Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-140-2023.pdf
PDF · 113.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/140/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, a otec: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. XXX/X, C., t.č. G. X/X, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 38P/14/2023-72 zo dňa 23.05.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. o výživnom a výroku III. o zročnom výživnom p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/14/2023-72 zo dňa 23.05.2023 vo výroku I. schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloletý A. sa s účinnosťou od 15.03.2023 zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Styk otca s maloletým sa neupravuje. Vo výroku II. rozhodol, že otec je povinný platiť na maloletého A. výživné v sume 140 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 15.03.2023. III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.03.2023 do 31.05.2023 na maloletého A. v sume 229,47 eur otcovi povolil zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 veta prvá, § 232 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú v jednej domácnosti a na výkone rodičovských práv a povinností sa nedokázali pred podaním návrhu na súd dohodnúť. Konštatoval, že matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť v marci 2021, od toho času zabezpečuje starostlivosť o maloletého, s ktorým sa otec nestretáva. Akceptoval dohodu rodičov uzavretú v priebehu konania v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a oprávnení oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
dospejúc k záveru, že uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletého. Prihliadal na zachovanie stability výchovného prostredia maloletého a udržania rodinných väzieb, keď mal preukázané, že otec sa s maloletým ani dosiaľ nestretával. Keďže rodičia nežiadali o rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým, stretávanie ponechal na vzájomnej dohode rodičov. Spornou zostala otázka výživného na maloletého, keď otec navrhol určiť výživné vo výške 140 eur mesačne, pričom aktuálne na výživu maloletého prispieva pravidelne sumou 50 eur mesačne a nepravidelne mu zakúpi oblečenie, hračky a sladkosti. Matka s navrhovanou sumou nesúhlasila a žiadala určiť výživné vo výške 250 eur mesačne (pôvodne vo výške 300 eur mesačne). Poukázal na to, že výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na starne každého dieťaťa, a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.
3. Mal preukázané, že maloletý je dieťaťom vo veku 3 roky a 2 mesiace, od februára 2023 začal navštevovať materskú školu a matka vynakladá na jeho potreby bežné výdavky, primerané jeho veku. Zvýšené výdavky maloletý nemá, jeho zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje špeciálne ambulancie lekárov. Konštatoval, že matka bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur a prídavok na dieťa vo výške 60 eur, od apríla 2023 nastúpila do práce, jej príjem zo zamestnania činí 799 eur netto. Matka okrem bežných výdavkov medzi svoje výdavky zahrnula príspevok na bývanie rodičom 100 eur (spolu s maloletým) a splátku 2 pôžičiek po 100 eur mesačne. Matka býva s maloletým a jej rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia matky sú nezamestnaní, nepoberajú dávku v nezamestnanosti. Matka je vlastníčkou staršieho osobného automobilu zn. Škoda Octavia, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal preukázané, že otec je zamestnaný u svojej priateľky v pohostinstve na trvalý pracovný pomer, jeho priemerný príjem činí 650 eur mesačne netto, v roku 2022 bol dočasne práceneschopný v trvaní dvoch mesiacov, čo spôsobilo zníženie jeho príjmu. Otec je zdravý a schopný tento príjem dosahovať. Otec býva s priateľkou a jej matkou v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho priateľky. Na bývanie a domácnosť prispieva sumou 350 eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty, okrem bežných výdavkov má výdavky na splátky dlhu na zdravotnom poistení. Na výživu maloletého matke prispieva sumou 50 eur mesačne.
4. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného otca na maloletého na základe ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa dospel k záveru, že na pokrytie jeho oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným určiť výživné na maloletého v sume 140 eur mesačne. Konštatoval, že otec počas konania deklaroval jeho schopnosť platiť výživné vo výške 140 eur mesačne. Vychádzal predovšetkým z príjmu otca, ktorým je príjem zo závislej činnosti priemerne vo výške 650 eur mesačne s tým, že priemerný príjem matky ustálil na výške 425,60 eur mesačne (383,80 eur rodičovský príspevok v roku 2022, 412,60 eur rodičovský príspevok v roku 2023) a 799 eur príjem zo zamestnania. Prihliadol na to, že matka nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a otec má okrem maloletého A. vyživovaciu povinnosť aj voči staršiemu synovi B. (12 rokov). Hoci otec v konaní uvádzal, že voči staršiemu synovi si vyživovaciu povinnosť neplní, napriek tomu mal za to, že súd je povinný pri určovaní výšky výživného na existenciu ďalších vyživovacích povinností prihliadať. Zohľadnil, že ani jeden z rodičov nevlastní hodnotnejší majetok, ani nehnuteľnosť. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe tamojšieho krajského súdu, keď výživné tvorí 20 % - 30 % z príjmu povinného rodiča, ako aj s prihliadnutím na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, určil výživné vo výške 140 eur mesačne dospejúc k záveru, že uvedená suma spolu s výživným od matky a rodinnými prídavkami, pokryje odôvodnené potreby maloletého, pričom takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. K námietkam
matky ohľadom možností a schopností otca dosahovať vyšší príjem poukázal na skutočnosť, že otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, z ktorého dosahuje príjem vyšší ako je minimálna mzda. Zamestnanie sa otca u svojej priateľky nevyhodnotil ako účelové, keďže túto prácu vykonáva od 01.05.2022, t.j. takmer rok pred podaním návrhu. Vo vzťahu k posúdeniu schopností otca vzal do úvahy, že má ukončené základné vzdelanie a doterajšiu prax má len ako pomocný stavebný robotník s tým, že študoval za murára, ale túto školu nedokončil. Prihliadol na príjem v týchto profesiách podľa Štruktúry miezd v SR pre rok 2021 dostupnej na stránke F. I. J., ktorý predstavuje 627 eur (pomocný pracovníci na stavbách budov). Konštatoval, že otec dosahuje príjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu a skúsenostiam, aj keď v inej profesii. Na matkou predložené listiny – pracovné ponuky zo stránky K. neprihliadal z dôvodu, že aj v prípade, ak by vychádzal z potenciality príjmu otca (na čo nebol v prejednávanej veci dôvod), jeho príjem v čistom pri zamestnaní sa na niektorej z pozícií by sa pohyboval okolo sumy 850 eur, z ktorého príjmu pri zohľadnení dvoch vyživovacích povinností na strane otca a s prihliadnutím na vek maloletého, by vyššia výška výživného nemohla byť určená ako tá, ku ktorej sa otec dobrovoľne zaviazal, aj s ohľadom na jeho aktuálny príjem. Mal za to, že je aj v záujme maloletého, aby si otec našiel stabilnú prácu a v tejto zotrval, ako keby pracoval len na dohodu, alebo na kratší pracovný čas. Konštatoval, že maloletý je útleho veku, zdravý a má bežné výdavky primerané veku trojročného dieťaťa. Za odôvodnené potreby maloletého vyhodnotil pravidelné výdavky vo výške 317,30 eur (strava 150 eur, bývanie 50 eur, materská škola 67,30 eur, oblečenie a obuv 30 eur, lieky, vitamíny 10 eur, drogéria 10 eur). Mal za to, že výživné vo výške 140 eur mesačne zo strany otca, spolu s rodinnými prídavkami vo výške 60 eur mesačne a výživným od matky pokryje pravidelné odôvodnené výdavky maloletého. Poznamenal, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, nakoľko maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, ale aj matke, u ktorej je však táto povinnosť vo väčšej časti vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Uzavrel, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Prihliadol na to, že matka už nie je na rodičovskej dovolenke, dosahuje príjem zo zamestnania, pričom si v rámci výkonu práce môže uplatniť aj daňový bonus na maloletého. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa a jeho pravidelné plnenie má prednosť pred všetkými inými, aj odôvodnenými, výdavkami povinného rodiča, ktorý si má zabezpečiť svoje záležitosti, tak aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu bol schopný v stanovenej výške plniť, pretože maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, je odkázané na výživu svojich rodičov.
5. Zročné výživné za obdobie od 15.03.2023 (odo dňa podania návrhu matky) do 31.05.2023 (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) určil vo výške 229,47 eur (356,84 eur - 127,37 eur). Vychádzal z toho, že otec za uvedené obdobie zaplatil výživné vo výške 356,84 eur, teda pomerná časť za marec 2023 vo výške 76,84 eur (4,52 eur / deň x 17 dní) a 2 mesiace (apríl a máj 2023) x 140 eur vo výške 280 eur). Konštatoval, že nebolo sporné, že otec pravidelne prispieval na úhradu výživy na maloletého sumou 50 eur mesačne. Na výživné za uvedené obdobie zaplatil sumu 127,37 eur (pomerná časť za marec 2023 vo výške 27,37 eur (1,61 eur / deň x 17 dní) a 2 mesiace (apríl a máj 2023) x 50 eur vo výške 100 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Aplikoval § 232 ods. 3 a 4 CSP, keď zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery otca a skutočnosť, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.
6. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP, keď si účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
7. Proti výroku rozsudku v časti o výživnom a zročnom výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhujúc ho zmeniť tak, že súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 250 eur mesačne, počnúc dňom 15.03.2023, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie uspokojil so záverom, že v prejednávanej veci nebol dôvod na to, aby pri výške výživného vychádzal z príjmu, ktorý by otec bol schopný dosiahnuť podľa pracovných ponúk zo stránky B. J. Súdu predložila viacero pracovných ponúk v trnavskom kraji pre osoby so základným vzdelaním, na čo neprihliadal, keď iba konštatoval, že otec by mohol dosahovať o 200 eur vyšší príjem a pri
zohľadnení dvoch vyživovacích povinností na strane otca s prihliadnutím na vek maloletého by vyššia výška výživného ani nemohla byť určená. Túto úvahu súdu považovala za nesprávnu. Namietala, že súd sa odvoláva na dve vyživovacie povinnosti otca, ktorý však jasne a zrozumiteľne na pojednávaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči staršiemu 12-ročnému synovi si neplní, nikdy si neplnil a ani si plniť nebude, nakoľko sa s matkou dieťaťa tak dohodol. Nevidí dôvod, prečo súd s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 veta prvá CSP mal pri výživnom prihliadať na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala. Mala za to, že nie zrejme ako konkrétne prihliadal súd na druhú vyživovaciu povinnosť otca. Namietala, že súd vychádzal z jej príjmu zo zamestnania vo výške 799 eur, avšak jej príjem činí 661 eur mesačne a zvyšok príjmu vo výške 138 eur tvorí uplatnený daňový bonus. Odporúčanie súdu v závere bodu 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považovala za nadbytočné a svedčiace o tom, že súd pracoval s nesprávnymi číselnými údajmi. Mala za to, že príjem matky a otca je rovnaký, preto nie je spravodlivé, aby sa otec na výdavkoch maloletého podieľal vo výške 21,5% svojho príjmu a matka vo výške 27% svojho príjmu pri odôvodnených výdavkoch na maloletého vo výške 317 eur, ktoré súd matke uznal. Namietala, že odôvodnené výdavky na maloletého sú vyššie a to výdavok na oblečenie a obuv činí 60 eur mesačne, pretože maloletý navštevuje materskú školu a nemôže mu celoročne oblečenie, štvoro topánok a papuče nakúpiť za 360 eur ročne. Výdavok na drogériu nepredstavuje 10 eur, ale činí 15 eur. Rodičia zhodne uviedli, že otec sa v roku 2021 zaviazal, že bude platiť na maloletého výživné vo výške 200 eur, ktoré uhrádzal dva mesiace a následne svojvoľne túto sumu znížil na 150 eur, nakoľko mu to “nevychádzalo“. Poukázala na to, že otec vynakladá na cigarety mesačne 200 eur a priateľke prispieva na bývanie a stravu 350 eur mesačne. Z výsluchu otca vyplýva, že výdavky jeho priateľky na energie predstavujú 105 eur mesačne, v spoločnej domácnosti žijú ešte spolu s jej matkou, teda 3 osoby, ktoré sa na tomto náklade podieľajú sumou 35 eur na osobu. Uvedenú sumu 350 eur považovala za účelovo vykonštruovanú, rovnako ako výšku príjmu otca za prácu vykonávanú v prevádzke pohostinstva jeho priateľky. Dala do pozornosti, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že suma 350 eur zahŕňa aj príspevok na hypotéku jeho priateľky. Žiadna z týchto skutočností nemala vplyv na to, aby súd prvej inštancie usúdil, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou, ktorú je schopný platiť.
8. Otec nesúhlasil s odvolaním matky a žiadal o zníženie výživného za sumy 140 eur na 80 eur, pretože je vo výpovednej lehote, keď jeho pracovný pomer bude ukončený dňa 31.08.2023, o čom informoval súd v konaní. Poukázal na to, že matka klamala už pri prvom návrhu na učenie výživného tým, že zatajila, že niekoľko mesiacov jej výživné platil a nespomenula, že jej poslal balíky pre maloletého a snažil sa komunikovať ohľadom syna, avšak bezvýsledne. Matka pred súdom uviedla, že si spláca pôžičky vo výške 200 eur mesačne čerpané predtým, ako sa zoznámili, čo bola príčina ich rozchodu. Na výplatnej páske predloženej matkou je vidieť, že má exekúciu. Považoval za zarážajúce, že matka si dovolí advokáta. Mal za to, že znížením výživného na výšku 80 eur mesačne by obaja prispeli na maloletého, nakoľko matka poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur, daňový bonus vo výške 140 eur, otec by dieťaťu prispel sumou 80 eur a matka sumou 80 eur, čo spolu činí 360 eur, teda výšku mesačných nákladov na maloletého vyčíslenú matkou.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa a v zročnom výživnom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletého odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia matky uvedené v odvolaní, v ktorom neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom.
12. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska
odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého, tieto matka riadne vyčíslila a preukázala. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Treba uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre dieťa. Súd prvej inštancie správne ustálil celkové náklady na odôvodnené potreby maloletého vo výške 317,30 eur mesačne, hoci odvolací súd náklad na ošatenie a obuv považoval za primeraný vo výške 50 eur mesačne. Odvolací súd teda čiastočne akceptoval námietku matky vo vzťahu k tomuto výdavku, avšak na druhej strane ponížil výdavky za stravu v domácom prostredí na sumu 130 eur mesačne, vyhodnotiac tento náklad vo výške 150 eur ako neprimeraný, vzhľadom na vek maloletého a skutočnosť, že stravu má dieťa zabezpečenú aj v predškolskom zariadení. Výška poplatku za stravu v materskej škole je zohľadnená v celkovej sume poplatkov za materskú školu, ktorá pozostáva z platby za stravu 47 eur, školné 17 eur mesačne a 20 eur polročne ZRPŠ (ako vyplýva z vyjadrenia matky na pojednávaní dňa 23.05.2023, ktoré účastníci nespochybňovali). Pokiaľ ide o výdavok na hygienu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý tento náklad ustálil sumou 10 eur mesačne ako primeraný veku a potrebám dieťaťa. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, že by maloletý mal zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené úhrady poplatkov za lieky. Hoci odvolací súd uznal náklady na stravu a ošatenie na maloletého v inom rozsahu, konečná suma mesačných výdavkov na odôvodnené potreby maloletého v porovnaní s ich ustálením súdom prvej inštancie sa nezmenila. Správne súd prvej inštancie prihliadal aj na osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. A rovnako vzal do úvahy skutočnosť, že styk otca s maloletým sa nerealizuje a otec len na sviatky kupuje maloletému darčeky.
13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na maloletého v sume 140 eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje jeho vek, potreby, príjem a pomery na strane oboch rodičov. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil zárobkové príjmy rodičov, keď mal preukázané, že príjem otca činí 650 eur mesačne a z vyjadrenia matky, ktorá sa zamestnala od 11.04.2023 zistil, že jej čistý príjem činí 770 eur (rovnako tak na prvom stretnutí rodičov dňa 18.05.2023 uviedla, že bude dosahovať príjem zo zamestnania 700 až 800 eur netto). Treba uviesť, že pre určenie výšky výživného súd vychádza z netto príjmu rodiča, do ktorého sú zahrnuté všetky položky, vrátane daňového bonusu. To znamená, že ak matka poberá daňový bonus, tento tvorí výšku jej celkového príjmu. Preto námietky matky týkajúce sa jej vyplateného daňového bonusu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ matka poukazuje na to, že súdu predložila pracovné ponuky a možnosti otca zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, súd prvej inštancie sa týmito argumentami matky zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré závery odvolací súd poukazuje. Treba zdôrazniť, že otec má ukončené základné vzdelanie, má trvalý pracovný pomer a stály príjem. Jeho možnosti, vzhľadom na nadobudnutie vyššieho príjmu, sú podmienené dosiahnutým vzdelaním. Matkou predkladané pracovné ponuky a pracovné príležitosti pre otca, síce obsahujú informáciu o finančnom ohodnotení ponúkanej práce, avšak nezaručujú, že otec by bol úspešný pri výbere na danú pracovnú pozíciu. S ohľadom na vzdelanie otca nemožno jednoznačne vychádzať z údaju o výške príjmu, keď pracovné pozície sú ponúkané s podmienkou dosiahnutého vzdelania základného, stredoškolského a vysokoškolského. Postup súdu prvej inštancie, ktorý pri posúdení príjmu otca vychádzal zo štatistických údajov je správny. Je nesporné, že obaja rodičia majú výdavky na zabezpečenie svojich potrieb (strava, ošatenie, hygiena) a náklady na bývanie, pričom obaja bývajú v nehnuteľnosti patriacej inej osobe. V súvislosti s čerpaním pôžičiek odvolací súd udáva, že výživné na maloleté dieťa má prednosť akýmikoľvek inými výdavkami. Pri rozhodovaní o výživnom treba vziať do úvahy vlastníctvo nehnuteľného alebo iného hnuteľného majetku väčšej hodnoty, ktoré v prejednávanej veci nebolo ani u jedného z rodičov preukázané. Vo vzťahu k námietke o ďalšej vyživovacej povinnosti otca, keď podľa matky táto neexistuje, odvolací súd udáva, že skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vyplýva aj z lustrácie osoby otca v Registri obyvateľov. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec výživné na staršieho syna neplatí, odvolací súd udáva, že táto okolnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko existencia ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nebola spochybnená. Odvolací súd udáva, že pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa súd vychádza z okolností každej konkrétnej veci individuálne a vychádza z kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Nemožno zohľadniť ani tvrdenia, že otec
v roku 2021 prispieval na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne, pretože ide o obdobie staršieho dáta, pričom predmetom tohto konania je určenie výživného od marca 2023 a dokazovanie je zamerané na aktuálne obdobie, t.j. pri rozhodovaní súdom prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku. Úvahy o tom, prečo otec v predchádzajúcom období platil vyššiu sumu titulom výživného a čo bolo dôvodom, že výživné znížil (tvrdil, že „mu to nevychádzalo“) sú v tomto konaní len hypotetické. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že matka poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne, ktoré sú určené a slúžia na krytie potrieb maloletého. Odvolací súd uzatvára, že výživné v sume 140 eur mesačne je zodpovedajúce nielen k veku maloletého a odôvodneným nákladom na jeho potreby, ale zároveň zohľadňuje aj príjmy a pomery na strane oboch rodičov. Treba poznamenať, že rozhodnutie o výživnom je možné podľa § 77 Zákona o rodine zmeniť, ak sa do budúcna zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa a rodičov.
14. Vo vzťahu k podaniu otca zo dňa 22.08.2023, ktorým žiadal o zníženie výživného na maloletého zo sumy 140 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, odvolací súd udáva, že predmetné podanie vyhodnotil ako vyjadrenie k odvolaniu matky (v takomto znení bolo aj podanie označené). V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 64 CMP, podľa ktorého zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Keďže v danom prípade súd rozhodoval o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (predmetom ktorého bolo u určenie výživného), nepripadá do úvahy zmena návrhu zo strany otca, ktorý ako vyplýva z obsahu spisu, neinicioval žiadne konanie o výživnom na maloletého. S poukazom na ustanovenie § 28 a § 64 CMP nebolo možné v odvolacom konaní rozhodovať o pripustení zmeny návrhu na začatie konania. Odvolací súd preto predmetný návrh posúdil podľa obsahu a pokiaľ otec vo vyjadrení uvádzal, že už pred súdom prvej inštancie upozorňoval na to, že je vo výpovednej lehote a pracovný pomer mu skončí, je potrebné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie hodnotil schopnosti a možnosti otca aj s ohľadom na zákonnú povinnosť rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, a povinnosť svoje záležitosti si zariadiť tak, aby dokázal uspokojiť potreby nielen svoje, ale aj svojho maloletého dieťaťa v primeranom rozsahu. Napokon odvolací súd konštatuje, že otec ani nevyužil svoje právo na podanie odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie a jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu matky nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku.
15. Správne súd prvej inštancie určil výživné na maloletého počnúc podaním návrhu matky a správne ustálil aj výšku zročného výživného, ktoré povolil otcovi splácať formou splátok aplikujúc ust. § 323 ods. 4 CSP.
16. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
17. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom podľa § 387 CSP, pretože je správne.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).