Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/A, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému F. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., o zaplatenie 174,52 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -70 zo dňa 10.4.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 34,71 eura od 1.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 16,28 eura od 22.3.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. , - 4, , , , , , , , , a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2011, na základe ktorej žalobca ako poskytovateľ služby mal dodávať žalovanému plyn, ktorý ho mal odoberať pre vlastnú spotrebu v domácnosti na odbernom mieste K. XX, K., číslo bytu XX s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť za dodávku plynu dojednanú cenu podľa cenníka žalobcu. Faktúrami č. XXXXXXXXXX z 10.5.2016, č. XXXXXXXXXX z 10.6.2016, č. XXXXXXXXXX z 13.12.2016, č. XXXXXXXXXX z 11.8.2016, č. XXXXXXXXXX z 11.4.2016, č. XXXXXXXXXX z 12.7.2016, č. XXXXXXXXXX z 10.3.2016, č. XXXXXXXXXX z 13.4.2017, žalobca požadoval úhradu 5, resp. 10 eur za zasielanie upomienok. Faktúrou č. XXXXXXXXXX z 13.12.2017 na sumu 78,53 eura žalobca vyúčtoval deaktivačný poplatok za administratívne prerušenie dodávky plynu. Faktúrou č. XXXXXXXXXX z 24.10.2016 na sumu 34,71 eura, ako aj faktúrou č. XXXXXXXXXX z 7.3.2017 na sumu 16,28 eura, žalobca vyúčtoval reálnu spotrebu plynu.

Súd prvej inštancie považoval uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. a nasl. . Žalobu považoval za dôvodnú čiastočne, a preto jej vyhovel, konkrétne z faktúry č. XXXXXXXXXX z 24.10.2016 na sumu 34,71 eura splatnej 30.11.2016, ktorou si žalobca vyúčtoval reálnu spotrebu plynu a z faktúry č. XXXXXXXXXX z 7.3.2017 na sumu 16,28 eura

splatnej 21.3.2017, ktorou žalobca vyúčtoval reálnu spotrebu plynu. Uvedené sumy priznal žalobcovi spolu s úrokom z omeškania po splatnosti jednotlivých faktúr.

Nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky á 5,- eur považoval za nedôvodný, lebo žalobca nepreukázal, že so žalovaným zmluvne písomne dojednal predmetnú platbu. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne. Nedodržanie písomnej formy s poukazom na ust. je dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania takejto platby, na ktorú súd prihliada ex offo s poukazom na transparentnosť spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne, nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby bol spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-26/2013). Ďalej uviedol, že zásada transparentnosti sa vzťahuje aj na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy dopisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti. Poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu sp. zn. ÚS I. 3512/11 z 11.11.2013. Vo vzťahu k poplatkom ďalej uviedol, že z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa, za plnenie ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-26/13). Tento princíp je zakomponovaný v ust. , na ktorý obsah súd prvej inštancie poukázal s tým, že následne uviedol, že z týchto dôvodov nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov z faktúr č. XXXXXXXXXX z 10.5.2016, č. XXXXXXXXXX z 10.6.2016, č. XXXXXXXXXX z 13.12.2016, č. XXXXXXXXXX z 11.8.2016, č. XXXXXXXXXX z 11.4.2016, č. XXXXXXXXXX z 12.7.2016, č. XXXXXXXXXX z 10.3.2016, č. XXXXXXXXXX z 13.4.2017, z ktorých žalobca požadoval úhradu 5 eur za upomienku (spolu 45 eur za 9 upomienok). Súd prvej inštancie nepriznal nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX z 13.12.2017 za tzv. deaktivačný poplatok vo výške 78,53 eura z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jeho dôvodnosť, zákonný, prípadne zmluvný základ uplatňovaného nároku, ako poplatok za upomienky a deaktivačný poplatok a ani splnenie prípadných podmienok na vznik takéhoto nároku. Jedná sa o poplatok za administratívne prerušenie dodávky zemného plynu. Nakoľko žalobca nijako nepreukázal, že poplatky za úkony spojené s prerušením dodávky zemného plynu mal uhradiť, resp., že ich len faktúroval žalovanému. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti o zaplatenie 123,53 eura.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že zohľadnil úspech žalobcu v podiele 29 %, neúspech v podiele 71 %, pričom žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému ich náhradu súd nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal zamietavý výrok a výrok o náhrade trov konania s tým, že poukázal na opomenutie postavenia a kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v absencii právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu, nezohľadnenie rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ďalej nesprávnu aplikáciu ust. , ako aj nesprávny postup a rozhodnutie súdu z hľadiska jeho odôvodnenia a možného preskúmania a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je jediný úrad ako jediný zákonom určený štátny orgán, ktorý má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu. Ďalej poukázal na energetický balíček obsahujúci predpisy týkajúce sa Európskej únie, ďalej na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13 Kušionová proti Smart Capital, a.s., ktorý sa týkal regulovaných ustanovení vo vzťahu k Smernici Rady 93/13 EHS a jej aplikácie či výkladu. Ďalej citoval právnu úpravu vyplývajúcu zo o regulácii v sieťových odvetviach s tým, že uviedol, že obchodné podmienky žalobcu s účinnosťou od 1.1.2014 nadobudli účinnosť 30. deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým boli schválené. Boli vypracované v zmysle rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/P- z 29.11.2013. Poukázal na obsah predmetného rozhodnutia s tým, že ďalej poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o energetike v znení neskorších predpisov, a namietal, že súd prvej

inštancie v prípade, ak malo podanie vady, mal zabezpečiť ich odstránenie. Ďalej namietal porušenie povinnosti súdu v spojení s predbežným právnym posúdením a z toho vyplývajúce posúdenie zjavne nedôvodnej žaloby. Ďalej poukázal na vylúčenie preskúmania regulovanej zmluvnej dokumentácie, ako aj na povinnosť žalobcu upomínať žalovaného a zasielať mu upomienky, s tým, že zasielanie upomienok nemôže byť bezplatnou službou, vrátane poplatku za neoprávnený odber a následné prerušenie distribúcie plynu. Uviedol, že pokiaľ vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, súd žalobcu nevyzval na doplnenie žaloby, ani na späťvzatie žaloby v zamietavej časti z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, čím by mohol získať vedomosť o možnej negatívnej úvahe súdu k uplatnenému nároku. Poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ústavného súdu) v súvislosti s porušením postupu súdu v konaní a tým porušením práva na spravodlivý proces. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, napr. rozhodnutie sp.zn. , v súvislosti s náležitosťami riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia, ako aj na právnu teóriou v rámci súdneho procesu v súvislosti s argumentáciou strán sporu. Navrhol zamietnutý výrok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania. Súčasťou podaného odvolania sú listinné dôkazy, na ktorých obsah poukázal v odvolaní (č.l. 112 - 192 spisu).

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 10.10.2019 ( v spojení s , ) a dospel k záveru, že odvolanie právneho zástupcu žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol zamietavý výrok a výrok o trovách konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Je nesporné, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, a preto súd prvej inštancie náležite skúmal dojednané zmluvné podmienky. Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv v prípade jeho pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ). Právny vzťah bol založený uzatvorením zmluvy o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX dňa 7.4.2011, na základe ktorej žalobca ako poskytovateľ služby sa zaviazal dodávať odberateľovi - žalovanému plyn na odberné miesto K. XX I. K., č. bytu XX a žalovaný sa zaviazal platiť za dodávku plynu dojednanú cenu podľa cenníka žalobcu. Súd prvej inštancie správne skúmal dojednané zmluvné podmienky vo vzťahu k uplatneným poplatkom za upomienky (9 x 5,- eur, t.j. 45,- eur), v ktorej časti nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. Je nesporné, že žalobca zasielaním upomienok žalovanému ako spotrebiteľovi neposkytol žiadne reálne plnenie. Súd prvej inštancie správne poukázal na tzv. teóriu skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Navyše správne preukázal, že dojednanie zmluvných podmienok týkajúcich sa povinnosti platiť poplatky za upomienky nevyplývajú z obsahu zmluvy. Súčasťou zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu

v domácnosti (č.l. 43 spisu) zo dňa 7.4.2011 je len inkorporačná doložka týkajúca sa odkazu na obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktoré mali byť súčasťou zmluvy. S poukazom na ust. -3, , súd prvej inštancie správne na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. dospel k záveru, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a vo vzťahu k povinnosti žalovaného platiť poplatok za sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Navyše odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy k 13.2.2017, ktorá skutočnosť vyplýva z č.l. 43 spisu s tým, že ku dňu odstúpenia od zmluvy žalobca vyčíslil pohľadávku vo výške 83,71 eura. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila, a preto účastníci sú povinní vrátiť si len reálne poskytnuté plnenia.

6. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že predmetom zamietavého výroku bol aj uplatnený tzv. deaktivačný poplatok, t.j. poplatok za administratívne prerušenie dodávky plynu podľa faktúry č. XXXXXXXXXX (č.l. 35 spisu) zo dňa 13.2.2017 so splatnosťou 27.2.2017 vo výške 78,53 eura. Zo zápisu o prerušení plynu (č.l. 44 spisu) však vyplýva, že žalovaný nebol prítomný na odbernom mieste, a preto reálne ani k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa nedošlo, lebo zo záznamu vyplýva, že odberateľ nebol prítomný, meradlo bolo neprístupný a bol zanechaný oznam. I napriek tejto skutočnosti žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie poplatku za administratívne prerušenie dodávky plynu, ktoré podľa predložených listinných dôkazov nebolo zrealizované.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nesprávnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že by súd nebol oprávnený vo veci konať a ex offo posudzovať dojednané zmluvné podmienky. Právomoc súdu vo veci konať vyplýva z ust. , v zmysle ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Je nesporné, že nedoplatok za dodanú službu - odber plynu do domácnosti je občianskoprávny vzťah a právomoc súdu o uplatnenom nároku žalobcu je daná. Tým nie je dotknutá kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na ktorú osobitnú právnu úpravu poukázal právny zástupca žalobcu, ako aj právna úprava týkajúca sa práva Európskej únie (tzv. energetického balíčka) podľa označenia právneho zástupcu žalobcu.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces v súvislosti s rozhodnutím súdu bez nariadeného pojednávania odvolací súd uvádza, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 174,52 eura istiny s prísl. V zmysle ust. pojednávanie nebolo potrebné nariadiť, lebo sa jednalo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady verejného prejednania veci v spotrebiteľských sporoch vzhľadom na stanovený tzv. bagateľný cenzus pri spotrebiteľských sporoch (1.000,- eur) nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle ust. , a preto postupom súdu nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces. Uplatnené námietky týkajúce sa absencie podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania neboli relevantné. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených nárokov vychádzal zo žalobného návrhu, ako aj predložených listinných dôkazov. Vo vzťahu k žalobcovi ako poskytovateľovi služieb - dodávateľovi sa koncentračná zásada aplikuje do rozhodnutia vyhlásenia dokazovania za skončené. Z tohto dôvodu nebolo možné ani v rámci odvolacieho konania prihliadať na ďalšie listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcu v odvolacom konaní predložil. Podľa názoru odvolacieho súdu, pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, správneho posúdenia právneho vzťahu bolo možné dospieť na základe predložených listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou žaloby.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd namietanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutia súdu je daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu. Uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda intenzita musí byť spôsobilá porušiť základné právo na súdnu ochranu spojené s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. ).

Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgias v. Grécko z 29.5.1997, Ruiz Torija c/ Španielsko z 9.12.1994). Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , ). Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. , je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. .

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. . V záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s Základných princípov ) odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu z obsahu spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.