Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/159/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Slovmadcars, s.r.o., so sídlom Horná Mičiná 213, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 991 649, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom A.. Q. P. X, XXX XX W. W., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom T. A. X/A, XXX XX W. - X. P., v konaní o zaplatenie 242,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -93 zo dňa 23.5.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -123 zo dňa 15.8.2018 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -135 zo dňa 11.12.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -93 zo dňa 23.5.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -123 zo dňa 15.8.2018 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -135 zo dňa 11.12.2018 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 242,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 242,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia zastavil a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, doručenú upomínaciemu súdu dňa 19.03.2018, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 242,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 242 eur od 27.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.05.2017 došlo v D. P. ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. HYUNDAI I30, EČV: LM339CP, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Ing. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX. Škodu spôsobilo osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen UP, EČV: LM079CU, ktorého vlastníkom bola obch. spol. SPLIT SHINGLE, spol. s r.o., pričom toto vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. 6589401786. Poškodený Ing. O.

bol nútený nechať svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Keďže poškodený používal svoje vozidlo bežne na zabezpečenie pracovných aj súkromných potrieb, došlo na čas opravy dňa 27.06.2017 medzi poškodeným a žalobcom k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Predmetom tejto zmluvy bol nájom náhradného motorového vozidla v období od 27.06.2017 do 30.06.2017. Výška denného nájomného bola dohodnutá na sumu 66 eur s DPH bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov. Poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 30.06.2017, že si zapožičiava náhradné motorové vozidlo na nevyhnutný čas opravy poškodeného vozidla v autorizovanom autoservise v D. P.. Po ukončení doby nájmu vystavil žalobca dňa 30.06.2017 poškodenému faktúru č. 2017/032 za 4 dni, čo pri výške denného nájomného 66 eur s DPH a sumy 50 eur za pristavenie náhradného vozidla predstavovalo celkovú sumu 314 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.07.2017, že dňa 11.07.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal mu poistné plnenie vo výške 72 eur. Žalovaný priznal poškodenému iba sumu za dva dni prenájmu náhradného vozidla a vychádzal z denného nájomného vo výške 36 eur a neuznal náklady za pristavenie vozidla. Žalovaný teda poskytol plnenie krátené o sumu 242 eur. Dňa 12.07.2017 uzavrel poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 242 eur titulom náhrady škody. Túto sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy. Šetrenie poistnej udalosti bolo zo strany žalovaného ukončené dňa 11.07.2017. Vzhľadom na zákonnú povinnosť poskytnúť poistné plnenie 15 dní po ukončení prešetrovania, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 27.07.2017.

2. Upomínací súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod sp. zn. dňa 04.01.2018. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný. V cene prenájmu náhradného motorového vozidla za deň, použitej zo strany žalovaného pri výpočte poistného plnenia, žalovaný vychádzal z priemerných cien za prenájom obdobných motorových vozidiel v regióne. Zo šetrenia žalovaného vyplynulo, že v prípade skutočnej potreby používania náhradného motorového vozidla bolo možné akceptovať zapožičanie maximálne na dva dni po 36 eur na deň. Podľa názoru žalovaného v nie je stanovený žiaden zákonný predpoklad pre zvýhodňovanie poškodeného oproti škodcovi v prípade vzniku škody. Poškodený nepostupoval v zmysle prevenčných zásad, keď si prenajal motorové vozidlo za cenových podmienok, ktoré výrazne prekračovali priemerné ceny prenájmov v danom regióne. Žalovaný namietol aj sumu 50 eur za pristavenie náhradného vozidla. Žalovaný tiež namietol, že žalobca mu nepredložil doklad o úhrade nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý by preukazoval skutočné vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. Preto nemohlo dôjsť zo strany poškodeného k zníženiu jeho majetku a teda ani ku škode. Žalovaný namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná, keďže žalobca nepreukázal vznik škody na strane poškodeného a teda nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému. Žalovaný poukázal na nesprávne uplatnenú výšku úroku z omeškania 9 % ročne, keď správne má byť vo výške 5 % ročne podľa ustanovení .

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a priznal uplatnený nárok korigovaný čiastočným späťvzatím žaloby v časti úrokov z omeškania. Podľa okresného súdu nebolo sporné, že dňa 18.05.2017 došlo na osobnom motorovom vozidle poškodeného F. O. k poistnej udalosti, v súvislosti s ktorou vzniklo poškodenému proti žalovanému právo na náhradu škody. Okresný súd sa zaoberal primárne hodnotením námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a uviedol, že žalobca nadobudol od poškodeného pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie sumy 242,- Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.7.2017. Táto suma je sumou nepriznanou žalovaným, nakoľko podľa žalovaného je primeraná denná sadzba za zapožičanie vozidla z ponuky internetu max. 36,- Eur na deň. V zmluve o postúpení pohľadávky vyhlásili zmluvné strany, že ku dňu jej uzavretia je pohľadávka poškodeného splatná a dlžník - žalovaný dlžnú sumu 242,- Eur neuhradil. Z takto formulovaného obsahu je podľa okresného súdu zrejmé, že vôľa strán bola taká, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet v celosti. Podľa okresného súdu je nepochybné, že v čase postúpenia táto pohľadávka existovala a bola splatná a žalobca postúpením vstúpil do práv a povinností zo zodpovednostného vzťahu, ktorý vznikol medzi poškodeným a žalovaným, namiesto poškodeného. Týmto úkonom došlo k zmene v osobe veriteľa, čo však neznamená, že keď poškodený nevynaložil finančné prostriedky na úhradu nájomného, nedošlo na jeho strane k ujme v majetkovej sfére. Poškodený nedostal od žalovaného poistné plnenie, ktoré mu patrilo, a preto mal voči žalovanému pohľadávku a zároveň mal dlh voči žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávky neneguje pohľadávku a

nespôsobuje zánik nároku na poistné plnenie zo strany žalovaného. Podľa okresného súdu tak žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu práve predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky.

4. Okresný súd sa ďalej zaoberal hodnotením zostávajúcej časti procesnej obrany žalovaného a konštatoval, že pohľadávka vznikla titulom škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu - poškodenému F. O., a to tak, že dňa 18.05.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené jeho vozidlo. Táto škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla obchodnej spoločnosti SPLIT SHINGLE, spol. s r.o., ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistenému z poistenia zodpovednosti vzniklo právo, aby za neho žalovaný ako poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený uplatniť tento nárok priamo proti poisťovateľovi. Žalobca škodu a jej výšku definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla vo výške 314,- Eur a sumou 72,- Eur vyplatenou žalovaným. Žalovaný považoval za adekvátnu sumu 72,- Eur za dva dni požičania náhradného vozidla pri sume 36,- Eur na deň. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nedôvodne krátil dobu nájmu náhradného vozidla zo štyroch dní na dva dni a takisto svojvoľne ustálil maximálnu cenu nájmu za jeden deň na úrovni 36,- Eur. Z dokazovania vyplynulo, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho vozidla, pričom svoje vozidlo používal bežne na zabezpečenie hlavne svojich pracovných záležitostí a záležitostí súkromných. Okresný súd považoval prenájom vozidla za náklady, ktoré vynaložil poškodený v súvislosti so vznikom škody, a to za účelom zabezpečenia bežných životných potrieb, tak aby nebol obmedzený práve vznikom škody. Náhradné vozidlo, ako vyplynulo z dokazovania, používal poškodený za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, a teda ide o účelne vynaložené náklady. Pokiaľ si poškodený na čas opravy prenajal motorové vozidlo podobnej triedy, tak nie je možné takéto konanie hodnotiť ako nedôvodné ťaženie zo vzniknutej situácie zo strany poškodeného. Ak žalovaný namietal dĺžku, čas a výšku nájomného v kontexte ich neprimeranosti, tak ho ťažilo dôkazné bremeno túto procesnú obranu preukázať. Z dôkazov, ktoré žalovaný predložil - internetová rešerš, nevyplýva podľa okresného súdu po vyhodnotení týchto dôkazov podľa jednoznačný, spoľahlivý a konkrétny záver o skutkovej a právnej dôvodnosti postupu žalovaného, ktorý ustálil rozsah nákladov za použitie náhradného vozidla práve a len za 2 dni pri sadzbe 36,- Eur, teda spolu 72,- Eur.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol svoje vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo. Pokiaľ bol poškodenému z titulu škodovej udalosti vnútený tento skutkový a právny stav, ktorým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia náhradného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné spravodlivo žiadať, aby poškodený v takejto situácii sám robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť. Okresný súd považoval za dôvodný aj nárok na pristavenie vozidla vo výške 50,- Eur. Podľa okresného súdu nemal poškodený možnosť ovplyvniť dobu opravy, a preto dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, zabezpečeného poškodeným. Poškodený si vozidlo prenajal na nevyhnutnú dobu odo dňa vzniku škody až do doby, kedy bolo vozidlo opravené, t.j. za 4 dni. Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, a preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 242,- Eur. K úrokom z omeškania uviedol okresný súd, že z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi oznámil, že šetrenie poistnej udalosti ukončil 11.7.2017. Lehota na poskytnutie poistného plnenia tak uplynula 26.07.2017 a žalovaný je v omeškaní od 27.07.2017. Od tohto dátumu preto z dlžnej sumy okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, a to v zákonnej výške podľa . Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, avšak v priebehu konania korigoval nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a preto vo zvyšku nesprávne uplatnenej výšky úrokov z omeškania okresný súd konanie zastavil.

6. Vo vzťahu k náhrade trov konania konštatoval okresný súd ich priznanie žalobcovi podľa v plnom rozsahu, pretože žalobca mal úspech vo veci a jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. O výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. a III., podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa ust. , . Žalovaný namietal, že rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného sa okresný

súd nevysporiadal so skutočnosťami nevyhnutými pre právne posúdenie veci a naviac svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný mal za to, že závery rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dňa 18.05.2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Ing. F. O., ktorá mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti malo dôjsť na čas opravy k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 314,- Eur. Poškodený so žalobcom dňa 12.07.2017 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky v sume 242,- Eur. Podľa žalovaného zo zisteného skutkového stavu okresným súdom vyplynulo, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z tohto vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a preto mu ako pohľadávka nevznikla, ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo bolo v rozpore s ust. . Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplynulo, že prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a následne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto záverov podľa žalovaného žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný poukázal v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za právny úkon absolútne neplatný podľa ust. . Žalovaný navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -159 zo dňa 15.10.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

11. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

15. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné poukázať na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2017 (č.l. 15 spisu) uzatvorenú medzi postupcom Ing. F. O. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky postupcu v prospech žalobcu ako postupníka voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 242,- Eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Pohľadávka je ďalej definovaná ako pohľadávka, ktorá vznikla voči dlžníkovi na základe škody vzniknutej pri poistnej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou zo dňa 18.05.2017. Postúpená pohľadávka je definovaná ako pohľadávka s právnym dôvodom uvedeným odkazom na poistnú udalosť č. 9526271738 s celkovou výškou 242,- Eur. Z obsahu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla, a túto pohľadávku žalobcovi postúpil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by mala odporovať ust. a nasl. z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného spochybňuje aj jeho správanie a konanie, keď žalovaný oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 (č.l. 13 spisu) adresoval žalobcovi, ktorého týmto

oznámením informoval o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o výške plnenia. Samotný žalovaný tak svojim postupom, kedy poskytoval čiastočné plnenie žalobcovi na základe predmetnej poistnej udalosti, akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Čiastočné plnenie poskytnuté žalovaným predstavovalo čiastočné plnenie nároku žalobcu postúpeného predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi poškodeným, a to práve z titulu nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, a preto námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.

16. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k ním napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu, a to konkrétne vo vzťahu k priznanej istine pohľadávky a k priznanému úroku z omeškania, žiadne bližšie odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali k dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania, tak potom krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

17. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. (aktuálne ust. ods. ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

18. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu aj pokiaľ išlo o obranu žalovaného (intervenienta) riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade

napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. .

19. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia, ako aj vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. . Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalobcu spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.