Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-318-2015.pdf
PDF · 163.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: H. správca dlžníka OSDM development CZ, s.r.o., v likvidácii, IČ: 27 706 869, sídlo správcu Údolní 65, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému: K., zastúpený E., v konaní o zaplatenie 98.540 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98.540 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 98.540 € od 25.09.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2015 v znení jej zmeny zo dňa 04.08.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 98.540 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe objednávky dlžníka zo dňa 13.10.2011 a jej akceptácie žalovaným prišlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal na prepravu a dodávku materiálu na a zo stavby Z. a dlžník sa zaviazal za dodaný materiál a uskutočnené prepravy zaplatiť cenu dojednanú v objednávke. Dlžník žalovanému uhradil zálohovo 98.540 €, a to nasledovne: dňa 20.10.2011 sumu vo výške 2.340 €, dňa 03.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 09.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 11.11.2011 sumu vo výške 7.200 €, dňa 16.11.2011 sumu vo výške 6.500 €, dňa 17.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 18.11.2011 sumu vo výške 10.000 €, dňa 21.11.2011 sumu vo výške 9.000 €, dňa 23.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 25.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 29.11.2011 sumu vo výške 5.500 €, dňa 30.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 05.12.2011 sumu vo výške 6.000 €, dňa 07.12.2011 sumu vo výške 12.000 €, o čom predložil príjmové pokladničné doklady. Spolupráca medzi dlžníkom a žalovaným síce prebiehala od októbra 2011 do januára 2012, avšak na uvedené zálohy nebolo dlžníkovi poskytnuté žiadne plnenie ani neboli zúčtované. Spolupráca bola fakticky na základe dohody strán ukončená v januári 2012, od ktorého času muselo byť žalovanému zrejmé, že mu vznikla povinnosť zálohy vrátiť, najneskôr sa zmluva skončila uplynutím 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, kde podľa § 253 zák. č. 182/2006 Sb. insolvenčný zákon, prišlo zo zákona k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko správca neoznámil dlžníkovi, že na plnení zmluvy trvá. Najneskôr k 27.03.2013 tak žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil ani v lehote 7 dní určenej žalobcom vo výzve na plnenie, t.j. do 24.09.2013. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne počnúc dňom 25.09.2013 s poukazom na nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 10Cb/318/2015-51 zo dňa 11.10.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho tiež za premlčaný. Žalovaný uviedol, že časť príjmových dokladov dokumentuje príjem záloh na nákup kameňa od fy ALAS SLOVAKIA s.r.o., ktorý následne žalovaný predával dlžníkovi. Dlžník žalovanému za každú jednu dielčiu objednávku zaplatil zálohu uvedenú v príjmových dokladoch, po uzatvorení obchodu (ktorým bol nákup a predaj kameňa) žalovaný sumy spočítal a do účtovníctva vystavil jeden „celostný“ príjmový doklad. Príjmové doklady na zálohy mali mať podľa dohody strán formu tzv. „prevádzkových“ dokladov a nemali byť zadávané do účtovníctva dlžníka, po vyhotovení celostného dokladu mali byť zlikvidované. Spolupráca prebiehala tak, že: 1. žalovaný oznámil dlžníkovi, že žiada zálohu, 2. dlžník osobne doručil zálohu žalovanému, 3. žalovaný prijal zálohu a vystavil prevádzkový doklad, 4. žalovaný vložil prijatú zálohu na svoj podnikateľský účet, 5. zakúpil tovar od fy ALAS SLOVAKIA s.r.o., ktorý uhradil bezhotovostne, 6. po zrealizovaní obchodu vystavil dlžníkovi faktúru a tzv. celostný príjmový doklad, predstavujúci súhrn za jednotlivé zálohové platby. Z takto prebiehajúcich operácií medzi dlžníkom a žalovaným prevzal žalovaný od 18.10.2011 do 06.12.2011 celkom sumu 114.000 € na nákup kameniva, pričom fy ALAS SLOVAKIA s.r.o. previedol na účet 120.400 € (v podaní zo dňa 03.09.2015 žalovaný uviedol odlišné skutkové tvrdenie, a to že fy ALAS SLOVAKIA s.r.o. previedol na účet 122.600 €, č.l. 140 142 spisu). Dňa 27.04.2012 žalovaný uzatvoril s dlžníkom Dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo uznanie záväzku dlžníkom voči žalovanému vo výške 68.696,13 € a konateľ dlžníka nenamietal žiadny preplatok na zálohových platbách. Žalovaný nárok žalobcu považuje tiež za premlčaný, konateľ dlžníka na pojednávaní vo veci spis. zn. 47ICM/3253/2013 dňa 23.07.2015 uviedol, že sa o údajnom preplatku na zálohových platbách dozvedel najskôr dňa 31.08.2012 pri ukončení účtovného roka. Podľa žalovaného preto s poukazom na § 107 ods. 1 a § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k premlčaniu nároku prišlo najneskôr dňa 31.08.2014 uplynutím premlčacej doby dva roky, odkedy sa dlžník o bezdôvodnom obohatení dozvedel, pričom k podaniu žaloby prišlo až 12.11.2015.
4. Súd z dôvodu podaného odporu podľa § 267 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz Uznesením č.k. 10Cb/318/2015-69 zo dňa 03.01.2017 zrušil.
5. Žalobca sa k obsahu odporu vyjadril podaním zo dňa 07.02.2017. Ku skutkovým námietkam žalovaného uviedol, že spolupráca medzi stranami prebiehala od októbra 2011 do januára 2012, pričom žalovaným vystavené faktúry boli hradné hotovostne alebo prevodom na jeho účet, vždy však boli dlžníkom špecifikované ako platba konkrétnej faktúry. Okrem týchto platieb dlžník zaplatil žalovanému zálohy na nákup kameniva tak, ako je špecifikované v žalobe. Následne po vyhlásení konkurzu si žalovaný uplatnil pohľadávku vo výške 30.696,13 € so zákonným úrokom z omeškania. Nakoľko insolvenčná správkyňa už v mala vedomosť o existencii preplatku na nezúčtovaných zálohách, iniciovala incidenční spor, ktorý bol vedený Krajským súdom v Brne pod spis. zn. 47ICm/3253/2013, z ktorého vyplynulo, že za prevzaté zálohy na kúpu kameniva nebolo dlžníkovi poskytnuté plnenie. Z toho dôvodu správca podal žalobu na príslušný súd. Obranu žalovaného o praxi vystavovania prevádzkových a celostných dokladov žalobca považuje za nevierohodnú a ničím nepreukázanú. Z textu príjmových dokladov, ktoré sú predmetom žaloby nevyplýva, že by mali byť prevádzkovými dokladmi a rovnako zo žiadnych iných dokladov nevyplýva, že by bolo preúčtovaním prijatých záloh. Príjmový doklad je sám o sebe potvrdením o prijatí finančnej hotovosti a nie je zrejmé, prečo by ho žalovaný vystavoval, ak by oproti jeho vystaveniu neobdržal žiadnu hotovosť. Výška záloh taktiež aritmeticky ani časovo nekorešponduje s faktúrami a dokladmi vystavenými žalovaným, ktoré označuje ako finálne („celostný príjmový doklad“). Uzatvorená dohoda o uznaní dlhu nemá žiaden význam vo vzťahu k prejednávanej veci, predmetom uznania boli žalovaným poskytnuté zemné práce a doprava, nie dodávka kameniva a týka sa rámcovej objednávky zo dňa 16.09.2011. Z obsahu dohody nevyplýva, že by mala komplexne usporiadať vzťahy medzi stranami. Námietku premlčania žalobca považuje za nedôvodnú, nakoľko žalovaný nesprávne aplikuje na dĺžku premlčacej doby normy občianskeho práva avšak vzťah dlžníka a žalovaného je vzťahom podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, preto je potrebné premlčaciu dobu posudzovať podľa noriem obchodného práva v trvaní 4 roky a začína plynúť odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
7. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal stranami navrhnuté dokazovanie, z ktorého zistil tento skutkový a právny stav:
9. Uznesením Krajského súdu v Brne č.k. KSBR 47 INS 23395/2012-A-22 zo dňa 27.02.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka OSDM development CZ, s.r.o., v likvidácii, IČ: 27 706 869, žalobca bol ustanovený insolvenčným správcom dlžníka. Účinky vyhlásenia konkurzu nastavil dňom zverejnenia rozhodnutia v insolvenčnom registri. Z verejne dostupných údajov obchodného registra ČR a insolvenčného registra vyplýva, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 27.02.2013 (<https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do? id=0fe8bd97-320e-48b9-825f-39cba3b5613e>).
10. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný prevzal od dlžníka zálohy na nákup kameňa a štrku, a to: dňa 20.10.2011 sumu vo výške 2.340 €, dňa 03.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 09.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 11.11.2011 sumu vo výške 7.200 €, dňa 16.11.2011 sumu vo výške 6.500 €, dňa 17.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 18.11.2011 sumu vo výške 10.000 €, dňa 21.11.2011 sumu vo výške 9.000 €, dňa 23.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 25.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 29.11.2011 sumu vo výške 5.500 €, dňa 30.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 05.12.2011 sumu vo výške 6.000 €, dňa 07.12.2011 sumu vo výške 12.000 €. Všetky príjmové pokladničné doklady sú opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného. Na každom doklade je rukopisom uvedené číslo zaúčtovania dokladu v peňažnom denníku (č.l. 24-28 spisu). Žalovaný naviac predložil príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že dňa 24.10.2011 prevzal 10.000 € bez účelového určenia (č.l. 216 spisu), dňa 27.10.2011 sumu 10.000 € ako zálohu na kameň (č.l. 217 spisu) a dňa 24.11.2011 sumu 8.000 € ako zálohu na kameň (č.l. 221 spisu), tieto žalobca neuplatňuje konaní.
11. Z objednávky dlžníka zo dňa 16.09.2011 vyplýva, že si objednal u žalovaného zemné práce stavebnými strojmi a mechanizmami (buldozér, nakladač, sklapač 8x6, 6x6, traktor a bager), ďalej kameň makadam za cenu 6 €/t. Platobné podmienky boli dojednané fakturáciou so splatnosťou 60 dní od doručenia faktúry. Objednávku vystavil V. (č.l. 67 spisu).
12. Z objednávky dlžníka zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že si objednal u žalovaného zemné práce stavebnými strojmi a mechanizmami (buldozér, nakladač, sklapač 8x6, 6x6, traktor a bager), ďalej kameň makadam za cenu 6€/t vrátane dopravy, betónový recyklát v cene 6,20 €/t vrátane dopravy. Ďalej si dlžník u žalovaného objednal dodávku kameniva (štrkodrte 0/63) za cenu 4,50 €/t pričom dodanie kameniva malo byť podľa objednávky hradené zálohovo. Objednávku vystavil V. (č.l.10 spisu).
13. Z Výzvy insolvečného správcu zo dňa 12.09.2013 vyplýva, že kontrolou účtovníctva dlžníka za roky 2011 a 2012 zistil, že žalovaný dodal dlžníkovi práce a materiál, ktoré vyúčtoval daňovými dokladmi v celkovej sume 238.203,30 €, dlžník uhradil sumu 207.507,17 €, neuhradený zostatok vo výške 30.696,13 € si žalovaný uplatnil v konkurze prihláškou. Súčasne však správca kontrolou zistil, že žalovaný nad rámec týchto platieb prevzal od dlžníka v priebehu mesiacov október 2011 až január 2012 zálohy v celkovej výške 98.240 €, ktoré nespotreboval a ani nepreúčtoval na účet dlžníka. Správca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z doručenky k výzve vyplýva, že žalovaný výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia prevzal dňa 17.09.2013 (č.l. 7 - 9 spisu).
14. Z výsluchu žalovaného ako strany sporu na pojednávaní dňa 28.05.2018 vyplynulo, že pre dlžníka vykonával v rozhodnom období zemné práce a dopravu na stavbe v Z., dlžník prejavil záujem o dodávku kameniva. Žalovaný sa dohodol s p. F. na poskytovaní záloh, tieto dlžník posielal v hotovosti prostredníctvom p. F., šoférov, alebo cez stavbyvedúceho v rôznych čiastkach. Spolupráca potom prebiehala tak, že k zemným prácam a k doprave sa do objednávky dávala dodávka kameniva, ktorú zabezpečoval od spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o. Keď obdržal zálohu, vystavil „prevádzkový“ doklad, tieto doklady neboli ani riadne vypísané, mali slúžiť len na to, aby strany mali prehľad o obdržaných platbách, ktoré sa mali na konci vyúčtovať. Materiál sa dodával týždenne, po ukončení týždňa žalovaný vystavil faktúru, ku ktorej pripol príjmový pokladničný doklad o zaplatení faktúry v hotovosti. Prevádzkové
doklady sa mali po ukončení dodávky materiálu skartovať. Išlo o dodávku zapísanú v objednávke ako položka štrkodrte 0/63, kde je poznámka, že toto bolo platené zálohovou, objednávka bola len jedna, mala povahu rámcovej objednávky a kameň sa dodával na základe nej. Zemné práce a doprava sa fakturovali osobitne a dodávky kameniva sa fakturovali rovnako osobitne. V apríli 2012 bola podpísaná dohoda o uznaní záväzku, po jej podpise niekoľko platieb prišlo cez banku, následne opäť v hotovosti, peniaze žalovaný vložil na bankový účet. Podľa názoru žalovaného v prípade, že by dlžník evidoval pohľadávku, tak by záväzky neplatil. Dohoda o tom, že zálohové platby budú na konci spolupráce zúčtované, bola dojednaná iba s p. F. (č.l. 125-126 spisu).
15. Z výsluchu svedka E. na pojednávaní dňa 28.05.2018 vyplynulo, že žalovaný pre dlžníka dodával stavebné práce na stavbu v Z. a nákup štrku, stavebné práce sa fakturovali, nákup štrku prebiehal v hotovosti. Peniaze žalovanému nosil zamestnanec dlžníka p. F., svedok pri tom osobne nebol. Peniaze z účtu vyberal svedok, väčšinou sa dávala záloha na pokladňu. Účtovný rok úpadcu bol posunutý, v mesiaci august 2012 evidoval dlžník záväzok voči žalovanému, následne sa však urobila závierka, z ktorej vyplynul opačný stav. Svedok sa domnieva, že to bolo spôsobené externou účtovnou firmou, ktorá robila závierku k augustu a preto sa pohľadávka v zostavách neobjavila (č.l. 125-126 spisu).
16. Z výsluchu svedkyne G. vyplynulo, že bola externou účtovníčkou dlžníka, pričom uviedla, že už bola vypočutá v konaní pred Krajským súdom v Brne a poukazuje na výpoveď z tohto konania. Podľa svedkyne platby so žalovaným boli realizované na základe záloh, ku ktorým sa vystavovali pokladničné doklady, potom boli dlžníkovi doručené účtovné doklady, faktúry. Vždy účtovala riadne účtovné doklady, na žiadnom z dokladov nebolo uvedené, že by to bol „prevádzkový“ doklad, ktorý nemá účtovať. Na všetkých príjmových dokladoch (boli svedkyni predložené k nahliadnutiu, č.l. 24-28 spisu) je uvedený kurz a rovnako číslo pokladne (P), to znamená že tieto doklady boli zaúčtované. Záloha nie je daňovým dokladom, účtuje sa na čísle 314, čo je pohľadávkový účet, kde čaká na priradenie zálohy k vyúčtovacej faktúre. Je povinnosťou dodávateľa zohľadniť obdržanú zálohu, buď záloha kryje zaúčtovanie, alebo preplatok, alebo nedoplatok a na faktúre by mal byť dátum poukázania zálohy. Pokiaľ sa na konkrétnom pohľadávkovom účte t.j. 314 účtuje analyticky, tak je zrejmé, ktoré z pohľadávok sú z dodávateľských faktúr a ktoré sú zo záloh. V prípade, že by bola záloha zaúčtovaná, mal by tam byť text „neplaťte“ „uhradené“, alebo napr. zaúčtovaná záloha. Svedkyňa uviedla, že v takom prípade vždy do rohu písala pri zaúčtovaní, že faktúra bola prijatá a príslušné číslo. V prípade PPD založených v súdnom spise na čl. 159-162. ide o doklad o zaplatení k predloženej faktúre, javí sa to, že ide o faktúru, ktorá bola riadne zaplatená a ostala nepreúčtovaná záloha. Môže sa stať, že by v účtovníctve ostali „ prevádzkové PPD“ a riadne PPD, ktoré sa vzťahujú sa k tej istej faktúre, ale svedkyňa vždy klientov upozorňuje na nezrovnalosti v účtovných dokladoch v prípade, že vidí nezúčtovanú zálohu (č.l. 228 - 230 spisu).
17. Z príjmových pokladničných dokladov za obdobie od 30.10.2011 do 05.12.2011 vyplýva, že dlžník zaplatil žalovanému v hotovosti (č.l. 159-162 spisu): dňa 30.10.2011 sumu 8.723,22 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kmeňa na stavbu Z. na č.l. 207 spisu), dňa 31.10.2011 sumu 23.303,96 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie tovaru kameň, štrk na č.l. 208 spisu), dňa 06.11.2011 sumu 15.202,29 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kameňa na č.l. 209 spisu), dňa 24.11.2011 sumu 15.565,94 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kameňa na č.l. 210 spisu), dňa 25.11.2011 sumu 21.385,16 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kameňa na č.l. 211 spisu), dňa 28.11.2011 sumu 24.846,68 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kameňa na č.l. 212 spisu), dňa 05.12.2011 sumu 13.706,56 € titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX (faktúra za dodanie kameňa na č.l. 213 spisu). K faktúre č. XXXXXXX zo dňa 30.12.2011 na sumu 5.203,76 € nebol predložený doklad o úhrade (faktúra na č.l. 214 spisu). Zo žiadnej z faktúr nevyplýva vyúčtovanie zálohovej hotovostnej platby na dodávku kameniva.
18. Z Dohody zo dňa 27.04.2012 uzatvorenej medzi dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vyplýva, že dlžník uznal svoj záväzok voči žalovanému vo výške 68.696,13 €, a to z titulu vykonaných zemných prác
a dopravy na základe objednávky dlžníka zo dňa 16.09.2011, ktoré boli vyúčtované dlžníkovi faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. a dohodli sa na úhrade dlhu v splátkach (č.l. 202-205 spisu).
19. Zo zápisnice z pojednávania pred Krajským súdom v Brne zo dňa 23.07.2015 a 26.11.2015 vo veci spis. zn. 47ICm/3253/2013 vyplýva, že v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky na návrh žalovaného voči správcovi, vyplýva, že žalovaný prihlásil do insolvenčného konania pohľadávky voči dlžníkovi v celkovej výške 30.696,13 € titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2011 na sumu 20.402,68 €, neuhradený zostatok 13.485,97 € a faktúry č. XXXXXXX z 30.12.2011 na sumu 17.210,16 € (č.l. 63-67, tiež 98-102, č.k. 105-108 spisu spisu).
20. Z Rozsudku Krajského súdu v Brne vo veci č.k. spis. zn. 47ICm/3253/2013 - 97 zo dňa 01.12.2015 vyplýva, že súd v incidenčnom spore uznal pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi vo výške 627.898,76 Kč z titulu vykonaných prác, v časti 196.435,62 Kč bolo konania zastavené (č.l. 103-104 spisu).
21. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil prevodom na účet spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o. v mesiaci október 2011 sumu 27.683,42 € (z toho zálohy 26.000 €) nasledovnými prevodmi: 06.10.2011 sumu 61,30 € pod v.s. XXXXXXX., 06.10.2011 sumu 289,64 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 42,14 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 69,42 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 71,76 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 98,81 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 108,73 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 148,21 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 182,40 € pod v.s. XXXXXXX, 17.10.2011 sumu 405,50 € pod v.s. XXXXXXX, 18.10.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou záloha ZPF XXXXXX), 20.10.2011 sumu 88,82 € pod v.s. XXXXXXX, 20.10.2011 sumu 116,69 € pod v.s. XXXXXXX, 21.10.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou záloha ZPF XXXXXX), 24.10.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF 110220), 25.10.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 26.10.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 27.10.2011 sumu 2.200 € pod v.s. 110225 (s poznámkou ZPF 110225), 27.10.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaný v mesiaci október 2011 vložil na svoj účet hotovostné vklady vo výške 28.000 €, vklady sú bez uvedenia účelového určenia, poznámky alebo variabilného symbolu: 18.10.2011 sumu 2.500 €, 20.10.2011 sumu 2.500 €, 24.10.2011 sumu 2.500 €, 25.10.2011 sumu 8.000 €, 27.10.2011 sumu 2.500 €, 27.10.2011 sumu 10.000 € (č.l. 143-145 spisu).
22. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil prevodom na účet spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o. v mesiaci november 2011 sumu 86,800,69 € (z toho zálohy 85.400 €) nasledovnými prevodmi: 02.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 03.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 07.11.2011 sumu 37,36 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 78,77 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 81,68 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 137,34 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 141,64 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 146,04 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 777,86 € pod v.s. XXXXXXX, 07.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 07.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 08.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 09.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX). 11.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 14.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou čiastočná úhrada), 14.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou doplatok), 16.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou doplatok), 16.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou doplatok), 18.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou doplatok ZPF XXXXXX), 18.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 18.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 22.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 23.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX, 23.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 24.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX, 25.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 25.11.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX, 28.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX, 29.11.2011 sumu 2.200 € pod v.s. XXXXXX, 29.11.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaný v mesiaci november 2011 vložil na svoj účet hotovostné vklady vo výške 80.000 €, vklady sú bez uvedenia účelového určenia, poznámky alebo variabilného symbolu: 03.11.2011 sumu 5.000 €, 07.11.2011 sumu 14.000 €, 14.11.2011 sumu 5.000 €, 16.11.2011 sumu 6.500 €, 18.11.2011 sumu 13.000 €, 23.11.2011 sumu 8.000 €, 24.11.2011 sumu 8.000 €, 25.11.2011 sumu 13.000 €, 18.11.2011 sumu 2.000 €, 29.11.2011 sumu 500 € (s poznámkou oprava op č.2), 29.11.2011 sumu 5.000 € (č.l. 146 - 148 spisu).
23. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil prevodom na účet spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o. v mesiaci december 2011 sumu 11.512,93 € (z toho zálohy 11.200 €) nasledovnými prevodmi: 01.12.2011 sumu 3.000 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 02.12.2011 sumu 5.200 € pod v.s. XXXXXX (s poznámkou ZPF XXXXXX), 06.12.2011 sumu 3.000 €, účel platby nečitateľný, 27.12.2011 sumu 27,70 € pod v.s. XXXXXXX, 27.12.2011 sumu 124,48 € pod v.s. XXXXXXX, 27.12.2011 sumu 160,75 € pod v.s. XXXXXXX. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaný v mesiaci december 2011 vložil na svoj účet hotovostný vklad dňa 06.12.2011 vo výške 6.000 €, vklad je bez uvedenia účelového určenia, poznámky alebo variabilného symbolu (č.l. 149- 151 spisu).
24. Z predložených faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou ALAS SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľa žalovanému ako odberateľovi vyplýva, že vyúčtovala žalovanému zálohy na kamenivo: faktúrou B. zo dňa 20.10.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 25.10.2011 na sumu 5.200 € (Sološnica), faktúrou B. zo dňa 02.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 03.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 04.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 08.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 09.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 10.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 14.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 16.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 18.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 21.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 22.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 23.11.2011 na sumu 5.200 €, faktúrou B. zo dňa 23.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 25.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 25.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 28.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 29.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 29.11.2011 na sumu 5.200 € (R.), faktúrou B. zo dňa 06.12.2011 na sumu 5.200 € (R.) (č.l. 164 - 183 spisu).
25. Z predložených faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou ALAS SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľa žalovanému ako odberateľovi vyplýva, že vyúčtovala žalovanému dodávky na stavbu priemyselný park Z.: faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 22.10.2011 na sumu 8.593,06 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX,XXXXXX,XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 25.10.2011 na sumu 6.151,38 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX,XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2011 na sumu 12.937,55 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX,XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 04.11.2011 na sumu 14.368,66 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 08.11.2011 na sumu 5.163,10 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2011 na sumu 9.741,43 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.11.2011 na sumu 6.810,54 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2011 na sumu 5.271,35 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2011 na sumu 11.231,92 €, v ktorej zúčtovala zálohy vo výške 558,02 €; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 22.11.2011 na sumu 10.482,54 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPF XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 16.11.2011 na sumu 2.105,89 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 na sumu 5.813,36 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2011 na sumu 2.169,34 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 02.12.2011 na sumu 5.220,34 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 09.12.2011 na sumu 332,27 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.12.2011 na sumu 1.954,67 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, XXXXXX; faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 13.12.2011 na sumu 1.195,25 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2011 na sumu 5.271,35 €, v ktorej zúčtovala zálohy ZPFXXXXXX (č.l. 184-201 spisu).
26. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel Ia bis) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
27. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).
28. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).
29. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
30. Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene prijatej platby, týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s týmto bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah.
31. Podľa čl. 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 1 a strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase, keď došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila bezdôvodné obohatenie, rozhodným právom je právny poriadok tejto krajiny.
32. Podľa čl. 10 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu.
33. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).
34. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
35. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
36. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
37. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 261 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
40. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
41. Podľa § 245 ods. 1 zák. 182/2006 Sb. insolvenčný zákon platný a účinný na území Českej republiky, účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú okamihom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.
42. Podľa § 249 ods. 1 zák. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak, je osobou oprávnenou na podanie žaloby alebo iného návrhu na vymoženie nároku dlžníka vrátane jeho zabezpečenia, ktorý sa týka majetkovej podstaty, po vyhlásení konkurzu výlučne insolvenčný správca; návrh podaný inou osobou súd zamietne.
43. Podľa § 253 ods. 1 zák. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona, pokiaľ nebola zmluva o vzájomnom plnení vrátane zmluvy o budúcej zmluve v dobe vyhlásenia konkurzu ešte celkom splnená ani dlžníkom ani druhým účastníkom zmluvy, insolvenčný správca môže zmluvu splniť namiesto dlžníka a žiadať splnenie od druhého účastníka zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť.
44. Podľa § 253 ods. 2 zák. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona, ak sa insolvenčný správca do 30 dní od vyhlásenia konkurzu nevyjadrí tak, že zmluvu splní, platí, že odmieta plnenie; do tej doby nemôže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak nie je dohodnuté inak.
45. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
46. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
47. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
48. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenie alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
49. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka veta prvá a druhá ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
50. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Žalobca opiera v žalobe uplatnený nárok o skutkové tvrdenia, že na základe objednávky dlžníka zo dňa 13.10.2011 a jej akceptácie žalovaným prišlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal na prepravu a dodávku materiálu na a zo stavby Lozorno a dlžník sa zaviazal za dodaný materiál a uskutočnené prepravy zaplatiť cenu dojednanú v objednávke. Dlžník žalovanému uhradil hotovostnými zálohami na nákup materiálu 98.540 €, na uvedené zálohy nebolo poskytnuté dlžníkovi žiadne plnenie ani neboli zúčtované, pričom zmluvný vzťah medzi dlžníkom a žalovaným skončil podľa § 253 zák. č. 182/2006 Sb. insolvenčný zákon najneskôr uplynutím 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, kedy prišlo zo zákona k odstúpeniu od zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.
52. Súd primárne skúmal právomoc a rozhodné právo aplikované na súdenú vec. Žalovaný má pobyt, ako aj miesto podnikania na území SR, v územnej pôsobnosti Okresného súdu Malacky, preto je v zmysle vyššie citovaného nariadenia ES (Nariadenie Brusel Ia bis), ktoré sa vzťahuje na konania začaté po 10.01.2015, daná právomoc súdov SR a miestna príslušnosť tunajšieho súdu vec prejednať a rozhodnúť. S poukazom na článok 10 ods. 3 Dohovoru Rím II., nakoľko mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia sa týka v čase podania žaloby už neexistujúceho vzťahu medzi stranami (zaniknutá zmluva), rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. právny poriadok SR.
53. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca na základe zmluvných vzťahov, a to zmluvy o dielo na dodávku zemných prác a kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka kameniva na základe objednávok dlžníka zo dňa 16.09.2011 a zo dňa 13.10.2011. Predmetom konania v súdenej veci, tak ako bol vymedzený žalobcom a tiež žalovaným (na pojednávaní dňa 06.11.2017, č.l. 90 spisu), je nárok na vrátenie nespotrebovaných záloh na dodávku kameniva štrkodrte 0/63 za kúpnu cenu 4,50 €/t, z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a dlžníkom ako kupujúcim akceptáciou objednávky dlžníka zo dňa 13.10.2011, pričom dodanie kameniva bolo hradené zálohovo. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný prevzal od dlžníka hotovostnými platbami sumu celkom vo výške 98.540 €, ako to vyplýva z predložených príjmových pokladničných dokladov (bod. 10. odôvodnenia). Ako ďalej vyplynulo zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, spolupráca medzi stranami prebiehala reálne do januára 2012. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 27.02.2013 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Nakoľko insolvenčný správca neoznámil žalovanému, že na splnení zmluvy trvá, zmluvný vzťah tak skončil ex lege, zákonnou domnienkou odmietnutia plnenia zmluvy, t.j. odstúpenia od zmluvy insolvenčným správcom, ktoré podľa názoru súdu nastáva uplynutím lehoty 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu podľa § 253 zák. č. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona. Tieto účinky súd posúdil podľa rozhodného práva dlžníka s poukazom na čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní. V súdenej veci tak k zániku zmluvy prišlo 29.03.2013 (vzhľadom na to, že február v r. 2013 mal 28 dní).
54. Z uvedených dôvodov preto v prípade nespotrebovania prevzatých zálohových platieb na kúpnu zmluvu, že mohol vzniknúť žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako ho uplatnil žalobou. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v platobnej povinnosti, je nepochybné že ide o peňažný dlh, z ktorého riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania (analog. Rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2895/1999). Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia upravuje § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v prípade majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, keď prevzaté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením v okamihu zániku právneho dôvodu. V súdenej veci podľa názoru súdu nebol preukázaný skorší zánik zmluvného vzťahu dlžníka a žalovaného ako dňa 29.03.2013 uplynutím lehoty 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu podľa § 253 zák. č. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona, kedy sa ex lege vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že sa kúpa ďalšieho tovaru medzi stranami nezrealizuje.
55. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v prvom rade namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu argumentujúc uplynutím premlčacej doby dva roky podľa § 107 ods. 1 a § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odkedy sa dlžník o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Podľa žalovaného sa konateľ dlžníka dozvedel o bezdôvodnom obohatení 31.08.2012, ako to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní vo veci spis. zn. 47ICM/3253/2013 pred Krajským súdom v Brne dňa 23.07.2015. K premlčaniu nároku prišlo najneskôr dňa 31.08.2014, pričom k podaniu žaloby prišlo až 12.11.2015.
56. S ohľadom na obsah procesnej obrany žalovaného a najmä vznesenú námietku premlčania nároku, sa súd zaoberal primárne právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, od ktorého vyhodnotenia je následne závislé posúdenie námietky premlčania práva žalobcu uplatneného v konaní. Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentne upravuje podriadenie záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti pod režim Obchodného zákonníka. Úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexný charakter a je možné ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení ani to, že Občiansky zákonník upravuje osobitnú premlčaciu lehotu pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch, a s tým pristupovať aj k výkladu aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až § 408. Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby, i jej dĺžku. V § 394 ods. 2 (rovnako ako v ods. 1 a 3) odchylne upravuje len začiatok plynutia premlčacej doby, nie jej dĺžku. Tú, ako všeobecnú, stanovuje v § 397 Obchodný zákonník. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka ( napr. IV. ÚS 214/04). Ak vznikne vo vzťahoch medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, riadi sa premlčanie práva na jeho vydanie právnou úpravou Obchodného zákonníka (viď. Rc 26/2004).
57. Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil (§ 394 ods. 1 Obchodného zákonníka), ako je uvedené vyššie, k odstúpeniu od zmluvy v súdenej veci prišlo dňa 29.03.2013 (a to bez ohľadu na to, že takýto účinok nastal z osobitného zákona), štvorročná premlčacia doba teda začala plynúť dňom 30.03.2013 a uplynula 30.03.2017. Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 11.11.2015, teda včas. Súd pri posúdení okamihu doručenia žaloby zohľadnil skutočnosť, že z dôvodov technických problémov sa nepodarilo overiť ZEP žalobcu, avšak ako vyplýva z písomnej evidencia došlých podaní, tunajší súd eviduje podanie ako doručené a opatrené ZEP dňa 11.11.2015, kedy aj bola odoslaná systémom potvrdenka o podaní žaloby žalobcovi. Na závere, že nárok bol uplatnený včas, by nemenila nič ani skutočnosť, ak by súd posúdil okamih podania žaloby doručením písomného vyhotovenia dňa 16.11.2015.
58. Vzhľadom k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania súd posúdil nárok žalobcu v merite a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení, v konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu zálohy na kúpnu cenu na dodávku kameniva v celkovej výške 98.540 €, a to dňa 20.10.2011 sumu vo výške 2.300 €, dňa 03.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 09.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 11.11.2011 sumu vo výške 7.200 €, dňa 16.11.2011 sumu vo výške 6.500 €, dňa 17.11.2011 sumu vo výške 5.000 €, dňa 18.11.2011 sumu vo výške 10.000 €, dňa 21.11.2011 sumu vo výške 9.000 €, dňa 23.11.2011 sumu vo výške 8.000 €, dňa 25.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 29.11.2011 sumu vo výške 5.500 €, dňa 30.11.2011 sumu vo výške 7.000 €, dňa 05.12.2011 sumu vo výške 6.000 €, dňa 07.12.2011 sumu vo výške 12.000 €. Ako vyplynulo z výsluchu svedkyne G. vystavené doklady o prevzatí hotovostných záloh boli riadne dlžníkom zaúčtované, o čom svedčí aj označenie poradového čísla v peňažnom denníku. Nakoľko všetky príjmové pokladničné doklady sú opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného, súd nemal pochybnosti o tom, že preukazujú prevzatie hotovostných platieb žalovaným vo výške ako tvrdí žalobca.
59. V rámci procesnej obrany žalovaný tvrdil že prevzaté platby mal spotrebovať na nákup tovaru pre dlžníka a zúčtovať. Dôvodnosť obrany žalovaného ale nevyplýva zo žiadneho tak žalobcom ako aj žalovaným produkovaného dôkazu. Z bankových výpisov žalovaného síce vyplýva, že v období október až december 2011 vložil na svoj účet sumu celkom 114.000 € hotovostnými platbami, avšak nebolo ničím preukázané, že práve tieto hotovostné vklady majú akúkoľvek súvislosť s hotovostnými zálohovými platbami prijatými od dlžníka, ktoré sú predmetom sporu, za účelom nákupu kameniva pre dlžníka. Žalovaný ďalej tvrdí, že za rozhodné obdobie od 18.10.2011 do 06.12.2011 uhradil predávajúcemu (ALAS SLOVAKIA s.r.o.) sumu 122.600 € na nákup kameňa (v podanom odpore tvrdí, že to bola suma 120.400 €), uvedené však nepreukazuje, či zakúpený tovar ďalej previedol a vyúčtoval kúpnu cenu (a teda zúčtoval zálohu) práve dlžníkovi, alebo s tovarom zakúpeným od spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o. naložil inak. Z obsahu faktúr na nákup kameniva vystavených ALAS SLOVAKIA s.r.o. nevyplýva súvislosť s prevzatými zálohami, ani časová, ani vecná (faktúry boli na zálohu na kamenivo R., dodávka materiálu medzi dlžníkom a žalovaným sa mala týkať stavby Z.). Všetky listinné dôkazy produkované žalovaným (body 21 - 25 odôvodnenia) sa týkajú zmluvného vzťahu žalovaného a spoločnosti ALAS SLOVAKIA s.r.o., ktorý nie je predmetom tohto konania. Zo žiadneho dokladu nevyplýva, že prišlo k odovzdaniu tovaru a zúčtovaniu prevzatej zálohy na kúpu tovaru z dokladov, ktoré ako žalovaný tvrdí sú len „prevádzkovými dokladmi“. Ani z predložených faktúr, ktorými žalovaný vyúčtoval dlžníkovi nákup kameniva (č.l. 207-214 spisu) nevyplýva, že by vysporiadal prevzaté zálohy, ktorých vrátenia sa žalobca domáha, naopak, faktúry boli hradené v hotovosti, o čom sám preložil samostatné príjmové pokladničné doklady za obdobie od 30.10.2011 do 05.12.2011. Tieto ako tvrdí majú byť „riadnymi“ dokladmi (čo aj bezpochyby sú). Preukázanie skutkových tvrdení, že týmito faktúrami zúčtoval prevzaté zálohy ani z faktúr ani z pokladničných dokladov nevyplýva, časovo ani vecne nekorešpondujú s prevzatými zálohami (napokon poslednú zálohovú platbu prevzal dňa 06.12.2011, pričom posledné označené „riadne“ doklady sú datované len do 05.12.2011).
60. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Ak teda žalobca tvrdil neexistenciu poskytnutého plnenia žalovaným dlžníkovi (teda neexistenciu spotrebovania a vyúčtovania prevzatých záloh na kúpnu cenu žalovaným), nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby neexistenciu zmluvného vzťahu preukázal. S poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu potom
žalovaného zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, t.j. bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania existencie poskytnutia plnenia žalobcovi vo výške poskytnutej zálohy. Žalovaného teda zaťažuje dôkazné bremeno, že záväzok z bezdôvodného obohatenia nevznikol alebo zanikol. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (tzv. negatívna dôkazná teória, viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).
61. Vykonanie dokazovania návrhom žalovaného, aby žalobca predložil dôkazy, že „dlžník reálne vyplatil žalovanému platby“, ktoré sú uvedené v príjmových dokladov uvedených v bode 10 odôvodnenia (č.l. 58 spisu), súd považoval za nadbytočné a nehospodárne: žalovaný za tým účelom žiadal zaviazať žalobcu na predloženie výpisu z bankového účtu, pokladničnej knihy a účtovnej závierky, z predložených pokladničných dokladov však jednoznačne vyplýva, že žalovaný reálne od dlžníka prevzal hotovostné platby tak ako sú uvedené na dokladoch, všetky doklady sú opatrené jeho podpisom a pečiatkou. Pravosť dokladov žalovaný ani nesporoval, len tvrdil, že ide o akési ním označené prevádzkové doklady. Taktiež žalovaným navrhované dokazovanie predložením rovnakých listín žalobcom, ktoré by „boli schopné preukázať, že dlžník reálne vyplatil žalovanému tzv. preplatky“ (č.l. 262 spisu), nemá žiadnu oporu v procesných normách a žalovaný tak neprípustne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu. Súd preto dokazovania návrhom žalovaného na predloženie „dôkazov žalobcom, ktoré by boli schopné preukázať, že dlžník reálne vyplatil žalovanému tzv. preplatky“ nevykonal.
62. Súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie znalcom z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, nakoľko dospel k záveru, že otázky, ktoré mal podľa žalovaného zodpovedať znalec, nemôžu byť predmetom posúdenia znalcom. Podľa § 207 ods. 1 veta prvá CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. V podaní zo dňa 03.09.2015 žalovaný k odôvodneniu návrhu na vykonanie dokazovania znalcom uviedol, že úlohou znalca má byť zodpovedanie otázky, či zo strany dlžníka prišlo k reálnemu vyplateniu preplatkov. Súd k takto označenému dokazovaniu uvádza, že vyplatenie „preplatkov“ (t.j. podľa obsahu podania žalovaného má ísť o vyplatené zálohy, ktoré neboli zúčtované), ani nebolo medzi stranami sporné a vyplýva z predložených príjmových dokladov. Znalec nemôže zodpovedať na skutkovú otázku, či reálne prišlo alebo neprišlo k vyplateniu akejkoľvek hotovostnej platby, ak sám nebol prítomný pri jej odovzdaní a prevzatí, a ani objektívne nemôže posúdiť, či boli alebo neboli spotrebované prevzaté zálohy, pokiaľ sám žalovaný nedisponuje žiadnymi listami, z ktorých by jeho skutkové tvrdenia vyplývali. Pokiaľ teda žalovaný nevystavil a nemá účtovné doklady, z ktorých by vyplynulo vyúčtovanie prijatých záloh alebo odovzdanie tovaru, znalec ich nie je schopný nájsť a posúdiť analýzou účtovníctva dlžníka. Sporné medzi stranami nebolo reálne prevzatie zálohových platieb na nákup kameňa, ale to, či prišlo alebo neprišlo k ich spotrebovaniu a zúčtovaniu, avšak predpokladom posudzovania zúčtovania je existencia účtovných dokladov, z ktorých by prípadne spornosť zaúčtovania vyplynula. Žalovaný však v priebehu konania žiadne účtovné doklady, z ktorých by vyplynulo, že prevzaté zálohy zúčtoval (alebo za ne dodal tovar dlžníkovi, a teda boli spotrebované) nepredložil. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení nie sú potrebné žiadne vedecké poznatky, tak ako to predpokladá ako podmienku pre vykonanie dokazovania znalcom § 207 CSP. Predloženie listinných dôkazov o nákupe kameniva žalovaným od fy ALAS SLOVAKIA s.r.o. je spôsobilé preukázať len existenciu zmluvného vzťahu medzi uvedenými subjektmi ako kupujúcim a predávajúcim, nepreukazuje, že práve takto nadobudnutý tovar predal a odovzdal žalovaný práve dlžníkovi (alebo tretej osobe na z iného zmluvného vzťahu) a spotreboval tým ním poskytnutú zálohu, keď bolo preukázané, že žalovaným vystavené faktúry za dodávku kameniva boli uhradené bez zohľadnenia záloh ako to vyplýva z predložených príjmových dokladov (na dokladoch z 25.11.2011, 28.11.2011, 05.12.2011 sa síce nachádza pri texte platba faktúry slovo vyúčtovanie, avšak v textu faktúry nevyplýva zaúčtovanie prijatej zálohy a z dokladu vyplýva, že faktúry boli uhradené v plnej výške fakturovanej sumy v hotovosti). Rovnako súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným na pojednávaní dňa 16.10.2019 výsluchom účtovníčky žalovaného, ktorý žalovaný navrhol za účelom vyjadrenia sa k zaúčtovaniu „prevádzkových“ dokladov a vedeniu účtovníctva ako takého, nakoľko spôsob zaúčtovania (či už správny alebo neprávny) nemá žiadny vplyv na vznik alebo zánik nároku v súdenej veci.
63. Obrana žalovaného, že dlžník by neuzatváral dohodu o uznaní záväzku, ak by evidoval pohľadávky voči žalovanému, je vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu právne bez významu pre rozhodnutie vo veci. Z Dohody zo dňa 27.04.2012 uzatvorenej medzi dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vyplýva, že dlžník uznal svoj záväzok voči žalovanému vo výške 68.696,13 € z titulu vykonaných zemných prác a dopravy,
ktoré boli vyúčtované žalovaným dlžníkovi faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX . (zostatok nevyplatenej odplaty vyúčtovanej faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX. vo výške 30.696,13 € za tieto práce žalovaný prihlásil do insolvenčného konania na majetok úpadcu a bol predmetom konania vedeného pred Krajským súdom v Brne spis. zn. 47ICm/3253/2013). Uznanie záväzku dlžníkom z neuhradených faktúr za zemné práce (t.j. iného právneho dôvodu) nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávky dlžníka voči žalovanému z titulu zaplatenia prevzatých záloh. Dohoda podľa obsahu nemá charakter urovnania, ktorým by strany vysporiadali medzi sebou všetky vzájomné sporné vzťahy.
64. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov obranu žalovaného posúdil ako nepreukázanú, rozhodol v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdené skutočnosti a žalobe v časti istiny ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
65. Nakoľko vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej povinnosti, ide o peňažný dlh, z ktorého riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca si tento nárok uplatnil počnúc dňom 25.09.2013 s poukazom na nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. pričom začiatok vzniku omeškania odvodzuje od márneho uplynutia lehoty určenej v jeho výzve, kedy bola zákonná výška úroku z omeškania 9,5 % ročne. Súd zhodne s právny názorom vysloveným vo vzťahu k okamihu vzniku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie konštatuje, žalovanému vznikla táto povinnosť 31 deň odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (najneskôr uplynutím 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka prišlo zo zákona k odstúpeniu od zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie), preto bez ohľadu na to, kedy si žalobca nárok uplatnil, výšku úroku z omeškania je potrebné posúdiť podľa právneho predpisu účinného v čase vzniku omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania dňom 30.03.2013, kedy výška zákonného úroku z omeškania predstavovala sadzbu 8,75 % ročne. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko právny vzťah medzi dlžníkom a žalovaným vznikol pred 01.02.2013, výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,75 % ročne, potom priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Súd potom viazaný časovým ohraničením uplatnenia nároku za omeškanie priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 25.09.2013 v zhode s jeho žalobným návrhom, avšak zamietol nárok čo do časti výšky úroku z omeškania 0,75 % ročne (rozdiel medzi žalobou uplatnenou výškou úroku a zákonnou výškou úroku v čase vzniku omeškania).
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech (neúspech mal en v nepatrnej časti príslušenstva), súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).