného ako aj v konaní prejavenú snahu o splnenie záväzku a možnosti žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, ako aj skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v prejednávanej veci, vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš zaťažujúce. Podľa názoru súdu návrhu žalovaného na povolenie splátok vo výške 50,- Eur nebolo možné vyhovieť, nakoľko takáto výška je neprimeraná výške záväzku, ktorý by v takom prípade bol splácaný viac ako sedem rokov. Splatnosť by tak bola dokonca dlhšia než pôvodne dojednaná v zmluve. Súd ďalej pri zhodnotení pomerov žalovaného špecifikovaných na pojednávaní zistil, že vzhľadom na osobné pomery a rozsah iných záväzkov, nie sú splnené predpoklady na stanovenie vyššej sumy splátok, ktorá by zároveň zodpovedala záujmu žalobcu na splnení dlhu v primeranej dobe. Súd preto splácanie dlhu v splátkach žalovanému nepovolil. V časti zmluvného úroku vo výške 13,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.307,31 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd mal za preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 13,9% ako fixný do doby splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá ku dňu 18.11.2024, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr, a to k 9.9.2017. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“.

4. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol s použitím ust. a s tým, že celková výška uplatneného nároku v časti istiny bola 4.307,31 Eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny 4.233,82 Eur (98%), žalovaný v zamietnutej časti 73,49 Eur (2%). Pri zohľadnení pomeru úspechu tak súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 96%. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (262 ods. 1 ).

5. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol v časti zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení (t.j. úroku vo výške 13,9% ročne zo sumy 4.307,31 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia - poznámka odvolacieho súdu), podal žalobca odvolanie s tým, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

6. K zmluvnému úroku po predčasnom zosplatnení vyslovil odvolateľ názor, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal pritom na ust. a ods. , ako aj komentár, z ktorého zdôraznil, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť ust. strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere, dojednať odchýlne... Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Podľa odvolateľa z ust. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá podľa neho oporu v právnych predpisoch. Následne odvolateľ poukázal na početné rozhodnutia Krajských súdov SR, z ktorých v citovaných statiach zvýraznil závery podporujúce jeho uvedený názor. V rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. -90 zo dňa 31.1.2017 zdôraznil, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka a samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -92 zo dňa 29.11.2017 zdôraznil, že na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany v zmluve o úvere nedohodli niečo iné. Osobitne zvýraznil vyjadrenie odvolacieho súdu, ktorému nie je zrejmé, ako sa mohol dostať žalobca do výhodnejšieho postavenia tým, že úver zosplatnil a de iure zosplatnením od zmluvy o úvere odstúpil, keď nielenže nemal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému, ale nemal za ich používanie žalovaným zaplatenú ani odplatu, resp. odmenu rovnajúcu sa úroku z úveru a navyše ani finančné prostriedky, ktoré mu mal žalovaný priebežne vracať. V tejto veci zvýraznil tiež, že odvolací súd vyslovil názor, že rozhodnutie NS SR R 59/98 je možné na prejednávanú vec aplikovať, avšak s takým výkladom, že pokiaľ žalobca ako veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere tým, že vyhlásil jej predčasnú splatnosť preto, že dlžník nesplácal úver riadne a včas, a teda od zmluvy odstúpil, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania označovaných ako tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v dohodnutej výške, s poukazom na až do splatenia celej poskytnutej sumy, vrátane úrokov z úveru, pretože tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. S poukazom na rozhodnutie R 59/1998 nie je preto možné dospieť k názoru, že NS SR jednoznačne vyslovil, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, keďže o takomto nároku nerozhodoval ani okresný súd a ani NS SR. Navyše, rozhodnutie NS SR vychádzalo z právneho stavu v čase, keď výška úrokov z omeškania nebola zákonom limitovaná. Odvolateľ tiež zdôraznil, že či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy, nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru aj úroky z omeškania. V ďalšom odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -88 zo dňa 7.12.2017, z ktorého zdôraznil, že nevylučujú dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru, pričom poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. , podľa ktorého nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením záväzku. Využitie práva veriteľa na zosplatnenie mení len splatnosť úveru, t.j. peňazí, nie ich cenu vyjadrenú v úroku a nemôže samo osebe veriteľovi privodiť zhoršenie (a dlžníkovi len preto, že je spotrebiteľom zlepšenie) jeho práv. Odkázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. -84 zo dňa 30.11.2017, podľa ktorého záverov zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný ich platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Z rozsudku NS ČR sp. zn. zo dňa 21.8.2014 zdôraznil, že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Odvolateľ poukázal tiež na to, že návrh zákona (neskôr prijatý pod č. ) z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať , obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie v znení „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa .“ Táto navrhovaná zmena ale nebola nikdy legislatívne prijatá a neexistuje žiadne ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. , vyslovil názor, že zo znenia petitu, ako aj z povahy preskúmavacej právomoci ÚS SR je zrejmé, že ÚS sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu odvolania, t.j. k úrokom po zosplatnení, ale tak ani nemohol učiniť.

7. Žalovaný podal tiež odvolanie a to voči vyhovujúcemu výroku, argumentujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza n nesprávneho právneho posúdenia veci s odkazom na a tiež z dôvodov podľa . Poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie Okresného súdu Galanta spočíva v tom, že súd nevyhodnotil zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov a taktiež podľa jeho názoru, ak žalobca nepredložil doručenku k výzve na úhradu omeškaných splátok v zmysle neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Po citácii a uviedol, že preukázanie doručenia resp. snahy o doručenie výzvy v zmysle bolo už predmetom judikatúry k Zákona o bankách, kde súdy vyhodnotili nepreukázanie doručenia, resp. snahy o doručenie ako nesplnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Zastáva názor, že judikatúru k danému ustanoveniu vzťahujúcu sa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti možno na daný prípad aplikovať. Žalobca nepreložil doručenku k výzve v zmysle , nepreukázal upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle , preto neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala po uzavretí zmluvy do 11.9.2014 sú premlčané a zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, teda po 11.9.2017, pretože v časti týchto splátok bola žaloba podaná predčasne. Ďalej odvolateľ poukázal, že zmluva síce obsahuje údaj o RPMN, neobsahuje však predpoklady použité na jej výpočet. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.5.2011 sp. zn. s tým, že všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov mohol žalovaný preukázať tak, že do zmluvy uvedie výpočet RPMN, teda uvedie vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami. Uvedené potvrdzuje i rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.1.2018 sp. zn. . Na základe uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na to, že rovnica na výpočet RPMN je uvedená v prílohe č. 2 Zákon nepožadoval, ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo banka, ako vyplýva z uvedeného, splnila. Podotýka, že zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus, ale vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a má za to, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 27.3.2018. Zároveň súdu predkladá doručenku k výzve na predčasné splatenie úveru. Uvádza, že splnil všetky podmienky pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

9. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu tiež písomne vyjadril. Zdôraznil, že povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu, naopak , ktorý upravuje túto otázku pre

spotrebiteľské zmluvy vo forme úveru, výslovne ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. Argumentácia veriteľov podoprená ust. je účelová a nesprávna, nakoľko systematicky toto ustanovenie pojednáva o otázke splatnosti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Pre prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku veriteľ na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa poukazuje na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa ( ). V tejto súvislosti odkazuje i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2017 sp. zn. . V ostatnom sa pridržiava svojho odvolania a navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom bode a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný písomne reagoval i na doručené vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu, pričom už len uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných vyjadrení a trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania sporových strán majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že ako odvolaniu žalobcu, tak ani odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutých častí rozsudku ( ).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola vyhovujúca časť rozsudku, ako i tá jeho zamietajúca časť, ktorou súd nepriznal žalobcovi úrok z úveru na čas po jeho zosplatnení.

13. K úroku z úveru za čas po jeho zosplatnení odvolací súd uvádza:

14. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému okrem priznaných súm s príslušenstvom uplatňoval aj úrok z úveru vo výške 13,9% ročne zo sumy 4.307,31 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia (nasledujúceho dňa po datovaní výzvy na predčasné splatenie úveru) do zaplatenia, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením v ods. 47 preskúmavaného rozsudku, ktorého obsah je zhrnutý v ods. 3 tohto rozsudku. Súd prvej inštancie v zamietajúcej časti argumentoval v podstate tým, že veriteľovi patria úroky z úveru len do splatnosti dlhu a po predčasnom mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a za obdobie po zosplatnení dlhu do splatenia úveru úroky z omeškania.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o vec samú a preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v zamietajúcej časti, konkrétne v odseku 47. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

16. Odvolací súd si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i žalobcom v odvolaní poukázané rozhodnutia krajských súdov, avšak v tejto otázke sa odvolací súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť

iba úroky z omeškania. Odvolací súd sa pritom opiera o judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R 59/1998 (sp. zn. ) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č. k. -127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

17. Aj odvolací súd zastáva názor, že ak spotrebiteľ po zosplatnení už nemá právny titul peňažné prostriedky veriteľa užívať, niet dôvodu, aby veriteľ inkasoval úroky náležiace mu pri oprávnenej držbe finančných prostriedkov spotrebiteľom, náležia mu ale úroky z omeškania.

18. K požiadavke žalovaného vyhodnotiť úver za bezúročný a bezpoplatkov a to pre chýbajúcu náležitosť zmluvy podľa , konkrétne neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov odvolací súd zastáva nasledovný právny názor.

19. K najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru je údaj o jeho ročnej percentuálnej miere nákladov. Pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov preto zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

20. Odvolací súd má pritom za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Odvolací súd zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú, čo napokon odvolateľ ani nesporuje, avšak tvrdí, že pre naplnenie zákonnej požiadavky uvedenia predpokladov potrebných na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve, musí byť v zmluve uvedený i konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Vzhľadom na túto konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou jedinou je odvolací súd viazaný, odvolací súd na rozdiel od odvolateľa je názoru, že zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť ani výkladom daného zákonného ustanovenia.

22. K otázke náležitej interpretácii je vhodné pripomenúť judikatúrou súdov už skôr vyslovené závery, podľa ktorých pri pochybnostiach o obsahu konkrétnej právnej normy je potrebné vzniknutú nejasnosť odstrániť výkladom, a to najmä gramatickým, logickým, systematickým i historickým. Výkladom gramatickým (jazykovým) sa právna norma vysvetľuje podľa zásad gramatiky s cieľom vystihnúť slovné znenie právnej normy a význam použitých pojmov. Aj keď je gramatický výklad dôležitý, nemožno vystačiť iba s ním. Logický výklad sleduje vysvetlenie skúmanej právnej normy podľa zásad formálnej logiky s cieľom objasniť jej zmysel, účel a vzájomnú väzbu použitých pojmov. Systematický výklad umožňuje pochopiť hlavný zmysel a účel právnej normy podľa jej zaradenia v systéme ostatných právnych noriem. Historický výklad sa potom zameriava na dobu vzniku právnej normy. V konkrétnom prípade je pritom potrebné použiť všetky druhy výkladu v ich vzájomnej súvislosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.7.2004, sp. zn. , rozsudok z 30.11.2011, sp. zn. , či plenárny nález Ústavného súdu ČR z 21.5.1996, sp. zn. Pl. ÚS-st. 1/96).

23. V posudzovanom prípade zákon výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako sa toho domáha odvolateľ. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý vzorec je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ potom odvolateľ vidí pod predpokladmi na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s čím sa odvolací súd podľa už uvedeného nestotožňuje, a súd prvej inštancie v ostanom v odôvodnení rozsudku odkázal, že: „...priamo v zmluve je na 1. strane pri údaji o výške RPMN uvedené „RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver vyčerpaný jednorazovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v tejto zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru“, pričom všetky tieto parametre sú jednoznačne v zmluve v rovnakej časti aj vymedzené.“(ods.40 odôvodnenia), čo odvolateľ nenapadol, je potrebné uzavrieť, že daná odvolacia argumentácia žalovaného neobstojí.

24. Pokiaľ ide o žalovaným spochybňované doručenie mu výzvy na predčasné splatenie úveru, od čoho odvíja tvrdené čiastočné premlčanie a predčasnosť (pre nesplatnosť) nárokovateľnosti uplatnenej pohľadávky a tým potom nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, odvolací súd uzatvára nasledovné.

25. Žalobca na preukázanie doručenia žalovanému výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.8.2017, ktorej existenciu žalovaný nesporuje a tým preukázania splatnosti uplatnenej pohľadávky, predložil súdu prvej inštancie poštovú doručenku (č. l. 106 spisu), z ktorej vyplýva, že dňa 24.8.2017 prevzala za žalovaného ako adresáta, doručovanú zásielku od žalobcu ako odosielateľa, p. Antalová ako na doručenke označená „družka“. Pokiaľ žalovaný sporuje doručenie mu danej žalobcovej výzvy, ktoré doručenie žalobca preukazuje predloženou doručenkou, ktorá vykazuje bezprostrednú časovú súvislosťou s danou výzvou a žalovaný tento dôkaz nespochybnil, je potom možné uzavrieť, že predmetnú doručovanú písomnú výzvu žalobcu na plnenie, s oznámením predčasnej splatnosti, je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie <.. To znamená, že na nastúpenie právnych účinkov predmetnej výzvy (tu zosplatnenie úveru), je potrebné predmetnú výzvu účinne dostať do dispozičnej sféry adresáta, čo sa v danom prípade potom i stalo, a to prevzatím zásielky adresovanej priamo žalovanému, na adresu jeho bydliska, i keď jeho družkou, nakoľko týmto prevzatím žalovaný nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej písomnosti a to bez ohľadu na to, či sa aj skutočne s jej obsahom oboznámil (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Vzhľadom na konštatované potom nie je možné ani druhú odvolaciu argumentáciu žalovaného považovať za dôvodnú.

26. S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v namietanej zamietajúcej časti, v rozsahu ktorá korešpondovala s odvolacími námietkami, ktorými jedinými je odvolací súd viazaný a vymedzujú tak predmet jeho prieskumu, s použitím ako vo výroku vecne správny potvrdil a to vrátane správneho, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, závislého výroku o náhrade trov konania.

27. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. V odvolacom konaní boli fakticky obe sporové strany neúspešné so svojimi odvolaniami, a tým úspešné vo vzťahu k vzájomným odvolaniam, z čoho pre odvolací súd pripadá za priechodné a zároveň spravodlivé vysloviť, že vzhľadom na túto rovnakú úspešnosť v odvolacom konaní (t.j. neúspešnosť ako odvolania žalobcu, tak i žalovaného), žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok ( v spojení s .

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).