Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 155 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (228)Rozsudok_43Co-23-2017.pdf
PDF · 144.18 KB
Case nature
Area
Subarea
43Co/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Y. G. XXX, XXX XX U. Y. G., okres E. v konaní o zaplatenie 1.770,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca č.k. 4Csp/66/2017-54 zo dňa 30. júna 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Revúca č.k. 4Csp/66/2017-54 zo dňa 30. júna 2017 v napadnutej časti prvej výrokovej vety o plnení žalovaného v mesačných splátkach vo výške 35,- Eur potvrdzuje. II. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 11,50% ročne zo sumy 1.770,849 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia. III. Tretia výroková veta odvolaním napadnutého rozhodnutia zostáva nezmenená. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.843,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.841,62 Eur od 27.03.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 35,- Eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal v konaní platné uzavretie Zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 09.03.2015, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 108 mesačných splátkach po 30,04 Eur. Žalobca poskytol žalovanému úver za fixnú úrokovú sadzbu vo výške 11,50% ročne pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,86%, pričom priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zodpovedala 16,16%. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi mala zodpovedať sume 3.344,32 Eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 13.04.2015 a poslednej splátky na deň 11.03.2024. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur a za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,74 Eur mesačne. Žalovaný úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý mu žalobca poskytol nesplácal, preto ho žalobca listom zo dňa 11.01.2017 opakovane upozornil na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho vyzval na úhradu omeškaných splatných splátok v lehote do 16.01.2017 s tým, že inak od zmluvy o úvere odstúpi a dôjde k predčasnému zosplatneniu úveru.
3. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom (ďalej OP) a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) Prima banky Slovensko účinné od 15.12.2014, ktoré v čl. 2.8 upravujú predčasnú splatnosť úveru a v bode 2.9.1 podmienky, za ktorých dochádza k omeškaniu žalovaného, ak nesplatí istinu úveru a nezaplatí úroky alebo nesplní iný peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas. Žalobca výzvou zo dňa 16.03.2017 oznámil žalovanému rozhodnutie o predčasnej splatnosti úveru z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy a vyzval ho na zaplatenie celého dlhu do 26.03.2017. Z prehľadu splátok úveru do predčasného zosplatnenia ku dňu 16.03.2017 vyplýva, že nezaplatená zostala istina v sume 1.770,85 Eur, zmluvné úroky z úveru v sume 70,77 Eur a nezaplatené úroky z omeškania v sume 0,79 Eur.
4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú. V konaní zistil, že žalovaný základ ani výšku žalobcom uplatnenej sumy nenamietal a súhlasil s úhradou v splátkach po 35,- Eur vzhľadom na zlú finančnú situáciu. Uviedol, že je nezamestnaný a nemá ani nárok na dávku v hmotnej núdzi, pričom jednorázovo zaplatiť celú dlžnú sumu nebol schopný, keďže má peniaze iba z príležitostnej práce. Sám žije v domácnosti s matkou, ktorá mu prisľúbila pomôcť s úhradou splátok, avšak aj jej exekútor vykonáva zrážky z dôchodku. Má pritom 4 deti, ktoré žijú s matkou, pričom ani na prispievanie pre ich výživu nemá dostatok finančných prostriedkov.
5. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.843,89 Eur pozostávajúcej z nezaplatenej istiny úveru vo výške 1.770,85 Eur, zmluvného úroku vo výške 70,77 Eur, z úroku z omeškania vo výške 0,79 Eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 1,48 Eur.
6. Žalobcovi nepriznal úrok z úveru, ktorý si uplatnil od splatnosti úveru vo výške 11,50% z dlžnej sumy 1.770,85 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že zmluvný úrok má právo žalobca ako veriteľ uplatňovať za poskytnuté peňažné prostriedky len do momentu predčasného zosplatnenia úveru, keďže zmluvne dohodnuté úroky z úveru predstavujú osobitnú peňažnú náhradu pre veriteľa a sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Z viacerých rozhodnutí súdov, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. R 59/1998 vyplýva, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa istina ďalej už zmluvne neúročí a veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu, a nie aj po splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má žalobca ako veriteľ nárok len na úroky z omeškania, keďže po lehote splatnosti už žiadne prostriedky žalovanému ako dlžníkovi neposkytuje.
7. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.9.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné platenie úveru, kedy určil ako deň splatnosti dátum 26.03.2017. Súd bol preto toho názoru, že po odstúpení od úverovej zmluvy nie je možné na prejednávanú vec aplikovať § 506 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie takýto výklad nemá oporu v žiadnom z ustanovení § 497 a nasl. Obch. zák.
8. Opakovane zdôraznil, že zmluvný úrok má charakter odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom úrok z omeškania má sankčný charakter za porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka. Medzi obidvomi úrokmi je pritom zásadný významový a obsahový rozdiel. Podľa jeho názoru nie je možné, ba priam neprípustné, aby nesplnením povinností vrátiť peňažné prostriedky riadne a včas zo strany dlžníka najmä za situácie, keď v dôsledku omeškania dlžníka nebola banka ochotná prijať od neho ďalšie splátky úveru s odôvodnením, že to dá na súd, sa vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, a nie odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. tak, ako to tvrdil žalobca, dostal veriteľ do výhodnejšieho postavenia, ako keby dlžník úver riadne a včas splácal. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie poskytnutých a nesplatených peňažných prostriedkov, ako aj právo na zaplatenie zmluvných úrokov do splatnosti úveru, keďže veriteľ po lehote splatnosti peňažné prostriedky dlžníkovi neposkytol a vzniklo mu aj právo na zaplatenie dohodnutých sankčných úrokov z omeškania vo výške 5%. Vzniklo mu tiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal v uplatnenej výške 5% ročne od 27.03.2017 do zaplatenia.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v rozsahu poskytnutých splátok súdom prvej inštancie v prospech žalovaného ako dlžníka 35,- Eur mesačne, ako aj v časti, v ktorej bol jeho návrh na zaplatenie úroku z úveru vo výške 11,50% z dlžnej sumy od splatnosti, t. j. od dátumu 17.03.2017 až do zaplatenia zamietnutý, neuspokojil žalobcu a podal proti nemu odvolanie. Tvrdil v ňom, že sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že mu patria zmluvné úroky len do splatnosti úveru a že po predčasnom zosplatnení
patria žalobcovi už len úroky z omeškania nestotožnil, keďže ide o nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 365 ods.1 písm. h) CSP. Trval na tom, že má nárok na zaplatenie úroku z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení, čo vyplýva z § 502 ods.1, ako aj § 503 ods.3 Obch. zák. Žalovaný je povinný nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré získal vo forme úveru, a to v dohodnutej lehote, ale zaplatiť aj požadované úroky, inak sa dostáva do omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 a na ďalšie rozhodnutia uvedené v jeho odvolaní, z ktorých vyplýva, že nielen súdna prax, ale aj odborná literatúra považuje zmluvné úroky za odmenu za požičané peniaze s tým, že povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve na rozdiel od povinnosti platiť úroky z omeškania, ktorá vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď nie je dlžník v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať dojednané úroky a aj úroky z omeškania, ktoré môže požadovať len pri omeškaní dlžníka, a to aj pri bezodplatnej pôžičke, pričom dohodnuté úroky aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods.3 OZ. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. Úroky z omeškania preto nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky tie úroky, ktoré si strany dojednali v zmluve o úvere. Úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia. Trval preto na priznaní úrokov z úverov od splatnosti dlžnej sumy do jej zaplatenia.
10. Nesúhlasil zároveň s tým, že súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť hradiť dlh v mesačných splátkach vo výške po 35,- Eur, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016 a v Prešove č.k. 17Co/53/2017, z ktorých vyplýva, že ak súd prvej inštancie mieni rozhodnúť, že plnenie dlžníka sa má uskutočniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodňujú jeho záver, že s prihliadnutím na nárok uplatnený žalobcom a osobné pomery všetkých účastníkov konania je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku a teda že peňažné plnenie je možné uskutočniť v splátkach. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nevykonal v prejednávanej veci vo vzťahu k úhrade priznaného plnenia žalobcovi žiadne dôkazy a svoje rozhodnutie nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu s tým, že žalovaný bude zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vrátane náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručované, avšak ho v odbernej lehote neprevzal, nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 09.03.2015 Úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. Nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj Obchodné podmienky žalobcu, pričom v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti, ktoré sú uvedené v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie, ktoré sú uvedené v obchodných podmienkach, čo vyplýva z bodu 1.1 úverovej zmluvy.
14. Jedná sa o náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. l) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplývajúcich z bodu 1.2 v spojení s bodom 2.5.3 Obchodných podmienok (ďalej OP), z ktorých vyplýva anuitné splácanie úveru, počet a termíny splátok, istiny aj úrokov a termíny splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v texte zmluvy o úvere. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nebolo zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných Obchodných podmienok, a tým aj
súčasťou zmluvy. Žalobca bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods.1 cit. zák. overil, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver a úroky v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 11.03.2024.
15. Po vyčerpaní poskytnutého úveru vo výške 2.000,- Eur, čo žalobca v konaní preukázal, žalovaný svoje zmluvné povinnosti porušil, pretože prestal splácať jednotlivé splátky riadne a včas, v dôsledku čoho ho žalobca po opakovanom upozornení v zmysle § 565 OZ na meškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru dňa 11.01.2017 následne, a to výzvou zo dňa 16.03.2017 vyzval na predčasné splatenie úveru a rozhodol o predčasnej splatnosti úveru v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom. Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 16.03.2017 došlo aj k zániku zmluvy o úvere odstúpením od nej, pričom dlžná suma predstavovala čiastku 1.917,45 Eur. Pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.770,85 Eur, pretože do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu len sumu 229,15 Eur, v dôsledku čoho zostala zo sumy 2.000,- Eur úveru nezaplatená časť 1.770,85 Eur, z úrokov z úveru vo výške 70,77 Eur podľa zmluvy o úvere, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe 11,50% ročne tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, z úroku z omeškania vo výške 0,79 Eur, ktorý žalobca vyúčtoval za každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti vo výške 5% ročne tak, ako bol dohodnutý v zmluve v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák., z poplatku 73,56 Eur za upomienky 15,- Eur za každú a za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur podľa Sadzobníka poplatkov, ktoré si však žalobca v žalobe neuplatnil a z poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,48 Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby na súd - 10.04.2017 neuskutočnil v prospech žalobcu žiadnu úhradu.
16. Podľa bodu 2.5.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom účinných od 15.08.2016 klient musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak spláca sa istina úveru anuitným spôsobom.
17. Podľa bodu 2.5.2. Obchodných podmienok pre úvery občanom, pokiaľ nie je pre jednotlivé druhy úverov určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej splátky.
18. Podľa bodu 2.5.3. Obchodných podmienok pre úvery občanom, prvá až tretia veta, splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru ( anuita ) je rovnaká, s výnimkou poslednej splátky a skladá sa z časti splátky istiny úveru 19. a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom
20. Podľa bodu 2.9.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere- istina aj príslušenstvo stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Banka môže určiť, že predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných čiastok.
21. V súlade s bodom 2.5.1 OP pre úvery občanom musí žalovaný vrátiť, a teda splatiť banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Zmluvný úrok si žalobca uplatnil aj po zosplatnení a žiadal ho platiť až do vrátenia dlžnej sumy, a to okrem úrokov z omeškania, ktorých úhradu si uplatnil v súlade s § 502 a § 503 Obch. zák.
22. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom do 09.03.2015 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 565 cit. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 09.03.2015 má spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
26. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch platí, že ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (odstúpi od zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.
27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom do 09.03.2015 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
28. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
30. Podľa § 502 ods.1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
31. Podľa § 503 ods.3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
32. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
33. Podľa § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 cit. zák. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa nepriznania úroku z úveru po predčasnom zosplatnení úveru až do vrátenia úveru žalovaným, je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že podľa zmluvy o úvere a OP, ktoré sú jej nedeliteľnou súčasťou a v ktorej si dohodol v súlade s § 502 ods.1 Obch. zák. so žalovaným platenie úroku z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia má nárok na úrok z úveru až do zaplatenia, resp. vrátenia celej dlžnej sumy, a nielen do dňa odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorý je zhodný so zosplatnením úveru.
36. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. sa bez ohľadu na povahu jeho účastníkov riadi vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
37. Z obsahu § 497 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ. Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.
38. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500 Obch. zák. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.
39. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 09.03.2015 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.
40. V § 499 Obch. zák. je dohodnutá odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí aj § 502 Obch. zák., v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.
41. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 Obch. zák. Odplata za dojednanie záväzku prichádza však do úvahy len vtedy, ak veriteľom je osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom jej podnikania. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené. Pokiaľ by teda v zmluve o úvere, ktorú ako veriteľ uzatvorila iná osoba než tá, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie úveru, bola odplata za dojednanie záväzku dohodnutá, bolo by nutné takéto dojednanie považovať za neplatné. Kogentnosť tohto ustanovenia je možné považovať za záväznosť sledujúcu len ochranu dlžníka, preto aj neplatnosť by bola stanovená len na jeho ochranu.
42. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 Obch. zák. je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok práve na zaplatenie odplaty s poukazom na § 499 Obch. zák. Zmluva o úvere uzatvorená
podľa § 497 Obch. zák. nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods.1 Obch. zák. Pokiaľ preto veriteľ a dlžník výšku úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
43. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obch. zák. má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, a teda aj spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol. Záväzok dlžníka v zmluve platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru.
44. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.
45. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 Obch. zák. V zmluve je najmä možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, nie je v rozpore s § 497 Obch. zák..
46. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 11,50% ročne v primeranej výške, ktorá sa zásadným spôsobom neodchyľovala od úrokovej sadzby vyhlásenej NBS pre poskytovanie úverov občanom ku dňu 09.03.2015. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom, z bodu 2.5.1 a 2.5.3 ktorých vyplýva, že úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere, a to 11.03.2024. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obch. zák., pričom tak, ako to vyplýva z § 503 ods.3 Obch. zák., je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy.
47. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho opakovanej výzvy, zaslanej žalovanému v súlade s OP, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa § 506 Obch. zák., čo síce postup žalobcu podľa § 565 OZ, na ktorom sa žalobca so žalovaným v OP dohodol nevylučuje, avšak na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru len do zosplatnenia úveru nemá podstatnejší vplyv.
48. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že sa vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, a nie odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. tak, ako to tvrdil žalobca, dostal veriteľ do výhodnejšieho postavenia, ako keby dlžník úver riadne a včas splácal, pretože dlžník svoj záväzok splácať mesačné splátky úveru porušil a tieto prestal splácať tak, ako to aj na pojednávaní sám potvrdil. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako sa mohol žalobca dostať do výhodnejšieho postavenia tým, že úver zosplatnil a de iure zosplatnením úveru od zmluvy o úvere odstúpil, keď nielenže nemal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému, ale nemal za ich používanie žalovaným zaplatenú ani odplatu, resp. odmenu rovnajúcu sa úroku z úveru a navyše ani finančné prostriedky, ktoré mu mal žalovaný priebežne vracať. 49. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý s odvolaním sa na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/98, ktorým je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 aplikoval na prejednávanú vec a rozhodol o zamietnutí úrokov z úveru s odôvodnením, ...“ že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. „ 50. Už z právnej vety citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá znie „ Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania „ vyplýva, čo korešponduje aj s obsahom odôvodnenia cit. rozhodnutia, že...okresný súd zamietol žalobu veriteľa voči dlžníkovi z úveru a ručiteľovi len v tej časti, predmetom ktorej boli úroky z omeškania za omeškanie s platením dohodnutých úrokov s odôvodnením, že zo zmluvy nevyplýva, že by sa účastníci dohodli, že úroky sa stanú samostatným záväzkom, ktorý by sa samostatne úročil. NS SR dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. V odôvodnení uviedol, ...“ Žalovaný je podľa zmluvy povinný platiť z poskytnutých prostriedkov úroky. Úroky sú splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1 bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria za celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie s platením úrokov z poskytnutých prostriedkov nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria.“ Najvyšší súd SR v tejto súvislosti upozornil, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369'&ucin-k- dni='30.12.9999'> OBZ), s ktorým názorom sa konajúci súd stotožnil, keďže logickým výkladom textu judikátu je možné dospieť k názoru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vlastne vyslovil tak, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, pričom posledný dátum vrátenia, a teda aj splatnosti bol stranami zmluvy o úvere dohodnutý na deň 11.03.2024.
51. Odvolací súd je preto toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/98 je možné na prejednávanú vec aplikovať, avšak s takým výkladom, že pokiaľ žalobca ako veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere tým, že vyhlásil jej predčasnú splatnosť preto, že dlžník nesplácal úver riadne a včas, a teda od zmluvy odstúpil, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania označovaných ako tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v dohodnutej výške s poukazom na § 369 Obch. zák. až do splatenia celej poskytnutej sumy, vrátane úrokov z úveru, pretože tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť aj z nich úroky z omeškania. S poukazom na obsah rozhodnutia R 59/1998 nie je preto možné dospieť k názoru, že Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, keďže o takomto nároku nerozhodoval ani okresný súd a ani Najvyšší súd SR. Navyše rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z právneho stavu v čase, keď výška úrokov z omeškania nebola zákonom limitovaná. V súčasnosti je však toto rozhodnutie, vzhľadom na zmenu právneho stavu, v tejto časti nepoužiteľné. Odstúpením od zmluvy o úvere veriteľom totiž povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani jeho záväzok zaplatiť dohodnuté úroky z úveru, keďže sa len menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto povinnosť splniť, nezaniká. Táto povinnosť nezaniká ani vtedy, ak od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpi sám spotrebiteľ. ( pozri § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a aj § 6 ods. 2 cit. zák.)
52. Aj z poznámky uvedenej k rozhodnutiu R 59/1998 vyplýva, že „Osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. Obchodného zákonníka preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky. Výška úrokovej sadzby je spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa určí podľa § 502 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523502'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka (vo výške obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy). Úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej splatnej sumy úroky z omeškania. Ide pritom o odlišnú situáciu, než akú riešil judikát R 70/1994, podľa ktorého za omeškanie s platením úrokov z omeškania už dlžníkovi nevzniká ďalšia povinnosť platiť úroky z omeškania.
53. Povinnosť platiť úroky z omeškania tak bez ďalšieho vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014, Komentár. 2. vydanie Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1551 a 1856autorov Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880.
54. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli.
55. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný v zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.9.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti - dátum 26.03.2017 je zároveň dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 506 a § 351 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 09.03.2015. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či Obchodný zákonník upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.
56. Doručením výzvy žalobcu žalovanému, ktorý mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu, a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný úkon nazve výzva na splatenie dlhu alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k určenému dátumu končí a má za následok vždy len zánik zmluvy jej odstúpením z dôvodu omeškania žalovaného ako dlžníka so splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch požadovať predčasné splatenie úveru alebo jeho časti. Dochádza tak k tzv. zosplatneniu úveru. V prípade, že je splácanie úveru dohodnuté v splátkach a žalovaný niektorú splátku nezaplatí, má úverujúci právo na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je určitou sankciou za nesplnenie povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody splátok však nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je včasné uplatnenie tohto práva úverujúcim, ktorý právo na vyrovnanie celej pohľadávky musí uplatniť najpozdejšie do splatnosti najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ úverujúci toto právo uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného odkladu od žiadosti úverujúceho. (Uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. 21 Cdo 426/2005)
57. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch. zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinností, tj. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov. rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)
58. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou a zmluvné podmienky dojednané v zmluve
o úvere uzatvorenej predovšetkým podľa § 497 a nasl. Obch. zák. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z toho, že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch ako úrokov z úveru nárok v prípade, že s vrátením úverových prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ bola ich výška zmluvne dohodnutá v dohodnutej výške, inak vo výške stanovenej zákonom. (Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná, na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá písomná byť nemusí)
59. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>
60. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 11,50 % ročne z dlžnej sumy1.770,84 Eur aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 17.03.2017 do zaplatenia nie je správne, preto ho musel odvolací súd podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi priznal právo na zmluvný úrok z úveru v uvedenej výške a žalovaného zaviazal na jeho úhradu tak, ako je to uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia. 61. Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolaním napadnutého rozhodnutia, kedy prvou výrokovou vetou uložil súd žalovanému povinnosť platiť dlh vo výške 1.843,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 27.03.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 35,- Eur mesačne splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s následkom, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh, posúdil odvolací súd uloženie povinnosti žalovanému platiť dlh v splátkach po 35,- Eur ako vecne správne. 62. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom umožnenia povinnosti dlžníka splácať dlh v splátkach nebolo riadne a presvedčivo odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalovaný nemá žiaden finančný príjem, že nemá žiaden majetok, a to hnuteľný ani nehnuteľný, keďže býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je dôchodkyňa a má 4 nezaopatrené deti, ktoré s ním nežijú a na výživu ktorých matke neprispieva, ktoré skutočnosti vyhodnotil súd ako také osobné, majetkové a finančné pomery, ktoré odôvodňujú uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je na mieste, aby s prihliadnutím na možnosti žalovaného a na výšku dlhu bolo rozumné určiť na splácanie dlhu žalovanému vyššie splátky.
63. Odvolací súd je toho právneho názoru, že za danej situácie nie je možné a ani spravodlivé požadovať od žalovaného plnenie vo vyšších splátkach, než v akej výške dospel aj súd prvej inštancie, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete o výške splátok posúdil ako vecne správne a toto podľa § 387 CSP potvrdil. V ostatnej časti zostal výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nezmenený.
64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže pomer ich úspechu a neúspechu k celému predmetu odvolacieho konania bol približne rovnaký.
65. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).