Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Svk/6/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): A.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX . Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 03. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením sp. zn. zo dňa 03.11.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odmietol postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) ako zjavne nedôvodnú žalobu žalobcu zo dňa 21.09.2020, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že uznesením č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 krajský súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018. Dôvodom odmietnutia žaloby žalobcu bola aplikácia ust. , , so záverom, že žalobca i napriek poučeniu zo strany správneho súdu vady podanej žaloby neodstránil. Žalobca trval na označení napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, preto nebolo možné jeho žalobu meritórne prejednať. Bol zrejmý logický rozpor medzi označením žalovaného (Ministerstvo spravodlivosti SR) a rozhodnutím, ktoré žalobca žiadal žalobou preskúmať, ktoré nevydal označený žalovaný, ale prvostupňový správny orgán GR ZVJS, útvar sociálneho zabezpečenia. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29.07.2020 tak, že ju zamietol.

3. Krajský súd primárne skúmal, či má splnené podmienky k tomu, aby žalobu žalobcu na obnovu konania prejednal meritórne. Následne posúdil žalobu žalobcu na obnovu konania a v nej tvrdené dôvody v zmysle , pričom nezistil prípustnosť obnovy konania v zmysle ust. , na ktoré poukázal žalobca v žalobe na obnovu konania. Krajský súd nezistil prípustnosť obnovy konania ani v zmysle a , keďže postupoval v zmysle (konanie v sociálnych veciach, kde správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ), pričom hodnotil aj to, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe na obnovu konania neuvádzal.

4. Správny súd argumentoval tým, že zákonodarca v taxatívne uviedol tri dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. Dôvodom obnovy konania v zmysle je to, že bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Tento dôvod prípustnosti obnovy konania žalobca netvrdil a ani nepredložil právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa dôvodom na povolenie obnovy konania je existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priaznivým spravodlivým zadosťučinením. Žalobca ani pre tento zákonom stanovený dôvod prípustnosti obnovy konania nepredložil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo konštatované, že práve rozhodnutím krajského súdu č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, by boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu ako účastníka konania. Ani v zmysle žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil a následne nedoložil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorými by bolo rozhodnutie krajského súdu č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 v rozpore.

5. Krajský súd podotkol, že žalobca v žalobe na obnovu konania len vo všeobecnosti uvádza, že rozhodnutím krajského súdu č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 boli porušené práva žalobcu garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR. Dôvody žaloby na obnovu konania prezentované žalobcom vyhodnotil správny súd tak, že nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle . Žaloba žalobcu na obnovu konania bola vzhľadom na jej obsah pre správny súd zjavne nedôvodná už na „prvý pohľad“, keďže neboli dané dôvody na jej podanie v zmysle . Podľa správneho súdu absentovala existencia právoplatného rozhodnutia vyžadovaného , a to právoplatne odsudzujúceho rozsudku, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobca žiadal povoliť, alebo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, podľa ktorých by bolo žalobou na obnovu konania napádané rozhodnutie správneho súdu v rozpore.

6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že (i) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) podanie bolo nezákonne odmietnuté a (iii) nesprávnym procesným postupom správny súd znemožnil sťažovateľovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľ konkrétne namietal, že správny súd napadnutým uznesením odmietol jeho žalobu na obnovu konania zo dňa 21.09.2020, a to bez nariadenia verejného konania za jeho účasti. Tvrdil, že boli porušené jeho základné procesné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv, SR ako aj samotným . Podľa sťažovateľa došlo napadnutým uznesením zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR (bližšie nešpecifikovaného) a zásahu do jeho subjektívnych práv. Sťažovateľ zotrval na názore, že jeho žaloba na obnovu konania zo dňa 21.09.2020 je legitímna a v kasačnej sťažnosti dôrazne vyjadril nesúhlas so spôsobom jej vybavenia zo strany správneho súdu.

8. Podľa názoru sťažovateľa, ak správny súd nevzhliadol dôvod na povolenie obnovy konania na základe zákonných dôkazov uvedených v podanej správnej žalobe, tak mal posúdiť aj ďalšie dôvody, či správny súd v konaní o jeho správnej žalobe zo dňa 27.12.2018 a kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti zo dňa 27.4.2020 neporušili a Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, Listiny základných ľudských práv, a 46 ods. 2 SR a či sudcovia konajúci v danej veci vedome neporušili aj SR.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.

10. Prejednávaná vec bola dňa 11.02.2022 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka .

11. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie. Po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

12. Podľa : „Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.“

13. Podľa : „Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.“

14. Najvyšší správny súd SR z obsahu súdneho spisu zistil nasledovné skutočnosti:

- sťažovateľ sa žalobou zo dňa 27.12.2018 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018;

- správny súd uznesením č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 podľa žalobu žalobcu odmietol, a to pri aplikácii a ako i inštitútu informatívneho výsluchu. Dôvodom odmietnutia žaloby bolo neodstránenie zrejmého logického rozporu medzi označením žalovaného (Ministerstvo spravodlivosti SR) a medzi rozhodnutím (rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže), ktoré sťažovateľ žiadal preskúmať, ktoré však nevydal sťažovateľom označený žalovaný;

- proti uzneseniu správneho súdu č. k. -65 zo dňa 27.04.2020 podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR zamietol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2020;

- sťažovateľ podal na správny súd žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ;

- správny súd odmietol žalobu sťažovateľa na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú uznesením č. k. -24 zo dňa 03.11.2021;

- sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. -24 zo dňa 03.11.2021 kasačnú sťažnosť, o ktorej je povolaný rozhodnúť Najvyšší správny súd SR v tomto konaní.

15. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa ako zjavne nedôvodnú odmietol. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

16. Najvyšší správny súd SR predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť oprávnené subjekty len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok, možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v .

17. V prejednávanej veci sťažovateľ v žalobe na obnovu konania zo dňa 21.09.2020 neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu

konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. prihliadol i na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v . V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Sťažovateľ však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali.

18. Dôvody uvádzané sťažovateľom na zdôvodnenie obnovy konania (porušenie článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listiny základných práv a slobôd, SR či nešpecifikovaného všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR) celkom zjavne nespadajú pod ani jeden z dôvodov vymedzených v . Preto správnemu súdu nemožno vytýkať, že sa týmito sťažovateľom tvrdenými dôvodmi bližšie nezaoberal. Krajský súd postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.

19. Podľa ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa v spojení s sa pojednávanie musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania ( v spojení s ). Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.

20. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd, po preskúmaní dôvodov vznesených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

21. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s . Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne ( ), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.