Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Sa-3-2024.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/3/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/ XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.03.2024, ktorá bolo v ten istý deň doručená Správnemu súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline (ako správnom súde) pod sp. zn. 28Sa/42/2019 a skončené vydaním uznesenia sp. zn. 28Sa/42/2019 zo dňa 27.04.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Dôvodom podanej žaloby na obnovu konania je podľa tvrdení žalobcu to, že boli v správnom konaní porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR ako aj všeobecnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia.
2. V žalobe uviedol, že sudkyňa rozhodujúca v jeho veci, pred vydaním uznesenia zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019, vedela, že: v zmysle § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a v zmysle ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. GR ZVJS bolo v zmysle § 142 zákona č. 100/1988 Zb. oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov (kam patril aj žalobca ako príslušník ZVJS), na ktorý vznikol zákonný nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. platného a účinného do 31.12.2003 len do 30.6.2002. Ďalej poukázal na konanie Sociálnej poisťovne po podaní jeho žiadosti dňa 3.10.2002 o priznanie starobného dôchodku, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 05.08.2003, ktorým mu Sociálna poisťovňa odňala starobný dôchodok od 22.096.2003, ktorý mu predtým priznala od 01.07.2003 rozhodnutím zo dňa 16.01.2003. Poukázal na ust. § 3 a § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pričom konštatoval, že GR ZVJ nebolo zo zákona oprávnené konať a rozhodovať o jeho žiadosti zo dňa 7.8.2018. Podľa žalobcu Krajský súd v Žiline mal v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozsudkom zrušiť rozhodnutie GR ZVJS č. : GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 6.9.2018 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť zo dňa 7.8.2018 Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.
3. Ďalej žalobca namietal, že sudkyňa vedela, že starobný dôchodok nadobudnutý právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 sa stal žalobcovým majetkom, a preto je podľa žalobcu uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019 od začiatku
protiprávne. Keď tak nekonal Krajský súd, mal tak podľa žalobcu, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj na základe podanej kasačnej sťažnosti v danej veci rozhodnúť senát NS SR, teda, uznesenie správneho súdu zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019 zrušiť a tiež zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 6.9.2019 a uložiť GR ZVJS povinnosť písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 7.8.2018 odstúpiť na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava. Z uvedeného dôvodu je podľa neho tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.6.2021 sp. zn. 27Sa/6/2021-41 od začiatku protiprávne.
4. Krajský súd v Žiline aj Najvyšší správny súd SR podľa žalobcu vedeli o tom, že Sociálna poisťovňa, rešpektujúc § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. a v súlade v tom čase účinného a platného zákona č. 100/1988 Zb. do 31.12.2003, mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.1.2003 priznala od 1.7.2002 starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 účinného po 30.6.2003 do 31.12.2003; GR ZVJ nebolo zo zákona oprávnené konať a rozhodovať o jeho žiadosti zo dňa 7.8.2018; dňom 31.10.1999 žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č 100/1988 Zb.; zákonom dané podmienky na priznanie starobného dôchodku žalobca splnil dňom 14.10.1999; k uvedenému dňu mal odpracovaných viac ako 25 rokov (38 rokov) a k uvedenému dňu vykonával službu I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov (28 rokov); k uvedenému dňu žalobca dosiahol vek 55 rokov; splnením týchto zákonných podmienok žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 100/1988 Zb. Následne žalobca citoval z viacerých rozsudkov Najvyššieho súdu SR.
5. Žalobca z uvedených dôvodov podal opakovane žalobu na obnovu konania, pričom uviedol, že v konaní o mojej podanej správnej žalobe zo dňa 17.9.2018 ako aj v konaní o podanej žalobe na obnovu konania zo dňa 21.9.2020 došlo zo strany súdu k hrubému a vedomému porušeniu jeho základných procesných práv (verejné konanie za jeho účasti) daných mu Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR. Navrhol správnemu súdu neodmietnuť túto žalobu na obnovu konania a rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.4.2020 (sp. zn. 28Sa/42/2019). Na záver uviedol, že zároveň podáva trestné oznámenie na páchateľov - osobu, ktorá vydala rozhodnutie zo dňa 6.9.2019, sudcov, ktorí rozhodovali v danej veci na Krajskom súde v Žiline ako aj na kasačnom súde, pre zneužitie právomoci verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práv, pre rozhodovanie v rozpore s článkom 144 ods. 1 Ústavy SR ako aj pre nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR.
6. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/27/2020 zo dňa 03. novembra 2021, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/6/2022 zo dňa 31.1.2024 tak, že kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu vo veci podanej žaloby na obnovu konania podanej proti napadnutému uzneseniu. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/6/2022 zo dňa 31.1.2024, ktorým bola zamietnutá jeho kasačná sťažnosť mu bolo doručené dňa 26.2.2024.
7. Vzhľadom k obsahu podanej žaloby žalobcu, správny súd primárne skúmal, či sú splnené podmienky k tomu, aby žalobu žalobcu na obnovu konania bolo možné meritórne prejednať.
8. Podľa ust. § 472 SSP; žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
9. Podľa ust. § 480 ods. 2 SSP; žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
10. Podľa ust. § 481 ods. 2 SSP; dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
11. Podľa ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP; správny súd žalobu na obnovu konania uznesením zamietne, ak je zjavne nedôvodná.
12. Podľa ust. § 483 ods. 2 SSP; ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
13. Správny súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým sa účastník konania môže za splnenia zákonom ustanovených podmienok domáhať obnovy konania proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Prípustnosť žaloby na obnovu konania je v zmysle § 472 SSP daná len v prípade preukázania niektorého z dôvodov pod písmenom a) až c) ust. § 472 SSP. V správnom súdnom konaní preto možno podať žalobu na obnovu konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 472 písm. a) až c) SSP, a to proti výroku právoplatného rozsudku alebo uznesenia správneho súdu.
14. Správny súd uvádza, že v ust. § 472 SSP sú taxatívne vymedzené tri dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, a to, ak: a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením a c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
15. Po preskúmaní predmetnej žaloby správny súd zistil, že žalobca netvrdil a ani nepredložil právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Jeho obvinenia voči sudcom Krajského súdu v Žiline ako aj sudcom Najvyššieho súdu SR či Najvyššieho správneho súdu SR sú len subjektívnymi tvrdeniami a všeobecným nesúhlasom žalobcu s vydanými rozhodnutiami súdov vo veci odňatia starobného dôchodku. Keďže žalobca nepodložil svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, nie je splnená podmienka podľa § 472 písm. a) SSP na obnovu konania.
16. Podľa ust. § 472 písm. b) SSP dôvodom na povolenie obnovy konania je existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výrokovej časti alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priaznivým spravodlivým zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobca ani pre tento zákonom stanovený dôvod prípustnosti obnovy konania nepredložil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo konštatované, že práve rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, by boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody ako účastníka konania, a preto ani v tomto prípade nie je splnená podmienka pre obnovu konania.
17. Žalobca tiež spolu s predmetnou žalobou nedoložil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorými rozhodnutiami by bolo v rozpore rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa domáha obnovy konania touto žalobou. Žalobca v žalobe na povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019 takéto skutočnosti ani netvrdil. Nie je preto splnený ani dôvod v zmysle ust. § 472 písm. c) SSP na povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019.
18. Správny súd posúdil žalobu žalobcu zo dňa 10.03.2024 na obnovu konania a v nej tvrdené žalobné dôvody v zmysle ust. § 472 SSP a nezistil prípustnosť obnovy konania podľa žiadneho z dôvodov v zmysle ust. § 472 písm. a), b) ani c) SSP. Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe na zdôvodnenie obnovy konania zjavne nespadajú pod ani jeden z dôvodov vymedzených v § 472 SSP. Správny súd
postupoval v zmysle ust. § 481 ods. 2 SSP, keďže pri konaní v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a hodnotil v súvislosti so žalobou žalobcu aj to, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuvádzal, avšak správny súd nezistil ani takéto dôvody na obnovu konania.
19. Žalobca v predmetnej žalobe na obnovu konania neuviedol žiadne dôvody, ktoré by napĺňali niektorú zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. § 472 písm. a), b), c) SSP a správny súd sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, preto správny súd žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP.
20. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu na obnovu konania bola zjavne nedôvodná (§ 483 ods. 1 písm. e) SSP), správny súd v zmysle ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP žalobu na obnovu konania nedoručoval na vyjadrenie. O podanej žalobe žalobcu na obnovu konania správny súd rozhodol uznesením bez nariadenia pojednávania, keďže k takémuto postupu boli splnené zákonné podmienky (§ 107 SSP). V danej veci nešlo o prejednanie veci samotnej, išlo o procesné rozhodnutie, preto správny súd žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
21. K ust. § 479 SSP správny súd dodáva, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR je zrejmé právnické vzdelanie žalobcu (sp. zn. 9Sžsk/56/2020 ods.22, sp. zn. 9Sžsk/3/2021).
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.