Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/46/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B (predtým so sídlom Trnavská cesta 82), 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Nám. M. Benku 2 (predtým so sídlom Pajštúnska 5), 811 07 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. Vladimír Budiač, so sídlom kancelárie Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, správca úpadcu: TABAKOLAND, a.s., v konkurze, so sídlom Ventúrska 9, 811 01 Bratislava, IČO: 35 741 155, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -66 zo dňa 15.01.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -66 zo dňa 15.01.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenia a , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj “) a ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhovel žalobe podanej veriteľom Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorou sa domáhal určenia, že správcom popretá pohľadávka, vzniknutá titulom náhrady poistného plnenia z garančného fondu, je pohľadávkou proti podstate a bude z podstaty uspokojená. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že úpadca bol držiteľom motorového vozidla MERCEDES, EČV: BA- XXXIP, prevádzkou ktorého bola spôsobená vecná škoda na diaľničnom zariadení v Maďarsku. Nakoľko k vozidlu v čase poistnej udalosti nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, žalobca v zmysle . plnil poškodenému z garančného fondu.

1.1. Súd prvej inštancie v hodnotení skutkového stavu uviedol, že poistnej udalosti došlo dňa 05.10.2010. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 22.06.2011. O vzniku poistnej udalosti (dopravnej nehody) bol žalobca upovedomený maďarskou kanceláriou poisťovateľov listom zo dňa 06.08.2012, na základe čoho následne vykonal šetrenia na zistenie, či vozidlo má povinné zmluvné poistenie. Na plnenie bol žalobca vyzvaný maďarskou stranou listom z 26.09.2012. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky nemožno spájať s momentom, kedy si žalobca písomne voči úpadcovi uplatnil svoj nárok, ani s momentom vzniku dopravnej nehody, ale až momentom, kedy žalobca poskytol žalovanému plnenie namiesto škodcu (úpadcu). Poukázal na to, že vzhľadom na cezhraničný charakter dopravnej nehody, sa vzťahy medzi členskými kanceláriami riadia dokumentom Internal Regulations, zverejnenom vo vestníku EU č. L192/23 z 31.07.2003, v zmysle ktorého sa povinnosť žalobcu konať a vykonať šetrenie okolností nehody spája s momentom nadobudnutia informácie o nej. Žalobca takto konal. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že pohľadávka vo výške 1.588,08 EUR, ktorej výška nebola sporná, je pohľadávkou proti podstate, keďže vznikla titulom náhrady poistného plnenia poskytnutého poškodenému z garančného fondu podľa

Uplatňovanú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatnil bez príslušenstva (úrokov z omeškania), súd vzhliadol dôvodnou, považujúc ju za pohľadávku proti podstate a žalobe preto vyhovel. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde najvyšší súd dospel k obdobnému záveru, a ktoré rozhodnutie je podľa prvoinštančného súdu analogicky použiteľné aj v prejednávanej veci. Trovy konania žalobcovi nepriznal z dôvodu, že tento si ich náhradu neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, z odvolacieho dôvodu podľa (ďalej aj „“), ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Napadnutému rozhodnutiu ďalej vytýkal nedostatok riadneho odôvodnenia. Nestotožnil sa ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že popretá pohľadávka má povahu pohľadávky proti podstate ( ). Podľa žalovaného správcu ust. , v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „v rozhodnom znení“), medzi pohľadávky proti podstate zaraďuje všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu len v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Konkurzný zákon v citovanom ustanovení vymedzuje pohľadávky proti podstate účelovo tým, že ide o pohľadávky vzniknuté pri správe a speňažovaní majetku podstaty a zároveň sú určené časovo tak, že moment ich vzniku nastal po vyhlásení konkurzu. Žalobcom prihlásenú pohľadávku nie je možné zaradiť ani pod jednu z pohľadávok upravených . Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , o ktoré prvoinštančný súd oprel svoj právny názor, odvolateľ uviedol, že ide o dve rozdielne skutkové podstaty a dva rozdielne dôvody vzniku pohľadávok prihlásených do konkurzu. Žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR posudzuje skutkovo odlišnú situáciu, a to insolvenciu zamestnávateľa, za ktorého plní Sociálna poisťovňa z garančného fondu, pričom posudzovaná pohľadávka v danej veci nesporne vznikla veriteľovi až po vyhlásení konkurzu a súvisí so zákonnou ochranou zamestnancov platobne neschopného zamestnávateľa v konkurze. Nárok žalobcu v prejednávanej veci má základ v zákone o povinnom zmluvnom poistení a nemožno ho subsumovať pod v rámci poistného. Pohľadávka žalobcu vznikla dávno pred dátumom vyhlásenia konkurzu. V odvolacej argumentácii uviedol, že v súpise žiadnej z podstát, ktorý vyhotovil pôvodný správca Mgr. Marek Benko, sa motorové vozidlo MERCEDES, EČV: BA-XXX IP nenachádza a nie je zapísané do žiadnej z podstát. Vznik pohľadávky proti podstate je spojený s majetkom podstaty. Žalobca, ako správca podstaty, však označeným vozidlom nijako nedisponuje, nespravuje ho, o jeho existencii nemá žiadnu vedomosť, preto nemal ani dôvod zaradiť ho do podstaty. Správca preto žalobcom prihlásenú pohľadávku považuje za budúcu, respektíve podmienenú pohľadávku, ktorá mala byť v predmetnom konkurze riadne prihlásená prihláškou do 45 dní od vyhlásenia konkurzu v zmysle . Odvolateľ prvoinštančnému súdu ďalej vytýkal nevysporiadanie sa s nasledovnými podstatnými tvrdeniami: a) k dopravnej nehode došlo 05.10.2010, avšak konkurz na žalovaného bol právoplatne vyhlásený 22.06.2011, b) pohľadávka nebola žalobcom riadne prihlásená v lehote 45 dní, preto na ňu nie je možné prihliadať, c) pohľadávka žalobcu nespĺňa zákonné podmienky pohľadávky proti podstate, d) motorové vozidlo, s ktorým bola spôsobená škoda, nie je majetkom žalovaného, nie je zapísané v súpise majetku, žalovaný správca s ním nedisponuje, nemá o ňom informácie, z tohto dôvodu je vylúčená jeho správa a speňažovanie, a teda akékoľvek škody spôsobené jeho prevádzkou pred vyhlásením konkurzu nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na tvrdeniach prezentovaných pred súdom prvej inštancie. Argumentoval tým, že úpadca bol držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorým dňa 05.10.2010 vodič W. N. zavinil dopravnú nehodu a spôsobil vecnú škodu na diaľničnom zariadení v Maďarsku. Nakoľko vozidlo v danom čase nebolo zmluvne poistené, žalobca v zmysle § 24 ZoPPZ uhradil poškodenému vzniknutú škodu. Zotrval na tvrdení, že pohľadávka vzniká až momentom, kedy žalobca plnil namiesto toho, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPPZ. Uviedol, že žalobca si v danom konaní neuplatňuje náhradu škody, ale ide o regres, teda vrátenie vyplateného plnenia poskytnutého z garančného fondu. Skutočnosť, že vozidlo nebolo zapísané do konkurznej podstaty, nemôže byť kladená na ťarchu žalobcu a znemožniť mu domôcť sa nároku. Pokiaľ by súd pripustil záver prezentovaný žalovaným, potom by sa žalobca nikdy nemohol domôcť svojho plnenia a nemal by priestor na uplatnenie pohľadávky voči úpadcovi. Podľa žalobcu pohľadávka popretá žalovaným vznikla po vyhlásení konkurzu, v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a to prevádzkou vozidla MERCEDES, EČV: BA-XXXIP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené, už nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod odvolania, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či rozhodnutie obsahuje dostatočné a riadne odôvodnenie a či nesprávnou právnou argumentáciou nebola súdom prvej inštancie odňatá žalobcovi možnosť pred týmto súdom konať ( ).

7. Za znemožnenie uskutočňovania strane sporu patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia, sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

8. Odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, dôvodmi odvolania a k nemu doručenými vyjadreniami, dospel k záveru, že dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia, sú predčasné, nedostatočne skutkovo podložené, pri absencii dostatočnej právnej argumentácie. Absencia skutkovej a právnej argumentácie bráni strane sporu v realizácii jej procesných práv, čím sa jej zmenšuje rozsah možností riadne pred súdom konať.

9. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyplýva dôležitosť a dôraz na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (napr. , , ).

10. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia ( v spojení s a v spojení s ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v jej právnom posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

11. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, je mimo akúkoľvek pochybnosť, samozrejme sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku vyhláseného v incidenčnom spore sa z vyššie uvedených požiadaviek nevymyká. Aj tento rozsudok musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Tieto atribúty napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nespĺňa.

13. Odvolací súd považuje za dôvodné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s jeho podstatnými skutkovými tvrdeniami predloženými v jeho procesnej obrane.

14. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmetné vozidlo netvorí majetok podstaty, nie je zahrnuté do súpisu žiadnej z podstát, správca o ňom nemá vedomosť a nepovažuje ho za majetok úpadcu, pričom

pre vznik pohľadávky proti podstate sa vyžaduje nielen jej bezpodmienečný súvis s majetkom podstaty, ale aj skutočnosť, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu a v súvislosti so správou a speňažovaním podstaty.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že zo skutkového stavu zrejmého z obsahu spisu a žalobcom predloženého dôkazu - výpisu z evidencie Dopravného inšpektorátu PZ je zrejmé, že vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., úpadca mal postavenie držiteľa vozidla. Podľa obsahu predmetného dôkazu založeného na č. l. 39/47 je postavenie úpadcu ako držiteľa vozidla mapované len do 11.08.2010, pričom k vzniku škody (dopravnej nehode) došlo 05.10.2010. Súd prvej inštancie tak nemal ustálenú ani základnú skutočnosť, v akom postavení vo vzťahu k predmetnému vozidlu bol úpadca v čase vzniku dopravnej nehody, ani v časovom slede po nej. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, že vozidlo nie je majetkom úpadcu, netvorí súpis podstát a pohľadávka žalobcu už len pre túto skutočnosť nemôže mať oporu v ust. , navyše nespĺňa žiadnu zo zákonných definícií pohľadávok proti podstate. Nezodpovedal ani žalobcom nastolené tvrdenia, že pohľadávka úpadcu má povahu podriadenej pohľadávky podliehajúcej režimu podania prihlášky podľa .

16. Odvolací súd vzhliadol dôvodnou a stotožnil sa i s odvolacou námietkou žalovaného, že rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci sp. zn. , ktorým súd prvej inštancie podporil dôvodnosť svojho právneho záveru, nie je v prejednávanej veci aplikovateľné. Citované rozhodnutie vychádza nielen z odlišnej kauzy, ale aj odlišného právneho základu veci. Táto zásadná odlišnosť skutkového a právneho základu (ochrana zamestnancov platobne neschopného zamestnávateľa - úpadcu z prostriedkov sociálneho systému a plnenie za škodu spôsobenú vozidlom bez zákonného poistenia) neumožňuje jeho uplatnenie v prejednávanej veci.

17. Ohľadne právneho posúdenia žalobcom uplatňovanej pohľadávky a jej vzniku, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , v ktorom dovolací súd v odpovedi na predmetnú otázku uviedol, že regresný nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov (o ktorý ide i v prejednávanej veci) je novým originálnym nárokom (nejde teda o nárok na náhradu škody). V právnej argumentácii dôvodov rozhodnutia dovolací súd uviedol, že „Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu.“

18. S argumentáciou žalobcu sa teda možno stotožniť len v tvrdení, že jeho pohľadávka vznikla poskytnutím plnenia z garančného fondu, ku ktorému došlo v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Skutočnosť, že k plneniu žalobcu došlo v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, však sama o sebe neznamená, že jeho pohľadávka spĺňa povahu pohľadávky proti podstate.

19. Podstatou incidenčného sporu je vyriešenie sporných nárokov voči podstate. Sleduje sa ním dosiahnutie spravodlivého a primeraného uspokojenia oprávnených nárokov (riadne prihlásených pohľadávok) konkurzných veriteľov. Povinnosťou súdu je preto vykonať riadne a dostatočné zistenie skutkového stavu, zodpovedať podstatné skutkové tvrdenia sporných strán, vysporiadať sa s predloženými dôkazmi, vrátane zodpovedania otázky, ktoré z navrhovaných dôkazov a prečo prvoinštančný súd nevykonal. Na základe takto zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu prvoinštančný súd právne zodpovie podstatnú a rozhodujúcu otázku tohto typu incidenčného konania, ktorou je záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti popieracieho prejavu žalovaného, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku o určenie popretej pohľadávky.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť svoje pochybenia identifikované v ods. 13 až 19. tohto odôvodnenia a vysporiadať sa so závermi odvolacieho súdu. Najmä si prvotne uvedomiť predmet sporu vo vzťahu k popieraciemu dôvodu správcu, a to aj vo vzťahu k požiadavke obsiahnutej v .

23. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).