Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_73Ek-1635-2018.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Subarea
73Ek/1635/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej A., IČO: 34 520 406, zastúpeného AKMK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti povinnej Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 81526 Bratislava, IČO: 30 794 323, o vymoženie 8.459,53 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, IČO: 35 678 925, pod sp. zn. 129EX 249/18, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1635/2018 zo dňa 30. 03. 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1635/2018 zo dňa 30. 03. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1635/2018 zo dňa 30. 03. 2020.
odôvodnenie:
1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 73Ek/1635/2018 zo dňa 30. 03. 2020 oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s v poradí prvým, druhým a tretím návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal, keď dospel k záveru, že oprávnená si uvedenú náhradu riadne a včas neuplatnila. Uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniu oprávnenej o tom, že exekučný súd mal z úradnej povinnosti rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, sa súd s názorom oprávnenej nestotožnil, pretože na danú vec nemožno primerane použiť ustanovenia CSP týkajúce sa nároku na náhradu trov konania, konkrétne § 262 ods. 1 CSP, keďže úprava trov v exekučnom konaní je špeciálna a je odlišná od úpravy trov podľa CSP. Mal za to, že úprava trov konania v Exekučnom poriadku je osobitná a komplexná a preto primerané použitie CSP ako všeobecného predpisu v tomto prípade nepripadá do úvahy. Nebolo sporné, že oprávnená si v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie trovy konania vo svojich vyjadreniach neuplatnila. Vyšší súdny úradník tak dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že si oprávnená trovy konania neuplatnila, tak Exekučný poriadok súdu neukladá povinnosť pri svojom rozhodovaní rozhodnúť aj o trovách, pokiaľ si ich účastník neuplatnil. Exekučný súd v prípadoch, keď si oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie trovy exekúcie neuplatní, tak o nich ex offo nerozhoduje, hoci by oprávnenému nárok na ich náhradu podľa úspechu vznikol. 2. Proti uzneseniu o nepriznaní nároku na náhradu trov podala oprávnená včas sťažnosť, ktorú odôvodnila predovšetkým tým, že cit.: „uplatňovanie náhrady trov v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nie je v Exekučnom poriadku upravené nijako ako to oprávnená odôvodnila vyššie v tejto sťažnosti, ale aj z dôvodu, že trvanie na návrhu uplatnenia náhrady trov konania v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie by zostalo ojedinelým prípadom v civilných procesných predpisoch. Takýto výklad súdu považuje oprávnená za šikanózny a v rozpore s tým, čo zamýšľal zákonodarca, keď zmenil právnu úpravu uplatňovania náhrady trov konania v civilnom procese. Vzhľadom k vyššie uvedenému je oprávnená je toho názoru, že exekučný súd bol preto povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v rozhodnutí, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Následne bol potom povinný vydať dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 199d Exekučného poriadku.“ 3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré bola oprávnenej náhrada trov exekučného konania v súvislosti s v poradí prvým, druhým a tretím návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznaná. 5. K použitiu ustanovení Civilného sporového poriadku súd uvádza, že podľa § 200 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Pokiaľ ide o úpravu trov konania, Exekučný poriadok obsahuje úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy trov konania v Civilnom sporovom poriadku, teda je bez pochybností, že trovy konania upravuje Exekučný poriadok inak. Uvedené potvrdzovala aplikačná prax aj v minulosti, keď rešpektovala zásadnú odlišnosť úpravy trov konania vo všeobecnom procesnom predpise (predtým v Občianskom súdnom poriadku, v súčasnosti v Civilnom sporovom poriadku) od úpravy v osobitnom predpise upravujúcom výkon rozhodnutia (Exekučnom poriadku). Za všetky súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 zo dňa 30. 06. 2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2007 pod číslom 36 na str. 46, podľa ktorého, cit.: „Z ustanovení citovaných dovolacím súdom tak mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa O. s. p., (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti takého zákona) a použitie ustanovení O. s. p. o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy.“. Uvedené závery sú použiteľné aj v súčasnosti, keď Exekučný poriadok upravuje v komplexnej šiestej časti nazvanej „Trovy exekučného konania“ problematiku trov exekučného konania do značnej miery odlišne od úpravy trov v Civilnom sporovom poriadku. Už len vo vzťahu k dvojjedinému rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a výške náhrady trov konania upravenej v Civilnom sporovom poriadku, ktorá sa v Exekučnom poriadku neuplatňuje, keď podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, teda aj o nároku aj o výške v jednom rozhodnutí. Exekučný poriadok nezakotvuje povinnosť ex-offo rozhodovať v prípade rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je teda na procesnej aktivite účastníkov exekučného konania, či si nárok na náhradu trov konania uplatňujú, alebo nie. Pokiaľ teda oprávnená mienila na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 199a ods. 1 Exekučného, ktoré platí sama (podľa § 199b Exekučného poriadku), zaviazať povinnú (uplatniť nárok na náhradu platených nákladov podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), potom tak mala urobiť v čase, keď súd o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie rozhodoval. K názoru oprávnenej, že ju súd sankcionuje za to, že jej nie sú priznané trovy konania, hoci jej zákon neukladá povinnosť si ich uplatniť, súd uvádza, že zákon neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám, potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. Preto sa súd nemôže s uvedeným názorom oprávnenej stotožniť, keď zákon nemôže ukladať povinnosť účastníkovi konania na uplatnenie nároku na náhradu trov konania. K názorom oprávnenej, že výklad súdu o povinnosti uplatnenia náhrady trov konania je šikanózny súd uvádza, že pri trovách exekúcie nemožno primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce sa nároku na náhradu trov konania, konkrétne § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže Exekučný poriadok priamo obsahuje úpravu týkajúcu sa exekučných trov. Úprava trov v exekučnom konaní je špeciálna a je odlišná od úpravy trov podľa Civilného sporového poriadku. Úprava trov konania v Exekučnom poriadku je osobitná a komplexná a preto primerané použitie Civilného sporového poriadku ako všeobecného predpisu pri trovách exekúcie nepripadá do úvahy. Oprávnená si v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie vo svojich vyjadreniach neuplatnila, nežiadala ich priznať, teda zaviazať na ich náhradu povinnú. Vzhľadom k tomu, že si oprávnená trovy konania včas neuplatnila,
tak Exekučný poriadok súdu neukladá povinnosť pri rozhodovaní o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie rozhodnúť aj o trovách, pokiaľ si ich účastník riadne neuplatnil. Exekučný súd vo všeobecnosti v prípadoch, keď si oprávnená vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie alebo obdobne v sťažnostnom konaní trovy exekúcie neuplatní, tak o nich ex offo nerozhoduje, hoci by oprávnenej nárok na ich náhradu podľa úspechu vznikol. Ide o bežnú prax na exekučnom súde (napr. uznesenie sp. zn. 16Ek/1615/2018 zo dňa 27. 05. 2020, kedy v prípade, ak si účastník trovy konania neuplatní, uznesenie súdu výrok o trovách neobsahuje. Takýto postup súdu bol vzhliadnutý ako súladný so zákonom na exekučnom grémiu Okresného súdu Banská Bystrica konanom dňa 17. 01. 2018. 6. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1635/2018 zo dňa 30. 03. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávnená si neuplatnila nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s návrhmi povinnej na zastavenie exekúcie včas, nežiadala o nich rozhodnúť, keď si vo svojich vyjadreniach k nim nárok podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku neuplatnila, a preto bol daný dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov exekučného konania oprávnenej v súvislosti s v poradí prvým, druhým a tretím návrhom povinnej na zastavenie exekúcie. 7. O uplatnených trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávnenej rozhodol súd podľa tak, že v konaní o oprávnenej podanej sťažnosti neúspešná oprávnená nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).