Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-6-2023.pdf
PDF · 161.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. F. XX, G., zastúpená splnomocnencom: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica a otca: H. A. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. F.. I. XX, G., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/182/2019-548 zo dňa 29.11.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a závislom výroku V. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/182/2019-548 zo dňa 29.11.2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 160 eur na sumu 300 eur mesačne, so splatnosťou do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2020 (výrok I.). Zročné výživné od 01.01.2020 do 30.11.2022 v sume 4 900 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 140 eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok II.). Vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava Bratislava IV, č.k. 13P/234/2013-538 zo dňa 30.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/259/2016-579 zo dňa 21.11.2017 v časti o výživnom (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu (výrok V.).
2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej otca, keďže od posledného rozhodnutia súdu, vzhľadom na plynutie času, podstatne vzrástli výdavky maloletého.
3. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka navrhla s účinnosťou od podania návrhu (17.12.2019) zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 450 eur z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého, ktorý je podstatne starší ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Vyživovacia povinnosť otca v sume 160 eur bola naposledy určená s účinnosťou od 01.09.2014, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu. V čase podania návrhu v tomto konaní maloletý dovŕšil 11 rokov a navštevoval 6. ročník základnej školy, v školskom roku 2022/2023 navštevoval 9. ročník základnej školy. Otec sa s maloletým vôbec nestýka od roku (podľa matky) 2016, (podľa otca) 2017, ani sa o neho
nijak nezaujíma. Z uvedeného dôvodu matka znáša nielen všetky bežné výdavky, ale aj mimoriadne jednorazové výdavky. Na opakované žiadosti matky o spolupodieľanie sa na týchto výdavkoch otec nereaguje. Matka je odkázaná na pomoc tretích osôb, od ktorých si musí neustále požičiavať peniaze, aby dokázala pokryť všetky nevyhnutné výdavky. So synom žije sama. Spláca hypotekárny úver v sume 200 eur mesačne, so zostatkom k 20.09.2022 v sume 26 tis. eur. Platí tiež 200 eur ako preddavkovú platbu na byt, výdavok na elektrinu 18 eur, plyn 7 eur, internet 20 eur, ročnú daň z nehnuteľnosti 80 eur, poistenie bytu 90 eur, ako aj výdavky na telefón. V podrobnom rozpise výdavkov na č.l. 81 a 83 vyčíslila celkové výdavky na maloletého v sume 782,32 eur (bývanie 198,32 eur, strava 200 eur, hygiena 35 eur, ošatenie 50 eur, mobil 20 eur, zdravotná starostlivosť 25 eur, vreckové 20 eur, strihanie 12 eur, voľný čas 60 eur, internet 15 eur, školské pomôcky 15 eur, doučovanie z matematiky 56 eur, ostatné školské výdavky 76 eur). Maloletý v období rokov 2017 až 2018 absolvoval ústno-ortopedické výkony v cene 377,40 eur, nosí okuliare. Venoval sa veku primeraným záujmovým činnostiam a športu. Matka s ním mala zvýšené výdavky na zubný strojček, okuliare a v súvislosti so školou na doučovanie. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že matka v roku 2018 (september až december) dosiahla príjem 766,58 eur priemerne mesačne netto, v roku 2019 (január až september) mala príjem 876,46 eur priemerne mesačne netto, v období od novembra 2019 do augusta 2020 mala príjem 1.222,33 eur priemerne mesačne netto, v roku 2021 dosiahla matka príjem 1.227,01 eur priemerne mesačne netto, v roku 2022 (január až marec) mala príjem 1.987 eur priemerne mesačne netto. Od 21.03.2022 bola matka na dočasnej pracovnej neschopnosti a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že jej vznikol nárok na nemocenské poistenie vo výške 28,98 eur za jeden deň. Od augusta 2022 do októbra 2022 dosiahla príjem 1.159,26 eur priemerne mesačne netto. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec vyjadril nesúhlas s návrhom matky, keďže sa nestotožnil s jej názorom, že malo dôjsť k podstatnej zmene pomerov. Výživné vo výške 160 eur považoval za primerané a dostačujúce na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb maloletého. Rád by sa so synom stretával, ale matka mu to neumožňuje. Matkou vyčíslené výdavky na maloletého považuje za neprimerané a zodpovedajúce zrejme jej životnej úrovni, z čoho vyplýva, že táto vyššia ako jeho. Je konateľom a zamestnancom spoločnosti F. F. (ďalej len „Spoločnosť“) s mesačným príjmom približne 700 eur v čistom (ods. 8 rozsudku), neskôr otec prostredníctvom splnomocnenca uvádzal príjem 800 eur v čistom (odsek 9 rozsudku). Druhá konateľka je v Spoločnosti zamestnaná ako ekonómka a má vyšší príjem ako on. Túto prácu vykonáva už 20 rokov, vyhovuje mu, lebo si vie zariadiť pracovný čas. Žije s rodinou v byte svojho brata, ktorému na bývanie neprispieva nájomným. Platí len bežné výdavky spojené s užívaním bytu. Má zdravotné problémy s vysokým krvným tlakom, náročnejšiu prácu spojenú so stresom by zle znášal. Okrem výživného na maloletého inak neprispieva, keďže s ním nie je v kontakte. Od posledného rozhodovania mu ubudol majetok, keďže predal pozemok v hodnote 200 tis. eur, z čoho 50 tis. eur zaplatil bratovi za to, že mohol dlhodobo bývať v jeho byte a 70 tis. eur vrátil Spoločnosti z titulu pôžičky. Maloletému prispieva na úrazové a životné poistenie sumou 79 eur, pričom keď bude mať 25 rokov, našetrenú čiastku si bude môcť vybrať a voľne s ňou disponovať. Poukázal na zmenu jeho pomerov, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú E., narodenú XX.XX.XXXX a jeho nezamestnanú manželku, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. S manželkou spoločne nehospodária. Má ďalších dvoch synov. Vo vyjadreniach zo dňa 24.02.2020 a 03.05.2021 uviedol, že plnoletý syn J. B. ukončil strednú školu, čiže jeho vyživovacia povinnosť zrejme skončila, avšak bol vrcholovým športovcovom a občas synovi finančne prispieval sumou 50 eur, aj keď to nie je jeho povinnosť. Založil pre neho športový klub, kam prispievajú rôzne firmy ako sponzori a v podstate z týchto peňazí J. B. financuje svoju športovú činnosť. Plnoletý syn A. B. už asi päť rokov od skončenia strednej školy študoval architektúru. Jeho štúdium je o zbieraní kreditov a pokiaľ niečo neodovzdá, tak musí mať skúšku posunutú o ďalší rok. Na pojednávaní dňa 13.10.2022 uviedol, že syn A. B. sa stal študentom vysokej školy. Syn J. B. naďalej študoval na vysokej škole. Strednú školu ukončil pred dvoma alebo troma rokmi. Z potvrdenia o štúdiu A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že je študentom STU v Bratislave a počas štúdia bol zo štúdia vylúčený od 01.09.2014 do 23.02.2015, od 01.09.2015 do 20.07.2017, od 07.09.2017 do 19.07.2019. V akademickom roku 2020/2021 za odštudované predmety získal 4 kredity. Z potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 05.09.2022 mal za preukázané, že J. B. C., narodený XX.XX.XXXX bol v akademickom roku 2022/2023 riadnym študentom 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia. Z listinných dôkazov ďalej zistil, že otec ako zamestnanec Spoločnosti mal v roku 2019 (apríl až december) príjem 692,95 eur priemerne mesačne netto, v roku 2021 mal príjem 728,55 eur priemerne mesačne netto a v roku 2022 (január až júl) mal príjem 703,41 eur priemerne mesačne netto. Z daňových priznaní otca ako fyzickej osoby mal za preukázané, že v roku 2019 mal základ dane vo výške 9 646,69 eur a daň 1 084,77 eur, v roku 2020 mal základ dane vo výške 11 951,56 eur a daň 942,30 eur a v roku 2021 mal základ dane 10 302,11 eur a daň 928 eur. Otec je jedným z dvoch konateľov Spoločnosti.
Jediným spoločníkom je od 08.09.2022 H. K. C.. Otec je liečený na kardiovaskulárne ochorenie, má diagnostikované opuchy predkolenia. Mal lekárom odporučené vykonávať prácu bez fyzickej a stresovej záťaže. Je bez pracovných obmedzení v zmysle nočnej práce, ale je po viacerých operáciách s čiastočnou dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej E., narodenej XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/251/2009-108 zo dňa 27.09.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/362/2010-124 zo dňa 08.03.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na syna A. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX na sumu 220 eur mesačne a na syna J. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX na sumu 150 eur mesačne. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2020 mal za preukázané, že otec predal pozemok v k.ú L. G. za kúpnu cenu 206 tis. eur. Z výpisu z bankových účtov otca boli preukázané prevody peňažných súm pre H. K. C. a pre Spoločnosť titulom vrátenia pôžičky (18 361,94 eur), prevod prostriedkov (6 tis. eur, 50 tis. eur), platby za byt (50 tis. eur). Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého a konkrétnu výšku ponechal na úvahe súdu.
4. Ďalej zistil, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/234/2013-538 zo dňa 30.03.2016 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne od 05.08.2013. Súd upravil právo otca stretávať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s osobitnou úpravou styku počas letných, vianočných, veľkonočných a jarných školských prázdnin. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/259/2016-579 zo dňa 21.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom zmenil tak, že otec bol povinný platiť na maloletého výživné od 05.08.2013 do 31.08.2014 v sume 130 eur mesačne a od 01.09.2014 v sume 160 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 129/2018-673 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018 súd dovolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 11CoP/259/2016 odmietol.
5. Dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca v sume 160 eur bola naposledy určená s účinnosťou od 01.09.2014, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu. V čase podania návrhu v tomto konaní maloletý dovŕšil 11 rokov a navštevoval šiesty ročník základnej školy. V čase rozhodovania navštevoval 9. ročník základnej školy. Od poslednej úpravy výživného maloletý nastúpil na druhý stupeň základnej školy a na budúci rok by mal ukončiť povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného je nepochybné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého z dôvodu, že tento začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, má zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, školskú prípravu a doučovanie. Všetky mimoriadne výdavky, ako napríklad na stomatologickú liečbu, znáša matka. Matkou vyčíslené výdavky považoval za odôvodnené. Vzhľadom na uvedené zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 300 eur mesačne od 01.01.2020 z dôvodu, že v roku 2020 otec nadobudol disponibilné zdroje z predaja pozemku, pričom výživné má prednosť pred dlhmi otca. Nezohľadnil vyživovaciu povinnosť otca na starších synov, keďže v zmysle § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. sa nezaopatreným dieťaťom rozumie dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Syn A. B. (narodený XX.XX.XXXX) v roku 2022 dovŕšil 28 rokov. Syn J. B. (narodený XX.XX.XXXX) dovŕšil v roku 2022 vek 22 rokov. Na štúdium na vysokej škole nastúpil v roku 2022, pričom predtým sa venoval vrcholovým športovým závodným aktivitám, a teda už po skončení strednej školy bol spôsobilý sám sa živiť. Započatie štúdia na vysokej škole, ktoré ale bezprostredne nenadväzuje na skončenie štúdia na strednej škole, nie je sústavnou prípravou na povolanie (§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). Preto zohľadnil iba vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére E., ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti, a teda sa priamo podieľa na jeho životnej úrovni. Zohľadnil zhoršený zdravotný stav otca, ale nie je dôvodné, aby už 20 rokov poberal taký istý príjem ako konateľ Spoločnosti. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie ustálil dňom 01.01.2020, t.j. prvým dňom mesiaca nasledujúcom po podaní návrhu, nakoľko bol návrh podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálený dňom 01.01.2020, otec nad určené výživné nič viac neplnil, vznikol otcovi za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2022 dlh vo výške 4 900 eur, ktorý mu povolil splácať v mesačných splátkach po 140 eur spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, aby bolo dlžné výživné uhradené do troch rokov od prvej splátky. V označenom období mal otec zaplatiť za 35 mesiacov po 300 eur, t.j. 10 500 eur a zaplatil 5 600 eur. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, nakoľko mal za preukázané, že určená výška výživného je primeraná, adekvátna a pritom zohľadňujúca všetky okolnosti na strane oprávneného, povinného, ako aj zmenu pomerov ku ktorej medzičasom došlo. Nakoľko tunajší súd nanovo rozhodol o vyživovacej
povinnosti otca, bolo potrebné zmeniť naposledy vyhlásené rozsudky, a to v časti o výživnom. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to voči výrokom I., II. a IV. rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“), rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“). Podľa názoru otca od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti, a to vo vzťahu k predaju pozemku v jeho vlastníctve, jeho ďalším vyživovacím povinnostiam, ako aj zamestnaniu v Spoločnosti. Čo sa týka predaja pozemku v k. ú. L. G., bolo preukázané, že otec predmetný pozemok vlastnil už aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, ktoré bolo právoplatne skončené, a teda jeho predajom nedošlo na strane otca k žiadnej zmene pomerov v jeho majetkovej sfére. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že otec musel podstatnú časť získaných peňažných prostriedkov využiť na úhradu dlhov voči Spoločnosti a bratovi. V prípade vymáhania dlhov, či už vo forme exekúcie, alebo straty možnosti bývania v byte od brata, by u otca došlo k fatálnej existenčnej situácii, ktorá by mu hraničným spôsobom znížila životnú úroveň a tým znemožnila uhrádzanie výživného v akejkoľvek výške. Bolo preukázané, že má tri ďalšie vyživovacie povinnosti, a to na plnoletých synov A. B. a J. B. a na maloletú dcéru E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti a rovnako je na neho finančne odkázaná aj jeho súčasná manželka. Bolo preukázané, že otec uhrádza výživné na plnoletých synov, a to na A. B. v sume 220 eur mesačne a J. B. v sume 150 eur mesačne, a to na základe súdnych rozhodnutí, ktoré neboli zmenené ani zrušené. Súd prvej inštancie absolútne nesprávne právne posúdil vec, kedy na posúdenie dôvodnosti vyživovacej povinnosti na plnoletých synov otca aplikoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré však nemajú s posudzovaným prípadom žiadnu súvislosť. V tomto smere mal aplikovať § 62 ods. 1 ZoR, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Starší syn A. B. od skončenia strednej školy nepretržite študuje na vysokej škole, teda sa pripravuje na budúce povolanie, pričom na trvaní vyživovacej povinnosti nič nemenia ani určité študijné neúspechy alebo nutnosti opakovania skúšok v nasledujúcom semestri. Rovnako syn J. B. začal v roku 2022 študovať v 1. ročníku na Ekonomickej univerzite v Bratislave, pričom ide u neho o prípravu na budúce zamestnanie na vysokej škole. Jeho predchádzajúca športová činnosť mu neprinášala schopnosť samostatne sa živiť. Je potrebné poukázať na preukázaný príjem otca, ktorý predstavuje mesačne približne sumu 700-800 eur netto, z ktorého je prakticky nemožné uhrádzať zvýšené výživné na maloletého bez ohrozenia potrieb ďalších detí otca a jeho samotného. Kombinácia veku a zdravotného stavu otca predstavuje pre otca podstatnú limitáciu na trhu práce pre prípadnú možnosť zmeny zamestnania, v ktorých by otec musel čeliť novodobým požiadavkám na zamestnancov a vysokému stresovému a časovému zaťaženiu. Práca v Spoločnosti je pre otca aj existenčne dôležitá, nakoľko sa viaže aj na byt, ktorý mohol ako nájomca výhodne v G. užívať, inak by sa musel z G. odsťahovať, lebo štandardný nájom bytu v G. by si nemohol dovoliť. Spolu s mesačnou splátkou zročného výživného v sume 140 eur, by bol otec povinný vynakladať na výživné maloletého syna sumu 440 eur mesačne, čo predstavuje viac ako polovicu jeho mesačného príjmu. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy ani skutočnosť, že otec prispieva maloletému na životné sporenie vo výške 80 eur mesačne, teda ide o pravidelnú mesačnú čiastku, čo však po zvýšení výživného už nezvládne. Príjmy matky výrazne prevyšujú príjem otca a sú v plnom rozsahu dané predpoklady, aby sa aj ona zvýšenou mierou finančne podieľala na zabezpečovaní potrieb maloletého, čo však súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného matka vynakladá naďalej na maloletého syna iba bežné výdavky na stravu, ošatenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, krúžky a podobne, pričom od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnemu podstatnému nárastu týchto výdavkov. Výživné v súčasnej výške 160 eur je primerané odôvodneným potrebám maloletého, a už toto je na hranici súčasných majetkových pomerov a možností otca. Keby matka otcovi umožnila styk s maloletým v rozumnej miere a primeraným spôsobom, nemusela by tvrdiť, že znáša všetky výdavky na syna sama. Tým, že súd prvej inštancie zaviazal otca platiť aj zročnú časť výživného za obdobie od podania návrhu matky, je možné si položiť otázku, ako sa zmenili pomery otca tak výrazne, že zatiaľ čo na konci roku 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil sumu výživného na maloletého vo výške 160 eur, podľa
súdu prvej inštancie by mal otec už od roku 2019 platiť takmer dvojnásobok vo výške 300 eur. Časový rozdiel medzi týmito dvoma udalosťami predstavoval len jeden rok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Na strane maloletého jednoznačne došlo k zmene pomerov, a to aj v súvislosti s prípravou na prijímacie skúšky na strednú školu, kde výlučne matka znáša výdavky na doučovanie z matematiky v sume 100 eur mesačne, zo slovenského jazyka v sume 40 eur mesačne a na talentové skúšky v sume 300 eur. Napriek tomu, že otec bol o týchto skutočnostiach v čase konania informovaný, neprejavil žiaden záujem prispieť na doučovanie. Namietala, že by na strane otca došlo k zhoršeniu jeho majetkových pomerov. Štvorizbový byt, v ktorom žije otec je fakticky bytom otca a je účelovo písaný na jeho brata, ktorý trvale žije v C.. Rovnako je vlastníkom Spoločnosti a brat je len zapísaný ako vlastník v obchodnom registri. Ako konateľ Spoločnosti si sám sebe určil mzdu. Užíva nové osobné motorové vozidlo Mercedes Benz SUV. Spoločnosť vlastní aj ďalšie luxusné vozidlá, ktoré zrejme zakúpila z vkladov otca, ktoré mali byť podľa otca určené na splatenie pôžičky voči Spoločnosti. Vzhľadom na rozporné tvrdenia otca v priebehu konania nie je preukázané na čo mal použiť finančné prostriedky z predaja pozemku. Zdôraznila, že cena pozemku bola v čase posledného rozhodovania podstatne nižšia ako v čase jeho predaja. Výdavky otca podstatným spôsobom prevyšujú ním deklarované príjmy. Potreba zohľadniť majetkové pomery povinného je odôvodnená najmä v prípadoch, kedy povinný má síce nízky príjem, ale jeho nadštandardné majetkové pomery odôvodňujú určiť vyššiu výšku výživného. Otec na úkor maloletého nedôvodne naďalej finančne podporuje svojich plnoletých synov, ktorí sú schopní sami sa živiť. Naďalej ničím neprispieva nad rámec súdom určeného výživného a neprejavil záujem sa so synom stretnúť. Z uvedeného vyplýva, že matka uhrádza všetky výdavky maloletého aj v čase, kedy by mal byť v starostlivosti otca počas súdom upraveného styku v bežnom roku a počas sviatkov a prázdnin. Napriek tomu, že matka otcovi na základe jeho žiadosti poskytla na pojednávaní telefonický kontakt na maloletého, otec maloletého nekontaktoval. Nezaujímal sa o jeho zdravotný stav, výsledky v škole, ako trávi voľný čas, prípadne na akú strednú školu má záujem ísť študovať. Otec v odvolaní poukázal na svoj vek 61 rokov a zhoršený zdravotný stav, ktorý ale účelovo deklaroval až v závere konania. Ona má 58 rokov a je liečená v neurologickej i gastroenterologickej ambulancii. Napríklad v priebehu roka 2022 bola päť mesiacov práceneschopná s nemocenskou dávkou v sume 870 eur mesačne. Napriek tomu, že matka v priebehu konania poukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav, súd prvej inštancie tieto skutočnosti opomenul v odôvodnení uviesť. Matka sa tak aj v zlom zdravotnom stave musela výlučne sama postarať o maloletého. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Otec sa v následnom vyjadrení pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odvolaní. Poprel, že by bol vlastníkom bytu, v ktorom žije s rodinou. Bratovi preukázateľne platí nájomné, na čo bol použitý aj výťažok z predaja bytu. Rovnako namietal, že by bol vlastníkom Spoločnosti. Spoločnosť nenakúpila žiadne luxusné motorové vozidlá. Kúpila jedno staršie motorové vozidlo značky BMW a dve vozidlá nižšej rady značky Peugeot. Jeho príjem zodpovedá počtu spravovaných domov, ale aj hospodárskym výsledkom Spoločnosti. Dal do pozornosti samotné tvrdenie matky, že majetkové pomery otca sa od posledného rozhodnutia nijakým spôsobom nezmenili, čím sama fakticky potvrdzuje, že nie sú dané dôvody na zvýšenie výživného. Jeho vyživovacie povinnosti na plnoletých synov a maloletú E. naďalej trvajú. Je potrebné vziať do úvahy, že na otca je finančne odkázaná aj jeho manželka. Postoje a tvrdenia matky preukazujú, že s matkou maloletého nebolo a nie je možné udržiavať normálny a konštruktívny vzťah, čo sa bohužiaľ prenieslo aj na vzťah otca s maloletým, čo otca veľmi mrzí. So svojimi ostatnými deťmi má otec dobré a plnohodnotné vzťahy, pričom s maloletým mu zo strany matky nebolo možné takýto vzťah vybudovať.
9. V podaní doručenom odvolaciemu súdu 08.09.2023 otec poukázal v zmysle § 63 CSP na novú skutočnosť, a teda že ku dňu 30.04.2023 ukončil zamestnanie v Spoločnosti. Sociálna poisťovňa mu s účinnosťou od 18.05.2023 priznala predčasný starobný dôchodok vo výške 756 eur a od 01.07.2023 v sume 836,20 eur mesačne. Kombinácia vstupu otca na predčasný starobný dôchodok a jeho nepriaznivého zdravotného stavu predstavuje pre otca faktickú nemožnosť dosahovať akýkoľvek iný príjem. Priložil potvrdenie o zamestnaní v Spoločnosti v trvaní od 01.07.2005 do 30.04.2023, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2023 o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume 756 eur mesačne od 18.05.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2023 o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku na 836,20 eur mesačne od 01.07.2023.
10. Matka v následnom vyjadrení zotrvala na svojom závere o vecnej správnosti rozsudku, a to napriek skutočnosti, že došlo k nárastu výdavkov u maloletého, ktorý už navštevuje strednú školu. Vzhľadom na výšku priznanej sumy predčasného dôchodku je dôvodné sa domnievať, že otec v priebehu konania neuviedol svoje skutočné príjmy. Vyplácaním dôchodku sa vlastne zlepšila jeho finančná situácia.
11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX zo 160 eur na 450 eur mesačne od podania návrhu. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 300 eur mesačne od 01.01.2020.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zvýšenia výšky výživného na maloletého zo strany jej otca.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157 CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri VI. ÚS 473/2012).
16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti a schopnosti povinných rodičov podľa príjmov za dlhšie časové obdobie, ako aj z obdobia pred zmenou zamestnania a to vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca maloletého a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k podstatnej zmene v pomeroch na strane maloletého z dôvodu plynutia času.
24. Otec v prvom rade namietal, že na strane maloletého nedošlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia.
25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého rozhodol správne, v súlade s citovanými ustanoveniami ZoR, predovšetkým § 78 ods. 1 ZoR. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom, a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením v prípade, ak nastane zmena pomerov. Plynutím času môže nastať ako zmena na strane osoby oprávnenej, dieťaťa, v dôsledku pribúdajúceho veku, prípadne zmeny typu školy, ktoré dieťa navštevuje alebo aj inými okolnosťami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho záľub a podobne.
26. V predmetnej veci je nepochybné, že na strane maloletého nastala podstatná zmena pomerov, keďže aktuálna výška výživného (160 eur mesačne) bola upravená s účinnosťou od 01.09.2014. V predmetnom čase maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy. V čase podania návrhu navštevoval šiesty ročník a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie posledný, deviaty ročník základnej školy. Matka maloletého v konaní preukázala, že maloletý má zvýšené výdavky predovšetkým v súvislosti s návštevou a prípravou do školy a so zabezpečením zdravotnej starostlivosti (na ústno-ortopedické výkony, nosí okuliare). Venuje sa veku primeraným záujmovým činnostiam a športu. Je teda zrejmé,
že jednak uplynutím doby a jednak nástupom maloletého na druhý stupeň základnej školy nastala podstatná zmena pomerov na jeho strane, a to v každej oblasti ich uspokojovania. Náklady na výživu žiaka druhého stupňa základnej školy v porovnaní s nákladmi žiaka prvej triedy základnej školy sú nepochybne podstatne vyššie, a to okrem vyššie uvedených aj na bežné výdavky na stravu a ošatenie. Odvolací súd sa preto nestotožnil s uvedenou námietkou otca, ktorá nezodpovedá ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej sa pomery maloletých detí menia v závislosti s plynutím času, spravidla každé tri roky, v dôsledku ich rastu, vývoja a s tým súvisiacich zmien ich odôvodnených potrieb, ako aj zmenou a rastom cien.
27. Ďalšia odvolacia námietka sa týka podľa otca nesprávneho právneho posúdenia zániku jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletým synom, pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nezaopatreným dieťaťom rozumie dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie.
28. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom otca, že podľa predmetnej úpravy nemožno posudzovať zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Trvanie, teda aj zánik vyživovacej povinnosti je upravené výlučne v § 62 ods. 1 ZoR, z ktorého vyplýva, že táto trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ohľadne štúdia oboch plnoletých synov (odsek 3 tohto rozhodnutia). Plnoletý syn A. B., narodený XX.XX.XXXX bol od skončenia strednej školy študentom STU v Bratislave a počas štúdia bol zo štúdia vylúčený od 01.09.2014 do 23.02.2015, od 01.09.2015 do 20.07.2017, od 07.09.2017 do 19.07.2019. Otec uvádzal, že jeho štúdium je o zbieraní kreditov a pokiaľ niečo neodovzdá, tak musí mať skúšku posunutú o ďalší rok. Je nepochybné, že samotné dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti hmotnoprávny význam, súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná je situácia pri maloletom dieťati (hlavne mladšom ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň svojho fyzického a psychického vývoja úplne či prevažne odkázané na svojich rodičov a pri plnoletom dieťati, pri ktorom by malo všeobecne platiť, že bude vyvíjať primerané úsilie smerujúce k tomu, aby sa uživilo samé, pokiaľ sa samozrejme nevyskytnú okolnosti, ktoré tomu úplne alebo čiastočne bránia. Štúdium dieťaťa na vysokej škole predstavuje okolnosť, od ktorej sa bude odvíjať vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Je však vždy dôležité, aby sa všeobecné súdy starostlivo zaoberali konkrétnymi okolnosťami každého prípadu a najmä účelnosťou tohto štúdia. Nemalo by teda ísť o štúdium samoúčelné, ktorým by si vyživovaná osoba len takzvane „predlžovala mladosť“. Na takéto „štúdium pre štúdium“ sa zákonná a súdom vymáhateľná vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. (čerpajúc z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14 z 30.09.2014) Pokiaľ totiž v prejednávanom prípade plnoletý syn povinného študuje od skončenia strednej školy na vysokej škole, z ktorej bol opakovane a dlhodobo vylúčený pre nesplnenie podmienok pre pokračovanie v štúdiu, čo v konaní nebolo sporné, nemožno takýto nezodpovedný prístup považovať zo strany plnoletého dieťaťa za súladný vo vzťahu k jeho nároku na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany jeho rodičov. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v čase rozhodnom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti (01.01.2020) otec nemal voči synovi A. B. vyživovaciu povinnosť.
30. Vo vzťahu k plnoletému synovi J. B. otec vo vyjadreniach zo dňa 24.02.2020 a 03.05.2021 uviedol, že syn ukončil strednú školu, čiže jeho vyživovacia povinnosť zrejme skončila, avšak bol vrcholovým športovcovom a občas synovi finančne prispieval sumou 50 eur, aj keď to nie je jeho povinnosť. Z potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 05.09.2022 mal súd prvej inštancie za preukázané, že J. B. bol v akademickom roku 2022/2023 riadnym študentom 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že v školskom roku 2019/2020 už nebol študentom strednej školy a venoval sa vrcholovému športu od skončenia strednej školy do začiatku akademického roka 2022/2023, t.j. najmenej tri roky sa venoval vrcholovému športu. V súdnej praxi je ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Pokiaľ otec tvrdí, že jeho syn nebol v čase kedy sa venoval vrcholovému športu schopný sa sám živiť, takéto tvrdenie je v rozpore s jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 03.05.2021, že jeho vyživovacia povinnosť zrejme
skončila, avšak prispieval mu sumou 50 eur mesačne, aj keď to nie je jeho povinnosť. Z uvedeného vyplýva záver, že v rozhodnom čase pre zvýšenie výživného na maloletého (01.01.2020) bol plnoletý syn J. B. schopný sám sa živiť, keďže nebolo sporné, že ukončil stredoškolské vzdelávanie, následne sa najmenej tri roky venoval vrcholovému športu, kedy mu otec neplatil výživné, len mu finančne vypomáhal. Je všeobecne známe, že vrcholoví športovci poberajú z titulu tejto činnosti pravidelný príjem. Neboli zistené žiadne skutočnosti, resp. ani otec netvrdil také skutočnosti, z ktorých by bolo preukázané, že by u syna J. B. existovala prekážka, ktorá by znižovala jeho schopnosť sa od skončenia strednej školy sám živiť. Jeho rozhodnutie začať po troch rokoch štúdium na vysokej škole, ktoré nijak nenadväzuje na jeho predchádzajúcu činnosť nemožno považovať za okolnosť, na základe ktorej by sa obnovila vyživovacia povinnosť jeho rodičov. Správne preto otec sám poznamenal, že synovi pomáha, aj keď to nie je jeho povinnosť. Taktiež otec nijak nepreukázal odkázanosť jeho manželky, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že je nezamestnaná a spoločne nehospodária. V takom prípade mohla manželka podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi, pokiaľ jej životná úroveň (keďže spolu podľa otca nehospodárili) bola nižšia ako jej manžela. Žiadne takéto okolnosti ale zo spisu nevyplynuli. Súd prvej inštancie však správne zohľadnil to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej E., narodenej XX.XX.XXXX.
31. Otec ďalej namietal zmenu v jeho majetkových pomeroch, ktorá mala spočívať v nadobudnutí finančných prostriedkov z predaja pozemku, keďže tento pozemok vlastnil už v čase posledného rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti.
32. K predmetnej námietke otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou otca, že uvedeným spôsobom nedošlo k zmene v majetkových pomeroch otca, ale že týmto získal disponibilné zdroje, ktoré mali slúžiť predovšetkým na plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred uhrádzaním výdavkov z iných právnych titulov. S takýmto názorom nemožno nesúhlasiť, pretože má oporu v explicitnom ustanovení ZoR, konkrétne v § 62 ods. 5, prvá veta „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“ Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že otec v roku 2020 nadobudol finančné prostriedky v sume 206 tis. Eur, z ktorých je potrebné uspokojiť v prvom rade odôvodnené potreby maloletého.
33. Otec namietal, že výška jeho príjmu 700-800 eur v čistom nie je postačujúca na platenie výživného v sume 300 eur, ktorú určil súd prvej inštancie.
34. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie zistil mesačné výdavky maloletého v sume 782,32 eur, ktoré v odvolaní otec ani nijak konkrétne nenamietal a zaviazal otca k plneniu výživného vo výške 300 eur mesačne, tak výška takto určeného výživného nezodpovedá ani polovici vyčíslených nákladov. V takom prípade otec prispeje napríklad na stravu v sume 200 eur, ošatenie v sume 50 eur, hygienu 35 eur a na školské pomôcky 15 eur, pričom všetky ostatné výdavky na bývanie, zdravotnú starostlivosť, doučovanie a voľný čas (a pod.) uhradí matka. Za podstatnú okolnosť považuje aj odvolací súd skutočnosť, že otec sa v žiadnom rozsahu nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletého. Matke vôbec neprispieva nad rámec súdom stanoveného výživného. Aj napriek tomu, že dieťa je samostatnejšie s postupným dospievaním a vo všeobecnosti sa znižuje miera osobnej starostlivosti rodiča „Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy“ (uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.2021, sp. zn. IV. ÚS 489/2011). Preto je v danom prípade potrebné sa vysporiadať iba s námietkou otca, či je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto výživné. Otec uvádzal, že platil výživné na oboch plnoletých synov spolu vo výške 370 eur mesačne (220
eur + 150 eur), a to popri jeho vyživovacej povinnosti na maloletého v sume 160 eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú. Taktiež synovi dobrovoľne uhrádzal sumu 80 eur na životné sporenie. Teda v prípade, že sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu k plnoletým synom zanikla, tak má k dispozícii prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému. Nemožno tiež opomenúť, že pokiaľ uhrádzal na maloletého spolu s dobrovoľnou čiastkou celkovo sumu 240 eur mesačne, tak tvrdenie, že suma 300 eur mesačne prevyšuje jeho možnosti a schopnosti sa týka čiastky 60 eur mesačne. Výživné na bežné odôvodnené potreby maloletého ale majú prednosť pred príspevkom určeným na životné sporenie. Na tomto mieste je tiež potrebné zohľadniť nielen príjem otca zistený súdom prvej inštancie v odseku 3 tohto rozhodnutia, ale aj čiastku získanú predajom bytu v sume 206 tis. eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2020. Pokiaľ v čase vyhlásenia rozsudku disponoval príjmom v sume 800 eur mesačne v čistom (ktorý sám uvádzal) a zároveň čiastkou 206 tis. eur, nemožno uzavrieť, že otec nemal (nemá) dostatok finančných prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvej inštancie.
35. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil príjem matky, tak táto nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Rovnako ako u otca zistil jej príjmy špecifikované v odseku 3 tohto rozhodnutia. Ako je už uvedené vyššie, podiel otca na celkových výdavkoch maloletého predstavuje menej ako polovicu, celkovo 38,35% z celkovej sumy výdavkov. Z ohľadu na zistený príjem otca, jeho majetkové pomery, ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej E., žiadny podiel na osobnej starostlivosti otca o maloletého, nemožno takýto pomer považovať za zvýhodnený vo vzťahu k matke.
36. Námietka otca, že keby mu matka umožnila styk s maloletým v rozumnej miere a primeraným spôsobom, nemusela by tvrdiť, že znáša všetky výdavky na syna sama je irelevantná. Podstatným je iba záver (nie dôvody), že otec sa s maloletým vôbec nestretáva a neprispieva nad rámec súdom určeného výživného. Okolnosti, pre ktoré sa maloleté dieťa nestýka s druhým rodičom nemožno zohľadniť v neprospech maloletého, ktorému je výživné určené.
37. Pokiaľ otec poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v roku 2018, tak odvolací súd dáva do pozornosti odsek 4 rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 129/2018-673 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018 súd dovolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2017, sp.zn. 11CoP/259/2016 odmietol. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vecou nezaoberal, keďže dovolanie matky odmietol.
38. Nová skutočnosť, že otec ku dňu 30.04.2023 ukončil zamestnanie v Spoločnosti a od 18.05.2023 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane otca majúcu dopad na právne posúdenie veci, keďže výška jeho starobného dôchodku (836,20 eur mesačne) zodpovedá výške ním deklarovanému príjmu v konaní, t.j. k zmene jeho príjmov nedošlo.
39. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o zameškanom výživnom, ako aj závislom výroku o trovách konania.
40. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
41. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).