Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 160 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (177)Rozsudok_4Co-83-2013.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, Česká republika proti žalovanej Y. Q., bytom E. XX, t. č. bytom u X. B., V. XXXX/XX, V. X, E. Y., o zaplatenie 21 119,50 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/79/2011-144 zo dňa 12. 04. 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/79/2011-153 zo dňa 13. 06. 2012 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku, vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a vo výroku o trovách konania.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 000 Kč s 16,9 % ročným úrokom od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010, úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 15 000 Kč od 10. 05. 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 51,50 Eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 13 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu v znení: „E. je oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov E..“
V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ustanovenia § 488, § 489 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o bežnom účte - Konto plus a k nemu uzavretej zmluve o povolenom prečerpaní do výšky 15 000 Kč. Uplatnená pohľadávka v sume 21 119,50 Kč pozostáva zo sumy zodpovedajúcej limitu povoleného prečerpania, úroku z tejto sumy podľa úrokovej sadzby platnej v čase, kedy došlo k omeškaniu, t. j. od 31. 01. 2010 do 08. 02. 2011 vo výške 18,9 % ročne, úroku z omeškania od 31. 01. 2010 do 08. 02. 2011 a poplatkov v sume 1 800 Kč. Súd poukázal na to, že v upomienke z 03. 02. 2010 bola dlžná čiastka 512,91 Kč, ktorá predstavovala dlžnú istinu, úrok z omeškania, poplatok za upomienku vo výške 300 Kč, ďalej v upomienke z 15. 02. 2010 žalobca uviedol dlžnú čiastku vo výške 1 014,47 Kč, vrátane príslušenstva a poplatkov. V opakovanej výzve zo dňa 04. 03. 2010 už dlžná čiastka predstavovala 1 836,65 Eur a v poslednej výzve na zaplatenie predstavovala 2 790,30 Kč. K oznámeniu o splatnosti celého úveru bola dlžná čiastka vo výške 17 730,77 Kč a pozostávala z istiny vo výške 15 000 Kč, zmluvného úroku vo výške 3 133,99 Kč, úroku z omeškania vo výške 1 185,51 Kč a poplatku vo výške 1 800 Kč. Ku dňu splatnosti pohľadávky, t. j. k 29. 04. 2010 sa jednalo o čiastku 21 119,50 Kč, pričom z prehľadu histórie účtu vyplýva, že sa jedná o dlh od 31. 01. 2010.
Súd s poukazom na ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka posúdil zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a následne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalobca si zmluvné povinnosti splnil a dôvodne sa domáhal splnenia povinnosti od žalovanej. Zmluvy o bežnom účte a o povolenom prečerpaní sú typové zmluvy, ktorých súčasťou sú obchodné podmienky. Ich text je vopred pripravený predtlačou, ktorú koncipoval žalobca s odbornou znalosťou. Spotrebiteľ do obsahu i textu nemôže zasiahnuť, čím sa dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v zmluvnom vzťahu, a preto nemožno považovať obsah zmluvy a obchodné podmienky za dohodu zmluvných strán. Z histórie účtu žalovanej č. XXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že nebola sporná istina vyplývajúca z povoleného prečerpania finančných prostriedkov vo výške 15 000 Kč, ktorých stav bolo možné overiť v účtovnej zostave žalobcu (v spise na č. l. 42). Úrok z poskytnutia tejto čiastky nebol pevný a bol viazaný na platné úrokové sadzby peňažného ústavu. Podľa žaloby výška úroku predstavovala 18,9 % ročne, ale takéto oznámenie adresované žalovanej nebolo preukázané. Súd preto priznal žalobcovi úroky z istiny vo výške úroku preukázaného oznámením z 30. 04. 2008 vo výške 16,9 % ročne od začiatku omeškania, t. j. od 31. 01. 2010, kedy žalovaná prestala splácať záväzok do 10. 05. 2010, ktorým dňom mala žalovaná splatnú pohľadávku dobrovoľne vyrovnať. Súd poukázal na to, že priznaný úrok z omeškania je vyšší ako priemerný úrok pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch v januári 2010, ktorý podľa údajov Národnej banky Slovenska bol pri úvere nad jeden rok vo výške 12,75 %. Priznanie tohto nároku súd nepovažoval za rozpor s dobrými mravmi.
Počnúc dňom 10. 05. 2010 vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý je zákonným nárokom v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je upravená v Nariadení vlády č. 586/2008 Z. z. (§ 3 ods. 1), ktorý bol žalobcom uplatnený v súlade so zákonom.
Následne súd citoval ust. § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nepriznal žalobcovi uplatnené poplatky v sume 1 800 Kč, lebo zmluvné strany sa vzhľadom na charakter zmluvy na obchodných podmienkach ani nedohodli. Odmeny a poplatky za služby poskytované žalobcom neboli individualizované, čiže neboli individuálne dojednané. Z odkazom na sadzobník poplatkov v bode 13 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie nedošlo k oboznámeniu žalovanej s ich obsahom pred uzavretím zmluvy. Z tohto dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov súd považoval za neprijateľnú podmienku, o ktorej rozhodol v zmysle ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu tejto zmluvnej podmienky považoval zmluvu za neplatnú. Zamietavý výrok sa týkal úroku z istiny, úroku z omeškania, poplatkov vyplývajúcich z vyčíslenia histórie úveru z 08. 02. 2011.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel ohľadne istiny vo výške 15 000 Kč, úroku vo výške 16,9 % od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010, úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 15 000 Kč od 10. 05. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,50 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Zároveň namietal nesprávne uvedenú ulicu sídla žalobcu a v tejto časti žiadal napadnutý rozsudok opraviť. Namietal zamietavý výrok, ako aj vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Poukázal na to, že úver bol dohodnutý v súlade s právom Českej republiky, riadi sa právom a dôsledkami uvedeného právneho vzťahu, kde sa jedná o absolútny obchod v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že tým, že od zmluvy odstúpili, úver sa stal splatný naraz, vrátane príslušenstva, lebo právny vzťah zo zmluvy nezanikol a žalovaná je povinná zaplatiť úrok, ako aj úrok z omeškania až do zaplatenia. Trval na priznaní úroku od 31. 01. 2010 až do zaplatenia. Ďalej namietal úrok z omeškania, ktorý mu nebol priznaný od 03. 02. 2010, ale až od 10. 05. 2010. Podľa jeho názoru mu patrí úrok z omeškania za obdobie od 03. 02. 2010 do 09. 05. 2010 z dlžnej istiny, vrátane poplatkov. Vo vzťahu k výške úroku z omeškania poukázal na to, že za obdobie od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 bola stanovená percentuálna reposadzba Českej národnej banky vo výške 1 %, teda táto sadzba bola zvýšená o 7 % bodov, čo predstavuje 8 percentuálnych bodov za celý polrok až do 30. 06. 2010. Od 01. 07. 2010 však platí reposadzba Českej národnej banky vo výške 0,75 % a sadzba je zvýšená o 7 percentuálnych bodov, čo predstavuje 7,75 %. Podľa názoru
žalobcu si oprávnene účtoval za služby svoje poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Uznesením č. k. 5C/79/2011-153 zo dňa 13. 06. 2012 súd prvého stupňa opravil záhlavie napadnutého rozhodnutia v časti sídla žalobcu, názvu ulice z Y. na Y.. V prevyšujúcej časti návrh na opravu rozsudku zamietol. Súd opravu vykonal v súlade s ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku, lebo sa jednalo vo vzťahu k sídlu názvu ulice o chybu v písaní. Vo vzťahu k oprave výroku, ktorá mala spočívať v konkretizácii, z ktorej istiny má žalovaná zaplatiť 16,9 % ročný úrok za obdobie od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010 súd návrhu nevyhovel, lebo na priznanú sumu sa viaže i priznaný úrok z omeškania so stanovením doby, za ktorú bol priznaný.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 17. 04. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, právnym posúdením veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku ohľadne úroku uvádza, že súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, v danom prípade i napriek tomu, že bola uzavretá zmluva o osobnom účte Konto Plus pod č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 12. 01. 2006, ktorý právny vzťah sa mal podľa všeobecných obchodných podmienok riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nie je možné vylúčiť z aplikácie ustanovenia spotrebiteľských zmlúv z dôvodu, že v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa majú ustanovenia Občianskeho zákonníka postavenie špeciálneho predpisu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka právny vzťah posudzoval. Pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy súd vykladal jednotlivé zmluvné podmienky, teda obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa, ktorý nemohol obsah dojednaných zmluvných podmienok ovplyvniť, lebo sa jedná o typickú štandardnú zmluvu, ktorú žalobca používa pre väčší počet klientov paušálne (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tejto časti preto súd prvého stupňa správne ohľadne úroku z poskytnutia finančných prostriedkov, vrátane úroku z omeškania sčasti žalobu zamietol. Je nesporné, že súd priznal úrok z poskytnutej sumy vo výške 16,19 % za obdobie od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010 a následne z dôvodu splatnosti pohľadávky a uplynutí lehoty na plnenie úrok z omeškania v zákonnej výške. Namietané nepriznanie uplatneného úroku, vrátane uplatnených poplatkov vo výške 1 800 Kč súdom nebolo dôvodné, lebo k dojednaniu zmluvných podmienok nedošlo v zhode s prejavom vôle oboch účastníkov zmluvy. Žalovaná v pozícii spotrebiteľa len zmluvné podmienky žalobcu prijala.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyhlásenej zmluvnej podmienky ohľadne účtovania poplatkov v zmysle sadzobníka peňažného ústavu za neprijateľnú. Súd prvého stupňa správne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol v súlade s ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal z toho, že zmluva je spotrebiteľská, zmluvné podmienky neboli individuálne dohodnuté, a preto odkaz na sadzobník poplatkov v bode 13 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie nespĺňa povinnosť veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom oboznámiť ho so všetkými zmluvnými podmienkami, vrátane poskytnutia primeraného vysvetlenia s odbornou starostlivosťou v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Ani v tejto časti odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd jej však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo z obsahu spisu jej iné trovy nevyplývajú, v konaní nebola zastúpená právnym zástupcom. Návrh na predloženie náhrady trov odvolacieho konania nebol predložený (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.