Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-8-2020.pdf
PDF · 108.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: Sociálna poisťovňa, a.s., IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, pobočka Nové Zámky, v mene ktorej koná poverená Ing. Eleonóra Zahoranová, nar. 25.04.1958, riaditeľka Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Nové Zámky, proti žalovanému: Š. X. L.-N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, B. Z., o zaplatenie 1.410,36 eur , takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.410,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 84,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2020 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.410,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. V žalobe uviedol, že dňa 21.05.2018 žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť v lehote do 30.06.2018 škodu, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových dávok vdove pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 1.410,36 eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 na tom skutkovom základe, že dňa 28.10.2009 v čase o 13.00 hod. po obednej prestávke zamestnanec žalovaného T. Z. prevzal objednávku zákazníka. Skladový robotník, zamestnanec žalovaného poškodený H. V. ho zavolal, aby išli zobrať kamennú dosku zo stojana kvôli uvedenej objednávke. T. Z. s vysokozdvižným vozíkom vybaveným žeriavovým ramenom s nosičom dosiek, ako aj pán H. V. a N. P., tiež zamestnanci žalovaného, ktorých predtým zavolali na pomoc, prišli k stojanu s kamennými doskami. W. dosky boli v stojane opreté šikmo z obidvoch strán. H. V. stál v jej strede a T. Z. sa nachádzal vo vysokozdvižnom vozíku, na ľavej strane kamennej dosky tak, aby sa nosič dosiek nachádzal v strede nad kamennou doskou. N. P. spolu s H. V. odklonili dosku do vertikálnej polohy, pričom H. V. chcel osadiť nosič dosiek v strede, v hornej časti kamennej dosky. Pravou rukou držal dosku v strede a ľavou rukou držal nosič dosiek. Pri tejto činnosti potiahol kamennú dosku od stojana smerom k sebe. N. P. ju neudržal a musel od nej odskočiť. Padajúca doska zasiahla H. V. takým spôsobom, že ho pritlačila o kamenné dosky v stojane, nachádzajúce sa vo vzdialenosti cca 1 meter od stojana, z ktorého spadla kamenná doska. Poškodený H. V. utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel. Žalobkyňa z Protokolu Inšpektorátu práce Nitra, č.: INA-92-07-2.2/P-J1-09 zo dňa 30.11.2009 zistila, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 odsek 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko pracovný postup, ktorý
určil zamestnancom, pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana, nebol bezpečný, pretože počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 vyplýva, že poškodenému zamestnancovi H. V. bola určená spoluzodpovednosť na tomto pracovnom úraze vo výške 65 %, t.j. zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze bola v rozsahu 35 %. Žalovaná vyplatila vdove pani Anne V. za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vdovský dôchodok v celkovej výške 4.029,60 eur a uplatňuje si v tomto konaní náhradu časti škody, ktorá predstavuje 35 % z celkovej sumy vyplatených dôchodkových dávok. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15Cb/172/2017-103 zo dňa 22.03.2019 v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Cob/85/2019-161 zo dňa 12.11.2019, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok vdove pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 2.771,16 eur za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016.
2. Tunajší súd uznesením č. k. 9C/8/2020-63 zo dňa 21.04.2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, nech uvedie vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, keďže súdu nebolo známe iné sídlo žalovaného, v súlade s ust. § 116 odsek 2 C.S.P., zverejnil oznámenie o podanej žalobe a o doručovaní žaloby žalovanému na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Toto oznámenie o doručovaní žaloby bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 04.06.2020 do 19.06.2020.
4. Dňa 13.07.2020 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C.S.P., ktorý mal doručenie predvolania preukázané v súlade s ust. § 111 odsek 3 C.S.P.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalovanej a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15/Cb/172/2017-103 zo dňa 22.03.2019, rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/85/2019-161 zo dňa 12.11.2019, Protokolom Inšpektorátu práce Nitra, Zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, Potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpisom vyplatených dávok, Výzvou č. 16/2018 a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalobkyňa uviedla, že si v súlade s ust. § 238 odsek 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových dávok pani Anne V., formou vdovského dôchodku vo výške X.XXX,XX eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 tak, ako to podrobne skutkovo opísal v žalobe. Poukázala na listinné dôkazy, ktoré k žalobe pripojila a z ktorých vyplýva nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, titulom náhrady škody a to Protokol Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 30.11.2009, zápisnicu zo zasadnutia Škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 a poukázala najmä na to, že dňa 21.05.2018 vyzvala žalovaného na dobrovoľné uznanie a splnenie povinnosti, nahradiť v lehote do 30.06.2018 škodu vo výške 1.410,36 eur s tým, že žalovaný túto výzvu č. 16/2018 osobne prevzal dňa 24.05.2018 a dobrovoľne nezaplatil žalobkyni žiadnu sumu. S poukazom na to, že žalovaný nárok žalobkyne nenamietal, žalobkyňa navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 1.410,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade úspechu si neuplatnila nárok na náhradu trov konania.
7. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi, ktoré predložila do konania žalobkyňa súd zistil nasledovné:
- Protokolom Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 30.11.2009 žalobkyňa preukázala, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 odsek 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v platnom znení, lebo pracovný postup, ktorý zamestnávateľ určil zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, nakoľko počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Zo záverov uvedených v predmetnom protokole je zrejmé, že žalovaný súhlasil s obsahom protokolu, nemal k nemu pripomienky a protokol podpísal a prevzal dňa 30.11.2009.
- Zo zápisnice zo zasadnutia Škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 súd zistil, že poškodenému zamestnancovi Antonovi V. bola určená spoluzodpovednosť na pracovnom úraze vo výške 65 %. t.j. zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze je v rozsahu 35 %.
- Potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia súd zistil, že žalobkyňa vyplatil vdove, pani Anne V., nar. XX.XX.XXXX, . bytom Nové Zámky, vdovský dôchodok v celkovej výške 4.029,60 eur od 01.01.2019 do 31.12.2017 a k tomuto potvrdeniu žalobkyňa pripojila aj mesačný rozpis vyplatených dávok.
- Výzvou č. 16/2018 zo dňa 21.05.2018 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových dávok pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 1.410,36 eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017.
8. Podľa ustanovenia § 127 ods.1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
9. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.
10. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. h) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
11. Podľa ustanovenia § 178 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
12. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
13. Podľa ustanovenia § 238 ods. 6 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
14. Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
15. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
16. Podľa ustanovenia § 195 ods. 6 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
17. Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
18. Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
19. Podľa ustanovenia § 196 ods. 3 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
20. Podľa ustanovenia § 196 ods. 4 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
21. Podľa ustanovenia § 196 ods. 5 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
22. Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. d) zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
23. Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.
24. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.
25. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.
26. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného - zamestnanca žalovaného. V konaní nebolo sporné, že poškodený V. bol zamestnancom žalovaného a že utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého zomrel. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa vypláca vdove po poškodenom vdovský dôchodok. V konaní súd považoval za nesporné, že žalobkyňa za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vyplatila vdove po poškodenom V. - H. V. vdovský dôchodok v celkovej výške 4.029,60 EUR. Žalovaný tieto skutočnosti
žiadnym spôsobom nenamietal, a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by podložil svoje námietky, prípadne nesúhlas s nárokom žalobkyne.
27. Pracovný úraz je podľa § 195 Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
28. Plnením pracovných úloh podľa § 220 Zákonníka práce je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony, potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.
29. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sú: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik ujmy v dôsledku škodovej udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Rozhodujúcou skutočnosťou je existencia pracovnoprávneho vzťahu v čase poškodenia zdravia pracovným úrazom.
30. V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je objektívna, tz. zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný úraz svojho zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne. Predpokladom objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh a lebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V prejednávanej veci súd nesporne zistil, že poškodený Holubec bol v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere u žalovaného vo funkcii skladového robotníka, že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh a že v dôsledku plnenia pracovných úloh došlo k poškodeniu H. V., ktorý v priamej súvislosti s týmito poškodeniami následne zomrel.
31. S účinnosťou od 01.04.2004 je žalobkyňa vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Podľa § 16 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu, vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Nárok na úrazové dávky má aj manžel, manželka, nezaopatrené dieťa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Ide o okruh osôb, ktorý je v zákone taxatívne vymedzený. Z úrazového poistenia sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky a to úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením, náhradu nákladov spojených s pohrebom. Poškodeným je pre účely uvedeného poskytovania zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz.
32. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom podľa § 196 Zákonníka práce ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Tento zbavovací dôvod možno aplikovať pri určení stupňa zodpovednosti zamestnávateľa, ak je porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca jedinou príčinou vzniku škody zamestnanca na zdraví. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa teda môže byť preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak zamestnávateľ preukáže,
že jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie zamestnanca zbaví sa tým svojej zodpovednosti celkom. Žalovaný v prejednávanom prípade, ako zamestnávateľ nepreukázal, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie poškodeného V.. Vykonaným dokazovaním súd zistil, poukazujúc na protokol Inšpektorátu práce Nitra Č.: INA-92-07-2.2./P-J1-09 zo dňa 30.11.2009, že v prípade pracovného úrazu poškodeného V. došlo zo strany poškodeného k porušeniu povinnosti. Rovnako však k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Uvedený protokol žalovaný bez výhrad podpísal. V konaní súd prvej inštancie teda nezistil a ani nepovažoval za preukázané, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo len zavinené protiprávne konanie poškodeného zamestnanca V..
33. S poukazom na všetko vyššie uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto konaní bezosporu preukázala listinnými dôkazmi jednak vznik pracovného úrazu u zamestnávateľa, ktorým je žalovaný, a to u poškodeného pána H. V., ktorý utrpel zranenia pri plnení pracovných úloh u svojho zamestnávateľa, na následky ktorých zomrel. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, že by k tomuto pracovnému úrazu nedošlo, resp., že on by nemal mieru na zavinení tohto pracovného úrazu, pretože nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukázali niečo iné, prípadne opak. Z listinného dôkazu a to Inšpektorátu práce Nitra, jednoznačne vyplýva porušenie zo strany žalovaného, a to ust. § 6 odsek 1 písm. i) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo pracovný postup, ktorý určil zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, pretože počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Žalobkyňa na základe tejto skutočnosti a v súlade s ust. § 238 odsek 1 zák. č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného ich protiprávneho konania. A žalobkyňa toto protiprávne konanie žalovaného bezpochyby v tomto konaní preukázala, preto je právom prináleží zaplatenie sumy 1.410,36 eur žalovaným, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
34. Zároveň súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 84,50 eur s tým, lebo žalobkyňa je podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a keďže súd nároku žalobkyne vyhovel, je potrebné, aby tento poplatok zaplatil žalovaný, ktorý už podľa zákona nie je oslobodený od jeho platenia a sám žiadosťou nepožiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a súdnym rozhodnutím nebol žalovaný oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok vo výške 84,50 eur súd vyrubil v súlade so Sadzobníkom súdnych poplatkov, položky 1a) z ceny predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 eur, ktorý poplatok je povinný žalovaný zaplatiť priloženým príkazom k úhrade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
35. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žalobkyni nepriznal, aj keď bola v konaní úspešná, pretože v konaní pred rozhodnutím vo veci samej vyhlásila, že si v prípade úspechu neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).