Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/56/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s. r. o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova č. 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 359,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 2. decembra 2022, č. k. – 251 v napadnutom druhom výroku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 2. decembra 2022, č. k. –251, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -251 z 2. decembra 2022 v napadnutom prvom výroku.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -251 z 2. decembra 2022 v napadnutom druhom výroku tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 359,48 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,48 eura od 19.5.2019 do zaplatenia a procesným stranám nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu 11.5.2021 v upomínacom konaní sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 359,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,48 eura od 19.5.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.3.2019 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle FORD KUGA, EČV: A., ktoré patrilo B. B.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poistenou uzatvorené havarijné poistenie a poistná udalosť bola zaregistrovaná pod č. 9567043993. Poistená dala motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 1.018,94 eura s DPH boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P190102. Oznámením o poistnom plnení zo 6.5.2019 žalovaný uviedol, že dňa 3.5.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný uznal a uhradil za opravu iba 459,46 eura, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200,- eur. Neuznal sumu 359,48 eura ako neprimerane účtovanú cenu práce. Neuznaná pohľadávka 359,48 eura bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola poistená, postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2019 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca nesúhlasil s limitovaním normohodiny zo strany žalovaného vo výške 19,16 eura bez DPH/Nh, konštatoval, že

poistné plnenie bolo zo strany žalovaného krátene nedôvodne, pretože žalovaný nedôvodne uplatnil rozdielne podmienky pre neautorizované servisy a pre autorizované servisy, čím výrazne znevýhodnil neautorizované servisy. Zdôraznil, že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle FORD KUGA EČV: A. za jednu normohodinu mechanických a lakovacích prác sumu 29,- eur/HOD bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považoval za nedôvodné, že zo strany žalovaného nebola uznaná cena práce v plnej výške, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Žalobca poukázal na a a uviedol, že žalovaný listom zo 6.5.2019 oznámil, že dňa 3.5.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567043993. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,48 eura od 19.5.2019 do zaplatenia.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Dôvodil, že žalobca nie je v prejednávanom spore aktívne legitimovaný z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky. Konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, pretože právny predchodca žalobcu/postupca - B. B. (ďalej aj „Postupca” alebo „Právny predchodca žalobcu”) nebola v čase poistnej udalosti zo dňa 8.3.2019 vlastníkom poškodeného motorového vozidla a teda postupca nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu. V čase vzniku škodovej udalosti bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla leasingová spoločnosť Tatra - Leasing, s. r. o., (ďalej aj „Tatra-Leasing, s. r. o.” alebo „vlastník“) a právny predchodca žalobcu bol oprávnený užívať motorové vozidlo len ako leasingový nájomca, na základe leasingovej zmluvy, ktorú uzatvoril s leasingovou spoločnosťou Tatra-Leasing, s. r. o. ako vlastníkom poškodeného motorového vozidla. 3.2. Žalovaný namietal primeranosť fakturovaných nákladov na opravu vozidla v zmysle faktúry č. P190102 za opravu vystavenej žalobcom na sumu 1.018,94 eura a to v rozsahu nákladov na cenu práce. Žalobca si fakturoval neprimeranú cenu práce za jednu normohodinu. Konštatoval, že pri výpočte ceny práce za jednu normohodinu vychádzal žalovaný z kalkulácie nákladov na opravu č. 9567043993 zo dňa 3.5.2019. Žalovaný sa ostro ohradil proti účelovým a nepodloženým tvrdeniam žalobcu, že postup pri priznaní nákladov na opravu je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže. Pri priznaní poistného plnenia žalovaný vychádzal z dojednanej Poistnej zmluvy a k nim prislúchajúcim všeobecným poistným podmienkam, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V zmluvných dojednaniach bolo uvedené, že v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,- eur bez DPH. 3.3. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, pričom mal za to, že sa do omeškania so svojím plnením nikdy nedostal. Poukázal na a , ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -10 zo dňa 28.9.2017.

4. Žalobca v konaní zotrval na tvrdení, že pri vykonávaní opravy poškodeného motorového vozidla postupoval rovnako, ako by postupoval pri akejkoľvek inej bežnej oprave, ktorá by nesúvisela s poistnou udalosťou. V rámci postupu žalobcu ako autoservisu tak žalobca vyúčtoval poškodenému rovnakú cenu za normohodinu ako by mal poškodený, ak by prišiel s bežným poškodením, ktoré by sa netýkalo poistnej udalosti. Zdôraznil, že v príslušných poistných podmienkach a ani v celom právnom poriadku SR nie je záväzne určené, ktorý kalkulačný program sa považuje za záväzný kalkulačný program, na základe ktorého výpočtov poisťovňa uhradí poistenému, resp. poškodenému náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. 4.1. Zotrval aj na svojom tvrdení, že rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. 4.2. V prílohe podania z 9.8.2021 žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil súdu prvej inštancie Zmluvu o postúpení pohľadávky zo strany spoločnosti Tatra-Leasing, s. r. o. a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo strany postupcu B. B. na postupníka H Point, s. r. o.

5. Žalovaný následne mimo iného zotrval na vznesenej námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť tzv. dodatočne uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 21.7.2021 (medzi Tatra-Leasing s. r. o. a B. B.) a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021 (medzi B. B. a žalobcom). Dôvodil, že za súčasného stavu tak medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom B. B. sú uzatvorené dve zmluvy o postúpení pohľadávky a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2019 a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu aj z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2021 (medzi Tatra-Leasing s. r. o. a B. B.) a Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 (medzi B. B. a žalobcom) nemôžu zhojiť absolútne neplatný právny úkon Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2019. Konštatoval, že v čase podania žaloby, tak žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný zároveň poukázal na účelovosť vyhotovenia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 (medzi Tatra-Leasing s. r. o. a B. B.), kde v bode 7 je stanovené, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy existuje dôvodný predpoklad, že: „by Poisťovateľ v súdnom konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu Postupníka ...” V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy už prebiehalo súdne konanie a zo strany žalovanej bola vznesená námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v podaní z 20.5.2022 navrhol zmenu žaloby - zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Dôvodil, že poškodená (poistená) bola v návrhu na vydania platobného rozkazu označená ako vlastníčka motorového vozidla, pričom sám žalovaný jej poskytol časť poistného plnenia (na účet autoservisu) ako riadnej vlastníčke poškodeného motorového vozidla, čo vyplýva z jeho oznámenia o poistnom plnení zo 6.5.2019. Žalobca v nadväznosti na vznesenú námietku jeho aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného, v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku, predložil súdu prvej inštancie Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 359,48 eura z 21.7.2021 (uzatvorená medzi leasingovou spoločnosťou Tatra-Leasing s. r. o. a poškodenou B. B. B.) a Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 359,48 eura z 22.7.2021 (uzatvorená medzi poškodenou B. B. B. a žalobcom H Point s. r. o.). Zdôraznil, že uvedeným došlo k zmene pôvodne tvrdenej skutočnosti, že poškodená bola vlastníčkou poškodeného motorového vozidla (keďže jej bola žalovaným poskytnutá časť poistného plnenia a v čase skončenia šetrenia poistnej udalosti nebola žalovaným považovaná za neoprávnený subjekt), nakoľko v čase poistnej udalosti bola jeho držiteľkou (MV užívala). Žalobca naďalej zotrval na všetkých ostatných tvrdeniach a predložených dôkazoch, ktorých relevancia nie je nijako dotknutá uvedenou zmenou tvrdenej skutočnosti.

7. Okresný súd Košice I uznesením č. k. -175 zo 16.6.2022 zmenu žaloby pripustil.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a zákona číslo (ďalej len ) upravujúcich realizáciu, výklad, náležitosti a neplatnosť právneho úkonu, podľa ustanovenia upravujúcich neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie alebo pre rozpor s dobrými mravmi, podľa upravujúceho obsah vlastníckeho práva, podľa ustanovení a a upravujúcich definíciu držiteľa a oprávneného držiteľa, podľa ustanovenia upravujúceho postúpenie pohľadávky, podľa ustanovenia upravujúceho skutočnú škodu a ušlý zisk, podľa ustanovení , , , , , , , , , a Nariadenia vlády č. , ktoré upravujú poistnú zmluvu, právo na poistné plnenie, splatnosť poistného plnenia, zníženie poistného plnenia, povinnosti poisteného, zánik záväzku splnením, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že 8.3.2019 došlo k vzniku poistnej udalosti, ktorú žalovaný zaevidoval pod číslom 9567043993. Poškodená B. B. mala so žalovaným uzatvorené havarijné poistenie poškodeného motorového vozidla, predmetné motorové vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti Tatra-Leasing, s. r. o., IČO: 31 326 552 a jeho držiteľom bola poškodená B. B.. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point s. r. o., teda u žalobcu. Náklady na opravu boli vyčíslené faktúrou č. P190102 vo výške 1.018,94 eura s DPH. B. B. žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.5.2019 oznámil, že dňa 3.5.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola neprimerane účtovaná cena práce a priznaných bolo 19,16 eur bez DPH za jednu normohodinu prác. Nebolo medzi stranami sporné ani to, že prípadné poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 6597710044 uzavretej medzi B. B. ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom, bolo vinkulované v prospech spoločnosti Tatra-Leasing, s. r. o. ako vlastníka motorového vozidla.

Poškodená následne si uplatnila tieto náklady u žalovaného, ktorý jej po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200,- eur, poskytol poistné plnenie len vo výške 459,46 eura. Vo vzťahu ku krátenej časti poistného plnenia vo výške 359,48 eura poškodená uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky z 13.5.2019. Žalobca následne predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 359,48 eura z 21.7.2021 uzatvorenú medzi leasingovou spoločnosťou Tatra-Leasing s. r. o. a poškodenou JUDr. Jarmilou Janovou a Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 359,48 eura z 22.7.2021 uzatvorenú medzi poškodenou B. B. B. a žalobcom a taktiež Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.11.2022 uzavretú medzi B. B. a žalobcom.

10. Súd prvej inštancie za sporné označil to, či žalobca je vo veci aktívne legitimovaný, či a prípadne ktorá zmluva o postúpení pohľadávky je platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 359,48 eura s prísl. voči žalovanému.

11. Súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.5.2019 medzi postupcom B. B. a postupníkom H Point, s. r. o. (žalobcom) je neplatná, nakoľko prípadné poistné plnenie malo byť vinkulované v prospech vlastníka auta (spoločnosti Tatra-Leasing, s. r. o.), ale v čase jej uzavretia ešte nedošlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 medzi postupcom Tatra-Leasing, s. r. o. a postupníkom B. B.. Poškodená B. B. B. preto nemohla dňa 13.5.2019 previesť pohľadávku na žalobcu, nakoľko predmetnú pohľadávku nadobudla až 21.7.2021.

12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 uzavretá medzi postupcom Tatra-Leasing, s. r. o. a postupníkom B. B. B. má všetky zákonom stanovené náležitosti. Navyše zmluvné strany dohodli aj to, že postúpenie pohľadávok je bezodplatné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva je platná. 12.1. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 súd prvej inštancie zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci sú v zmluve riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti, alebo neplatnosti právnych úkonov súd prvej inštancie poukázal a prihliadol aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky, preto spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Poukázal aj na to, že zákon nestanovuje explicitne vyjadrenú odplatu ako podstatnú náležitosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Zákon tiež vyslovene nepožaduje, aby dohoda o odplate bola na tej istej listine. S poukazom na nález Ústavného súdu, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu, pričom aj podľa časti judikatúry je odplata relevantná len v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom a z pohľadu dlžníka je táto informácia taktiež irelevantná, súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 je platná. 12.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s poukazom na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.7.2021, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 16.11.2022 označil súd prvej inštancie za irelevantnú a dodal, že vzhľadom na nedostatok formy v zmysle článku III. bodu 2. zmluvy z 22.7.2021 nie je možné predmetnú zmluvu zo 16.11.2022 ani považovať za dodatok k zmluve z 22.7.2021.

13. Súd prvej inštancie následne skúmal dôvodnosť krátenia plnenia zo strany žalovaného a dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia o sumu 359,48 eura nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodmi 1. a 2. zmluvných dojednaní. Dôvodil, že žalovaný aj pri nezmluvnom neautorizovanom servise (čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní) uvádza akceptovateľnú cenu normohodiny 25,- eur bez DPH. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH práce sumu 29,- eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne výhodnejšia, resp. nižšia suma. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Z predložených cenníkov opravovní súd prvej inštancie zistil, že cena za jednu normohodinu prác je vyššia od cien žalobcu, pričom ich ceny sú vyššie ako cena priznaná žalovaným. Žalobca, resp.

jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 19,16 eura bez DPH. Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako dospel k záveru, že normohodina vo výške 19,16 eur bez DPH je cenou primeranou. Oznámenie o poistnom plnení je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože z neho nie je zrejmé, z čoho žalovaný pri určení takejto výšky normohodiny vychádzal. Žalovaný zároveň nepreukázal, že by v zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní písomne informoval poisteného o tom, aké náklady bude považovať za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 359,48 eura, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s poistným plnením dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil a to s poukazom na .

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zákona číslo Civilného sporového priadku (ďalej len ) a procesným stranám náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodil, že žalovanému trovy v prejednávanom spore nevznikli a úspešný žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore až po námietkach žalovaného v priebehu sporu, pričom došlo aj k zmene žaloby a to tiež s prihliadnutím na námietky žalovaného. Vzhľadom na uvedené a keďže nie je možné bez ďalšieho trovy konania pomerne rozdeliť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je spravodlivé v prejednávanom spore stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.

16. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.

17. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( psím. f) ). 17.1. Konštatoval, že v prejednávanom spore bol žalobca v celom rozsahu úspešný a preto mal súd úspešnému žalobcovi priznať proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. 17.2. Ďalej uviedol, že v prejednávanom spore nemožno aplikovať ustanovenie , pretože neboli splnené všetky podmienky na jeho aplikáciu, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore nemožno úspešnému žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania, pretože došlo k zmene žaloby a žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu až po námietkach žalovaného. 17.2.1. Zdôraznil, že zmena žaloby spočívala v zmene tvrdenej skutočnosti, kde v žalobe bolo omylom uvedené slovo „vlastník“ namiesto „držiteľ“, v prejednávanom spore nedošlo ani k zmene žalobcu, ani žalovaného a predmetná zmena nemala vplyv ani na zmenu petitu žaloby. 17.2.2. K druhému dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie použil žalobca uviedol, že rovnako nie je dôvodný, pretože žalobca bol oprávnený v spore predkladať dôkazy, ktoré preukazovali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu až do rozhodnutia vo veci samej, čo žalobca aj preukázal. To, že tak žalobca urobil až v priebehu sporu nemôže byť dôvodom na aplikáciu 17.3. Žalobca dodal, že súd prvej inštancie aj nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania. 17.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku zmenil a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Žalovaný vo vyjadrení z 27.2.2023 k odvolaniu žalobcu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd prvej inštancie s poukazom na nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. 18.1. Zdôraznil, že žalobca až v priebehu sporu, po námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a oneskorene predkladal ďalšie dôkazy, čím účelovo a neúmerne predĺžil spor, aby navýšil počet úkonov, ktoré následne požaduje priznať ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. 18.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku.

19. Žalobca v odvolacej replike z 27.3.2023 nesúhlasil s tvrdením žalovaného o úmyselnom predlžovaní sporu oneskoreným doručovaním dôkazov. Zdôraznil, že iba uplatňoval prostriedky procesného útoku a reagoval na argumentáciu žalovaného v spore, nakoľko námietka neuvedenia odplaty v texte zmluvy o postúpení pohľadávky bola zo strany žalovaného vznesená až na pojednávaní 30.9.2022. Z tohto dôvodu žalobca preložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 16.11.2022. Dôrazne sa ohradil proti tvrdeniu žalovaného o úmyselnom navyšovaní počtu úkonov právneho zástupcu žalobcu, pretože všetky úkony právneho zástupcu žalobcu boli realizované účelne v záujme ochrany práv klienta (žalobcu). Vo vzťahu k nesprávnemu použitiu zo strany súdu prvej inštancie zotrval na svojom odvolaní.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( psím. f) ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 20.1. Žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu. Zdôraznil, že riadne a včas v odpore proti platobnému rozkazu uplatnil dôvodnú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v čase podania žaloby, žalobca nebol aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, pretože Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.5.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože poškodená ako nevlastníčka poškodeného motorového vozidla (iba držiteľka), nemohla na žalobcu postúpiť predmetnú pohľadávku. Až v priebehu sporu žalobca predložil dodatočne uzavretú Zmluvu o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 (medzi Tatra-Leasing s. r. o. a B. B.) a Zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 (medzi B. B. a žalobcom). Za súčasného stavu sú teda medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom uzavreté dve zmluvy o postúpení pohľadávky, a to Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.5.2019 a Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 (medzi Tatra-Leasing s. r. o. a B. B.) a Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 (medzi B. B. a žalobcom) nemôžu zhojiť absolútne neplatný právny úkon – Zmluvu o postúpení pohľadávky z 13.5.2019. Žalobca následne predložil v poradí tretiu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 16.11.2022 (medzi B. B. a žalobcom), ktorá je podľa žalovaného absolútne neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Žalovaný zároveň zotrval na svojich tvrdeniach o absolútne neplatnom právnom úkone, a to Zmluve o postúpení pohľadávky zo 16.11.2022 (medzi B. B. a žalobcom). 20.2. Žalovaný namietol aj to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil okolnosti prípadu, nakoľko priznal plnenie vo vyššej miere ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a to vo výške 29,- eur bez DPH. Poukázal na čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, podľa ktorého bola v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach dohodnutá výška normohodiny maximálne na 25,- eur bez DPH. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že „pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle z poistných podmienok." 20.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Žalobca vo vyjadrení z 27.2.2023 k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v priebehu likvidácie poistnej udalosti nikdy nenamietal, že poistená B. B. nie je vlastníčkou motorového vozidla, naopak v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo 6.5.2019 sám žalovaný jej poskytol časť poistného plnenia

(na účet autoservisu) ako riadnej vlastníčke poškodeného motorového vozidla. Až následne v odpore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, že poistená nebola v čase poistenej udalosti vlastníkom motorového vozidla. 21.1. Konštatoval, že žalobca predložil súdu prvej inštancie predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 a z 22.7.2021, aby preukázal, že jeho aktívna vecná legitimácia v konaní je daná. To, že tak urobil až v priebehu konania, nemá na to žiaden vplyv, nakoľko podľa ustálenej rozhodovacej praxe žalobca má až do rozhodnutia vo veci samej možnosť preukázať, že je resp. sa stal nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide. 21.2. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti pre absenciu uvedenia odplaty za postúpenie pohľadávky. Poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej „určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom vyjadrení vôle účastníkov previesť pohľadávku z postupcu na postupníka, náležitom označení zmluvných strán a samotného predmetu postúpenia, nevyplývajú z iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je ex lege odplatnou a k postúpeniu môže dôjsť aj bez akéhokoľvek protiplnenia.“ (Veľký komentár k , Števček a spol.). Zotrval na svojom stanovisku, že odkaz na osobitnú dohodu, ktorá nie je presne konkretizovaná nerobí zmluvu absolútne neplatnou. Odplatu si zmluvné strany dohodli samostatnou zmluvou, nakoľko odplatu za postúpenie považovali za obchodné tajomstvo. Zmluvné strany vychádzali z , ktorý nepožaduje písomne vyjadriť odplatu na tej istej listine a nepovažuje ju ani za podstatnú náležitosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 21.3. Vo vzťahu k určeniu výšky ceny za normohodinu prác podľa Zmluvných dojednaní žalobca sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odsekoch 67. až 70. napadnutého rozsudku. Zdôraznil záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako dospel k záveru, že normohodina vo výške 19,16 eur bez DPH je cenou primeranou. Nie je zrejmé z akých skutočností žalovaný pri určení takejto výšky normohodiny vychádzal. Jeho oznámenie o poistnom plnení je nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalovaný nepreukázal súdu, že by v zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní písomne informoval poisteného o tom aké náklady bude považovať za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol len, že neprimerane bola účtovaná cena práce a že priznáva za jednu normohodinu opravárenských prác sumu 19,16 eur bez DPH. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia vo vzťahu k stanoveniu výšky ceny za jednu normohodinu prác, a teda že v tejto časti je krátenie poistného plnenia dôvodné. Žalovaný si teda nesplnil svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v riadnom šetrení škodovej udalosti. 21.4. Konštatoval, že Zmluvné dojednania obsahujúce neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné. Nakoľko nie je určený mechanizmus vypočítania platby poistného plnenia v danom rozmedzí 0 – 25 eur bez DPH/Nh. 21.5. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného o potrebe aplikácie pri určení výšky poistného plnenia. Dôvodil, že je všeobecným ustanovením, ktoré platí pre všetky druhy poistení, aj pre poistenie majetku, osôb a zodpovednosti za škodu, čo vyplýva už zo samotného usporiadania v . Preto argumentácia, na ktorú žalovaný odkazuje, že v danom spore žalovaný určil výšku poistného plnenia v zmysle ustanovenia vychádza z nesprávneho výkladu, nakoľko ustanovenie nevylučuje aplikáciu ustanovenia . 21.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

22. Žalovaný v odvolacej replike z 9.3.2023 uviedol, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach.

23. Žalobca v odvolacej duplike z 11.4.2023 uviedol, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu a žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Predmetom odvolacieho konania bolo aj odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v ktorom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu a následne nesprávne dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo dôvodné a zo strany žalovaného nebolo ani preukázané.

27. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , f) a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

29. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

31. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

32. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

33. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, avšak žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, v čom malo mať konanie súdu prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj tento odvolací dôvod žalovaného nie je naplnený.

34. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

37. Odvolací súd zároveň konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

38. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

39. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

40. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.5.2019 a následne aj ostatné zmluvy o postúpení pohľadávky predložené zo strany žalobcu v priebehu sporu, sú absolútne neplatné.

41. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

42. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

43. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 13.5.2019, ktorou B. B. (ako držiteľka motorového vozidla) postúpila pohľadávku vo výške 359,48 eura s príslušenstvom na žalobcu, je neplatná a následne dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 uzavretá medzi postupcom Tatra-Leasing s. r o. ako vlastníkom motorového vozidla a postupníkom B. B. B. a následne Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021, ktorou B. B. postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu, sú platnými právnymi úkonmi a tieto závery aj riadne a náležite odôvodnil.

44. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.7.2021 a Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.7.2021 sú absolútne neplatné pre nedostatočnú určitosť, pre nestanovenie výšky odplaty odvolací súd udáva, že tieto tvrdenia nie sú dôvodné.

44.1. Z obsahu oboch predmetných Zmlúv o postúpení zistil odvolací súd, v zhode so zistením zo strany súdu prvej inštancie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného (Tatra – Leasing. s. r. o.) voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody z poistnej udalosti, ktorý bol postúpený na B. B. a následne B. B. B. postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poistených postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zákon nestanovuje explicitne vyjadrenú odplatu ako podstatnú náležitosť zmluvy o postúpení pohľadávky a ani to, aby dohoda o odplate bola na tej istej listine. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o platnosti Zmlúv o postúpení pohľadávky, vychádzajúc z a . 44.2. Odvolací súd zároveň udáva, že z oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na právnu predchodkyňu žalobcu a následne ďalšou zmluvou na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

45. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď žalobca v čase podania žaloby nebol aktívne vecne legitimovaný udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

46. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

48. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

50. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

51. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca aj žalovaný do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo uplatňovali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej žalobca preukázal, listinnými dôkazmi svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

52. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o nedôvodnosti tvrdení žalovaného o správnom stanovení výšky ceny za normohodinu práce, a to v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami udáva, že ani tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

53. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku poistného plnenia voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, kde poistený

vystupuje ako spotrebiteľ. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku poistného plnenia vo výške 359,48 eura. Žalovaný požadované poistné plnenie krátil z dôvodu rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou prác, čo je uvedené aj v Oznámení o poistnom plnení zo 6.5.2019.

54. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo, ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

55. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

56. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

57. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

58. Žalovaný v odvolaní namietal, že v prejednávanom spore zmluvné strany sa dohodli na tom, že v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,- eur bez DPH.

59. Odvolací súd udáva, že dohoda o výške normohodiny na 25,- eur bez DPH iba z dôvodu, že opravu poškodeného motorového vozidla vykonala nezmluvná, neautorizovaná opravovňa je neplatná, pretože neprimeraným spôsobom zvýhodňuje autorizované servisy a naopak znevýhodňuje neautorizované servisy. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje pri náhrade ceny normohodín inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše rozsah práce a čas realizácie opravy je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce - normohodín.

60. Odvolací súd ďalej udáva, že je všeobecným ustanovením, ktoré platí pre všetky druhy poistení a upravuje dôvody zníženia poistného plnenia a ani nevylučuje aplikáciu . Na nadväzuje , , z ktorých vyplýva, že

poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo, ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkoch a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy predložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného ani pre aplikáciu . Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia , k čomu však zo strany poškodeného nedošlo.

61. K samotnej výške priznanej ceny normohodín, ktoré žalovaný priznal v rozsahu 19,16 eur bez DPH a žalobca si v konaní uplatnil vo výške 29,- eur bez DPH odvolací súd udáva, že aj keď za dôvodnú žalovaný považoval iba sumu 19,16 eur bez DPH, žalovaný na preukázanie týchto svojich tvrdení o nedôvodnosti žalobcom uplatnenej normohodiny nepredložil žiadne relevantné dôkazy v zmysle . Žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška normohodiny pre neautorizovaný servis iba vo výške 19,16 eur bez DPH a nie vo fakturovanej výške 29,- eur bez DPH. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v konaní iba tvrdil, že žalobca nie je zmluvným servisom žalovaného a preto mohol za opravu motorového vozidla uhradiť iba maximálnu sumu 26,- eur, a to v súlade so zmluvnými dojednaniami v samotnej zmluve o poistení predmetného poškodeného motorového vozidla.

62. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 359,48 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne.

63. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku 359,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,48 eura od 19.5.2019 do zaplatenia, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom poistného plnenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

64. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

65. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( , resp. ).

66. Odvolací súd konštatuje, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa 797 ods. 3 . Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v

stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9567043993 (3.5.2019), dostal sa do omeškania dňom 19.5.2019 so zaplatením sumy 359,48 eura a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca v prejednávanom spore.

67. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

68. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku o trovách konania.

69. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že v prejednávanom spore bol žalobca v celom rozsahu úspešný, v prejednávanom spore nemožno aplikovať ustanovenie , pretože neboli splnené všetky podmienky na jeho aplikáciu a preto mal súd úspešnému žalobcovi priznať proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania udáva, že toto tvrdenie žalobcu je dôvodné.

70. Odvolací súd udáva, že civilné sporové konanie sa v zásade riadi zásadou úspechu v spore, ako základného kritéria priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide však o preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane sporu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore bol žalobca plne úspešný, pretože petit žaloby sa zhoduje s prvým výrokom súdu prvej inštancie.

72. Odvolací súd zároveň dodáva, že napriek plnému úspechu žalobcu v prejednávanom spore, súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovanému trovy v tomto spore nevznikli a úspešný žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore až po námietkach žalovaného v priebehu konania, pričom došlo aj k zmene žaloby a to tiež s prihliadnutím na námietky žalovaného a keďže nie je možné bez ďalšieho trovy konania pomerne rozdeliť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je spravodlivé vo veci procesným stranám náhradu trov konania nepriznať.

73. K aplikácii ustanovenia odvolací súd uvádza, že nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči stranám sporu a nesmie odporovať dobrým mravom. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie nemožno vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.1.2010). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán konania a je potrebné vziať do

úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Za každých okolností je však potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne a nie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach v celom prejednávanom spore.

74. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní súdu o tom, či je na mieste rozhodnúť o náhrade trov konania podľa , alebo podľa je potrebné dôsledne rozlišovať úspech strany v spore, resp. nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa, od rozhodnutia o výške uplatneného nároku úspešnej strany sporu.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, , podľa ktorého pokiaľ ide o rozhodovanie o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov konania, tak aj v prípade v spore suverénne (100 %) úspešného účastníka konania mu automaticky nemusí byť priznaná celá výška ním uplatneného nároku na náhradu trov konania v sume 100 % tejto ním uplatnenej náhrady, pretože aj v tomto prípade je všeobecný súd oprávnený priznať tomuto účastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva. Z uvedeného teda vyplýva, že percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku.

76. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca pri podaní žaloby nepredložil súdu dôkazy preukazujúce aktívnu vecnú legitimáciu v spore a až následne - využívajúc svoje procesné práva - žalobca predložil v priebehu sporu, ako prostriedky procesného útoku dôkazy preukazujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, v dôsledku ktorých bol žalobca napokon v prejednávanom spore úspešný v celom rozsahu.

77. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatňovanie svojich procesných práv zo strany žalobcu nemožno označiť za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste použiť ustanovenie

78. Odvolací súd preto podľa v spojení s ustanovením zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku o náhrade trov konania tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože odvolanie žalobcu bolo dôvodné.

79. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že správanie sa žalobcu pri podaní žaloby a následne v prejednávanom spore špecifikované v odseku 34. odôvodnenia tohto rozhodnutia, by mal súd prvej inštancie zohľadniť v rozhodnutí o výške trov konania.

80. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR špecifikované v odseku 33. odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR , podľa ktorého trovy vynaložené stranou sporu v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu sporu. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo

veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.

81. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).