Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/184/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. Š., bytom Ţ.,

v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. M. O., advokátom so sídlom v Ţ., proti

odporcovi: V., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. Z., S., advokátkou, A.,

IČO: X, o zaplatenie 36.513,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa

16. októbra 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania

500,14-€ do rúk JUDr. M. O..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 17. marca 2009 č. k. -172 v spojení

s opravným uznesením zo 16 decembra 2009 č. k. -230 uloţil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.513,31,- EUR (1.100.000,-Sk) s 8,5% ročným

úrokom z omeškania od 27.9.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom

náhrady trov konania sumu 5.685,22,- EUR (149.825,37,-Sk) do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta navrhovateľa v Tatra banka, a.s., č.

2

2623865376/1100. Mal za preukázané, ţe medzi účastníkmi došlo k dohode o poskytnutí

pôţičky ( ), splatnosť ktorej nastala 26.9.2007.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporcu rozsudkom zo 16. októbra 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a odporcovi

priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými

prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí a súčasne neprihliadol na kompenzačnú

námietku vznesenú odporcom. Dospel k záveru, ţe odporca nepreukázal, ţe sociálne

a zdravotné odvody plnil za navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie odporca, ktoré odôvodnil dovolacím dôvodom

v zmysle Namietal, ţe odvolací súd sa nezaoberal ani jedným z

odvolacích dôvodov, nesprávne ţalovaný nárok posúdil ako nárok z titulu nevrátenej pôţičky

a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Vytkol tieţ, ţe súd

nevykonal ním navrhovaný dôkaz - nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru

účtovníctva.

Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, ţe dovolanie odporcu je plne nedôvodné

a zmätočné. Dovolanie povaţoval za neprípustné, pretoţe krajský súd nevyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pričom nesúhlas odporcu s

právnym posúdením veci prípustnosť dovolania nezakladá. Súčasne ţiadal priznať náhradu

trov dovolacieho konania vo výške 1.000,28-€.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. moţno napadnúť dovolaním.

3

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných

v ( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

Treba uviesť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Odporca existenciu procesných vád konania

v zmysle netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli

najavo.

Podané dovolanie odporca dôvodil v zmysle , ktorým

namietal ţe rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom

4

právnom posúdení, tento dôvod môţe byť odôvodnením dovolania len v prípade, ak je

dovolanie prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Dovolací súd povaţuje za potrebné k dovolaniu odporcu, v ktorom okrajovo poukázal

na nevykonanie ním navrhovaný dôkaz ako i neodôvodnenie ich nevykonania

v rozhodnutiach súdov uviesť ţe, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby všeobecný súd sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi, hodnotením

a vykonaním dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

5

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných

a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu)

na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Citované zákonné ustanovenie treba totiţ chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu

ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj

právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz

v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP

teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

6

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“

(porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení

z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1

druhú vetu ), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ

v rozhodnutí z 26. marca 1992 sp. zn. (R č. 37/1993) vysvetlil, ţe prípadné

nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení

(vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle

: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd

odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom“. V rozhodnutí z 27. novembra 1997 sp. zn.

Obdo V 56/98 (R č. 125/1999) uviedol, ţe „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky

dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné,

lebo nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom a za znemoţnenie

uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho

postupu súdu z nich vylúčení“.

7

Nevykonaním odporcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda ani k odňatiu jeho

moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto

namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp.

ţe odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

predstavuje dovolací dôvod podľa , t.j. ţe konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je názoru, ţe odvolací súd a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej ako i skutočnosti, prečo nevykonali dôkaz navrhovaný

odporcom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Náhradu trov dovolacieho konania si navrhovateľ uplatnil a ich

výšku vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon

právnej sluţby advokáta spočívajúci v podaní vyjadrenia k dovolaniu vo výške492,93€ (§ 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. ) plus 7,21€ za reţijný paušál, spolu 500,14-€.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť: