Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Ek-1615-2018.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1615/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Andrea Belanová, s miestom podnikania Novozámocká 370, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 520 406, právne zastúpenej: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti povinnej: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30 794 323, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Parrák, Exekútorský úrad so sídlom Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, pod sp. zn. 129EX 249/18, o vymoženie pohľadávky vo výške 6.028,53 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1615/2018 zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1615/2018 zo dňa 30. mája 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.11.2018 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 6.028,53 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry sp. zn. 500/1056/10179/2014 zo dňa 29.11.2014. Dňa 29.11.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/1615/2018 zo dňa 30.5.2019 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a to v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že nezistil dôvod na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinná súdu neuviedla a nepreukázala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná síce vo svojom návrhu poukázala na neskončené konania vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/124/2014 o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy č. NR00486 a o zaplatenie 6.398,22 eur s príslušenstvom, a na konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 11S/96/2015, avšak vyšší súdny úradník v tomto nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, keďže povinná nenamietala skutočnosti a okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ale skutočnosti, ktoré boli predmetom základného konania. S ďalšími tvrdeniami povinnej o tom, že všetky prijaté žiadosti o platby oprávnenej sú blokované na základe nezrovnalosti č. 1491400001 z roku 2014 na celkovú sumu 394.355,50 eur sa vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí vyporiadal tak, že povinná namietané skutočnosti nepreukázala, keďže nepredložila akýkoľvek listinný dokument na podporu svojich tvrdení, pričom exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonom stanovenej lehote dňa 14.6.2019 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že finančné prostriedky, ktoré poskytuje platobná agentúra
z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky v zmysle § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutia, a teda ich nemožno postihnúť exekúciou. Povinná poukázala na ust. § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii, ďalej na ust. § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na ust. § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, v zmysle ktorého platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva pôdohospodárstva. Na záver argumentovala tým, že exekúcia z dôvodu nevyplatenia platieb by bola v rozpore s čl. 28 nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014, ktorý znie, že bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opatrenia vymáhania stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty započítajú všetky ešte neuhradené dlhy príjemcu zistené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi voči akýmkoľvek budúcim platbám, ktoré uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu predmetného príjemcu môže platobná agentúra priznané platby započítať, pričom povinná eviduje voči oprávnenej dlh vo výške 394.355,50 eur, ktorý môže započítať s priznanými platbami vo výške 76.829,23 eur. Navrhla preto exekúciu zastaviť.
4. Oprávnená sa k sťažnosti povinnej vyjadrila tak, že ju žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Oprávnená má za to, že ust. § 61q ods. 1 Exekučného poriadku a § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučujú vedenie exekúcie na celý majetok povinnej, ale len špecifikujú majetok, ktorý exekúcii nepodlieha. Povinná nemá úplnú exekučnú imunitu, poukázala na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 509/2010-27 zo dňa 17.3.2011, pričom spôsob vedenia exekúcie je vo výlučnej právomoci súdneho exekútora. Ak by sa povinná domohla zastavenia exekúcie, nebolo by možné vykonať jej vlastné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, čo by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinnej uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to napriek presne opačnému názoru povinnej) pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej v napádanom rozhodnutí na podporu ním zvoleného postupu a týmto pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť i objektívnu argumentačnú presvedčivosť (objektívnu z
pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) takto súdom predostretých dôvodov by zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov pre zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie s odvolaním sa na ne. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na vyargumentovaný nesúhlas povinnej prezentovaný v sťažnosti, sa súd nad rámec zákona vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti, pričom sa súd stotožňuje s odôvodnením sťažnosťou napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na neho odkazuje.
13. Podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitný predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.
14. Podľa § 61r Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie, to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.
15. Podľa § 61s ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcií nepodlieha, a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu, okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu, b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.
16. Podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
17. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.
18. Povinná tvrdila jednak okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu súvisiace s konaniami vedenými na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/124/2014 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 11S/96/2015 a jednak poukázala na svoju absolútnu exekučnú imunitu a na možnosť započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke oprávnenej.
19. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie teda môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu dôvodne, keďže povinná si svoju povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom do začatia exekučného konania nesplnila, resp. doteraz v základnom konaní nedosiahla jeho zrušenie, pričom na zrušenie exekučného titulu nepostačuje tvrdenie hoci aj orgánu, ktorý ho vydal o tom, že ním vykonanou kontrolou boli zistené nezrovnalosti a preto pozastavil platby voči oprávnenej priznané jej exekučným titulom. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu a rovnako nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva.
20. Pokiaľ povinná namieta, že voči nej nemožno viesť exekúciu pretože má majetok, ktorý exekúcii nepodlieha, súd považuje jej tvrdenia v tomto štádiu exekúcie za predčasné a nepreukázané. Ani exekučná imunita nemôže vylúčiť a znemožniť vymožiteľnosť práva a zabrániť uspokojeniu pohľadávky, ktorá bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, nakoľko táto neznamená, že povinná nie je vôbec povinná splniť, čo jej ukladá právoplatné rozhodnutie, znamená len, že z niektorého jej majetku pohľadávku uspokojiť nemožno. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávnenej vymožiteľná a či a v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s výrokom povinnej uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého výkon exekúcie nie je možný z dôvodu jej exekučnej imunity.
21. Čo sa týka tvrdenia povinnej o tom, že eviduje voči oprávnenej dlh vo výške 394.355,50 eur, ktorý môže započítať s priznanými platbami vo výške 76.829,23 eur súd uvádza, že započítanie, ako dôvod zániku vymáhanej pohľadávky v predmetnej exekúcii povinná súdu nepreukázala, keď ani netvrdila, že už k takémuto započítaniu reálne prišlo. Jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky uskutočnené po začatí exekúcie upravuje Exekučný poriadok vo svojom ust. § 61e, kedy naň súd musí prihliadnuť iba v takom prípade, ak by bola pohľadávka povinnej priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinná mohla viesť exekúciu voči oprávnenej.
22. Súd dopĺňa, že povinná nepreukázala existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by boli exekučné tituly zrušené, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinná nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie.
23. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná nepreukázala dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom a s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinnej uvádzanými v sťažnosti.
24. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak ako vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1615/2018 zo dňa 30. mája 2019 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.