Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/175/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: V.. K. S. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom A., R. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Bratislavská správcovská spoločnosť, s. r. o., Bratislava, Rusovská cesta č. 36, IČO: 36 838 209, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 13, IČO: 36 860 662, za ktorú koná JUDr. Marián Kurhajec, o zaplatenie 294,15 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8. marca 2017, č.k. -74, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8. marca 2017, č.k. -74, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8. marca 2017, č.k. -74, vo výroku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8. marca 2017, č.k. -74, zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 294,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 1.12.2013 do zaplatenia ako aj trov konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , veta prvá , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) a vecne tým, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadom uzavretej Zmluvy o výkone správy č. 22/2007, vypracovaného Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2012 - 31.12.2012 a Opravného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2012 - 31.12.2012, ani úhrada nedoplatku vyplývajúceho z opravného vyúčtovania. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu sa týkali pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní ako i správneho použitia koeficientov pri výpočte nákladov za odber tepla v rozhodnom období. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu. Súd prvej inštancie dôvodil, že podľa správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca

je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že správca v konaní pasívne vecne legitimovaným nie je, keď majiteľmi účtov a teda i finančných prostriedkov, v prospech ktorých sú platby jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zasielané, sú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na R. ulici v A., orientačné číslo X-XX. Žalovanými v spore tak mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne, na ktorých účet žalobkyňa žalovanú sumu uhradila. Žalovaný sa uhradením žalovanej sumy v prospech účtu, ktorého nie je majiteľom, nemohol bezdôvodne obohatiť a z toho dôvodu ho nebolo možné zaviazať na vrátenie žalovanej sumy žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil , , , a úspechom žalovaného v spore.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Podľa žalobkyne záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odporuje vykonané dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, z ktorého vyplýva, že žalovaný okrem tvrdenia, že nie je majiteľom účtu, v prospech ktorého bola poukázaná sporná platba žalobkyňou, nepredložil na podporu procesnej obrany zmluvu o bežnom účte, z ktorej by vyplývalo, že majiteľmi účtu sú jednotliví vlastníci bytov a nie žalovaný ako správca. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný nepreukázal, že je len disponentom účtu, v prospech ktorého žalobkyňa platbu poukázala. Na základe uvedeného žalobkyňa dospela k záveru, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Podľa žalobkyne v dôsledku nevykonania dôkazu zmluvou o bežnom účte je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, keďže nie je zrejmé, na základe akého dôkazu súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie doručil žalovanému odvolanie žalobkyne na vyjadrenie, žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l, ods. 2, , ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5. Žalobkyňa sa predmetným žalobným návrhom domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu 294,15 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že žalovaný ako správca podľa Zmluvy o výkone správy č. 22/2007 zo dňa 18.12.2007 vypracoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012, podľa ktorého žalobkyni vznikol nedoplatok vo výške 469,54 €, následne vypracoval opravné vyúčtovanie za rok 2012, podľa ktorého žalobkyni vznikol nedoplatok vo výške 763,70 €, rozdiel mal vzniknúť zvýšením spotreby tepla na ústredné kúrenie. Podľa žalobkyne žalovaný pri vypracovaní opravného vyúčtovania použil koeficienty jednotlivých pomerových meračov tepla v rozpore s vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Spotreba tepla tak bola zvýšená zo sumy 408,41 € v pôvodnom vyúčtovaní na sumu 702,56 € v opravnom vyúčtovaní, rozdiel predstavuje sumu 294,15 €, ktorú sumu žalobkyňa uhradila navýšením sumy mesačného zálohového predpisu úhrady nákladov spojených s užívaním bytu.

6. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia , , veta prvá , a správne ustálil, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

7. Spornou otázkou v prejednávanej veci je otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý v konaní namietal, že ako správca podľa je len v pozícii disponenta s finančnými prostriedkami, nachádzajúcimi sa na bankovom účte, ktorých vlastníkom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov.

8. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobu zamietol dôvodiac nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

9. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok ( ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív ( ) alebo k zníženiu pasív ( ). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z . Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.1.2011). 12. Žalovaný v prejednávanom prípade je správcom, zabezpečujúcim správu domu v zmysle (v znení účinnom v čase podania žaloby). Správa domu je definovaná v ustanovení , podľa ktorého správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a/ prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b/ služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c/ vedenie účtu domu v banke, d/ vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e/ iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa citovaného zákona správcom je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Podľa citovaného zákona správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to

osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

13. Podľa veta prvá úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.

14. Podľa čl. IX bod 1 Zmluvy o výkone správy č. 22/2007 zo dňa 18.12.2007, uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na R. ul. č. X-XX a žalovaným, vlastníci si vytvárajú fond prevádzky za účelom úhrady plnení služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, spoločných častí a zariadení domu; podľa bodu 3 tohto článku zmluvy prostriedky fondu prevádzky sa vedú na samostatnom účte domu otvorenom správcom v Tatra banke, a.s., podľa bodu 4 prostriedky fondu prevádzky nepoužité v kalendárnom roku sa vlastníkom vracajú. Podľa čl. IV bod 3 zmluvy vlastníci uhrádzajú mesačné poplatky uvedené v bode 2 tohto článku (poplatky do fondu prevádzky, fondu údržby a opráv, odmenu správcovi) bankovým prevodom na samostatné účty fondu údržby a opráv a fondu prevádzky, s presným uvedením variabilného symbolu, uvedeného na karte platiteľa, ktorú vystaví správca pre každého vlastníka. Platby poštovými poukážkami na účet správcu alebo jeho adresu sú neprípustné.

15. Z vyššie uvedených ustanovení citovaného zákona ako aj zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uhrádzajú na svoj účet v banke, teda na účet, ktorého sú majiteľmi, mesačne úhrady za plnenia, resp. služby spojené s užívaním bytu. Ide o finančné prostriedky patriace vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktoré sú vedené na účte v banke oddelene od účtu správcu. Preto, ak žalobkyňa navýšením sumy mesačného zálohového predpisu zaplatila na účet služieb, podľa jej názoru sumu o 294,15 € vyššiu ako bola povinná, zvýšil sa o túto sumu majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, spočívajúci vo finančných prostriedkoch, vedených na účte v banke, k bezdôvodnému obohateniu tak došlo na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie na strane správcu. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

16. Odvolací sú považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného nie je možné odvodiť ani z ustanovenia , podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Skutočnosť, že správca je v zmysle tohto zákonného ustanovenia oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, neznamená, že je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhodovalo.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný nepredložil na podporu svojej procesnej obrany zmluvu o bežnom účte, z ktorej by vyplývalo, že majiteľmi účtu sú jednotliví vlastníci bytov a nie žalovaný ako správca. Skutočnosť, že majiteľmi účtu, na ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky titulom úhrad plnení spojených s užívaním bytov, resp. nebytových priestorov, vyplýva priamo zo zákona, z ustanovenia , rovnako uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o výkone správy č. 22/2007. Vykonanie dokazovania zmluvou o účte by bolo nadbytočné a nehospodárne, a to aj z dôvodu, že hmotnoprávna povinnosť v prejednávanom prípade, ako bolo zdôvodnené vyššie, nesvedčí žalovanému ale vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

18. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepresvedčivé, odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolateľka preto nedôvodne namietala nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. , uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (podobne aj rozhodnutia , , , ). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).

19. Odvolateľka napadla odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zmenil tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení Podľa uvedeného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania ( ). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou. Žalovaný však bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto odvolací súd v súlade s priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).