Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/123/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: AGS spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, Priemyselná č. 14, IČO: 31 618 375, právne zast.: JUDr. Milanom Ragasom, advokátom a konateľom WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6, IČO: 47 257 164, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. februára 2020, Číslo: 0005251002020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. augusta 2020, č. k. -77, t a k t o

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. augusta 2020, č. k. -77, sa m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. februára 2020, číslo 0005251002020, sa z r u š u j e a vec sa jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 12. augusta 2020, č. k. -77, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (ďalej len „pobočka žalovanej“) - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 07. 01. 2020, Číslo: 0005251002020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a a , pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 3. Poukázal, že reštrukturalizačné konanie žalobcu začalo dňa 02. 12. 2019 zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. 11. 2019 o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku č. 232/2019. Ďalej uviedol, že požiadavka žalovanej voči žalobcovi vznikla až dňa 24. 12. 2019, t. j. právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2020, . Pohľadávka na penále nie je príslušenstvom istiny (nezaplateného poistného a príspevkov). Keďže podľa názoru krajského súdu pohľadávka na penále voči žalobcovi na základe rozhodnutia pobočky žalovanej vznikla počas reštrukturalizačného konania, neaplikoval sa na ňu právny režim , ale sa na ňu aplikuje právny režim , t. j. ide o tzv. prednostnú pohľadávku, pričom

skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie ani jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky žalovanej nie je možné považovať za nemajúce právny základ. 4. Záverom dodal, že keďže ku dňu vzniku vymáhanej pohľadávky na penále neexistovala zákonná prekážka, aby žalovaná predpísala žalobcovi penále za príslušné obdobie, krajský súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú a podľa ju zamietol. 5. O trovách rozhodol tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ). 8. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením poukázal na závery krajského súdu vyjadrené v bode 20. Uviedol, že exekučný titul a naň nadväzujúce rozhodnutia ako také sa týkajú penále v zmysle o sociálnom poistení (ďalej len „“), ktoré majú sankčnú povahu v prípade omeškania s úhradou poistného a povinných príspevkov, podľa názoru žalobcu ide teda o určitú formu sankcie z omeškania upravenú špecificky pre účely sociálneho poistenia, pričom jediným rozdielom oproti iným sankciám za omeškanie je v názve, ktoré špecificky pre zákonodarca zvolil ako penále. Podotkol, že na vzniknuté právne otázky je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia , pričom žalobca mal za to, že vznik pohľadávok významných vo veci, ako aj ich vzájomné vzťahy a zánik, resp. nevymáhateľnosť a právna povaha pohľadávok boli posudzované podľa a dotknutých predpisov a mali byť primárne posudzované podľa je vo vzťahu k špeciálnym predpisom a v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorého sa aplikuje primárne špeciálny predpis /pred generálnym predpisom, je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia prednostne pred ustanovenia , resp. aplikáciu ustanovení preferovať v prípade, ak upravujú v zásade totožnú oblasť právnych vzťahov ako ustanovenia 9. Žalobca tiež poukázal na účel reštrukturalizácie a zmyslu , pričom poukázal na tzv. legitímne očakávanie, v rámci čoho poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, sp. zn. . Nezákonné predpísané penále z primárnej pohľadávky, ktorou je poistné za dotknuté obdobie, od ktorej sa predpísané penále odvíja, a to po začatí reštrukturalizačného konania, nemá a nemôže mať oporu v platnom práve, pretože celkom zjavne odporuje účelu a samotnej reštrukturalizácie, a významným spôsobom narúša legitímne očakávanie žalobcu. Keďže účel reštrukturalizácie je ozdravenie podniku dlžníka a pomerné uspokojenie veriteľov pri zachovaní podniku a podnikania dlžníka, a teda určité usporiadanie právnych vzťahov skutkovo spadajúcich pred určitý okamih, sú obdobné rozhodnutia ako exekučný titul, upovedomenie, druhostupňové rozhodnutie a rozsudok celkom zjavne v rozpore s legitímnym očakávaním, ku ktorému sa hlási i Ústavný súd, keďže v konečnom dôsledku v rozpore s právnymi predpismi stanovujú (potvrdzujú) povinnosť žalobcu uhrádzať pohľadávky neprihlásené do reštrukturalizácie, i keď po skutkovej stránke spadajú do obdobia pred reštrukturalizáciou (začatím reštrukturalizačného konania), a teda podliehajú režimu Naďalej zastával právny názor, že je potrebné aplikovať ustanovenia v kontexte , z čoho jednoznačne vyplýva záver, že i keď pobočka žalovanej je povinná ukladať povinnosti výlučne rozhodnutím, je tak oprávnená vykonať iba do začatia reštrukturalizačného konania s ohľadom na skutočnosť, že primárna pohľadávka má nesporne charakter pohľadávky spadajúcej do obdobia pred reštrukturalizačným konaním žalobcu ( ) má takýto charakter aj všetko na ňu viažuce sa príslušenstvo. Exekučný titul o predpísaní penále tak podľa názoru žalobcu nemal byť nikdy vydaný, resp. mal byť vydaný v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, a ak už bol vydaný v rozpore s uvedeným, nemala by byť pohľadávka z takéhoto rozhodnutia vymáhateľná. 10. Podotkol, že primárna pohľadávka, z ktorej sa penále podľa exekučného titulu predpísali, vznikla okamihom, kedy ju bolo možné prvýkrát plniť, čo rovnako platí pre penále samotné, ktoré bolo možné plniť najneskôr prvý deň omeškania, t.j. deň nasledujúci po splatnosti primárnej pohľadávky. Keďže moment vzniku pohľadávky nastal pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa prihlásiť

do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej, ak nie ako riadnu pohľadávku, tak ako podmienenú pohľadávku. Pobočke žalovanej v zmysle zanikla povinnosť (možnosť) penále predpísať dňom 03. 12. 2019, kedy nadobudlo účinky začatie reštrukturalizačného konania voči žalobcovi. Exekučný titul, upovedomenie a naň nadväzujúce druhostupňové rozhodnutie žalovanej sú tak vydané v rozpore so zákonom, konkrétne s a príslušnými ustanoveniami , čo spôsobuje, že napadnutý rozsudok, ktorý uvedené rozhodnutia nezrušil, je rovnako vydaný v rozpore so zákonom. 11. Vo vzťahu k problematike charakteru penále ako pohľadávky na účely žalobca uviedol, že záver, že penále sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo (ne)prihlásenej pohľadávky, považoval za zjavne rozporný s ustanoveniami Penále predpísané rozhodnutím sa síce na prvý pohľad môžu javiť ako istina a pre účely konania pred Sociálnou poisťovňou, a pre konkrétne konania pred Sociálnou poisťovňou a následnou exekúciou sa za istinu považovať môžu, resp. by takýto náhľad na charakter predpísaného penále a priori nemusel spôsobovať aplikačné problémy. Pri úplnej aplikácii ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že s ohľadom na právny vznik pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu je predpísané penále príslušenstvom primárnej pohľadávky, keďže je s primárnou pohľadávkou v akcesorickom vzťahu. 12. Konečnou aplikáciou uvedených právnych predpisov na nesporný skutkový stav možno dospieť k záveru, že poistné za dotknuté obdobie (január 2019 až október 2019) bol žalobca oprávnený plniť bez ďalšieho najneskôr prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jednotlivých mesiacoch dotknutého obdobia, t.j. dátumy 01. 02. 2019, 01. 03. 2019, 01. 04. 2019, 01. 05. 2019, 01. 06. 2019, 01. 07. 2019, 01. 08. 2019, 01. 09. 2019, 01. 10. 2019 a 01. 11. 2019, čo je podľa posledná veta najneskorším okamihom vzniku pohľadávky a akékoľvek príslušenstvo k takej (primárnej) pohľadávke prislúchajúce je potrebné si prihlásiť do reštrukturalizácie, avšak iba do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Na všetko príslušenstvo primárnej pohľadávky po začatí reštrukturalizačného konania je potrebné aplikovať , a takéto penále ako príslušenstvo nepredpisovať. V tomto smere opätovne žalobca poukázal na dôvodovú správu k , podľa ktorej splatnosť nemá absolútne žiaden vplyv na vznik pohľadávky podľa posledná veta. Z uvedeného sa žalobcovi javilo, že záver krajského súdu o tom, že pohľadávka je prednostnou pohľadávkou, je chybný a nemá oporu v právnych predpisoch a ich interpretácii vykonanej zákonodarným orgánom. 13. V súvislosti s odklonom od rozhodovania kasačného súdu poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne sp. zn. , ale aj sp. zn. a . Dodal, že je potreba aplikácie špeciálneho predpisu () na prejednávanú vec, v kontexte ktorého má úrok z omeškania v prípade daňových orgánov a penále v prípade Sociálnej poisťovne absolútny zhodný právny dôvod vzniku a je teda príslušenstvom primárnej pohľadávky. 14. Žalobca ďalej namietal, že exekučný titul a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že nezohľadňujú účinky začatia reštrukturalizačného konania a budúceho potvrdenia reštrukturalizačného plánu na prihlásené ako aj na neprihlásené pohľadávky veriteľov žalobcu, ktoré sú deklarované v rozhodnutiach kasačného súdu a Krajského súdu v Trnave. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a . 15. Záverom uviedol, že vývoj právnych názorov a postojov je prirodzený a nemožno tento zastaviť prílišným konzervatívnym nahliadaním na doslovné znenie niektorých vybraných ustanovení konkrétneho predpisu bez komplexného poňatia všetkých súvislostí, účelu a zmyslu všetkých dotknutých predpisov, a skutočnosťou, že zákonodarca nereflektuje každú jednotlivú spoločenskú zmenu a zmenu postoju spoločnosti a ustálených názorov súdov. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo sekundárne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 13. novembra 2020. 17. V plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia hospodáriaca s verejnými financiami je v zmysle povinná vymáhať pohľadávky, pokiaľ si fyzické osoby a právnické osoby neplnia týmto zákonom stanovené povinnosti, kedy je povinná siahnuť k nútenému výkonu rozhodnutia. Účelom nie je poškodzovanie práv fyzických a právnických osôb, ale ide o dôsledné dodržiavanie zákonnosti pri postupe a rozhodovaní. Preto procesy, ktoré by ukončili tento postup, by nemali mať za následok

ekonomickú ujmu Sociálnej poisťovne ako veriteľa, ktorý sa riadne a hospodárne stará o skoré a účelné vymáhanie pohľadávok. Navyše v dôsledku neplnenia zákonných povinností fyzických a právnických osôb sa Sociálnej poisťovni znižujú príjmy, čo má negatívny vplyv na úhradu dávok sociálneho poistenia. 18. V súvislosti so vznikom pohľadávky na penále poukázala na , podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak, ale nie napríklad do začatia reštrukturalizačného konania. Penále je základným zákonom stanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané, nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Právo vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pre podporu týchto tvrdení poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Zotrvala na názore, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále aj po začatí reštrukturalizačného konania, a teda ide o prednostnú pohľadávku. K poukazu žalobcu na znenie v znení účinnom od 01. marca 2017 uviedla, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou okamihu vzniku pohľadávky iba zo súkromnoprávneho vzťahu, nie z verejnoprávneho vzťahu. Pohľadávka je v oblasti súkromného práva právo osoby - veriteľa požadovať od inej osoby - dlžníka konanie, či nekonanie, tzv. plnenie, v rámci záväzkového právneho vzťahu, ktoré je v určitej dohodnutej lehote splatné. Ide o reálne plnenie s konkrétnou majetkovou hodnotou, kde podľa tretej vety nie je podmienkou vzniku pohľadávky splatnosť a je jednoznačná. Podľa štvrtej vety menovaného zákona vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. O takomto práve možno hovoriť za splnenia určitých podmienok, ktorými sú

- jasný adresát práva, respektíve oprávnenia, teda ten, kto ho môže uplatniť s tým, že účastníka konania do okamihu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o predpísaní príslušného penále nemožno považovať za dlžníka,

- jasný obsah tohto práva (pohľadávka, ktorá vzniká v predmetnom prípade právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané),

- vynútiteľnosť práva (vymáhanie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je podľa vykonateľné rozhodnutie). V tejto časti uzavrela, že právo, ktorému korešponduje povinnosť zaplatiť penále dlžníkom ako pohľadávku nevzniká automaticky v podobe vzniku omeškania so zaplatením poistného a príspevkov, pretože do dňa predpísania penále nejde o pohľadávku, ktorú by bol účastník konania oprávnený plniť a účastník konania (žalobca) nie je v tomto okamihu dlžníkom. Ak by účelom zákonodarcu bolo ustáliť okamih vzniku pohľadávky bez ohľadu na splatnosť, aj pri pohľadávke z verejnoprávneho vzťahu, určite by túto skutočnosť vyjadril aj pre verejnoprávny vzťah, teda pre oba vzťahy, či súkromnoprávny, alebo verejnoprávny, bez rozlíšenia. 19. K hodnoteniu penále ako príslušenstva istiny, teda primárnej pohľadávky uviedla, že penále vzniklo ako pohľadávka počas reštrukturalizačného konania (rozhodnutie o predpísaní penále z 02. decembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24. decembra 2019), a teda sa jedná o prednostnú pohľadávku, na ktorú účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa nepôsobia a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Penále teda nie je príslušenstvom pohľadávky, ani sankciou za nesplnenie povinnosti, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie , dôsledkom čoho je osobitné rozhodnutie o predpísaní penále. Za peňažnú sankciu možno v pôsobnosti Sociálnej poisťovne považovať iba uloženie pokuty za porušenie povinností ustanovených v , pri ukladaní ktorej má Sociálna poisťovňa možnosť, nie povinnosť túto pokutu uložiť. Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , v ktorom súd vyslovil názor, že penále vyúčtované podľa nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým, nárok na penále

nevzniká priamo zo zákona, ale porušením stanovených povinností vzniká Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú môže účastník konania dobrovoľne plniť alebo v prípade, ak nie je dobrovoľne uhradená, je túto možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 20. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 21. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 18. novembra 2020 na vedomie.

IV.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 13. februára 2020, číslo 0005251002020, ktorým táto podľa zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo 07. januára 2020, číslo 0005251002020. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa bod devätnásty a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu upovedomil žalobcu ako povinného o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Právoplatný a vykonateľný exekučný titul predstavovalo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 02. decembra 2019, číslo: 1010860819, ktorým táto postupom podľa bod deviaty a predpísala žalobcovi za obdobie penále v sume 8.331,58 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 29. Podľa , fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa veta prvá , poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa , poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

32. Podľa , fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa , sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.102ab) [odkaz na ] 34. Podľa , na pokuty a na penále platia ustanovenia a , a až 147 o poistnom primerane. 35. Podľa , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa , právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 37. Podľa , ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi. 38. Podľa veta prvá , o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. 39. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 40. Podľa , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 41. Najvyšší správny súd v súvislosti s prejednávaným prípadom poznamenáva, že predmetom rozhodovania obdobnej právnej otázky bolo rozhodovanie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , v rámci ktorého bola riešená otázka vymedzenia vzťahu medzi a v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a vyhlásením reštrukturalizácie u totožného subjektu ako je žalobca. Vzhľadom na záväznosť právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu v zmysle , senát 6S odkazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. , v ktorom bolo vyslovené: „40. V súvislosti s vymedzením vzťahu medzi a je na prvom mieste potrebné uviesť, že vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že na právne vzťahy poistencov v súvislosti s výkonom poistenia je potrebné aplikovať , ktorý v tomto smere vychádza z „ideálnej“ situácie spočívajúcej v tom, že poistenec nie je v konkurze, alebo v reštrukturalizácii. Za takéhoto stavu potom prichádza do úvahy zo strany Sociálnej poisťovne ako vykonávateľa sociálneho poistenia plná a striktná aplikácia vrátane vydania rozhodnutia o predpísaní penále. Sociálna poisťovňa teda v prípade omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov zo strany príslušného subjektu pristupuje k predpisu penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie tak ako to predpokladá ( bod deviaty zákona č.

). Tejto konštrukcii následne zodpovedá a (v spojení s ) , podľa ktorého právo predpísať poistné (penále) sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak a právo vymáhať poistné (penále) sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné (penále) predpísalo. 41. Právna situácia sa však zásadne zmení, ak na poistenca dopadnú účinky , ktorého predmet spočíva v úprave riešenia úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. vymedzil účel menovaného zákona ako usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka s tým, že v prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. Kritériom voľby medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je ekonomické porovnanie očakávaných príjmov zo speňaženia aktív dlžníka a hodnoty revitalizovaného podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti za predpokladu pokračovania jeho prevádzkovej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. decembra 2011, sp. zn. ). 42. Vo vzťahu k samotnej reštrukturalizácii možno uviesť, že sa jedná o osobitný druh civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú svoje pohľadávky, slúži na ekonomické ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým umožňuje zbaviť sa časti dlhov. Hlavným účelom je teda usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2012, sp. zn. ). Rovnako v tomto smere možno poukázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu z 27. januára 2021, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom predmetným zákonom (; pozn.) zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu do zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.“ 43. Za takého stavu sa potom aj vyššie zmieňovaná aplikácia (aj v spojení s ) javí čo do možného súbehu so ako menej relevantná, nakoľko v priebehu reštrukturalizácie a schválení reštrukturalizačného plánu dochádza v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu k úprave vzniku, zmene alebo zániku práv a záväzkov osôb v ňom uvedených, ako aj k úprave rozsahu a spôsobu uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka, napríklad dôjde ku zmene pohľadávok veriteľov, najmä k predĺženiu lehoty ich splatnosti alebo k ich čiastočnému odpusteniu, alebo k ich uznaniu za nevymáhateľné ( ). Vzhľadom na takto vymedzené skutočnosti možno uzavrieť, že na účely výkonu sociálneho poistenia je síce kľúčovým a všeobecným právnym predpisom , avšak v prípade, ak do oblasti sociálneho poistenia vstúpi tzv. iná právna skutočnosť, v tomto konkrétnom prípade začatie reštrukturalizačného konania a naň nadväzujúce jeho ďalšie fázy, musí sa uprednostniť majúci v takom prípade postavenie špeciálneho právneho predpisu v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali.“ 44. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že pre účely tohto konania je žiadúce vymedzenie dvoch základných typov pohľadávok, ktorými najčastejšie „disponujú“ jednotliví veritelia. Pokiaľ má veriteľ záujem na (aspoň čiastočnom) uspokojení svojej pohľadávky v rámci reštrukturalizácie, je povinný uplatniť ju v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas podanou prihláškou. V tomto smere je kľúčové ustanovenie , podľa ktorého cit.: „Ak tento zákon neustanovuje inak,

právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.“ Tento typ pohľadávok predstavuje podstatnú skupinu pohľadávok; jedná sa o pohľadávky, ktoré primárne vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku s tým právnym následkom, že ak si veriteľ pohľadávku riadne a včas prihláškou neuplatní, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Odhliadnuc od týchto pohľadávok, ktoré sa teda za účelom ich aspoň čiastočného uspokojenia obligatórne prihlasujú, pozná aj ďalšie typy pohľadávok s tým, že pre účely tohto konania je plne postačujúce zmieniť pohľadávky prednostné. Tomuto typu pohľadávok zodpovedá ustanovenie , podľa ktorého cit.: „Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ Jedná sa o pohľadávky, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou, na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie, je ich možné uplatňovať priamo u dlžníka, vymáhať na súde v základnom civilnom konaní, rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom (v správnom konaní) alebo ich vymáhať v exekučnom konaní. Zároveň je potrebné dodať, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sú všetky pohľadávky, ktoré vzniknú veriteľom od zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 956-960). 45. V predmetnej veci Okresný súd Trenčín uznesením z 26. novembra 2019, sp. zn. začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02. decembra 2019) a uznesením z 27. decembra 2019, sp. zn. v prvej výrokovej vete uznesenia povolil reštrukturalizáciu žalobcu (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. januára 2020). Z uvedenej a medzi účastníkmi nespornej skutočnosti vyplýva, že všetkým pohľadávkam, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v danom prípade do 02. decembra 2019, prislúchala zo strany veriteľov prihlasovacia povinnosť. Jednalo sa o tzv. staré pohľadávky. Pohľadávky, ktoré vznikli od zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, majú charakter pohľadávok prednostných (tzv. nové pohľadávky). Z toho je ďalej zrejmé, že kľúčovým pojmom týkajúcim sa samotnej existencie pohľadávky ako takej, je vznik pohľadávky s tým, že vznik pohľadávky nemožno stotožňovať s jej splatnosťou. V režime je zásadným pojmom splatnosť pohľadávky, na čo poukazoval aj najvyšší súd v rozsudku z 18. decembra 2013, sp. zn. , ktorý s odkazom na (v spojení s ) a uviedol, že menovaný zákon cit.: „určuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v ustanovení upravuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále, pričom toto oprávnenie sa premlčí v lehote podľa . Z toho vyplýva, že penále môže, ale nemusí byť predpísané. Pohľadávka na penále preto vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jej predpísaní.“ Na druhej strane v príslušnom ustanovení používa pojem vznik pohľadávky, pričom tieto pojmy je potrebné rozlišovať, nakoľko splatnosť pohľadávky nie je podmienka vzniku pohľadávky. V tomto smere možno tiež poukázať na dôvodovú správu k účinnému od 01. marca 2017, novelizujúcemu , ktorá v osobitnej časti k bodu 13 () uvádzala, že cit.: „Podnety aplikačnej praxe signalizujú, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t. j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku

práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ 46. Z uvedeného a najmä z poslednej vety dôvodovej správy (za spojkou „a“), čo v podstate zodpovedá legislatívnemu textu obsiahnutému v veta posledná („Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“) je potom zrejmé, že zákonodarca oddeľuje a teda rozlišuje dva pojmy, a to splatnosť pohľadávky (poistného) a vznik pohľadávky s tým, že na účely určenia výšky penále je rozhodujúcim faktorom poznanie presného dátumu splatnosti poistného a povinných príspevkov, nakoľko nasledujúcim dňom sa dostáva fyzická, respektíve právnická osoba do omeškania s platením poistného a povinných príspevkov, ktorej skutočnosti následne zodpovedá zo strany Sociálnej poisťovne predpis penále tak ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie Z ustanovenia následne vyplýva, že pre vznik verejnoprávnej pohľadávky v režime nie je rozhodný okamih, kedy žalovaná uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe (povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume) povinnosť zaplatiť penále formou jeho predpísania (právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní penále), ale okamih, kedy táto fyzická, respektíve právnická osoba bola fakticky po prvý krát oprávnená svoju povinnosť plniť, t. j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti poistného a povinných príspevkov. Vznik pohľadávky na penále sa potom viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú konkrétna výška poistného a povinných príspevkov za príslušné obdobie, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, nesplnenie povinnosti riadne a včas predpísané poistné a povinné príspevky zaplatiť, trvanie omeškania so zaplatením poistného a povinných príspevkov (plynutie času) a percentuálna sadzba stanovená za každý deň omeškania, pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. V predmetnej veci poistné a povinné príspevky za mesiac december 2018 boli splatné 26. marca 2019, dňom nasledujúcim (t. j. 27. marca 2019) sa dostal žalobca do omeškania, poistné a povinné príspevky boli zo strany žalobcu uhradené dňa 04. apríla 2019, teda žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením poistného a povinných príspevkov celkovo v rozsahu deväť (9) dní, čomu zodpovedalo vypočítané penále vo výške 49,96 eur pri zákonom stanovenom penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne ( ). 47. V súvislosti s právnou povahou penále najvyšší správny súd zastáva názor, že penále vo svojej podstate a účelu, ktorý plní, predstavuje určitý zákonom predpokladaný následok postihujúci povinný subjekt pre prípad, že si svoje povinnosti nesplní riadne a včas; v tomto konkrétnom prípade sa žalobca dostal do omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov, ktorej skutočnosti následne zodpovedá povinnosť Sociálnej poisťovne plynúca z vyššie citovaného ustanovenia predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici [cit.: „ (...) Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (...)“]. Odhliadnuc od toho, ako je tento inštitút pomenovaný, najvyšší správny súd má za to, že penále má povahu sankčného úroku postihujúceho dlžníka s plnením svojej povinnosti s tým, že jeho právna existencia a súčasne aj samotná výška je plne závislá od právnej existencie primárnej pohľadávky - poistného a povinných príspevkov, t. j. sleduje jej osud. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd na rozdiel od názoru prijatého iným senátom v obdobnej veci (pozri bod 25 tohto rozsudku) má za to, že vzťah medzi poistným (a povinnými príspevkami) na jednej strane a penále na strane druhej je vzťahom z pohľadu penále determinovaný akcesoritou, keď samotná existencia (a následne aj samotná výška) penále v prvom rade závisí od existencie svojho „právneho základu“, majúcim v tomto konkrétnom prípade podobu včas neuhradeného poistného, prípadne povinných príspevkov. 48. Nadväzne na vyššie uvádzané závery, najvyšší správny súd považuje za potrebné sa ďalej vyjadriť aj k otázke samotnej povahy penále. Ako už bolo vyššie uvedené, penále má povahu sankčného úroku, avšak táto sankčná povaha nedosahuje intenzitu chápanú v rovine „trestnej“, teda v rovine vecne spadajúcej pod režim správneho trestania; nejedná sa o sankciu za priestupok, za správny delikt, prípadne za iné podobné protiprávne konanie ( a nasl. ). Pri stanovení výšky penále, prípadne pri stanovení, či Sociálna poisťovňa vôbec pristúpi k predpisu penále Sociálna poisťovňa nedisponuje voľnou mierou uváženia a rovnako sa na jej postupy neuplatňujú zásady trestného práva hmotného (predovšetkým princíp subsidiarity sankčného postihu, princíp proporcionality kladúci dôraz jednak na primeranosť uloženej sankcie z hľadiska jej účelu a jednak na individualizáciu sankcie). Je síce pravdou,

že ustanovenie v znení účinnom do 31. decembra 2004 upravovalo možnosť Sociálnej poisťovne odpustiť na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádzali poistné včas a v správnej sume, avšak táto (diskrečná) právomoc bola Sociálnej poisťovni odňatá účinným od 01. januára 2005. Počnúc týmto dátumom zostala vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zachovaná voľná miera uváženia len vo vzťahu k možnosti povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné, čo možno v súlade s v spojení s analogicky aplikovať aj na oblasť penále. V neskoršom období už sám zákonodarca prostredníctvom inštitútu tzv. generálneho pardonu upravoval v niekoľkých časových štádiách odpustenie povinnosti zaplatiť penále s tým, že (s výnimkou ) už Sociálna poisťovňa nedisponuje diskrečnou právomocou čo do rozhodnutia o tom, či uloží povinnosť zaplatiť penále, alebo nie (pozri , , prípadne pomerne aktuálny generálny pardon upravený v ). To, že penále upravené v nemožno chápať ako súčasť správneho trestania možno nepriamo odvodiť aj od ďalšej skutočnosti vychádzajúcej zo samotnej definície správneho trestania ako činnosti orgánov verejnej správy v rámci vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti vyjadrujúcej vzťah medzi páchateľom správneho deliktu (vo všeobecnom ponímaní) na jednej strane a štátom, respektíve štátom reprezentovaným subjektom (tu Sociálna poisťovňa) na strane druhej. Ide teda o dvojstranný právny vzťah existujúci medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom, pričom podmienka vzniku takéhoto vzťahu vychádza v prvom rade z porušenia právnej povinnosti stanovenej príslušnou normou správneho práva, ktorá predpokladá za takéto porušenie administratívnu sankciu. Je síce pravdou, že v predmetnej veci sa jedná o dvojstranný právny vzťah jestvujúci medzi žalobcom ako právnickou osobou (povinný subjekt) a Sociálnou poisťovňou (oprávnený subjekt), je však potrebné si uvedomiť, že v ustanovení upravuje aj penále, ktoré je povinná platiť samotná Sociálna poisťovňa, to znamená „v trestnom“ ponímaní oprávnený subjekt - vykonávateľ verejnej správy, ktorá skutočnosť už sama o sebe naznačuje, že penále tak ako je upravené v nie je možné považovať za sankciu v rámci režimu správneho trestania. Navyše penále upravené v a v plnia obdobnú funkciu - postihujú dlžníka, ktorý je v omeškaní s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov (), prípadne príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu má navyše penále na rozdiel od sankcie skôr kompenzačný charakter, prostredníctvom ktorého sa kompenzuje ekonomická ujma, ktorá vznikla na verejnom rozpočte tým, že nebolo poistné zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby zaplatené riadne a včas. V tomto smere možno podporne odkázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu z 27. septembra 2023, sp. zn. (bod 31), podľa ktorého cit.: „Ustanovenie viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa citovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05% denne, teda 18,25 až 18,3% ročne, a určuje sa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní). Jeho výška je tak závislá výlučne od dlžnej sumy a trvania omeškania, ktoré sa podľa citovaného ustanovenia končí okamihom, kedy príslušná platba dôjde na účet žalovanej alebo sa zaplatí v hotovosti, prípadne exekútorovi. Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaná nemá v príslušnom fonde ( cit. zák.) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného. (...).“ 49. Možno preto uzavrieť, že penále upravené v predstavuje z právneho predpisu vyplývajúci dôsledok porušenia povinnosti uhradiť poistné (a povinné príspevky) riadne a včas. Vzniká v každom prípade oneskorenej platby poistného (a povinných príspevkov). Pohľadávka na penále vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky poistného a povinných príspevkov, dňa jeho splatnosti, doby trvania omeškania a percentuálnej sadzby, ktorá v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, je táto pohľadávka určiteľná čo do svojej výšky ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola striktne formalizovaným postupom vyúsťujúcim do vydania rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne aj predpísaná. Skutočnosť, že penále nebolo predpísané rozhodnutím, nebráni Sociálnej poisťovni jeho riadnemu vyčísleniu a prihláseniu v podobe pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. Bez rozhodnutia o predpísaní penále dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť penále zaplatiť, avšak v prípade

dopadu účinkov na konkrétny prípad podľa názoru súdu niet prekážky, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že na účely výkonu sociálneho poistenia a mimo rámca reštrukturalizačného konania je stále kľúčovým právnym predpisom Z.- z. vrátane jeho ustanovenia v spojení s bod deviaty). 50. Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení odkazoval na závery plynúce z rozsudku najvyššieho súdu z 23. mája 2017, sp. zn. (bližšie pozri bod 15 tohto rozsudku), ktorého závery si následne osvojil aj veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku z 27. januára 2021, sp. zn. . Naproti tomu krajský súd opierajúc sa o názor žalovanej uviedol, že predmetný rozsudok nesúvisí s tu prejednávanou vecou, nakoľko sa týka oblasti daní a nie otázok vecne upravených výlučne V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že penále aj s ohľadom na v predchádzajúcich bodoch zmieňované skutočnosti má povahu (sankčného) úroku z omeškania a obdobne ako úrok z omeškania upravený v (pôvodne sankčný úrok podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ktorý sa podľa považuje za úrok z omeškania) čo do svojej podstaty primárne postihuje dlžníka, ktorý je v omeškaní s riadnym a včasným platením poistného (a povinných príspevkov). Úrok z omeškania podľa zase postihuje daňový subjekt, ktorý riadne a včas nezaplatí, alebo neodvedie daň, rozdiel dane, preddavok na daň a iné (bližšie pozri ) s tým, že spoločný znak oboch inštitútov (penále / úrok z omeškania) je determinovaný ich verejnoprávnou povahou, a teda pohľadávky vzniknuté na ich základe majú verejnoprávnu povahu. Potom za účelom zabezpečenia jednoty výkladu s dôrazom na spoločný znak oboch druhov pohľadávok bolo potrebné zohľadniť aj závery plynúce z rozsudku označeného žalobcom a následne čo do materiálnej podstaty aj potvrdeného veľkým senátom najvyššieho súdu rozsudkom z 27. januára 2021, sp. zn. . 51. S ohľadom na závery obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najvyšší správny súd už nepovažoval za potrebné sa vysporiadavať s ďalším žalobcom uplatneným kasačným dôvodom spočívajúcim v namietanom odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).“ 42. V prerokúvanej veci, Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. novembra 2019, sp. zn. začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2. decembra 2019) a uznesením zo dňa 27. decembra 2019, sp. zn. v prvej výrokovej vete uznesenia povolil reštrukturalizáciu žalobcu (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 7. januára 2020). Z uvedenej a medzi účastníkmi nespornej skutočnosti vyplýva, že všetkým pohľadávkam, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v danom prípade do 2. decembra 2019, prislúchala zo strany veriteľov prihlasovacia povinnosť. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 2. decembra 2019, Číslo: 700-1010860819-GC04/19 predpísala za obdobie január 2019, február 2019, marec 2019, apríl 2019, máj 2019, jún 2019, júl 2019, august 2019, september 2019 a október 2019 penále v sume 8.331,58 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do začatia kontroly. Pričom z predmetného rozhodnutia mal najvyšší správny súd preukázané, že dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov/deň nasledujúci po dni začatia predchádzajúcej kontroly bol za jednotlivé obdobia nasledovný: január 2019 (dátum: 28. 02. 2019), február 2019 (dátum: 01. 04. 2019), marec 2019 (dátum: 30. 04. 2019), apríl 2019 (dátum: 30. 05. 2019), máj 2019 (dátum: 01. 07. 2019), jún 2019 (dátum: 30. 07. 2019), júl 2019 (dátum: 30. 08. 2019), august 2019 (dátum: 30. 09. 2019), september 2019 (dátum: 30. 10. 2019) a október 2019 (dátum: 02. 12. 2019). Ako bolo vyššie uvedené, reštrukturalizačné konanie žalobcu na základe zisteného skutkového stavu veci začalo s účinkami od 3. decembra 2019. Rozhodnutím zo dňa 02. 12. 2019 pobočka žalovanej predpísala žalobcovi penále za obdobie január 2019 až október 2019 za dlžné poistné a povinné príspevky. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 13. 11. 2023 možno konštatovať, že pohľadávka žalovanej vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaná si ju podľa mala prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu. 43. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý je v zmysle pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný a tiež v kontexte

skutkového stavu prejednávanej veci bolo potrebné vyhodnotiť námietky žalobcu ako dôvodné. Preto senát najvyššieho správneho súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 44. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa v spojení s , a tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Banskej Bystrici po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.