Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67Cbi-1-2022.pdf
PDF · 121.07 KB
Case nature
Area
Subarea
67Cbi/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s. so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, ako správca úpadcu: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze“, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, v konaní o určenie pohľadávok vo výške 3.691,27 eur za pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze“, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/12/2019 vo výške 3.691,27 eur z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávkou proti podstate.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2022 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze“, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/12/2019 vo výške 3.691,27 eur z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávkou proti podstate. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/12/2019-91 zo dňa 10.10.2019, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 200/2019 dňa 16.10.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/12/2019-1366 zo dňa 6.8.2020 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 155/2020 dňa 12.8.2020 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený LawService Recovery, k.s. so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003. Žalobca si podaním č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 22.12.2021 prihlásil pohľadávky vo výške 9.138,89 eur ako pohľadávky proti podstate, ktorá vznikli v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu podľa § 102 a 103 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Podaním zo dňa 13.1.2022 doručeným žalobcovi 14.1.2022 správca úpadcu oznámil žalobcovi, že prihlásené pohľadávky proti podstate vo výške 9.138,89 eur neuznáva v časti 5.518,09 eur, keď neuznal ich právny dôvod, výšku a poradie jej uspokojenia, pretože časť pohľadávky predstavuje vyplatené dávky z garančného fondu za kalendárny mesiac 08/2019 a 09/2019, teda za obdobie pred vyhlásením konkurzu a časť pohľadávky, ktorá predstavuje vyplatené dávky z garančného fondu u zamestnancov A. B., C. D. a E. F. za kalendárny mesiac 10/2019, teda mesiac v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárne mesiace 12/2019 a 01/2020 mesiace po vyhlásení konkurzu, pričom vyplatené dávky prevyšujú sumu štvornásobku životného minima. Správca ako dôvod
neuznania časti pohľadávok za kalendárny mesiac 10/2019 v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárne mesiace 12/2019 a 01/2020 mesiace po vyhlásení konkurzu uviedol, že podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sú pohľadávkami proti podstate pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne prepočítal nároky zamestnancov za obdobie 10/2019, keď pri prepočte postupoval podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Pohľadávka proti všeobecnej podstate žalobcu z vyplatených dávok garančného poistenia za obdobie 10/2019 u uvedených zamestnancov predstavuje sumu 6.213,67 eur, z toho správca uznal pohľadávku proti podstate v sume 2.522,40 eur čo do právneho dôvodu, výšky a poradia uspokojenia a neuznal sumu 3.691,27 eur (A. B. vyplatené 1.850,19 eur, uznané 840,80 eur, C. D. vyplatené 1.926,38 eur, uznané 840,80 eur, E. F. vyplatené 2.437,10 eur a uznané 840,80 eur). Pohľadávky Sociálnej poisťovne z vyplatených dávok garančného poistenia vznikli okamihom ich vyplatenia, t.j. dňa 15.1.2021, 21.9.2021 a 15.11.2021. V súlade s ust. § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Žalobca poukázal na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii výšku uspokojenia pohľadávky titulom vyplatenia dávky z garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) žiadnym spôsobom nelimituje, nejde už o pohľadávku zamestnanca ale o pohľadávku Sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu. Dal do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/291/2013 zo dňa 30.1.2014 a sp. zn. 43CoKR/4/2018 zo dňa 19.4.2018.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že ako správca uznal pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR len v časti vo výške 3.620,80 eur, pričom v ostatnej časti vo výške 5.518,09 eur uplatnenú pohľadávku neuznal čo do právneho dôvodu a čo do výšky, o čom oznámenie zaslal žalobcovi dňa 13.01.2022. Žalovaný neuznal uplatnenú pohľadávku z časti vo výške 1.826,82 eur z dôvodu, že táto časť predstavovala vyplatené dávky z garančného fondu za kalendárne mesiace 08/2019 a 09/2019, teda za obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a z časti vo výške 3.691,27 eur z dôvodu, že dávky z garančného fondu vyplatené za kalendárne mesiace 10/2019, 12/2019 a 01/2020 prevyšovali sumu štvornásobku životného minima stanoveného v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoŽM“) v spojení s § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima (ďalej len „Opatrenie“). Po žalobcom akceptovanom neuznaní pohľadávky vo výške 1.826,82 sa tento žalobou domáha určenia uplatnenej pohľadávky vo výške 3.691,27 eur. Žalovaný uviedol, že nestotožňuje pracovnoprávne nároky zamestnanca v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR s pohľadávkami na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, nijakým spôsobom nerozporuje, že uplatnená pohľadávka vznikla dňom vyplatenia garančných dávok, teda dňa 13.12.2021, ani nerozporuje to, že je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia ako ani to, že nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky a že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou verejnoprávnou a nie súkromnoprávnou. Žalovaný súhlasil, že uplatnená pohľadávka je osobitnou pohľadávkou Sociálnej poisťovne, ktorá vznikla z verejnoprávneho vzťahu voči úpadcovi dňom vyplatenia garančných dávok. Podľa neho si žalobca nesprávne vykladá ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, keď tvrdí, že ZKR žiadnym spôsobom nelimituje výšku pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Žalovaný mal za to, že ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR priamo odkazuje na pracovnoprávne nároky, ktoré sú v zmysle ustanovení ZKR považované za pohľadávky proti podstate, pričom ZKR v § 87 ods. 2 písm. g) definuje pojem „pracovnoprávne nároky“, keď za tieto považuje mzdu zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Žalovaný vykladal ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR tak, že pokiaľ v ňom zákonodarca uviedol slovné spojenie „pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“, odkazoval týmto priamo na ustanovenia § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR, keď ako pohľadávku proti podstate priznáva Sociálnej poisťovni len právo na náhradu dávok, ktoré vyplatila zamestnancom úpadcu za ich pracovnoprávne nároky, ktoré by si títo zamestnanci mohli prihlásiť do konkurzu vedeného na majetok úpadcu ako pohľadávky proti podstate. V prípade ak by mal zákonodarca úmysel nelimitovať pohľadávky proti podstate uplatňované z titulu vyplatenia dávok garančného fondu ponechal by definíciu § 87 ods. 2 písm. l) ZKR bez časti „pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou
proti podstate“, teda by takto nešpecifikoval, že musí ísť o také pracovnoprávne nároky, ktoré sú zároveň pohľadávkou proti podstate. Zo zákonnej úpravy pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo upraviť pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR ako pohľadávky proti podstate, ktoré sa budú uspokojovať pred pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, a to v prípade, ak správca prideľuje zamestnancovi úpadcu prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, resp. v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, avšak len v sume určenej správcom, alebo v sume, ktorá vyplýva z dohody uzatvorenej so správcom. V prípade, ak správca zamestnancovi úpadcu prácu neprideľuje, resp. nemá so zamestnancom uzatvorenú žiadnu dohodu, z ktorej by vyplynul pracovnoprávny nárok a takýto pracovnoprávny nárok nie je ani určený správcom, tento zamestnanec má právo si svoj pracovnoprávny nárok do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, a to len vo výške limitovanej ZKR. Takýto zamestnanec má v zmysle § 87 ods. 3 ZKR právo aj na zvyšnú časť pracovnoprávnych nárokov, avšak tieto si musí prihlásiť do konkurzu vedeného na majetok úpadcu ako pohľadávky postupom podľa § 28 ZKR. Mal za to, keďže správca v konkurze vedenom na majetok úpadcu neprideľoval žiadnemu zamestnancovi prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, ani nemal so žiadnym zamestnancom uzatvorenú dohodu, z ktorej by vyplynul takýto pracovnoprávny nárok, ani žiadnemu zamestnancovi takýto pracovnoprávny nárok neurčil, nemohli vzniknúť žiadnemu zamestnancovi úpadcu pracovnoprávne nároky, ktoré by boli pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, pričom zamestnancom úpadcu mohli vzniknúť len pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Podľa neho v konkurze vedenom na majetok úpadcu nemohli vzniknúť pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) a h), a preto si Sociálna poisťovňa v konkurze vedenom na majetok úpadcu uplatnila pohľadávku ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR v spojení s § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, teda ako pohľadávku na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, keďže ide o dávku poskytnutú zamestnancom úpadcu za ich pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR obsahuje zákonnú limitáciu, pracovnoprávny nárok je pohľadávkou proti podstate najviac vo výške štvornásobku životného minima (4x 210,20 eur = 840,80 eur) mesačne, a to za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/8/2015 zo dňa 26.04.2016, kde súd vyslovil, že na pohľadávku Sociálnej poisťovne uplatnenú ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR sa v plnom rozsahu vzťahuje ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, ktoré pre účely právneho dôvodu a výšky pohľadávky Sociálnej poisťovne proti podstate určuje právny dôvod a výšku pracovnoprávneho nároku proti podstate; pracovnoprávny nárok proti podstate, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, sa uspokojuje najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac; pracovnoprávne nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu vo výške presahujúcej výšku štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac nie sú pohľadávkou proti podstate a je potrebné ich uplatniť v konkurze prihláškou; aj dávka vyplatená z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, je pohľadávkou Sociálnej poisťovne proti podstate len do výšky štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac, pretože len tento pracovnoprávny nárok je pohľadávkou proti podstate, ktorú si môže Sociálna poisťovňa následne uplatniť v konkurze proti úpadcovi ako pohľadávku proti podstate. Podľa žalovaného rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/291/2013 zo dňa 30.01.2014, na ktorý odkázal žalobca, nemožno aplikovať na skutkový stav v tomto konaní, pretože správca konkurznej podstaty v uvedenom konaní poprel pohľadávky Sociálnej poisťovne len čo do ich právneho dôvodu, keď ich nepovažoval za pohľadávky proti podstate, pričom súd sa zaoberal len otázkou, či sú takéto pohľadávky pohľadávkou proti podstate, ktorá je však v tomto súdnom konaní nesporná, pričom v tomto súdnom konaní správca poprel uplatnenú pohľadávku len čo do jej výšky, keď rozporuje jej výšku v zmysle zákonnej limitácie. Žalovaný sa vyjadril aj k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/4/2018 zo dňa 19.04.2018, podľa neho odvolací súd bez akéhokoľvek právneho základu, svojvoľne, nezákonne a v priamom rozpore s gramatickým a teleologickým výkladom ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR vykladá slovné spojenie „pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ ako „pracovno-právne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac v ktorom bol konkurz vyhlásený a kal. mesiaca, v ktorom bol pracovno-právny vzťah ukončený“, keď týmto spôsobom majú byť podľa odvolacieho súdu definované pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkami proti podstate, pričom odvolací súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil, akým postupom došiel k výkladu uvedeného slovného spojenia tak, ako ho uvádza. Žalovaný sa odvolával tiež na to, keďže žalobca nežaloval žalovaným neuznanú pohľadávku vo výške 1.826,82 eur, tak podľa neho žalobca uznal dôvod neuznania a časové hľadisko pracovnoprávnych nárokov, ktoré vznikli zamestnancom pred vyhlásením konkurzu, avšak sa mu zdalo nepochopiteľné prečo sa žalobca rozhodol rozporovať vecné hľadisko týchto pracovnoprávnych nárokov limitujúce ich maximálnu výšku (najviac štvornásobok sumy životného minima), keď obe hľadiská vyplývajú z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v krátkom čase pred pojednávaním tak, že v krátkosti zopakoval svoju argumentáciu uvedenú aj v žalobe, keď zotrval na svojom názore, že limit stanovený v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sa vzťahuje výlučne k pohľadávkam proti podstate uvedeným v § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, pričom pohľadávku z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu nemožno stotožňovať s pohľadávkou zamestnanca z titulu jeho pracovnoprávnych nárokov. a poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 52Cbi/1/2022, ktorý bol obom stranám tohto sporu známy, keďže v danom konaní vystupovali obe strany tohto konania.
4. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 24.1.2024, na ktorý sa strany nedostavili, pričom obom bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 12.1.2024, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP je zachovaná. Obe strany vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní výslovne súhlasili, aby súd na pojednávaní konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
5. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 52Cbi/1/2022 zo dňa 19.5.2023. Žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich predošlých písomných vyjadreniach.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie uplatnením pohľadávky proti podstate v konkurze č. 2K/12/2019 zo dňa 22.12.2021, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/291/2013, Oznámením o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 13.1.2022, Kontrolnou zostavou k žiadosti o dávku garančného poistenia, menným zoznamom zamestnancov s uplatnenými nárokmi a uznanou výškou pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/4/2018-126 zo dňa 19.4.2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/12/2019-91 zo dňa 10.10.2019 a uznesením o odvolaní správcov a o ustanovení žalovaného za správcu konkurznej podstaty úpadcu.
7. Podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty.
8. Podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
9. Podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h).
10. Podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR pohľadávky proti podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.
11. Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
12. Podľa § 87 ods. 8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
13. Podľa § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.
14. Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
15. Podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
16. Podľa § 103 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
17. Podľa § 148 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.
18. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:
19. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/12/2019-91 zo dňa 10.10.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – úpadcu, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za správcu bol ustanovený správca JUDr. Martin Kováčik, so sídlom kancelárie Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica. Uznesenie bolo publikované v OV č. 200/2019 dňa 16.10.2019. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/12/2019-1366 zo dňa 6.8.2020 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený LawService Recovery, k.s. so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003.
20. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalobca ako veriteľ si podaním zo dňa 22.12.2021 uplatnil u správcu v konkurze vedeného na majetok úpadcu č.k. 2K/12/2019 pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vo výške 9.138,89 eur z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Správca konkurznej podstaty úpadcu neuznal pohľadávku žalobcu v časti 5.518,09 eur, keď neuznal jej výšku s tým, že dávky garančného fondu prevyšovali sumu štvornásobku životného minima a to s poukazom na ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, ktoré podľa správcu treba vykladať v spojení s § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Časť pohľadávky predstavuje vyplatené dávky z garančného fondu za kalendárny mesiac 8/2019 a 9/2019, teda za obdobie pred vyhlásením konkurzu a časť pohľadávky predstavuje vyplatené dávky z garančného fondu za kalendárny mesiac 10/2019, teda mesiac v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárne mesiace 12/2019 a 1/2020 mesiace po vyhlásení konkurzu.
21. Za nesporné súd vyhodnotil, že žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 3.691,27 eur je pohľadávkou na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, ide o dávku poskytnutú zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Ide o pohľadávku za obdobie október 2019 v časti prevyšujúcej sumu štvornásobku životného minima u zamestnancov A. B., C. D. a E. F.. Nešlo o pracovnoprávne nároky zamestnanca v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Uplatnená pohľadávka vznikla okamihom vyplatenia garančných dávok zamestnancom úpadcu, teda dňa 13.12.2021. Nebolo sporné ani to, že je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia, ako ani to, že nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky a že uplatnená pohľadávka voči úpadcovi je pohľadávkou verejnoprávnou a nie súkromnoprávnou, ktorá vznikla dňom vyplatenia garančných dávok a napokon ani to, že uplatnená pohľadávka je osobitnou pohľadávkou Sociálnej poisťovne, ktorá vznikla z verejnoprávneho vzťahu voči úpadcovi, a to dňom vyplatenia garančných dávok.
22. V danom prípade, považuje súd za preukázané, že žalobca v zmysle § 32 ods. 9 ZKR disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, pretože jeho pohľadávka prihlásená prihláškou bola popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia uspokojenia. Aktívnu legitimáciu súdu preukázal predloženou prihláškou pohľadávok s prílohami a oznámením o popretí pohľadávky proti podstate správcom zo dňa 13.1.202.
23. V ďalšom sa súd zaoberal aj splnením podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR. Keďže sa jedná o lehotu prekluzívnu, bol súd povinný zachovanie lehoty skúmať z úradnej povinnosti. Popretie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.1.2022, čo žalovaný nerozporoval a žaloba bola žalobcom podaná na súd dňa 26.1.2022. Súd tak konštatuje, že žaloba bola podaná včas v prekluzívnej lehote 15 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného o popretí pohľadávky (§ 87 ods. 8 ZKR).
24. Vzhľadom na splnenie základných procesných podmienok súd pristúpil k riešeniu merita veci. Podstatou sporu v prejednávanej veci bola skutočnosť, či má byť výška pohľadávky proti podstate uplatnená žalobcom v konkurze v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR limitovaná v spojení s § 87 ods. 2 písm. j) ZKR na štvornásobok životného minima (4 x 210,20 eur = 840,80 eur mesačne) za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. V tomto súdnom konaní správca poprel žalobcom uplatnenú pohľadávku len čo do jej výšky, keď rozporuje jej výšku v zmysle zákonnej limitácie, skutkové tvrdenia medzi stranami sporné neboli.
25. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojom ust. § 87 ods. 2 taxatívne vymenúva pohľadávky proti podstate ako aj poradie ich uspokojenia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže súd vyhodnotil, že žalobca svoju pohľadávku vo výške 3.691,27 eur vzniknutú z titulu vyplatených dávok garančného poistenia čo do právneho dôvodu a výšky si prihlásil správne ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR s poukazom na § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia a tiež platobnú neschopnosť zamestnávateľa a neschopnosť uspokojiť pracovnoprávne nároky zamestnanca a s odkazom na § 103 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení stanovujúci rozsah dávky garančného poistenia. Súd sa nestotožnil s právnym posúdením a argumentáciou žalovaného k výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, ktorý toto ustanovenie vykladá s priamym odkazom na ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR limitujúcim výšku nároku, ani s tvrdením žalovaného o tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/4/2018 zo dňa 19.04.2018 mal slovné spojenie „pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ vykladať bez akéhokoľvek právneho základu, svojvoľne, nezákonne a v priamom rozpore s gramatickým a teleologickým výkladom ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR, pretože má súd za to, že limitovanie uspokojenia pohľadávky proti podstate z titulu pracovnoprávneho nároku je možné len v prípade jej uplatnenia zamestnancom úpadcu podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, pričom ide o dve samostatné a právne odlišné pohľadávky samostatných a odlišných subjektov práva, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na základe odlišných právnych skutočností. Právo žalobcu na plnenie voči úpadcovi predstavuje právo, ktoré vzniká priamo zo zákona v zmysle ust. § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel uvedenú pohľadávku limitovať, urobil by tak výslovne, prípadne priamo s odkazom na ustanovenie písm. j) § 87 ods. 2 ZKR. Podľa názoru súdu regresné nároky žalobcu sú pohľadávkou proti podstate len vtedy, ak je splnená podmienka, že vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, teda tak ako sú pracovnoprávne nároky definované v ust. § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR. Súd tak zotrval na svojom právnom názore, že pohľadávka podľa písm. j) je pohľadávkou zamestnanca voči úpadcovi a je podľa tohto zákonného ustanovenia limitovaná, pričom pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vzniknutá v dôsledku nesplnenia pracovnoprávneho nároku zamestnávateľa voči zamestnancom podľa ust. § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je pohľadávkou proti podstate, ktorej výška uspokojenia žiadnym spôsobom limitovaná nie je. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom prečo žalobca nežaloval žalovaným neuznanú pohľadávku vo výške 1.826,82 eur súd poznamenáva, že predmetom tohto sporového konania je žalobcom uplatnená pohľadávka a nie žalobcom neuplatnený nárok a preto súd posudzoval len žalobcom uplatnenú pohľadávku a dôvodmi, pre ktoré si inú pohľadávku alebo jej časť žalobca žalobou neuplatnil, sa súd nezaoberal.
26. V súvislosti s rozhodnutím, na ktoré poukázal žalovaný a to rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/8/2015 zo dňa 26.04.2016, súd uvádza, že sa nestotožnil s odôvodnením predmetného rozhodnutia, keďže súd v uvedenom rozhodnutí nezdôvodnil prečo vykladal pohľadávku Sociálnej poisťovne uplatnenú v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR v spojení s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Obsahom princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku (čl. 2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súdna prax krajských súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2 CSP. Preto ani v prípade, ak okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru v porovnaní s iným rozhodnutím krajského súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 a 3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach než na aké poukazoval žalobca boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom. Navyše súd rozhodnutie predložené žalovaným považuje skôr za ojedinelý prípad, keď rovnaký krajský súd vo svojich novších rozhodnutiach vyslovil opačný názor a to napr. v rozhodnutiach sp. zn. 16CoKR/1/2016 zo dňa 14.3.2017 a sp. zn. 8CoKR/20/2016 zo dňa 17.1.2018, kedy súd vyslovil, že dôvodom zmeny právneho názoru od rozhodnutia sp. zn. 16CoKR/8/2015 zo dňa 26.04.2016 je vyvíjajúca sa judikatúra a tým aj zmena náhľadu na danú právnu otázku, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/47/2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/33/2015, rozsudky Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/14/2016 a 2CoKR/115/2014, podľa ktorých v obdobnej veci ide o pohľadávku proti podstate, ktorej výšku zákon nelimituje.
27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii nelimituje výšku pohľadávky proti podstate uplatnenú Sociálnou poisťovňou podľa ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, samotná výška dávky garančného poistenia je určená v § 103 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení. Sporná pohľadávka patrí žalobcovi v plnej výške ako si ju v tejto žalobe uplatnil a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli, v dôsledku čoho si ich náhradu ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).