Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/442/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobkyne: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O. 2, F., zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 5, Košice a advokátskou kanceláriou Kvasňovský & Partners -Advokáti, s.r.o., IČO: 51003848, so sídlom Dunajská 32, Bratislava proti žalovanému: BAUER MEDIA SK, v.o.s., IČO: 36817325, so sídlom Einsteinova 23, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Heringeš & Veverka, s.r.o., IČO: 35926775, so sídlom Einsteinova 11, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 9.2.2015 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 31.8.2015 domáhala voči žalovanému splnenia povinnosti uverejniť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v týždenníku RYTMUS ŽIVOTA ospravedlnenie, a to na rovnakom mieste týždenníka a rovnakou veľkosťou písma v titulku ospravedlnenia a v texte ospravedlnenia ako boli použité v titulku a texte článku uverejnenom na titulnej strane týždenníka RYTMUS ŽIVOTA zo dňa 15.10.2014 s titulkom „Na stope rodinného tajomstva, X. H. Skrýva sa u utajovanej dcéry?, a to v tomto znení:

„Ospravedlnenie“

Spoločnosť BAUER MEDIA SK v.o.s. so sídlom v Bratislave, Einsteinova 23, vydavateľ týždenníka RYTMUS ŽIVOTA sa o s p r a v e d l ň u j e pani H. J. za to, že uverejnila dňa XX.XX.XXXX v tomto týždenníku na titulnej strane týždenníka titulok „Na stope rodinného tajomstva, X. H. Skrýva sa u utajovanej dcéry?“ a na strane 4 a 5 týždenníka článok pod titulkom „X. H. Skrýva podnikateľka rodinné tajomstvo? ROKY UTAJOVANÁ DCÉRA?“. Uverejneným titulkom a obsahom článku došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti pani H. J., ktorej sa týmto ospravedlňujeme za poškodenie integrity jej rodiny.“

Zároveň žiadala zaviazať žalovaného povinnosťou strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobkyňou v denníku SME v jeho inzertnej časti, a to formou platenej inzercie na účet žalovaného, a to pre prípad, že tak žalovaný v uvedenej lehote neurobí.

Rovnako žiadala žalovaného zaviazať povinnosťou zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- eur a náhradu trov konania.

1. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že je matkou U. H., ktorá je predmetom článku, je súkromná osoba, mediálne neznáma. Žalovaný dňa 15.10.2014 uverejnil na titulnej strane týždenníka RYTMUS ŽIVOTA titulok „Na stope rodinného tajomstva, X. H. Skrýva sa u utajovanej dcéry?“ a na strane 4 a 5 periodika článok s názvom „X. H. Skrýva podnikateľka rodinné tajomstvo? ROKY UTAJOVANÁ DCÉRA?“, v ktorom žalovaný prezentuje nepravdivé a urážlivé informácie o rodinnom pôvode jednej z dcér žalobkyne, čím zásadným spôsobom zasiahol do integrity rodiny žalobkyne. Ak žalovaný chcel poskytnúť seriózne informácie, bez snahy o tvorbu senzácie, mal tak učiniť iným vhodným spôsobom. Samotný obsah úvah prezentovaných žalovaným je nezmyslom a ničím nepodloženou fabuláciou, ktorej jediným cieľom je zvýšiť predajnosť týždenníka a to aj za cenu vzniku ujmy na strane žalobkyne a jej blízkych osôb. Obsahovú prázdnotu dotvára výrazná formálna úprava článku, resp. jeho názvu a titulku na titulnej strane, kde hlavným zámerom žalovaného je upútať pozornosť a vytvoriť senzáciu z obsahu s nízkou čitateľskou hodnotou. Uverejnením predmetných titulkov ako aj obsahom článku žalovaný hrubo zasiahol do práv žalobkyne na ochranu jej cti a dôstojnosti a to jednak preto, že sú v nich uverejnené zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia ako aj neprimerané hodnotiace úsudky vzťahujúce sa k dcére žalobkyne, resp. k obom dcéram žalobkyne. Článok je ako celok štylizovaný výrazne expresívne a sú v ňom obsiahnuté nemiestne úvahy, ktorých účelom je dehonestovať dcéru žalobkyne a to tak, že na základe nepodložených a klamlivých vyjadrení a fabulácií žalovaný spochybnil rodinné vzťahy najbližších príbuzných žalobkyne, čím vystavil intímne vzťahy v rámci rodine žalobkyne značnému napätiu. Súčasne žalovaný spochybnil pôvod druhej dcéry žalobkyne, čo výrazne zasiahlo do integrity celej rodiny žalobkyne. Zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia je však podľa žalobkyne nepostačujúce najmä preto, že česť a dôstojnosť, ako aj integrita s ohľadom na intenzitu zásahu, jeho rozsah a trvanie bola poškodená v značnej miere. Zo strany žalovaného prezentovaný „exkluzívny rozhovor“ bol uverejnený bez súhlasu pani H. - dcéry žalobkyne, pretože táto nemala vedomosť o tom, že osoba s ktorou sa rozprávala je z médií. Pracovníčka žalovaného sa jej nepredstavila a preto ani obsah rozhovoru nebol dcérou žalobkyne autorizovaný k uverejneniu a preto bola dcéra žalobkyne v tomto rozsahu uvedená do omylu. Článok žalovaného môže vzbudzovať u čitateľského publika dojem, že žalobkyňa nie je biologickou matkou jednej z jej dcér, čo nielen že nie je pravda, ale takéto úvahy sa nezakladajú ani na žiadnom reálnom a hlavne serióznom podklade. V predmetnom článku sú preto obsiahnuté nemiestne úvahy žalovaného, ktorých účelom nie je diskutovať o veciach verejného záujmu, ale iba dehonestovať, škandalizovať a zosmiešniť oboje dcéry žalobkyne a tým zosmiešniť aj samotnú rodinu žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že mladšia z jej dcér nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je osobou verejného záujmu, preto akékoľvek informovanie o nej ako o takejto osobe sa nezlučuje s jej právom na ochranu osobnosti a právo na súkromie. Mladšia z dcér žalobkyne požíva v rámci práva na súkromie najvyššiu mieru ochrany, pretože sa jedná o bežnú fyzickú osobu, doposiaľ nemedializovanú. Napokon v otázke neprimeranosti je právne relevantný nielen obsah článku, ale tiež forma, resp. grafická úprava. Žalobkyňa má za to, že v predchádzajúcej časti dostatočne presne a zrozumiteľne pomenovala, ktoré právo bolo zo strany žalovaného porušené (ochrana cit, dôstojnosti, neprimeraný zásah do súkromia jej rodiny) a súčasne identifikovala aj konkrétny neoprávnený zásah, ktorým bolo jej právo narušené. Žalobkyňa na základe preukázaného neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv pociťuje zhoršenie vzťahu verejnosti vo vzťahu k jej osobe, a to v užšom slova zmysle, ktorou je podľa nej úzky okruh blízkych osôb, ale aj okruh priateľov a prípadne aj susedov. Tieto jej najbližšie osoby sú už v súčasnosti pod ťažkou skúškou, nakoľko staršia z dcér žalobkyne je už aj tak v očiach verejnosti denno- denne predmetom záujmu a preto akákoľvek ďalšia medializácia podobného charakteru je neprimeraná. Za zmienku stojí a zhoršenie vzťahu verejnosti, najmä školského kolektívu voči vnukovi žalobkyne, ktorému sa jeho spolužiaci v škole začali smiať v súvislosti s pochybnosťami o jeho rodinnom pôvode, resp. rodinnom pôvode jeho matky. V priamej súvislosti s uverejnením predmetného článku došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne a jej manžela, ktorí s prihliadnutím na vyšší vek veľmi ťažko znášali uverejnenie difamačného obsahu sporného článku. Celá záležitosť ich znepokojila, vyviedla z vnútornej rovnováhy a spôsobila citový otras, a to najmä zo strany ich mladšej dcéry. Celkové zhoršenie vnútornej pohody a harmónie žalobkyne a jej manžela, ktorú si chceli na dôchodku užívať spôsobila aj skutočnosť, že v meste F. ich pozná veľký počet ľudí, ktorí ich vždy považovali za slušných ľudí. Nie je teda pravdou ani to, že by sa žalobkyňa s rodinou bola prisťahovala z J.. Vyššie uvedené je o to zarážajúcejšie, že žalovaný bol pri uverejnení sporného článku hnaný len snahou o senzáciu a z toho plynúci vyššiu predajnosť a teda ziskuchtivosť. Dcéra U. v súvislosti s uverejnením článku pociťovala v rámci jej pracovného kolektívu zhoršenie medziľudských vzťahov a mala v súvislosti s týmto aj isté problémy. Osobitne vo vzťahu k staršej dcére žalobkyne stojí za zmienku aj tá skutočnosť, že táto bola len krátko pred uverejnením článku prepustená z vyšetrovacej väzby, je preto evidentné, že žalovaný chcel využiť mediálny tlak, ktorý v tom čase existoval okolo staršej dcéry k tomu, aby

upútal potencionálnych čitateľov a aby tak zvýšil predajnosť a celkovú čitateľnosť svojho periodika. Vzhľadom na charakter predmetného článku a následkov, ktorý vyvolal je žalobkyňa nútená domáhať sa ospravedlnenia žalovaného. Zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nie je však v tomto prípade postačujúce najmä preto, že česť a dôstojnosť žalobkyne, resp. jej rodiny s ohľadom na intenzitu zásahu, jeho rozsah a trvanie bola poškodená v značnej miere. Súčasne neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti žalobkyne, ako aj jej blízkych osôb, jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, a preto žiada aj zadosťučinenie v peniazoch, a to vo výške 100.000,- eur.

2. Žalovaný nárok žalobkyne uplatnený neuznal dôvodiac tým, že v predmetnom článku, ktorého zverejnenie priznal, nie sú uvedené žiadne klamlivé tvrdenia o pôvode mladšej dcéry žalobkyne. Redaktorka dotknutého periodika na žiadnom mieste v uvedenom článku netvrdí, že mladšia dcéra žalobkyne U. J., je vlastne jej vnučkou. Zámerom žalovaného nebolo škandalizovať osobu žalobkyne alebo kohokoľvek z členov jej rodiny, ale iniciovať diskusiu o otázke možného protiprávneho konania jej staršej dcéry U. H. a do tejto zapojiť aj samotnú pani H.. Informácia týkajúca sa žalobkyne je v texte článku uvedená ako citácia zdroja, teda nie ako tvrdenie, resp. záver žalovaného. Navyše p. H. v rozhovore s redaktorkou sama potvrdila, že otázka pôvodu jej sestry nie je pre ňu nová, resp. s tvrdeniami spochybňujúcimi pôvod jej sestry už bola v minulosti konfrontovaná. To, že žalovaný tieto informácie neprezentoval svojim čitateľom ako fakty a že o pôvode sestry p. H. nerobil žiadne nepravdivé závery potvrdzujú aj samotné titulky, ktoré sú formulované ako otázka. Redaktorka zároveň dala p. H. priestor vyjadriť sa k otázke pôvodu jej sestry, čo pani H. aj využila. Žalovaný zverejnil jej vyjadrenia v plnom rozsahu. Z predloženej nahrávky tohto rozhovoru je zrejmé, že redaktorka sa pani H. predstavila, požiadala ju o rozhovor ako redaktorka dotknutého periodika v sprievode jej kolegu - fotografa a celý rozhovor si s vedomím a súhlasom p. H. nahrávala. Redaktorka p. H.. L. pri získavaní materiálu pre uvedený článok dodržala podľa názoru žalovaného všetky morálne a etické princípy výkonu jej profesie. K uvedenej otázke chcela dať možnosť vyjadriť sa tak žalobkyni, ktorú však telefonicky nezastihla, ako aj jej mladšej dcére U. J., ktorá však túto možnosť odmietla. Preto bola s otázkou pôvodu svojej sestry konfrontovaná len pani H., ktorá na ňu dobrovoľne a ochotne odpovedala. Do súkromia ostatných dotknutých členov rodiny p. H. tak nemohlo byť uvedeným článkom zasiahnuté nad mieru prípustnú zákonom. Podľa názoru žalovaného neboli v uvedenom článku zverejnené žiadne klamlivé závery alebo neprimerané hodnotiace úsudky o pôvode sestry p. H. a ani žiadne nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia o žalobkyni, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jej osobnostných práv, resp, ktoré by boli spôsobilé znížiť jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Predmetný článok sa primárne netýkal žalobkyne, ale jej dcéry U. ako osoby verejného záujmu, čo vyplýva nielen z titulkov, ale aj z obsahu samotného článku a potvrdila to aj sama žalobkyňa v žalobe. J. H. je pritom ako mediálne známa a politicky angažovaná osoba (v Strane slobodného slova), osobou verejného záujmu. Verejnosť má právo byť informovaná o tom, či sa verejne činná osoba zachovala v minulosti neeticky alebo či nekonala dokonca protizákonne. Žalovaný má tak za to, že jeho zámer iniciovať diskusiu o otázke možného protiprávneho konania p. H. bol s prihliadnutím na aktivity menovanej vo verejnej sfére oprávnený a legitímny. Záujem verejnosti na objasnení okolností narodenia p. U. J., ak tieto okolnosti môžu preukázať protiprávnosť konania, ktorého sa p. H. mohla v tejto súvislosti dopustiť, má podľa názoru žalovaného prednosť pred záujmom p. H. na ochrane jej súkromia. Preto nie je v danom prípade správne obmedzovať slobodu prejavu médií. Žalobkyňa zároveň nevyužila všetky právne prostriedky na ochranu jej osobnosti. Ak považovala tvrdenia uvádzané v dotknutom článku za klamlivé, pravdu skresľujúce alebo urážlivé a dotýkajúce sa jej cti, mohla sa ochrany svojej osobnosti účinne domáhať využitím právnych prostriedkov, ktoré jej na tento účel poskytuje tlačový zákon (právo na opravu, resp. na odpoveď). Žalobkyňa však rovnako ako ani jej dve dcéry ani jednu z týchto možností nevyužili. Táto skutočnosť vyvoláva odôvodnenú pochybnosť o skutočnom dôvode iniciovania totho sporu žalobkyňou a o jej skutočnej motivácii, ktorým je podľa pocitu žalovaného len využitie príležitosti na získanie finančného prospechu od žalovaného. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje žalovaný za nedôvodné s ohľadom na to, že časopis Rytmus života napriek určitej miere bulvárnosti nepatrí medzi tie „bulvárne plátky“, ktoré úmyselne uverejňujú nepravdivé informácie o verejne známych osobách za účelom dosiahnutia vyššej miery predajnosti. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že predajnosť titulu sa v dôsledku uverejnenia tejto správy nijako nezvýšila. Počas doby siedmich rokov (doba existencie titulu) boli proti žalovanému vedené len tri súdne konania na ochranu osobnosti. Posudzujúc závažnosť spôsobenej ujmy, uverejnený článok bol síce predmetom záujmu určitého okruhu osôb, avšak len po krátku dobu a podľa žalovaného nebol spôsobilý spôsobiť a ani nespôsobil žiadnu zásadnú zmenu v postavení žalobkyne v jej rodine a spoločnosti. Možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prípade žalobkyne neodôvodnená,

nakoľko táto je pri zásahu do práva na dobré meno a česť prípustná výlučne na základe preukázania konkrétnych závažných negatívnych dopadov, čo v prípade žalobkyne splnené nebolo. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy je navyše výrazne represívneho charakteru.

3. Na nariadenom pojednávaní zástupca žalobkyne zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej dcéry U. a manžela žalobkyne, ktoré žiadal vykonať prostredníctvom dožiadaného súdu. Do vyhlásenia dokazovania za skončené však súdu neoznámil presné generálie navrhovaných svedkov (presné mená, adresy pobytov, z ktorých mal súd zabezpečiť účasť týchto svedkov), súd preto navrhované dôkazy nevykonal. Na ostatné pojednávanie svoju neúčasť síce ospravedlnil, avšak súd dôvod na odročenie pojednávania neakceptoval a túto skutočnosť zástupcovi žalobkyne oznámil s dostatočným časovým predstihom tak, aby vedel zabezpečiť svoju účasť, resp. účasť substitučného splnomocnenca na pojednávaní. Napriek tomu žalobkyňa, ani jej právny zástupca, resp. jeho substituent sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. (ďalej len „“). Zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že navrhol, aby súd uplatnil koncentráciu konania a z dôvodu dôkaznej núdze na strane žalobkyne žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd v spore vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami spôsobom v zmysle ust. , a to najmä sporným článkom, detailom zoznamu periodickej tlače vedenom Ministerstvom kultúry SR, predžalobnou výzvou žalobkyne zo dňa 10.11.2014 a vyjadrením žalovaného k nej zo dňa 28.11.2014, odpoveďou k vyjadreniu zo dňa 5.12.2014 a zvukovou nahrávkou rozhovoru redaktorky žalovaného s U. H..

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 15.10.2014 bol v týždenníku žalovaného Rytmus života č. 41, ročník VI. na titulnej strane uverejnený titulok „X. H. Skrýva sa u utajovanej dcéry?“ s podtitulkom „Na stope rodinného tajomstva“ a upútavkami: „Rozprávali sme sa s košickou podnikateľkou“, „Čo jej basa dala?“, „Kto ju tam navštevoval?“, „Čomu sa za mrežami venovala? a „Aký je jej zdravotný stav?“ V rovnakom periodiku na strane 4-5 bol uverejnený článok pod názvom: „Roky utajovaná dcéra?“ s podtextom: „X. H. Skrýva podnikateľka rodinné tajomstvo?“ V úvode článku žalovaný uvádza: „Po trinástich mesiacoch sa X. H. (56) končene dostala spoza mreží na slobodu. Jej kroky smerovali k sestre Erike (40), kde košická podnikateľka aj zostala. No aj keď sú momentálne na pretrase jej súdne spory a nejasná budúcnosť, Rytmus života získal informácie z úplne iného súdka. Pošepkáva sa, že vzťah X. a U. nie je až taký pravdivý, ako sa doteraz zdalo, a že U. nie je X. mladšia sestra, ale údajne jej vlastná dcéra, ktorú porodila ako neplnoletá! A všetko sa vraj utajilo...“ Z citovaného úvodníku je zrejmá téma celého článku. Osoby žalobkyne sa priamo týka tento text v článku: „...Zdroj Rytmu života tvrdí, že rodina známej podnikateľky už celých 40 rokov skrýva jedno veľké tajomstvo. „U. je v skutočnosti X. dcéra, nie sestra! X. nemala ani 16 rokov, keď ju porodila. Keďže bola veľmi mladá, všetko sa ututlalo. U. si adoptovali X. rodičia a matku s dcérou vychovávali ako sestry.“ Získať dôkazy o tom, kto U. vlastne porodil, či X., alebo jej mama, je takmer nemožné.“

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2014 oznámila žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta žalovanému, že voči nemu podá žalobu na ochranu osobnosti s návrhom na ospravedlnenie a taktiež na zaplatenie finančnej náhrady 100.000,- eur. Zároveň žalovaného vyzvala na zváženie situácie a pristúpenie k dobrovoľnému ospravedlneniu v denníku žalovaného a aj dobrovoľné poskytnutie navrhovaného finančného zadosťučinenia vo výške 100.000,- eur v lehote do 15 dní od obdržania výzvy.

7. Uplatneným nárokom sa žalobkyňa domáha ochrany svojich osobnostných práv v zmysle , a to formou uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku Rytmus života na rovnakom mieste a rovnakou veľkosťou písma v znení uvedenom v bode 1. tohto odôvodnenia, ako aj náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur.

8. Podľa (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa , a písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť

alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové alebo obrazové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

10. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

14. Podľa o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd, publikovaného pod č. (ďalej len „“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

15. Ochrana osobnosti ako všeobecné osobnostné právo je subjektívne právo každej fyzickej osoby bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstva atď., ktoré tvorí súhrn jednotlivých čiastkových osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej a morálnej jednote. Je to súbor čiastkových práv a slobôd, ktorých predmetom sú nehmotné hodnoty (stránky) osobnosti fyzickej osoby. Všeobecné osobnostné právo možno vymedziť aj jeho základnými znakmi a to: všeobecnosť, absolútny charakter, časová neobmedzenosť, nehmotný charakter predmetu, nescudziteľnosť a nepremlčateľnosť. Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v je potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa ). Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, t. j. v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna zodpovednosť.

16. Podľa SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

17. Podľa prvej vety každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

18. Podľa sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

19. Podľa každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

20. Podľa výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

21. Podstatným v tomto spore o ochranu osobnosti medzi žalovaným (ako vydavateľom printového týždenníka Rytmus života, kde bol uverejnený namietaný článok) a žalobkyňou, u ktorej malo dôjsť uverejnením namietaného článku k neprípustnému zásahu do jej osobnostných práv, a to takému, ktorý zakladá aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu zodpovedanie otázky, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva alebo slobody jednej zo sporových strán, a to medzi a garantovanou slobodou prejavu ( a ) a základným právom žalovaného vyhľadávať a rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom ( a 4 ), a právom na ochranu osobnosti žalobkyne, ktoré je taktiež garantované (najmä ). Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje na doterajšiu judikatúru (napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. -54) kedy Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (, , m. m. , ), resp. že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (, ). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. , , ).

22. Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril". KTO „hovoril“: žalovaný ako vydavateľ periodika je tzv. „nositeľom“ slobody prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry zasahoval, resp. mal zasahovať: stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných" občanov. V posudzovanom prípade namietaný článok obsahoval informácie týkajúce v čase zverejnenia článku podnikateľky známej najmä z viacerých reality show vysielaných verejnoprávnou i súkromnými televíziami, ktorá sa okrem iného zapájala aj do politického diania na Slovensku (Strana slobodné slovo - X. H., skrátene R.-NM). Je teda zrejmé, že dotknutú osobu je možno považovať za tzv. osobu verejnú (ktoré môžeme rozdeliť na dve skupiny: osoby verejne činné, t. j. politici, sudcovia, prokurátori, štátni úradníci a osoby verejne známe, ktoré vynikajú v určitých aktivitách, prípadne sa významne angažujú v určitých aktivitách alebo záležitostiach verejného záujmu). Y. osoby vstupom do verejného priestoru musia preukazovať vyššiu mieru záujmu o ich osobu. X. H. (rod. J.) je osobou verejne známou, a to najmä na základe verejne prezentovaných aktivít o vlastnej osobe, nielen z podnikateľského, ale aj osobného života. Je zároveň zrejmé, že článok sa primárne zameriaval na túto osobu, vzhľadom na tému článku sa však nepriamo dotýkal aj jej rodinných

príslušníkov, predovšetkým mladšej sestry U.. Žalobkyňa, matka p. H. je spomenutá len okrajovo, navyše bez zverejnenia plného mena žalobkyne. ČO bolo obsahom namietaného článku: v danom prípade žalovaný v namietanom článku informoval o aktuálnej životnej situácii p. H., ktorou bolo v danom čase prepustenie z väzby, ako aj informácia o nepodloženej a neoverenej informácii o „rodinnom tajomstve“ v rodine E. H.. Pri zadaní mena staršej dcéry žalobkyne do internetového vyhľadávača sa zobrazí celkovo takmer 51.000 výsledkov, čo svedčí nielen o tom, že p. H. je osobou verejne známou, ale aj o tom, že nielen ona, ale aj jej sestra U. dobrovoľne poskytovali médiám informácie zo svojho súkromia (napr. článok <https://sarm.pluska.sk/pribehy/nora-mojsejova-neboji-jej-len-sestra>), vrátane fotografií. KDE bol namietaný článok uverejnený: ide o kritérium posudzovania namietaného zásahu do slobody prejavu ohľadne miesta zaznenia či uverejnenia problematických výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Sporný článok bol uverejnený v týždenníku Rytmus života, ktorý bol v danom čase (október 2014) siedmym najpredávanejším týždenníkom na Slovensku (zdroj: <https://medialne.etrend.sk/tyzdenniky- grafy-a-tabulky.html>) s nákladom 49 367 ks predaných výtlačkov, pričom, pre porovnanie, predajnosť najpredávanejšieho týždenníka Plus 7 dní v rovnakom období predstavovala 118 346 ks mesačne. KEDY bol namietaný článok uverejnený: toto kritérium má zodpovedať otázku aktuálnosti zverejnených informácií. Z obsahu samotného článku vyplýva, že sporný článok sa predovšetkým týkal aktuálnej témy týkajúcej sa p. Mojsejovej, a to jej súdne spory, resp. konkrétne prepustenie z väzobného stíhania, pri príležitosti ktorej sa autorka článku J. L. na základe neoverenej informácie od neznámeho zdroja informovala u E. H. prostredníctvom rozhovoru o pravdivosti tejto informácie. Na základe zvukovej nahrávky tohto rozhovoru bolo preukázané, že p. H. o tom komu rozhovor poskytuje a že je nahrávaný, vedela a súhlasila s ním. AKO boli informácie v namietanom článku formulované: Judikatúra rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého polemické výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa a nasl. , pretože každý názor, stanovisko, kritika, a to dokonca nielen polemicky uvedená, je zásadne prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorý zároveň odkazujúc na judikáty ohľadne miery zásahu do osobnostných práv uvádza, že výroky uvedené v článkoch, aj keby boli kvalifikované ako skutkové tvrdenia, nie sú žiadnym spôsobom spôsobilé privodiť žalobkyni značnú ujmu v jej osobnostných právach, nakoľko nie sú difamujúce, znevažujúce, rovnako nie sú neprimeranou kritikou a nezneucťujú meno žalobkyne. Práve naopak, článok informuje čitateľa o tom, že daná informácia je neoverená, jej pravdivosť sa autorka článku snažila zistiť a potvrdiť, či overiť nielen u samotnej E. H. prostredníctvom zverejneného rozhovoru, ale aj prostredníctvom bližšie nešpecifikovanej „odborníčky na adopciu“, resp. prostredníctvom súdu. S ohľadom na vyznenie článku tento nemohol spôsobiť žalobkyni ujmu a vyvolať negatívnu odozvu, o čom svedčí aj skutočnosť, že daná téma nebola zverejnená na žiadnom internetovom portáli a podľa vedomostí súdu ani v žiadnom inom periodiku.

23. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že predmetný článok bol spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide len o jej subjektívny pocit, či dojem, keďže súd nemal žiadnym spôsobom za preukázané konkrétne pôsobenie článku nielen na verejnosti, ale ani v okruhu jej blízkych a známych. Ak žalobkyňa tvrdí, že článok spôsobil zníženie jej cti, povesti, dôstojnosti, či dobrého mena v spoločnosti, bolo jej dôkazným bremenom túto skutočnosť preukázať. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa síce navrhla vykonať dôkaz výsluchom svojím, či dcéry U. a manžela, avšak napriek výzve súdu v určenej lehote svedkov, či spôsob vykonania výsluchov na dožiadanom súde, neupresnila. Ako už súd uviedol, článok sa primárne zameriava na staršiu dcéru žalobkyne E. H., ktorá je osobou verejne známou a žalobkyňu, resp. jej mladšiu dcéru spomína len s ohľadom na zisťovanie pravdivosti informácie o „rodinnom tajomstve“. Súd na tomto mieste pripúšťa námietku žalobkyne, že je do určitej miery možné považovať predmetný článok za „senzáciechtivý“ predovšetkým s ohľadom na tému, ktorej sa venuje, avšak aj sám žalovaný priznáva bulvárny charakter svojho periodika a tým aj cieľovú skupinu čitateľov, ktorí vyhľadávajú práve takýto typ informácií. Výroky uvedené v článku žalobkyňa vyvracala len svojimi tvrdeniami, ktoré však nijakým spôsobom nepreukazovala. Vo vyjadreniach prostredníctvom svojho zástupcu, bez akéhokoľvek bližšieho popisu tvrdila, že článok ju, či jej rodinu zosmiešnil, dehonestoval a škandalizoval, spôsobil zhoršenie vzťahu verejnosti k jej osobe (čím má na mysli blízke osoby, priateľov

a susedov, či školský kolektív svojho vnuka), ako aj to, že v dôsledku negatívnych ohlasov na článok mal spôsobiť aj zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne a jej manžela. Z jej skutkových tvrdení ani nevyplýva ako konkrétne sa mal zásah do práva na ochranu jej osobnostných práv prejaviť, ani netvrdí, že by bola vôbec vystavená negatívnym reakciám okolia. Je zrejmé, že táto informácia o „rodinnom tajomstve“ zostala verejnosťou nepovšimnutá a popri iných aktivitách a životných situáciách p. H. nespôsobila väčší, pozitívny, či negatívny ohlas verejnosti. Je teda nepravdepodobné, že by napadnutý článok bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv samotnej E. H., tobôž žalobkyne. Okrem toho, autorka článku na potvrdenie, či popretie pravdivosti tejto informácie vyzvala pani H., z ktorej reakcie je možné usudzovať, že sa s takouto správou už v minulosti stretla, neprekvapila ju a zverejnením rozhovoru s ňou v závere napadnutého článku, je čitateľ jednoznačne informovaný o tom, že „rodinné tajomstvo“ je nepravdivou a nepodloženou informáciou. Z vlastných zistení súdu vyplýva, že na tunajšom súde v rovnakom období prebiehalo viacero súdnych sporov, kde na mieste žalobkýň boli nielen E. H., ale aj jej sestra U. a kde predmetom sporov bola ochrana osobnosti nielen proti žalovanému, ale aj proti inému periodiku, avšak súdu nie je zrejmé pre zverejnenie akých článkov sa ochrany svojich osobnostných práv domáhali. Je však zrejmé, že všetky tieto konania boli zastavené bez meritórneho prejednania. Ak základom týchto konaní boli články poskytujúce totožnú informáciu, je možné predpokladať, práve aj s ohľadom na nečinnosť žalobkyne v tomto konaní, že k žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, či jej dcér, nedošlo.

24. Vzhľadom na to, že súd nezistil, žeby zásah v podobe zverejneného článku bol neoprávnený, resp. žeby bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti žalobkyne, jednotlivo uplatnenými nárokmi žalobkyne (podobou žiadaného ospravedlnenia, či dôvodnosťou, resp. primeranosťou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy), sa nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. a žalovanému ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.