Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (68)d6e/361623.66e15b.pdf
PDF · 156.3 KB
No categories available
5Obdo/2/2010
Najvyšší súd 5Obdo/2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: X., a.s., C.C., IČO: X.,
proti ţalovanému: Ing. J. Ž. PhD., B., správca konkurznej podstaty úpadcu A., a. s., B. „v
konkurze“, zastúpeného advokátkou JUDr. G. M., PhD., so sídlom G., s. r. o., P., o určenie
pravosti pohľadávky vo výške 30 280,02 Eur (912 216,-- Sk), vedenej na Okresnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27 Cbi 13/2007 o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2009 č. k. 43 CoKR 3/2009-118, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 20. októbra 2009 č. k. 43 CoKR 3/2009-118 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. júna 2009, č. k. 27 Cbi 13/2007-100
ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu nárok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pôvodný ţalobca X.
so sídlom v B. sa svojim návrhom domáhala, ţe jej pohľadávka vo výške
912 216,-- Sk je pohľadávkou proti podstate vzniknutej z dôvodu vyplatenia dávok
garančného poistenia. Ţalovaný prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu, výšky
a poradia s tým, ţe sa nejedná o pohľadávky proti podstate, ale o pohľadávky, ktoré si mal
ţalobca prihlásiť ako podmienené pohľadávky prihláškou. Uznesením zo dňa 5. marca 2009,
pod č. k. 27 Cbi 13/2007-87, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu tak, ţe
ţalobca X. so sídlom v B., I. pobočka Ţ., z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila X., a. s.,
C.. K uvedenej zámene na strane ţalobcu došlo z dôvodu, ţe na základe jej zmluvy
o postúpení pohľadávok č. P- X. zo 7. mája 2008, ktorá nadobudla účinnosť dňa
9. 5. 2008, postúpila X., U., B. ako postupca pohľadávku voči úpadcovi spoločnosti X., a. s.
ako postupníkovi so všetkými právami s ňou spojenými.
Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmenu, alebo zánik práva, či
povinnosti sa môţu viazať na splnenie podmienky. Na nemoţnú podmienku, na ktorú je zánik
práva, alebo povinnosti viazaný sa neprihliada.
Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej
splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia ak od jej
splnenia závisí, či následky, ktoré uţ nastali, pominú.
Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku
podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky,
o ktorých to ustanovuje zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky,
ktoré sa uplatňujú prihláškou.
X. tak vznikla pohľadávka podľa § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom zabezpečení po vyhlásení konkurzu ako budúca pohľadávka, ktorá sa
prihlasuje ako podmienená a je priamo zo zákona vylúčená ako pohľadávka proti podstate.
Preto X. bola povinná plniť z garančného poistenia z dôvodu neplnenia záväzkov zo strany
zamestnávateľa voči zamestnancom, a preto sa podľa názoru súdu prvého stupňa jedná
o plnenie záväzku poisťovňou za úpadcu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, ţe plnenie
dávok garančného poistenia nie je uvedené ako pohľadávka proti podstate
v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. O trovách
konania rozhodol v súlade s ustanovením § 100 ZKR.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. októbra 2009, č. k. 43 CoKR 3/2009-
118 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 27 Cbi 13/2007-100,
z 3. júna 2009. Náhradu trov odvolacieho konania ţalovanému nepriznal. Súčasne vyslovil,
ţe proti tomuto rozsudku pripúšťa dovolanie. V odôvodnení uviedol, ţe rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Predmetom sporu je určenie, či pohľadávky uplatnené
pôvodným ţalobcom u správcu konkurznej podstaty sú pohľadávkami proti podstate.
Prihlásené pohľadávky predstavujú vyplatené dávky z garančného poistenia pre prípad
platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nároku zamestnancov. Podľa § 2
písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patrí
do sociálneho poistenia aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec uvedený
v § 4 ods. 1 písm. a/ (fyzická osoba v pracovnom pomere) má nárok na dávku garančného
poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôţe uspokojiť nároky tohto
zamestnanca.
Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia
vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním
ţiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky. Podľa § 116 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia ţiadosti o priznanie
tejto dávky. Podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného
poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka.
Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo v § 87 ZoKR. Medzi
pohľadávky proti podstate patria v 1. rade všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ale len pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňaţovaním toho majetku, ktorý
podlieha konkurzu. Ďalej podľa § 87 ods. 2 zákona ZoKR medzi pohľadávky proti podstate
patria aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak sú určené taxatívnym
výpočtom na vecnom princípe. ZoKR sem zaraďuje dane poplatky, clá poistné na zdravotné
poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie
nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených
mimo pracovného pomeru. Medzi pohľadávky proti podstate zaraďuje ZoKR výţivné
na maloleté deti bez ohľadu na to, kedy pohľadávka vznikla, odmenu správcu (táto môţe
vzniknúť len po vyhlásení konkurzu) ako aj ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti
podstate prehlasuje zákon. Osobitným druhom pohľadávok proti podstate sú pohľadávky,
ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, alebo časti podniku. ZOKR v § 87 ods.
1 veta in fine výslovne prehlasuje, ţe pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené
pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Je nesporné, ţe pôvodný ţalobca vyplatil dávky garančného poistenia aţ po vyhlásení
konkurzu a podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplatením dávky garančného
poistenia sa stal veriteľom úpadcu (dlţníka). Táto pohľadávka nesporne vznikla veriteľovi aţ
po vyhlásení konkurzu.
I napriek tomu, ţe pohľadávka ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa
správy a ani speňaţovania majetku, ktorý podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí medzi
pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 ZOKR
a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo z dohôd
o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla
veriteľovi na základe plnenia dávok z garančného poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Mzda, alebo plat zamestnanca, ako aj ďalšie nároky zamestnancov z pracovných
zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkou proti
podstate vtedy, ak by si takúto pohľadávku uplatňoval zamestnanec, ktorému pohľadávka
vznikla z pracovnej zmluvy, alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného
pomeru. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZOKR
neprehlasuje (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v zákone č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý explicitne prehlasuje peňaţnú
náhradu vyplatenú zamestnancom garančného fondu za pohľadávku proti podstate v § 31
ods. 6 písm. i/ tohto zákona) ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Z týchto
dôvodov nie je moţné uvedenú povaţovať za pohľadávku proti podstate.
Okresný súd v Banskej Bystrici správne povaţoval túto pohľadávku za budúcu
pohľadávku, ktorá sa prihlasuje v zmysle § 28 ods. 4 ZOKR ako podmienená pohľadávka.
Budúce pohľadávky nie sú podmienenými pohľadávkami, tak ako to upravuje
§ 36 Občianskeho zákonníka. Podmienené právne úkony v zmysle § 36 Občianskeho
zákonníka sú také, v ktorých vznik, zmena, alebo zánik práva (povinnosti je viazaný
na podmienku) ZoKR počíta len s pohľadávkami, ktoré vzniknú z právnych úkonov,
v ktorých je dohodnutá odkladacia podmienka a nie podmienka rozväzovacia, pretoţe podľa
§ 99 ZoKR výťaţok zo speňaţenia majetku podliehajúcemu konkurzu, určený podľa rozvrhu
na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca, vydá veriteľovi aţ keď pohľadávka
vznikne. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťaţku,
v konkurze sa na podmienenú pohľadávku uţ neprihliada.
Pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú podmienenými pohľadávkami,
pretoţe vznik uplatnených pohľadávok nie je viazaný na odkladaciu podmienku, ktorá by bola
dohodnutá v právnom úkone, z ktorého pohľadávka vzniká (v hmotnoprávnom úkone).
V skutočnosti ide o budúce pohľadávky, tak ako to predpokladá § 28 ods. 4 ZoKR, teda
o pohľadávky, ktoré môţu, ale nemusia v budúcnosti vzniknúť (v posudzovanom prípade
najskôr po vyhlásení konkurzu), ak nastane určitá právna skutočnosť (napríklad vyplatenie
dávky). Táto právna skutočnosť nie je však zmluvným dojednaním v právnom úkone
od ktorej by závisel vznik práva (zánik) tak ako to upravuje § 36 Občianskeho zákonníka.
Nejde o pohľadávky z právnych úkonov, v ktorých by bola dohodnutá zmluvnými stranami
podmienka, ale o budúce pohľadávky, ktoré sú vymedzené v § 28 ods. 4 ZoKR sa však
prihlasujú ako podmienené pohľadávky.
Ţalobca oprávnene tvrdil, ţe nie je v právnej pozícii ručiteľa, alebo spoludlţníka a ani
záloţcu úpadcu. Právne vzťahy ručenie, záloţného práva ako aj pristúpenia k záväzku
a prevzatie záväzku upravuje vo svojich ustanoveniach Občiansky zákonník. Plnenie dávky
garančného poistenia podľa osobitného zákona nemoţno subsumovať pod ţiaden z uvedených
inštitútov záväzkového práva v súkromnej regulácii vykonanej Občianskym zákonníkom.
Pohľadávka z titulu dávok garančného poistenia, je pohľadávka, ktorá vznikla na základe
predpisu, ktorý patrí do verejného práva. Pre účely uplatňovania pohľadávok v konkurznom
konaní sa musí pohľadávka veriteľa posudzovať ako pohľadávka, ktorá bola vyvolaná tým, ţe
ţalobca plnil za úpadcu.
Otázku, či ide o pohľadávku proti podstate povaţoval odvolací súd za otázku
zásadného právneho významu a preto pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Ide
o precedens, v ktorom sa rieši moţnosť a spôsob uplatňovania pohľadávok X.. Pokiaľ by
nešlo o pohľadávku proti podstate a ani o budúcu pohľadávku, znamenalo by to prakticky, ţe
veriteľovi by sa odmietla moţnosť uplatniť pohľadávku na súde, čo by znamenalo
denegatioinsitiae.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 220 O. s. p.
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe určí, ţe pohľadávky ţalobcu
vo výške 29 822,14 Eur (898 422,-- Sk) a vo výške 457,87 Eur (13 794,-- Sk) uplatnené dňa
12. 10. 2007 a 30. 10. 2007 spolu vo výške 30 280,02 Eur (912 216,-- Sk) v konkurznom
konaní ako pohľadávky proti podstate vzniknuté z dôvodu vyplatenia dávok garančného
poistenia sú pohľadávkami proti podstate.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom dovolateľ videl v tom, ţe
napadnutým rozhodnutím sa prakticky odmieta moţnosť X. uplatniť si v konkurznom konaní
pohľadávky vzniknuté výplatou dávok garančného poistenia v zákonom stanovenej lehote.
Súd nesprávne vyloţil a aplikoval právny predpis tvrdením, ţe pohľadávku vzniknutú
výplatou dávky z garančného fondu nie je moţné zaradiť ako pohľadávku proti podstate
a pohľadávku kvalifikoval ako budúcu pohľadávku. Podľa názoru ţalobcu ide jednoznačne
o pohľadávky proti podstate a nie o budúce pohľadávky v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z časového hľadiska ide o pohľadávky vzniknuté po
vyhlásení konkurzu, s čím sa zhodoval aj právny názor vyslovený v rozsudku. Ţalobca má za
to, ţe z vecného hľadiska ide o pohľadávky, ktoré v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii zaraďujeme medzi ďalšie nároky zamestnancov úpadcu
z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru a preto
nesúhlasí s právnym názorom súdov. Zásadne sa nestotoţňuje s právnym názorom súdu, ktorý
ako argument pre nedefinovanie pohľadávky proti podstate vzniknutej výplatou z garančného
fondu povaţuje fakt, ţe ustanovenie § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
taxatívne ustanovuje, ktoré pohľadávky môţu byť povaţované za pohľadávky proti podstate.
Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkami proti
podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou
a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena
správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti
podstate nie sú podmienené pohľadávky o ktorých to ustanovuje zákonov. Podľa ustanovenia
§ 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti podstate sú tie
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane poplatky, clá, poistné
na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu
a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu a pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach
uzatvorených mimo pracovného pomeru. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia
pouţitím jazykového, logického a systematického výkladu jednoznačne vyplýva, ţe nakoľko
je v ustanovení § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pouţité „ako“ (ako dane,
poplatky, ...) nie sú pohľadávky proti podstate uvedené taxatívne, ale len demonštratívne.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii teda pouţitím slovného spojenia „ako“ automaticky
nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle
ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a teda je moţné sem zaradiť aj
pohľadávky X., a. s. vzniknuté z titulu výplaty dávok garančného poistenia. Odvolací súd sa
čiastočne stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe v prípade pohľadávok z titulu dávok
z garančného poistenia nejde o poistené pohľadávky, tak ako ich upravuje § 36 Občianskeho
zákonníka, ale tieto pohľadávky jednoznačne subsumoval pod § 28 ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii ako budúce pohľadávky. Podľa názoru ţalobcu však výkladom uvedeného
ustanovenia, či uţ pouţitím jazykového, logického alebo systematického výkladu, nie je
moţné uvedené pohľadávky tu zaradiť.
Ak by X. mala povinnosť prihlásiť uvedené pohľadávky ako podmienené (budúce)
v rámci stanovenej lehoty 45 dní, nemá zákonom garantovanú moţnosť určiť výšku
pohľadávky, ani okruh osôb, ako aj nemá moţnosť účtovne ich preukázať a preto takýto
postup vopred určuje, ţe kaţdá pohľadávka bude musieť byť popretá. Z hľadiska procesu
prihlasovania pohľadávok do konkurzu v rámci 45-dňovej lehoty určenej zákonom
o konkurze a reštrukturalizácii je pre X. prakticky nemoţné prihlásiť takúto pohľadávku bez
presnej špecifikácie, s určením splatnosti, výšky a potvrdenia o jej evidencii v účtovníctve,
kde pri absencii uvedených údajov vyţadovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je
pohľadávka X. popretá, čím fakticky dochádza k popretiu práva X. (a jej právneho nástupcu),
aby jeho pohľadávka bola uznaná.
Nesprávne právne posúdenie ţalobca vidí tieţ v tom, ţe v prípade výplaty dávok
zo strany X. ide o plnenie záväzkov namiesto úpadcu. V uvedenom prípade ide o plnenie,
ktorého právny dôvod je v sociálnom poistení určený priamo zákonom o sociálnom poistení
a teda vyplýva priamo zo zákona. Pričom plnenie poskytované zamestnancom úpadcu zo
strany X. nie je porovnateľné k plneniu ručiteľa, spoludlţníka, prípadne záloţcu. Plnenie
dávok garančného poistenia t. z. jeho výplata zamestnancom neprichádza nikdy do úvahy
z pozície úpadcu. Úpadca ako zamestnávateľ nikdy nie je ani nebude platiteľom dávok
z garančného poistenia svojim zamestnancom. Úpadca môţe svojim zamestnancom vyplácať
jedine mzdu a iné pracovnoprávne nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a nikdy
nebude svojim zamestnancom vyplácať dávky z garančného poistenia. Jedine X. je zmocnená
priamo zákonom k výplate dávok z garančného poistenia, avšak nie namiesto úpadcu.
Pohľadávka ţalobcu vznikla priamo na základe predpisov verejného práva a preto nie je
moţné ju stotoţňovať alebo zamietať s plnením záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, teda
s normami súkromného práva. X. ako aj jej právny nástupca X., a. s. si uplatňuje toto plnenie
ako pohľadávku voči úpadcovi v konkurznom konaní podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutia prvostupňového, ako aj
odvolacieho súdu, sú vecne správne. Nestotoţňuje sa s právnym názorom ţalobcu ohľadne
ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, ţe nejde o taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. Slovné
spojenie „ako“ v prvej vete odseku § 87 ZKR je podľa názoru ţalovaného alternatívou
slovného spojenia „a to“ teda neznamená podľa názoru ţalovaného rovnako ako podľa názoru
prvostupňového a druhostupňového súdu, príkladný výpočet, ale taxatívny výpočet. Teda len
tie pohľadávky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR, alebo v iných
ustanoveniach ZKR, je moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate. Iné pohľadávky
nevymenované v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR alebo v iných ustanoveniach ZKR nie je
moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate a to ani v prípade, ak dôjde k ich vzniku
po vyhlásení konkurzu.
Dovolateľ uvádza, ţe v prípade výplaty dávok zo X., nejde o plnenie záväzkov
namiesto úpadcu. Garančné poistenie ako jeden z druhou sociálneho poistenia,
je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré poistenie má zabezpečiť
náhradu mzdových nárokov zamestnancov úpadcu v prípade platobnej neschopnosti
zamestnávateľa. Podľa znenia § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplatením dávok
garančného poistenia sa zamestnávateľ (úpadca) stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom
dlţníka. Je nepochybné, ţe ţalobcovi podaním ţiadosti zamestnancov úpadcu o výplatu dávok
z garančného fondu vznikla povinnosť namiesto úpadcu ako platobne neschopného
zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom úpadcu náhradu mzdových nárokov. V danom
prípade sa preto jedná o budúcu pohľadávku (§ 28 ods. 4 ZKR) vzniknutú po vyhlásení
konkurzu, ktorá vznikla ţalobcovi z dôvodu plnenia náhrady mzdových nárokov
zamestnancov úpadcu namiesto platobne neschopného úpadcu právnym predchodcom
ţalobcu t. j. plnenia záväzku namiesto úpadcu.
X. na základe výkazov disponuje všetkými rozhodujúcimi údajmi, ktoré sú potrebné
pre plnenie dávky z garančného fondu a pre prihlásenie pohľadávky v rámci konkurzného
konania bez ohľadu na to, či boli doručené vyplnené tlačivá pre poskytnutie dávky
garančného poistenia v zmysle ustanovenia § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov.
Namieste je tieţ otázka, či suma vyplatených dávok garančného poistenia, je skutočne
pohľadávkou, ktorú si môţe vôbec X. prihlásiť v rámci konkurzného konania a to z dôvodu,
ţe podľa ustanovenia § 128 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
zamestnávateľ platí poistné na garančné poistenie. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní garančne
poistení, vytvárajú z poistného na garančné poistenie, na základe princípu solidarity balík
finančných prostriedkov, ktoré X. následne v prípade platobnej neschopnosti niektorého
z týchto zamestnávateľov, pouţije na výplatu dávok garančného poistenia. To znamená, ţe
výplatu dávok garančného poistenia X. pouţije vlastné naakumulované finančné prostriedky
zamestnávateľov.
Ţalovaný je tieţ toho názoru, ţe pohľadávka na vyplatenej dávky garančného
poistenia, nie je podľa ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov postupiteľná. Zmluva o postúpení pohľadávok č. P- X. zo dňa 7. 5. 2008 je podľa
názoru ţalovaného absolútne neplatným právnym úkonom a ţalobca X., a. s. nie je aktívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní. Ţalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie
ţalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, v ktorom
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§
243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, po c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie tieţ prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zamenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci.
Napokon v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právoplatnej stránke zásadného významu.
Dovolanie je v danej veci prípustné podľa § 238 ods. 3 O. s. p., preto, ţe jeho
prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku, podľa neho po právnej stránke zásadného
významu. Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bol dovolateľ
oprávnený jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a to právne len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd
dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich
riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O. s. p.).
Vzhľadom na to, sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať
skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, na ktoré nebola odvolacím súdom
vyslovená prípustnosť dovolania.
Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia
otázky zásadného právneho významu, za ktorú povaţoval otázku, či pohľadávka X. – dávka
garančného poistenia upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zmien
a doplnkov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate v zmysle §
87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov.
Odvolací súd sám uvedenú otázku vyriešil tak, ţe i napriek tomu, ţe pohľadávka
ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, nejde o pohľadávku proti podstate. Netýka sa správy
a ani speňaţenia majetku, ktorý podlieha konkurzu, rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti
podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv,
alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku,
ktorá vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok garančného poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia
zákon o konkurze a reštrukturalizácii neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti
podstate. Preto uvedenú pohľadávku nepovaţoval za pohľadávku proti podstate.
Dovolací súd zdôrazňuje, ţe so zreteľom na medze dovolacieho prieskumu v danom
prípade nepreskúmaval a nemohol preskúmať správnosť skutkových záverov odvolacieho
súdu ani opodstatnenosť námietok ţalobcu i ţalovaného skutkovej povahy, keďţe platná
právna úprava umoţňovala dovolaciemu súdu v dovolacom konaní riešiť len právnu otázku
so zreteľom na zásadný právny význam, v ktorej bola vyslovená prípustnosť dovolania,
dovolací súd neposudzoval ani správnosť právnych záverov súdov o iných právnych otázkach
neţ otázky na riešenie, ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Vzhľadom na uvedené
dovolací súd neposudzoval ani otázku aktívnej legitimácie ţalobcu, platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi X. a X., a. s., B., správnosť postupu pri prihlasovaní
pohľadávky, dôvodnosť, či nedôvodnosť samotnej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu patrí do sociálneho poistenia aj
garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa
na upokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie.
Platobná neschopnosť zamestnávateľa je definovaná v ustanovení § 12 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zmien a doplnkov (znenie zákona, ktorý bol účinný ku dňu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) je zamestnávateľ platobne neschopný, ak súd
rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu
o vyhlásení konkurzu, alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ako to vyplýva z § 18 zákon o sociálnom
poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a d/
a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia
z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/
a d/ a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky nároku na
dávku garančného poistenia sú upravené v § 102 zákona o sociálnom poistení a výška dávky
garančného poistenia je upravená v § 103 zákona o sociálnom poistení.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky
garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka.
Podľa ustanovenia § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
zmien a doplnkov pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné
pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon;
pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu,
ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy
alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných
zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca
prevádzkuje podnik úpadcu, alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa povaţujú za pohľadávky
z prevádzkovania podniku (§ 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Je potrebné uviesť, ţe pri riešení dovolacej otázky Najvyšší súd má na zreteli, ţe pri
svojej rozhodovacej činnosti interpretuje právne predpisy z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri
riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, ţe prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj
z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.
Výkladom (interpretáciou) práva rozumieme zisťovanie a objasňovanie zmyslu
a obsahu právnych noriem za účelom ich pochopenia a správneho a jednotného praktického
pouţívania. Pochopenie určitého právneho textu predpokladá pochopenie jeho jednotlivých
častí, teda pochopenie jednotlivých slov, či viet. Na druhej strane však význam týchto častí
závisí od kontextu, v ktorom sa nachádzajú. Moţno ich teda správne pochopiť len
pochopením celého textu.
Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje
obsah a význam interpretovaného textu, predovšetkým právnych noriem. V právnej teórii sa
postupne vyšpecifikovali ako všeobecne uznávané najmä tieto metódy výkladu: jazykový
výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad, teologický výklad.
Pri vyuţití gramatického výkladu ustanovenia § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii sa odvolací súd nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý povaţuje
za taxatívne vymedzenie pohľadávok proti podstate. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
v § 87 výslovne označuje, ţe pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho
konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých
to ustanovuje tento zákon (napr. § 21 ods. 3), dane, clá, poplatky, poistné na zdravotné
poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie
nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených
mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. V ustanovení § 87 ods. 2
zákone o konkurze a reštrukturalizácii však nie je konečný výpočet pohľadávok, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu, keďţe po texte „pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje
vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi „pohľadávky proti podstate sú
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá atď., teda
príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môţu vzniknúť
po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávky, ktoré sú v § 87 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedené za spojkou „ako“ sú len demonštratívne
vymedzené a zákon o konkurze a reštrukturalizácii pouţitím slovného spojenia „ako“
nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle
ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďţe pohľadávka X. vznikla
z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, pouţitím jazykového
výkladu odvolací súd má za to, ţe predmetnú pohľadávku moţno povaţovať za pohľadávku
proti podstate.
Aj logickým výkladom, pri ktorom sa zmysel právnej normy zisťuje pomocou
pravidiel formálnej logiky, ak vychádzame z logickej zásady, ţe nemôţe súčasne platiť určité
tvrdenie aj jeho opak, môţeme dospieť k záveru, ţe predmetná pohľadávka je pohľadávkou
proti podstate.
Pri pouţití historického výkladu treba uviesť, ţe právny predpis vzniká v určitej
historicky danej spoločenskej situácii, ktorá podmieňuje jeho vznik a určuje jeho obsah.
Účel, cieľ, ktorý zákonodarca sledoval vydaním právnej úpravy a tým lepšie pochopenie
úmyslu zákonodarcu, pomôţu zistiť najmä úvodné všeobecné ustanovenia zákona, dôvodová
správa, prípadne iné materiály súvisiace so vznikom právneho predpisu. Doplňujúce
informácie môţu poskytnúť aj zmapovanie odbornej literatúry a periodickej tlače z obdobia
prípravy, či schvaľovania právneho predpisu. V rámci historického výkladu má význam aj
metóda porovnávania neskoršej právnej úpravy so skoršou právnou úpravou. Predchádzajúca
právna úprava v zákone č. 328/1990 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
v § 31 ods. 6 písm. i/ uvádza aj peňaţné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného
fondu. V tomto písmene uvádza i ďalšie pohľadávky, ktoré sú tieţ uvedené v § 87 ods. 2
ako zákon o konkurze a reštrukturalizácii daňové pohľadávky, poistné na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky
na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu. V návrhu zákona
z 9. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, ktorý bol po schválení Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom
Slovenskej republiky vrátený na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej
republiky v § 87, v § 87a. „Pohľadávky proti všeobecnej podstate“, sú pri pohľadávkach,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie,
poistné na sociálne poistenie uvedené aj vyplatené dávky garančného poistenia, tieţ príspevky
na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
V dôvodovej správe k návrhu novely zákona č. 7/2005 Z. z. k § 87a aţ § 87c sa uvádza, ţe
v týchto ustanoveniach sa definujú pohľadávky proti všeobecnej podstate a poradie ich
uspokojovania v prípade, ţe nie je moţnosť uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate
v tom istom poradí v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. V § 87b sa definujú pohľadávky
proti oddelenej podstate a poradie ich uspokojovania z dôvodov právnej istoty zabezpečeného
veriteľa, ako aj správcu, za pohľadávky proti oddelenej podstate sa povaţujú len náklady
speňaţenia, rozvrhu a odmena správcu a z ostatných nákladov súvisiacich so správou
konkurznej podstaty, najmä tie ktoré boli schválené príslušným orgánom t. j. zabezpečeným
veriteľom. V § 87c sa upravuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate, tieto sa
uplatňujú u správcu, ktorý je povinný na poţiadanie bez zbytočného odkladu veriteľovi
pohľadávky proti podstate písomne oznámiť, či ju uznáva v akej výške a poradí. Aj z hľadiska
historických súvislostí vzniku danej právnej normy, z hľadiska historického výkladu za
pouţitia metódy porovnania skoršej právnej úpravy so súčasnou a navrhovanou právnou
normou, odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávka ţalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení
konkurzu a to dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate.
So zreteľom na uvedené dovolací súd je toho názoru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dovolanie ţalobcu bolo dôvodné (§ 241 ods.
2 písm. c/ O. s. p.). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b
O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková