Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-132-2019.pdf
PDF · 173.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanej : I. R.Č., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX I. XX, o zaplatenie 380,16 eur a zmluvnej pokuty s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 155,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,88 eur od 9.10.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.5.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 380,16 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 380,16 eur od 9.10.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 600,-eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 600,-eur len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 380,16 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 44,16 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 2.4.2015 uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 21,23 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Poukazoval na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok a pretože bola v omeškaní s úhradou splátky č. 15 o viac ako 3 mesiace, žalobca si po predchádzajúcom upozornení na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Podľa žalobcu žalovaná suma vo výške 380,16 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku, keď žalovaná celkovo uhradila na vrátenie úveru len sumu 384,12 eur. Žalobca v žalobe poukazujúc na článok 8 ods.8.1 zmluvy uplatnil si nárok na zmluvnú pokutu a popri ňom aj nárok na úrok z omeškania, odvolávajúc sa na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že uplatňuje ich tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č.129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca tvrdil, že žalovanej zaslal
viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím konania, no žalovaná na výzvy nereagovala, svoje záväzky nesplnila, pričom v súvislosti so zaslaným pokusom o zmier pred začatím súdneho konania svojim právnym zástupcom uplatnil si žalobca náhradu nákladov spočívajúcich v tarifnej odmene a paušálnej náhrade nákladov za túto právnu službu, spolu vo výške 44,16 eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.XXXXXXXXXX zo dňa 2.4.2015, výpis z účtu o vyplatení peňažných prostriedkov, prehľad splácania, oznámenie o uplatnení práva podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka s doručenkou, pokus o zmier a fotokópiu plnej moci.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 8.8.2019 písomne nevyjadrila.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust.§ 297 písm.b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.10.2019, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 08.10.2019 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zmluvy predloženej žalobcom, č. zmluvy XXXXXXXXXX označenej ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu súd zistil, že v zmluve ako veriteľ je uvedená spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., teda žalobca a ako dlžník žalovaná. V bode 5 zmluvy, označenom ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách sa uvádza, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 34,89 eur, poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/:600 eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ 36. Mesačná splátka / vrátane úrokov/ 21,23 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru+ poplatok za poskytnutie úveru) 824,28 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 27,02, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 17,76. Priemerná RPMN za úver /v%/ 34,42 eur. Poplatok za poskytnutie úveru 60,-eur. Ako účel čerpania úveru je tam uvedené zariadenie domácnosti.
8. Pod týmto textom pod bodom 6 sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách, v ktorých sa uvádza: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 34,89 eur, poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/:600,-eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ 36. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 21,23 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver+ úroky za celú dobu čerpania úveru) 824,28 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 34,42, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 17,76. Priemerná RPMN za úver /v%/ 34,42 eur. Poplatok za poskytnutie úveru 60,-eur.
9. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu - zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bola podpísaná dlžníkom, teda žalovanou v Y. dňa 31.3.2015 a veriteľom, teda žalobcom v H. dňa 2.4.2015.
10. Žalobca tvrdil, že žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, už pri 15 z dohodnutých 36 mesačných splátok sa dostala do omeškania so splácaním, preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, o čom ako dôkaz predložil oznámenie o zosplatnení zo dňa 18.9.2016 spolu s doručenkou, s tým, že žalovaná doposiaľ mu uhradila len 384,12 eur a dlží mu 380,16 eur.
11. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovanej úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, pričom žalovaná pri uzatváraní zmluvy nevystupovala ako podnikateľ. Zo zmluvy, z jej označenia (zmluva o spotrebiteľskom úvere...) i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
12. Z formy a obsahu zmluvy uzatváranej so žalovanou je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“, typovú zmluvu. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je zrejmé, a je to vyjadrené už aj v samotnom jej označení (žiadosť/zmluva), že v danom prípade k uzavretiu zmluvy nedošlo stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná v Y. dňa 31.3.2015 požiadala o úver a následne dňa 2.4.2015 v H. malo dôjsť k jeho schváleniu. Najskôr teda bola dňa 31.3.2015 vypísaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode 5 tlačiva. Následne dňa 2.4.2015 žalobca vyplnil v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere a vyhotovil pre žalovanú písomné Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi- Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 2.4.2015 (čl. 13 spisu), v ktorom ako veriteľ oznámil dlžníkovi schválenie úveru. Právny vzťah medzi stranami, ktorý mal byť založený predmetnou zmluvou je preto nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 2.4.2015 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
17. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 2.4.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
21. Žalovaná, ktorej žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uzavrela s ním úverovú zmluvu, že boli jej riadne poskytnuté prostriedky vo výške 540,-eur a že žalovaná doposiaľ zaplatil len sumu 384,12 eur súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné. Žalobca predložením písomného vyhotovenia žiadosti/zmluvy zo dňa 2.4.2015 a tiež predložením výpisu z účtu o vyplatení peňažných prostriedkov (čl.18 spisu) a prehľadom splácania (čl.19 spisu) preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 600,-eur pri poplatku za poskytnutie úveru 60,-eur, reálne teda vyplatená žalovanej bola len suma 540,-eur. Sám žalobca predložil dôkaz (výpis na čl.18 spisu) o tom, že hoci ako výška žiadaného a poskytnutého úveru je v zmluve uvedená suma 600,-eur, reálne žalovanej poskytol len sumu 540,-eur. Zjavne teda poplatok za poskytnutie úveru, ktorý v zmysle článku 2 bod 2.5 tzv. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ( čl.14 spisu) splatným bol v deň uzavretia zmluvy bol hradený tak, že jeho výška sa odpočítala od úverovej istiny, čím reálne vyplatená dlžníkovi bola suma nie 600,-eur ale len 540,-eur. Súčet skutočných úhrad žalovanej vo výške 384,12 eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 60,-eur rovná sa sume 444,12 eur, pričom po odpočítaní sumy 444,12 eur od celkovej čiastky k zaplateniu uvedenej v zmluve (824,28 eur - 444,12 eur) výsledkom je práve žalovaná suma 380,16 eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaná nerealizovala svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť
týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanej reálne poskytnutej sumy, t.j.540,-eur. A keďže z tejto sumy žalovaná uhradila doposiaľ len 384,12 eur a úver žalobca po práve predčasne zosplatnil, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 155,88 eur (540 eur - 384,12 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v sadzbe 5 % ročne od 9.10.2016 do zaplatenia, pričom z dôvodov uvedených ďalej za nedôvodný považoval aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
22. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (2.4.2015), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
23. V tu súdenom spore strany uzatvárali písomnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tým spôsobom, že najprv žalovaná dňa 31.3.2015 podpísala príslušný formulár označený ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ vyplnením časti 5 „Údaje o požadovanom úvere“. Žalobca zmluvu podpísal neskôr, dňa 2.4.2015 po vyplnení časti 6 tlačiva „Údaje o schválenom úvere“. V oboch týchto častiach sú (okrem výšky RPMN) totožné údaje a to poskytnutá čiastka úveru - 600,-eur, splatnosť úveru - 36 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov 21,23 eur, mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 34,89 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 824,28 eur, ročná úroková sadzba úveru 17,76 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru 60,-eur.
24. V bode 7 a 14 Zmluvy sa konštatuje, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a že zmluvné strany prehlasujú, že so zmluvnými dojednaniami sa oboznámili.
25. V bode 3.1 spomínaných zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu sú uvedené predpoklady, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte RPMN a to z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, výšky poskytnutého úveru a doby splácania.
26. Podľa bodu 13.1 spomínaných zmluvných dojednaní bola stanovená možnosť okamžitej splatnosti úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace. 27. V bode 4.5 zmluvných dojednaní sa konštatuje, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru.
28. V zmluvných dojednaniach pod bodom 7 sú vymenované prílohy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru. Splátkový kalendár sa tam však neuvádza.
29. Dňa 2.4.2015 žalobca vypracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré mal zaslať aj žalovanej. V ňom vypísal všetky údaje o schválení úveru podľa zmluvy a navyše v ňom rozčlenil splátku úveru na istinu a úrok, uviedol tiež dátum splatnosti prvej splátky - 4.5.2015 a poslednej 4.4.2018. Uvedená je tam aj periodicita splácania - mesačne s dátumom splatnosti vo štvrtý deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola vyčíslená na sumu 824,28 eur. Zo spisu však nevyplýva, že by žalobca toto oznámenie žalovanej aj doručil.
30. Z ničím nespochybneného tvrdenia žalobcu a prehľadu splácania úveru na čl.19 spisu vyplýva, že žalovaná žalobcovi zaplatila do dňa vyhlásenia rozsudku len 384,12 eur.
31. Listom zo dňa 18.9.2016 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru v dôsledku omeškania s úhradou splátok č. 15, 16 a 17 vo výške 104,34 eur. V liste ďalej uviedol, že uplynutím 15 dní od jeho doručenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovanej bol tento list podľa doručenky na rube čl.21 spisu doručený dňa 22.9.2016.
32. Súd už uviedol, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písmenom l) termíny splátok. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods.1 písm.b/ ZoSÚ).
33. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej strán a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené iba v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalovanou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu (opak žalobca nepreukázal), pričom v samotnej ňou podpísanej zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy (§ 9 ods.1 ZoSÚ) vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalobca uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaná tento nový návrh žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
35. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
36. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
37. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
38. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
39. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
40. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalovanej vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru chýba a preto je nutné uzavrieť, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy.
41. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/ a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Spotrebiteľ teda má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.l) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust.§ 9 ods.2 písm.f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.
42. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument (čo tu nebolo), ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovanej ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.
43. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
44. Pre úplnosť treba uviesť, že súdu z jeho činnosti (napr. z odvolania žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.10Csp/332/2017 kde rovnako bol obdobný úver žalobcu z dôvodov totožných s touto vecou vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový) je známa argumentácia žalobcu snažiaca sa vyššie uvedené závery súdu spochybniť tým, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako Žiadosť/Zmluva ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj prílohami tvoriacimi súčasť zmluvných dojednaní (v zmysle článku 7 ods.7.1 písm.g) medzi uvedené prílohy patrí aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru). Podľa tejto argumentácie žalobcu požiadavka zákona je preto naplnená, lebo deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.13Co/111/2014-166 ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uviedol, že v zmysle čl.7 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy a vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Žalobca ďalej vo vzťahu k predmetnému oznámeniu veriteľa o schválení úveru argumentoval tým, že skutočnosť, že toto oznámenie nebolo osobitne podpísané je bez právneho významu, lebo listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán pričom nemusia byť samostatne podpisované jednotlivé strany tvoriace listinu, ale stačí ak je podpísaná listina ako celok.
45. S vyššie uvedenou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb. Je potom úplne zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia žalobcu, ktorá obhajobu dodržania zákonom predpísaných náležitostí zmluvy stavia v podstate na tvrdení, že všetko je v poriadku, lebo zmluva podpísaná žalovanou v jej predtlačenom texte konštatuje,
že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a že tie v článku 7 bod 7.1 písm. g) za prílohu zmluvy vyhlasujú Oznámenie veriteľa o schválení dlžníkovi.
46. Požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a transparentnosti informovania spotrebiteľa o náležitostiach úveru, ktoré musí poznať už v čase keď sa pre úver rozhoduje a podpisuje zmluvu, v žiadnom prípade nemôže zodpovedať postup, keď veriteľ (tu žalobca) od spotrebiteľa de facto chce, aby sa k zákonom predpísanej náležitosti zmluvy dopátral tak, že cez predformulovaný odkaz v Žiadosti/Zmluve sa dostane k predformulovaným zmluvným dojednaniam s ďalším predformulovaným odkazom na Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré sa takto vyhlasuje za súčasť zmluvy, hoci ide o listinu vyhotovenú až niekoľko dní po jej podpise dlžníkom, ktorý tak jej obsah nielenže nemôže ovplyvniť, ale v čase podpisu žiadosti/zmluvy ani poznať.
47. K poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré má podporovať argumentáciu žalobcu súd uvádza, že výsledkom aktuálneho odvolacieho prieskumu uvedenej argumentácie žalobcu je jej jednoznačné odmietnutie. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2017 sp.zn.1Co/34/2017 najmä na body 22, 26 a 27 jeho odôvodnenia kde sa konštatuje, cit.“ Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenaplnenia ustanovenia § 9 ods.2 písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie údaju o konečnej splatnosti úveru. Nemožno v tomto smere súhlasiť s argumentáciou spočívajúcou v tom, že pokiaľ zmluva obsahuje údaj o splatnosti poslednej splátky ide vlastne o informáciu o konečnej splatnosti úveru, pretože zákon v § 9 ods.2 písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí o údaji týkajúcom sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ide o údaj rozdielny od termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože tento je údaj uvedený v § 9 ods.2 písm.k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide teda z pohľadu zákona (ako uviedol aj súd prvej inštancie) o dva rozdielne údaje, ktoré nemožno stotožňovať, pretože zákon ich špecifikuje rozdielne a uvádza v dvoch rozdielnych zákonných ustanoveniach (§ 9 ods.2 písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v § 9 ods.2 písm.k) citovaného zákona, ktorý pojednáva o počte a termínoch splátok)... Nemožno súhlasiť s argumentáciou, že oznámenie o schválení úveru postačuje pre záver o určenie konečnej splatnosti úveru. Sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej tento údaj chýba a oznámenie veriteľa o schválení úveru je vlastne len jednostranný právny úkon, ktorý nemožno považovať za zmluvné dojednanie. Naviac zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, a teda musí byť účastníkmi zmluvy podpísaná (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2Co/56/2014 z 2.7.2015). Oznámenie o schválení revolvingového úveru preto nemôže byť považované za písomne uzavretú zmluvu, nakoľko žalobkyňou (pozn. dlžníkom) podpísané nie je. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl.7 zmluvných dojednaní- žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje písomnú formu, t.j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení revolvingového úveru, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto súhlasu dlžníka tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon v zmysle vyššie uvedeného...Žalovaný ( pozn. tu žalobca) nielen nepreukázal, že zmluvné dojednania, na ktoré sa odvoláva v priebehu konania, ako aj v odvolaní sú takého charakteru, že s nimi bola žalobkyňa riadne oboznámená. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, pričom tento právny záver je založený na ustanovení §/ 9 ods.2 písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
48. Súd v tejto súvislosti zároveň podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016 sp.zn.7Sžo/61/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014 <http://merit.slv.cz/4S/48/2014>-50 zo dňa 13. novembra 2014 v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „Tým, že Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t. j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, aj podľa názoru súdu je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“
49. Len pre úplnosť súd uvádza, že ani údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (600,-eur) nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm.g) v spojení s § 11 ods.1 písm.b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
50. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
51. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaná reálne dostala k dispozícii od žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 540,-eur a nie sumu 600,-eur uvedenú v zmluve.
52. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na závery v obdobnom spore žalobcu a jeho obdobného úveru, v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 21.6.2018 sp.zn.22Co/33/2018 vo vzťahu k celkovej výške úveru a poplatku za poskytnutie úveru uviedol, cit „Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ( pozn. v predmetnom spore bol v pozícii žalovaného žalobca v tu súdenej veci) ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného obdržala sumu 1.350,- eur a nie 1.500,- eur ako to uviedol žalovaný a ako to je chybne uvedené aj v predmetnej zmluve. Žalovaný si tak vyúčtoval poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdržala. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
53. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento údaj má teda jasne vyjadrovať sumu, ktorú spotrebiteľ reálne obdrží (poplatok mal byť potom súčasťou nákladov spojených s úverom), keď je úplne nelogické do údaja o výške úveru ktorý veriteľ poskytuje dlžníkovi započítavať plnenie ktoré v skutočnosti hradí dlžník veriteľovi (poplatok za poskytnutie úveru). Inak sa jedná o obchádzanie kogentnej zákonnej definície výšky spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Je preto podľa názoru súdu vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 60,-eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru ( poplatok za poskytnutie úveru) tu nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže pre takýto záver stačí, že chýba, resp. je uvedená nesprávne čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods.1 písm.b) ZoSÚ.
54. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je priamo v nej v čase podpisu dlžníkom uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej splátky ani jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky splatné, rovnako chýba termín konečnej splatnosti úveru, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru) ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Aj vzhľadom k tomu, čo vyplýva z formulára zmluvy, a síce že tá nebola uzavretá stretnutím dvoch obsahovo zhodných prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná dňa 31.3.2015 v Kežmarku podpísala návrh zmluvy a až následne dňa 2.4.2015 došlo k jeho akceptovaniu veriteľom treba uviesť, že už len vzhľadom na danú skutočnosť a časový odstup bolo mimoriadne dôležité jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve zákonom predpísané údaje. Totiž už len vzhľadom na daný časový rozdiel medzi podpisom zmluvy dlžníkom a veriteľom bolo extrémne dôležité presne v zmluve uviesť napr. splatnosť prvej a ďalších splátok aby spotrebiteľ presne vedel odkedy, kedy a dokedy má plniť splátky.
55. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobcovi v danom prípade vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne žalovanej poskytnutej, teda sumy 540,-eur.
56. Niet pochýb, že žalovanej boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky v tejto výške a že veriteľovi vzniklo právo na úhradu tejto úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanej reálne poskytol. Z poskytnutej sumy 540,-eur žalovaná uhradila doposiaľ len 384,12 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 155,88 eur (540 eur- 384,12 eur). Nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 155,88 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila. Nespochybnila to ani samotná žalovaná, hoci žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť. Preto súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 155,88 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia zmluvnej pokuty o ktorej žalobca tvrdil, že nárok na jej úhradu mu vznikol v dôsledku omeškania žalovanej v zmysle článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne. Súd dojednanie o zmluvnej pokute v článku 8 bod 8.1 zmluvy, pri ktorom vzhľadom na jeho obsah a spôsob zakomponovania do formulára zmluvy nemožno mať pochybnosti, že bolo veriteľom vopred pripravené bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah tohto dojednania alebo ho vylúčiť považuje za neplatné nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.
58. V tejto časti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§ 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 59. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti, že už vo výroku Rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn.12Csp/46/2016 zo dňa 10.5.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.4.2018 sp.zn.5Co/468/2017 bola
totožná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute obsiahnutá v časti bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. 60. Súd sa plne stotožňuje s vyššie uvedeným právoplatným posúdením uvedeného dojednania ako neprijateľného a absolútne neplatného aj s jeho dôvodmi ktoré žalobcovi musia byť známe nakoľko aj v tam vedenom spore bol stranou sporu. V prípade zmluvnej pokuty je potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie, vyplývajúce z § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola zahrnutá do textu Zmluvy do bodu 8.1. Text Zmluvy bol predformulovaný žalobcom. Ustanovenie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými časťami všeobecných zmluvných dojednaní v zmluve. Samotná zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne, nejasne, s odkazom na bod 13.1. Zmluvných dojednaní, ktoré neboli súčasťou Zmluvy. Z textu Zmluvy bodu 8.1.sa javilo, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť vo výške 0,04 % denne už v prípade samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, čo sa javí ako určitá duplicita, zvlášť za stavu, keď si mohol žalobca uplatňovať aj úrok z omeškania. Dojednanie podľa názoru súdu nesplnilo predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a tak ako bolo zapracované spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Okrem toho, žalobca nepreukázal, že by bolo umožnené žalovanej oboznámiť sa s obsahom Zmluvných dojednaní na ktoré dojednanie o zmluvnej pokute priamo odkazuje, ani že jej boli odovzdané v čase pred uzavretím Zmluvy. Len odkaz na Zmluvné dojednanie, to znamená na nejaké všeobecné zmluvné podmienky, súd nepovažuje za právne relevantný postup v spotrebiteľskom vzťahu, pretože Občiansky zákonník v ustanoveniach na ochranu spotrebiteľa (§ 53) neumožňuje dojednanie zmluvných podmienok takého významu a dôsledkov ako má dojednanie o zmluvnej pokute riešiť odkazom na všeobecné zmluvné podmienky. Dojednanie zmluvnej pokuty takýmto spôsobom, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nevyváženosť práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu. Krajský súd v Košiciach v už spomínanom rozsudku sp. zn. 5Co/468/2017 k nesúhlasnej argumentácii žalobcu vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, cit“ rovnako správne súd vyslovil neprijateľnosť v časti bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere lebo táto pokuta je neprimeraná keďže dlžník je povinný ju platiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď omeškanie úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Z obsahu cit. bodu nie je zrejmé do kedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať.“ 61. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 380,16 eur od 9.10.2016 do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania požaduje v sadzbe 5 % ročne a len pre prípad priznania ho popri zmluvnej pokute za dobu ich súčasného plnenia obmedzil výšku úroku z omeškania na sadzbu 0,4 % ročne s tým, že inak žiada úrok z omeškania 5 % ročne.
62. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
65. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 9.10.2016 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov úver predčasne zosplatnil. Úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania, preto úrok z omeškania v tejto sadzbe bol dôvodný a súd ho žalobcovi priznal za celé obdobie omeškania žalovanej, nakoľko žalobcom požadovaný nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal vôbec.
67. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaná nerozporovala splnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru a toto bolo po práve, lebo žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku viac ako 3 mesiace, bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru, ktorá stranami bola dohodnutá a preto bola povinná celú nevrátenú istinu úveru vrátiť žalobcovi v lehote jej na to poskytnutej v oznámení o zosplatnení úveru, t.j. do 15 dní od jeho doručenia. Žalobca predložil oznámenie o zosplatnení úveru s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie žalovanej dňa 22.9.2016, súd tak nemal pochybnosti o povinnosti žalovanej zaplatiť istinu úveru do 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru. Keďže sa tak nestalo, žalovaná sa dostala do omeškania, preto ak žalobca odo dňa 9.10.2016 žiadal úrok z omeškania, bolo to po práve.
68. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 9.10.2016 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 155,88 eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 155,88 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,88 eur od 9.10.2016 do zaplatenia. V časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej výšku prisúdenej istiny 155,88 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nad istinu 155,88 eur súd žalobu čo do istiny považoval za nedôvodnú a tak s plnením neexistujúceho nároku sa žalovaná do omeškania dostať nemohla.
69. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie sumy 44,16 eur titulom náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ani tento nárok súd žalobcovi nepriznal. Žalobca tvrdil, že uvedené náklady sú trovami právneho zastúpenia spojenými so zaslaním pokusu o zmier zo dňa 12.10.2016 (čl.22 spisu) žalovanej. Nepredložil však žiaden dôkaz, žeby uvedený pokus o zmier sa skutočne žalovanej doručil (či aspoň odoslal), čím neuniesol dôkazné bremeno v danej časti. Navyše, ak žalobca uplatnil uvedený nárok ako súčasť požadovaného príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka), bol potom pre unesenie dôkazného bremena povinný preukázať účelné vynaloženie uvedených nákladov nielen vyhotovením pokusu o zmier, ale aj dôkazom o jeho skutočnom doručovaní žalovanej a tiež dôkazom o skutočnej úhrade nákladov s tým spojených ktorej náhrady sa domáhal práve v uvedenej výške svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi, čo sa nestalo a nič z toho nepreukázal. Navyše nemožno považovať za účelne vynaložené náklady zakladajúce nárok na ich náhradu, ak pokus o zmier mal byť realizovaný len pár dní po výzve žalovanej uhradiť celú sumu úveru prostredníctvom oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 18.9.2016 realizovaného samotným žalobcom. Ide o nepreukázané a nedôvodné plnenie požadované od spotrebiteľa. Preto súd žalobe vyhovel len v rozsahu uvedenom v prvom výroku rozsudku a vo zvyšku ju zamietol.
70. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal celú žalovanú pohľadávku vrátane zmluvnej pokuty a požadovaného príslušenstva pohľadávky (v tejto súvislosti
viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
72. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
73. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
74. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
75. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca zmluvnú pokutu alebo príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemala byť zmluvná pokuta a príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci ich zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ich žalovaná aj musela zaplatiť) uviedol, že žiada ich „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na zmluvných pokutách či príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
76. V danom prípade žalovaná istina so zmluvnou pokutou a príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 596,63 eur (380,16 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 44,16 eur ako v petite žaloby žiadané náklady spojené s uplatnením pohľadávky + 167,72 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaná zmluvná pokuta 0,04 % denne zo sumy 380,16 eur od 9.10.2016 a 4,59 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 380,16 eur od 9.10.2016).
77. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 179,43 eur ( 155,88 eur ako prisúdená istina + 23,55 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 155,88 eur od 9.10.2016).
78. Žalobca tak bol vo veci úspešný len v rozsahu 30,07 %, teda prevažujúci úspech v spore mala žalovaná. Preto i keď žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, nárok na ich náhradu mu ani v časti priznať nebolo možné, lebo v spore bol v prevažnom rozsahu neúspešný a nepriznal súd náhradu trov konania ani úspešnejšej žalovanej, lebo tá nárok na ich náhradu neuplatnila a žiadne preukázateľné trovy konania jej ani nevznikli. Súd tak v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške
trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.