Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30807484, so sídlom Festivalové námestie 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: JUDr. Ján Bodnár, SKP úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673, so sídlom správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, právne zastúpenému spoločnosťou FiguraLegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 824 918, konajúcou Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom a konateľom spoločnosti, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.10.2019 č.k. -112, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí svojim druhým rozhodnutím vo veci v prvom odseku výroku rozsudku rozhodol o určení, že pohľadávka žalobcu prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vo výške 2.097,- eur v konkurznom konaní sp.zn. sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za zistenú. Druhým odsekom výroku rozsudku rozhodol o tom, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe podanej žaloby vo veci ide o určenie, či uspokojenie pohľadávky žalobcu z titulu garančného poistenia pre bývalú zamestnankyňu úpadcu za neuspokojené pracovnoprávne nároky K. je pohľadávkou proti podstate. Rozsudkom zo dňa 7.12.2016 č.k. -51 súd žalobný návrh zamietol, ale odvolací súd uznesením č.k. -103 zo dňa 12.2.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. V nasledujúcom konaní bol okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, aj keď ho žalovaný označil za nesprávny.

4. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný žalobcom u neho prihlásenú pohľadávku titulom uspokojenia pohľadávok z garančného poistenia (pre neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnankyne K.. V.) ako pohľadávku proti podstate poprel s odôvodnením, že aj táto pohľadávka môže byť v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) ako pohľadávka proti podstate uspokojená len v takom rozsahu, ako mohli byť uspokojené

nároky zamestnankyne na mzdu a odstupné, t.j. do výšky štvormesačného životného minima za každý kalendárny mesiac po vyhlásení konkurzu.

5. Po citácii ust. , , súd prvej inštancie zdôraznil, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa riadil závermi z uznesenia odvolacieho súdu. Dospel tak k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný nebol oprávnený dôvodne poprieť túto pohľadávku žalobcu. Súd sa stotožnil s argumentáciou aj samotného žalobcu v tom, že ak by sa aplikoval právny názor žalovaného, tak už v čase priznania a vyplatenia dávky garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, by bol žalobca poškodený, pretože na základe Zákona o sociálnom poistení by bol povinný v rámci prebiehajúceho konkurzu vyplatiť dávku garančného poistenia nad rozsah možného uspokojenia v konkurze s vedomím, že uvedená dávka garančného poistenia je už v čase jej vyplatenia nevymožiteľnou.

6. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. , , , ale aj konštatovaním, že žalobca, ktorý bol úspešný v konaní, si náhradu trov konania nežiadal.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod v zmysle ust. . Žalovaný nesúhlasí s právnym posúdením uvedeným v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Po citácii ust. , i ust. a zdôrazňuje žalovaný to, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bolo životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu určené na výšku 198,09 eur. Zamestnankyni teda po vyhlásení konkurzu vznikol nárok na mzdu za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu vo výške 792,36 eur a na odstupné taktiež vo výške 792,36 eur. za pohľadávku proti podstate ustanovuje nárok na mzdu a odstupné len v uvedenej výške. Nároky presahujúce túto sumu nie sú pohľadávkou proti podstate a môžu byť v konkurze uplatnené len prihláškou a následne uspokojené pri rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku úpadcu spolu s ostatnými veriteľmi. Z aplikácie ust. a vyplýva, že zákonodarca zaviedol limity v uspokojovaní nárokov v prebiehajúcom konkurze, keď stanovil štvornásobok životného minima. Rozhodnutie NS SR zo dňa 27.5.2010 sp.zn. rieši len otázku, či sa vyplatené dávky garančného poistenia považujú za pohľadávky proti podstate v zmysle , a to v znení do 31.12.2011. Ani rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.1.2014 sp.zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2015 nereflektujú na stav v tomto konaní. Ani žalobca v tomto konaní totiž nespochybňuje, že časť mzdy vyplatená K. zo strany žalobcu nebola pohľadávkou proti podstate v zmysle , keďže ide o časť mzdy prevyšujúcu zákonnú hranicu štvornásobku životného minima 792,36 eur. Žalovaný pri posudzovaní pohľadávok proti podstate bol viazaný práve a nemohol pristúpiť k takému výkladu ustanovení, ktoré sú výslovne v rozpore so znením tohto zákona len preto, že Zákon o sociálnom poistení otázku limitácie pracovnoprávnych nárokov podľa nijako neriešil. Žalovaný preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré zodpovedajú aj záverom uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. -103 zo dňa 12.2.2019 i rozsudku napadnutému teraz odvolaním.

9. Súd prvej inštancie doručil rovnopis vyjadrenia žalobcu žalovanému (jeho právnemu zástupcovi uvedenému v úvodnej časti tohto rozhodnutia), pričom na toto vyjadrenie už žalovaný nereagoval.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( - , , účinný od 1.7.2016) prejednal odvolanie podané proti rozsudku žalovaným v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia a nasl. . Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z aplikácie ust. s tým, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ust. a . Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia

a viazaný rozsahom odvolania, ale čo osobitne treba zdôrazniť uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou podľa ). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe je vecne správny. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanej žalobe vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové zistenia (, v spojení s ustanovením ) a napokon vo veci vyvodil aj správne právne závery, keď žalobe o určenie pohľadávky proti podstate aj s určením výšky vyhovel.

12. Tak, ako je uvedené vyššie, odvolacie dôvody proti rozsudku tak, ako ich uplatnil žalovaný sú vymedzené v rovine právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný výslovne poukázal na ním citované ustanovenie .

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Pri takto uplatnenom odvolacom dôvode bolo podstatným pre rozhodnutie o podanom odvolaní zodpovedanie otázky, či uplatnená pohľadávka z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia podľa ako pohľadávka proti podstate je zákonom limitovaná alebo nie. Pre zodpovedanie tejto otázky je žiadúce, aby odvolací súd aj pri aplikácii zásady „iura novit curia“ skonštatoval v dôvodoch tohto rozhodnutia skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z realizovaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré v konaní neboli medzi stranami spornými.

15. Dňa 26.9.2012 bolo v Obchodnom vestníku č. 186/2012 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 20.9.2012 sp.zn. o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi SH TRADE, s.r.o. Košice, IČO: 31 712 673 (ďalej aj „úpadca“).

16. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 17.12.2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 247/2014 dňa 30.12.2014, bol ustanovený ako správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ján Bodnár (správca úpadcu, ktorý vystupuje v predmetnom konaní za úpadcu). Treba uviesť aj to, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený s účinnosťou ku dňu 15.4.2014 uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2014.

17. Rozhodnutím žalobcu zo dňa 14.12.2015 č. 197/2015-KEM-DGP (č.l. 4 spisu) bolo rozhodnuté o priznaní nároku K. na dávku z garančného poistenia vo výške 2.097,- eur. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že pracovný pomer tejto fyzickej osoby u úpadcu trval od 13.2.2003 do 31.8.2015, pričom v posledných 18 mesiacoch trvania pracovného pomeru od 1.3.2014 do 31.8.2015 boli preukázané v rozsahu 3 mesiacov neuspokojené pracovnoprávne nároky z tohto pracovnoprávneho vzťahu, ktoré je možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia za čas od 1.6.2015 do 31.8.2015 v celkovej výške 2.097,- eur.

18. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca túto dávku z garančného poistenia označenej zamestnankyni plnil (viď aj listiny na č.l. 6 až 7 spisu).

19. Listom z 19.1.2016 č. 44842-2/2016-KEM, adresovaným žalobcom k rukám správcu úpadcu, žalobca uplatnil do konkurzného konania pohľadávku pozostávajúcu z dávok garančného poistenia vyplatených Y. V. dňa 28.12.2015 vo výške 2.097,- eur. Žalobca prihlasuje túto pohľadávku a požaduje ju uspokojiť ako pohľadávku proti podstate podľa . Zároveň žalobca požiadal správcu o zaslanie oznámenia o uznaní pohľadávky a čase jej uspokojenia.

20. Správca listom z 28.1.2016 oznámil žalobcovi, že túto pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky neuznáva ako pohľadávku proti podstate s odôvodnením poukazujúcim na aplikáciu ust. , , a . Poukazuje na to, že nároky presahujúce limity pre uspokojenie

nárokov zamestnankyne na mzdu a odstupné ani pri vyplatení týchto nárokov z dávok garančného poistenia nie je možné vyhodnotiť ako pohľadávky proti podstate, ale tieto nároky môžu byť v konkurze uplatnené len prihláškou a následne uspokojené pri rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku úpadcu spolu s ostatnými veriteľmi.

21. Predmetná žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok bola doručená súdu prvej inštancie 11.2.2016.

22. V ustanovení v znení účinnom od 1.1.2012, ktorá právna úprava sa vzťahuje aj na danú vec, sa určuje, čo možno považovať za pohľadávku proti podstate všeobecnej aj oddelenej, stanovuje pravidlá pre rozdelenie pohľadávok pre všeobecnú a oddelenú podstatu, upravuje poradie uspokojovania a postup pri uspokojovaní pohľadávok proti konkrétnej podstate, ustanovuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate, ako aj postup pre riešenie sporov o tieto pohľadávky, stanovuje zodpovednosť správcu za škodu voči veriteľom podstát a iným osobám, upravuje povinnosť správcu viesť osobitnú evidenciu pohľadávok proti podstate a výpis z nej predkladať súdu. pre uplatnenie pohľadávky proti podstate neurčuje formálne ani obsahové náležitosti. Oznámenie o tom, či správca uznáva právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate zasiela správca veriteľovi iba v prípade, ak o to veriteľ správcu požiada. Veriteľ neuznanej pohľadávky proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky sa môže žalobou podľa proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy správcu, ktorý právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate neuznal. Výzva správcu podľa tohto ustanovenia je zákonnou povinnosťou správcu voči veriteľovi pohľadávky proti podstate.

23. V predmetnej veci práve o takúto situáciu, akú má na mysli ustanovenie ide. Správca poprel uplatnenú pohľadávku proti podstate a doručil toto oznámenie žalobcovi 29.1.2016. Žalobca tak, ako je už uvedené vyššie, podal predmetnú žalobu včas na súd. Uvedené skutočnosti tak, ako je už uvedené vyššie, v predmetnom incidenčnom konaní neboli rozporované.

24. Predmetom tohto incidenčného konania je teda rozhodnutie o nároku žalobcu, ktorý je odvádzaný od plnenej dávky garančného poistenia ako vyplynula žalobcovi zo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tu je opätovne treba zdôrazniť, že v konaní nebolo sporným to, že dávka z garančného poistenia bola vyplatená po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje o sociálnom poistení, a týmito podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa uspokojiť pracovnoprávne nároky zamestnanca určené v tomto zákonnom ustanovení. Odvolací súd nemá dôvod na zmenu ním už vysloveného právneho názoru v predmetnej veci svojim predchádzajúcim rozhodnutím -103 z 12.2.2019 a aj teraz zotrváva na tom, že je nepochybné, že medzi zamestnancom a úpadcom ako zamestnávateľom vznikol samostatný pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou (ktorý v predmetnej veci trval do 31.8.2015) a na strane druhej medzi úpadcom ako zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou vznikol samostatný povinný verejnoprávny vzťah práve pre prípady, keď zamestnávateľ nebude plniť povinnosti voči zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti. Pri samostatnosti týchto právnych vzťahov pohľadávka proti podstate vznikla inému subjektu ako je zamestnanec úpadcu, ktorý má nárok predovšetkým na mzdu a iné nároky súvisiace s pracovným pomerom.

25. V súvislosti s odvolacími námietkami uplatnenými žalovaným treba zdôrazniť, že v danom prípade už teda nejde o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku Sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stala veriteľom úpadcu podľa . Sociálna poisťovňa, ktorá plnila v zmysle realizáciou vyplatených dávok z garančného poistenia sa stala veriteľom voči úpadcovi.

26. Verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikajú zo zákona v čase po vyhlásení konkurzu je možné už len z dôvodu existencie procesnej prekážky upravenej v (od 1.7.2016 upravenej v ) považovať za pohľadávku proti podstate. Toto je osobitne potrebné zdôrazniť aj pre toto konanie, ktorého predmetom je v incidenčnom konaní rozhodnúť o verejnoprávnom nároku žalobcu, resp. verejnoprávnej povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Uspokojenie týchto pohľadávok z titulu

dávky garančného poistenia ako pohľadávok proti podstate na rozdiel od pracovnoprávnych nárokov nie je zákonom limitované.

27. Odvolateľ poukazuje na ním v dôvodoch jeho odvolania označené súdne rozhodnutia, ktoré sa nedajú pre predmetnú vec podľa jeho názoru aplikovať.

28. Odvolací súd si je vedomý aj v predmetnej veci toho, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že vyššie ním vyslovený právny názor už korešponduje s vyvíjajúcou sa judikatúrou týkajúcou sa zodpovedania otázky, či pohľadávka proti podstate titulom uspokojenia dávky z garančného poistenia je zákonom limitovaná alebo nie je. Judikatúra sa v tomto smere vyvinula tak, že aj v nadväznosti napríklad na rozhodnutie NS SR z 27.9.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave , či , sa ustálil v právnej praxi názor, podľa ktorého pohľadávka o akú ide v predmetnej veci proti podstate nie je zákonom limitovaná. Okrem spomenutých rozhodnutí svedčí o takejto už jednotnej praxi aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne , ale i rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici . Odvolací súd teda nemal dôvod ani na zmenu svojho právneho názoru vysloveného v predmetnej veci vo svojom skoršom rozhodnutí.

29. Za takéhoto stavu námietka o nesprávnom právnom posúdení veci uplatnená odvolateľom v predmetnom odvolaní, nie je opodstatnenou. Odvolací súd nezistil dôvodnosť tejto uplatnenej námietky, a preto pri aplikácii ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené potvrdil.

30. Neúspech žalovaného pred súdom prvej inštancie nemohol privodiť ani záver o jeho nároku na náhradu trov konania. Preto žalovaným napadnutý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania ako súvisiaci výrok, odvolací súd potvrdil podľa .

31. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Pri aplikácii ust. , , odvolací súd nemohol pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospieť k záveru o možnosti priznať náhradu trov konania žalovanému. Žalobca, ktorý bol úspešný aj v odvolacom konaní, si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Z týchto dôvodov odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).