Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: X., a.s., C.C., IČO: X.,

proti ţalovanému: Ing. J. Ž. PhD., B., správca konkurznej podstaty úpadcu A., a. s., B. „v

konkurze“, zastúpeného advokátkou JUDr. G. M., PhD., so sídlom G., s. r. o., P., o určenie

pravosti pohľadávky vo výške 30 280,02 Eur (912 216,-- Sk), vedenej na Okresnom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2009 č. k. -118, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 20. októbra 2009 č. k. -118 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. júna 2009, č. k. -100

ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich

náhradu nárok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pôvodný ţalobca X.

so sídlom v B. sa svojim návrhom domáhala, ţe jej pohľadávka vo výške

912 216,-- Sk je pohľadávkou proti podstate vzniknutej z dôvodu vyplatenia dávok

garančného poistenia. Ţalovaný prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu, výšky

a poradia s tým, ţe sa nejedná o pohľadávky proti podstate, ale o pohľadávky, ktoré si mal

ţalobca prihlásiť ako podmienené pohľadávky prihláškou. Uznesením zo dňa 5. marca 2009,

pod č. k. -87, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu tak, ţe

ţalobca X. so sídlom v B., I. pobočka Ţ., z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila X., a. s.,

C.. K uvedenej zámene na strane ţalobcu došlo z dôvodu, ţe na základe jej zmluvy

o postúpení pohľadávok č. P- X. zo 7. mája 2008, ktorá nadobudla účinnosť dňa

9. 5. 2008, postúpila X., U., B. ako postupca pohľadávku voči úpadcovi spoločnosti X., a. s.

ako postupníkovi so všetkými právami s ňou spojenými.

Podľa , vznik zmenu, alebo zánik práva, či

povinnosti sa môţu viazať na splnenie podmienky. Na nemoţnú podmienku, na ktorú je zánik

práva, alebo povinnosti viazaný sa neprihliada.

Podľa , podmienka je odkladacia, ak od jej

splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia ak od jej

splnenia závisí, či následky, ktoré uţ nastali, pominú.

Podľa ustanovenia , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré

vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku

podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky,

o ktorých to ustanovuje zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky,

ktoré sa uplatňujú prihláškou.

X. tak vznikla pohľadávka podľa

Z. z. o sociálnom zabezpečení po vyhlásení konkurzu ako budúca pohľadávka, ktorá sa

prihlasuje ako podmienená a je priamo zo zákona vylúčená ako pohľadávka proti podstate.

Preto X. bola povinná plniť z garančného poistenia z dôvodu neplnenia záväzkov zo strany

zamestnávateľa voči zamestnancom, a preto sa podľa názoru súdu prvého stupňa jedná

o plnenie záväzku poisťovňou za úpadcu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, ţe plnenie

dávok garančného poistenia nie je uvedené ako pohľadávka proti podstate

v ustanovení a súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. O trovách

konania rozhodol v súlade s ustanovením .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. októbra 2009, č. k.

118 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -100,

z 3. júna 2009. Náhradu trov odvolacieho konania ţalovanému nepriznal. Súčasne vyslovil,

ţe proti tomuto rozsudku pripúšťa dovolanie. V odôvodnení uviedol, ţe rozsudok ako vecne

správny podľa potvrdil. Predmetom sporu je určenie, či pohľadávky uplatnené

pôvodným ţalobcom u správcu konkurznej podstaty sú pohľadávkami proti podstate.

Prihlásené pohľadávky predstavujú vyplatené dávky z garančného poistenia pre prípad

platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nároku zamestnancov. Podľa § 2

písm. b/ o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patrí

do sociálneho poistenia aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti

zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec uvedený

v § 4 ods. 1 písm. a/ (fyzická osoba v pracovnom pomere) má nárok na dávku garančného

poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôţe uspokojiť nároky tohto

zamestnanca.

Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia

vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon

neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto

zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním

ţiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky. Podľa § 116 ods. 3 zákona o sociálnom poistení

dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia ţiadosti o priznanie

tejto dávky. Podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného

poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka.

Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo v § 87 ZoKR. Medzi

pohľadávky proti podstate patria v 1. rade všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu, ale len pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňaţovaním toho majetku, ktorý

podlieha konkurzu. Ďalej podľa § 87 ods. 2 zákona ZoKR medzi pohľadávky proti podstate

patria aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak sú určené taxatívnym

výpočtom na vecnom princípe. ZoKR sem zaraďuje dane poplatky, clá poistné na zdravotné

poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie

nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených

mimo pracovného pomeru. Medzi pohľadávky proti podstate zaraďuje ZoKR výţivné

na maloleté deti bez ohľadu na to, kedy pohľadávka vznikla, odmenu správcu (táto môţe

vzniknúť len po vyhlásení konkurzu) ako aj ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti

podstate prehlasuje zákon. Osobitným druhom pohľadávok proti podstate sú pohľadávky,

ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, alebo časti podniku. ZOKR v § 87 ods.

1 veta in fine výslovne prehlasuje, ţe pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené

pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Je nesporné, ţe pôvodný ţalobca vyplatil dávky garančného poistenia aţ po vyhlásení

konkurzu a podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplatením dávky garančného

poistenia sa stal veriteľom úpadcu (dlţníka). Táto pohľadávka nesporne vznikla veriteľovi aţ

po vyhlásení konkurzu.

I napriek tomu, ţe pohľadávka ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa

správy a ani speňaţovania majetku, ktorý podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí medzi

pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 ZOKR

a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo z dohôd

o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla

veriteľovi na základe plnenia dávok z garančného poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení. Mzda, alebo plat zamestnanca, ako aj ďalšie nároky zamestnancov z pracovných

zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkou proti

podstate vtedy, ak by si takúto pohľadávku uplatňoval zamestnanec, ktorému pohľadávka

vznikla z pracovnej zmluvy, alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného

pomeru. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZOKR

neprehlasuje (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý explicitne prehlasuje peňaţnú

náhradu vyplatenú zamestnancom garančného fondu za pohľadávku proti podstate v § 31

ods. 6 písm. i/ tohto zákona) ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Z týchto

dôvodov nie je moţné uvedenú povaţovať za pohľadávku proti podstate.

Okresný súd v Banskej Bystrici správne povaţoval túto pohľadávku za budúcu

pohľadávku, ktorá sa prihlasuje v zmysle § 28 ods. 4 ZOKR ako podmienená pohľadávka.

Budúce pohľadávky nie sú podmienenými pohľadávkami, tak ako to upravuje

. Podmienené právne úkony v zmysle Občianskeho

zákonníka sú také, v ktorých vznik, zmena, alebo zánik práva (povinnosti je viazaný

na podmienku) ZoKR počíta len s pohľadávkami, ktoré vzniknú z právnych úkonov,

v ktorých je dohodnutá odkladacia podmienka a nie podmienka rozväzovacia, pretoţe podľa

§ 99 ZoKR výťaţok zo speňaţenia majetku podliehajúcemu konkurzu, určený podľa rozvrhu

na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca, vydá veriteľovi aţ keď pohľadávka

vznikne. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťaţku,

v konkurze sa na podmienenú pohľadávku uţ neprihliada.

Pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú podmienenými pohľadávkami,

pretoţe vznik uplatnených pohľadávok nie je viazaný na odkladaciu podmienku, ktorá by bola

dohodnutá v právnom úkone, z ktorého pohľadávka vzniká (v hmotnoprávnom úkone).

V skutočnosti ide o budúce pohľadávky, tak ako to predpokladá § 28 ods. 4 ZoKR, teda

o pohľadávky, ktoré môţu, ale nemusia v budúcnosti vzniknúť (v posudzovanom prípade

najskôr po vyhlásení konkurzu), ak nastane určitá právna skutočnosť (napríklad vyplatenie

dávky). Táto právna skutočnosť nie je však zmluvným dojednaním v právnom úkone

od ktorej by závisel vznik práva (zánik) tak ako to upravuje .

Nejde o pohľadávky z právnych úkonov, v ktorých by bola dohodnutá zmluvnými stranami

podmienka, ale o budúce pohľadávky, ktoré sú vymedzené v § 28 ods. 4 ZoKR sa však

prihlasujú ako podmienené pohľadávky.

Ţalobca oprávnene tvrdil, ţe nie je v právnej pozícii ručiteľa, alebo spoludlţníka a ani

záloţcu úpadcu. Právne vzťahy ručenie, záloţného práva ako aj pristúpenia k záväzku

a prevzatie záväzku upravuje vo svojich ustanoveniach . Plnenie dávky

garančného poistenia podľa osobitného zákona nemoţno subsumovať pod ţiaden z uvedených

inštitútov záväzkového práva v súkromnej regulácii vykonanej .

Pohľadávka z titulu dávok garančného poistenia, je pohľadávka, ktorá vznikla na základe

predpisu, ktorý patrí do verejného práva. Pre účely uplatňovania pohľadávok v konkurznom

konaní sa musí pohľadávka veriteľa posudzovať ako pohľadávka, ktorá bola vyvolaná tým, ţe

ţalobca plnil za úpadcu.

Otázku, či ide o pohľadávku proti podstate povaţoval odvolací súd za otázku

zásadného právneho významu a preto pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Ide

o precedens, v ktorom sa rieši moţnosť a spôsob uplatňovania pohľadávok X.. Pokiaľ by

nešlo o pohľadávku proti podstate a ani o budúcu pohľadávku, znamenalo by to prakticky, ţe

veriteľovi by sa odmietla moţnosť uplatniť pohľadávku na súde, čo by znamenalo

denegatioinsitiae.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť odôvodnil

ustanovením s tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd podľa

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe určí, ţe pohľadávky ţalobcu

vo výške 29 822,14 Eur (898 422,-- Sk) a vo výške 457,87 Eur (13 794,-- Sk) uplatnené dňa

12. 10. 2007 a 30. 10. 2007 spolu vo výške 30 280,02 Eur (912 216,-- Sk) v konkurznom

konaní ako pohľadávky proti podstate vzniknuté z dôvodu vyplatenia dávok garančného

poistenia sú pohľadávkami proti podstate.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom dovolateľ videl v tom, ţe

napadnutým rozhodnutím sa prakticky odmieta moţnosť X. uplatniť si v konkurznom konaní

pohľadávky vzniknuté výplatou dávok garančného poistenia v zákonom stanovenej lehote.

Súd nesprávne vyloţil a aplikoval právny predpis tvrdením, ţe pohľadávku vzniknutú

výplatou dávky z garančného fondu nie je moţné zaradiť ako pohľadávku proti podstate

a pohľadávku kvalifikoval ako budúcu pohľadávku. Podľa názoru ţalobcu ide jednoznačne

o pohľadávky proti podstate a nie o budúce pohľadávky v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4

zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z časového hľadiska ide o pohľadávky vzniknuté po

vyhlásení konkurzu, s čím sa zhodoval aj právny názor vyslovený v rozsudku. Ţalobca má za

to, ţe z vecného hľadiska ide o pohľadávky, ktoré v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii zaraďujeme medzi ďalšie nároky zamestnancov úpadcu

z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru a preto

nesúhlasí s právnym názorom súdov. Zásadne sa nestotoţňuje s právnym názorom súdu, ktorý

ako argument pre nedefinovanie pohľadávky proti podstate vzniknutej výplatou z garančného

fondu povaţuje fakt, ţe ustanovenie § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

taxatívne ustanovuje, ktoré pohľadávky môţu byť povaţované za pohľadávky proti podstate.

Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkami proti

podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou

a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena

správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti

podstate nie sú podmienené pohľadávky o ktorých to ustanovuje zákonov. Podľa ustanovenia

§ 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti podstate sú tie

pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane poplatky, clá, poistné

na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu

a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu a pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach

uzatvorených mimo pracovného pomeru. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia

pouţitím jazykového, logického a systematického výkladu jednoznačne vyplýva, ţe nakoľko

je v ustanovení § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pouţité „ako“ (ako dane,

poplatky, ...) nie sú pohľadávky proti podstate uvedené taxatívne, ale len demonštratívne.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii teda pouţitím slovného spojenia „ako“ automaticky

nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle

ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a teda je moţné sem zaradiť aj

pohľadávky X., a. s. vzniknuté z titulu výplaty dávok garančného poistenia. Odvolací súd sa

čiastočne stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe v prípade pohľadávok z titulu dávok

z garančného poistenia nejde o poistené pohľadávky, tak ako ich upravuje § 36 Občianskeho

zákonníka, ale tieto pohľadávky jednoznačne subsumoval pod § 28 ods. 4 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii ako budúce pohľadávky. Podľa názoru ţalobcu však výkladom uvedeného

ustanovenia, či uţ pouţitím jazykového, logického alebo systematického výkladu, nie je

moţné uvedené pohľadávky tu zaradiť.

Ak by X. mala povinnosť prihlásiť uvedené pohľadávky ako podmienené (budúce)

v rámci stanovenej lehoty 45 dní, nemá zákonom garantovanú moţnosť určiť výšku

pohľadávky, ani okruh osôb, ako aj nemá moţnosť účtovne ich preukázať a preto takýto

postup vopred určuje, ţe kaţdá pohľadávka bude musieť byť popretá. Z hľadiska procesu

prihlasovania pohľadávok do konkurzu v rámci 45-dňovej lehoty určenej zákonom

o konkurze a reštrukturalizácii je pre X. prakticky nemoţné prihlásiť takúto pohľadávku bez

presnej špecifikácie, s určením splatnosti, výšky a potvrdenia o jej evidencii v účtovníctve,

kde pri absencii uvedených údajov vyţadovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je

pohľadávka X. popretá, čím fakticky dochádza k popretiu práva X. (a jej právneho nástupcu),

aby jeho pohľadávka bola uznaná.

Nesprávne právne posúdenie ţalobca vidí tieţ v tom, ţe v prípade výplaty dávok

zo strany X. ide o plnenie záväzkov namiesto úpadcu. V uvedenom prípade ide o plnenie,

ktorého právny dôvod je v sociálnom poistení určený priamo zákonom o sociálnom poistení

a teda vyplýva priamo zo zákona. Pričom plnenie poskytované zamestnancom úpadcu zo

strany X. nie je porovnateľné k plneniu ručiteľa, spoludlţníka, prípadne záloţcu. Plnenie

dávok garančného poistenia t. z. jeho výplata zamestnancom neprichádza nikdy do úvahy

z pozície úpadcu. Úpadca ako zamestnávateľ nikdy nie je ani nebude platiteľom dávok

z garančného poistenia svojim zamestnancom. Úpadca môţe svojim zamestnancom vyplácať

jedine mzdu a iné pracovnoprávne nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a nikdy

nebude svojim zamestnancom vyplácať dávky z garančného poistenia. Jedine X. je zmocnená

priamo zákonom k výplate dávok z garančného poistenia, avšak nie namiesto úpadcu.

Pohľadávka ţalobcu vznikla priamo na základe predpisov verejného práva a preto nie je

moţné ju stotoţňovať alebo zamietať s plnením záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, teda

s normami súkromného práva. X. ako aj jej právny nástupca X., a. s. si uplatňuje toto plnenie

ako pohľadávku voči úpadcovi v konkurznom konaní podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona

o sociálnom poistení.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutia prvostupňového, ako aj

odvolacieho súdu, sú vecne správne. Nestotoţňuje sa s právnym názorom ţalobcu ohľadne

ustanovenia , ţe nejde o taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. Slovné

spojenie „ako“ v prvej vete odseku je podľa názoru ţalovaného alternatívou

slovného spojenia „a to“ teda neznamená podľa názoru ţalovaného rovnako ako podľa názoru

prvostupňového a druhostupňového súdu, príkladný výpočet, ale taxatívny výpočet. Teda len

tie pohľadávky, ktoré sú uvedené v ustanovení a , alebo v iných

ustanoveniach , je moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate. Iné pohľadávky

nevymenované v ustanovení a alebo v iných ustanoveniach nie je

moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate a to ani v prípade, ak dôjde k ich vzniku

po vyhlásení konkurzu.

Dovolateľ uvádza, ţe v prípade výplaty dávok zo X., nejde o plnenie záväzkov

namiesto úpadcu. Garančné poistenie ako jeden z druhou sociálneho poistenia,

je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré poistenie má zabezpečiť

náhradu mzdových nárokov zamestnancov úpadcu v prípade platobnej neschopnosti

zamestnávateľa. Podľa znenia vyplatením dávok

garančného poistenia sa zamestnávateľ (úpadca) stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom

dlţníka. Je nepochybné, ţe ţalobcovi podaním ţiadosti zamestnancov úpadcu o výplatu dávok

z garančného fondu vznikla povinnosť namiesto úpadcu ako platobne neschopného

zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom úpadcu náhradu mzdových nárokov. V danom

prípade sa preto jedná o budúcu pohľadávku ( ) vzniknutú po vyhlásení

konkurzu, ktorá vznikla ţalobcovi z dôvodu plnenia náhrady mzdových nárokov

zamestnancov úpadcu namiesto platobne neschopného úpadcu právnym predchodcom

ţalobcu t. j. plnenia záväzku namiesto úpadcu.

X. na základe výkazov disponuje všetkými rozhodujúcimi údajmi, ktoré sú potrebné

pre plnenie dávky z garančného fondu a pre prihlásenie pohľadávky v rámci konkurzného

konania bez ohľadu na to, či boli doručené vyplnené tlačivá pre poskytnutie dávky

garančného poistenia v zmysle ustanovenia v znení neskorších

predpisov.

Namieste je tieţ otázka, či suma vyplatených dávok garančného poistenia, je skutočne

pohľadávkou, ktorú si môţe vôbec X. prihlásiť v rámci konkurzného konania a to z dôvodu,

ţe podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov

zamestnávateľ platí poistné na garančné poistenie. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní garančne

poistení, vytvárajú z poistného na garančné poistenie, na základe princípu solidarity balík

finančných prostriedkov, ktoré X. následne v prípade platobnej neschopnosti niektorého

z týchto zamestnávateľov, pouţije na výplatu dávok garančného poistenia. To znamená, ţe

výplatu dávok garančného poistenia X. pouţije vlastné naakumulované finančné prostriedky

zamestnávateľov.

Ţalovaný je tieţ toho názoru, ţe pohľadávka na vyplatenej dávky garančného

poistenia, nie je podľa ustanovenia v znení neskorších

predpisov postupiteľná. Zmluva o postúpení pohľadávok č. P- X. zo dňa 7. 5. 2008 je podľa

názoru ţalovaného absolútne neplatným právnym úkonom a ţalobca X., a. s. nie je aktívne

legitimovaným subjektom v tomto konaní. Ţalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie

ţalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§

243a ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, po c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa je dovolanie tieţ prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zamenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Napokon v zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právoplatnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , preto, ţe jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku, podľa neho po právnej stránke zásadného

významu. Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bol dovolateľ

oprávnený jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to právne len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd

dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich

riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

Vzhľadom na to, sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať

skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, na ktoré nebola odvolacím súdom

vyslovená prípustnosť dovolania.

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia

otázky zásadného právneho významu, za ktorú povaţoval otázku, či pohľadávka X. – dávka

garančného poistenia upravená o sociálnom poistení v znení zmien

a doplnkov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate v zmysle §

87 o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov.

Odvolací súd sám uvedenú otázku vyriešil tak, ţe i napriek tomu, ţe pohľadávka

ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, nejde o pohľadávku proti podstate. Netýka sa správy

a ani speňaţenia majetku, ktorý podlieha konkurzu, rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti

podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv,

alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku,

ktorá vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok garančného poistenia podľa zákona

o sociálnom poistení. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia

zákon o konkurze a reštrukturalizácii neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti

podstate. Preto uvedenú pohľadávku nepovaţoval za pohľadávku proti podstate.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe so zreteľom na medze dovolacieho prieskumu v danom

prípade nepreskúmaval a nemohol preskúmať správnosť skutkových záverov odvolacieho

súdu ani opodstatnenosť námietok ţalobcu i ţalovaného skutkovej povahy, keďţe platná

právna úprava umoţňovala dovolaciemu súdu v dovolacom konaní riešiť len právnu otázku

so zreteľom na zásadný právny význam, v ktorej bola vyslovená prípustnosť dovolania,

dovolací súd neposudzoval ani správnosť právnych záverov súdov o iných právnych otázkach

neţ otázky na riešenie, ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Vzhľadom na uvedené

dovolací súd neposudzoval ani otázku aktívnej legitimácie ţalobcu, platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky medzi X. a X., a. s., B., správnosť postupu pri prihlasovaní

pohľadávky, dôvodnosť, či nedôvodnosť samotnej pohľadávky.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení

účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu patrí do sociálneho poistenia aj

garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa

na upokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie.

Platobná neschopnosť zamestnávateľa je definovaná v ustanovení § 12 zákona

č. v znení zmien a doplnkov (znenie zákona, ktorý bol účinný ku dňu

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) je zamestnávateľ platobne neschopný, ak súd

rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok

majetku. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu

o vyhlásení konkurzu, alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ako to vyplýva z § 18 zákon o sociálnom

poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a d/

a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia

z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/

a d/ a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky nároku na

dávku garančného poistenia sú upravené v § 102 zákona o sociálnom poistení a výška dávky

garančného poistenia je upravená v § 103 zákona o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky

garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka.

Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení

zmien a doplnkov pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné

pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon;

pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu,

ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy

alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných

zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca

prevádzkuje podnik úpadcu, alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa povaţujú za pohľadávky

z prevádzkovania podniku (§ 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Je potrebné uviesť, ţe pri riešení dovolacej otázky Najvyšší súd má na zreteli, ţe pri

svojej rozhodovacej činnosti interpretuje právne predpisy z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri

riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, ţe prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj

z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.

Výkladom (interpretáciou) práva rozumieme zisťovanie a objasňovanie zmyslu

a obsahu právnych noriem za účelom ich pochopenia a správneho a jednotného praktického

pouţívania. Pochopenie určitého právneho textu predpokladá pochopenie jeho jednotlivých

častí, teda pochopenie jednotlivých slov, či viet. Na druhej strane však význam týchto častí

závisí od kontextu, v ktorom sa nachádzajú. Moţno ich teda správne pochopiť len

pochopením celého textu.

Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje

obsah a význam interpretovaného textu, predovšetkým právnych noriem. V právnej teórii sa

postupne vyšpecifikovali ako všeobecne uznávané najmä tieto metódy výkladu: jazykový

výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad, teologický výklad.

Pri vyuţití gramatického výkladu ustanovenia § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii sa odvolací súd nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý povaţuje

za taxatívne vymedzenie pohľadávok proti podstate. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

v § 87 výslovne označuje, ţe pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho

konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých

to ustanovuje tento zákon (napr. § 21 ods. 3), dane, clá, poplatky, poistné na zdravotné

poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie

nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených

mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. V ustanovení § 87 ods. 2

zákone o konkurze a reštrukturalizácii však nie je konečný výpočet pohľadávok, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu, keďţe po texte „pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré

vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje

vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi „pohľadávky proti podstate sú

pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá atď., teda

príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môţu vzniknúť

po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávky, ktoré sú v § 87 ods. 2

zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedené za spojkou „ako“ sú len demonštratívne

vymedzené a zákon o konkurze a reštrukturalizácii pouţitím slovného spojenia „ako“

nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle

ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďţe pohľadávka X. vznikla

z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, pouţitím jazykového

výkladu odvolací súd má za to, ţe predmetnú pohľadávku moţno povaţovať za pohľadávku

proti podstate.

Aj logickým výkladom, pri ktorom sa zmysel právnej normy zisťuje pomocou

pravidiel formálnej logiky, ak vychádzame z logickej zásady, ţe nemôţe súčasne platiť určité

tvrdenie aj jeho opak, môţeme dospieť k záveru, ţe predmetná pohľadávka je pohľadávkou

proti podstate.

Pri pouţití historického výkladu treba uviesť, ţe právny predpis vzniká v určitej

historicky danej spoločenskej situácii, ktorá podmieňuje jeho vznik a určuje jeho obsah.

Účel, cieľ, ktorý zákonodarca sledoval vydaním právnej úpravy a tým lepšie pochopenie

úmyslu zákonodarcu, pomôţu zistiť najmä úvodné všeobecné ustanovenia zákona, dôvodová

správa, prípadne iné materiály súvisiace so vznikom právneho predpisu. Doplňujúce

informácie môţu poskytnúť aj zmapovanie odbornej literatúry a periodickej tlače z obdobia

prípravy, či schvaľovania právneho predpisu. V rámci historického výkladu má význam aj

metóda porovnávania neskoršej právnej úpravy so skoršou právnou úpravou. Predchádzajúca

právna úprava v o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

v § 31 ods. 6 písm. i/ uvádza aj peňaţné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného

fondu. V tomto písmene uvádza i ďalšie pohľadávky, ktoré sú tieţ uvedené v § 87 ods. 2

ako zákon o konkurze a reštrukturalizácii daňové pohľadávky, poistné na zdravotné poistenie,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky

na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu. V návrhu zákona

z 9. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze

a reštrukturalizácii, ktorý bol po schválení Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom

Slovenskej republiky vrátený na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej

republiky v § 87, v § 87a. „Pohľadávky proti všeobecnej podstate“, sú pri pohľadávkach,

ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie,

poistné na sociálne poistenie uvedené aj vyplatené dávky garančného poistenia, tieţ príspevky

na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

V dôvodovej správe k návrhu novely k aţ sa uvádza, ţe

v týchto ustanoveniach sa definujú pohľadávky proti všeobecnej podstate a poradie ich

uspokojovania v prípade, ţe nie je moţnosť uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate

v tom istom poradí v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. V § 87b sa definujú pohľadávky

proti oddelenej podstate a poradie ich uspokojovania z dôvodov právnej istoty zabezpečeného

veriteľa, ako aj správcu, za pohľadávky proti oddelenej podstate sa povaţujú len náklady

speňaţenia, rozvrhu a odmena správcu a z ostatných nákladov súvisiacich so správou

konkurznej podstaty, najmä tie ktoré boli schválené príslušným orgánom t. j. zabezpečeným

veriteľom. V § 87c sa upravuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate, tieto sa

uplatňujú u správcu, ktorý je povinný na poţiadanie bez zbytočného odkladu veriteľovi

pohľadávky proti podstate písomne oznámiť, či ju uznáva v akej výške a poradí. Aj z hľadiska

historických súvislostí vzniku danej právnej normy, z hľadiska historického výkladu za

pouţitia metódy porovnania skoršej právnej úpravy so súčasnou a navrhovanou právnou

normou, odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávka ţalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu a to dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate.

So zreteľom na uvedené dovolací súd je toho názoru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dovolanie ţalobcu bolo dôvodné (§ 241 ods.

2 písm. c/ ). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková