Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/164/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: DENNY, s. r. o., so sídlom Prakovce č. 79, 055 62 Prakovce, IČO: 51 096 871, zastúpený Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o určenie, že poistenie trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -86 z 19. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. -86 z 19. júna 2023.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že od 27.05.2019 do 26.05.2020 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW PASSAT 3C, VIN karosérie A., EČ: B. XXXXX podľa návrhu poistnej zmluvy č. 353941067 Dôvodil, že dňa 29.01.2019 uzavrel so žalovaným návrh poistnej zmluvy č. 3539410671, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ B., kde bola dojednaná výška ročného poistného na sumu 159,- eur a doba bola dojednaná na neurčito so začiatkom poistenia 29.01.2019. Za obdobie poistenia od 29.01.2019 do 28.01.2020 uhradil žalobca osobne dňa 27.05.2019 v sume 159,- eur platbou na pobočke žalovaného v Poprade, ktorú žalovaný potvrdil a to po prijatí platby uzavretie poistno-zmluvného vzťahu pre poistné obdobie od 29.01.2019 do 28.01.2020 a to napriek tomu, že listami zo dňa 08.04.2019 a 10.04.2019 oznámil zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a vystavil mu doklad o škodovom priebehu. Prijatím sumy 150,- eur zamestnancom žalovaného, ktorý mal prístup k platným poistným vzťahom, žalovaný akceptoval uzavretie poistného vzťahu a následne vystavenie poistky č. 6601401624 za podmienok dojednaných v návrhu s tým, že poistné vzniklo dňa 27.05.2019 za tých istých podmienok, ako bolo dojednané v návrhu poistnej zmluvy č. 3539410671. Žalobca ako dobromyseľný účastník poistného vzťahu mal za to, že prijatím platby poistného poistná zmluva trvá a je nanovo uzavretá. Žalovaný prijatú platbu riadne zúčtoval a poistné nevrátil a to až do času, kým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 27.07.2019 a žalobca ako poistený nahlásil vznik poistnej udalosti, a žalovaný dňa 30.07.2019 oznámil žalobcovi, že poistná zmluva zanikla a že nespotrebované poistné vo výške 159,- eur vracia poštovou poukážkou, avšak žalobca danú sumu nikdy neprijal. Žalobca pripojil k žalobe návrh poistnej zmluvy č. 3539410671, potvrdenie o uzatvorení poistno-obchodného vzťahu od žalovaného, zánik poistenia pre nezaplatenie

poisteného a upomienku z 10.04.2019, doklad o škodovom priebehu zo dňa 08.04.2019, upomienka zo dňa 15.02.2019, výpis z účtu žalovaného, výzva na náhradu poistného plnenia zo dňa 14.05.2020, potvrdenie o škodovej udalosti zo dňa 26.08.2019 zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného z 30.07.2019.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, že šeky boli neuhradené z dôvodu, že sa nachádzal v zahraničí a mal vedomosť o tom, že bol ukončený zmluvný vzťah a bola uhradená suma 159,- eur. Menovaná pracovníčka doručila bielu a zelenú kartu ohľadne poistenia. Pri autonehode dňa 27.07.2019 bolo auto totálne zničené a uvedené vozidlo je vyradené z evidencie. Problém nastal, až keď sa nahlásila poistná udalosť u žalovaného a potom boli vrátené peniaze vo výške 159,- eur. Rovnako dodal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že žalobca dňa 29.01.2019 uzavrel so žalovaným návrh poistnej zmluvy pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vystavil poistku č. 6601401624, ktorým potvrdil uzavretie poistného zmluvného vzťahu pre obdobie od 29.01.2019 do 28.01.2020 s dohodnutou výškou ročného poistného 159,- eur. Uvedenú výšku žalovaný neuhradil a bol vyzvaný na zaplatenie poistného a poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote. Dňa 27.05.2019 sa štatutárny zástupca žalobcu dostavil na pobočku v Poprade a požiadal o uzavretie novej poistnej zmluvy z dôvodu splnenia si zákonnej povinnosti a odovzdal čiastku 159,- eur, pracovníčka žalovaného vystavila doklad o platbe, pričom uviedla ako číslo poistnej zmluvy poistku zo dňa 29.01.2019. Prijatím platby mal žalobca za to, že došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy, a že si splnil zákonnú povinnosť uloženú týmto právnym predpisom. Žalobca s daným vozidlom dňa 27.07.2019 sa stal účastníkom dopravnej nehody a poistnú udalosť nahlásil telefonicky na linku žalovaného. Žalobcovi bolo oznámené, že poistná zmluva mu zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného ku dňu 28.02.2019 a nespotrebované poistné vo výške 159,- eur mu bude vrátené. Konaním zamestnankyne žalovaného došlo dňa 27.05.2019 k uzavretiu riadnej novej poistnej zmluvy pre poistenie povinného zmluvného poistenia. Naliehavý právny záujem je daný z dôvodu, že nie je možné žalovať na plnenie, pretože ide o nárok súvisiaci s povinným zmluvným poistením a nárok na žalobu voči poisťovateľovi má len poškodený. Vznik dopravnej nehody zapríčinil vodič vozidla Volkswagen Passat, ktoré vlastnícky patrilo žalobcovi a postavenie poškodeného má iný subjekt ako žalobca. Zákon neurčuje formu písomného návrhu poistnej zmluvy a úhradu je možné považovať za písomný návrh poistnej zmluvy. Nárok, ktorý je uplatňovaný vychádza z existencie jeho právnej povinnosti ako vlastníka a držiteľa motorového vozidla mať uzavreté povinné zmluvné poistenie a nakoľko si bol žalobca vedomý, že dojednané poistenie zaniklo dňa 28.02.2019 osobne navštívil žalobca žalovaného s cieľom plniť si zákonnú povinnosť a dojednať nové poistenie na uvedené vozidlo, a žalovaný bol podľa povinný uzavrieť na návrh žalobcu ako poistníka poistnú zmluvu, a sám určil výšku ročného plnenia vo výške 159,- eur, ktoré zaplatil žalobca platobnou kartou a je nesporné, že týmto dňom došlo k vzniku nového poistného vzťahu. Aplikáciu Nálezu ÚS III.ÚS11/07 nie je možné aplikovať, lebo sa tu nejedná o zaplatenie pôvodne vyrubovaného ročného poistného po uplynutí zákonnej lehoty na platbu poistného poštovou poukážkou, ale ide o vyriešenie situácie, či konanie žalobcu a žalovaného dňa 27.05.2019 spĺňa náležitosti pre dojednanie a vznik novej poistnej zmluvy v zmysle a konanie zamestnankyne žalovaného dňa 27.05.2019 spĺňalo podmienky pre vznik novej poistnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný poukázal na to, že žalobca sa domáha určenia, že bola uzavretá poistná zmluva, avšak žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu číslo návrhu 3539410671 dňa 29.01.2019 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV B. s dobou poistenia od 29.01.2019 na neurčito, s výškou poistného 159,- eur, ale vzhľadom k skutočnosti, že žalobca neuhradil poistné v lehote splatnosti v zmysle § 9 ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení došlo k zániku poistenia ku dňu 28.02.2019, a na uvedenú skutočnosť bol žalobca upozornený upomienkou zo dňa 15.02.2019, a následne mu bol zaslaný doklad o škodovom priebehu zo dňa 08.04.2019 a zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 10.04.2019, ktorou vyzval žalobcu na úhradu dlžného poistného za dobu existencie zmluvného vzťahu od 29.01.2019 do 28.02.2019 vo výške 14.13 eur, ktoré uhradil dňa 23.04.2019. Úhradou zo dňa 27.05.2019 vo výške 159,- eur malo dôjsť podľa žalobcu k uzavretiu poistnej zmluvy za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve č. 6601401524 s odvolaním na , avšak pred zaplatením poistného musí existovať návrh poisťovateľa adresovaný poistníkovi, ktorý v danom prípade neexistoval. Prijatím platby zo strany žalovaného došlo len k plneniu bez právneho dôvodu. Po uvedenom zistení zo strany žalovaného došlo k vráteniu sumy dňa 30.07.2020, avšak žalobca si platbu neprevzal. Opätovne bola poštovou poukážkou dňa 09.03.2020 poukázaná uvedená suma, ktorú opätovne žalobca neprevzal. Dňa

02.10.2020 žalovaný zaslal platbu bankovým prevodom na účet žalobcu. V danom prípade nedošlo k uzavretiu novej poistnej zmluvy dňa 27.05.2019 a ani k obnoveniu zaniknutej poistnej zmluvy, a konanie žalobcu je účelové vzhľadom na to, že dňa 27.07.2019 zavinil dopravnú nehodu a bol v zmysle § 24 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom vyzvaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov na náhradu škody, ktorú za neho plnila. Skutočnosť, že žalovaný vrátil žalobcovi bezdôvodné obohatenie až 2 mesiace po prijatí platby, nemá vplyv na skutočnosť, že poistná zmluva zanikla priamo zo zákona dňa 28.02.2019 z dôvodu nezaplatenia poistného zo strany žalobcu a že zaplatením poisteného po troch mesiacoch od zániku poistnej zmluvy nedošlo, ani k obnoveniu pôvodnej poistnej zmluvy ani k vzniku novej poistnej zmluvy. Žalovaný zotrval na tom, že tvrdenie žalobcu, že zaplatením sumy 159,- eur dňa 27.05.2019 došlo k obnoveniu zmluvy alebo uzavretiu novej zmluvy je nesprávne a nepravdivé a nemá to oporu v zákone, nakoľko nepozná inštitút znovuobnovenie poistnej zmluvy zaplatením poistného. Zaplatením sumy 159,- eur zo strany žalobcu išlo o bezdôvodné obohatenie a nebolo preukázané uzavretie novej poistnej zmluvy, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že v danom prípade nie je naliehavý právny záujem, keďže bolo možné žalovať priamo na plnenie, keďže predmetom na podanie určovacej žaloby bola práve skutočnosť, že žalobcovi nebolo vyplatené poistné plnenie s poukazom na rozhodnutie NS SR R17/1972 a nedošlo k uzavretiu novej zmluvy s platnosťou od 27.05.2019. Dodal, že každý návrh pri poistnej zmluve má špecifické označenie a podľa interných predpisov začína číslami 353 a podľa toho sa identifikuje platba. Keď je vystavená poistka, dostáva zmluva číslo, ktoré sa označuje 6 a pri platbe žalobcu je uvedený VS: 6601401624, čo je označenie pôvodne zaniknutej zmluvy. Prijatím platby sa zmluva uzatvára len v prípade, ak bol najprv daný návrh poisťovateľa na uzavretie poistnej zmluvy a takýto návrh daný nebol, a ku dňu 29.05.2019 nedošlo k uzavretiu novej poistnej zmluvy. Konanie žalobcu je účelové nakoľko bol vyzvaný na náhradu škody, ktorú za neho plnila Slovenská kancelária poisťovateľov.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva na základe návrhu poistnej zmluvy č. 3539410617, ktorej predmetom bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to dňa 29.01.2019. Žalobca neuhradil poistné a preto došlo k zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a to dňa 28.02.2019. Žalobca dňa 29.05.2019 uhradil žalovanému na pobočke v Poprade sumu 159,- eur, kde bol uvedený VS: 6601401624 v domnení, že ide o uzavretie novej poistnej zmluvy pre poistenie motorového vozidla ŠPZ: B., a to v dôsledku prijatia platby a žalovaný sumu 159,- eur žalobcovi vrátil na účet, nakoľko predtým neprijal platbu. Žalovaný namietal oprávnenosť nároku z dôvodov nepreukázania naliehavosti právneho záujmu a z dôvodu neexistencie uzavretia novej poistnej zmluvy a nemožnosti obnovenia starej zmluvy. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 18.05.2023 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že súd určuje, že od 29.05.2019 do 28.05.2020 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW PASSAT C Win: A., EČV: B..

6. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy uvedené v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne svedkyne C. D. konštatoval, že táto pracovala pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorej predmetom činnosti bolo uzatvárať poistné zmluvy a bola oprávnená prijímať platby cez terminál, nie v hotovosti. Keď prišiel návrh poistnej zmluvy vždy sa vydávali priamo biela a zelená karta a nikdy sa neriešilo pri prebratí platby, či vznikla nová zmluva, a zmluvy sa uzatvárali až keď sú zaplatené peniaze, avšak ak bola prijatá platba a medzitým zmluva zanikla, potom sa peniaze vracali a bez aktívneho návrhu na uzavretie zmluvy nemohli byť prijaté peniaze ako poistné.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie , a , Z.z a , a , bol toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu, zmluvu uzatváral ako podnikateľský subjekt a vedel čo je predmetom zmluvy a aké povinnosti mu vznikajú. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a žalobca je v ohrození právneho postavenia. Podstatou určovacej žaloby je poskytnúť ochranu spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda eliminovať stav ohrozenia práva žalobcu a vniesť do neistých právnych vzťahov istotu, ak k náprave nemožno dospieť inak. V danom prípade žalobcovo právne postavenie nebolo ohrozené a súd je toho názoru, že malo by ísť o záujem právny a nie osobno-majetkový a táto neistota musí mať právny a nie majetkový základ.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca ani nepreukázal nárok, nakoľko poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 29.01.2019 zanikla 28.02.2019 a nebolo v konaní preukázané, že by bola uzavretá nová poistná zmluva za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 27.05.2019, kde by bola stanovená výška poistného 159,- eur a nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k pokračovaniu pôvodnej zmluvy. Suma 159,- eur, ktorá bola prijatá bez právneho dôvodu žalovaným, bola následne aj vrátená žalobcovi prikázaním na účet. Dopravná nehoda sa stala 27.07.2019, kedy predmetné motorové vozidlo bolo zničené a teda súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu mohlo ísť o podanie účelovej žaloby z dôvodu, že si uplatnila nároky voči žalobcovi Slovenská kancelária poisťovateľov.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a to tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko bol v konaní úspešný v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. S rozhodnutím nesúhlasil a považoval ho za nesprávne z dôvodov ust. , , a (ďalej „“). Nesúhlasil so spôsobom, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní, nesúhlasil s právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie s tým, že má za to, že v konaní preukázal naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Žalobca k žalobe doložil ako listinné dôkazy písomnosti zaslané žalobcovi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov zo dňa 26.08.2019 a 14.05.2020, z ktorých vyplýva, že práve uplatnenie nárokov zo strany tohto subjektu voči žalobcovi, viedlo žalobcu k podaniu tejto žaloby, aby určujúcim výrokom súdu, že medzi stranami sporu bola v čase vzniku dopravnej nehody platne uzavretá poistná zmluva podľa , bola daná právna istota žalobcu, že škody vzniknuté pri dopravnej nehode budú v celosti likvidované žalovaným ako poisťovateľom. V tomto konkrétnom prípade nebolo možné žalovať na plnenie, ako to tvrdí žalovaný z dôvodu, že voči žalobcovi z titulu vzniku dopravnej nehody dňa 27.07.2019, za ktorej vznik objektívne žalobca zodpovedá, neboli uplatnené všetky možné nároky poškodených osôb, ktoré súvisia s náhradou škody spôsobenej pri dopravnej nehode. Žalobca uviedol, že nerozporuje a ani v konaní nerozporoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že poistná zmluva uzavretá na základe návrhu poistnej zmluvy č. 3539410617, ktorá bola uzavretá dňa 29.01.2019, zanikla pre neuhradenie poistného. Princípom a podstatou podanej žaloby bola skutočnosť, že žalobca vedomý si zániku poistnej zmluvy uzavretej dňa 29.01.2019, sa osobne dňa 29.05.2019 dostavil na pobočku žalovaného v Poprade, kde požiadal o uzavretie novej poistnej zmluvy, pričom vtedajšia zamestnankyňa žalovaného p. C. D. s ním dojednala okolnosti novej poistnej zmluvy, prijala platbu poistného vo výške ročného poistného, vystavila o tom potvrdenie, ktoré obsahovalo všetky náležitosti poistnej zmluvy v zmysle a nasl. ako aj príslušných ustanovení . V tomto konaní mal súd práve tieto skutočnosti vyhodnotiť a na základe týchto skutkových tvrdení žalobcu mal určiť, či daným konaním žalobcu a poverenej pracovníčky žalovaného, konajúcej v mene žalovaného na základe pracovnej zmluvy, došlo k vzniku poistného vzťahu medzi stranami sporu v súlade so . Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj arbitrárne z dôvodu, že neobsahuje žiadne právne zdôvodnenie a vyhodnotenie práve týchto skutkových tvrdení žalobcu o okolnostiach vzniku novej poistnej zmluvy, ktoré potvrdila vo svojom výsluchu aj svedkyňa C. D.. Súd prvej inštancie k tomuto uviedol iba jeden právny záver a to, že v konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá nová poistná zmluvy za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 27.05.2019, kde však tento právny záver a konštatovanie súd nezdôvodnil odkazom na príslušné právne normy a na skutkové tvrdenia strán sporu, z ktorých je možné takýto záver vyvodiť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacia konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

Uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.01.2019 poistnú zmluvu pod číslom návrhu 3539410671 (poistka č. 6601401624) pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VW PASSAT 3C, EČV: B. s dobou poistenia od 29.01.2019 na neurčito, s dohodnutou výškou poistného v sume 159,- EUR, s dátumom splatnosti 29.01.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuhradil poistné (ani len sčasti) v lehote splatnosti (t. j. do 29.01.2019), v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP došlo k zániku poistenia zodpovednosti k dátumu 28.02.2019. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca upozornený aj Upomienkou zo dňa 15.02.2019. Následne bol žalobcovi zo strany žalovaného zaslaný Doklad o škodovom priebehu zo dňa 08.04.2019 a Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 10.04.2019, ktorou žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlžného poistného za dobu existencie poistného vzťahu od 29.01.2019 do 28.02.2019 vo výške 14,13 EUR. Žalobca dlžné poistné vo výške 14,13 EUR uhradil dňa 23.04.2019. Žalobca v žalobe uvádzal, že dňa 27.05.2019 uhradil poistné vo výške 159,- EUR, čím podľa neho došlo k uzavretiu poistnej zmluvy za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve č. 6601401524. Žalovaný sa domnieva, že žalobca sa týmto odvolával na ust. , avšak v zmysle uvedeného ustanovenia musí pred zaplatením poistného existovať návrh poisťovateľa adresovaný poistníkovi, ktorý v tomto prípade neexistoval. Prijatím platby vo výške 159,- EUR zo strany žalovaného došlo len k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu, t. j. k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. V tejto súvislosti však žalovaný poukazoval na to, že po zistení, že došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, žalobcovi platbu vrátil poštovou poukážkou dňa 30.07.2020, avšak žalobca si platbu neprevzal a žalovanému sa táto platba vrátila. Následne žalovaný zaslal opätovne platbu poštovou poukážkou dňa 09.03.2020, ktorá sa takisto vrátila ako neprevzatá. Dňa 02.10.2020 žalovaný zaslal platbu bankovým prevodom na účet žalobcu. Zároveň tvrdenia žalobcu o tom, že by ho mala pracovníčka žalovaného uviesť do omylu s tvrdením, že zaplatením sumy 159,- EUR dôjde k obnoveniu (resp. uzavretiu novej) poistnej zmluvy nie sú ničím podložené. Žalovaný spochybňoval pravdivosť uvedeného tvrdenia, nakoľko pracovníci žalovaného sú školení na to, aby klienta upozornili, že zmluva zanikla, prípadne sa blíži dátum jej storna. Ak však klient trvá na tom, aby pracovník prijal platbu aj na zaniknutú zmluvu, takýto úkon je možné urobiť, avšak prijatie takejto platby má za následok len povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie obnovu zaniknutej zmluvy, ani uzavretie novej. Žalovaný dodal, že v zmysle je poistná zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu, k čomu takisto nedošlo. Zároveň žiaden z týchto úkonov nemal písomnú formu vyžadovanú zákonom pre právne úkony týkajúce sa poistenia. Žalobcom tvrdené skutočnosti však v rámci konania preukázané neboli. Z výsluchu bývalej zamestnankyne žalovaného nevyplynulo, že by mala uviesť žalobcu do omylu nepravdivými informáciami o uzavretí novej zmluvy. Zároveň žalobca v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy o existencii nového zmluvného vzťahu a teda žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Preto nedošlo k uzavretiu novej poistnej zmluvy dňa 27.05.2019, ani k obnoveniu zaniknutej poistnej zmluvy č. 6604401624 a žalovaný považuje konanie žalobcu za účelové vzhľadom na skutočnosť, že dňa 27.07.2019 zavinil dopravnú nehodu a bol v zmysle zákona o PZP vyzvaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov na náhradu škody, ktorú za neho plnila, nakoľko nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný mal za to, že v konaní neboli splnené ani podmienky pre podanie určovacej žaloby, a to naliehavý právny záujem. Poukazoval na judikát R 17/1972, v zmysle ktorého nie je daný naliehavý právny záujem tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti. V uvedenom prípade išlo práve o tento prípad, nakoľko žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov plnenie, ktoré za neho poskytla poškodenému. Žalobca mal preto možnosť žalovať žalovaného priamo na splnenie povinnosti nahradiť mu plnenie, ktoré uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov, pričom v tomto konaní by sa predbežne posudzovala otázka platnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca však tento postup nezvolil, preto jeho určovacia žaloba nespĺňa požiadavku naliehavého právneho záujmu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa (ďalej „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočností, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok je arbitrárny z dôvodu, že neobsahuje žiadne právne zdôvodnenie, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces ( ), odvolací súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom je taký závažný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Medzi práva na spravodlivý proces teda patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

15. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ,,Dohovoru“), ktoré je implikované aj v . Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.

16. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je teda aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp.zn. IV.ÚS/115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. I.ÚS/46/2005, I.ÚS/353/2006, II.ÚS/220/2008).

17. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedal, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

18. K samotnému právnemu posúdeniu veci odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý záujem na podanej určovacej žalobe.

19. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach v súvislosti s určovacími žalobami uvádza, že tzv. určovacia žaloba podľa , [na rozdiel od ostatných typov žalôb uvedených v a) a b) ] má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného ()].

20. V rozhodnutí NS SR sp. zn. z 30.09.2021 (bod 34) sa okrem iného uvádza : „ Právna úprava určovacích žalôb je obsiahnutá v ustanovení , ktoré obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikovalo. Určovacie žaloby sú subsumované pod písm. c/ a d/ . Rozlišujú sa klasické určovacie žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.). Pri tomto type žaloby je procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého obsah a význam je v súdnej praxi pomerne ustálený (napr. tento naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu zo zapísaným stavom). zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. dedičský spor podľa ; , o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka - žaloba o určenie užívacieho práva k pôde z dôvodu spornosti užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi o podporu, bez ktorej nemožno obnoviť konanie o priznaní podpory). Ďalej podľa sa rozpoznávajú špeciálne určovacie žaloby. Jedná sa o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu (napr. neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, žaloba o určenie doby plnenia podľa a pod.).“ Vo vyššie uvedenom uznesení NS SR sa tiež konštatuje : „Povinnosťou súdu je skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu z úradnej povinnosti ako splnenie podmienky prípustnosti určovacej žaloby. Podľa súdny proces podlieha prejednaciemu princípu, ktorý takmer vylučuje, aby súd vykonával dokazovanie bez návrhu strán sporu a vychádzal zo skutočností, ktoré strany netvrdili. Súd preto nevykonáva pozitívne skúmanie naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie je vecou žalobcu a je jeho povinnosťou navrhnúť k nemu aj dôkazy. Súd, ale musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov navrhnutých žalobcom, zodpovedá aj realite. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Žalobca musí uviesť i skutkové tvrdenie k naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení - ak nevyplýva z osobitného predpisu“.

21. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

22. Súd prvej inštancie sa teda nemusel zaoberať dôvodnosťou žaloby, keďže zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. K dôvodnosti nároku žalobcu však súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal nárok, nakoľko poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzavretá dňa 29.01.2019 a zanikla 28.02.2019, pričom nebolo v konaní preukázané, že by bola uzavretá nová poistná zmluva za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 27.05.2019, kde by bola stanovená výška poistného 159,- eur a nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k pokračovaniu pôvodnej zmluvy. Odvolací súd preto pre úplnosť dodáva, že tento záver súdu prvej inštancie považuje za vecne správny vyplývajúci z vykonaného dokazovania a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

23. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Teda ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

24. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil prečo zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. S týmto odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

25. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Zároveň súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať. Odvolací súd pritom prihliadal na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

26. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. Keďže žalovaný bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný, odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).