Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Fun Travel, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 697/148, Veľká Lomnica, IČO: 36 484 300, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.100490012/2018 zo dňa 5. marca 2018, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102938769/2016 zo dňa 14.04.2016 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 bola zameraná na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na oprávnenosť odpočítania dane z prijatých tovarov a služieb, vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovarov a služieb, kontrolu vedenia záznamov pre daňové účely. Daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení t. j. 10.05.2016.

2. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2012 zistil, že žalobca si okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o. na základe faktúry č. 01312012 zo dňa 16.07.2012 za tovar (obal voucher výsek + lepenie, obal s chlopňami, šnúrka na krk s karabinkou) základ dane 4 095,- eur, DPH 819,- eur, na základe faktúry č. 01322012 zo dňa 04.07.2012 za tovar (papierové tašky s potlačou) základ dane 1 770,- eur, DPH 354,- eur, na základe faktúry č. 01332012 zo dňa 02.07.2012 za vymaľovanie interiéru základ dane 2 450,- eur, DPH 490,- eur a na základe faktúry č. 01342012 zo dňa 09.07.2012 za tovar (skrinky na katalógy) základ dane 2 128,30,- eur, DPH 425,66 eura.

3. Dňa 07.07.2016 sa na Daňový úrad Prešov, pobočku Poprad dostavil konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING D. H. a vypovedal ako svedok ku skutočnostiam v súvislosti s kontrolou vykonávanou v tejto spoločnosti. Odmietol vypovedať ako svedok v súvislosti s kontrolou u žalobcu za rok 2012.

4. Správca dane získal informácie od Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ, Košice (ďalej NAKA), a to z úradných záznamov č. PPZ-NKA-JFP4-240-005/2014 zo dňa 31.3.2014 a PPZ-NKA- JFP4-240-006/2014 zo dňa 24.4.2014, ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKA- FP-VY-2015 zo dňa 26.2.2016, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 nevykonávala reálne žiadnu podnikateľskú činnosť, jej konateľ D. H. účelovo vystavoval nepravdivé účtovné a daňové doklady v mene tejto spoločnosti pre rôzne obchodné spoločnosti, medzi ktorými bola aj spoločnosť žalobcu. Vystavovanie nepravdivých faktúr umožnil aj inej osobe (A., ktorej umožnil disponovať pečiatkou, účtovným softvérom a pokladňou spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Fiktívne plnenia boli prispôsobené tak, aby tieto subjekty popri reálne vykonávaných činnostiach mali v konečnom dôsledku neoprávnene zaúčtovanú daň z pridanej hodnoty, čím získavali daňové zvýhodnenie. Tieto obchodné spoločnosti za vykonanú „službu“ odvádzali finančnú províziu, spravidla 10 % z fakturovanej sumy, ktorú si delili členovia tejto skupiny vrátane D.. Prostredníctvom takto nastaveného a zabehnutého systému v priebehu rokov 2012 až január 2014 skupina osôb plánovala a koordinovala činnosť za účelom získania finančnej výhody. XY svoje tvrdenia podložil o dobrovoľne odovzdané účtovníctvo spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vrátane účtovných a daňových dokladov. Ako svedok do zápisnice okrem iného uviedol, že faktúry boli vystavované pre spoločnosti G., ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Platby sa v skutočnosti nerealizovali, iba fiktívne sa vystavili doklady o úhrade. Faktúry vystavoval pre spoločnosti Proti Golf s.r.o., PATRIOTIQUE s.r.o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. Reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze vyberal z bankového účtu on, ktoré odovzdával neskôr osobne XYZovi do Veľkej Lomnice. Požiadavky na vystavenie faktúr- posielal R. mailom alebo telefonicky. Táto spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku roka 2014.

5. Zamestnanci správcu dane nahliadli aj do spisu spoločnosti Profi Golf, s.r.o., Tatranská Lomnica, v ktorom sa nachádzala odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Košice č. 104148151/2016 zo dňa 20.10.2016 súvisiaca s preverením zdaniteľných obchodov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012. Zo zápisnice bolo zistené, že Daňový úrad Košice sa skontaktoval so zamestnancami NAKA za účelom vyžiadania si dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Z predložených dokladov zamestnanci správcu dane vyhotovili fotokópiu knihy vystavených faktúr za obdobie od 29.2.2012 až 21.12.2012, v ktorej boli v zdaňovacom období júl 2012 uvedené aj faktúry vystavené pre žalobcu. Preverením skutočností zo systému finančnej správy správca dane zistil, že u daňového subjektu IMPERIAL HOLDING s.r.o. bola v roku 2014 vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január

- apríl a jún - december 2012. Z protokolu o kontrole č. 9801404/5/3840273/2014 zo dňa 13. 8. 2014 vyplynulo, že kontrolovaný subjekt so správcom dane nespolupracoval, daňové a účtovné doklady ku kontrole nepredložil, a z uvedeného dôvodu mu bola určená daň na základe pomôcok.

6. Z dôvodu pochybností správcu dane o reálnosti obchodných transakcií zaslal správca dane žalobcovi výzvu č. 100127658/2017 zo dňa 20.1.2017, ktorou vyzval žalobcu v zmysle § 45 ods. 2 písm. Daňového poriadku na predloženie dôkazov k tomu, ako prebiehal obchod s dodávateľom IMPERIAL HOLDING s.r.o., dôkazov o dodaní tovaru a služieb touto spoločnosťou, ako aj o uvedenie, akým spôsobom bola ním preverená dôveryhodnosť dodávateľa.

7. Dňa 1.2.2017 bola správcovi dane elektronicky doručená odpoveď, v ktorej žalobca uviedol, že všetky potrebné dokumenty a podklady, t. j. faktúry, prílohy a výpisy z účtu, predložil ku kontrole. Prílohou boli fotografie tovaru, ktorý bol predmetom fakturácie (šnúrky, obal na voucher, papierové tašky, skrinky na katalógy, ako aj interiér cestovnej kancelárie) od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Iné dôkazy žalobca nepredložil a nevyjadril sa ani k otázke správcu dane, akým spôsobom preveril dôveryhodnosť dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o. V odpovedi na výzvu konateľ žalobcu uviedol, že všetky fakty osobne opísal, vysvetlil a potvrdil na Daňovom úrade v Poprade, a netuší, akým iným spôsobom by mal dokázať dodanie tovaru, resp. služieb.

8. Dňa 7.2.2017 bolo správcovi dane elektronicky doručené žalobcom čestné vyhlásenie D. H. zo dňa 3.2.2017, v ktorom prehlásil, že tovar/služby na nižšie uvedených faktúrach (kde sú uvedené čísla faktúr, dátum, základ dane a DPH) pre žalobcu dodal v plnom rozsahu, tovar dodal na svoje náklady na jeho služobných autách.

9. Správca dane listom č. 100224783/2017 zo dňa 7.2.2017 požiadal Národnú kriminálnu agentúru, expozitúru Východ, Košice o nazretie do vyšetrovacieho spisu č. PPZ-937/NKA-FP- VY-2017 týkajúceho sa spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a vyhotovenie fotokópií z tohto spisu. Dňa 14.2.2017

zamestnanci správcu dane nahliadli do vyššie uvedeného spisu, z ktorého bolo zistené, že sa v ňom nenachádzajú žiadne originály účtovných ani daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Zo spisu boli získané fotokópie od Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, z ktorých vyplýva, že v roku 2012 mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. jedného zamestnanca, ktorým bol D.. V období od 27.3.2012 do 20.8.2012 bol v spoločnosti zamestnaný G. H. na dohodu o vykonaní práce.

10. Správca dane opätovne požiadal listom č. 100301520/2017 zo dňa 15.2.2017 Národnú kriminálnu agentúru, expozitúru Východ, Košice o nazretie do písomností a dokladov týkajúcich sa spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a o vyhotovenie fotokópií z týchto dokladov. Dňa 17.02.2017 boli zamestnancom správcu dane predložené k nahliadnutiu písomnosti a doklady. Medzi dodávateľskými faktúrami pre IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry, ktoré by súviseli s predmetom vykonávanej kontroly u žalobcu, a to nákup tovarov a služieb, ktoré by súviseli s následným predajom tejto spoločnosti. Nenachádzali sa tam žiadne zmluvy, doklady z pokladne, doklady o preprave, bankové výpisy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, pokladničné knihy, uzávierky z ERP, ani žiadne iné účtovné záznamy, ako je hlavná kniha, účtovný denník, pokladňa.

11. Dňa 23.2.2017 správca dane pri ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so zisteniami z vykonávanej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012. Pri ústnom pojednávaní konateľ žalobcu B.. G. R. potvrdil, že k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. došlo, objednávky na práce a tovar zadal D. H. pri osobnom kontakte v priestoroch žalobcu, písomná objednávka, resp. dohoda nebola vyhotovená. Maľovanie vykonali nejakí páni, ktorí prišli do priestorov cestovnej kancelárie sami, B.. R. im dal pokyny a prácu si prebral osobne, platby prebehli bezhotovostne. Faktúry za tovar a vykonané práce mu boli doručené pánom H.. Tovar vždy priviezol pán H., pamätal si dve autá - Peugeot Partner a biele skriňové IVECO. Správca dane požiadal konateľa žalobcu, aby uviedol, kedy a ktoré fakty k uskutočňovaniu zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a IMPERIAL HOLDING s.r.o. už uviedol správcovi dane. B.. R. odpovedal, že mal na mysli predloženie dokladov ku kontrole dňa 20.5.2016. Správcovi dane boli v tento deň žalobcom predložené doklady ku kontrole a poskytnuté všeobecné informácie týkajúce sa zmien v obchodnom registri, predmetu podnikateľskej činnosti, vlastníctva investičného majetku, zamestnancov a systému činnosti cestovnej kancelárie. K zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. neboli poskytnuté žiadne informácie ani vysvetlenia.

12. Správca dane informoval konateľa žalobcu, že má pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., a pokiaľ si nesplní povinnosti uložené správcom dane vo výzve č. 100127658/2017 zo dňa 20.1.2017, t. j. nepredloží relevantné dôkazy, nebude mu uznané odpočítanie dane v zmysle a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) z faktúr, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období júl 2012. Konateľ spoločnosti, XYZ sa vyjadril, že využil všetky možnosti, ktoré má k dispozícii, aby preukázal uvedené skutočnosti, a nevie, čo viac by mohol urobiť.

13. Dňa 1.3.2017 bol na požiadanie žalobcu vypočutý bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. XY, ako svedok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 u žalobcu, ktorý uviedol, že v tej dobe obchodovali so žalobcom, prebehli reálne obchody, ktoré boli na základe objednávky uskutočnené, riadne vyplatené, konkrétne čísla faktúr nevedel uviesť, pretože ich fyzicky nemá. Vypovedať odmietol dňa 7.7.2016 v súvislosti s kontrolou u žalobcu, pretože celé konanie má na starosti NAKA, expozitúra Východ a on mal dôvodnú obavu o svoj život, preto nepreberal zásielky, vedel, že cez právneho zástupcu alebo cez vyšetrovateľa NAKA sa výpovede uskutočnia, resp. po dohode s nimi. Na otázku, či nemal obavy o svoj život, keď v rovnaký deň (7.7.2016) vypovedal o obchodoch spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. v súvislosti s inou kontrolou, odpovedal, že nemal. Spoločnosť vykonávala svoju činnosť na adrese Drábova 20, Košice alebo Kováčska 40, resp. 48. Sklady boli na adrese Pod Dvorkinovou ulicou, Košice, v neskoršom období aj na Popradskej 40 a Levočskej ul. v Starej Ľubovni na základe nájomných zmlúv, za nájom bolo riadne platené, všetko je zaúčtované, doklady však má NAKA. Nevedel uviesť, koľkých zamestnancov mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o, v roku 2012. Správca dane ho informoval, že do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 19.9.2016 na daňovom úrade v Košiciach uviedol, že mal jedného zamestnanca a na dohodu tak 3 až 4 zamestnancov. Odpovedal, že bolo to tak, ako je nahlásené v Sociálnej poisťovni (v roku 2012 bol zamestnancom iba on a v období 27.3. - 20.8.2012 na dohodu 1 zamestnanec), spolupracovalo viac osôb, či robili túto činnosť na základe živnosti alebo nejakej zmluvy o sprostredkovaní, si nepamätal. Kde sú faktúry, ktoré mu vystavili za vykonané práce, sa vyjadriť

nevedel, lebo všetky doklady sú na NAKA, Rastislavova 69, Košice. Mená týchto spolupracujúcich osôb si nepamätal. K faktúram č. 01312012, 01322012, 01332012 a 01342012 vystaveným spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. pre žalobcu uviedol, že faktúry vystavoval jedine on a podpísal ich. Väčšinou dochádzalo k odovzdávaniu faktúr osobne, stále ich odovzdával pánovi R.. Správca dane poukázal na rozdielnosť podpisov v zápisniciach o ústnom pojednávaní u správcu dane a na čestnom vyhlásení zo dňa 3.2.2017 s podpismi na vyššie uvedených faktúrach. K tomu sa vyjadril, že správca dane nie je oprávnený posudzovať pravosť podpisov. Na čestnom vyhlásení aj na faktúrach je jeho podpis. K dodaniu tovaru pre žalobcu (obaly na vouchery, papierové tašky, šnúrky s karabínkami) sa vyjadril, že niečo sa riešilo cez spoločnosť Fax copy v Košiciach, niečo cez spoločnosť zo Žiliny, bližšie údaje si nepamätal, na niektoré špecifické položky, napríklad tašky s potlačou mali uzatvorené písomné zmluvy. Skrinky na spisy boli vyrobené na zákazku v subdodávke spoločnosťou v tuzemsku, názov si nepamätal. Ďalej uviedol, že s pánom R. bol v kontakte 2 až 3x v týždni, ktorý mu zadal presne svoje požiadavky, on si zobral rozmery, stretol sa s dotyčným zástupcom spoločnosti, ktorá tieto veci vedela vyrábať, a dal ich vyrobiť. Väčšinou sa objednávalo osobne, ústne, telefonicky alebo e-mailom. Po reklamné predmety chodil svojím autom, skrinky priviezol veľkým autom, ktoré mal požičané z mäsokombinátu zo Starej Ľubovne, bolo to asi IVECO. Doklady o obstaraní týchto tovarov sa nachádzajú na Rastislavovej ul. v Košiciach. Platby za tovar vo vyššie uvedených faktúrach sa uskutočnili v hotovosti, na skrinky bola zložená záloha v hotovosti a doplatok tiež. Interiér spoločnosti žalobcu vymaľovala podľa jeho výpovede partia chlapov v subdodávke (na živnosť), mená si nepamätal, materiál si priniesli so sebou a on bol pri maľovaní prítomný. K vedeniu účtovníctva spoločnosti IMPERIÁL HOLDING s.r.o. v roku 2012 uviedol, že kompletné účtovné doklady začiatkom roka 2014 za asistencie NAKA, expozitúry Východ odovzdal zo spoločnosti Sedeas s.r.o., následne boli uskladnené v priestoroch NAKA na Rampovej 7, Košice, odkiaľ sa neskôr za jeho asistencie preniesli do budovy na Rastislavovej 69, Košice. Správca dane ho požiadal o uvedenie značiek a EČV týchto služobných vozidiel a požiadal ho o predloženie dôkazov

- technických preukazov, evidencie jázd, dokladov o čerpaní pohonných hmôt, mien vodičov a pod. Svedok uviedol, že IVECO malo poľské značky, sedan Mercedes Benz KS 960 patril jeho priateľke, nepamätal si, aké EČV malo vozidlo Peugeot Boxer, ktoré patrilo zamestnancovi na základe dohody o pracovnej činnosti G. H.. Využíval motorové vozidlá, ktoré boli vo vozovom parku mäsokombinátu zo Starej Ľubovne. Vozidlá riadil on, resp. jeho priateľka, povedal, že sa pokúsi zabezpečiť knihu jázd a technické preukazy. Správca dane mu uložil predložiť fotokópie technických preukazov vozidiel, ktorými uskutočňoval rozvoz tovaru pre žalobcu, a k tomu knihy jázd. Do dňa spísania protokolu o kontrole požadované dôkazy neboli predložené.

14. Správca dane vyzval svedka, aby odôvodnil rozdielnosť jeho výpovede a výpovedí zo dňa 24.4.2014, 15.7.2015 a 26.2.2016. Svedok odmietol odpovedať na položené otázky, povedal, že sa nebude vyjadrovať, je to v štádiu vyšetrovania NAKA. Pri ústnom pojednávaní správca požiadal svedka XYZ, aby uviedol adresu trvalého, resp. prechodného pobytu, na ktorej bude zastihnuteľný. Uviedol adresu Benadova 11, Košice. Správca dane zaslal dňa 10.3.2017 na vyššie uvedenú adresu výzvu na zapožičanie dokladov a písomností, ktoré mal predložiť na základe opatrenia uloženého v zápisnici č. 100352395/2017. Zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou „adresát je neznámy“.

15. Správca dane výzvou č. 100385272/2017 požiadal spoločnosť SEDEAS s.r.o., Košice o predloženie účtovných dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. za rok 2012, resp. iných dokladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti (napr. zmluvy, výkazy jázd, výpisy z účtov) a predloženie účtovnej evidencie v elektronickej podobe (hlavná kniha, účtovný denník, kniha dodávateľských a odberateľských faktúr, kniha záväzkov a pohľadávok). V odpovedi zo dňa 5.4.2017 spoločnosť SEDEAS s.r.o., uviedla, že nedisponuje žiadnymi písomnosťami ako v tlačenej ani v elektronickej podobe. Tieto boli konateľovi spoločnosti na jeho žiadosť osobne odovzdané.

16. Na základe zistených skutočností správca dane vypracoval Protokol z daňovej kontroly č. 100602562/2017 zo dňa 11.4.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100615543/2017 zo dňa 12.4.21017 doručený žalobcovi dňa 20.04.2017. Dňa 15.5.2017 bolo správcovi dane doručené písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly č. 100602562/2017. Správca dane prerokoval písomné vyjadrenie k protokolu so žalobcom dňa 5.10.2017, o čom spísal zápisnicu č. 102113510/2017.

17. Na návrh žalobcu bola dňa 7.11.2017 vypočutá ako svedok H. E., ktorá nevedela uviesť, či spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. vykonávala pre žalobcu práce v sídle spoločnosti. Vypovedala, že ak bola v sídle žalobcu, dopravila sa tam autom s D. H., nespomenie si akým autom.

18. Ani pri ústnom pojednávaní dňa 7.11.2017 neboli žalobcom predložené žiadne písomné dôkazy a žalobca nepožiadal o vykonanie ďalších úkonov zo strany správcu dane.

19. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102431876/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorým podľa a Daňového poriadku určil rozdiel v sume 2 088,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 žalobcovi z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu , a v nadväznosti na , a citovaného zákona, pretože daňový subjekt IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 nevykonával skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol dodávať tovary a služby, ktoré v skutočnosti neprijal od iných dodávateľov, ani ich sám nevykonal, a preto následne nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 2 088,00 eur z dodania tovarov a služieb spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.

20. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolal.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

21. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018 žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 102431876/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 2 088 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 46,08 eur a vyrubením dane v sume 2041,92 eur žalobcovi, potvrdil.

22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, popísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zosumarizoval skutkové zistenia správcu dane, stotožnil sa s ich právnym hodnotením a najmä citoval ustanovenia , , , , , , , , , až ods. 4, Daňového poriadku. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca svojím konaním porušil , , v nadväznosti na , a z dôvodu, že daňový subjekt IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 nevykonával skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol dodávať tovary a služby, ktoré v skutočnosti neprijal od iných dodávateľov a ani sám nevykonával a preto následne nemohlo kontrolovanému žalobcovi vzniknúť právo na počítanie dane v sume 2088,- eur z dodania tovarov a služieb spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.

23. K námietkam žalobcu smerujúcim k nemožnosti prihliadať na dôkazy získané v trestnom konaní žalovaný v odôvodnení nepadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Konštatoval, že ako dôkaz možno použiť aj úradné dokumenty získané v inom ako daňovom konaní za predpokladu, že neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKA-FP-VY-2015 zo dňa 26.02.2016 získanej od Národnej kriminálnej agentúry, z ktorej vyplýva, že XY bol vypočutý ako svedok v trestnej veci doposiaľ neznámeho páchateľa stíhaného za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa , pričom výsluch bol vykonaný v súlade s a preto ho správca dane mohol v súlade s ustanovením Daňového poriadku použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Rovnako poukázal na to, že svedok bol poučený o význame svedeckej výpovede o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať a o trestných následkoch krivej výpovede, k čomu sa vyjadril, že poučeniu rozumel a berie ho na vedomie. Žalovaný konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že XY v pozícii obvineného mohol vypovedať, ako uzná za vhodné, je preto neopodstatnené. Konštatoval, že výsluch svedka nebol vykonaný podľa Daňového poriadku nemožno tvrdiť, že správca dane neumožnil žalobcovi využiť jeho procesné právo byť prítomný pri jeho výsluchu.

24. Žalovaný v odôvodnení nepadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012 si uplatnil odpočítanie dane aj z faktúr, na ktorých bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o., preto správca dane preveroval, či pri dodaní tovaru a služieb vznikla tejto spoločnosti daňová povinnosť, či platiteľ uvedený na faktúrach skutočne dodal predmet fakturácie žalobcovi, a či si žalobca mohol uvedenú daň odpočítať. Preverenie zdaniteľných obchodov aj na strane dodávateľa je bežným krokom pri dokazovaní vedenom správcom dane. To, že správca dane nahliadol do dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. na NAKA, vypočul bývalého konateľa tejto spoločnosti a prihliadal aj na jeho výpovede pred NAKA, vyvoláva u žalobcu dojem, že správca dane vykonával kontrolu v spoločnosti IMPERIAL HOLDING s. r. o. Pokiaľ by však žalobca predložil správcovi relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. a pokiaľ by spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. bola štandardnou spoločnosťou plniacou si daňové povinnosti, komunikujúcou so správcom dane a disponovala by svojím účtovníctvom za kontrolované obdobie, správca dane by jej nemusel pri dokazovaní venovať taký priestor, ktorý u žalobcu vyvoláva dojem, že kontrolu vykonával v spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o.

25. K námietke žalobcu, že správca dane sa odvoláva na chýbajúce doklady vo vyšetrovacom spise, žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane nahliadli do vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a zistili, že sa v ňom nenachádzajú žiadne originály účtovných ani daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o.. Dňa 17.2.2017 boli zamestnancom správcu dane predložené k nahliadnutiu písomnosti a doklady týkajúce sa spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré prevzali operatívni príslušníci EV NJFP NAKA P PZ Košice od osoby XYZ dňa 24.4.2014. V spise sa nenachádzalo účtovníctvo spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ani žiadne iné doklady ako zmluvy, bankové výpisy, pokladničná kniha a pod., nachádzala sa v ňom iba kniha vystavených faktúr, odberateľské faktúry pre rôzne spoločnosti a dodávateľské faktúry pre IMPERIAL HOLDING s.r.o. Medzi dodávateľskými faktúrami spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzali žiadne faktúry, ktoré by súviseli s predmetom vykonávanej kontroly u žalobcu, teda faktúry za nákup tovarov a služieb, ktoré by súviseli s následným predajom tejto spoločnosti. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti XYZ vo svojej svedeckej výpovedi u správcu dane dňa 1.3.2017 niekoľkokrát zopakoval, že všetky doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nachádzajú na Národnej kriminálnej agentúre, expozitúra Východ, Košice. Pri svedeckej výpovedi bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý toto tvrdenie nespochybnil.

26. K námietke žalobcu, že nezodpovedá za subdodávateľské vzťahy, ani za to, či si dodávateľ vedie účtovnú evidenciu, a či príslušným orgánom odovzdal všetky nimi požadované doklady, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval priameho dodávateľa žalobcu, a to, či nakúpil, a od koho nakúpil tovary, ktoré následne fakturoval žalobcovi, a keďže nemal zamestnancov, kto vykonal fakturované maliarske práce. Pretože v účtovníctve spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry na tovary a služby fakturované žalobcovi a bývalý konateľ tejto spoločnosti neuviedol žiadnych subdodávateľov, správca dane nemohol preverovať a nepreveroval subdodávateľské vzťahy.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany správcu dane nedošlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena na žalobcu, správca dane požadoval od žalobcu iba dôkazy k jeho tvrdeniam, že prijal tovar a služby od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Výzvou č. 100127658/2017 zo dňa 20.1.2017 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov k tomu, ako prebiehal obchod s dodávateľom IMPERIAL HOLDING s.r.o., a dôkazov o dodaní tovaru a služieb touto spoločnosťou. Pretože žalobca dostatočne nepreukázal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o., správca dane preveroval, či a od koho spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nadobudla tovar a služby, ktoré následne fakturovala žalobcovi. Nahliadnutím do dokladov odovzdaných na NAKA bolo zistené, že žiadne faktúry za nákup predmetných tovarov a služieb sa v spise nenachádzajú. Jediný konateľ spoločnosti nevedel uviesť svojich dodávateľov, ani osoby, ktoré konali pri obchodoch za spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. na základe jeho poverenia, odvolával sa na účtovné doklady, zmluvy a evidencie, ktoré vlastne neexistovali.

28. K tvrdeniu žalobcu, že predložil správcovi dane dostatok dôkazov, a že úhrada faktúr je dôkazom o dodaní tovarov a služieb, žalovaný uviedol, že žalobca v odpovedi zo dňa 31.1.2017 na výzvu č. 100127658/2017 zo dňa 20.1.2017 uviedol, že potrebné dokumenty a podklady, t. j. faktúry, prílohy a výpisy z účtu, už predložil, fakty osobne opísal, vysvetlil a potvrdil na daňovom úrade. Prílohou bola fotodokumentácia dodaných tovarov a interiéru, v ktorom mali byť vykonané služby, a následne aj čestné

vyhlásenie XYZ, ktorým potvrdil dodanie tovarov a služieb pre žalobcu. Na ústnom pojednávaní dňa 20.5.2016 konateľ kontrolovanej spoločnosti predložil správcovi dane doklady ku kontrole a odpovedal na všeobecné otázky správcu dane týkajúce sa zmien v obchodnom registri, predmetu podnikateľskej činnosti, vlastníctva investičného majetku, zamestnancov a systému činnosti cestovnej kancelárie. K obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. nebolo pri uvedenom ústnom pojednávaní podané žiadne vyjadrenie. K zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa konateľ vyjadril pri ústnom pojednávaní 20.2.2017, kde opísal spôsob obchodovania so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., k čomu však nepredložil dôkazy, pretože podľa jeho vyjadrenia obchody boli dohodnuté ústne bez písomných dohôd a objednávok, s konateľom spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. komunikoval jedine on telefonicky, resp. e-mailom, ale dôkazy o tejto komunikácii ani k spôsobu uskutočňovania zdaniteľných obchodov neposkytol. Predložená fotodokumentácia, na ktorej je vyobrazený tovar, resp. interiér, nepreukazuje, kto tento tovar dodal, resp. kto interiér vymaľoval. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru žalobcu, ale reálnosť faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., t. j., že tieto faktúry boli vyhotovené za dodávky uskutočnené osobou, ktorá je vo faktúrach uvedená ako dodávateľ. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči daňovému subjektu tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru, a ktorý mu predmetné obchody dodal. Takéto doklady neboli žalobcom predložené. Bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 01.03.2017 potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu, k čomu však nepredložil žiadne doklady a dôkazy, pretože podľa jeho slov všetky doklady sa nachádzajú na NAKA, Rastislavova 69, Košice. Dodávateľ žalobcu nemal zamestnancov (s výnimkou obdobia 27.3.2013 do 20.8.2012, kedy bol u neho zamestnaný ako vodič XYZ), prostredníctvom ktorých by vykonával zdaniteľné obchody, resp. nebolo preukázané, kto v jeho mene predmetné obchody reálne uskutočnil, nevlastnil žiadny majetok a ani nepreukázal žiadnym spôsobom prenájom motorových vozidiel, o ktorých prehlásil, že nimi boli realizované zdaniteľné obchody. Rovnako neboli zistené spoločnosti, resp. dodávatelia spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré by predmetné tovary a služby dodali, pretože v dokladoch daňového subjektu, ktoré odovzdal NAKA, sa nenachádzali dodávateľské faktúry na tovar a služby, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. fakturovala žalobcovi, a konateľ spoločnosti ani neuviedol, ktorí dodávatelia predmetné zdaniteľné obchody uskutočnili. Ani úhrada faktúr nie je dôkazom, že obchody uvedené na faktúrach boli reálne uskutočnené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že záver správcu dane, že k dodávkam tovaru a služieb dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach nedošlo, je správny.

29. K tvrdeniu žalobcu, že výpoveď svedkyne XYZej spravdepodobnila výpoveď konateľa spoločnosti, a to v tom, že si pamätala, že s D. H. niečo do sídla žalobcu viezli, a že bola v sídle spoločnosti, žalovaný uviedol, že vo výpovedi sa svedkyňa vyjadrila, že v sídle žalobcu bola v roku 2012, skôr v roku 2013. Z výpovede svedkyne teda v žiadnom prípade nevyplynulo, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. obchodovala v roku 2012 so žalobcom.

30. Žalobca v odvolaní namietal, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, pričom správca dane žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal vedomosť alebo mohol o subdodávateľských vzťahoch niečo vedieť. Extenzívny výklad Daňového poriadku nemôže byť na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že správca dane nepreveroval dodávateľský reťazec, pretože z dôvodov uvedených vyššie nezistil dodávateľov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Správca dane preveroval iba bezprostredne súvisiace priame dodanie medzi spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Kontrolou bolo zistené, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. tovar a služby, ktoré fakturovala žalobcovi, nikdy nemala, nevlastnila, a teda nimi ani nemohla disponovať a nakladať ako vlastník (k výstupom jej chýbali vstupy), teda jej nevznikla daňová povinnosť v zmysle a následne odberateľovi nevznikol nárok na odpočítanie podľa . XY na NAKA dňa 26.2.2016 vypovedal, že požiadavky na vystavovanie nepravdivých faktúr posielal R. mailom alebo telefonicky. V prípade, že by išlo o skutočné obchody, v účtovníctve obidvoch spoločností by sa tieto objednávky nachádzali, a spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. by nemala problém preukázať obstaranie služieb a tovaru, ako aj prepravu tohto tovaru a preukázanie, kto v skutočnosti práce vykonával. Absencia podstatných dôkazov potvrdzuje výpoveď XYZ na NAKA o fiktívnych obchodoch aj to, že konateľ žalobcu XYZ o podvodnom konaní vedel a

osobne sa na ňom podieľal. Žalobca disponuje iba faktúrami od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a odvoláva sa na uskutočnené platby. Vo výpovedi na NAKA dňa 26.2.2016 XY uviedol, že on vyberal peniaze z bankového účtu, ktoré odovzdával osobne XYZovi do Veľkej Lomnice. Táto výpoveď potvrdzuje, že išlo o úhradu fiktívnych faktúr (peniaze sa vrátili znova k tomu, kto ich uhradil), a taktiež potvrdzuje skutočnosť, že o podvodnom konaní XYZ vedel. Ďalšou nezrovnalosťou sú rozdielne podpisy XYZ na dodávateľských faktúrach spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a na čestnom vyhlásení a v zápisnici, ktorú podpísal u správcu dane dňa 1.3.2017. Aj táto skutočnosť potvrdzuje výpoveď XYZ, že časť faktúr sa vyrábala v Starej Ľubovni, čo zabezpečoval A. E., ktorý disponoval pečiatkou, pokladňou a účtovným programom spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a všetkými fakturačnými údajmi, ako napr. predmet fakturácie, sumy, odberatelia, obdobia. Konateľ žalobcu bol v priamom a bezprostrednom vzťahu s dodávateľom, t. j. konateľom spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., on aj dodávateľ uviedli, že spolu komunikovali za obe spoločnosti iba oni dvaja. Žalobca priamo zabezpečoval činnosti vyplývajúce z obchodného vzťahu medzi IMPERIAL HOLDING s.r.o. a žalobcom. Správca dane žiadal preukázať iba skutočnosti vyplývajúce priamo z tohto vzťahu, čiže skutočnosti, ktoré priamo svojou účasťou zabezpečoval.

31. Tvrdenie žalobcu, že je rozhodujúce, či boli splnené materiálne podmienky, a nie zakladanie si na formálnych nedostatkoch, je nesprávne. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť teda vzniká konkrétnemu dodávateľovi, preto v tomto prípade bol daňový subjekt povinný preukázať, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi uvedenému na faktúrach, teda, že tovar a služby boli dodané práve dodávateľom, a to spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktorá bola uvedená na predmetných faktúrach.

32. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 01312012, 01322012, 01332012 a 01342012 od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Na preukázanie splnenia podmienok predložil len faktúry, fotodokumentáciu dodaných tovarov a interiéru, v ktorom mali byť vykonané služby, a následne aj čestné vyhlásenie XYZ, Tieto doklady však nie sú dôkazom o tom, že tovary a služby boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, teda spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali objednanie tovarov a služieb (napr. e-mailová komunikácia), neboli žalobcom predložené. Bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. XYZ, vo svedeckej výpovedi dňa 1.3.2017 znova len ústne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, k čomu však nepredložil žiadne doklady a dôkazy, a tie sa nenachádzali ani v spise odovzdanom NAKA. Dodávateľ daňového subjektu nepreukázal nákup tovaru a služieb, ktorý následne fakturoval žalobcovi. Daňový subjekt IMPERIAL HOLDING s.r.o. nemal zamestnancov, prostredníctvom ktorých by vykonával zdaniteľné obchody, resp. nebolo preukázané, kto v jeho mene predmetné obchody reálne uskutočnil, nevlastnil žiadny majetok a ani nepreukázal žiadnym spôsobom prenájom motorových vozidiel, o ktorých prehlásil, že nimi boli realizované zdaniteľné obchody. Navyše, keď XYZ, bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING, s.r.o., pri výsluchu svedka dňa 26.2.2016 konanom pred NAKA uviedol, že faktúry boli vystavované pre spoločnosti G. XYZu, ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Faktúry vystavoval pre spoločnosti Profi Golf s.r.o., PATRIOTIQUE s.r.o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. V súvislosti s týmito vymenovanými spoločnosťami reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze vyberal z bankového účtu on, teda XY, ktoré odovzdával neskôr osobne XYZovi do Veľkej Lomnice. Požiadavky na vystavenie faktúr posielal XYZa mailom alebo telefonicky. Spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku roka 2014. Táto výpoveď XYZ jednoznačne vyvracia ústne tvrdenia konateľov obidvoch spoločností o uskutočnení dodania tovarov a služieb uvedených na predmetných faktúrach. Vo svedeckej výpovedi dňa 1.3.2017 u správcu dane konanej za prítomnosti žalobcu na žiadosť správcu dane, aby odôvodnil rozdielnosti vo výpovedi pred NAKA a pred správcom dane, D. uviedol, že sa k tomu nebude vyjadrovať. Výpoveď pred NAKA teda nepoprel.

33. Žalovaný konštatoval, že správca dane sa zaoberal všetkými dôkazmi, teda dôkazmi predloženými žalobcom a jeho dodávateľom (faktúry, fotodokumentácia, cestné vyhlásenie a ústne tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb) a dôkazmi získanými správcom dane (informácie z úradných záznamov a zápisnice o výsluchu svedka od NAKA a z nahliadnutia do spisov odovzdaných NAKA D.), vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

34. Dôkazy získané od NAKA nepovažoval za ťažiskové dôkazy a dôkazy predložené žalobcom v žiadnom prípade neodmietol. Zaoberal sa všetkými dôkazmi, ale dôkazy predložené žalobcom a jeho dodávateľom, teda faktúry, fotodokumentácia, čestné prehlásenie a ústne tvrdenia bez uvedenia konkrétnosti a bez predloženia konkrétnych listinných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov, nie sú dôkazom o tom, že tovary a služby uvedené na faktúrach boli dodané práve dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach.

35. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval pri určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v súlade splatnými právnymi predpismi. Záver vyslovený správcom dane, že spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. nevznikla z vystavených faktúr daňová povinnosť a následne žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z týchto faktúr, je správny.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

36. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť rovnako s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a napokon to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

37. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a pri vyhodnotení nahromadených dôkazov nerešpektoval základné práva žalobcu, daňovú kontrolu účelovo a nezákonne predlžoval, dôkazné bremeno neopodstatnene preniesol na žalobcu.

38. Žalobca namietal, že závery žalovaného sú v celom rozsahu nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaný nezobral v úvahu výpoveď svedka XYZ, ktorá bola zaznamenaná v zápisnici z Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 01.03.2017, pričom potvrdil vystavenie faktúr žalobcovi za dodaný tovar, potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, respektíve prevzatie tovaru konateľom žalobcu, potvrdil úhrady vystavených faktúr žalobcom.

39. Žalobca namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil neakceptovanie dôkazov predložených žalobcom a strohým konštatovaním v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie odpočtu. Žalobca preukázal formálne aj materiálne podmienky vymedzené zákonom a judikatúrou pre uplatnenie odpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebola umožnená účasť pri získavaní dôkazov dôkaznými prostriedkami v trestnom konaní vedenom NAKA, žalobcovi bolo správcom dane odňaté jeho právo na účasť pri dokazovaní. Správca dane a následne aj žalovaný týmto zaťažili svoje rozhodnutie arbitrárnosťou, keďže dôkazy získané správcom dane nemožno považovať za zákonné. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú v zmysle uvedeného zaťažené podstatným porušením ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy. Pri úkonoch, v rámci ktorých bola žalobcovi umožnená účasť svedkovia vždy potvrdili tvrdenia žalobcu a potvrdili objednanie tovaru, jeho dodanie ako aj súvisle (s prihliadnutím na takmer 5 ročný časový odstup) opísali spôsob dodania tovarov a služieb ako aj ich zaplatenie.

40. Žalobca má navyše zato, že správca dane a následne ani žalovaný neodstránili značné rozpory vo výpovediach svedka XYZ a žalovaný si svojvoľne vybral tie výpovede svedka, ktoré sa mu pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia hodili a nezaoberal sa výpoveďami, ktoré podrobne opisovali dodanie tovaru a služieb, spôsob ich dodania, miesto ich dodania, prostriedky, ktorými mali byť tovar a služby dodané. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane a následne žalovaný neuniesli dôkazné bremeno, ktoré majú vo vzťahu k preukázaniu opaku tvrdení žalobcu v rámci daňovej kontroly. Správca dane nezákonne preniesol svoje dôkazné bremeno na žalobcu, keď v jedinom svojom, aj to nezákonnom, zdroji informácii

- trestnom spise NAKA, nenašiel podklady pre svoje závery. Napriek uvedenému nezákonnému postupu správcu dane žalobca so správcom dane komunikoval a správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré od

neho možno požadovať v zmysle zákona a judikatúry. Správcovi dane bolo nad rámec povinnosti žalobcu doručené čestné vyhlásenie svedka - konateľa jeho dodávateľa zo dňa 03.02.2017, ktoré preukazuje, že došlo k reálnemu dodaniu objednaného tovaru.

41. Dňa 01.03.2017 sa na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad uskutočnilo ďalšie vypočutie svedka

- XYZ ohľadom dodania tovarov žalobcovi. Svedok opätovne potvrdil dodanie tovarov žalobcovi, opísal priebeh dodania, spôsob dodania ako aj potvrdil, že podpísal listinný dôkaz - čestné vyhlásenie zo dňa 03.02.2017. Správca dane a následne aj žalovaný opätovne neodstránili rozpory medzi tvrdeniami svedka.

42. Žalobca má zato, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

43. Žalobca má zato, že žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí svojvoľné a arbitrárne závery, keď uvádza, že správca dane postupoval správne, keď preveroval, či platiteľ na faktúre dodal predmet fakturácie. Uvedené strohé konštatovanie žalovaného nie je vysporiadanie sa s odvolacou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej žalobca ako odvolateľ namietal nezákonnosť získania dôkazov správcom dane, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V rámci uvedeného postupu daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keďže prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi byť prítomný pri dokazovaní, a to konkrétne pri získavaní dôkazov v trestnom konaní. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia uvedené nedostatky neodstránil a ani sa s odvolacími námietkami nevyporiadal, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

44. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu ako odvolateľa, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane ako prvostupňový orgán nezistil v účtovníctve obchodnej spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. doklady preukazujúce nákup tovarov a objednanie služieb IMPERAL HOLDING s.r.o. od tretích osôb. Uvedené zistenia však kolidujú a sú vo vzájomnom rozpore s listinným dôkazom - čestným prehlásením XYZ ako aj s jeho výpoveďami. Žalovaný si opätovne svojvoľne vybral z dokazovania vyplývajúcich dôkazov, len tie ktoré sa mu hodili na vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia, pričom žalovaný navyše absurdne uvádza, že B.. G. XYZa mal od svedka XYZ žiadať doloženie dôkazov a nahrádzať tak úlohu správcu dane, ktorý ma v danej situácii dôkazné bremeno. Postup žalovaného, ktorým si svojvoľne v rámci získaných dôkazov vybral, tie ktoré sa mu hodili pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia bez kritického vyhodnotenia ostatných dôkazov v prospech žalobcu. Nad rámec uvedeného si žalovaný dovolil v napadnutom rozhodnutí prejudikovať, že faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa boli nepravdivé.

45. Tvrdenie žalovaného, že dodávateľ žalobcu tovar ani služby neprijal a tovar neprepravoval považuje žalobca v celom rozsahu opätovne za svojvoľné tvrdenie, pričom žalovaný pri posudzovaní uvedenej námietky odvolateľa - žalobcu neodôvodnil svoje tvrdenia jediným dôkazom, len stroho arbitrárne uviedol, že dodávateľ žalobcu tovar ani služby od nikoho neprijal a tovar neprepravoval. S uvedenými tvrdeniami žalovaného a správcu dane je v priamom rozpore aj výpoveď ďalšieho svedka - pani E.. To, že svedok po takmer piatich rokoch nevie presne uviesť, či bola v sídle žalobcu v roku 2012 alebo v roku 2013 ešte neznamená, že pani XYZá nebola prítomná pri dodaní tovarov a služieb žalobcovi.

46. Žalobca má zato, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie nároku na odpočítanie dane, pričom ak mal správca dane, resp. žalovaný zato, že k dodaniu nedošlo musel preukázať opak. Uvedené však správca dane ani žalovaný nepreukázal jediným zákonným dôkazom. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. V administratívnom spise nie je jediný zákonný dôkaz, ktorý by preukazoval, že tvrdenia žalobcu a svedka XYZ o dodaní tovaru nie sú pravdivé.

47. K názoru žalovaného, že žalobca nesplnil jedinú podmienku pre priznanie nároku na odpočet, a to preukázanie dodania tovaru a služieb žalobca uviedol, že sám žalovaný neuvádza, čo je podľa neho preukázanie dodania tovaru. Správca dane a žalovaný jediným dôkazom nepreukázali, že k dodaniu tovaru nedošlo.

48. Žalobca namietal, že žalovaný nerešpektuje závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C - 80/11 a C - 142/11 Mahagében a Dávid), v zmysle ktorej je neprijateľná vnútroštátna prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru. Žalovaný uvádza, že konateľ žalobcu sa na údajnej činnosti spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. podieľal. Na druhej strane však v inej časti rozhodnutia uvádza, že konateľ tejto spoločnosti na začiatku uskutočnených obchodov konateľa žalobcu ani len nepoznal. Tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú vo vzájomnom rozpore a logicky si odporujú.

49. Žalobca uviedol, že rozpor v tvrdeniach žalobcu a svedka XYZ neexistuje. Správca dane v rámci dokazovania vykonával kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2012, pričom výsluchy svedkov a žalobcu boli uskutočnené až 4 roky po dodaní tovarov a služieb. Ak daňové orgánu požadujú ďalšie dôkazy aj po 4 rokoch od dodania tovarov a služieb, tak zaťažujú žalobcu povinnosťami, ktoré nemajú oporu v zákonných predpisoch.

50. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje podstatnú zákonnú náležitosť, a to preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. V zmysle uvedeného je napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo postavené na nezákonnom dôkaze, pričom protokol z vykonanej daňovej kontroly nemôže byť ako dôkaz použitý z dôvodu jeho nezákonnosti, (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 29. júna 2010).

51. Ďalej žalobca namietal, že správca dane a žalovaný ako odvolací orgán porušili základné zásady správy daní a zároveň zákonnú povinnosť vymedzenú v ustanovení § 3 odsek 3 Daňového poriadku, keďže správca dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, žalovaný a ani správca dane vôbec neprihliadali v napadnutom rozhodnutí na písomné dôkazy predložené žalobcom - čestné prehlásenie zo dňa 03.02.2017, neprihliadali na závery dvoch výpovedí svedka XYZ a svedkyne XYZej, nevyhodnotili získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, keďže rozporné výpovede svedka XYZ neboli ustálené. Žalovaný si pre podklad napadnutého rozhodnutia vybral iba tie dôkazy, ktoré sa mu podľa jeho úvahy hodili ako vhodné pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia a nekriticky ich prijal ako za správne, žalovaný nerešpektoval povinnosť kritického podrobenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, na ktoré vôbec neprihliadol a s ich existenciou sa náležíte nevysporiadal. Žalovaný na strane číslo 17 odsek 3 napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca neuviedol „konkrétnosti“. Žalobca má zato, že táto požiadavka žalovaného je mimo zákonného rámca, keďže v žiadnom predpise nie je uvedené, čo sú to konkrétnosti, a správca dane ani sám neuviedol, čo pod „konkrétnosťami" myslí. V zmysle uvedenej konštatácie správcu dane si možno slovo „konkrétnosti" vyložiť nesmierne širokým výkladom, ktorý pripúšťa značnú arbitrárnosť správcu dane pri vydávaní jeho rozhodnutí. Ak žalovaný uvádza, že dôkazy získané od NAKA nepovažoval za ťažiskové, tak potom v celom administratívnom spise nie je jediný dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdení žalobcu a svedkov.

52. Žalobca v celom rozsahu namieta taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky NAKA Košice, sp. zn. PPZ 937/NKA - FP - VY - 2015. Z administratívneho spisu, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako skončilo trestné konanie, ako vypovedal svedok H. po zmene procesného postavenia a pod.. Z uvedeného dôvodu administratívny spis žalovaného nie je kompletný, čím žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou, ktorá má za následok dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie písmeno d) . S uvedeným záverom, čo do povinnosti správneho orgánu viesť kompletný administratívny spis sa stotožnila aj judikatúra súdov SR (napríklad: Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 11.02.2016, spisová značka ).

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe

53. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 05.09.2018.

54. Uviedol, že žalobca dostatočne nepreukázal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o., správca dane preveroval, či a od koho spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nadobudla tovar a služby, ktoré následne fakturovala žalobcovi. Nahliadnutím do dokladov odovzdaných na NAKA bolo zistené, že žiadne faktúry za nákup predmetných tovarov a služieb sa v spise nenachádzajú. Jediný konateľ spoločnosti nevedel uviesť svojich dodávateľov, ani osoby, ktoré konali pri obchodoch za spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. na základe jeho poverenia, odvolával sa na účtovné doklady, zmluvy a evidencie, ktoré vlastne neexistovali. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane v danom prípade nebola skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nespolupracoval s daňovými úradmi, ako to uvádza žalobca v žalobe. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar a služby boli dodané práve spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.

55. Bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 1.3.2017 len ústne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu, k čomu však nepredložil žiadne doklady a dôkazy, pretože podľa jeho slov všetky doklady sa nachádzajú na NAKA, Rastislavova 69, Košice. Dodávateľ žalobcu nemal zamestnancov (s výnimkou obdobia 27.3.2013 do 20.8.2012, kedy bol u neho zamestnaný ako vodič G. E.), prostredníctvom ktorých by vykonával zdaniteľné obchody, resp. nebolo preukázané, kto v jeho mene predmetné obchody reálne uskutočnil, nevlastnil žiadny majetok a ani nepreukázal žiadnym spôsobom prenájom motorových vozidiel, o ktorých prehlásil, že nimi boli realizované zdaniteľné obchody, pričom nevedel uviesť evidenčné čísla týchto vozidiel. Rovnako neboli zistené spoločnosti, resp. dodávatelia spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré by predmetné tovary a služby dodali, pretože v dokladoch daňového subjektu, ktoré odovzdal NAKA, sa nenachádzali dodávateľské faktúry na tovar a služby, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. fakturovala žalobcovi, a konateľ spoločnosti ani neuviedol, ktorí dodávatelia predmetné zdaniteľné obchody uskutočnili. Ani úhrada faktúr nie je dôkazom, že obchody uvedené na faktúrach boli reálne uskutočnené, navyše s prihliadnutím na výpoveď XYZ na NAKA dňa 26.2.2016, v ktorej uviedol, že on vyberal peniaze z bankového účtu, ktoré odovzdával osobne XYZovi do Veľkej Lomnice.

56. K námietke žalobcu, že žalovaný neodôvodnil neakceptovanie predložených dôkazov, žalovaný uvádza, že žiadne dôkazy neboli predložené. D. E. vždy len ústne potvrdil realizáciu zdaniteľných obchodov bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, preto žalovaný nemohol uviesť, prečo dôkazy neakceptuje.

57. K námietke žalobcu k nezákonne získanému dôkazu - výpovedi D. E. pred NAKA, použitému v daňovom konaní žalovaný poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku a na argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

58. Podľa žalovaného čestné prehlásenie XYZ nie je dôkazom, vyplýva to aj z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Čestné prehlásenie je len tvrdením, ktoré v tomto prípade nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. XYZ neuviedol, ktorí dodávatelia predmetné zdaniteľné obchody uskutočnili, a nepredložil o ich dodaní žiadne doklady, a tieto doklady sa nenachádzali ani medzi odovzdanými dokladmi na NAKA. Tvrdenie žalobcu, v ktorom uvádza, že uvedené zistenia kolidujú a sú vo vzájomnom rozpore s listinným dôkazom - čestným prehlásením, považuje preto za nesprávne.

59. Žalovaný argumentoval, že v napadnutom rozhodnutí neprejudikoval, že faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa boli nepravdivé, faktúry ako nepravdivé označil vo svojej výpovedi XYZ, keď dňa 26.2.2016 vypovedal, že požiadavky na vystavovanie nepravdivých faktúr posielal XYZa mailom alebo telefonicky. Toto konštatovanie uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 15.

60. K námietke, v ktorej žalobca považuje za svojvoľné tvrdenie konštatovanie žalovaného, že dodávateľ žalobcu tovar ani služby neprijal a tovar neprepravoval, žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nejde o svojvoľné tvrdenie. Dodávateľ žalobcu však žiadnym dokladom nepreukázal, že dodaný tovar vlastnil (nepredložil doklady o nákupe 1 000,00 ks obal voucher výsek + lepenie 4/4, 1 000,00 ks obal s chlopňami, 500,00 ks šnúrka na krk s karabínkou, 1 000,00 ks typ PTA047 TB32 - pap. taška, 1 000,00 ks typ TH32 TB44 - pap. taška, 1 ks skrinka na katalógy, a 1 ks skrinka na katalógy výstavná), a neuviedol mená osôb, ktoré fakturovanú službu - vymaľovanie interiéru, skutočne vykonali. Dodávateľ žalobcu nepreukázal ani prepravu tovaru, pretože nevedel uviesť evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými, ako tvrdil, tovar prepravil, nepredložil nájomné zmluvy k motorovým vozidlám, evidenciu jázd. Z

uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného nie je svojvoľné. Pretože dodávateľ žalobcu tovarom nikdy nedisponoval, nemôžu byť o jeho existencii žiadne doklady a dôkazy.

61. K záverom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie C - 80/11 a C - 142/11 Mahagében a Dávid žalovaný uviedol, že XYZ na NAKA dňa 26.2.2016 vypovedal, že požiadavky na vystavovanie nepravdivých faktúr posielal XYZa mailom alebo telefonicky. V tejto výpovedi XY tiež uviedol, že on vyberal peniaze z bankového účtu, ktoré odovzdával osobne XYZovi do Veľkej Lomnice. Táto výpoveď potvrdzuje skutočnosť, že o podvodnom konaní XYZ vedel.

62. Žalovaný konštatoval, že protokol z daňovej kontroly obsahuje náležitosti uvedené v § 47 písm. g) a písm. h) Daňového poriadku, a to súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov- preto námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti protokolu považuje za neopodstatnenú.

63. Uviedol, že rovnako ako správca dane sa zaoberal všetkými dôkazmi predloženými žalobcom a jeho dodávateľom. Dôkazy získané od NAKA nepovažoval za ťažiskové dôkazy a dôkazy a informácie predložené žalobcom neboli v žiadnom prípade odmietnuté. Zaoberal sa všetkými dôkazmi, ale dôkazy a informácie predložené žalobcom a jeho dodávateľom, teda faktúry, fotodokumentácia, čestné prehlásenie a ústne tvrdenia bez predloženia konkrétnych listinných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov, nie sú dôkazom o tom, že tovary a služby uvedené na faktúrach boli dodané práve dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach. Dodávateľ žalobcu nepreukázal existenciu tovaru a realizáciu fakturovanej služby, tovar a služba teda neboli dodané, preto nemohla vzniknúť pri tomto tovare a službe daňová povinnosť a následne odberateľovi (žalobcovi) nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Postupovali teda v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

64. Dôvodil, že na strane číslo 17 ods. 3 napadnutého rozhodnutia uvádza, že sa zaoberal všetkými dôkazmi, ale dôkazy predložené daňovým subjektom a jeho dodávateľom, teda faktúry, fotodokumentácia, čestné prehlásenie a ústne tvrdenia bez uvedenia konkrétnosti a bez predloženia konkrétnych listinných dôkazov..., žalovaný teda myslí konkrétne listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že faktúry, fotodokumentácia a ústne tvrdenia sú pravdivé. Také dôkazy však neboli predložené. Sám žalobca na strane 12 bod 26 ods. 3, posledná veta žaloby hovorí o tvrdení žalobcu a svedkov, a nie o dôkazoch.

65. Námietku žalobcu, že v administratívnom spise sa nenachádza kompletný vyšetrovací spis, a že z administratívneho spisu nie je zrejmé, ako skončilo trestné konanie, žalovaný považuje za neopodstatnenú. Zákon neukladá povinnosť, aby sa pri použití svedeckej výpovede z trestného konania v spise nachádzal kompletný vyšetrovací spis, a rovnako výsledok trestného konania nemá vplyv na zistenia správcu dane počas výkonu daňovej kontroly.

66. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie žalovaného a správcu dane za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

67. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 18.09.2018.

68. Žalobca argumentoval, že nemôže zodpovedať za vedenie účtovníctva jeho dodávateľom. Skutočnosť, že správca dane pri nahliadnutí do dokladov na NAKA nenašiel zmluvy a evidencie neznamená, že obchod nebol uskutočnený. Uviedol, že kúpna zmluva, resp. zmluva o dielo medzi podnikateľmi nemusí byť písomná. Teda ani sa nemusí v dokladoch dodávateľa nachádzať. Keď žalovaný uvádza, že v dokladoch na NAKA hľadal aj evidencie, žalobca sa k uvedenému nevie vyjadriť, keďže nevie o aké evidencie by malo ísť, respektíve, aké evidencie si žalovaný pod uvedeným pojmom predstavuje. Žalobca má zato, že ide opakovane len o požiadavky žalovaného a správcu dane, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie a sú účelovo vyžadované správcom dane za účelom uskutočnenia dorubenia dane žalobcovi.

69. Žalobca zotrváva na žalobnej námietke v tom zmysle, že protokol z opakovanej daňovej kontroly neobsahuje podstatnú náležitosť, a to vyhodnotenie dôkazov. Žalovaný nekriticky zhodnotil iba tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali pre vydanie napadnutého rozhodnutia, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi nárok žalobcu na uplatnenie odpočtu dane (čestné prehlásenie).

70. Vyjadrenie žalovaného, že podľa Daňového poriadku slúžia ako dôkazy aj svedecké výpovede, žalobca nepopiera, avšak musí ísť o svedecké výpovede získané v rámci daňovej kontroly, tak aby bola naplnená požiadavka Daňového poriadku v tom zmysle, že daňovému subjektu musí byť umožnená účasť na jednotlivých úkonoch pri vykonaní dôkazov. V uvedenom prípade tomu tak nebolo, keďže účasť daňového subjektu pri výpovedi svedka v trestnom konaní správca dane neumožnil. Žalobca tak v rámci uvedenej výpovede svedka nemal možnosť klásť svedkovi otázky, prípade ho konfrontovať so skutočným skutkovým stavom veci. S uvedeným záverom, čo do povinnosti správneho orgánu viesť kompletný administratívny spis sa stotožnila aj judikatúra súdov SR (napríklad: Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 11.02.2016, spisová značka ). V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný opiera jednak o nezákonne získané dôkazy, ktoré tvoria iný - vyšetrovací trestný spis, ktorý rozhodne nie je prílohou administratívneho spisu správcu dane, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

71. Žalobca s poukazom na skutočnosti a dôkazy uvedené v žalobe zotrval na žalobe v celom rozsahu a navrhol jej vyhovieť.

Stručné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike

72. Listom zo dňa 16.10.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Konštatoval, že považuje rozhodnutie ako aj správcu dane za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

73. Uviedol, že čestné vyhlásenie je len tvrdením, ktoré v tomto prípade nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Dodávateľ žalobcu nepredložil žiadne doklady a nákupe a preprave tovaru, ktorý následne predal žalobcovi, nepredložil tiež žiadne doklady o obstaraní služby (maľovanie interiéru), ktorú následne fakturoval žalobcovi, a tieto doklady sa nenachádzali ani v odovzdanom účtovníctve na NAKA.

74. K ďalším námietkam uvedeným vo vyjadrení uviedol, že kúpna zmluva aj zmluva o dielo môže by uzatvorená ústne, s tým žalovaný súhlasí. V dokladoch na NAKA sa však mali nachádzať doklady o nákupe tovaru a služby, ktoré boli následne fakturované žalobcovi. V zmysle je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách. Takže tieto záznamy, resp. evidencie sa mali nachádzať v účtovníctve odovzdanom na NAKA. Z týchto záznamov by tiež malo byť jasné od koho dodávateľ žalobcu tovar a služby zaobstaral.

75. K opakujúcej sa námietke žalobcu k nezákonne získanému dôkazu, a to výpovedi XYZ pred NAKA, použitému v daňovom konaní žalovaný znova poukazuje na znenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Dodávateľ žalobcu uviedol, že maľovanie interiéru vykonali živnostníci, neoznačil však žiadneho konkrétneho živnostníka, ktorý túto službu dodal a v jeho dokladoch sa žiadna faktúra za dodanie takejto služby nenachádzala. Aj toto zistenie svedčí o tom, že služba nebola dodaná.

76. Do zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKA-FP-VY-2015 zo dňa 26.2.2016 svedok XY uviedol, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 nevykonávala reálne žiadnu podnikateľskú činnosť, že účelovo vystavoval nepravdivé účtovné a daňové doklady v mene tejto spoločnosti pre rôzne obchodné spoločnosti, medzi ktorými bol aj žalobca. Tieto obchodné spoločnosti za vykonanú „službu“ odvádzali finančnú províziu, spravidla 10 % z fakturovanej sumy, ktorú si delili členovia tejto skupiny vrátane XYZ. XY ako svedok do zápisnice okrem iného uviedol, že faktúry boli vystavované pre spoločnosti Martina XYZu, a to pre spoločnosti Profi Golf s.r.o., PATRIOTIQUE s.r.o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. Reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Táto spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku roka 2014. Žiadne doklady o nákupe tovaru a služby spoločnosťou

IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa v dokladoch odovzdaných na NAKA nenachádzali. V čestnom vyhlásení a vo svedeckej výpovedi vykonanej dňa 1.3.2017 u správcu dane bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. XY potvrdil dodanie tovarov a služieb ale bez predloženia dokladov, ktoré by svedčili o ich reálnom dodaní. V závere výpovede sľúbil, že predloží fotokópie technických preukazov vozidiel a knihy jázd vozidiel, ktorými bol tovar dodaný. Tieto doklady však nikdy nepredložil. Súčasne v tejto výpovedi nepoprel skutočnosti uvedené v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 26.2.2016.Správca dane sa zaoberal všetkými dôkazmi, teda dôkazmi predloženými kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom (faktúry, fotodokumentácia, čestné vyhlásenie a ústne tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb) a dôkazmi získanými správcom dane (informácie z úradných záznamov a zápisnice o výsluchu svedka od NAKA a z nahliadnutia do spisov odovzdaných NAKA PY., vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

77. Ak žalobca tvrdí, že mu bol tovar a služba dodaná, a na druhej strane dodávateľ žalobcu nepreukázal, že dodaný tovar vlastnil a kto fakturovanú službu vykonal a navyše vypovedal, že pre žalobcu vystavoval fiktívne faktúry a reálne tovar a službu nikdy nedodal, tieto dôkazy svedčia o tom, že tovar a služba neboli deklarovaných dodávateľom dodané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

78. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

79. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

80. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

81. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

82. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

83. Podľa , predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

84. Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

85. Podľa (text po bodkočiarku) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

86. Podľa prvá veta dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa .

87. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

88. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

89. Podľa , , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

90. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

91. Podľa (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

92. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

93. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

94. Podľa § 22 ods. 1,2 Daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

95. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov), b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

96. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

97. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

98. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

99. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

100. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

101. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného číslo: 100490012/2018 zo dňa 05.03.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 102431876/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 2 088,- eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 žalobcovi.

102. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a pri vyhodnotení nahromadených dôkazov nerešpektoval základné práva žalobcu, dôkazné bremeno neopodstatnene preniesol na žalobcu. Žalobca namietal, že závery žalovaného sú v celom rozsahu nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaný nezobral v úvahu výpoveď svedka XYZ zo dňa 01.03.2017, namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil neakceptovanie dôkazov predložených žalobcom a strohým konštatovaním v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie odpočtu. Ďalej namietal, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri dokazovaní, a to konkrétne pri získavaní dôkazov v trestnom konaní. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia uvedené nedostatky neodstránil a ani sa s odvolacími námietkami nevysporiadal, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje podstatnú zákonnú náležitosť, a to preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Správca dane a žalovaný vôbec neprihliadali v napadnutom rozhodnutí na písomné dôkazy predložené žalobcom - čestné prehlásenie zo dňa 03.02.2017, pričom žalovaný a ani prvostupňový orgán taktiež neprihliadali na závery dvoch výpovedí svedka XYZ a svedkyne XYZej; správca dane a žalovaný nevyhodnotili získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, keďže rozporné výpovede svedka XYZ neboli ustálené, pričom žalovaný si pre podklad napadnutého rozhodnutia vybral iba tie dôkazy, ktoré sa mu podľa jeho úvahy hodili ako vhodné pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia a nekriticky ich prijal ako za správne, pričom žalovaný nerešpektoval povinnosť kritického podrobenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, na ktoré vôbec neprihliadol a s ich existenciou sa náležite nevysporiadal. Žalobca v celom rozsahu namieta taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky NAKA Košice, sp.zn. PPZ 937/NKA - FP - VY - 2015.

103. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane v sume 2 088,- eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených dodávateľov (z dodania tovarov a služieb spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.).

104. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102938769/2016 zo dňa 14.04.2016 podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, so zameraním na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na oprávnenosť odpočítania dane z prijatých tovarov a služieb, vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovarov a služieb, kontrolu vedenia záznamov pre daňové účely. Daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení t. j. 10.05.2016. Predmetom daňovej kontroly bolo okrem iného uplatnené právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o. na základe faktúry č. 01312012 zo dňa 16.07.2012 za tovar (obal voucher výsek + lepenie, obal s chlopňami, šnúrka na krk s karabinkou) základ dane 4 095,- eur, DPH 819,- eur, na základe faktúry č. 01322012 zo dňa 04.07.2012 za tovar (papierové tašky s potlačou) základ

dane 1 770,- eur, DPH 354,- eur, na základe faktúry č. 01332012 zo dňa 02.07.2012 za vymaľovanie interiéru základ dane 2 450,- eur, DPH 490,- eur a na základe faktúry č. 01342012 zo dňa 09.07.2012 za tovar (skrinky na katalógy) základ dane 2 128,30,- eur, DPH 425,66 eura. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či tovar fakturovaný deklarovaným dodávateľom bol týmto dodávateľom aj skutočne dodaný, teda či je odrazom reálneho plnenia a teda či na základe neho vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane.

105. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane za účelom preverenia podmienok pre splnenie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z deklarovaných faktúr vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonal výsluch svedka XYZ, ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o v čase deklarovania zdaniteľného obchodu. Dňa 7.7.2016 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad svedok XY odmietol vypovedať ako svedok v súvislosti s kontrolou u žalobcu za rok 2012. Správca dane z vyššie uvedených dôvodov využil informácie od Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ, Košice, a to z úradných záznamov č. PPZ-NKA-JFP4-240-005/2014 zo dňa 31.3.2014 a PPZ-NKA-JFP4-240-006/2014 zo dňa 24.4.2014, ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKA-FP-VY-2015 zo dňa 26.2.2016, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť IMPERIAL T. s.r.o. v roku 2012 nevykonávala reálne žiadnu podnikateľskú činnosť, jej konateľ XY účelovo vystavoval nepravdivé účtovné a daňové doklady v mene tejto spoločnosti pre rôzne obchodné spoločnosti, medzi ktorými bola aj spoločnosť žalobcu. Vystavovanie nepravdivých faktúr umožnil aj inej osobe (A. E.), ktorej umožnil disponovať pečiatkou, účtovným softvérom a pokladňou spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Fiktívne plnenia boli prispôsobené tak, aby tieto subjekty popri reálne vykonávaných činnostiach mali v konečnom dôsledku neoprávnene zaúčtovanú daň z pridanej hodnoty, čím získavali daňové zvýhodnenie. Tieto obchodné spoločnosti za vykonanú „službu“ odvádzali finančnú províziu, spravidla 10 % z fakturovanej sumy, ktorú si delili členovia tejto skupiny vrátane XYZ. Prostredníctvom takto nastaveného a zabehnutého systému v priebehu rokov 2012 až január 2014 skupina osôb plánovala a koordinovala činnosť za účelom získania finančnej výhody. XY svoje tvrdenia podložil o dobrovoľne odovzdané účtovníctvo spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vrátane účtovných a daňových dokladov. Ako svedok do zápisnice okrem iného uviedol, že faktúry boli vystavované pre spoločnosti Martina XYZu, ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Platby sa v skutočnosti nerealizovali, iba fiktívne sa vystavili doklady o úhrade. Faktúry vystavoval pre spoločnosti Proti Golf s.r.o., PATRIOTIQUE s.r.o., Fun Travel, spol. s r. o. a iné. Reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze vyberal z bankového účtu on, ktoré odovzdával neskôr osobne XYZovi do Veľkej Lomnice. Požiadavky na vystavenie faktúr- posielal XYZa mailom alebo telefonicky. Táto spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku roka 2014. Preverením skutočností zo systému finančnej správy správca dane zistil, že u daňového subjektu IMPERIAL HOLDING s.r.o. bola v roku 2014 vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január - apríl a jún - december 2012. Z protokolu o kontrole č. 9801404/5/3840273/2014 zo dňa 13. 8. 2014 vyplynulo, že kontrolovaný subjekt so správcom dane nespolupracoval, daňové a účtovné doklady ku kontrole nepredložil, a z uvedeného dôvodu mu bola určená daň na základe pomôcok (úradný záznam zo dňa 11.11.2016). Správca dane nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu č. PPZ-937/NKA-FP- VY-2017 Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ, Košice, dňa 14.2.2017 zistil, že sa v ňom nenachádzajú žiadne originály účtovných ani daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Dňa 17.02.2017 boli správcovi dane predložené k nahliadnutiu písomnosti a doklady, medzi dodávateľskými faktúrami pre IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry, ktoré by súviseli s predmetom vykonávanej kontroly u žalobcu, a to nákup tovarov a služieb, ktoré by súviseli s následným predajom tejto spoločnosti. Nenachádzali sa tam žiadne zmluvy, doklady z pokladne, doklady o preprave, bankové výpisy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, pokladničné knihy, uzávierky z ERP, ani žiadne iné účtovné záznamy, ako je hlavná kniha, účtovný denník, pokladňa (úradný záznam zo dňa 15.11.2016). Konateľ žalobcu Ing. G. XYZa na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 23.02.2017 (zápisnica č. 100352395) potvrdil, že k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. došlo, objednávky na práce a tovar zadal xy pri osobnom kontakte v priestoroch žalobcu, písomná objednávka, resp. dohoda nebola vyhotovená. Maľovanie vykonali nejakí páni, ktorí prišli do priestorov cestovnej kancelárie sami, XYZ im dal pokyny a prácu si prebral osobne, platby prebehli bezhotovostne. Faktúry za tovar a vykonané práce mu boli doručené pánom H.. Konateľ žalobcu predložil doklady ku kontrole dňa 20.5.2016, a všeobecné informácie týkajúce sa zmien v obchodnom registri, predmetu podnikateľskej činnosti, vlastníctva investičného majetku, zamestnancov a systému činnosti cestovnej kancelárie. K zdaniteľným obchodom so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. neboli poskytnuté žiadne informácie ani vysvetlenia. Dňa

1.3.2017 bol na požiadanie žalobcu vypočutý bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. XY, ako svedok, ktorý uviedol, že v tej dobe obchodovali so žalobcom, prebehli reálne obchody, ktoré boli na základe objednávky uskutočnené, riadne vyplatené, konkrétne čísla faktúr nevedel uviesť, pretože ich fyzicky nemá. Nevedel uviesť, koľkých zamestnancov mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o, v roku 2012. K faktúram č. 01312012, 01322012, 01332012 a 01342012 vystaveným spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. pre žalobcu uviedol, že faktúry vystavoval jedine on a podpísal ich. Väčšinou dochádzalo k odovzdávaniu faktúr osobne, stále ich odovzdával pánovi XYZovi. Ďalej uviedol, že s pánom XYZom bol v kontakte 2 až 3x v týždni, ktorý mu zadal presne svoje požiadavky, on si zobral rozmery, stretol sa s dotyčným zástupcom spoločnosti, ktorá tieto veci vedela vyrábať, a dal ich vyrobiť. Väčšinou sa objednávalo osobne, ústne, telefonicky alebo e-mailom. Po reklamné predmety chodil svojím autom, skrinky priviezol veľkým autom, ktoré mal požičané z mäsokombinátu zo Starej Ľubovne, bolo to asi IVECO. Doklady o obstaraní týchto tovarov sa nachádzajú na Rastislavovej ul. v Košiciach. Platby za tovar vo vyššie uvedených faktúrach sa uskutočnili v hotovosti, na skrinky bola zložená záloha v hotovosti a doplatok tiež. Interiér spoločnosti žalobcu vymaľovala podľa jeho výpovede partia chlapov v subdodávke (na živnosť), mená si nepamätal, materiál si priniesli so sebou a on bol pri maľovaní prítomný. K vedeniu účtovníctva spoločnosti IMPERIÁL HOLDING s.r.o. v roku 2012 uviedol, že kompletné účtovné doklady začiatkom roka 2014 za asistencie NAKA, expozitúry Východ odovzdal zo spoločnosti Sedeas s.r.o., následne boli uskladnené v priestoroch NAKA na Rampovej 7, Košice, odkiaľ sa neskôr za jeho asistencie preniesli do budovy na Rastislavovej 69, Košice. Využíval motorové vozidlá, ktoré boli vo vozovom parku mäsokombinátu zo Starej Ľubovne. Vozidlá riadil on, resp. jeho priateľka, povedal, že sa pokúsi zabezpečiť knihu jázd a technické preukazy. Správca dane mu uložil predložiť fotokópie technických preukazov vozidiel, ktorými uskutočňoval rozvoz tovaru pre žalobcu, a k tomu knihy jázd. Do dňa spísania protokolu o kontrole požadované dôkazy neboli predložené. Správca dane vyzval svedka, aby odôvodnil rozdielnosť jeho výpovede a výpovedí zo dňa 24.4.2014, 15.7.2015 a 26.2.2016. Svedok odmietol odpovedať na položené otázky, povedal, že sa nebude vyjadrovať, je to v štádiu vyšetrovania NAKA. Správca dane výzvou č. 100385272/2017 požiadal spoločnosť SEDEAS s.r.o., Košice o predloženie účtovných dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. za rok 2012, resp. iných dokladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti (napr. zmluvy, výkazy jázd, výpisy z účtov) a predloženie účtovnej evidencie v elektronickej podobe (hlavná kniha, účtovný denník, kniha dodávateľských a odberateľských faktúr, kniha záväzkov a pohľadávok). V odpovedi zo dňa 5.4.2017 spoločnosť SEDEAS s.r.o., uviedla, že nedisponuje žiadnymi písomnosťami ako v tlačenej ani v elektronickej podobe. Tieto boli konateľovi spoločnosti na jeho žiadosť osobne odovzdané. Na návrh žalobcu bola dňa 7.11.2017 vypočutá ako svedok H. XYZá, ktorá nevedela uviesť, či spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. vykonávala pre žalobcu práce v sídle spoločnosti. Vypovedala, že ak bola v sídle žalobcu, dopravila sa tam autom s D. H., nespomenie si akým autom.

106. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že zo strany správcu dane vykonaným dokazovaním vznikli dôvodné pochybnosti o reálnosti obchodných transakcii - dodávka tovaru a služieb, ktoré deklaroval žalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty faktúrami od dodávateľa IMPERIAL HOLDING s.r.o. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľa, ktorý je uvedený na daňovom doklade - faktúre. Žalobca okrem faktúr od dodávateľa správcovi dane ani na základe výzvy zo dňa 20.01.2017 (č. 100127658/2017) a vyjadrenia správcu dane na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2017 (Zápisnica č. 100352395/2017) nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať predloženú fotodokumentáciu, pretože tak ako to tvrdí aj žalovaný fotodokumentácia preukazuje existenciu určitého materiálneho plnenia, nepreukazuje však skutočnosť, že toto materiálne plnenie bolo realizované dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca teda neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa a v spojení s .

107. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane na neho neopodstatnene preniesol dôkazné bremeno, že nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, že pokiaľ disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny u dodávaných tovarov a služieb od dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

108. K spornej otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“

109. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. ).

110. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

111. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

112. Nedôvodná je námietka žalobcu, nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval procesy u jeho priameho dodávateľa, resp. aby zisťoval dodávateľov jeho priameho dodávateľa pred dodaním tovaru. Správny súd považuje za potrebné v súvislosti s touto námietkou zdôrazniť, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení a a v nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.

113. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane a žalovaný neprihliadali v napadnutom rozhodnutí na písomný dôkaz predložený žalobcom - čestné prehlásenie XYZ zo dňa 03.02.2017 a uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní. Čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz, a to napriek tomu, že Daňový zákon obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok č. k. z 18. apríla 2012, rozsudok č. k. z 3. februára 2016; rozsudok č. k. z 12. decembra 2017; rozsudok č. k. z 21. februára 2018 a pod.).

114. Čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Na základe uvedeného správny súd sa stotožnil s postupom správcu dane a názorom žalovaného vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, keď neprihliadol na čestné prehlásenie XYZ zo dňa 03.02.2017. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o porušení povinnosti správcu dane a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca dane sa otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia v kontexte s ďalšími získanými dôkazmi riadne zaoberali a svoje stanovisko v svojom rozhodnutí premietli.

115. K namietanej zákonnosti a použiteľnosti výsluchu svedka XYZ, ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, teda taktiež považuje tento dôkaz za prípustný v daňovom konaní. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe o nemožnosti použiť pre účely daňového konania svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní.

116. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, o ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon vymenúva dôkazy len demonštratívne. Použité svedecké výpovede získané od orgánov činných v trestnom konaní, uvedené v rozhodnutí, nemožno považovať za dôkaz použitý v rozpore s Daňovým poriadkom.

117. Zásadný právny názor v tejto otázke, a k výkladu korešpondujúceho ustanovenia českého daňového poriadku vyslovil Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v rozsudku zo dňa 30.01.2008, číslo jednania -119 (EURO PRIM, spol. s r.o.), publikované pod č. 1570/2008 Zb. NSS. V tomto rozsudku Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol: „Listiny, ktorými je poznateľný celý obsah výpovedí svedkov z iných konaní môžu byť za splnenia určitých podmienok podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní: V prvom rade musia byť vyhotovené nezávisle na príslušnom daňovom konaní (to znamená najmä nesmú byť v inom konaní vyhotovené účelovo preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi byť prítomný výsluchu svedka a klásť mu otázky). Ďalej je potrebné, aby v inom ako daňovom konaní boli vyhotovené v súlade so zákonom (túto predbežnú otázku správca dane má vyriešiť v zmysle ustanovení daňového poriadku) a rovnako je potrebné, aby sa do sféry správcu dane dostali zákonným spôsobom. (Nie je teda možné ako dôkaz použiť napríklad listiny, ktoré boli súčasťou spisu, ku ktorého obsahu správca dane z tých či oných dôvodov nemal podľa zákona prístup). V konečnom dôsledku musia byť uvedené listiny žalobcovi sprístupnené, aby sa mohol zoznámiť s ich

obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili, korigoval či vyvrátili. V prípade, že výpovede svedkov zaznamenané v listinách sú v rozpore s tými dôkazmi prevedenými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom, ak je to možné, príslušného svedka je potrebné predvolať - najvhodnejšou cestou spravidla bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú nejasnosti predostreté. Svedka je potrebné vypočuť vždy, pokiaľ to požaduje žalobca, ibaže ak by sa jednalo o požiadavku vedenú výlučne snahou mariť, či účelovo predlžovať daňové konanie, napríklad požiadavka na výsluch svedka, ktorý sa zdržuje v cudzine, zjavne sa nehodlá do Českej republiky k výsluchu dostaviť, takže jeho predvolané k výsluchu bude neúčelné a jeho výpoveď nie je možné zabezpečiť, ani iným spôsobom, najmä cestou medzinárodnej spolupráce v daňových)."

118. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazy použité z trestného konania v predmetnom daňovom konaní sú v súlade so závermi citovaného rozsudku, boli vyhotovené zákonným spôsobom v rámci trestného konania o daňovom trestnom čine, správca dane ich získal legálnym spôsobom, žalobca mal možnosť sa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci prejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. XY bol v trestnom konaní vypočutý v postavení svedka, teda bol obdobne poučený o svojich právach a povinnostiach ako v daňovom konaní a taktiež bol poučený o trestnoprávnych následkoch podania krivej výpovede. Správny súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane aj v daňovom konaní vykonal výsluch svedka XYZ, ako bolo už vyššie uvedené.

119. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastáva názor, že ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Na základe uvedeného správny súd má za to, že nebolo preukázané, že uvedená výpoveď bola získaná nezákonným spôsobom, a teda že ako dôkaz je nepoužiteľná v daňovom konaní.

120. Nedôvodná je námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný neprihliadli na výpoveď svedkyne XYZej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že týmto dôkazom sa žalovaný a správca dane zaoberali. Svedkyňa XYZá sa vo svojej výpovedi vyjadrovala ku skutočnosti, že si pamätá, že s D. niečo niesli do sídla žalobcu a že v sídle žalobcu bola v roku 2012, skôr v roku 2013. Tak ako to uvádza žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedená výpoveď nie je spôsobila potvrdiť a preukázať, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. so žalobcom obchodovala a dodala tovar a služby deklarované v dodávateľských faktúrach predložených žalobcom správcovi dane.

121. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky NAKA Košice sp. zn. PP2 937/NKA-FP-VY-2015. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu podľa môže vyplývať z jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Za nepreskúmateľné rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť možno považovať napr. rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť ako správny orgán vo veci rozhodol, výrok rozhodnutia je rozporný, čo je výrok a odôvodnenie, kto je účastníkom konania, pre koho je rozhodnutie záväzné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových zistení, na ktorých správny orgán zakladá dôvody rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené iné dôvody ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie podľa zákona oporu, rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a pod.

122. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

123. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadania sa s názormi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

124. Správca dane a žalovaný ako jeden z dôkazov použili pri posudzovaní práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj informácie Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ Košice (NAKA) a to úradné záznamy, zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: PPZ-937/NKA-FP-VY-2015. Tak ako to správny súd uviedol vyššie išlo o legálne nadobudnutý dôkaz v súlade s § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Predmetné dôkazy tvoria aj obsah administratívneho spisu žalovaného. Trestné konanie a daňové konanie sú dvomi samostatnými inštitútmi, ktoré sledujú aj odlišný účel konania. V oblasti správy daní ide o postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa Daňového poriadku a osobitných predpisov (nap. ). Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( Daňového poriadku). Zo strany správcu dane a žalovaného preto nebolo nevyhnutné pre posúdenie veci pripojiť vyšetrovací spis a zisťovať priebeh a výsledok trestného konania, ktoré nemá vplyv na zistenie správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a na konečné rozhodnutie vo veci.

125. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

126. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane o výsledku daňovej kontroly u žalobcu vyhotovil Protokol č. 100602562/2017 zo dňa 11.04.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 20.04.2017. Protokol vyhotovený správcom dane obsahuje všetky predpísané náležitosti uvedené v § 47 Daňového poriadku vrátane preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenie dôkazov (§ 47 písm. h) Daňového poriadku). Námietka žalobcu, že protokol túto podstatnú zákonnú náležitosť neobsahuje správny súd považuje za nedôvodnú a účelovú smerujúcu k aplikácii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010. Uvedený nález ústavného súdu však vychádzal pri vyslovení záveru o nezákonnosti protokolu zo situácie prekročenia zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, teda za iných skutkových a právnych okolností.

127. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

128. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

129. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,

že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.

130. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

131. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).