Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/6/2016

Potvrdené rozhodnutím 2CoKR/2/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30807484, so sídlom Festivalové námestie 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: JUDr. Ján Bodnár, SKP úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673, so sídlom správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, právne zastúpenému spoločnosťou FiguraLegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 824 918, konajúcou Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom a konateľom spoločnosti, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.10.2019 č.k. 1Cbi/6/2016-112, zhodou hlasov členov senátu, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, so sídlom Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, proti žalovanému: JUDr. Ján Bodnár, SKP úpadcu SH TRADE, s r.o., Košice, so sídlom správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Bc. Marek Figura - advokát, IČO: 42 332 486, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vo výške 2.097,00 EUR v konkurznom konaní sp. zn. sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za z i s t e n ú .

II. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2016 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa 8 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vo výške 2.097,00 EUR v konkurznom konaní sp. zn. sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za zistenú.

2/ V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že si v rámci konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu svojim podaním zo dňa 19.01.2016 adresovanému SKP úpadcu uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 2.097,00 EUR, ktorá predstavovala dávku garančného poistenia vyplatenú bývalej zamestnankyni úpadcu, Ing. Monike Kruželovej, splatnej ku dňu 28.12.2015, t. j. po vyhlásení konkurzu. Správca konkurznej podstaty úpadcu oznámením zo dňa 28.01.2016 túto pohľadávku poprel v plnej výške a neuznal ju. Ing. Monika Kruželová si dňa 09.10.2015 u žalobcu uplatnila nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 13.02.2003 do 31.08.2015, pričom platobná neschopnosť úpadcu nastala dňa 10.08.2012. V rámci posudzovaného obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu (obdobie od 01.03.2014 do 31.08.2015), bola dávka garančného poistenia vyplatené najviac v rozsahu 3 mesiacov vo výške 2.097,00 € (za obdobie jún - august 2015). K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo s účinnosťou ku dňu 15.04.2014, a tak z uvedeného vyplýva, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, teda nemôže byť prihlásená riadnou prihláškou.

3/ Uznesením sp. zn. -12 zo dňa 25.02.2016 vyzval súd okrem iného žalovaného, aby sa k žalobnému návrhu vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2016, tunajšiemu súdu doručenom 16.03.2016 uviedol, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a popretie pohľadávky proti podstate žalobcu bolo vykonané dôvodne, a to z dôvodu, že nejde o pohľadávku proti podstate tak, ako ju chápe . Zamestnankyni úpadcu vznikol nárok na mzdu za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu vo výške 792,36 EUR a na odstupné vo výške 792,36 EUR. K uspokojeniu nárokov zamestnankyne tak nedošlo z dôvodu, že za pohľadávku proti podstate ustanovuje nárok na mzdu a odstupné len vo výške 792,36 EUR. Nároky presahujúce túto sumu nie sú pohľadávkou proti podstate a môžu byť v konkurze uplatnené len prihláškou a následne uspokojené pri rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku úpadcu spolu s ostatnými veriteľmi. Poskytnutá dávka garančného poistenia zamestnankyni nepokrývala časť mzdy, ktorá je pohľadávkou proti podstate, ale ostávajúcu časť, ktorá pohľadávkou proti podstate nie je. Žalovaný tak súdu navrhol, aby žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

4/ Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2016 pod č. k. -51 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Okrem iného uviedol, že bývalá zamestnankyňa úpadcu Ing. Monika Kruželová si dňa 09.10.2015 u žalobcu uplatnila nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 13.02.2003 do 31.08.2015, pričom platobná neschopnosť úpadcu nastala dňa 10.8.2012. Žalobca posudzoval nárok na vyplatenie dávky garančného posúdenia menovanej na základe podkladov predložených a podkladov úpadcu a správcu konkurznej podstaty JUDr. Jána Bodnára. V danom prípade bolo možné dávku garančného poistenia poskytnúť najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18-tich mesiacoch trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich dňu jeho skončenia, pričom posudzovaným 18- mesačným obdobím bolo obdobie od 01.03.2014 do 31.08.2015. Keďže v rámci posudzovaného obdobia došlo k preukázaniu neuspokojených pracovnoprávnych nárokov za obdobie troch mesiacov jún až august 2015 žalobca v súlade s ustanovením o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplatil Ing. Monike Kruželovej dávku garančnému poistenia vo výške 2.097,00 EUR. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo s účinnosťou od 15.04.2014, pričom dávka garančného poistenia bolo žalobcom vyplatená z dôvodu neupokojených nárokov bývalej zamestnankyne za obdobie po vyhlásení konkurzu, a preto je jednoznačne zrejmé, že sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.01.2014, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalujúcej strany v obdobnej veci. Predmetom daného konania bolo okrem iného aj spor o určenie, či pohľadávka predstavujúca dávky garančného poistenia vyplatená po vyhlásení konkurzu je čo do právneho dôvodu, tak aj do popretej výšky pohľadávky proti podstate podľa zákona o konkurze. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená poprieť pohľadávku žalobkyne iba z dôvodu, že nie je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu ani popretie jej výšky nie je v súlade so zákonom. Ďalej poukázal žalobca v odvolaní na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, , Zákona o sociálnom poistení, , a a , Zákona o sociálnom poistení. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil v celom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zamestnankyni vznikol nárok na mzdu za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu vo výške 792,36 EUR a na odstupné taktiež vo výške 792,36 EUR. K uspokojeniu nárokov zamestnankyne tak nedošlo z dôvodu, že za pohľadávku proti podstate ustanovuje nárok na mzdu a odstupné len v uvedenej výške, a to 792,36 EUR. Nároky presahujúce túto sumu nie sú pohľadávkou proti podstate a môžu byť v konkurze uplatnené len prihláškou a následne uspokojené pri rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku úpadcu spolu s ostatnými veriteľmi. Poukázal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rieši len otázku, či sa vyplatené dávky garančného poistenia považujú za pohľadávky proti podstate v zmysle , a to v znení do 31.12.2011, a keďže počnúc 01.01.2012 došlo k úplnému prepracovaniu predmetného ustanovenia, je toto rozhodnutie na tento prípad absolútne nepoužiteľné a žalovanému tak nie je zrejmé, čo tým chcel žalobca poukázať. Taktiež poukázal, že ani ostatné rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojom odvolaní, neriešia spornú otázku pretože v jednoznačne sa ustanovuje, že peňažné náhrady vyplatené z garančného fondu sa považujú

za pohľadávku proti podstate len ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú požiadavkou proti podstate. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že uvedené rozhodnutia v odvolaní možno aplikovať aj na predmetné konanie, pretože práve v časti pojednávanej o posúdení právneho dôvodu a výšky vyplatených pohľadávok garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate bolo o nich rozhodované. Má za to, že dávku garančného poistenia vyplatenú po vyhlásení konkurzu je potrebné považovať čo do dôvodu aj do výšky za pohľadávku proti podstate a zotrval na svojom odvolaní s tým, že žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K uvedenému sa už žalovaný nevyjadril.

6/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením pod č. k. -103 zo dňa 12.02.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7/ V odôvodnení Krajský súd v Prešove mimo iného uviedol, že v predmetnom konaní vznikol spor medzi žalobcom a žalovaným o to, či pohľadávku, ktorá vznikla z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 2.097,00 EUR je možné označiť za pohľadávku proti podstate v zmysle Je nepochybné, že ide o pohľadávku na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Krajský súd má za to , že v danom prípade sa jedná o záväzok na úhradu dávok garančného poistenia, ktorý má pôvod v systéme sociálneho poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z ustanovenia Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie Zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný nebol oprávnený dôvodne poprieť túto pohľadávku žalobcu z dôvodu, že táto nie je pohľadávkou proti podstate. Odvolací súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorá vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vyššie uvádzaného) v zmysle, ktorej vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený poprieť pohľadávku žalobcu iba z dôvodu, že nie je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu ani popretie jej výšky nie je v súlade so zákonom. Taktiež je správna argumentácia, že je potrebné rozdeliť nároky na mzdu, ktoré vychádzajú z predpisov súkromného práva, ako aj pracovnoprávne nároky, z ktorých uspokojenie po vyhlásení konkurzu priamo rieši ustanovenie o nárokoch na dávky garančného poistenia. Verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikli zo zákona po vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky zakotvenej v ustanovení sú už iba z toho dôvodu pohľadávkami proti podstate. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustanovenie a Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie tak pochybil v tom, že nevykonal navrhované dôkazy, ale jeho rozhodnutie bolo dôsledkom takéhoto právneho posúdenia, ktoré odvolací súd posúdil ako nesprávne. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd neaplikoval správnu právnu normu.

8/ Okresný súd Prešov následne vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23.10.2019.

9/ Žalobca trvá na podanej žalobe a zároveň trvá aj na svojej argumentácii, ktorá v žalobe bola uvedená vrátane vyjadrení doručených do spisu a v tejto súvislosti žalobca upozorňuje na to, že s argumentáciou žalobcu sa stotožňuje aj Krajský súd v Prešove. Z pohľadu žalobcu dávka garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) s tým, že podmienky nároku na dávky garančného poistenia a výška v akej sa poskytuje sú upravené v a 103 o sociálnom poistení. S argumentáciou žalovaného sa nestotožňuje.

10/ Žalovaný sa s názorom Krajského súdu, resp. s argumentáciou uvedenou v uznesení Krajského súdu -103 zo dňa 12.02.2019 sa nestotožňuje. Má za to, že tento právny názor nie je správny. Zotrval na doterajších prednesoch ako písomných, tak aj ústnych, najmä s poukazom na vyjadrenie zo dňa 25.10.2017, kde podrobne uviedli argumentáciu týkajúcu sa pohľadávok proti podstate, resp. s tým súvisiacou povinnosťou prihlasovať svoje pohľadávky do konkurzu. Ďalej uviedol, že má za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo správne, čo sa týka právneho posúdenia, to znamená, že išlo o správnu aplikáciu a správny výklad ustanovení. Pokiaľ ide o mechanizmus výpočtu alebo toho, aká je garančná dávka z pohľadu predpisov Zákona o sociálnom poistení, alebo iných predpisov, iná suma vyjde, ak sa to ráta podľa Zákona o sociálnom poistení, avšak tá, ktorá sa uspokojuje je iná podľa predpisov . Je rozdiel ako dôjde k nejakej sume, ktorá sa má uspokojovať ako dávka garančného poistenia a je rozdiel, ktorá tá časť má byť ako uspokojená. To znamená, ktorá má byť uspokojená ako pohľadávka proti podstate, a ktorá má byť prihlasovaná Sociálnou poisťovňou ako riadna prihláška.

11/ Súd na základe takto doplneného dokazovania právne uzatvára:

12/ Podľa - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZKR“ ), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

12/ Podľa , Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

13/ Podľa , pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

14/ Podľa , ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

15/ Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj zo záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove, riadiac sa v zmysle prijatého právneho názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a že žalovaný nebol oprávnený dôvodne poprieť túto pohľadávku žalobcu z toho dôvodu, že táto nie je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu ani popretie jej výšky nie je v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa tak stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ak by sa aplikoval právny názor žalovaného, tak už v čase priznania a vyplatenia dávky garančného poistenia, po vyhlásení konkurzu, by bol žalobca poškodený, pretože na základe Zákona o sociálnom poistení by bol povinný v rámci prebiehajúceho konkurzu vyplatiť dávku garančného poistenia nad rozsah možného uspokojenia v konkurze s vedomím, že uvedená dávka garančného poistenia je už v čase jej vyplatenia nevymožiteľnou pohľadávkou.

16/ Podľa - ( ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17/ Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18/ Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19/ Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20/ Žalobca bol v konaní úspešný, avšak tento trovy konania nežiadal, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove a to v dvoch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.