Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-72-2018.pdf
PDF · 180.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu VUMAT SK, s.r.o., so sídlom Železničná 9, Veľký Šariš, IČO: 36 406 252, právne zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101034171/2018 zo dňa 24. mája 2018 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 100387633/2018 zo dňa 16. februára 2018, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 104270931/2016 zo dňa 10.11.2016 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 15.11.2016. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 10.11.2016 nevyjadril.
2. Na základe výsledkov z daňovej kontroly vydal Daňový úrad Žilina za zdaňovacie obdobie september 2015 rozhodnutie č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 127 518,31 eura na dani z pridanej hodnoty. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 10625400/2017 zo dňa 13.04.2017 rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Ďalšie konanie na základe rozhodnutia žalovaného č. 10625400/2017 zo dňa 13.04.2017 vykonal Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“), ktorý u žalobcu daňovou kontrolou zisťoval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015 v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015 u žalobcu bola
vykonaná na základe poverenia na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 21387165/2015 zo dňa 04.12.2015 č. 104047943/2016 zo dňa 06.10.2016 a oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 21410323/2015 zo dňa 08.12.2015 doručeného žalobcovi dňa 15.12.2015. V oznámení bol stanovený dátum začatia daňovej kontroly na deň 17.12.2015. Daňová kontrola bola zameraná na zistenie a preverenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na kontrolu záznamom pre daňové účely v súlade s § 70 zákona o DPH, kontrolu faktúr vyhotovených v súlade s § 71 v nadväznosti na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 a § 49 v nadväznosti na hlavnú knihu a záznamy v súlade s § 70 zákona o DPH, kontrolu náležitosti faktúr v súlade s § 71, § 72, § 73 a § 74 a vyhotovením faktúr podľa § 75 zákona o DPH, kontrolu dodania tovarov a služieb s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, kontrolu zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom zdaňovania daňou z pridanej hodnoty v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona o DPH, kontrolu nadobudnutia tovaru podľa § 11 zákona o DPH.
4. Žalobca si okrem iného v zdaňovacom období september 2015 uplatnil odpočítanie DPH aj z faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. (faktúra č. 15581661 zo dňa 04.09.2015 s dátumom dodania 04.09.2015, základ dane 430,10 eura, DPH: 87,42 eura v celkovej sume 524,52 eura; faktúra č. 15581696 zo dňa 8.9.2015 s dátumom dodania 8.9.2015, základ dane 300,60 eura, DPH: 60,12 eura, celková suma 360,72 eura; faktúra č. 15581811 zo dňa 18.9.2015 s dátumom dodania 18.9.2015, základ dane 1 260,60 eura, DPH: 252,12 eura, celková suma 1 512,72 eura; faktúra č. 15581908 zo dňa 28.9.2015 s dátumom dodania 28.9.2015, základ dane 280,50 eura, DPH: 56,10 eura, celková suma 336,60 eura; faktúra č. 15581951 zo dňa 30.9.2015 s dátumom dodania 30.9.2015, základ dane 4 294,50 eura, DPH: 858,90 eura, celková suma 5 153,40 eura). K daňovej kontrole boli predložené len uvedené faktúry bez ďalších dokumentov. Ako predmet fakturácie bolo uvedené zinkovanie podľa dodacieho listu a čísla dodacích listov pre jednotlivé faktúry. Správca dane následne žalobcu vyzval výzvou zo dňa 23.06.2016 na predloženie dodacích listov, ktorá sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca dodacie listy k daňovej kontrole nepredložil.
5. Správca dane k uplatnenému odpočítaniu DPH z faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. konštatoval, že žalobca nepredložením dodacích listov si nesplnil svoju povinnosť, nepreukázal predmet ani jeho využitie ani služby uvedené na faktúrach a teda žalobca nesplnením svojej povinnosti a nepredložením dodacích listov neumožnil správcovi dane preveriť materiálny obsah, reálne nadobudnutie predmetu na uvedených faktúrach a ich použitie. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie DPH z uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH.
6. Žalobca deklaroval v zdaňovacom období september 2015 oslobodené dodania pre spoločnosť GEMANOR LIMITED, Strovoloz 77, Nicosia, Cyprus, za dodanie tovaru - kobercov na faktúre č. 10150017 zo dňa 22.09.2015 s dátumom dodania 22.09.2015, základ dane 248 553,90 eura, DPH 0,00 eura, celková suma 248 553,90 eura. Za účelom preverenia dodania bolo zaslané Medzinárodné dožiadanie č. 38631/2016 zo dňa 15.1.2016 na Cyprus na daňový subjekt GEMANOR LIMITED, Strovolou 77, Nicosia, Cyprus, IC DPH: CY10284480T, ktorý je na zahraničnej odberateľskej faktúre číslo 10150017 zo dňa 22.09.2015 uvedený ako odberateľ tovaru. V odpovedi doručenej dňa 10.3.2016 sa spoločnosť GEMANOR LIMITED vyjadrila, že neobchodovala a nemala žiadny obchod so žalobcom. Spoločnosť GEMANOR LIMITED neobchoduje s kobercami.
7. Na základe odpovedí na medzinárodné dožiadania správca dane konštatoval nepreukázanie, že sa na dodanie uvedené na odberateľskej faktúre č. 10150017 zo dňa 22.9.2015 pre spoločnosť GEMANOR LIMITED vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Odberateľ uvedený na faktúre nepotvrdil nadobudnutie od žalobcu. Žalobcom neboli predložené ani prepravné doklady a to aj napriek tomu, že na ich predloženie bol správcom dane vyzvaný. Z uvedeného vyplýva, že dodanie tovaru podlieha zdaneniu podľa § 8 a § 9 zákona o DPH.
8. Dňa 25.01.2018 vykonal správca dane miestne zisťovanie na adrese uvedenej vo výpise z Obchodného registra žalobcu za účelom preverenia sídla spoločnosti a podania vysvetlenia konateľom spoločnosti k uskutočneným zdaniteľným plneniam. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že žalobca na uvedenej adrese nesídli.
9. Dňa 16.02.2018 sa na Daňový úrad Prešov dostavil konateľ žalobcu za účelom ústneho pojednávania vo veci oznámenia skutočností zistenými správcom dane v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní za zdaňovacie obdobie september 2015.
10. Správca dane vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorým ho zaviazal žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku.
11. Dňa 16.02.2018 správca dane ako správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie číslo: 100387633/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 42 740,31 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Správca dane znížil nadmerný odpočet zo sumy 112 084,19 eura na sumu 69 343,88 eura.
12. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal a žiadal rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.02.2018 zrušiť.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č.: 101034171/2018 zo dňa 24.05.2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100387633/2018 zo dňa 16.02.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 vo výške 42 740,31 eura, potvrdil.
14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, zosumarizoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil, stotožnil sa aj s ich právnym hodnotením. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pre vyrubenie rozdielu dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH.
15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dodanie tovaru - kobercov pre odberateľskú spoločnosť GEMANOR LIMITED z Cypru žalobca deklaroval faktúrou č. 10150017 zo dňa 22.9.2015 v hodnote 248 553,90 eura. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, keď okrem odberateľskej faktúry nepredložil žiadny iný doklad - prepravný doklad ani dodací list, hoci bol na predloženie týchto dokladov v priebehu kontroly vyzvaný.
16. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že na základe odpovede Colného úradu Žilina na Výzvu o súčinnosť č. 103315337/2016 zo dňa 09.06.2016 bolo potvrdené reálne nadobudnutie predmetného tovaru žalobcom (nákup z Turecka). V súvislosti s predmetným tovarom však nebolo preukázané použitie dovezeného tovaru na realizáciu deklarovanej dodávky, ani uskladnenie tohto tovaru. V súvislosti s uvedenou odberateľskou spoločnosťou správca dane využil výsledky z medzinárodného dožiadania č. 38631/2016 z ktorého vyplynulo, že spoločnosť GEMANOR LIMITED so žalobcom neobchodovala a neobchoduje ani s predmetným tovarom - kobercami.
17. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. l zákona o DPH, preto správca dane postupoval správne, keď žalobcovi určil daň na základe § 22 ods. 1 zákona o DPH.
18. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z dodávateľských faktúr od daňového subjektu Elektrovod Žilina, s.r.o. žalobca nepredložil okrem došlých faktúr žiadne ďalšie dôkazy počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania, napriek tomu, že na ich predloženie bol správcom dane vyzvaný na základe výzvy č. 103394940/20146 zo dňa 23.06.2016. Správcovi dane neumožnil preskúmať reálne nadobudnutie a obsah predložených faktúr, ktorých predmet je označený iba ako zinkovanie podľa dodacieho listu. Dodacie listy k faktúram č. 15581661, 15581696, 15581811, 15581908 a 15581951 od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o., neboli predložené, žalobca predložil zákazkové listy, ktoré sú nečitateľné a predložil ich až k odvolaniu proti rozhodnutiu vydanom správcom dane v ďalšom vyrubovacom konaní, dňa 6.03.2018. Podľa žalovaného ide o účelové konanie žalobcu, pretože
zákazkové listy nepredložil ani počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, ani na výzvu správcu dane. Dodacie listy k faktúram, ktoré mali byť podľa textu uvedeného na faktúrach ich prílohou a ktoré bolo treba posúdiť počas výkonu daňovej kontroly, neboli predložené vôbec. Žalobca neumožnil správcovi dane preveriť materiálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie predmetu podľa uvedených faktúr, počas daňovej kontroly. Úhrada predmetných faktúr nie je dôkazom o tom, že došlo k reálnemu plneniu.
19. K námietke žalobcu, že o výzve správcu dane č. 103394940/20146 zo dňa 23.06.2016 sa nedozvedel, pretože mu nebola reálne doručená, žalovaný konštatoval, že je neopodstatnená, pretože doklady, ktoré majú priamu väzbu na faktúry, mal predložiť (pokiaľ s nimi disponoval) so samotnými faktúrami, aj bez vyzvania. Pokiaľ vyššie uvedenú výzvu správcu dane neprevzal a bola doručená na základe fikcie doručenia, mal možnosť nazrieť do spisu u správcu dane. Predmetnou výzvou žiadal správca dane tiež predložiť dôkazy o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH v súvislosti s deklarovaním dodania tovaru cyperskej spoločnosti. Podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú presne definované v § 43 ods. 5 zákona o DPH, preukázať ich je platiteľ dane povinný, pretože ide o jeho dôkazné bremeno.
20. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na to, že odpoveď z Cypru je sporná, žalovaný uviedol, že nie je preukázaný dôvod spochybňovať oficiálnu odpoveď, ktorá bola zaslaná na základe výmeny informácií podľa Nariadenia 904/2010/EÚ, a z ktorej vyplýva, že spoločnosť GEMANOR LIMITED neuskutočnila žiadny obchod so žalobcom a taktiež neobchoduje s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúre (koberce).
21. K poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, žalovaný argumentoval, že ide o prípad, kedy správca dane zistil, že p. Dávid nemal k dispozícii pracovníkov, deklarované stavebné práce mal vykonať prostredníctvom subdodávateľa, ktorý rovnako nemal k dispozícii pracovníkov a obsah faktúr prebral od iného subdodávateľa. P. D. nebol schopný uviesť presné osobné údaje týkajúce sa pracovníkov použitých subdodávateľom. Súdny dvor EÚ k tomuto sporu uviedol, že otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa odpočítať DPH. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že položené prejudiciálne otázky sa zakladajú na predpoklade, podľa ktorého sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované Smernicou 2006/112, takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že skutkový stav v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti Elektrovod Žilina s.r.o. má prvky rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11. V súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou Elektrovod Žilina s.r.o. nebola preukázaná existencia subdodávateľských spoločností. Na dodávateľských faktúrach je uvedený text „zinkovanie podľa dodacieho listu“ s odvolávkou na dodacie listy podľa konkrétneho číselného označenia. Samotné faktúry nevyjadrujú dostatočne konkrétne zdaniteľné plnenie, dodacie listy neboli správcovi dane predložené počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, ani počas dodatočného vyrubovacieho konania. Materiálny obsah fakturácie teda žalobca neumožnil správcovi dane preskúmať, nemožno teda konštatovať, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené.
22. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51. Predložené dodávateľské faktúry od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. nie sú relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je na nich uvedený v skutočnosti aj došlo.
23. V súvislosti s uplatnením oslobodenia od DPH na základe odberateľskej faktúry vystavenej pre spoločnosť GEMANOR LIMITED, Cyprus, podľa žalovaného nedošlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
24. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a zároveň žiadal vec vrátiť Daňovému úradu Žilina, eventuálne Daňovému úradu Prešov ako správcovi dane na nové konanie.
25. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
26. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.02.2018 bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, keďže daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Žilina, ktorý začal vykonávať aj vyrubovacie konanie, v ktorom vydal rozhodnutie č. 1045 27068/ 2016 zo dňa 21.12.2016. Uvedené rozhodnutie bolo žalovaným ako odvolacím konaním zrušené a vec bola vrátená do vyrubovacieho konania na nové rozhodnutie. V konaní však nepokračoval Daňový úrad Žilina, ale Daňový úrad Prešov. Daňový úrad Prešov však vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neuviedol z akého dôvodu ďalej konal a prečo nekonal Daňový úrad Žilina, ktorý vykonal kontrolu a ktorý začal vykonávať a vykonával nasledujúce vyrubovacie konanie. Žalobca sa domnieva, že po vrátení veci z odvolacieho orgánu konal vo veci Daňový úrad Prešov namiesto Daňového úradu Žilina z dôvodu zmeny sídla žalobcu zo Žiliny do Veľkého Šariša, čo však nie je zákonným dôvodom na zmenu príslušnosti správneho orgánu. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca poukázal na ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku účinného v čase rozhodovania. Žalobca zároveň poukázal na to, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2018 predmetné ustanovenie precizoval tak, že ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie vyrubovacie konanie vykoná, rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
27. Vo vzťahu k uplatnenému odpočítaniu DPH z faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. žalobca namietal, že správca dane nevypočul subjekt Elektrovod Žilina, s.r.o., neposlal mu predvolanie na výsluch a nevykonal miestne zisťovanie u tohto subjektu, ani nevykonal žiadny iný úkon v tomto smere, pričom takýmito dôkaznými prostriedkami by sa zistilo, že dodávateľ Elektrovod Žilina, s.r.o. potvrdzuje alebo vyvracia dodanie fakturovaných služieb žalobcovi ako aj iné rozhodné skutočnosti. Tým, že správca dane nepreveril oprávnenosť odpočítania DPH žalobcu z faktúr od dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o., porušil správca dane § 24 ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku.
28. Vo vzťahu k vykonaným úkonom správcom dane v ďalšom konaní po vrátení veci z odvolacieho konania, na základe ktorých napokon v plnej výške uznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa A.G.I. s.r.o. žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádzal aj doterajšie zistenia, aj zamietané závery a to vyslovene tak, ako ich v predchádzajúcich rozhodnutiach predtým uvádzal správca dane, čo pôsobí zmätočne a nesúvislé. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré zistenia a závery pochádzajú z vyrubovacieho konania uskutočneného Daňovým úradom Žilina, t. j. pred prvým odvolaním a ktoré tvrdenia a zistenia pochádzajú z konania po vrátení veci z odvolacieho konania na ďalšie vyrubovacie konania, ktoré vykonal Daňový úrad Prešov a nie zrejmé, ktoré tvrdenia a závery sú vlastnými tvrdeniami a závermi žalovaného, čím napadá nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.
29. Vo vzťahu k odberateľovi cyperskej spoločnosti GEMANOR LIMITED namieta žalobca odpoveď z Cypru, zároveň namieta, že správca dane nepreveril vlastníka vozidiel, ktoré vykonali prepravu tovaru k odberateľovi GEMANOR LIMITED. Dopravu pri tom zabezpečoval odberateľ.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe
30. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 07.12.2018, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť.
31. K nepriznaniu oslobodenia od dane na základe faktúry č. 10150017 zo dňa 22.9.2015 pre odberateľskú spoločnosť GEMANOR LIMITED z Cypru, žalovaný uviedol, že dodanie tovaru - kobercov pre odberateľskú spoločnosť GEMANOR LIMITED z Cypru žalobca deklaroval faktúrou č. 10150017 zo dňa 22.9.2015 v hodnote 248 553,90 eur. V súvislosti s preukázaním splnenia podmienok pre
oslobodenie od dane, okrem odberateľskej faktúry nepredložil žiadny iný doklad - prepravný doklad ani dodací list, hoci bol na predloženie týchto dokladov v priebehu kontroly vyzvaný. Žalobca tak nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH. Na základe odpovede Colného úradu Žilina na Výzvu o súčinnosť č. 103315337/2016 zo dňa 09.06.2016 bolo potvrdené reálne nadobudnutie predmetného tovaru žalobcom (nákup z Turecka). V súvislosti s predmetným tovarom však nebolo preukázané použitie dovezeného tovaru na realizáciu deklarovanej dodávky, ani uskladnenie tohto tovaru. V súvislosti s uvedenou odberateľskou spoločnosťou správca dane využil výsledky z medzinárodného dožiadania č. 38631/2016 z ktorého vyplynulo, že spoločnosť GEMANOR LIMITED so žalobcom neobchodovala a neobchoduje ani s predmetným tovarom - kobercami. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, preto správca dane postupoval správne, keď určil daň na základe § 22 ods.1 zákona o DPH.
32. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o., žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil okrem došlých faktúr žiadne ďalšie dôkazy počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania, napriek tomu, že na ich predloženie bol správcom dane vyzvaný na základe výzvy č. 103394940/20146 zo dňa 23.06.2016. Správcovi dane neumožnil preskúmať reálne nadobudnutie a obsah predložených faktúr, ktorých predmet je označený iba ako „zinkovanie podľa dodacieho listu“. Dodacie listy k faktúram č. 15581661, 15581696, 15581811, 15581908 a 15581951 od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o., neboli predložené, žalobca predložil zákazkové listy, ktoré sú nečitateľné a predložil ich až k odvolaniu proti rozhodnutiu vydanom správcom dane v ďalšom vyrubovacom konaní, dňa 6.03.2018. Podľa žalovaného išlo o účelové konanie žalobcu, nakoľko zákazkové listy nepredložil ani počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, ani na výzvu správcu dane. Dodacie listy k faktúram, ktoré mali byť podľa textu uvedeného na faktúrach ich prílohou a ktoré bolo treba posúdiť počas výkonu daňovej kontroly, neboli predložené vôbec. Žalobca neumožnil správcovi dane preveriť materiálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie predmetu podľa uvedených faktúr, počas daňovej kontroly. Úhrada predmetných faktúr nie je dôkazom o tom, že došlo k reálnemu plneniu.
33. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Daňový úrad Prešov nebol oprávnený na vydanie predmetného rozhodnutia s poukázaním na § 68 ods. 1 Daňového poriadku, čím malo dôjsť okrem iného aj k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V predmetnom prípade bola daňová kontrola vykonaná správcom dane Daňovým úradom Žilina - v tom čase miestne príslušným správcom dane, ktorý vyhotovil a doručil žalobcovi protokol dňa 15.11.2016. Daňový úrad Žilina začal vykonávať aj vyrubovacie konanie v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 Daňového poriadku a vydal následne aj rozhodnutie dňa 12.12.2016. Dňa 23.01.2017 podal žalobca odvolanie, odvolací orgán vydal dňa 13.4.2017 rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Daňového úradu Žilina a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 10.05.2017 bolo na Daňový úrad Žilina doručené právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu (neplatilo ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom od 1.1.2018) . Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene sídla žalobcu a miestne príslušným správcom dane sa stal Daňový úrad Prešov, pokračoval tento správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Daňový úrad Prešov začal vykonával ďalšie vyrubovacie konanie v súlade s daňovým poriadkom platným v predmetnom čase, účinným do 31.12.2017. Až od 1.1. 2018 sa stalo účinným ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré v poslednej vete upravuje vykonanie ďalšieho vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní správcom dane, ktorému bolo rozhodnutie zrušené (teda bez ohľadu na miestu príslušnosť.) Podľa žalovaného, teda v prípade ustanovenia § 68 ods. 1 Daňového poriadku došlo k podstatnej zmene, nie k precizovaniu uvedeného ustanovenia, ako uvádza žalobca.
34. Žalobca poukazuje na „štandardné“ postupy správcu dane pri dokazovaní a uvádza, že v jeho prípade nebolo vykonané u dodávateľa Elektrovod Žilina s.r.o. miestne zisťovanie ani výsluch svedka. Žalovaný k uvedenému uvádza, že podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane dokazovanie vedie, pričom sám rozhoduje o tom, aké inštitúty využije - čo je individuálne podľa okolností a zistení v tom ktorom prípade. Teda nie v každom prípade je potrebné využiť inštitúty, na ktoré žalobca poukazuje. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami od dodávateľa Elektrovod Žilina s.r.o., z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane neboli predložené žiadne iné doklady, až v odvolacom konaní boli predložené nečitateľné zákazkové listy, čo je podľa žalovaného účelové konanie žalobcu. Predmetom fakturácie malo byť zinkovanie podľa dodacieho listu, pričom dodacie listy neboli predložené ani na základe výzvy správcu dane č. 103394940/20146 zo dňa 23.06.2016. Žalobca ako iniciátor odpočítania
DPH z uvedených dodávateľských faktúr bol povinný predložiť dôkazy preukazujúce reálnosť obsahu faktúr. Faktúra s uvedeným obsahom (bez konkretizácie služby) nie je dostatočným dôkazom, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svojím prístupom neumožnil správcovi dane preveriť ich materiálny obsah.
35. Správny orgán nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu, pokiaľ si sám nesplní svoje povinnosti v súvislosti s riadnym preukázaním nároku na uplatnené odpočítanie dane. Predložené faktúry, na základe ktorých správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane, nespĺňajú náležitosti faktúry - ako dokladu na odpočítanie dane podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože z nich nie je zrejmý rozsah služby (dodacie listy, na ktoré faktúry odkazujú predložené neboli), nebola teda splnená ani podmienka formálneho preukázania nároku na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
36. Žalobca namieta, že správca dane nepreveril vlastníka vozidiel, ktoré vykonali prepravu tovaru k odberateľovi GEMANOR LIMITED, keď dopravu mal zabezpečovať kupujúci. Žalovaný uvádza, že nie je preukázaný dôvod spochybňovať oficiálnu odpoveď, ktorá bola zaslaná na základe výmeny informácií podľa Nariadenia 904/2010/EÚ a z ktorej vyplýva, že spoločnosť GEMANOR LIMITED neuskutočnila žiadny obchod so žalobcom a taktiež neobchoduje s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúre (koberce). Žalovaný v súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu poukazuje na to, že v procese dokazovania v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je potom len opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti toto spochybnenie správcu dane. V danom prípade ako dôkaz oslobodenia od DPH bola predložená len faktúra pre cyperského odberateľa. Na základe požiadavky správcu dane (pri ústnom pojednávaní dňa 1.3.2016 ani na základe výzvy č. 103394940/2016 z 23.6.2016) nebol predložený prepravný doklad (CMR), ani ďalšie doklady preukazujúce deklarovaný obchod.
37. Žalovaný poukazuje na to, že v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia, správca dane teda nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, ktorý nepredložil všetky dôkazy, ktoré zákon požaduje pre uplatnenie oslobodenia od dane.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
38. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 10.01.2019, v ktorej zotrval na žalobe v celom rozsahu. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a obranu žalovaného za nespôsobilú vyvrátiť argumentáciu žalobcu.
39. V predmetnom prípade zákazkové listy boli zároveň dodacími listami. Keďže zákazkové listy sú zároveň dodacími listami, tvrdenie žalovaného, že dodacie listy neboli vôbec predložené, je účelové, nepravdivé a zavádzajúce, rovnako ako aj jeho tvrdenie, že žalobca účelovo sťažoval činnosť správcu dane.
40. Tým, že správca dane vôbec nepreveril dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o., resp. ani sa ho nepokúsil preveriť, tak nedbal, aby boli skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie (pri tomto zisťovaní nie je viazaný návrhmi žalobcu ako daňového subjektu), nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu (medzi ktoré patrí o. i. riadne preverenie kontrolovaných skutočností a záujem na priaznivom výsledku kontroly), nezaoberal sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní (nepreveril dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o.), nepoužil najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (nepreveril dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o., neuskutočnil výsluch, ani miestne zisťovanie) a neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (nepreveril dodávateľa Elektrovod Žilina, s.r.o.). Takýto postup je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, § 24 ods. 2 a § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku.
41. Pokiaľ žalovaný poukazuje na výzvu č. 103394940/2016 z 23.06.2016, k tomu žalobca uviedol, že táto mu nebola doručená, preto na základe nej ani nemohol predložiť nijaké dokumenty.
42. Čo sa týka odberateľa GEMANOR LIMITED, žalobca má za to, že daňové orgány ignorovali návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, čo je v rozpore so zásadou čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).
43. Žalobca poukázal na relevantnú judikatúru, na právny názor Ústavného súdu Českej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 402/99 zo dňa 15.05.2001, právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015.
Stručné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike
44. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 21.02.2019, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť ako neopodstatnenú.
45. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene sídla žalobcu - podľa výpisu z OR vložka č. 33255/ P do 26.07.2016 bolo sídlo žalobcu na adrese Pri cintoríne č. 36, Žilina, od 27.07.2016 je sídlom žalobcu: Železničná 9, Veľký Šariš, a teda miestne príslušným správcom dane sa stal Daňový úrad Prešov, pokračoval tento správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní. Daňový úrad Prešov začal vykonával ďalšie vyrubovacie konanie v súlade s Daňovým poriadkom platným v predmetnom čase, účinným do 31.12.2017. Až od 1.1. 2018 sa stalo účinným ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré v poslednej vete upravuje vykonanie ďalšieho vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní správcom dane, ktorému bolo rozhodnutie zrušené (teda bez ohľadu na miestu príslušnosť).
46. Na prejednávanú vec sa nevzťahuje záver, na ktorý poukazuje žalobca - citácia z Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 402/99 z 15.5.2001, pretože žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane nie z dôvodu, že by sa podieľal na podvodnom konaní, o ktorom nemohol vedieť, ale preto, že nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúrach.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
47. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
48. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
49. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
50. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
51. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
52. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
53. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
54. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého to daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
55. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
56. Z dikcie ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
58. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
59. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
60. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
61. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
62. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
63. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať, 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
64. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
65. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
67. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
68. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal.
69. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č.: 101034171/2018 zo dňa 24.05.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100387633/2018 zo dňa 16.02.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 vo výške 42 740,31 eura, potvrdil.
70. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia uvedených rozhodnutí z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vo vzťahu k uplatnenému odpočítaniu DPH z faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. žalobca namietal, že správca dane nevypočul subjekt Elektrovod Žilina, s.r.o., nevykonal miestne zisťovanie u tohto subjektu, ani nevykonal žiadny iný úkon v tomto smere. Vo vzťahu k vykonaným úkonom správcom dane v ďalšom konaní po vrátení veci z odvolacieho konania, na základe ktorých napokon v plnej výške uznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa A.G.I. s.r.o. žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádzal aj doterajšie zistenia, aj zamietané závery a to vyslovene tak, ako ich v predchádzajúcich rozhodnutiach predtým uvádzal správca dane, čo pôsobí zmätočne a nesúvislé. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré zistenia a závery pochádzajú z vyrubovacieho
konania uskutočneného Daňovým úradom Žilina, t. j. pred prvým odvolaním a ktoré tvrdenia a zistenia pochádzajú z konania po vrátení veci z odvolacieho konania na ďalšie vyrubovacie konania, ktoré vykonal Daňový úrad Prešov a nie zrejmé, ktoré tvrdenia a závery sú vlastnými tvrdeniami a závermi žalovaného, čím napadá nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k odberateľovi cyperskej spoločnosti GEMANOR LIMITED namieta žalobca odpoveď z Cypru, zároveň namieta, že správca dane nepreveril vlastníka vozidiel, ktoré vykonali prepravu tovaru k odberateľovi GEMANOR LIMITED. Dopravu pri tom zabezpečoval odberateľ.
71. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015, pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených dodávateľov a odberateľov.
72. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015, zisťoval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku a zákona o DPH. Daňová kontrola bola vykonaná na základe poverenia na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 04.12.2015, zo dňa 06.10.2016 a oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 08.12.2015 doručeného žalobcovi dňa 15.12.2015, so stanoveným dátumom začatia kontroly daňovej kontroly dňa 17.12.2015.
73. Vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo konanie na správnych orgánoch, v ktorom o zdaňovacom období september 2015 žalovaný ako odvolací orgán na základe rozhodnutia č. 100625400/2017 zo dňa 13.04.2017 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým vyrubil daň vo výške 127 518,31 eur a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že podľa odvolacieho orgánu zistenia správcu dane a ich vyhodnotenie nekorešpondovali so záverom, že došlo k porušeniu § 49 ods.1 zákona o DPH. V ďalšom vyrubovacom konaní bolo správcom dane - Daňovým úradom Prešov vydané prvostupňové rozhodnutie č. 100387633/2018 zo dňa 16.02.2018, ktorým správca dane uznal odpočítanie dane vo výške 84 778 eur z dodávateľskej faktúry od spoločnosti A.G.I. s.r.o., Trenčín a určil rozdiel dane vo výške 42 740,31 eur z dôvodu nepriznania odpočítania DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina, s.r.o. vo výške 1314,66 eur a z dôvodu nepriznania oslobodenia z dodania tovaru pre odberateľa GEMANOR LIMITED, Cyprus, na základe čoho bola predpísaná daň vo výške 41 425,65 eur.
74. Žalobca vo vzťahu k uplatnenému návrhu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa Elektrovod Žilina namietal, že správca dane porušil § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2 Daňového poriadku, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal miestne zisťovanie u dodávateľa a iné úkony v tomto smere.
75. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca si uplatnil v zdaňovacom období september 2015 nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti Elektrovod Žilina s.r.o., Bytčická 4, Žilina (faktúry č. 15581661, 15581686, 15581811, 15581908 a 15581951) s predmetom fakturácie zinkovanie podľa dodacieho listu, ktoré však neboli súčasťou vystavenej faktúry. Správca dane vyzval listom č. 103394940/2016 zo dňa 23.06.2016 žalobcu na predloženie dodacích listov. Túto výzvu žalobca neprevzal v odbernej lehote a dodacie listy správcovi dane do ukončenia daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nepredložil. Žalobca až v rámci odvolacieho konania predložil nečitateľné zákazkové listy. Žalobca si teda nesplnil povinnosť upravenú v § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ak aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly.
76. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
77. Faktúry predložené žalobcom nespĺňali podstatné náležitosti v § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, nebol z nich zrejmý rozsah dodanej služby a boli predložené bez dodacích listov. Za takýchto okolností správca dane a žalovaný správne konštatovali, keď nepriznali žalobcovi odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predložených faktúr pre porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že nesplnením povinnosti žalobcu (nepredložením dodacích listov) nebolo správcovi dane umožnené preveriť materiálny obsah, reálne nadobudnutie predmetu na faktúrach a ich použitie. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov považuje námietku žalobcu za nedôvodnú.
78. Rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nepreveril vlastníka vozidiel, ktoré vykonali prepravu tovaru k odberateľovi GEMANOR LIMITED, keď dopravu mal zabezpečovať kupujúci. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dodanie tovaru
- kobercov pre odberateľskú spoločnosť GEMANOR LIMITED z Cypru žalobca deklaroval faktúrou č. 10150017 zo dňa 22.9.2015 v hodnote 248 553,90 eur. V súvislosti s preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, okrem odberateľskej faktúry nepredložil žiadny iný doklad - prepravný doklad ani dodací list, hoci bol na predloženie týchto dokladov v priebehu kontroly správcom dane vyzvaný. Žalobca tak nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH. Na základe odpovede Colného úradu Žilina na Výzvu o súčinnosť č. 103315337/2016 zo dňa 09.06.2016 bolo potvrdené reálne nadobudnutie predmetného tovaru žalobcom (nákup z Turecka). V súvislosti s predmetným tovarom však nebolo preukázané použitie dovezeného tovaru na realizáciu deklarovanej dodávky, ani uskladnenie tohto tovaru. V súvislosti s uvedenou odberateľskou spoločnosťou správca dane využil výsledky z medzinárodného dožiadania č. 38631/2016 zo dňa 15.01.2016, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť GEMANOR LIMITED so žalobcom neobchodovala a neobchoduje ani s predmetným tovarom - kobercami. Žalobca teda nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, preto správca dane postupoval správne, keď určil daň na základe § 22 ods.1 zákona o DPH.
79. V prípade dodania tovaru do iného členského štátu EÚ je tovar oslobodený na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať. Žalobca v danom prípade správcovi dane nepreukázal, že tovar bol prepravený z tuzemska deklarovanému odberateľovi, nepredložil žiadne prepravné doklady, prípadne iné doklady pre splnenie podmienok oslobodenia od dane tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zákona o DPH.
80. Námietka žalobcu, že správca dane nepreveril vlastníka vozidiel, ktoré vyknali prepravu je preto neopodstatnená. Dôkazné bremeno na preukázanie prepravy tovaru bolo v danom prípade na žalobcovi.
81. Správny súd k obom uvedeným námietkam vo vzťahu na rozloženie dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. 6Sžfk/30/2017, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018), v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“
82. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní
vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. 2Sžf/93/2014). Správca dane v danom prípade vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.
83. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
84. K námietkam žalobcu správny súd zdôrazňuje, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.
85. Správny súd považuje za irelevantnú námietku žalobcu vo vzťahu k úkonom správcu dane a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúcich sa faktúr od dodávateľa A.G.I. s.r.o., ktoré považuje za zmätočné a nesúvislé. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ak aj rozhodnutia správcu dane mal správny súd za preukázané, že správca dane na základe dokazovania vo vyrubovacom konaní, po odvolaní nárok žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 150113654 zo dňa 07.09.2015 v celkovej výške 508 668,00 Eur od dodávateľa A.G.I. s.r.o., Cintorínska 8, Trenčín za dodanie tovaru a služieb v plnej výške uznal. Žalobca neuviedol a nešpecifikoval ako boli v danom prípade porušené alebo dotknuté jeho subjektívne práva, za okolností, keď napadnutým rozhodnutím žalovaného a správcu dane bol jeho nárok na odpočítanie DPH od dodávateľa A.G.I. s.r.o. uznané.
86. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100387633/2018 zo dňa 16.02.2018 nebolo vydané orgánom, zo zákona na to oprávneným z dôvodu, že od začiatku konal a rozhodoval v tejto veci Daňový úrad Žilina a o delegovaní miestnej príslušnosti podľa § 8 Daňového poriadku nemá vedomosť.
87. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 u žalobu začal Daňový úrad Žilina, ktorý rozhodnutím č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume 127 518,31 eura na dani z pridanej hodnoty. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 10625400/2017 zo dňa 13.04.2017 rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V konaní však nepokračoval Daňový úrad Žilina, ale Daňový úrad Prešov, z dôvodu zmeny sídla žalobcu zo Žiliny do Veľkého Šariša. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.02.2018 bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, keďže daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Prešov avšak vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neuviedol z akého dôvodu ďalej konal a prečo nekonal Daňový úrad Žilina, ktorý vykonal kontrolu a ktorý začal vykonávať a vykonával nasledujúce vyrubovacie konanie.
88. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
89. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
90. Podľa § 68 ods. 1, druhá veta (účinného do 31.12.2017) vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.
91. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Takéto rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.
92. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal na to vecne nepríslušný, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
93. Daňový poriadok upravuje miestnu príslušnosť pre účely správy daní u právnických osôb podľa miesta sídla v § 7 ods. 1. V danom prípade je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu začala u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Žilina. Po vydaní rozhodnutia Daňového úradu Žilina, č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016 došlo u žalobcu k zmene sídla zo Žiliny na Veľký Šariš a preto po tom, čo žalovaný rozhodnutím č. 10625400/2017 zo dňa 13.04.2017 rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104527068/2016 zo dňa 21.12.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v konaní pokračoval Daňový úrad Prešov. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Daňového poriadku bolo teda rozhodnutie vydané miestne príslušným správcom dane.
94. Daňový poriadok v § 68 ods. 1 (účinný do 31.12.2017) Daňového poriadku vo vyrubovacom konaní má osobitnú úpravu miestnej príslušnosti, podľa ktorej vyrubovacie konanie po doručení protokolu vykoná a vydá rozhodnutie správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal. V danom prípade v čase zmeny sídla žalobcu ( podľa výpisu z OR vložka č. 33255/P do 26.07.2016 bolo sídlo žalobcu na adrese Pri cintoríne č. 36, Žilina, od 27.07.2016 je sídlom žalobcu: Železničná 9, Veľký Šariš), Daňový poriadok nemal špecifickú úpravu, ktorou by bolo riešené, ktorý správca dne bude vo vyrubovacom konaní pokračovať a vydá rozhodnutie v prípade ak dôjde v odvolacom konaní k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie ako je to v danom prípade. Ak sa teda žalovaný a správca dane riadil určením miestnej príslušnosti podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku a pri zmene sídla žalobcu odstúpil spis Daňovému úradu Prešov ako miestne príslušnému správcovi dane nepovažuje správny súd tento postup za rozporný s Daňovým poriadkom.
95. Správny súd zdôrazňuje, že Daňový poriadok v ustanovení § 64 ods. 2 upravuje, ktoré rozhodnutie správcu dane sa považuje za nulitné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie, ktorého vydaním nenastávajú žiadne právne účinky. Za takéto nulitné rozhodnutie sa považuje výlučne rozhodnutie vydané vecne nepríslušným správcom dane (s výnimkou ak je správcom dane obec aj rozhodnutie vydané miestne nepríslušným správcom dane). Miestna nepríslušnosť správcu dane teda nezakladá nulitu rozhodnutia a preto nemožno konštatovať, že rozhodnutie vo veci vydal správca dane, ktorý na to nebol oprávnený, tak ako to tvrdí žalobca.
96. Správny súd v závere zdôrazňuje, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom žalobcu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo žalobca využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, a to:
- právo odpočítať daň má žalobca dane (§ 49 ods. 1)
- právo odpočítať daň z tovarov vzniká vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť
- právo odpočítať daň vzniká z tovarov, ktoré žalobca použije na dodávky tovarov a služieb ako žalobca s výnimkou podľa § 498 ods. 3 a 7 (§ 49 ods. 2)
- právo odpočítať daň môže žalobca, ak je voči nemu uplatnená iným žalobcom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť žalobcovi dodané (49 ods. 2 písm. a))
- právo odpočítať daň môže žalobca uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
97. Súd sa nestotožňuje s názorom prezentovaným žalobcom, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké dôkazy správca dane vykonal, použil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a námietky žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane, ak požadovali ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu daného obchodu, súd nepovažuje za taký postup, ktorý by porušoval subjektívne práva žalobcu. Na základe výsledku vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Uvedeným kritériám zodpovedalo v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného.
98. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).
99. V súlade so zákonom postupovali daňové orgány, ak na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre nárok na odpočítanie DPH a oslobodenie od DPH. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
100. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.
101. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.
102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP).