Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: E. M., F.. X.X.XXXX, T. B. XXX/X, J., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.791,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4791,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4791,93 Eur od 2.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 4.791,93 EUR spolu s 5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 2.12.2016 a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že sporové strany uzavreli dňa 31.7.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 6.628,09 EUR a túto pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov vo výške 143,79 EUR mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaná porušovala ustanovenia zmluvy, keď pôžičku nesplácala žalobcu listom zo dňa 28.9.2016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a tak je lehotu viac ako 30 dní na vyrovnanie splátok a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a preto žalobca dňa 19.11.2016 úver zosplatnil o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.11.2016. Ku dňu podania žaloby (20.6.2019) mala žalovaná uhradiť 10.074,85 EUR. K tejto sume si žalobca uplatňuje náklady na vymáhanie pohľadávky 248,85 EUR. Žalovaná uhradila sumu 5531,47 EUR a rozdiel súd činí žalovanú sumu. Žalobca si v spore neuplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu 650,74 EUR.

2. Okresný súd Galanta vydal dňa 16. Júla 2019 platobný rozkaz, v ktorom súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 4791,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4791,93 Eur od 2.12.2016 do zaplatenia a žalovaná bola zaviazaná aj k náhrade trov konania vo výške 287 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 433,80 EUR.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odpor. Žalovaná strana odpor odôvodnila s poukazom na ustanovenie a 39 s poukazom na to, že neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá o sebe alebo

inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Tiež je neplatným právnym úkonom, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

4. Žalovaná strana namietala, že odmena za úver predstavuje 153% poskytnutej istiny pôžičky, čo predstavuje úžeru a čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy a zmluvné strany sú si povinné vrátiť navzájom poskytnuté plnenie. Keďže zmluva bola uzavretá 31.7.2014 dvojročná subjektívna lehota uplynula 21.7.2016 a trojročná objektívna lehota uplynula 31.7.2017 a vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až v roku 2019 uplatnený nárok je premlčaný.

5. Žalovaná strana tiež namietala, že neuhradené záväzky neboli preukázané, musí preukázať z čoho pozostávajú jednotlivé neuhradené záväzky ich výšku a koľko bolo zo strany žalovaného uhradené.

6. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade porade, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Chýba tiež dátum konečnej splatnosti úveru čo znemožňuje spotrebiteľovi zohľadniť dĺžku trvania právneho vzťahu. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou sp. zn. F. XXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.7.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 28.9.2016, oznámením o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016 a zistil tento skutkový stav veci.

8. Všeobecná úverová banka, a.s. je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. Spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

9. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 31.7.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 6.628,09 EUR. Podpisom zmluvy žalovaný žiadal by sa z poskytnutej pôžičky uhradili jeho záväzky voči Spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s. kde spoločnosť vystupuje ako správca. Jednalo sa o tieto záväzky:

- Slovenská požičovňa - záväzok vo výške 1.644,73 EUR

- Slovenská požičovňa - záväzok vo výške 3.529,54 EUR

- Slovenská požičovňa - záväzok vo výške 1.453,82 EUR

10. Jednalo sa o účelový spotrebiteľský úver vo výške 6.628,09 EUR. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť činila 16.768,80 EUR. Počet splátok bol 120. Výška mesačnej splátky činila 139,74 EUR. Termín konečne j splatnosti úveru bol júl 2024. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2014. Celkové náklady spotrebiteľa činili 10.140,71 EUR. Mesačná výška poistenia bola 4,05 EUR RPMN bolo vo výške 25,10 %. Fixná ročná úroková sadzba bola 25,10%. Priemerná hodnota RPMN bola 11,89 %. Každá splátka bola splatná 20.dňa v mesiaci. Sadzba poistenia bola vo výške 2,90% a splátka s poistením činila 143,79 EUR.

11. V spisovom materiály sa nachádza prehľad splátok a úhrad vygenerovaný z informačného systému žalobcu. Z prehľadu úrad žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil 5.531,77 EUR.

12. Žalobca listom zo dňa 8.9.2016 upozornil žalovaného PhDr. Mariannu Frantovú, že na predmetnej zmluve je evidovaný nedoplatok na splátkach v celkovej výške 560,78 EUR s tým, že ak nedoplatok nebude uhradený do 5.11.2016, bude možné úver zosplatniť.

13. Listom zo dňa 26.11.2016 Consumer Finance Holding oznámil žalovanej, že vzhľadom na to, že dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke neboli uhradené riadne a včas stal sa splatným úver v celom rozsahu a dlžná čiastka žalovanej predstavuje sumu 6.900,61 EUR, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania .Úver bol zosplatnený dňa 19.11.2016. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru obsahuje článok 11.4. zmluvných podmienok. Žalovaná strana doposiaľ svoj dlh neuhradila.

14. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4791,93 EUR. Žalobca si v spore neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 650,74 EUR. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 10074,85 EUR. Uvedená suma tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ak k sume 10074,85 EUR pripočítame sumu 248,85 EUR čo sú náklady na vymáhanie pohľadávky a odpočítame sumu 5531,77 EUR, ktorú žalovaná strana zaplatila, dostaneme žalovanú sumu 4791,93 EUR.

15. Podľa až 4 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

27. Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

28. Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

30. Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

31. Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť.

32. Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

35. Žalovaný uvádza, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v ust. o spotrebiteľských úveroch. Máme zato, že nami predložená zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery podľa platného a účinného v čase poskytnutia úveru .Týmto odkazujeme na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ jetak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa . Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prejudiciálnej otázke: Má sa článok 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ ES vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť, alebo článok 10 ods. 2 písm. h) zaručuje dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným pre danú konkrétnu zmluvu(?), Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, , EU:C:2012:443, body 63 a 64). Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa článok 23 Smernice 2008/48/ES má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje článok

10 ods. 2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie o spotrebiteľských úveroch (súčasný z. č. ) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva.

36. V zmysle rozsudku Súdneho dvora C- 42/15 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 120 mesačných splátkach čo je aj doba trvania zmluvného vzťahu. Bežný spotrebiteľ vie, že 120 mesiacov je doba desať rokov. V zmluve je uvedená konečná splatnosť a to 20.7.2024.

37. V danom prípade nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Nárok žalobcu bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejde o čiastkové plnenie podľa ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach ( rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 40 Bo 54/2007).Ďalej sa v rozsudku NS SR uvádza: „Ak sa neplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti celého neplneného záväzku.“ Je nutné poukázať aj na ustanovenie čl. 11 bod 11.4. zmluvných podmienok kde sa hovorí, že Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila klienta na uplatnenie tohto práva.

38. Žalovaná strana považuje právny úkon - pôžičku za neplatný právny úkon keď cituje ustanovenie a , v ktorom sa uvádza, že ak niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť, alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. Žiadnym spôsobom zákonné ustanovenia neboli konkretizované na prejednávanú vec, žiadnym spôsobom neboli označené dôkazy na preukázanie tvrdení.

39. K bodu 38 rozsudku je nutné uviesť: Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorú neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

rozsudok NS SR sp. zn. z 27. 7. 2009 - Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

Podľa rozsudku NS ČR preukázať (doložiť) sukcesiu v zmysle , znamená predložiť kvalifikovanú listinu, z ktorej vyplýva, že postúpenie pohľadávky veriteľa (podľa titulu) na oprávneného skutočne došlo. Takou listinou je predovšetkým listina, v ktorej je zachytená zmluva o postúpení pohľadávky, čo už anticipuje ustanovenie § -u 524 ods. 1 , že obsahovou náležitosťou tejto zmluvy je - okrem iného - určenie o ktorú pohľadávku ide, resp. kto je vo vzťahu k nej dlžníkom. Zákon neustanovuje osobitnú formu, akou má byť postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámené. Stačí teda aj ústne oznámenie ( ak dohoda veriteľa o a dlžníka neustanovuje inak). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené, však zaťažuje postupcu. Splnením tejto povinnosti nastávajú právne dôsledky s tým predpokladané. V spore nebolo preukázané, že žalovaná strana obdržala - bolo jej oznámené postúpenie pohľadávky. Taktiež v spore nebolo preukázané, že postupník dlžníkovi preukázal postúpenie pohľadávky. Aj keď sa v spise nachádza Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom, nie je tu však špecifikovaná pohľadávka ktorú si žalobca v spore uplatňuje.

40. Žalovaná strana tvrdí, že sa jedná o úžeru nakoľko bolo poskytnutých 6.628,09 EUR a že žalovaná má zaplatiť 10.140,71 EUR čo predstavuje takmer 153% istiny poskytnutej pôžičky. V žiadnom prípade sa nejedná o úžeru. Ako to vyplýva zo zmluvy fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 25,10%. Priemerné úrokové sadzby komerčných bánk za poskytovanie spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia zmluva o pôžičke boli vo výške 12,74 %. Bežne je akceptovateľné, keď úrokové sadzby nebankových subjektov sú radovo raz tak vysoké ako úrokové sadzby komerčných bánk. Treba však uviesť aj to, že nič nebránilo žalovanej požiadať o úver jednu z komerčných bánk, v ktorej by bol úrok nižší ako u nebankového subjektu, ktorým bol Consumer Finance Holding, a.s. Taktiež je nutné uviesť, že nebankové subjekty majú vyššie úrokové sadzby ako komerčné banky nakoľko poskytovanie úverov z ich strany je rizikovejšie, čo sa prejavuje v nesplácaní úverov, ktorým príkladom je aj prejednávaná vec.

41. Žalobca v spore náležitým spôsobom preukázal prehľadom splátok a úhrad toľko bolo predpísané a koľko bolo žalovanou stranou zaplatené a v akých termínoch. Žalovaná strana žiadnym spôsobom nepreukázala platby, ktoré učinila však tiež teba uviesť, že nepoprela tvrdenia žalobcu o jej platbách z čoho súd vyvodil záver, že tvrdenia žalobcu o platbách žalovanej sú pravdivé a že doposiaľ žalovaná zaplatila 5531,77 EUR.

42. Žalovaná strana spochybnila, že žalobca s odbornou spôsobilosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ako to však vyplýva zo zmluvy v osobe spotrebiteľa sa jedná o vysokoškolsky vzdelanú osoby s titulom doktor filozofie, ktorá v článku IV. Zmluvy deklarovala, že má menej ako 65 rokov, je zdravá - netrpí chronickým ochorením, nevyliečiteľnou chorobou, nie je v pravidelnej lekárskej opatere, nie je v pracovnej neschopnosti atď. Na základe týchto informácii žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že žalovaná by nemala byť schopná splácať poskytnutú pôžičku.

43. Súd vychádzal z toho, že žalovaná je aspoň priemerným spotrebiteľom a má aspoň priemernú finančnú gramotnosť. Inštitút pôžičky nerobí bežnej populácii problém pri chápaní jej významu. Je to inštitút, ktorý sa používa desiatky storočí a dlžník si je vedomý toho, že pôžičku musí vrátiť spolu s úrokmi, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Žalovaná má skúsenosť so spotrebiteľskými úvermi, čo je možné zistiť zo zmluvy o pôžičke, ktorou sa vyrovnávali jej spotrebiteľské úvery voči Slovenskej požičovni.

44. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili u tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konania, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa priči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať“) a to sa už dotýka

samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laeder a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne ) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj právny štát ( čl. 1 ods. 1 Ústav SR).

45. V zmysle , súd priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o okamžitej splatnosti nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou kde obvyklá doba na doručenie je najviac 5dní: Výška úroku z omeškania je daná Nariadením vlády SR č. 87/97 Z. z. v platnom znení. V zmysle citovaného zákonníka ustanovenia je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

46. Podľa §-u 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.