Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_28Sa-42-2019.pdf
PDF · 109.53 KB
Case nature
Subarea
28Sa/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/XX, J., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.12.2018, ktorá bola na krajskom súde v Žiline zapísaná pod sp.zn. 28Sa/48/2018, domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS (ďalej GR ZVJS) č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018. V odôvodnení uviedol, že žiadosťou zo dňa 07.08.2018 požiadal GR ZVJS o obnovenie vyplácania jeho starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999. GR ZVJS napadnutým rozhodnutím zastavilo správne konanie o priznanie starobného dôchodku, čo zdôvodnilo ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, s Ústavou SR, s Listinnou základných ľudských práv, s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR, s dovolacou judikatúrou NS SR, so zákonom č. 365/2004 Z.z., so zákonom č. 461/2003 Z.z.. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.09.2018 je v rozpore aj so zákonom č. 73/1998. Ďalej uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán v danej veci rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2018 jeho odvolanie zo dňa 07.08.2018 zamietol a rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 06.09.2018 potvrdil. Pripojil kópiu prvostupňového aj odvolacieho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že keďže v zmysle príslušných ustanovení SSP správny súd môže v sociálnych veciach preskúmavať len rozhodnutia príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, uvedenou žalobou sa domáha súdneho preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018. Navrhol súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
2. Vzhľadom na to žalobca k žalobe pripojil prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018 a tiež aj druhostupňové rozhodnutie Ministra spravodlivosti SR číslo: 48182/2018-42 zo dňa 17. decembra 2018, správny súd uznesením žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že v zmysle § 202 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) uvedie označenie žalovaného a označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, rovnako aj deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia žalobcovi. V uznesení bol riadne poučený o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle § 26 ods. 2 SSP a o tom, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe, že proti napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 06.09.2018 žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol
Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 17.12.2018, preto bude potrebné, aby žalobca s poukazom na § 180 ods. 1 prvá veta SSP a v nadväznosti na existenciu rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR ako odvolacieho orgánu zo dňa 17.12.2018 uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha.
3. Na výzvu správneho súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 24.02.2019, v ktorom opravil žalobu tak, že ako žalovaného označil Ministra spravodlivosti SR, avšak rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, opätovne označil ako rozhodnutie GR ZVJS SR č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018, ktoré mu bolo doručené dňa 13.09.2018, teda prvostupňové správne rozhodnutie. Zopakoval žalobný návrh, a to tak, že navrhuje správnemu súdu rozhodnutie GR ZVJS SR č. GR ZVJS- d-12379/14-2018 zo dňa 06.09.2018 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
4. Uznesením č.k. 28Sa/48/2018-42 zo dňa 07. marca 2019 správny súd žalobu odmietol, a to z dôvodu, že zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdneho prieskumu, keď žalobca aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a nie rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní odvolania. Tiež poukázal na to, že žalobca prejavil skutočnú vôľu v otázke predmetu prieskumu, o ktorej nebolo pochýb aj s poukazom na to, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
5. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorý uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 28Sa/48/2018-42 zo dňa 07. marca 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán. Za takto preukázaného stavu mal krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto typu konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby tomuto nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Samotná skutočnosť, že žalobca má titul JUDr. ešte bez ďalšieho nezakladá dôvod odlišného správania sa zo strany súdu voči jeho osobe v porovnaní s osobami bez právnického vzdelania. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom vrátane kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy. Vo vzťahu k označeniu žalovaného uviedol, že žalovaným orgánom malo byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
6. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v zrušujúcom uznesení správny súd predvolal žalobcu na informatívny výsluch dňa 19.12.2019, kde bol poučený o tej skutočnosti, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán minister spravodlivosti, správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 06.09.2018 tak, ako to už uviedol v žalobe a v podaní zo dňa 24.02.2019.
7. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. Z tohto písomného podania vyplýva, že v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v uznesení sp.zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019 za žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 06.09.2018 označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Opakovane uviedol, že podanou správnou žalobou zo dňa 27.12.2018 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 06.09.2018. Zároveň žiadal v zmysle § 27 SSP preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013.
8. Správny súd pokračoval v konaní ďalej a nepožadoval od žalobcu formálnu opravu svojho podania tak, aby zodpovedalo dikcii zákona. Preto sám správny súd modifikoval predmet súdneho prieskumu z prvostupňového rozhodnutia na druhostupňové rozhodnutie a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, pričom vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na podanie repliky.
9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného ako prvú zásadnú pripomienku uviedol, že sa správnou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018 číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2018, teda nie rozhodnutia ministra spravodlivosti ako odvolacieho orgánu v danej veci zo dňa 17.12.2018 č. 48182/2018 tak, ako to uviedol žalovaný v zaslanom vyjadrení (žalovaný sa vyjadroval k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na to, že správny súd ho vyzval na vyjadrenie sa k tomuto odvolaciemu rozhodnutiu - poznámka súdu). Preto je podľa žalobcu zbytočné sa z jeho strany k vyjadreniu žalovaného ďalej vyjadrovať.
10. Žalobca bol vyzvaný uznesením č.k. 28Sa/42/2019-56 zo dňa 16.04.2020, aby v stanovenej lehote odstránil vadu žaloby, ktoré bráni jej vecnému vybaveniu spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia s tým, že bol poučený, že pokiaľ v stanovenej lehote neodstráni vytýkaný rozpor, súd žalobu podľa § 59 ods. 3 Správneho súdneho poriadku odmietne. V uznesení výslovne uviedol, že označenie rozhodnutia, ktoré žiada žalobca preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. V predmetnej veci žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak zotrval na označení rozhodnutia, ktoré žiada podanou žalobou preskúmať, a to rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 06.09.2018. Preto je potrebné, aby žalobca odstránil predmetný rozpor správnym označením rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.
11. Podaním zo dňa 22.04.2020 žalobca reagoval na výzvu súdu tak, že uviedol, že hoci už dvakrát právne zdôvodnil (na vykonanom informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019), prečo žiada o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018, tak to znova zopakuje už po druhýkrát. Výslovne uviedol, že trvá na tom, že v danej veci je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR a správnou žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018. Uviedol, že keďže sa jedná o spor o základné ľudské právo, toto nemôže byť odmietnuté podľa žiadneho všeobecného záväzného právneho predpisu. Žiadal, aby sa k veci vyjadrilo Generálne riaditeľstvo ZVJS.
12. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle § 59 Správneho súdneho poriadku.
13. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
Podľa § 5 ods. 9, veta prvá SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
14. V danom prípade sa žalobca od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 06.09.2018. V žalobe ako žalovaného označil Generálne riaditeľstvo ZVJS. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval minister spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 17.12.2018, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a) SSP (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd teda pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby.
15. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Učinil tak na informatívnom výsluchu na správnom súde a následne v osobitnom uznesení. Správny súd pritom reflektoval na právny názor NS SR uvedený v uznesení č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019. Najvyšší súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Za takto preukázaného stavu má krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom, vrátane kasačnej sťažnosti, je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy.
16. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcu predvolal na informatívny výsluch, na ktorom ho poučil o jeho procesných právach. Výsluch v jeden deň sa konal vo viacerých veciach žalobcu vedených na Krajskom súde v Žiline, v ktorých sa vyskytla rovnaká vada, pričom žalobca bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok (poučenie mu bolo dané pri jeho výsluchu v prvej veci pod sp.zn. 29Sa/42/2019). Žalobca v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019 ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak výslovne a opakovane uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 06.09.2018. Uvedenú skutočnosť zduplikoval aj v písomnom vyjadrení, ktoré krátkou
cestou doručil správnemu súdu na informatívnom výsluchu, kde opakovane uviedol, že navrhuje súdu zrušiť rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 06.09.2018. Žaloba bola na informatívnom výsluchu opravená tak, že označenie žalovaného nekorešpondovalo s označením preskúmavaného rozhodnutia, keďže preskúmavané rozhodnutie nevydal orgán ktorý žalobca označil ako žalovaného.
17. Hoci žalobca aj po informatívnom výsluchu žiadal správny súd o zrušenie prvostupňového rozhodnutia, krajský súd posúdil správnu žalobu v súlade s § 202 ods. 2 SSP neformálne a keďže z obsahu žaloby bolo zrejmé, ktorý orgán verejnej správy je legitimovaným subjektom na strane žalovaného (ktorú skutočnosť žalobca uviedol aj na informatívnom výsluchu) a tiež ktoré rozhodnutie o opravnom prostriedku tento orgán vydal, napriek tejto vade správny súd pokračoval v konaní ďalej a nepožadoval od žalobcu formálnu opravu žaloby tak, aby zodpovedala dikcii zákona. Konal tak, aby neutrpeli subjektívne práva žalobcu a jeho prístup k súdnej ochrane podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sám správny súd modifikoval predmet súdneho prieskumu z prvostupňového rozhodnutia na druhostupňové rozhodnutie a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k zákonnosti tohto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.
18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného však ako prvú zásadnú pripomienku uviedol, že sa správnou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018, t.j. prvostupňového rozhodnutia, a nie rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR v odvolacom konaní. Vzhľadom na takto vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom predmetu súdneho prieskumu súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobca neakceptoval neformálny prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, že nekoná v zjavnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu (inak by zo strany súdu došlo k jej negácii). Po tomto vyjadrení žalobcu však nastal logický rozpor medzi označením žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS.
19. Preto bol žalobca v záujme dokonalého splnenia poučovacej povinnosti vyzvaný uznesením č.k. 28Sa/42/2019-56 zo dňa 16.04.2020 na odstránenie tejto vady. V ňom správny súd uviedol, že žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný tak, aby tieto náležitosti žaloby vzájomne korešpondovali.
20. Žalobca však ani na túto výzvu označenie napadnutého rozhodnutia neopravil; naopak, uviedol, že na súdnom preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018 trvá, čo opakuje už po druhý krát.
21. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS a pritom výslovne neakceptoval procesný postup správneho súdu, ktorý neformálne pokračoval v konaní ďalej a nepožadoval od žalobcu formálnu opravu žaloby, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Nebolo by možné napríklad doručiť žalobu na vyjadrenie, pretože žaloba sa na vyjadrenie doručuje žalovanému, ktorý sa vyjadruje k namietaným vadám, ktoré mali byť spôsobené ním ako orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať.
22. Správny súd preto musí konštatovať, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje
v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nie je možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzvam správneho súdu opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP bol nútený žalobu odmietnuť.
23. Správny súd zároveň konštatuje, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym súdom a ďalej aj v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (napr. na informatívnom výsluchu alebo v replike k vyjadreniu žalovaného či vyjadrení na výzvu súdu). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve správneho súdu zo dňa 16.04.2020, v ktorej ho poučil, že žalobca musí správne označiť rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal označený žalovaný, teda Ministerstvo spravodlivosti SR.
24. Okrem toho žalobcovi bolo doručené uznesenie NS SR č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019. Z obsahu uznesenia NS SR vyplýva, že je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy, viď napr. jeho vyjadrenie: Rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 17.12.2018 vydané v rámci odvolacieho konania a preskúmanie odvolacieho rozhodnutia súdom je neprípustné. Minister spravodlivosti SR (ako odvolací orgán) v danom konaní vystupuje ako žalovaný v zmysle § 180 SSP alebo: Tak v napadnutom uznesení, tak ani v zaslanej výzve správneho súdu zo dňa 20.02.2019 som sa nedočítal, že v zmysle ktorého ustanovenia SSP by mal správny súd prejednať rozhodnutie ministra spravodlivosti SR (teda odvolacie rozhodnutie), pričom práve na riadne právne zdôvodnenie patrí medzi základné právo účastníka konania. Prípadne jeho ďalšie vyjadrenia typu, že odvolací orgán nemôže rozhodnutie správneho orgánu nahradiť svojim rozhodnutím. Tiež, že podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. sa nemôže preskúmať súdom rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca si teda musel byť vedomý jeho omylu pri takomto označení napadnutého rozhodnutia. Z tohto uznesenia si však vybral len určitú časť, a to časť ohľadne označenia žalovaného ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a na ďalšie jeho časti nereflektoval.
25. Podľa názoru správneho súdu, správny súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobca odstránil vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedol druhostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR. Už samotný žalobca úkony súdu pociťuje negatívne - podľa jeho vyjadrenia znova opakuje už po druhý krát, prečo žiada o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 06.09.2018. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 CSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.
26. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca bol riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a to napriek tomu, že samotný žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je samo o sebe zárukou zabezpečenia jeho kvalifikovaného procesného postavenia ako účastníka konania. Pri voľbe prostriedkov na účinné poučenie súd prihliadol aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení
č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019, podľa ktorého správny súd mal žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach.
27. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorý zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.).. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je označenie týchto základných náležitosti žaloby zrejmé, avšak v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobcom nebolo vydané žalovaným. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať.
28. Na tvrdenia žalobcu v podaní žalobcu zo dňa 22.04.2020, že jeho žalobu nie je možné odmietnuť podľa žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo podľa § 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, správny súd konštatuje, že Ústava SR v článku 46 ods. 2 vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, kto bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Zákonom, ktorý podmienky a podrobnosti súdnej ochrany ustanovuje, je v danom prípade Správny súdny poriadok. Podľa tohto zákona neboli splnené podmienky na meritórne prejednanie žaloby (z dôvodu neodstránenia jej vád, pre ktoré nebolo možné ďalej v konaní pokračovať). Preto je podľa názoru správneho súdu postup, ktorým podľa tohto osobitného zákona odmietol žalobu, v súlade s týmto článkom Ústavy SR. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ by sa takáto procesná vada vyskytla pri prieskume akéhokoľvek rozhodnutia (teda i rozhodnutia týkajúceho sa základných práv a slobôd), nebolo by možné vec meritórne prejednať, avšak nie z dôvodu, že by preskúmanie takého rozhodnutia bolo zákonom (konkrétne § 7 SSP) vylúčené z právomoci súdu.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.