Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-4-2018.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému LawService Recovery, k. s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTO V, s.r.o. „v konkurze", A. Jiráska 4974, 984 01 Lučenec, IČO: 35 302 585, v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi 17/2016-102 zo dňa 14. septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi 17/2016-102 zo dňa 14. septembra 2017 v napadnutej časti potvrdzuje.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu AUTO V, s.r.o. „v konkurze“, A. Jiráska 4974, 984 01 Lučenec, IČO: 35 302 585, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 68/2015 vo výške 843 Eur z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu, ako pohľadávka proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a poradia (prvá výroková veta), v prevyšujúcej časti sumy 822,54 Eur súd konanie zastavil (druhá výroková veta) a rozhodol, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva (tretia výroková veta).
2. Žalobca sa v konaní domáhal určenia svojej pohľadávky proti podstate z titulu poistného za mesiac september 2015 vo výške 822,54 Eur a pohľadávky proti podstate vo výške 843,- Eur z titulu dávok garančného poistenia, ktoré pohľadávky si uplatnil v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu AUTO V, s.r.o., A. Jiráska 4974, 984 01 Lučenec, IČO: 35 302 585 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 68/2015. V žalobe uviedol, že žalovaný jeho pohľadávku poprel z dôvodu nesprávneho výpočtu dávky garančného poistenia s poukazom na § 2 písm. a) Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, v zmysle ktorého sú pohľadávky proti podstate v tomto prípade limitované štvornásobkom životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Žalobca s dôvodmi popretia svojej pohľadávky nesúhlasil.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16. 12. 2016 žalobca zobral späť žalobu v časti o určenie pohľadávky vo výške 822,54 Eur uplatnenej z titulu poistného za september 2015 a to z dôvodu jej dodatočného uznania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na svojich dôvodoch popretia, namietal, že rozsah v akom sa pohľadávka, ktorá vznikla z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu považuje v konkurze za pohľadávku proti podstate vyplýva priamo z úpravy § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, kde zákonodarca ustanovil, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Podľa žalovaného je úpravu § 87 ods. 2 písm. l) potrebné vykladať ako zákonný limit rozsahu uspokojenia pohľadávky vzniknutej z titulu poskytnutia peňažných prostriedkov z garančného fondu ako pohľadávky proti podstate. Pokiaľ by mal zákonodarca záujem na tom, aby sa peňažné náhrady poskytnuté z garančného fondu uspokojovali v plnom rozsahu, úpravu § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, by formuloval bez doplnenia slov „ktoré sú pohľadávkou proti podstate“. Podľa žalovaného je potrebné pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR chápať v spojení s úpravou § 87 ods. 2 písm. j) ZKR a teda ako lex specialis je nevyhnutné použiť ustanovenia zákona o životnom minime.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 87 ods. 1, 2, 7 a 8 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o určenie, že v konkurze uplatnená pohľadávka vo výške 843,- Eur ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami je sporné len právne posúdenie žalobcom uplatnených pohľadávok z titulu výplaty dávok z garančného fondu, žiadne skutkové tvrdenia medzi stranami sporné neboli. Podľa názoru súdu žalobca prihlásil svoju pohľadávku podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR ako pohľadávku proti podstate správne, pohľadávku sociálnej poisťovne z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu nie je možné stotožňovať s pohľadávkou zamestnanca z titulu jeho pracovno-právnych nárokov, ktoré sa uspokojujú podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Jedná sa o dva samostatné a právne odlišné pohľadávky proti podstate, ktoré patria odlišným subjektom oprávneným tieto pohľadávky uplatňovať, neexistuje žiaden zákonný dôvod na limitovanie pohľadávky žalobcu uplatnenej ako pohľadávky proti podstate z titulu peňažnej náhrady vyplatenej z garančného fondu uplatnenej podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR - 4-násobkom životného minima podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Pohľadávka sociálnej poisťovne podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR nie je nijakým spôsobom limitovaná, preto patrí žalobcovi v plnej výške tak, ako bola zo strany sociálnej poisťovne zamestnancovi vyplatená. Súd prvej inštancie sa v tomto smere nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.04.2016, sp. zn. 16CoKR/8/2015, na ktoré žalovaný poukazuje, pričom uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nijakým spôsobom nezdôvodňuje, preto súd v danej veci pri posudzovaní pohľadávky sociálnej poisťovne uplatnenej podľa § 87 ods. 2 písm. l) aplikoval úpravu § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie 26Cbi/27/2014-69 zo dňa 11.08.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho 43CoKR/33/2015 zo dňa 25.02.2016, ktorý zaujal stanovisko konkrétne práve k otázke nedôvodnosti limitovaného uspokojenia pohľadávky sociálnej poisťovne uplatnenej podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR.
7. V prevyšujúcej časti, v ktorej žalobca zobral svoju žalobu späť z dôvodu jej dodatočného uznania žalovaným, súd prvej inštancie konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
8. Keďže žalobcovi, ktorému by bol vznikol nárok na náhradu trov konania žiadne trovy konania nevznikli, v dôsledku čoho si ich náhradu neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
9. Proti tomuto rozsudku v časti prvej výrokovej vety, ktorou súd určil, že pohľadávka žalobcu proti podstate je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
10. Žalovaný namietal, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní ako pohľadávka proti podstate je priamo odvodená od pohľadávka zamestnanca z titulu jeho pracovno-právnych nárokov,
ktoré sa uspokojujú podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR a jej výška je tiež rovnako limitovaná. Poukazoval na to, že plnením dávky z garančného fondu žalobca nahrádzal pracovno-právne nároky zamestnancov voči zamestnávateľovi a to tie nároky, na uspokojenie ktorých mali nárok v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. S prechodom práva na peňažnú náhradu zo zamestnanca ako pôvodného veriteľa na sociálnu poisťovňu ako nového veriteľa je podľa žalovaného nepochybne spojený aj prechod zákonnej limitácie výšky peňažnej náhrady v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Zo zákonnej úpravy je nepochybné, že pracovno-právny nárok zamestnanca uspokojí len jeden subjekt, a to buď zamestnávateľ (správca) alebo sociálna poisťovňa z fondu garančného poistenia. Pokiaľ je teda pohľadávka zamestnanca voči úpadcovi ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR limitovaná najviac do sumy vo výške 4-násobku životného minima, nepochybne sa táto limitácia musí vzťahovať aj na žalobcu, ktorý len poskytol náhradné plnenie za túto pohľadávku. V opačnom prípade by podľa žalovaného dochádzalo k rozdielnemu a nespravodlivému uspokojovaniu v zásade jedného a toho istého pracovno-právneho nároku zamestnanca.
11. Žalovaný tiež poukazoval na to, že v konkurze nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate každú peňažnú náhradu, vyplatenú z garančného fondu, iba pohľadávku za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to 1. ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovno-právne nároky, 2. uvedené pracovno-právne nároky musia byť pohľadávkou proti podstate. Pokiaľ teda podľa zákona sú peňažné náhrady z garančného fondu pohľadávkou proti podstate len za podmienky, že aj pracovno- právne nároky, ktoré sú touto dávkou kryté, sú pohľadávkou proti podstate, podľa žalovaného je možné v tejto súvislosti uvažovať len nad pracovno-právnymi nárokmi zamestnanca v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. j), g) a h) ZKR, teda len v tam uvedenej výške limitovanej zákonom. Nakoľko správca po vyhlásení konkurzu žiadnemu zo zamestnancov úpadcu neprideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku, je aplikácia § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR vylúčená, a správca postupoval v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, podľa ktorého takéto pracovno-právne nároky sú pohľadávkou proti podstate najviac vo výške 4-násobku životného minima. Pokiaľ by mal zákonodarca záujem na tom, aby sa peňažné náhrady poskytované z garančného fondu uspokojovali v plnom rozsahu, zákonné ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR by neobsahovalo doplnok „ktoré sú pohľadávkou proti podstate“. Keďže ZKR považuje za pohľadávku proti podstate len takú pohľadávku, ktorá vznikla z plnenia poskytnutého zamestnancovi z garančného fondu za jeho pracovno-právne nároky, ak výška tohto plnenia zodpovedá výške pracovno-právnych nárokov zamestnanca, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, teda maximálne vo výške 4-násobku životného minima za každý kalendárny mesiac trvania pracovného vzťahu po vyhlásení konkurzu vrátane mesiaca v ktorom bol konkurz vyhlásený a mesiaca, v ktorom bol pracovno-právny vzťah ukončený.
12. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoKR 8/2015 zo dňa 26.04.2016 v obdobnej veci, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené právne názory žalovaného. Uviedol tiež, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate do výšky 4-násobku životného minima, pričom vo zvyšnej časti si žalobca môže túto pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní prihláškou ako klasickú pohľadávku, kde zákon nestanovuje limitáciu výšky prihlásenej pohľadávky. Žalovaný má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k porušeniu princípu právnej istoty, na základe ktorého žalobca legitímne očakával, takže súd bude postupovať rovnako ako v skutkovo obdobnom prípade odvolacieho súdu v Trenčíne.
13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v konaní je medzi stranami sporné len právne posúdenie žalobcom uplatnených pohľadávok z titulu výplaty dávok z garančného fondu ako pohľadávok proti podstate, keď žalovaný namietal, že aj pri pohľadávkach proti podstate uplatnených v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR (pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR) platí zákonom v § 87 ods. 2 písm. j) upravená limitácia pohľadávky, a to vo výške 4-násobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovno-právneho vzťahu po vyhlásení konkurzu vrátane mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a mesiaca, v ktorom bol pracovno-právny vzťah ukončený.
16. Podľa § 87 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
17. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
18. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že zákon výšku uspokojenia pohľadávky titulom vyplatenia dávky z garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) žiadnym spôsobom nelimituje. Nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu v zmysle vyššie citovanej úpravy. Zákon v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR stanovuje limit len pri niektorých pracovno-právnych nárokoch zamestnanca úpadcu (v podstate ide o pracovno-právne nároky, ktoré prevyšujú sumu dohodnutú medzi zamestnancom a správcom alebo správcom jednostranne určenú - viď pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. g) a h)), v takýchto prípadoch veriteľom v konkurze je príslušný zamestnanec úpadcu. Pokiaľ však zo strany sociálnej poisťovne došlo v zmysle § 102 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. k vyplateniu dávok z garančného poistenia, veriteľom sa stáva sociálna poisťovňa, a zákon výšku tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate žiadnym spôsobom nelimituje.
19. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného v odvolaní, že práve slovami „ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovno-právne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ zákon v § 87 ods. 2 písm. l) určuje, že za pohľadávku proti podstate je možné považovať len takú pohľadávku, ktorá vznikla z plnenia poskytnutého zamestnancovi z garančného fondu (za jeho pracovno-právne nároky), ak výška tohto plnenia zodpovedá výške pracovno-právnych nárokov zamestnanca, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, t. j. maximálne vo výške 4-násobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovného vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kal. mesiaca, v ktorom bol konkurz vyhlásený a kal. mesiaca, v ktorom bol pracovno-právny vzťah ukončený. Podľa názoru odvolacieho súdu slovami „za jeho pracovno-právne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ zákon v úprave § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vyjadruje podmienku, aby išlo o pracovno-právne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený a kal. mesiaca, v ktorom bol pracovno-právny vzťah ukončený. Týmto spôsobom sú definované pracovno- právne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Ako už bolo uvedené, v prípade, že sociálna poisťovňa vyplatila zamestnancovi dávky z garančného poistenia, veriteľom úpadcu sa stáva priamo sociálna poisťovňa a zákon výšku uspokojenia tejto jej pohľadávky žiadnym spôsobom nelimituje. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, jedná sa o dve samostatné a právne odlišné pohľadávky samostatných a odlišných subjektov práva (zamestnanca úpadcu ako veriteľa, resp. sociálnej poisťovne ako veriteľa úpadcu), pohľadávky ktorých sa uplatňujú na základe odlišných právnych skutočností.
20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trenčín ako súdu odvolacieho zo dňa 26.04.2016 sp. zn. 16CoKR/8/2015, odvolací súd sa pridržiava súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v rozhodnutí KS v Trenčíne, na ktoré žalovaný poukazuje sa odvolací súd nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo pri posudzovaní pohľadávky sociálnej poisťovne uplatnenej podľa § 87 ods. 2 písm. l) vychádzal z limitovanej výšky tejto pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR (Krajský súd v Trenčíne uvádza, že k tomuto záveru došiel teleologickým, ale aj gramatickým výkladom oboch zákonných ustanovení, teda § 87 ods. 2 písm. j) a l) ZKR, žiadnym bližším spôsobom však svoj výklad týchto zákonných ustanovení neupresnil a nerozviedol), tunajší súd ako súd odvolací sa preto ani nemá ako vysporiadať s právnym názorom ďalšieho odvolacieho súdu, Krajského súdu v Trenčíne.
21. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1, §255 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a ktorý by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal trovy odvolacieho konania a to z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).