Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu O. Z. V., V.., so sídlom Q. X, XXX XX M., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX A. S. N., o zaplatenie 1.928,45 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -78 zo dňa 15. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a vstup spoločnosti O. Z. V., s.r.o., so sídlom Q. 5, XXX XX M., E.: XX XXX XXX do konania na miesto žalobcu.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem vyhovujúceho výroku.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.716,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.716,- EUR od 01.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako spoločnosť a žalovaný dňa 03.06.2014 uzavreli zmluvu o úvere, predmetnom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2.000,- Eur. V článku 5 obchodných podmienok bolo uvedené, čo zahŕňa celkové náklady klienta a poradie započítania jeho platieb. V čl. 6 obchodných podmienok bolo uvedené, že s omeškaním čo i len jednej splátky je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Listom zo dňa 18.06.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 18.06.2015, z dôvodu podstatného porušenia podmienok

zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Z karty klienta a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila časť sumy 284,- Eur. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že zo sumy 284,- Eur bolo zaúčtovaných 0,00 Eur na poplatky, 212,45 Eur na úroky a 71,55 Eur na istinu.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Súd preskúmal predloženú zmluvu v časti dohodnutého úroku, nakoľko tento sa javil ako neprimerane vysoký. Súd považoval celý úver za bezúročný a zmluvu v časti dohody o úrokoch vyhodnotil za neplatnú. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami bol dohodnutý úrok 28,10% ročne, pričom súd zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 10,66%. Táto výška tak predstavuje zhruba trojnásobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzatvorenia zmluvy, preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto je v zmysle cit. zákonných ustanovení táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Vzhľadom na uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 28,10% za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takúto odplatu považoval za neprimeranú aj v zmysle a . Zároveň zdôraznil, že pokiaľ sú úroky nepltné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Keďže úver bol vo výške 2.000,- Eur, považoval ho za bezúročný a bez poplatkov, pričom úhrady boli v sume 284,- Eur, preto je dlh žalovaného vo výške 1.716,- Eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú. Zvyšok uplatnenej pohľadávky nad priznanú sumu, pokiaľ ide o úroky a poplatky, považoval za neopodstatnený a nepreukázaný už z uvedených dôvodov. Zvyšok nároku žalobcu preto súd považoval za bezdôvodný. Žalobca v žalobe požadoval úroky až do zaplatenia, pričom tiež započítaval úhrady žalovaného na poplatky a úroky, nie na istinu. V tejto súvislosti pre úplnosť uviedol, že postup žalobcu ohľadom započítania úhrad považoval za postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Obchodné podmienky, ktoré takýto postup žalobcu stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané. Súd mal za to, že žalobca bližšie neuviedol a nepreukázal, ako dospel k žalovaným sumám istiny a úrokov, ako ich vypočítaval a podľa čoho, za aké obdobie, aby ich bolo možné overiť. Žalobca predložil len tabuľkový prehľad súm a jeho postup pri výpočte sa nedal overiť. Žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške, avšak len zo sumy, ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú. Ako nedôvodný zamietol aj žalobcom vyčíslený úrok z omeškania nakoľko žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pretože tento výpočet neodôvodnil a nešpecifikoval a tiež pri započítavaní úhrad najprv na poplatky a úroky nemôže byť výpočet žalobcu aj čo sa týka výpočtu úrokov z omeškania správny a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

5. O trovách konania rozhodol tak, že súd žalobe vyhovel čiastočne po prepočte po zohľadnení žalovanej istiny a vyčísleného úroku bol úspešnejší žalovaný. Žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, keďže mu však žiadne trov konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, súd mu ich nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na princíp hospodárnosti konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. a III.. Odvolanie právne odôvodnil ust. a (ďalej len „“). Vo vzťahu k nároku zmluvného úroku po zosplatnení uviedol, že je toho názoru, že súd sa vo svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli, pretože uvedené tvrdenie odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Mal za to, že takýto výklad je nesprávny, pretože zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach, pričom žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Ďalej sa v podanom odvolaní zaoberal rozborom inštitútu vyhlásenia predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov a namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru a zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Ďalej namietal, že súd postupoval v rozsahu nad rámec zákona, nakoľko vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného súdu, pričom jeho správnosť alebo zákonnosť nebola v tomto prípade skúmaná. K započítavaniu platieb žalovaného uviedol, že spôsob započítania vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere, pretože táto je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení , a teda ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou, teda je platná. K dohode o výške úrokov uviedol, že táto je podľa jeho názoru dojednaná v bežnej výške pre rok 2014 a pre obchodné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom, a teda bola dohodnutá platne. Poukázal na to, že najvyššia prípustná výška odplaty

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá pre prvý štvrťrok roku 2014 bola vo výške 18,90%, teda výška úrokov bola v zákonnom limite. Poukázal na to, že žalovaného nijako nenútil, aby uzatvoril zmluvu o úvere práve u neho, pričom zo zmluvy videl, že náklady budú vyššie ako priemer na trhu. Mal za to, že úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. V priebehu odvolacieho konania zaslal pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. návrh na zmenu na strane žalobcu, v ktorom oznámil, že dňa 06.05.2019 došlo medzi ním a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, a.s. k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok, vrátane predmetného súdneho končia na nového veriteľa, preto navrhol, aby súd uvedenému návrhu vyhovel a na miesto žalobcu Poštová banka, a.s vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, a.s.. Súčasťou návrhu bola aj Zmluva o postúpení pohľadávok a súhlas spoločnosti EOS KSI Slovensko, a.s. so vstupom do konania na miesto žalobcu.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). K naplneniu ani tejto odvolacej námietky nedošlo.

14. Podaním zo dňa 06.06.2019 navrhol pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že medzi ním ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, a.s. bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom uvedeného súdneho konania. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, a.s. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. E. zo dňa 06.05.2019 došlo k prevodu práv a povinností z pôvodného žalobcu spoločnosti Poštová banka, a.s. na novú spoločnosť EOS KSI Slovensko, a.s., ktorá súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pripustil vstup spoločnosti EOS KSI Slovensko, a.s. na miesto pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s..

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v , avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2015, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.04.2016 sp.zn. - 10, v zmysle ktorého sa v prípade, že ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , a to aj v prípade, keď ide o absolútny obchod. Preto v predmetnej veci je namieste aplikácia ustanovení nie .

16. Vo vzťahu k dohode o výške úrokov odvolací súd uvádza, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané.

17. V predmetnom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutá úroková sadzba vo výške 28,10%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac 06/2014 predstavovala pre spotrebiteľské úvery

od 1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 10,66%, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok medzi stranami bol 2,6-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia má oporu vo vykonanom dokazovaní.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru, pretože ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Dojednanie o úrokoch treba chápať ako nedeliteľný celok. Pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové praktiky sú z celospoločenského hľadiska nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.

19. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a teda o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, zníženú o doposiaľ žalovaným uhradenú sumu, preto žalobu v tejto časti vo zvyšku správne zamietol.

20. Vo vzťahu k spôsobu započítavania platieb žalovaného odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia v uvedenej časti dodáva, že právny predchodca žalobcu nepreukázal podľa čoho a ako postupoval pri započítavaní úhrad žalovaného. Obchodné podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nemožno považovať také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v danom prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané a podľa ust. sa považujú za neplatné.

21. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

22. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok . V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

23. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda

na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

24. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

25. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

26. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 18.06.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver a zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd dospel taktiež k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 07.05.2014. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v tejto časti stotožnil.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

30. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).