Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-188-2018.pdf
PDF · 177.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/188/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: Ladislav Bobčík - BETONA, s miestom podnikania Semeteš 1050, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 32 245 777 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť dňa 01.10.2019), zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: OMOSS spol. s r. o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom P. XXX/XX.,. A., o zaplatenie 1.790,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/59/2016-83 zo dňa 18. decembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/59/2016-83 zo dňa 18. decembra 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. určil, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 2Cb/59/2016-13, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Okresný súd uznesením zo dňa 16.2.2017 uvedený platobný rozkaz zrušil v zmysle § 267 ods. 3 CSP a nariadil vo veci pojednávanie.
3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 8 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 538 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 560 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 561 Obchodného zákonníka, § 562 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 563 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 429 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 430 Obchodného zákonníka, § 358 Obchodného zákonníka, § 191 ods.1 zák.č.160/2015 Z.z. (ďalej aj len „CSP“), § 215 ods. 1, 2 CSP, § 216 ods. 1 CSP, § 217 ods. 1 CSP okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zmluva o dielo je jedným zo zmluvných typov upravených v obchodnom zákonníku, keď v § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka je vymedzený
pojem „dielo“, čo v krátkosti možno definovať ako činnosť, ktorá je vždy ukončená hmotným výsledkom. Táto zmluva sa môže uzavrieť v písomnej forme alebo v ústnej forme. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy patrí: - dohoda o predmete plnenia, - dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Pre náležitosti zmluvy o dielo vymedzené v § 536 Občianskeho zákonníka platí kogentné ustanovenie § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy nie je možné odchýliť sa od základných ustanovení pre túto zmluvu. Znamená to, že ak je pri zmluve o dielo podstatnou náležitosťou dohoda o cene predmetu plnenia, tak bez tejto dohody zmluva o dielo ako celok nemôže byť platne uzavretá. Pri dohode o cene predmetu plnenia ako základnej a podstatnej náležitosti tejto zmluvy sú možné spôsoby, „že: 1. Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene. V tejto dohode by mali zároveň uviesť, či dohodnutá cena je nemenná, alebo akým spôsobom možno cenu zmeniť. 2. Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Takýto spôsob dohodnutia ceny a spôsob jej určenia by sa mal vyjadriť jednoznačne, aby prejav vôle zmluvných strán vedela bez problémov určiť aj tretia osoba. Zároveň by sa mali dohodnúť, či cenu takto dohodnutú dodatočne určia sami v dohodnutej lehote, alebo ju určí tretia osoba. 3. Požiadavka na splnenie podmienky cenovej doložky v zmluve o dielo je splnená aj výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Na platnosť takéhoto prejavu je však potrebné, aby ho zmluvné strany prejavili výslovne. V záujme zamedzenia vzniku sporov možno odporučiť, aby aj v prípade, keď sa zmluva uzaviera v ústnej forme, prejav o tom, že zmluvu chcú uzavrieť bez cenovej doložky, urobili v písomnej forme, alebo aspoň pred viacerými svedkami.“
5. V súdenom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou medzi účastníkmi konania. Obaja účastníci vo svojich prejavoch vo vzťahu k okresnému súdu a počas samotného konania deklarovali uzavretie ústnej zmluvy o dielo a odvolávali sa na ňu (žalobca v podanej žalobe, žalovaný v podanom odpore), „predmetom ktorej bolo dielo: tvrdené betónové podlahy na zákazke BLC-Biomasové logistické centrum Kysucký Lieskovec - novostavba a to - objekt SO-03 o rozlohe 700 m2 a objekt SO-04 o rozlohe 281,55 m2. Teda tu nebol medzi účastníkmi rozpor. taktiež nebol rozpor v tom, že na objekte SO-04 bolo dielo vykonané a odovzdané bez problémov.“
6. Predmetom sporu bola teda „kvalita vykonania diela žalobcom pre žalovaného, ktoré spočíva vo vadnom vyhotovení spevnenej podlahy v objekte SO-03 (vady diela na objekte SO-03) (uhradená faktúra) na stavbe Biomasové Logistické Centrum Kysucký Lieskovec, ktorej investorom bol BIOPEL, a.s., Kysucký Lieskovec a žalovaný vo vzťahu k nemu vystupoval ako dodávateľ a vo vzťahu k žalobcovi ako odberateľ. Jednoducho povedané žalobca bol poddodávateľ v časti vyhotovenia spevnenej podlahy v objektoch SO-03 a SO-04, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru za práce vykonané na objekte SO-04 v sume 1.790,66 Eur (dielo odovzdané bez problémov).“
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že nárok žalobcu z faktúry č. 11/2015 zo dňa 14.12.2015 znejúcej na sumu 1.790,66 Eur s DPH, so splatnosťou 31.12.2015, uplatnený žalobou teda nebol medzi sporovými stranami sporný a vyplýva to z listinných dokladov, ktoré sú založené v spise. Opodstatnenosť tejto pohľadávky žalobcu uznáva aj samotný žalovaný, keď v písomnostiach vznáša zápočet voči nej. Predmetnú faktúru žalobca vystavil za práce na objekte SO-04, keď práce na objekte SO-04 boli prevzaté investorom bez problémov.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vykonanie diela žalobcom - vyhotovenie tvrdenej podlahy v objekte SO-03 na stavbe Biomasové Logistické Centrum Kysucký Lieskovec pre žalovaného jednoznačne nezodpovedalo dohodnutej kvalite a ani obvyklej kvalite, ktorá sa od spevnenej podlahy na stanovený účel užívania vyžaduje. Samotný žalobca vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 7.8.2017 uviedol, že hneď ako začalo pršať, už vedel, že sa betón bude rozsýpať a na druhý deň, ako tam prišiel, to videl. Stavbyvedúci mu hovoril, že to treba opraviť. On na to reagoval tak, že on ako firma na opravu takejto plochy nemá kapacitu. Nekvalitu vykonaného diela v objekte SO-03 zhodne so žalobcom potvrdili aj svedkovia Mgr. D. W. ml. a B. O.. Svedok O. uviedol aj to, že nekvalitne vykonané práce na objekte SO-03 žiadal od žalobcu opraviť a to niekoľko krát. Vždy to bolo len v ústnej forme. Zo strany žalobcu však nebola realizovaná žiadna oprava tejto nekvalitnej podlahovej plochy a nakoniec jej opravu žalovaný musel realizovať takpovediac svojpomocne. V tejto súvislosti sa okresný súd zaoberal aj otázkou, či žalovaný vôbec platne reklamoval u žalobcu nekvalitne vykonané práce na tvrdenej podlahe na objekte SO-03 a taktiež aj otázkou primeranosti nákladov na opravu nekvalitnej tvrdenej podlahy v objekte SO-03, ktoré žalovaný vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 201602268 zo dňa 13.9.2016 v sume 1.790,66 Eur, a to bez akejkoľvek bližšej špecifikácie - rozpisu prác a materiálu, teda z čoho tieto náklady pozostávajú.
9. S poukazom na § 562 Obchodného zákonníka, okresný súd uviedol, že žalovaný zastúpený stavbyvedúcim (p. O.) „na predmetnej stavbe osobne ústne na tvare miesta a bezprostredne po ukončení zjavne nekvalitne prevedenej tvrdenej podlahy vytkol žalovanému nekvalitne vykonané dielo - tvrdená podlaha na objekte SO-03 s tým, že je to potrebné opraviť. Uvedený prejav žalovaného v osobe stavbyvedúceho O. potvrdil aj samotný žalobca vo svojej výpovedi.“ Okresný súd uvedený prejav stavbyvedúceho ako kompetentného a zodpovedného pracovníka žalovaného na uvedenej stavbe hodnotil ako reklamáciu zo strany žalovaného na vady diela - tvrdená podlaha na objekte SO-03. Zákon nevyžaduje výhradne písomnú formu reklamácie vady diela, hoci jej písomná forma je dôležitá v prípade spornosti, vôbec uplatnenie resp. včasného uplatnenia reklamácie vád diela. Bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k reklamácii vád konkrétneho diela ústnou formou kompetentnou osobou - stavbyvedúci, ktorú uplatnil priamo u žalobcu ako zhotoviteľa diela. Bolo teda na zhotoviteľovi, aby vady diela odstránil a sám určil postup odstránenia vád, s prihliadnutím na ďalšie okolnosti na celej stavbe, ktorú mal žalovaný ako jej zhotoviteľ odovzdať investorovi.
10. Okresný súd uviedol, že zodpovednosť žalobcu za nekvalitne vykonané dielo - tvrdená podlaha na objekte SO-03 uznal aj napriek tomu, že tento poukazoval na tzv. vis maior v súvislosti s počasím a aj na to, že žalovaný objednal podkladový betón, čomu sa on musel prispôsobiť. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na skutočnosť, že predmetom diela bolo zhotovenie tvrdenej podlahy v objekte SO-03, kde rozhodujúcu hmotu dodával sám žalobca a on so svojimi pracovníkmi upravoval (rozhŕňal) podkladový betón, ktorý bol ako špeciálny na tento účel objednaný pre dodržanie technologického postupu pri zhotovovaní tvrdenej podlahy, následne nanášal naň špeciálnu hmotu, ktorú bolo potrebné zaleštiť. Ak teda žalobca bol zhotoviteľom diela - tvrdenej podlahy, nič mu ako dodávateľovi nebránilo v tom, aby v závislosti od počasia termín prác odložil, resp. vyžadoval pre vykonanie diela určité zabezpečenia napr. dočasné zakrytie upravovanej plochy a pod.
11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti nákladov na opravu nekvalitnej tvrdenej podlahy v objekte SO-03, ktoré žalovaný vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 201602268 zo dňa 13. 9. 2016 v sume 1.790,66 Eur bez špecifikácie - rozpisu rozsahu prác a použitej techniky (strojov a pod.), množstva a druhu použitého materiálu, súd vychádzal z fakturácie žalobcu za dielo na objekte SO-03 o rozlohe 700 m2, keď žalobca predmetné dielo vyfakturoval žalovanému v sume 4.452 Eur (uhradená) a za 281,55 m2 na objekte SO-04 sumu 1790,66 Eur (neuhradená). Žalovaným vyčíslená suma 1.790,66 Eur na odstránenie vady diela predstavuje 40,22% z ceny diela vyfakturovanej žalobcom, čo súd v danom prípade na základe vlastnej úvahy považuje za primerané náklady opravy diela.“
12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd riešil otázku, či žalovaný oprávnene započítal ku dňu 14.10.2016 (deň stretu a zániku vzájomných pohľadávok) „svoju faktúru č. 201602268 zo dňa 13.9.2016 na sumu 1.790,66 Eur (žalovaným fakturované náklady na opravu podlahy na objekte SO-04), s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní t.j. sumu 1.790,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1. 1. 2016 do zaplatenia. Ak teda žalobca nijak nereagoval v súvislosti s odstránením vád diela potom, čo sa vyslovil v tom smere, že jeho firma na opravu takejto plochy nemá kapacitu, žalovanému pod tlakom investora v súvislosti s dokončením a odovzdaním komplet diela nezostávalo nič iné, len vady diela odstrániť vo vlastnej réžii tak, aby toto dielo v rámci celého diela ako stavby prebral investor. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany žalovaného zrejme išlo o taktický ťah a to v tom smere, že žalobcovi uhradil faktúru za vykonané dielo na objekte SO-03 aj keď malo vady, ktoré však žalovaný cestou stavbyvedúceho ústne reklamoval u žalobcu a žiadal jeho opravu. Žalovaný až následne, čo zo strany žalobcu nebola vyvíjaná aktivita na odstránenie vady diela na objekte SO-03, neuhradil žalobcovi cenu za vykonané dielo na objekte SO-04 vo výške 1.790,66 Eur (fa č. 11/2015 zo dňa 14. 12. 2015, splatná 31. 12. 2015). Za odstránenie vád diela vystavil žalobcovi faktúru na zhodnú sumu 1.790,66 Eur so splatnosťou 13. 10. 2016.“
13. Konštatoval okresný súd, že žalovaný oprávnene a v súlade s § 358 Obchodného zákonníka jednostranným úkonom započítal ku dňu 14.10.2016 splatnú pohľadávku žalobcu voči nemu so svojou už splatnou pohľadávkou voči žalobcovi, ktoré vzájomné pohľadávky sú vymedzené vyššie. Stretom vzájomných pohľadávok účastníkov konania došlo k ich zániku, a to dňom stretu, t.j. 14.10.2016. Ak teda žaloba žalobcu bola na okresný súd doručená 18.10.2016, tak v uvedenom čase už uplatnená pohľadávka neexistovala, nakoľko dňom 14.10.2016 zanikla. Žalobca potom žalobu podal bez právneho
dôvodu a okresný súd z tohto dôvodu musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Okresný súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi v súdnom konaní, ktorým je strana žalobcu, a to tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré boli v tomto konaní hradené z rozpočtových prostriedkov okresného súdu, a to svedočné svedkovi B. O. vo výške 81,20 Eur za účasť na pojednávaní 4.12.2017. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov podľa „§ 365 ods. 1. písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu neobstojí, je absolútne zmätočné a nejasné. Primárne žalobca sa domáhal zaplatenia betónovej pancierovej podlahy na objekte SO-04 o výmere 281,55 m2, ktorá podlaha SO-04 bola fakturovaná na podklade faktúry 11/2015 na sumu celkom 1.790,66 Eur s DPH. „Ako bolo nesporné aj z vykonaného dokazovania predmetná plocha SO-04 ako aj fakturácia bola plne dôvodná, pretože bola uskutočnená bez akýchkoľvek problémov. Dokonca bol prevzatý protokol, na základe ktorého preberacieho protokolu dielo bolo prevzaté bez vád.“
15. V odvolaní žalobca uviedol, že nerozumie, prečo sa okresný súd primárne zaoberal „podlahou SO-03, ktorá podlaha SO-03 nebola ani predmetom tohto konania. Podlaha SO-03 bola zhotovená dňa 13.10.2015, pričom táto podlaha bola prevzatá 11.11.2015 bez akýchkoľvek pripomienok spoločnosťou OMOSS a stavbyvedúci, toto prevzatie potvrdil aj v rámci svojej výpovede na súde. Dielo bolo vyfakturované faktúrou č. 10/2015 na sumu 4.452 Eur, ktorá bola v celosti a bez akýchkoľvek problémov uhradená.“ Vo svojej výpovedi na pojednávaní sa stavbyvedúci vyjadril, že po betonáži boli viditeľné následky zapršania. Je preto nelogické prečo, „keď betonáž prebehla dňa 13.10.2015 a preberacie konanie dňa 11.11. 2015 prevzal predmetné práce bez akýchkoľvek problémov a následne aj predmetnú faktúru žalovaný bez akýchkoľvek výhrad v celosti zaplatil.“ Jednoznačne to bolo preto, že predmetné zapršanie bolo spôsobené vis maior, nikto ho nemohol predpokladať, a teda nemohlo to byť ani na ťarchu žalobcu.
16. V odvolaní žalobca zdôraznil, že rozhodnutie okresného „súdu a najmä jeho odôvodnenie v bode 39. žiadnym spôsobom neobstojí a ide o názory súdu bez akejkoľvek relevancie. Podotýkame, že na mnohých miestach súd narába s odbornými vecami a rieši odborné otázky napriek tomu, že mu to neprislúcha.“ Betón objednával žalovaný, pričom betonáž sa vykonávala dňa 13.10.2015 za priaznivého počasia. Počasie bolo polojasné, ako vyplýva z denného záznamu centrálnej betonárky, ktorý predložil okresnému súdu. Kvalita počasia „vyplýva aj z potvrdenia SHMÚ, ktoré sme taktiež predložili súdu, to znamená, že počasie v čase betonáže bolo v poriadku. Ako sa aj samotný žalobca vyjadril, betonážou považuje celý proces od začatia liatia betónu až po dohladenie a dokončenie betonárskych prác.“ Poukázal na to, že okresný súd uvádzal v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 10 bod 39. ,,Ak teda žalobca bol zhotoviteľom diela - tvrdenej podlahy, nič mu ako dodávateľovi nebránilo v tom, aby v závislosti od počasia termín prác odložil resp. vyžadoval pre vykonanie diela určité zabezpečenia napr. dočasné zakrytie upravovanej plochy a pod.“ Ako vyplýva aj z technického listu zapracovaného materiálu, a teda vsypu, „vsyp sa musí vnášať ešte na nevytvrdnutý ale len privädnutý betón, to znamená, že prerušenie betonárskych prác nie je možné a ak už je raz naliaty betón, tak ak tento betón zatvrdne vsyp už nie je možné zapracovať a vznikli by omnoho väčšie škody ako škody, ktoré spôsobilo počasie, pretože táto betónová podlaha by nikdy nevytvrdla a nevznikla by de facto pancierová podlaha. V takomto prípade, keď po vykonaní betonáže musí betón určitý čas zavädnúť a nadobudnúť určitú tvrdosť až vtedy je možné tento vsyp vložiť. To znamená, že betonárske práce prebiehali bez problémov za priaznivého počasia, taktiež vädnutie betónu, ktoré trvá niekoľko hodín (cca 8-10 hodín) prebiehalo taktiež v poriadku za priazni počasia, avšak následne ako malo dôjsť k založení vsypu, teda zmesi ktorá spôsobuje určitú pridanú kvalitu betónu, to znamená, že dôjde k vytvoreniu pancierovej podlahy začalo v tomto momente pršať a ten vsyp vyplavovať a vyplavovať aj cementové mliečko, preto došlo k estetickému narušeniu vzhľadu betónu, avšak ide o estetickú vadu nie o vadu funkčnosti.“ Tento celý proces betonáže trval cca 40 - 48 hodín (od začatia betonáže, cez zavädnutie betónu, vloženie vsypu a dohladenie betónu) a teda nedošlo k žiadnemu porušeniu odbornej starostlivosti zo strany žalobcu, keďže v čase, keď začal betonárske práce boli vyhliadky na počasie v poriadku a počasie bolo dobré
bez akýchkoľvek zrážok, čo sme preukázal „aj rozhodnutím SHMU. Pršať začalo až nasledujúci deň. V tomto je aj otázka prečo betón vädol tak dlhú dobu a nebolo možné vsyp vložiť skôr.“
17. Zdôraznil odvolateľ, že ak by bolo pravdou, že práce boli vykonávané nekvalitne, tak potom by nemalo logiku, že žalovaný si u žalobcu opätovne objednal na realizáciu ďalšej podlahy a to objektu SO-04, ktorú podlahu opätovne bez akýchkoľvek problémov prevzal, na ktorú mu žalobca vystavil faktúru, ktorá zaplatená nebola a ktorá bola predmetom konania. Je nesporné, že za zapršaním podlahy je vis maior a za to žalobca nenesie zodpovednosť.
18. V odvolaní žalobca uviedol, že vôbec žalovaný nepreukazoval, že by predmetné vady diela notifikoval. Bolo nesporné, že predmetné dielo trpí estetickou vadou a aj po tom, čo toto bolo viditeľné, aj napriek tejto skutočnosti dielo bez akýchkoľvek výhrad žalovaný prevzal, dokonca podpísal a potvrdil, že počas výkonu prác pršalo čo vedeli a muselo im to byť zrejmé aj podľa počasia a takýto preberací protokol podpísali. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd v bode 38. na strane 10 uvádza, že ,,V súdenom prípade žalovaný zastúpený stavbyvedúcim (p. O.) na predmetnej stavbe osobne ústne na tvare miesta a bezprostredne po ukončení zjavne nekvalitne prevedenej tvrdenej podlahy vytkol žalovanému nekvalitne vykonané dielo - tvrdená podlaha na objekte SO - 03 s tým, že je to potrebné opraviť. " Ak sa okresný súd stotožnil s tým, že bezprostredne po vykonaní prác bolo dielo vykonané nekvalitne, prečo došlo takmer mesiac po vykonaní prác k jeho protokolárnemu prevzatiu a následne bez akýchkoľvek vád a výhrad po prevzatí aj k jeho uhradeniu. Prečo žalovaný so žalobcom uzavrel ďalšiu ústnu zmluvu o dielo na realizáciu podlahy SO-04?
19. Žalobca v odvolaní uviedol, že nebolo žalovaným preukázané, že by došlo k „reklamovaniu a rektifikovaniu predmetného diela“. Poukázal na „§ 544 O.Z. nadväznosti na ust. § 436 až §441 O.Z., podľa ktorých mal objednávateľ, ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady, ktorými je porušená zmluva o dielo podstatným spôsobom právo žiadať podľa okolností odstránenie nedorobkov, odstránenie právnych vád, odstránenie vád opravou, primeranú zľavu z ceny diela alebo právo odstúpiť od zmluvy. Ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady ktorými je porušená zmluva o dielo nepodstatným spôsobom, má rovnaké práva s výnimkou práva na odstúpenie od zmluvy. Objednávateľ teda nemá zo zákona právo odstrániť vady sám alebo ich nechať odstrániť a domáhať sa na zhotoviteľovi náhrady takéhoto odstránenia, pokiaľ nebol taký spôsob vyporiadania práv zo zodpovednosti za vady dohodnutý v zmluve Pozri aj rozhodnutie KS Prešov 2Cob/14/2017 zo dňa 5.10.2017( podobné závery vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR).“ Je nesporné, že žalovaný netrval na vykonaní prác, pretože predmetné práce prevzal a uhradil. Je teda nesporné, že žalovaný uplatnený jednostranný zápočet, ako aj práce v tomto zápočte uvedené, ktoré mal vykonávať údajne vlastnými kapacitami, boli „absolútne nereálne a žalobca ich rozporuje, pretože na takýto jednostranný zápočet žalovaný vôbec nemal žiadny nárok.“ Okresný súd sa s týmto jednostranným zápočtom stotožnil a stotožnil sa aj s vykonanými prácami, pričom žiadnym relevantným spôsobom vykonanie týchto prác nemal preukázané. „Súd neurobil ani ohliadku na mieste samom len jednostranne, slepo a bez akéhokoľvek kritického myslenia sa stotožnil s tým, že predmetná podlaha bola opravená, pričom aj svedok W. mladší uviedol, že podlaha opravená nebola, bola len natretá.“
20. V odvolaní žalobca uviedol, že „V tomto smere až komicky znie záver Okresného súdu Námestovo v bode 40. strana 11, podľa ktorého súd podľa vlastnej úvahy dospel k záveru, že fakturovaná cena zo strany žalovaného je v poriadku, pretože žalovaným vyčíslená suma 1 790, 66 € na odstránenie vád diela predstavuje 40, 2} % z ceny diela vyfakturovanej žalobcom, čo súd v danom prípade na základe vlastnej úvahy považuje za primerané náklady opravy diela.“ Okresný súd je osobou odborne zdatnou v oblasti práva, nie však v oblasti nacenenia realizácie stavebných prác. Žalovaný si do skončenia dokazovania v konaní neuplatnil kompenzačnú námietku. Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto
obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. „Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu. ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom práv“. Citoval § 147 CSP a uviedol, že „bolo dôvodné predmetnú vec ak by sa súd už ňou chcel zaoberať vylúčiť objekt SO-03 a jeho právne posúdenie na samostatné konanie v súlade s ust. § 147 ods. 4 CSP, ale namiesto toho, aby súd riešil samostatnú zmluvu o dielo na objekt SO-04, ktorý bol radne a včas zrealizovaný, odovzdaný u prevzatý bez závad a nehol uhradený, súd v podstatnej časti rozsudku alebo prakticky v jeho celej časti sa zaoberá inou zmluvou o dielo na objekte SO-03, ktorý bol zrealizovaný, odovzdaný a aj uhradený, kvalitu ktorého však nik a ani žalovaný nespochybňuje.“
21. Odvolateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neodpovedá na otázky, ktoré vznikli v súdnom konaní, ale skôr vyzerajú ako obhajoba žalovaného. Okresný súd nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho obranou, „že predmetná faktúra bola žalovanému vrátená a tú sme rozporovali. Táto faktúra bola vystavená bez akéhokoľvek súpisu prác alebo bližšej špecifikácie.“ Fakturovaná cena zo strany žalovaného je na cent rovnaká ako suma, ktorou fakturoval žalobca na objekte SO-04, ktorý bol riadne a včas prevzatý a ktorý do dnešného dňa uhradený nebol, čo vzbudzuje pochybnosti a závažné otázky. Plnenie, ktoré žalovaný poskytol iným svojim dodávateľom, alebo ktoré uskutočnil vlastnými kapacitami, nemá žiaden vplyv na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela za žalobcom skutočne poskytnuté plnenie. Okrem toho aj v tomto prípade treba zdôrazniť, že ak bolo možné dosiahnuť uspokojenie nároku objednávateľa diela dosiahnuť úplné uplatnenie niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437 O.Z., nemožno uspokojenie iného nároku z iného právneho dôvodu v zmysle § 440 ods. 2 O.Z. dosiahnuť. V tomto je dikcia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka striktná, podľa ktorej uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku z vád tovaru podľa § 436 a § 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalovaný „mal možnosti si uplatniť predmetný nárok, avšak toto nevyužil a taktiež žalovaného uplatnenie je absolútne sporné.“ V tomto smere aj jednoznačne nesprávne vyplýva úvaha okresného súdu, že žalobca mal prestať vykonávať práce, poprípade žiadať zakrytie predmetnej podlahy. Je nereálne zakryť základovú podlahu (platňu), keď nad ňou nie je žiadna strecha a ešte v takom rozmere 700 m2, nie je zrejmé ako si to okresný súd vykladal, že by k tomuto malo dôjsť. Taktiež z technického listu produktu vsypu je nesporné, že ak by táto podlaha zatvrdla, to znamená, že by žalobca prestal vykonávať práce, nebolo by možné vsyp už do tohto betónu vložiť, keďže vsyp sa vkladá do vlhkého betónu, nie do betónu už zatvrdnutého. Do zatvrdnutého betónu už ho nie je možné vložiť. V takomto prípade by žalovanému vznikla škoda, pretože podlaha by nebola nikdy považovaná za pancierovú podlahu s potrebnou tvrdosťou, a teda by ju bolo potrebné vyzbíjať. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, keď práce aj napriek nepriaznivému počasiu dokončil, pričom toto nepriaznivé počasie nastalo až mnoho hodín po začatí betonárskych prác.
22. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Slovenskej republiky od 21.05.2000, pričom hlavným predmetom činnosti je vykonávanie a realizácie stavieb a prác. V tomto smere teda nie je na mieste poukazovať na povinnosť žalobcu upozorniť žalovaného, keďže žalovaný je odborne zdatná osoba, ktorá vykonáva stavebné práce, pričom na tejto stavbe mali byť dvaja stavbyvedúci. Jeden s titulom Ing. z odboru stavebníctva (predložil svoje čestné vyhlásenie) a pán O., ktorý je stavbyvedúcim 30 rokov. Je teda nesporné, že žalobca žiadnu svoju povinnosť neporušil, práce vykonal riadne, včas a s potrebnou odbornou zdatnosťou a kvalifikáciou. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za nepreskúmateľný, nesprávny a žiadal krajský súd, aby ho zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, in eventum, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov v rozsahu 100% proti žalovanému.
23. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaný považoval odvolacie dôvody žalobcu za nedôvodné. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v rámci navrhnutých dôkazov stranami sporu a na základe vykonaného dokazovania vo veci riadne zistil skutkový stav a rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie považuje žalovaný za vecne správne. Vykonaným dokazovaním bolo, podľa žalovaného, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného práce podlahy v objekte SO 03 a SO 04 na stavbe „Biomasové logistické centrum“ Kysucký Lieskovec.
Položenie podláh vykonával žalobca na základe objednávky žalovaného a hoci žalovaný je spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti stavebné práce, predmetné epoxidové podlahy, ich položenie vzhľadom k technologickému postupu a použitým materiálom si vyžadovali špeciálne vedomosti, ktorými disponoval žalobca. „Žalovaný preukázal, že podlaha na objekte SO 03 bola vykonaná zhotoviteľom, žalobcom, nekvalitne, ktorú nekvalitu viackrát reklamoval u žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca v rámci dokazovania ani nepoprel. Sám žalobca v konaní na súde I. stupňa vo svojej výpovedi dňa 7.8.2017 ( str. 4 zápisnice z pojednávania ), sa k tejto skutočnosti vyjadril. K žiadosti o odstránenie vád podlahy žalobca sa vyjadril nasledovne: „Stavbyvedúci hovoril, že to treba opraviť, ale ja ako firma na opravu takejto plechy nemám kapacitu.“ Žalovaný následne ako dodávateľ stavby - zhotoviteľ - bol nútený na vlastné náklady vykonať opravu podlahy na objekte SO 03 sám. Za tým účelom dal preškoliť svojich pracovníkov a opravu vykonal na svoje náklady. Oprava podlahy si vyžiadala značné náklady, vyššie než žalovaná „fakturovaná suma za vyhotovenie podlahy v objekte SO 04 fakturovaná Fa č. 20160268 v sume 1.790,66 Eur. Žalovaný si žalobcom fakturovanú sumu faktúrou č. 20160268 v sume 1.790,66 Eur podľa § 358 Obch. zákonníka započítal do tejto výšky oproti nákladom, ktoré mu vznikli opravou nekvalitne vykonaných prác, keďže žalobca ani na opakované reklamácie žalovaného vadu diela neodstránil.“ „Z protokolu o prevzatí diela je nesporné a preukázané, že počas celej doby vykonávania prác, kladenia podlahy, betonáže aj hladenia pršalo. Z technologického predpisu postupu prác výrobcu - dodávateľa podlahovej hmoty - vyplýva, že tento výrobok nie je možné aplikovať na betón vystavený dažďu. Termín prác určil žalobca. Bolo jeho povinnosťou aby si zabezpečil na termín predpokladaných prác, keď mal vedomosť o tom, že podlaha sa bude robiť na nezakrytej ploche, predpoveď počasia na uvedený deň, resp., dni, aby mohol vykonať práce v zmysle technologického postupu, i Znalosť o tom, aké bude počasie v čase výkonu prác je pre žalobcu dôležitá, Túto skutočnosť potvrdil vo výpovedi aj svedok žaloby, Mgr. D. W. ml., na pojednávaní dňa 4.12.2017 (str. 5 zápisnice o pojednávaní).“ V danom dni, kedy sa práce zhotovovali, nedošlo k neočakávanej ani náhlej zmene počasia, počasie bolo predvídateľné a je len na zodpovednosti zhotoviteľa, že si nedostatočne, resp. vôbec nepreveril predpoveď počasia na deň, kedy sa práce rozhodol vykonať.
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu výpovede svedka Ing. O., pripojenej ponuky spoločnosti DEXO s.r.o., ktorá vypracovala cenovú ponuku na technické prevedenie prác opravy podlahy je preukázané, že skutočné náklady vykonávané externou spoločnosťou by predstavovali sumu viac ako 7.000,- Eur. Žalovaný preto vykonal potom, ako dal zaškoliť na technologický postup prác svojich pracovníkov, vykonal opravu vlastnými pracovníkmi v zmysle výpovede svedka Ing. O.
- stavbyvedúceho žalovaného, a na započítanie určil len žalobcom fakturovanú sumu. Je vecou žalovaného, že neuplatňoval skutočné náklady na odstránenie vád diela žalobcu, ale uplatnil tieto len do výšky faktúry žalobcu v súlade s § 538 Obchodného Zákonníka. Okresný súd vo svojom rozhodnutí nepochybil, na základe dôkazov navrhnutých stranami dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok okresného súdu netrpí, podľa žalovaného ani jednou zo žalobcom mu vytýkaných vád § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
25. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že „na jednej strane žalovaný tvrdí, že je síce stavebnou spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti stavebné práce ale predmetné epoxidované podlahy, ich položenie vzhľadom k technologickému postupu a použitých materiálov si vyžadovali špeciálne vedomosti, ktorými disponoval práve žalobca a v ďalšom odseku uvádza, že si preškolil svojich zamestnancov a túto epoxidovú podlahu si sám opravil. Takéto tvrdenie je teda zavádzajúce a nereálne a bez skúseností, ak uvádza, že žalovaný nemal skúsenosti s vykonávaním takýchto podláh čiže nie je reálne, aby takéto podlahy opravil a taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal ako mal preškoľovať svojich zamestnancov. Z tohto vyplýva, že podlaha na objekte SO-03 nikdy opravovaná nebola.“ Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že termín prác určil žalobca. Toto sa nezakladá na pravde. Termín prác bol určený žalovaným, ktorý žalovaný aj objednával betón na betonárke v Kysuckom Novom Meste. Betón a jeho dodanie zabezpečoval samotný žalovaný a žalobca zabezpečoval len prácu, ktorú aj skutočne fakturoval. Z dôvodu zabezpečenia postupu prác v rámci celého komplexu objektu SO-03 a následne SO-04 vždy práce pri každej tejto zmluve o dielo a pri každej tejto stavbe určoval samotný žalovaný, ktorý aj objednával betón na betonárke v Kysuckom Novom Meste. Poukázal na to, že samotný stavbyvedúci na pojednávaní sa nevedel ani vyjadriť odkiaľ došlo k objednávaniu betónu. Keď žalobca predložil list z betonárky a tvrdil, že počasie v Žiline mohlo byť iné ako na stavbe v Kysuckom Lieskovci, pričom právny zástupca žalobcu ho musel opraviť, že betón sa dovážal z betonárky v Kysuckom Novom Meste, pričom stavbyvedúci ani nevedel aké bolo počasie a tvrdil,
že počas realizácie prác bol prítomný na stavbe. Je teda nesporné, že počasie v čase realizácie prác bolo vhodným počasím na vykonávanie betonárskych prác, pričom poukázal žalobca aj na skutočnosť, že ak by takéto počasie nebolo vhodné, mohol aj samotný žalovaný zasiahnuť a betón neobjednávať, poprípade výkon prác prerušiť hneď v ich začiatku. Takáto argumentácia žalovaného v žiadnom prípade neobstojí, pretože žalovaný je osoba odborne zdatná, schopná a v stavebníctve dlhodobo etablovaná. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany došlo k postupu s odbornou starostlivosťou, kedy skutočne nikto nemohol vedieť, či dôjde k zapršaniu a ako dlho bude schnúť betón a tiež, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych povinností. Tak ako uviedol aj v odvolaní, zo strany žalovaného došlo k prevzatiu podlahy, preberací protokol bol podpísaný o niekoľko týždňov po realizácii prác a podlaha na objekte SO-03 bola aj riadne uhradená. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu obmedzil iba na argumentáciu ohľadom plochy SO-03, keďže úhrada záväzku sa týka plochy SO-04, ktorá bola taktiež riadne prevzatá a vyúčtovaná, avšak ešte nebola zaplatená. Išlo o dve samostatné zmluvy o dielo, ktoré nasledovali po sebe s časovým odstupom, čo potvrdil aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení, keď uviedol, že predmetné práce boli vykonávané na základe objednávky. Najskôr si musel objednať práce na objekte SO-03 a až následne na SO-04, čiže vznikli dve samostatné zmluvy o dielo. Ak by práce boli vykonávané nekvalitne, nezodpovedne a bez náležitej odbornej starostlivosti, asi ťažko by si žalovaný objednal po určitom odstupe času aj vykonávanie prác na objekte SO-04.
26. K doručenému vyjadreniu žalobcu, sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na ním podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Priebeh a začatie prác určil žalobca, teda mal za povinnosť vzhľadom k technologickému postupu kladenia podláh na voľnom priestranstve vykonať také opatrenia, aby mohol technologický postup dodržať a práce vykonať riadne a kvalitne, toto tvrdenie nebolo vyvrátené. Podľa žalovaného, bolo povinnosťou žalobcu zistiť si aktuálnu predpoveď počasia na deň kedy mienil vykonať práce. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že začiatok prác určil žalovaný. Pre toto tvrdenie niet opory vo vykonanom dokazovaní, žalobca na toto svoje tvrdenie ani v prvostupňovom konaní nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Samotná skutočnosť, že žalovaný dodával betón na stavbu, nie je právne relevantná, o dodávku betónu ho požiadal žalobca, keď sa rozhodol vykonať práce. Skutočnosť, že počas prác vykonávaných žalobcom sústavne pršalo, je písomne potvrdená zápisom zo dňa 11.11.2015, v ktorom zástupca žalobcu a žalovaného potvrdili aktuálnu, skutočnú situáciu na mieste, kde výslovne uviedli „počas betonáže aj hladenia pršalo“, ktorý je pripojený v spise, ktorý zápis podpísal zástupca žalobcu. „Ak žalobca spochybňuje uvedený zápis, jeho tvrdenia sú účelové.“ Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.
27. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v replike v žiadnom prípade nemôže súhlasiť. Začatie prác určil samotný žalovaný. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že žalovaný dodal betón, tak toto nebola pravda. Žalovaný betón nedodával. Betón dodávala spoločnosť K & T Doprava a služby Čadca zo svojej prevádzky v Kysuckom Novom Meste. Žalovaný teda betón nedodával, tento žalovaný objednával (zabezpečoval) pre žalobcu. Do tohto procesu žalovaný vstúpiť nemohol a bolo nesporné, že objednanie takéhoto veľkého množstva betónu musel žalovaný objednávať vopred, pretože to nie je možné urobiť ad hoc v konkrétny deň. V tomto prípade nemôže ísť na ťarchu žalobcu, že neskôr pri leštení betónu tento zapršal. Žalovaný je taktiež stavebnou firmou a odborne zdatnou osobou, teda nemôže sa vyviniť jednoduchou argumentáciou, ako uvádza vo svojom vyjadrení. Počasie v čase betonáže bolo vyhovujúcim počasím, o čom svedčil aj zápis z dennej prevádzky betonárky, ktorý žalobca do súdneho spisu predložil. Pršať začalo až neskôr v čase hladenia betónu, ktorý sa hladí a leští až po určitom čase, to znamená, keď tento zatvrdne. Bola už jeseň, čiže tvrdnutie betónu trvalo dlhšie ako by tomu bolo napríklad v letných mesiacoch. V takomto prípade je ťažké odhadnúť predpoveď počasia na 30 alebo 40 hodín dopredu. Predpoveď počasia náležitým spôsobom preukázal. Predložil do konania potvrdenie Slovenského hydrometeorologického ústavu ako aj potvrdenie o dennej prevádzky betonárky, z ktorej taktiež vyplynulo, že počasie bolo na betonáž vyhovujúce. Ak žalovaný mal pochybnosti, že počasie nie je vyhovujúce na betonáž, ako odborne zdatná osoba a stavebná spoločnosť s dlhou históriou vykonania stavebných prác, ktorá aj dozorovala práce žalobcu, mohol zrušiť objednanie betónu a tento betón nemusel prijať na stavbu a taktiež mohol zastaviť práce. K tomuto nedošlo z toho dôvodu, že v čase, kedy sa betónovalo, počasie bolo vyhovujúce a až následne zapršalo, čo nikto nemohol predpokladať a išlo o vis maior. Nie je teda pravdou, že začatie prác určil žalobca.
28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už písomne nevyjadril (č.l. 128a spisu, č.l. 128a rub spisu).
29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte 3:0.
30. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní, majúcu pre vec podstatný význam, a teda je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
31. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu za viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaní žalobcu (§ 379, § 380 CSP), odvolací súd uvádza, že nezistil k momentu rozhodovania podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto došlo k jeho zrušeniu. Primárne odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).
32. K vyššie uvedenému odvolací súd primárne uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave.
33. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.
34. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).
35. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
36. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
37. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.
38. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
39. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
40. Základom rozhodnutia okresného súdu bol záver uvedený v bode 42. napadnutého rozsudku okresného súdu. „Súd je toho názoru, že žalovaný oprávnene a v súlade s ust. § 358 ObZ jednostranným úkonom započítal ku dňu 14.10.2016 splatnú pohľadávku žalobcu voči nemu so svojou už splatnou pohľadávkou voči žalobcovi, ktoré vzájomné pohľadávky sú vymedzené vyššie. Stretom vzájomných pohľadávok účastníkov konania došlo k ich zániku a to dňom stretu t.j. 14.10.2016. Ak teda žaloba žalobcu bola na súd doručená 18.10.2016, tak v uvedenom čase už uplatnená pohľadávka neexistovala, nakoľko dňom 14.10.2016 zanikla. Žalobca potom žalobu podal bez právneho dôvodu a súd potom z tohto dôvodu musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť“.
41. Žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, ktorý sa zaoberal skutočnosťami, viažucimi sa k podlahe SO-04, aj keď nebola predmetom tohto konania. Zdôraznil žalobca v odvolaní, že podlaha bola zhotovená dňa 13.10.2015 a prevzatá bola 11.11.2015 bez akýchkoľvek pripomienok spoločnosťou OMOSS, spol. s.r.o. Dielo bolo vyfakturované faktúrou č. 10/2015 v sume 4.452,- Eur, ktorá bola v celosti uhradená. Zdôraznil odvolateľ, že stavbyvedúci sa vyjadril, že po betonáži boli viditeľné následky zapršania, pričom žalobca uviedol, že betonáž prebehla dňa 13.10.2015, preberacie konanie dňa 11.11.2015 a žalovaný túto podlahu prevzal bez výhrad. Zdôraznil, že betón objednával žalovaný a betonáž sa vykonávala dňa 13.10.2015 za priaznivého počasia. Kvalita počasia vyplýva aj z potvrdenia SHMÚ, ktoré žalobca predložil súdu. Nesúhlasil so závermi okresného súdu na str. 10 napadnutého rozsudku pod bodom 39. Ak by boli tieto práce vykonané nekvalitne, tak podľa žalobcu nebolo zrejmé, prečo žalovaný objednával i podlahu SO-4. Zdôraznil odvolateľ „taktiež žiadnym relevantným spôsobom žalovaný nepreukazoval, že by predmetné vady diela notifikoval. Bolo nesporné, že predmetné dielo trpí estetickou vadou a to aj po tom, čo toto bolo viditeľné, aj napriek tejto skutočnosti nám dielo bez akýchkoľvek výhrad žalovaný prevzal, podpísal a potvrdil, že počas výkonu prác pršalo, čo vedeli a muselo im to byť zrejmé aj počas počasia a takýto preberací protokol podpísali.“ Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii poukazuje na závery súdu prvého stupňa pod bodom 38. napadnutého rozsudku, kde okresný súd uviedol, „v súdenom prípade žalovaný zastúpený stavbyvedúcim (pán O.) na predmetnej stavbe osobne ústne na tvare miesta a bezprostredne po ukončení zjavne nekvalitne prevedenej tvrdenej podlahy vytkol žalovanému nekvalitne vykonané dielo - tvrdená podlaha na objekte SO-03 s tým, že je to potrebné upraviť. Uvedený prejav žalovaného v osobe stavbyvedúceho O. potvrdil aj samotný žalobca vo svojej výpovedi. Súd uvedený prejav stavbyvedúceho ako kompetentného a zodpovedného pracovníka žalovaného na uvedenej stavbe hodnotil ako reklamáciu zo strany žalovaného na vady diela - tvrdená podlaha na objekte SO-03“. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo väzbe na odvolaciu námietku žalobcu, že nedošlo k riadnej notifikácii, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukazoval, že by predmetné vady diela notifikoval, pričom žalobca tvrdil, že predmetné dielo trpelo len estetickou vadou, čo bolo aj viditeľné. Nesúhlasil so závermi okresného súdu v bode 38. napadnutého rozsudku, a to ku skutkovému deju, ktorý okresný súd vyhodnotil ako notifikáciu vád diela. Vzhľadom na uvedenú odvolaciu argumentáciu sa potom odvolací súd zaoberal tým, či vady diela žalovaný notifikoval zákonným spôsobom a či okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal v tomto smere dokazovanie a vyvodil z neho vecne správne, nielen skutkové, ale aj právne závery.
42. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, odvolací súd uvádza, že nepochybne z § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách z diela platia primerane § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Práve z § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný, hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto zákona. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu
sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád, s inými vadami, vzhľadom k obrane žalobcu v zmysle § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Za situácie, keď žalobca uvedenú notifikáciu namietal v celom rozsahu, tvrdil estetické vady, tak odvolací súd dôsledne v rozsahu tejto odvolacej námietky žalobcu, podrobil závery okresného súdu odvolaciemu prieskumu. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, odvolací súd uvádza, že sa v tomto štádiu konania nemohol stotožniť bez ďalšieho so závermi uvedenými v napadnutom rozsudku pod bodom 38. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu v časti, v ktorej uviedol, že zákon nevyžaduje výhradne písomnú formu reklamácie vady diela, hoci jej písomná forma je dôležitá v prípade spornosti vôbec uplatnenie, resp. včasného uplatnenia reklamácie vád diela. Z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom vyplýva, že bol dňa 4. decembra 2017 vypočutý ako svedok B. O., ktorý uviedol, že „Pri prvom kontakte sme ho žiadali, aby sa prišiel pozrieť, že čo ta podlaha robí, v akom je stave, že to tak nemôže zostať. Nakoniec p. W. ml. povedal, že to je nič, že to je len estetická vada. Tým, že sme volali žalobcu, aby sa prišiel pozrieť, sme požadovali aj opravu a to už aj v tej súvislosti, že náš odberateľ nám túto podlahu nechcel prevziať. Žalobca a jeho syn pri tejto podlahe boli pozrieť viackrát.“ (č.l. 79 spisu). Okresný súd bez ďalšieho konkrétneho zdôvodnenia konštatoval, že došlo k reklamácii vád konkrétneho diela ústnou formou kompetentnou osobou stavbyvedúceho, ktorý ju uplatnil priamo u žalobcu ako zhotoviteľa, tak vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý tieto skutočnosti spochybnil, pričom odvolací súd tento záver okresného súdu nemohol vyhodnotiť bez ďalšieho jeho bližšieho zdôvodnenia, inak než ako predčasný, čo sa premietlo do roviny predčasnosti prijatých skutkových a právnych záverov a v konečnom dôsledku do nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto časti. Okresný súd teda bližšie nešpecifikoval, akým spôsobom žalovaný pri notifikácii vady konkrétnym, jasným, určitým spôsobom konkretizoval, keďže nie je zrejmé, že by okresný súd tieto vady bližšie špecifikoval, ako i samotný prejav, rozsah a následne uplatnené právo, resp. voľbu zodpovednostného nároku, tak v tomto štádiu konania závery okresného súdu vo vzťahu k notifikácii vád boli vyhodnotené odvolacím súdom ako predčasné. Vo vzťahu k týmto záverom, odvolací súd len pre úplnosť a vzhľadom odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý popiera notifikáciu vád žalovaným, poukazuje i na svedeckú výpoveď pána O. a tiež skutočnosti, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval osobu, u ktorej boli predmetné vady notifikované, napriek tomu, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia hodnotil prejav pána p. O. podľa bodu 38 napadnutého rozsudku „ako reklamáciu zo strany žalovaného na vady diela, tvrdená podlaha na objekte SO-3“. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania tvrdených vád diela zaťažuje žalovaného. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na zákonnú úpravu „§ 544 OZ nadväznosti na ust. § 436 až §441 O.Z., podľa ktorých mal objednávateľ, ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady, ktorými je porušená zmluva o dielo podstatným spôsobom právo žiadať podľa okolností odstránenie nedorobkov, odstránenie právnych vád, odstránenie vád opravou, primeranú zľavu z ceny diela alebo právo odstúpiť od zmluvy. Ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady. ktorými je porušená zmluva o dielo nepodstatným spôsobom, má rovnaké práva s výnimkou práva na odstúpenie od zmluvy“, vo vzťahu ku ktorému poukazoval i na judikatúru. Zrejme mal odvolateľ na mysli ustanovenia Obchodného zákonníka, napriek tomu, že uviedol ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď ďalšie ním uvádzané skutočnosti zodpovedajú úprave Obchodného zákonníka. Ak konštatoval odvolací súd, že závery okresného súdu vo vzťahu k notifikácii vád sú vyhodnotené ako predčasné, a tým aj nepreskúmateľné, tak potom nebol priestor na to, aby ďalej vyhodnocoval odvolací súd odvolaciu argumentáciu v rovine § 580 Občianskeho zákonníka, § 436 až § 441 Obchodného zákonníka.
43. Pokiaľ v odvolaní odvolateľ uviedol „až komicky znie záver okresného súdu v bode 40. str. 11“ (č.l. 95 spisu odvolania), tak odvolací súd má za to, že uvedený záver odvolateľa s uvedením „komicky“, nie je dostatočne jasný, keďže nie je zrejmé, v čom má spočívať tvrdená komickosť, keďže ju bližšie neodôvodnil, preto odvolací súd konštatuje, že len samotná polemika odvolateľa so závermi okresného súdu, nevytvára priestor na to, aby sa odvolací súd s takouto formuláciou žalobcu stotožnil, keďže ani prípadná samotná polemika s rozhodnutím okresného súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia okresného súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám definujúcim relevantný odvolací dôvod.
44. Vyššie uvedené, konkretizované, skutočnosti odvolacím súdom v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu vo vzťahu k záverom okresného súdu nevyplývali. V rovine svojich záverov okresný súd primerane a podporne poukazuje na to, že „rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka
konania ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia)“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/184/2010).
45. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
46. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku, nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.
47. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.“ Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.
48. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie, môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.
49. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolacím súdom v tomto rozhodnutí nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, ku ktorému záveru odvolací súd dospel po vykonaní odvolacieho prieskumu, keď konštatoval nedostatočnosť dôvodov okresného súdu k prijatým záverov, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do predčasnosti záverov okresného súdu.
50. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/ a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody v tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali základ rozhodnutia okresného súdu, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní, nielen vzhľadom na dvojinštančnosť konania, ale i na rovnosť účastníkov konania.
51. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, v rovine prijatých skutkových a právnych záverov, bol vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
52. V rovine svojich záverov odvolací súd primerane a podporne poukazuje na to, že „Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 184/2010).
53. V ďalšom konaní súd prvej inštancie procesne zvoleným postupom, v súlade s platnou právnou úpravou CSP vyhodnotí všetky skutočnosti, v zmysle vyššie uvedených konštatovaní odvolacím súdom, následne opätovne vec posúdi a rozhodne nárok uplatnený žalobou a v zmysle § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, sa bude zaoberať všetkými tvrdeniami sporových strán žalobcu a žalovaného v celom konaní, včítane tých uvádzaných v štádiu odvolacieho konania, s dôsledným dodržaním procesných postupov vyplývajúcich z CSP, neopomenie i skutočnosti uvádzané v odvolaní a vo vyjadreniach k odvolaniu, s dôrazom na odstránenie nedostatkov vytknutých okresnému súdu týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Okresný súd bude vychádzať z platnej a účinnej právnej úpravy. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.
54. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
55. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
56. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.