Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-85-2019.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, (týka sa pobočky Nové Zámky, Námestie G. Széchényiho 10, 940 58 Nové Zámky) proti žalovanému: Štefan Boldižár PARADISO-INDIA, Cintorínska 21, 940 01 Nové Zámky, IČO: 33 660 298, právne zastúpenému advokátkou: JUDr. Zuzana Lapárová, Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 2.771,16 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/172/2017-103 zo dňa 22.03.2019 v často I. a III. výroku rozsudku, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/172/2017-103 zo dňa 22.03.2019 v napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.
Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 771,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 166 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok).
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.771,16 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Uviedol, že dňa 26.10.2017 písomne vyzval žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote do 30.11.2017 titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok vdove L. A. formou vdovského dôchodku vo výške 2.771,16 eura za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016. Ďalej uviedol, že dňa 28.10.2009 v čase o 13:00 hod. po obedňajšej prestávke pracovník žalovaného X. C. prevzal objednávku zákazníka. Skladový robotník - pracovník žalovaného - poškodený L. A. ho zavolal, aby išli zobrať kamennú dosku zo stojana kvôli uvedenej objednávke. X. C. s vysokozdvižným vozíkom vybaveným žeriavovým ramenom s nosičom dosiek RYBA3, L. A. a E. W. prišli k stojanu s kamennými doskami. Kamenné dosky boli v stojane opreté šikmo z obidvoch strán. E. W. stál z pohľadu smerom ku kamennej doske na jej pravej strane. L. A. stál v jej strede a X. C. sa nachádzal vo vysokozdvižnom vozíku na ľavej strane kamennej dosky tak, aby sa nosič dosiek nachádzal v strede nad kamennou doskou. E. W. spolu s L. A. odklonili dosku do vertikálnej polohy, pričom L. A. chcel osadiť nosič dosiek v strede v hornej časti kamennej dosky. Pravou rukou držal dosku v strede a ľavou rukou držal nosič dosiek. Pri tejto činnosti potiahol kamennú dosku od stojana smerom k sebe. E. W. ju neudržal a musel od nej odskočiť. Padajúca doska zasiahla L. A. takým spôsobom, že ho pritlačila o kamenné dosky v stojane, nachádzajúce sa vo vzdialenosti asi 1 meter od stojana, z ktorého spadla kamenná doska. Q. L. A. utrpel zranenia na
následky ktorých zomrel. Žalobca ďalej uviedol, že z protokolu Inšpektorátu práce Č.:INA-92-07-2.2/P- J1-09 zo dňa 30.11.2009 zistil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Z. z. nakoľko pracovný postup, ktorý určil zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, pretože počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena
- dosky. Poukázal na zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 z ktorej vyplýva, že poškodenému zamestnancovi L. A. bola zistená spoluzodpovednosť na tomto pracovnom úraze vo výške 65 %, z čoho vyplýva, že zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze je 35 %. Žalobca vyplatil vdove poškodeného L. A. za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016 vdovský dôchodok v celkovej výške 7.917,60 eura a preto si uplatňuje voči žalovanému časť náhrady škody, ktorá predstavuje 35 % z celkovej sumy vyplatených dôchodkových dávok, teda sumu 2.771,16 eura. Žalobca považoval za preukázané spoluzavinenie žalovaného na smrteľnom pracovnom úraze poškodeného a preto mu s poukazom na ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vzniklo voči žalovanému právo na náhradu škody.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa opakovane vrátila súdu nedoručená s tým, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Súdu sa šetrením miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť. Keďže súdu nebola známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa uvedená v registri obyvateľov SR, súd v súlade s § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie na základe ktorého konštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného - zamestnanca žalovaného. V konaní nebolo sporné, že poškodený A. bol zamestnancom žalovaného a že utrpel pracovný úraz v dôsledku ktorého zomrel. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vypláca vdove po poškodenom vdovský dôchodok. V konaní súd považoval za nesporné, že žalobca za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016 vyplatil vdove po poškodenom A. - L. A. vdovský dôchodok v celkovej výške 7.917,60 eura. Podľa vyjadrenia žalovaného je sporná skutočnosť ohľadom miery jeho spoluzodpovednosti na uvedenom pracovnom úraze.
5. Žalovaný v prejednávanom prípade, ako zamestnávateľ nepreukázal, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie poškodeného A.. Vykonaným dokazovaním súd zistil, poukazujúc na protokol Inšpektorátu práce Nitra Č.: INA-92-07-2.2./P-J1-09 zo dňa 30.11.2009, že v prípade pracovného úrazu poškodeného A. došlo zo strany poškodeného k porušeniu povinnosti. Rovnako však k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Uvedený protokol žalovaný bez výhrad podpísal. V konaní súd prvej inštancie teda nezistil a ani nepovažoval za preukázané, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo len zavinené protiprávne konanie poškodeného zamestnanca A..
6. Mieru zavinenia zamestnanca v danom prípade určil zamestnávateľ (žalovaný) a to podľa výsledkov šetrenia pracovného úrazu. Uvedená skutočnosť je zrejmá jednak z vyššie citovanej zápisnice Škodovej komisie, ale aj z výpovede svedka E.. Q., ktorý potvrdil, že žalovaný nemal výhrady voči zisteniam uvedeným v protokole Inšpektorátu práce Nitra Č.: INA-92-07-2.2./P-J1-09 zo dňa 30.11.2009 a že v čase zasadania škodovej komisie už žalovanému boli známe okolnosti pracovného úrazu poškodeného A.. Predmetnú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný netvrdil, že by bol mal akékoľvek výhrady proti zápisnici škodovej komisie a že by ju nebol chcel podpísať. Súd poukázal na svedeckú výpoveď svedka E.. Q., ktorý potvrdil, že ak by žalovaný nebol s obsahom zápisnice súhlasil, tak by zápisnicu nepodpísal. Miera zavinenia sa určuje spravidla v percentách. Zákon nestanovuje pravidlá na stanovenie miery zavinenia. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uviedol, že žalobca nemá kompetenciu vstupovať do tohto procesu, ani následne požadovať prehodnotenie miery zavinenia. V praxi sú ustálené určité postupy pre stanovenie miery zavinenia. V prípadoch, keď príčinou úrazu je tak porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca, určí sa miera zavinenia poškodeného, z čoho následne vyplýva, aj miera zodpovednosti zamestnávateľa (samozrejme za predpokladu, že sa jej zákonným spôsobom nezbavil, čo sa v danom prípade nestalo).
7. Zo svedeckej výpovede svedka C. súd zistil, že poškodený A. premiestňoval platňu, ktorú pri osádzaní prísaviek strhol na seba. Svedok potvrdil, že im bol vysvetlený spôsob manipulácie s platňami, kto konkrétne ho zaúčal, si nepamätal.
Zo svedeckej výpovede svedka W. súd zistil, že poškodený A. sa pri premiestňovaní kamenných platní ponáhľal a predčasne chcel upevniť chňapku, čím narušil rovnováhu celého kameňa a stiahol ho na seba. Zo svedeckej výpovede svedkyne P. súd zistil len to, že bola prítomná na zasadnutí škodovej komisie, na ktorej sa však k ničomu nevyjadrovala. Zo svedeckých výpovedí svedkov E.. G. a E.. M. súd zistil, že títo riešili pracovný úraz poškodeného A., ale vzhľadom na značný časový odstup sa pridržiavali všetkých zistení, uvedených v protokole Č.: INA-92-07-2.2./P-J1-09 zo dňa 30.11.2009. Zo svedeckej výpovede svedka E.. Q. súd zistil, že žalovaný podpísal protokol Č.: INA-92-07-2.2./P- J1-09 zo dňa 30.11.2009 a nemal voči zisteniam uvádzaným v protokole žiadne námietky. Svedok tiež potvrdil, že žalovaný nemal žiadne námietky ani proti obsahu zápisnice škodovej komisie zo dňa 08.12.2009. V súvislosti s pracovným úrazom poškodeného A. svedok nemal vedomosť o tom, že by žalovaný niečo porušil.
8. Súd vo veci nenariadil vykonať žalovaným navrhované dokazovanie znalcom z oblasti bezpečnosti práce, ktorý mal určiť, akého konkrétneho porušenia sa žalovaný dopustil. Súd prvej inštancie zastáva názor, že môže v prejednávanej veci rozhodnúť aj bez takéhoto dôkazu. V prípade, ak žalovaný nesúhlasil so zisteniami uvádzanými v protokole Inšpektorátu práce Nitra, mohol nesúhlasiť s obsahom protokolu a mohol mať voči nemu pripomienky. S odstupom času cca 10 rokov a najmä potom, čo žalovaný bez výhrad uhradil žalobcovi rovnaké nároky za predchádzajúce obdobie, sa takáto obrana žalovaného, ako aj ním navrhované dokazovanie javí ako účelové, v snahe oddialiť plnenie žalobcovi.
9. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
10. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak tieto plne úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol žalobca oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a s poukazom na výsledok sporu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 166 eur (položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov v platnom znení).
13. Proti tomuto rozsudku v časti I. a III. výroku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nevykonaných navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Je toho názoru, že bezprostrednou príčinou smrteľného pracovného úrazu bolo to, že pracovník L. A. nedodržal právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Ďalej namietal, že v protokole Inšpektorátu práce Nitra nie je určená miera spoluzodpovednosti žalovaného. Konštatované porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. uvádza len všeobecné povinnosti zamestnávateľa - povinnosť určovať bezpečné pracovné postupy. Nie je zrejmé, čo konkrétne žalovaný porušil a aká je jeho miera zodpovednosti. Žalovaný v konaní namietal zavinené protiprávne konanie z jeho strany. Žalovaný navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie, súd však vykonanie tohto dôkazu nenariadil. Žalobca neuviedol, v čom malo spočívať zavinené protiprávne konanie žalovaného a žiadny dôkaz v tomto smere ani nenavrhol. Keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.05.2019 k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s jeho tvrdením, že protokol obsahuje len predbežné zistenia a že vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu má neformálny charakter. Žalovaný v protokole nemal pripomienky k zisteným nedostatkom a súhlasil s jeho obsahom. Neobrátil sa na príslušný súd s návrhom na preskúmanie zákonnosti tohto protokolu, hoci takú právnu možnosť s poukazom na závery rozhodnutia NS SR č. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.01.2008 mal. Za porušenie povinnosti bola žalovanému uložená pokuta vo výške 5.000 eur, voči ktorej sa žalovaný neodvolal. Žalobca sa domnieva, že znalecké dokazovanie po 10
rokoch od smrteľného pracovného úrazu nemôže viesť k objektívnemu zisteniu príčin vzniku pracovného úrazu. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
15. Žalovaný v replike zo dňa 24.05.2019 v plnom rozsahu trval na svojich doterajších prednesoch a na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Neuplatnenie si opravných právnych prostriedkov z jeho strany nie je dôkazom, že by bolo preukázané jeho zavinené protiprávne konanie. Znalecké dokazovanie by preukázalo, aké konkrétne predpisy mal žalovaný porušiť a teda ako sa mal dopustiť zavineného protiprávneho konania. Žalovaný preto trval na podanom odvolaní.
16. Žalobca v duplike zo dňa 07.06.2019 zotrval na svojich doterajších prednesoch a žiadal rozsudok potvrdiť.
17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.11.2019.
18. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2.771,16 eura s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (najmä ust. § 238 ods. 1 cit. zák.) vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.771,16 eura žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
19. Podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. - namietal existenciu zavineného protiprávneho konania.
21. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožňuje. Poukazuje na protokol Inšpektorátu práce Nitra č. INA-92-07-2.2./P-J1-09 zo dňa 30.11.2009, najmä na časť G - zistené nedostatky bod 1 v príčinnej súvislosti s udalosťou písm. b) zo strany žalobcu ako zamestnávateľa bod 2 a to § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Konkrétne zamestnávateľ (žalobca) neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup pre odoberanie kamenných dosiek. Takúto kvalifikáciu porušenia predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ostatne akceptoval i sám žalobca, ktorý súhlasil s obsahom protokolu a teda akceptoval i porušenie citovaných predpisov samotným žalobcom. Nemal žiadne pripomienky a protokol podpísal bez výhrad. Základ teda bol daný a výška percentuálnej spoluzodpovednosti žalobcu vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 08.12.2009, zriadenej žalobcom a žalobcom i podpísanej. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vo veci nenariadil navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sa žalovaný dopustil zavineného protiprávneho konania, odvolací súd uvádza, že úlohou znalca nemá byť posudzovanie právnych otázok. O týchto rozhoduje súd. Naviac s poukazom na ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a teda nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu nie je v rozpore s týmto ustanovením.
22. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.