Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_23S-291-2013.pdf
PDF · 120.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/291/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti žalovanému: Y.. R. T., L.., ul. L.. U. XX, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ťažiar, spol. s r.o., ul. Ľ. Štúra 8, 960 01 Zvolen, o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, za pohľadávku proti podstate, takto
rozhodol:
I./ Súd u r č u j e , že v konkurznom konaní úpadcu Ťažiar, spol. s r.o., Ľ. Štúra 8, 960 01 Zvolen, IČO 36 798 886, sp. zn. 2K/77/2012, pohľadávka žalobcu po právnom predchodcovi Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 1 892,70 Eur je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zároveň pohľadávka žalobcu po právnom predchodcovi Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálna poistenie za mesiac január až marec 2013 v celkovej výške 6.624,41 Eur, je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, doručil dňa 13.08.2013 na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, za pohľadávku proti podstate, tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že dňa 11.01.2013 bolo vydané uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/77/2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 12/2013 zo dňa 17.01.2013 a začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi: Ťažiar, spol. s r.o. so sídlom, Ľ. Štúra 8, 960 01 Zvolen. Uznesenie okresného súdu bolo zverejnené dňa 22.01.2013 v obchodnom vestníku č. 19/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil Y.. R. T., L.. Sociálna poisťovňa podaním č. 333-154/2013-4;18593-3/2013-BA zo dňa 18.07.2013 v súlade s § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii uplatnila pohľadávku vo výške 13.184,10 Eur, ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia na základe rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu 29.05.2013. Pohľadávku vo výške 6 624,21 Eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.03.2013 ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného na nemocenské poistenie a starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity za mesiac január až marec 2013 vo výške 19 808,30 Eur. Správca listom zo dňa 29.07.2013 neuznal 1.) v plnom rozsahu pohľadávku z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vo výške 1 892,70 Eur, uplatnenú písomným podaním zo dňa 18.07.2013 ako pohľadávku proti podstate. Správca uznal len alikvotnú časť pohľadávky proti podstate z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 11 291,40 Eur, a teda neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 1 892,70 Eur. Podľa názoru správcu sa v prípade ostatných prihlásených pohľadávok (v rozsahu popretej časti prihlásenej pohľadávky proti podstate, t.j. vo výške 1 892,70 Eur) jedná o pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v konkurze sa v zmysle ustanovenia § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou.
Sociálna poisťovňa po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vyplatila bývalým zamestnancom úpadcu z titulu peňažných náhrad z garančného fondu dňa 29.05.2013 sumu v celkovej výške 13 184,10 Eur.
Na podporu svojich tvrdení sociálna poisťovňa poukazovala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 9Sžso/7/2011, ako aj na rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.10.2010 sp. zn. 16Cbi/3/2010. Ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii žiadne obmedzenia týkajúce sa výšky uplatnenej pohľadávky nepozná. Ide o nárok - pohľadávku žalobcu voči odporcovi, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Názor správcu a jeho postup pri popieraní časti uplatnenej pohľadávky vo výške 1 892,70 Eur z dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) žalobca považoval za nesprávny a nedôvodný, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka iba zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu z garančného fondu.
Správca neuznal v plnom rozsahu pohľadávku z titulu neuhradeného poistného za nemocenské poistenie, starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity vo výške 6 624,41 Eur z toho dôvodu, že sa nejedná o pohľadávku, ktorá súvisí so správou a speňažovaním majetku. K tomuto tvrdeniu sociálna poisťovňa uviedla, že pre určenie ako prihlásiť pohľadávku do konkurze, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. V tomto prípade bol deň 29.01.2013 (uverejnené v Obchodnom vestníku č. 19/2013 zo dňa 28.01.2013). K uvedenému dňu bol správca v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z toho dôvodu a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevku s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu uhradiť. Sociálna poisťovňa pri prihlasovaní svojich pohľadávok a uplatňovaní pohľadávok proti podstate vychádzala z § 139 ods. 1, 141 ods. 1, 142 ods. 1, 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako aj z opatrenia Ministerstva financií SR. Sociálna poisťovňa ďalej poukazovala na § 169 zákona o sociálnom poistení, ako aj na opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/24035/2005-74 zo dňa 30.11.2005, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovnej osnove pre sociálnu poisťovňu. Podľa § 33 ods. 5 uvedeného opatrenia „pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma.“ Evidenciu pohľadávky v účtovníctve sociálnej poisťovne viaže predmetné opatrenie na výkaz poistného a príspevkov.
Pre vznik pohľadávky sociálnej poisťovni je dôležité, aby boli súčasne splnené dva momenty: 1.) predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby sa neskôr mohla pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii) 2.) splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko už neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka a až vtedy môže sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka (dovtedy je známa len výška poistného, ale nemožno povedať, že sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka). V súvislosti s § 87 ods. 2 písm. i) zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa zaraďuje poistné medzi pohľadávky proti všeobecnej podstate. S poukazom na § 88 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa nie vždy musí ukončiť prevádzka podniku. Nakoľko po vyhlásení konkurzu nebola ukončená registrácia odporcu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen a odporca naďalej predkladal mesačné výkazy poistného a príspevkov, žalobca mal za to, že po vyhlásení konkurzu dňa 28.02.2013, 17.04.2013, 17.03.2013 sa naďalej pokračovalo v prevádzke podniku, a to napriek tomu, že žalovaný - správca konkurznej podstaty za žalovaného po vyhlásení nebol schopný uhrádzať poistné na sociálne poistenie v lehote splatnosti a tým pádom nesplnil jednu zo základných podmienok prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu. Sociálna poisťovňa je toho názoru, že v prevádzkovaní podniku sa pokračovalo až do 31.03.2013, kedy bola ukončená registrácia odporcu sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, (doručené 05.04.2013). Z predložených dôkazov je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu (29.01.2013) sa pohľadávky žalobcu vzniknuté z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac január až marec 2013 nemohli nachádzať v účtovníctve žalobcu, nakoľko mesačné výkazy poistného a príspevkov za mesiac január až marec 2013 k tomuto dňu predložené neboli, a teda nebola známa ani výška predmetných pohľadávok žalobcu. Žalovaný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2013 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka vo Zvolene dňa 28.02.2013 vo výške 1 575,46 Eur, splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 28.02.2013. Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2013 predložil žalovaný Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 17.04.2013 vo výške 1 302,77 Eur, splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala 02.04.2013. Žalovaný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac marec 2013 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava 17.04.2013 vo výške 3 745,98 Eur, splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala 30.04.2013. Na základe uvedených skutočností, a to predloženia mesačných výkazov poistného a príspevkov, ako aj splatnosť poistného, nastali vo všetkých troch prípadoch jednoznačne po vyhlásení konkurzu, a keďže úpadca bol aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu a žalobca je toho názoru, že poistné na sociálne poistenie za mesiac január až marec 2013 v celkovej výške 6 624,41 Eur je pohľadávkou súvisiacou s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že pohľadávkami proti podstate sú všetky peňažné náhrady vyplatené z garančného fondu. Žalovaný poukazoval na znenie § 87 ods. 2 písm. l) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sú pohľadávkami proti podstate len tie pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ktoré predstavujú dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkami proti podstate. Pričom pracovnoprávnymi nárokmi, ktoré sú pohľadávkou proti podstate sú len tie pracovnoprávne nároky, ktoré sú špecifikované v § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tieto pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ktoré predstavujú dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate si má sociálna poisťovňa prihlásiť prihláškou ako ostatné pohľadávky v súlade s novelizovaným znením § 28 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže žiadnemu zo zamestnancov nebola správcom prideľovaná práca v súvislosti so správou konkurznej podstaty, ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku, nakoľko podnik nie je počas konkurzu prevádzkovaný, je možné uvažovať len o tých pracovnoprávnych nárokoch zamestnancov, ktoré spadajú pod znenie ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. pohľadávkou proti podstate sú tie pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz vyhlásený a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený.
Pohľadávku z titulu neuhradeného bežného poistenia za obdobie január až marec 2013 vo výške 6 624,41 Eur bola správcom popretá, nakoľko sa podľa názoru správcu nejedná o pohľadávku proti podstate. Pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú zákon za pohľadávku proti podstate výslovne označuje. Pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré sú definované v § 87 ods. 2, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach. Pohľadávka, ktorá hmotnoprávne vznikla počas konkurzu, avšak nie je označená zákonom ako pohľadávka proti podstate, nie je pohľadávkou proti podstate. Takáto pohľadávka sa uplatňuje v konkurze prihláškou. Uplatnená pohľadávka nespadá pod žiadne ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto nie je pohľadávkou proti podstate. Žalobcom uplatnená pohľadávka sudcu vznikla počas konkurzu, avšak nie je označená zákonom za pohľadávku proti podstate. Žalobcom uplatnená pohľadávka síce vznikla počas konkurzu, avšak nie je označená zákonom za pohľadávku proti podstate. Podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: písm. k)
- pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné, dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že okrem podmienky, že pohľadávka vznikla počas konkurzu, musí byť splnená ďalšia podmienka, a to, že pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku. Žiadnemu zo zamestnancov nebola správcom prideľovaná práca v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku, nakoľko podnik úpadcu bol už v čase vyhlásenia konkurzu nefunkčný.
Podaním zo dňa 25.11.2013 pôvodný žalobca - Sociálna poisťovňa navrhla zmenu účastníka konania na strane žalobcu z toho dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. BA-133635/2013 zo dňa 27.08.2013 postúpila sociálna poisťovňa ako postupca pohľadávku voči spoločnosti Ťažiar, spol. s r.o., spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava. Pôvodným účastník - Sociálna poisťovňa navrhla, aby súd podľa § 92 ods. 2 a 4 O.s.p. pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu. Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupník vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu.
Na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/291/2013-109 zo dňa 17.12.2013 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta 8-10 pribral do konania ako účastníka konania na strane žalobcu Slovenskú konsolidačnú, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005.
Žaloba pôvodne napadla na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 60Cbi/11/2013-86 zo dňa 30.08.2013 Okresný súd v Banskej Bystrici postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici bolo v podstate zdôvodnené § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je vecne príslušný krajský súd, ktorý je príslušný na preskúmavanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia.
Súd sa oboznámil s oznámením zamestnávateľa o vzniku platovej neschopnosti zo dňa 18.03.2013, s prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 18.07.2013, s oznámením o uznaní časti prihlásenej pohľadávky proti podstate, a zoznámenie o popretí časti prihlásenej pohľadávky proti podstate zo dňa 29.07.2013, z rekapituláciou vyplatených dávok s dátumom splatnosti 29.05.2013, s potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia zo dňa 08.04.2013, so žiadosťami o dávku garančného poistenia W. I., L. C., Y. G., T. G., O. U., N.. T. O., Y. O., ďalej s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky vo Zvolene zo dňa 23.05.2013 o vyplatení garančného poistenia pre žiadateľov pre vyplatenie garančného poistenia zo dňa 15.05.2013, ďalej z registračného listu zamestnávateľa zo dňa 05.04.2013, z mesačného výkazu poistného príspevku za mesiac január 2013, február 2013, marec 2013, ďalej z prihlášky pohľadávky proti podstate v konkurze č. 2K/77/2012 zo dňa 18.07.2013, zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA133635/2013, ďalej z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/77/2012 a na základe takto predložených dôkazov súd v určovacej žalobe žalobcovi
- právnemu nástupcovi po sociálnej poisťovni vyhovel tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku z nasledujúcich dôvodov:
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ, výšku určenú orgánom, inštitúciu alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 3 ZKR, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určenie tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydá.
Z § 32 ods. 5, 6 citovaného zákona vyplýva, že ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy odôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 32 ods. 9 citovaného zákona, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
V danom prípade správca konkurznej podstaty oznámil pôvodnej žalobkyni - sociálnej poisťovni listom zo dňa 29.07.2013, ktorý bol doručený žalobkyni 30.07.2013, že neuznal v plnom rozsahu pohľadávku z titulu vyplatených dávok z garančného plnenia vo výške 1 892,70 Eur uplatnenú písomným podaním zo dňa 18.07.2013, ako pohľadávku proti podstate. Správca uznal len alikvotnú časť pohľadávky proti podstate z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 11 291,40 Eur, a teda neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 1 892,70 Eur. Z listu ďalej vyplýva, že správca úpadcu neuznal v plnom rozsahu pohľadávku z titulu neuhradeného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity vo výške 6.624,41 Eur, uplatnenú písomným podaním zo dňa 18.07.2013 ako pohľadávku proti podstate. Žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 13.08.2013, to znamená, že žaloba bola podaná včas.
Ustanovenia § 32 ods. 13 ZKR zakladá vecnú príslušnosť správneho súdu na rozhodovanie o popretej pohľadávke ako inštitútu obchodného práva, ktoré patrí do odvetvia súkromného práva. V danom prípade však nejde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa piatej časti O.s.p., ale ide o rozhodovanie o určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Žalobca sa určovacím petitom domáha odstránenia spornosti žalobcovho práva. Osobitný predpis, a to zákon o konkurze a reštrukturalizácii zmocňuje správny súd, aby rozhodoval vo veciach, ktoré patria do odvetvia súkromného práva - obchodného zákonníka. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má veriteľ, ktorému bola prihlásená pohľadávka popretá správcom konkurznej podstaty a pasívne legitimovaný je správca konkurznej podstaty, ktorý konkurznú pohľadávku poprel.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, sociálnym poistením je aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Podľa § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť mzdové nároky poistenca.
Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku garančného poistenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 109 ods. 2 citovaného zákona, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
Podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom sociálnej poisťovne a sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.
Podľa § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, základným predpokladom pre určenie pohľadávky proti podstate je skutočnosť, že pohľadávka vznikla po vzniku konkurzu.
Medzi účastníkmi je nesporné, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/77/2012 zo dňa 11.01.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 12/2013 zo dňa 17.01.2013 začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi: Ťažiar, spol. s r.o., so sídlom Ľ. Štúra 8, Zvolen. Ďalším uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/77/2012 zo dňa 22.01.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 19/2013 zo dňa 28.01.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil Y.. R. T., L.. Sociálna poisťovňa si prihlásila pohľadávku vo výške 13 184,10 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikala po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia a ďalej pohľadávku vo výške 6 624,21 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity za mesiac január až marec 2013. Spolu bola prihlásená pohľadávka vo výške 19 808,30 Eur. Žalovaný neuznal v podstate pohľadávku sociálnej poisťovne z toho dôvodu, že sa nejedná o pohľadávky proti podstate.
Pokiaľ ide o charakter pohľadávky vzniknutej z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia, záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatením mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nie je veriteľom úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. Vznik pohľadávky navrhovateľa je teda pohľadávkou vzniknutou z garančného poistenia a nie zo mzdových nárokov zamestnancov. Jedná sa o pohľadávku vzniknutú zo sociálneho poistenia (garančného poistenia) ako nároku a pohľadávky odlišnej od mzdových nárokov zamestnancov.
Platobná neschopnosť zamestnávateľa je definovaná v ustanovení § 12 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov, zamestnávateľ je platobne neschopný, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu, lebo zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky nároku na dávku garančného poistenia sú upravené v § 102 o sociálnom poistení a výška dávky garančného poistenia je upravená v § 103 zákona o sociálnom poistení.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom sociálnej poisťovne a sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.
Podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v rámci konkurzu inak ako rozvrhom z výťažku, zo speňaženia majetku úpadcu. Aj tieto pohľadávky sa uspokojujú z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, no na ich uspokojenie nie je potrebné vyhotoviť rozvrh výťažku, ani nemusia byť prihlásené do konkurzného konania prihláškou. Definícia pohľadávok proti podstate sa novelou (zákonom č. 348/2011 Z.z.) zásadne zmenila, pričom hlavná zmena nastala v tom, že v súčasnosti už nie je hlavným kritériom na to, aby pohľadávka bola pohľadávkou proti podstate, čas jej vzniku, ale charakter pohľadávky. Časový faktor ostal pri definícii konkrétnych typov pohľadávok proti podstate zachovaný, no nie je jediným kritériom na vyhodnotenie, či ide o pohľadávku proti podstate alebo nie. Okrem toho novela (zákonom č. 348/2011 Z.z.) opätovne tak, ako tomu bolo do 31.12.2005 za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zaradila do zákona poradie, v akom sa majú pohľadávky proti podstate uspokojovať, teda pohľadávky proti podstate rôzneho charakteru už nemajú v rámci konkurzného konania rovnaké postavenie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne uvádza, ktoré pohľadávky sa považujú za pohľadávky proti podstate. Medzi základným členením pohľadávok proti všeoboecnej podstate sú aj pohľadávky uvedené v § 87 ods. 2 písm. i), l). Podľa ods. 2 písm. l) citovaného zákona, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.
Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, poplatku, clo, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu, alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. i) ako aj písm. l) sú nesporne pohľadávkami, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a zo samotného znenia § 87 ods. 2 písm. l) vyplýva, že sa jedná o pohľadávku proti podstate.
Aj pri logickom a historickom výklade ustanovení § 87 účinných k 01.01.2012, platí že pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ako aj pohľadávky z garančného fondu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávky proti postate (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obdo/2/2010 zo dňa 27.05.2010).
Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o pohľadávky poistného, že sa nejedná o pohľadávku súvisiacu so správou a speňažovaním majetku, pretože po vyhlásení konkurzu správca neprideľoval prácu zamestnancom a z toho dôvodu nespĺňa náležitosti pohľadávky voči podstate. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúceho vznik všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného sa nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhý poistného. V súvislosti s § 88 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vyhlásením konkurzu nemusí vždy ukončiť prevádzka podniku. Po ukončení konkurzu nebola ukončená registrácia žalovaného v sociálnej poisťovni. Žalovaný naďalej predkladal mesačné výkazy poistného a príspevkov aj po vyhlásení konkurzu v mesiaci február, apríl 2013 (28.02.2013, 17.04.2013, 17.04.2013). Žalovaný aj naďalej pokračoval v prevádzke podniku i napriek tomu, že po vyhlásení konkurzu nebol schopný uhrádzať poistné na sociálne poistenie. registrácia bola ukončená dňom 31.03.2013, až do tohto dňa žalovaný v podstate udržiaval podnik v prevádzke.
Bolo povinnosťou správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou zhodnotiť možnosť pokračovania v prevádzkoví podniku po vyhlásení konkurzu a v prípade, že po vyhlásení konkurzu neboli dané možnosti na ďalšom prevádzkovaní podniku, bolo povinnosťou správcu prevádzkovanie podniku ukončiť. Vzhľadom k tomu, že správca konkurznej podstaty v prevádzkovaní podniku pokračoval až do 31.03.2013 (31.03.2013 bola ukončená registrácia odporcu v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen, doručené 05.04.2013), žalovaný predkladal mesačné výkazy za mesiace január, február, marec 2013, zamestnávateľ bol preto povinný zaplatiť a odviesť poistné za uvedené mesiace.
Pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukazoval na to, že po vyhlásení konkurzu nebola žiadnemu zo zamestnancov prideľovaná práca, nakoľko podnik nebol počas konkurzu prevádzkovaný, a že je možné uvažovať len o tých pracovnoprávnych nárokoch zamestnancov, ktoré spadajú pod znenie ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd k tomu uvádza, že je potrebné rozlišovať vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou - v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca, ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. Z uvedeného záveru možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca - poisteného, i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom.
Zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Krajský súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny založený na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške.
Zákon č. 461/2003 Z.z. nemá špeciálne ustanovenie o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností žalobe žalobcu vyhovel tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, pretože na základe predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov, ako aj splatnosti poistného nastali skutočnosti po vyhlásení konkurzu, úpadca bol aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu, poistné na sociálnom poistení za mesiace január až marec 2013 je pohľadávkou súvisiacou s prevádzkou podniku počas konkurzu a je preto pohľadávkou proti podstate.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania i napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože žalobca si náhradu trov konania neuplatňoval.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).