Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-180-2019.pdf
PDF · 136.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/180/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: H. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Mierové námestie 1/1, Ilava, zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovaným: 1. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2. Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, 3. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670/19, Leopoldov, 4. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 5. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1/1, Ilava, o zaplatenie 24.895,44 eur, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného Piešťany č. k. 9C/183/2009-698 zo dňa 4.3.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu zo dňa 5.4.2019 proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.
II. Odvolací súd žalovanému 3. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., V. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanému v 3. rade zatavil, výrokom II. žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalovaným v 1. rade, v 2. rade a v 4. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, výrokom IV. priznal žalovanému v 3. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, výrokom V. nepriznal žalovanému 5. náhradu trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1, § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 11, § 12, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, ods. 2, § 34 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 64 ods. 6, ods. 7 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, čl. 17, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 3. zastavil, keďže žalobca vzal voči žalovanému 3. žalobu späť a žalovaný 3. so späťvzatím žaloby voči nemu súhlasil. Vecne vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby argumentoval súd prvej inštancie tým, že oblasti právnej úpravy podľa antidiskriminačného zákona sa netýkajú práva žalobcu na kultúrnu a osvetovú činnosť a v prípade podradenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pod ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka nebolo možné konštatovať, že by konanie zamestnancov ÚVV Ilava smerovalo voči dôstojnosti, cti a vážnosti žalobcu v spoločnosti. Ďalej argumentoval súd prvej inštancie tým, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže nie sú žalovaní 2., 4., 5. pasívne legitimovanými. Pokiaľ išlo o žalobcov nárok uplatnený voči žalovanému 1., nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by reálne došlo k tomu, že bol obmedzený v sledovaní TV po večierke. Žalobca nepreukázal, že by došlo zo strany žalovaného 1. k nesprávnemu úradnému postupu zaradením žalobcu do skupiny odsúdených podľa vnútornej diferenciácie odsúdených tak, že by mu bola spôsobená ujma akéhokoľvek charakteru a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol v celom rozsahu aj voči žalovanému 1.
4. Súd prvej inštancie žalovaným 1., 2., 4. priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mali v konaní úspech v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie priznal žalovanému 3. voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému 5. súd prvej inštancie ako procesne úspešnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže žalovaný 5. si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote sám žalobca odvolanie zo dňa 5.4.2019 a proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom advokáta odvolanie zo dňa 2.5.2019.
6. V odvolaní zo dňa 5.4.2019 žalobca uviedol, že Centrom právnej pomoci ustanovený advokát si prestal plniť svoje povinnosti očividne od roku 2018, kedy nepredložil súdu dôkazy, ktoré mu dal, neplnil jeho záväzné pokyny, nezúčastnil sa pojednávaní. Súd prvej inštancie prehlásil, že nejde o porušenie práva, ak sa advokát nezúčastní pojednávania. On dal advokátovi záväzný pokyn účasti na pojednávaní a tento pokyn nesplnil, tak žalobcovi tým porušil právo na právnu pomoc. Súd prvej inštancie sám uviedol, že advokát mal možnosť a čas si zabezpečiť za seba náhradu, čo nespravil, teda aj súdu bolo očividné, že žalobcovi pridelený advokát si neplní svoju úlohu. Súd ho nemôže potrestať za to, že advokát, ktorý mu bol určený, si neplní svoju úlohu a neposkytuje mu právnu pomoc. Súd prvej inštancie bol povinný dať žalobcovi možnosť a čas zabezpečiť si určenie iného advokáta, alebo aby Centrum právnej pomoci zabezpečilo, aby si určený advokát plnil svoje povinnosti. Súd prvej inštancie mu tak vedome a úmyselne odňal možnosť účinne realizovať právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Dokonca toto zneužil súd prvej inštancie na znemožnenie predložiť mu dôkazy tak v predmete veci, tak v procesných veciach
- napr. na preukázanie, že na súd zaslal dôkazy, podania - o opravu a doplnenie, o rozšírenie okruhu odporcov, o pribratie odporcov do konania atď., tak na preukázanie, že advokát, ktorý mu bol určený, si neplní svoju úlohu, neplní jeho záväzné pokyny atď. Súd prvej inštancie porušil zákon aj tým, že ignoroval jeho námietky zaujatosti, na vylúčenie súdu, prikázanie veci inému súdu atď. Je nesporné nielen to, že žalobca nemal zabezpečené právo na právnu pomoc, ale je nesporené aj to, že súd prvej inštancie mu svojím postupom, konaním a rozhodnutiami znemožnil si toto právo na právnu pomoc zabezpečiť nanovo - právne a účinne - napr. určením mu iného advokáta zo strany Centra právnej pomoci. Žalobcovi boli obmedzené jeho práva strany pred súdom v takom rozsahu, že nepožíval právo na spravodlivý súd, dôsledkom čoho je nesprávny a nezákonný samotný rozsudok.
7. V odvolaní zo dňa 2.5.2018 žalobca uviedol, že právny zástupca žalobcu sa súdu prvej inštancie dňa 27.2.2019 riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 4.3.2019 v Ilave, súdu prvej inštancie predložil potvrdenie o tom, že sa v Bratislave ako samostatný vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV zúčastňuje volieb člena výberovej komisie pre výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa ÚŠaP SAV dňa 4.3.2019 o 13.00 hod. Teda nebolo objektívne možné, aby sa právny zástupca žalobcu zúčastnil volieb a súčasne stihol prísť do Ilavy na nariadené pojednávania na 13:30 hod.. Právny zástupca žalobcu bol pritom prítomný na všetkých predchádzajúcich nariadených pojednávaniach s výnimkou toho posledného, z ktorého sa riadne a včas ospravedlnil a objektívne sa ho nemohol zúčastniť kvôli voľbám. Právnemu zástupcovi žalobcu tiež v konaní neboli doručované vyjadrenia žalovaných, konkrétne ide o Vyjadrenie Generálneho riaditeľstva ZVaJS zo dňa
29.3.2017, 2. Vyjadrenie Ústavu Leopoldov zo dňa 4.4.2017, Vyjadrenie ZVJS zo dňa 6.9.2018. Na základe uvádzaných skutočností je zrejmé, že došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Z týchto dôvodov je možné odvolaním napadnúť iba vážne procesné pochybenia
- nespravodlivý súd a tým aj rozsudok samotný - na podklade nepráva nemôže postaviť právo. Žalobca podal námietku zaujatosti, žiadosť o vylúčenie súdu z konania, prikázanie veci inému súdu, súd prvej inštancie toto neriešil/nevyriešil, hneď vyniesol rozsudok. Súd prvej inštancie svojim konaním odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K odvolaniam žalobcu sa vyjadril žalovaný 5.. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie starostlivo zvážil všetky okolnosti, na základe ktorých sa rozhodol, že pojednávanie dňa 4.3.2019 neodročí a na základe posúdenia prejednávanej veci a vykonaného dokazovania rozhodol o zamietnutí žaloby. Žalovaný 5. navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. K odvolaniam žalobcu sa vyjadril žalovaný 3.. Vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach vo veci.
10. Žalovaní 1., 2., 4. sa k odvolaniam žalobcu nevyjadrili.
11. K vyjadreniam žalovaných 3., 5. k odvolaniam žalobcu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca plne trvá na podanom odvolaní a uvádzaných dôvodoch a nad ich rámec ďalej uvádza, že žalobca na súd prvej inštancie podal opravy, späťvzatie časti žaloby, zmenu žaloby, námietky, iniciovanie vylúčenia súdu z konania atď., ktoré podania do spisu buď neboli založené alebo boli zo spisu odcudzené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné už len z toho dôvodu, že súd prvej inštancie mal najskôr rozhodnúť o oprave žaloby, späťvzatí časti žaloby, zmene, námietkach a až potom následne mohol rozhodovať o predmete veci. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaných 3., 5. k odvolaniu tak ničím z toho, čo uviedli ani nevyvrátili, ani nespochybnili nič, čo žalobca odvolaním napadol.
12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu zo dňa 5.4.2019 proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. d) Civilného sporového poriadku) a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., V. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
14. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
15. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odvolanie odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
17. Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
18. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
19. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu zo dňa 5.4.2019 neobsahuje vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie žiadne odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pričom v tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani vtedy, ak odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod. Odvolacie dôvody môže odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd odvolanie bez ďalšieho odmietne, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
20. Keďže odvolanie žalobcu zo dňa 5.4.2019 neobsahovalo vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie žiaden odvolací dôvod, pričom pre túto vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalobcu zo dňa 5.4.2019 proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporého poriadku odmietol.
21. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 24.895,44 eur z dôvodu, že počas výkonu trestu odňatia slobody v období od 23.11.2007 do 30.5.2008 dochádzalo k porušovaniu práv žalobcu tým, že od 14.3.2008 bol žalobca znevýhodnený tak, že bol zaradený do skupiny s obmedzeným sledovaním TV. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol.
22. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo, že súd prvej inštancie nedoručil advokátovi žalobcu skoršie vyjadrenia žalovaných, pričom advokát žalobcu na túto skutočnosť upozorňoval aj súd prvej inštancie priamo na pojednávaní konanom dňa 26.9.2018.
23. Podľa Čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (odsek 2). Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní (odsek 3).
24. Podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
25. Podľa Čl. 6 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
26. Podľa Čl. 9 Civilného sporového poriadku strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
27. Podľa § 1 Civilného sporového poriadku Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
28. Podľa § 110 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že právo strany na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán treba považovať za súčasť práva na spravodlivý súdny proces. Nedoručenie vyjadrenia strany druhej strane sporu vytvára stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasť práva na spravodlivý proces (mutatis mutandis I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04). Zásada kontradiktórnosti konania patrí medzi všeobecné zásady civilného sporového konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti strán, v tzv. rovnosti zbraní, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť s ak nim (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mantovanelli proti Francúzsku zo dňa 18.3.1997).
30. Ak má strana zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosti len tomuto zástupcovi. Zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie môže byť aj advokát (§ 90, § 91 Civilného sporového poriadku). Ak má strana zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je doručenie iba strane neúčinné.
31. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2. sa podaním zo dňa 29.3.2017 (č. l. 518 spisu) vyjadril k vyjadreniam žalobcu, že žalovaný 3. sa podaním zo dňa 4.4.2017 (č. l. 523) vyjadril k vyjadreniam žalobcu, žalovaný 5. sa podaním zo dňa 5.4.2017 (č. l. 525 spisu) vyjadril k vyjadreniam žalobcu, pričom všetky uvedené vyjadrenia žalovaných 2., 3., 5. boli doručené do vlastných rúk žalobcovi dňa 23.8.2017 (č. l. 531), hoci žalobca bol v tom čase a naďalej je zastúpený advokátom. Podanie žalovaného 2. zo dňa 6.9.2018 (č. l. 622) obsahujúce vyjadrenie k veci a záverečnú reč nebolo vôbec advokátovi žalobcu doručené.
32. Ako už bolo konštatované vyššie, právo strán sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán sporu treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrení žalovaných advokátovi žalobcu, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu, keďže obsahujú skutkový rozbor prejednávanej veci a právne argumenty, vytvára bezpochyby stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci neboli vyjadrenia žalovaných k veci doručené advokátovi žalobcu, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné konanie pred súdom prvej inštancie považovať za spravodlivé.
33. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike zo dňa 27.4.2010, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozhodnutie Euróspkeho súdu re ľudské práva v prípade Nideröst- Huber proti Švajčiarsku zo dňa 18.2.1997).
34. Nedoručenie vyjadrení žalovaných advokátovi žalobcu súdom prvej inštancie tak vytvorilo v preskúmavanom prípade nerovnosť sporových strán v konaní pred súdom prvej inštancie, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a princípom rovnosti zbraní ako súčastí práva na spravodlivý proces. Z hľadiska sledovaných cieľov spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo strany na rovnosť zbraní a kontradiktórne súdne konanie, bolo tak v preskúmavanom prípade nepostačujúce
oboznámenie s obsahom vyjadrení žalovaných na pojednávaniach súdu prvej inštancie. Porušenie povinnosti doručiť vyjadrenia žalovaných advokátovi žalobcu malo tak za následok vadu konania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože sa žalobcovi odňala možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonom druhej strany. Odňalo sa mu tým právo na spravodlivý súdny proces.
35. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
36. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
37. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
38. Odvolaciemu súdu neunikla ani ďalšia vada napadnutého rozsudku spočívajúca v jeho nepreskúmateľnosti. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. V napadnutom rozsudku absolútne absentuje uvedenie, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi vyvrátené alebo potvrdené. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že vo vzťahu k antidiskrimačnému zákonu sa citované oblasti úpravy netýkajú práva žalobcu na kultúrnu a osvetovú činnosť, že vo vzťahu k podradeniu nároku pod ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka nebolo možné konštatovať, že konanie zamestnancov ÚVV Ilava smerovalo voči dôstojnosti, cti a vážnosti žalobcu v spoločnosti, že z hľadiska zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci nie sú žalovaní 2., 4., 5. pasívne legitimovaní v spore a žalobca nepreukázal, že zo strany
žalovaného 1. došlo k nesprávnemu úradnému postupu zaradením žalobcu do skupiny odsúdených podľa vnútornej diferenciácie odsúdených. Tieto konštatovania súdu prvej inštancie však postrádajú akékoľvek objasnenie pre ich prijatie. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo súd prvej inštancie dospel k záveru o zamietnutí žaloby. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo rozhodne k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.
39. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 386 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku). Procesné vady podľa citovaného ustanovenia sú dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd bez posudzovania vecných a právnych dôvodov vydaného rozhodnutia napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výrokoch III. a V. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
40. Žalobca podaním zo dňa 9.8.2019 doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.8.2019 ešte doplnil jeho odvolanie a rozšíril odvolacie dôvody. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol advokátovi žalobcu doručený dňa 18.4.2019 a zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tejto strane sporu uplynula dňa 3.5.2019. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zákonná koncentrácia konania sa tak uplatňuje aj v konaní o odvolaní, keďže lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Keďže po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno meniť odvolacie dôvody, ako to urobil žalobca jeho doplnením odvolania podaním zo dňa 9.8.2019, odvolací súd na uvedené doplnenie odvolania neprihliadol, pretože bolo oneskoreným.
41. Nad rámec dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k niektorým ďalším odvolacím námietkam žalobcu namietajúcim nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie.
42. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal, skutočnosť, že súd prvej inštancie neriešil jeho námietku zaujatosti spolu so žiadosťou o vylúčenie sudcov z konania a o prikázanie veci inému súdu, odvolací súd uvádza, že je nenáležitá. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni dôvodiac, že sudkyňa procesným postupom poskytuje výhodu žalovaným. Podaním zo dňa 4.3.2019 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvej inštancie bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu ich zaujatosti a zároveň požiadal o vylúčenie súdu prvej inštancie z prejednania a rozhodnutia veci a o prikázanie veci inému súdu. Súd prvej inštancie neprihliadol na vyššie uvedené námietky zaujatosti žalobcu a vec nadriadenému súdu nepredložil.
43. Podľa § 49 Civilného sporového poriadku sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 3).
44. Podľa § 52 Civilného sporového poriadku strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (ods. 2).
45. Podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
46. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v civilnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Právo strany uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jej procesné práva, ktorých základ pramení priamo z Ústavy SR (Čl. 46 ods. 1). Námietka zaujatosti ako procesný úkon strany musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pri každom podaní (§ 127 Civilného sporového poriadku), musí obsahovať osobitné náležitosti, a to označenie sudcu, ktorého zaujatosť sa namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých strana vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Pokiaľ námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti uvedené vyššie, súd nebude k takejto námietke prihliadať. Rovnako nebude súd prvej inštancie prihliadať a predkladať vec nadriadenému súdu na rozhodnutie, ak sa námietka obsahovo týka postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej činnosti.
47. Pokiaľ žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie podaním zo dňa 14.5.2018 namietal zaujatosť konajúcej sudkyne a podaním zo dňa 4.3.2019 namietal zaujatosť všetkých sudcov súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že sa oboznámil komplexne s jeho argumentáciou, avšak s prihliadnutím na jej obsah dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedené námietky zaujatosti neprihliadal a pokračoval v konaní. Z obsahu námietky zaujatosti žalobcu zo dňa 14.5.2018 totiž zreteľne vyplýva, že žalobca poukazuje na postup sudkyne v tomto konaní a z obsahu námietky zaujatosti žalobcu zo dňa 4.3.2019 zreteľne vyplýva, že neobsahuje osobitné náležitosti vyžadované zákonom, a to konkrétne skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje zaujatosť sudov súdu prvej inštancie, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia žalobca dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha ti pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca tak v námietke zaujatosti zo dňa 14.5.2018 neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti spochybňujúci nestrannosť konajúcej sudkyne a námietka zaujatosti zo dňa 4.3.2019 nespĺňa zákon stanovené náležitosti. Z týchto dôvodov náležite súd prvej inštancie k takto vzneseným námietkam zaujatosti neprihliadal a následným prejednaním veci nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť argumentácie žalobcu poukazujúceho na zaujatosť konajúcej sudkyne dospel k záveru, že táto odvolacia argumentácia žalobcu nie je opodstatnená.
48. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobca, že súd prvej inštancie konaním bez neprítomnosti advokáta žalobcu porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, nie je opodstatnená. Z obsahu spisu vyplýva, že advokát žalobcu podaním zo dňa 27.2.2019 požiadal o odročenie pojednávania plánovaného na deň 4.3.2019 v Ilave z dôvodu jeho nevyhnutnej účasti na voľbe riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV v Bratislave, kde pôsobí ako samostatný vedecký pracovník, pričom k žiadosti pripojil aj pozvánku zo dňa 25.2.2019 na voľbu člena výberovej komisie na obsadenie miesta riaditeľa ÚŠaP SAV dňa 4.3.2019 o 13.00 hod.. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 27.2.2019 advokátovi žalobcu oznámil, že pojednávanie nariadené na termín 4.3.2019 o 12.30 hod. sa bude konať.
49. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
50. Odročenie pojednávania na návrh strany sporu alebo jej advokáta prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posudzovanie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29.7.2015). Popri dôležitom dôvode na odročenie pojednávania na návrh strany, resp. jej zástupcu, musí byť vždy kumulatívne splnený aj druhý predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zákon vytvára konštrukciu, že ak
je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, pričom z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: existencia dôvodov, ktoré nastali pred pojednávaním a advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.
51. Odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní uvádzaný v ospravedlnení advokáta žalobcu zo dňa 27.2.2019, ktorým bola voľba člena výberovej komisie na obsadenie miesta riaditeľa ÚŠaP SAV. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že záujem advokáta je v sporovom konaní druhoradý. Primárny je vždy záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem oboch strán sporu. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smeruje k vyvolaniu zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných, naliehavých a neodkladných prípadoch. Navyše advokát žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania ani len neuviedol, čo bráni alternatívnemu riešeniu vyžadovanému zákonom (substitúcia, vrátane koncipienta) a aké efektívne opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci na nariadenom pojednávaní. V preskúmavanom prípade nielenže nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a už vôbec nebol naplnený druhý predpoklad, ktorým je, že od advokáta žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Preto je odvolací súd toho názoru, že v preskúmavanom prípade nemohlo ísť o nesprávny procesný postup súd prvej inštancie, ak súd prvej inštancie vyhodnotil ospravedlnenie advokáta žalobcu z neúčasti na pojednávaní ako nedôvodne a nevyhovel jeho žiadosti o odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd konštatuje vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval zákonom predpísaným spôsobom, neporušil procesné normy a nedopustil sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
52. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku v zamietajúcom výroku, teda doručí stranám sporu navzájom ich písomné vyjadrenia a poskytne im možnosť vyjadriť sa k nim. Následne bude úlohou súdu prvej inštancie znova posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania žalobcu a žalovaných 1., 2., 4., 5. pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
54. O nároku na náhrad trov odvolacieho konania žalobcu a žalovaného 3. bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledok odvolacieho konania podaním odvolania proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie bez uvedenia odvolacích dôvodov zavinil žalobca. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 3. preto odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).