Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-172-2017.pdf
PDF · 139.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/172/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, (týka sa pobočky Nové Zámky, Námestie G. Széchényiho 10, 940 58 Nové Zámky) proti žalovanému: Štefan Boldižár PARADISO-INDIA, Cintorínska 21, 940 01 Nové Zámky, IČO: 33 660 298, právne zastúpenému advokátkou: JUDr. Zuzana Lapárová, Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 2.771,16 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.771,16 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
III.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 166,- EUR, na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia X.XXX,XX EUR titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX písomne vyzval žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote do XX.XX.XXXX titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok vdove L. A. formou vdovského dôchodku vo výške X.XXX,XX EUR za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. po obedňajšej prestávke pracovník žalovaného X. C. prevzal objednávku zákazníka. Skladový robotník
- pracovník žalovaného - poškodený L. A. ho zavolal, aby išli zobrať kamennú dosku zo stojana kvôli uvedenej objednávke. X. C. s vysokozdvižným vozíkom vybaveným žeriavovým ramenom s nosičom dosiek R L. A. a E. W. prišli k stojanu s kamennými doskami. Kamenné dosky boli v stojane opreté šikmo z obidvoch strán. E. W. stál z pohľadu smerom ku kamennej doske na jej pravej strane. L. A. stál v jej strede a X. C. sa nachádzal vo vysokozdvižnom vozíku na ľavej strane kamennej dosky tak, aby sa nosič dosiek nachádzal v strede nad kamennou doskou. E. W. spolu s L. A. odklonili dosku do vertikálnej polohy, pričom L. A. chcel osadiť nosič dosiek v strede v hornej časti kamennej dosky. Q. rukou držal dosku v strede a ľavou rukou držal nosič dosiek. Pri tejto činnosti potiahol kamennú dosku od stojana smerom k sebe. E. W. ju neudržal a musel od nej odskočiť. Padajúca doska zasiahla L. A. takým spôsobom, že ho pritlačila o kamenné dosky v stojane, nachádzajúce sa vo vzdialenosti asi X. meter od stojana, z ktorého spadla kamenná doska. Poškodený L. A. utrpel zranenia na následky ktorých zomrel. Žalobca ďalej uviedol, že z protokolu Inšpektorátu práce Č.:. zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Z.z. nakoľko pracovný postup, ktorý určil zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, pretože počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Poukázal na zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa XX.XX.XXXX z ktorej vyplýva, že poškodenému zamestnancovi L. A. bola zistená spoluzodpovednosť na tomto pracovnom úraze vo výške XX . %, z čoho vyplýva, že zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze je XX. %. Žalobca vyplatil vdove poškodeného L. A. za obdobie od XX.XX.XXXX. do XX.XX.XXXX vdovský dôchodok v celkovej výške X.XXX,XX EUR a preto si uplatňuje voči žalovanému časť náhrady škody, ktorá predstavuje XX % z celkovej sumy vyplatených dôchodkových dávok, teda sumu X.XXX,XX . EUR. Žalobca považuje za preukázané spoluzavinenie žalovaného na smrteľnom pracovnom úraze poškodeného a preto mu s poukazom na ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vzniklo voči žalovanému právo na náhradu škody.
2./ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/172/2017-15 zo dňa 07.12.2017 uložil žalovanému povinnosť (§ 273 písm. a) CSP), aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, nech uvedie vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva, uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3./ Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa opakovane vrátila súdu nedoručená s tým, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Súdu sa šetrením miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť. Keďže súdu nebola známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa uvedená v registri obyvateľov SR, súd v súlade s §ň 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe.
4./ Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.08.2018.
5./ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: X. Z. E. E. E., oznámením obsahu priložených listín a to najmä: výzva č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 5), doklad o doručovaní uvedenej výzvy (čl. 6), potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia (čl. 7), rozpis vyplatených dávok (čl. 7, 8), protokol Inšpektorátu práce S. zo dňa XX.XX.XXXX vrátane zoznamu súvisiacich dokladov (čl. 9 - 12), zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie (čl. 13), listiny ohľadom šetrenia pobytu žalovaného, výpis zo ŽR žalovaného (čl. 21 - 23), zverejnenie oznámenia o podanej žalobe (čl. 24), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 38 - 39), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 40), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 41), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXX . zo dňa XX.XX.XXXX (č.. 42), rozhodnutie žalobcu č.. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 43), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 44), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 45 - 46), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX-II. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 47), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX (čl. 48), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX-I. . zo dňa XX.XX.XXXX (4l. 49 - 51), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX (čl. 52 - 53), rozhodnutie žalobcu č.. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 54 - 55), rozhodnutie žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 56 - 57), žiadosť L.j o W.. adresovaná žalobcovi (čl. 61 - 64), rozhodnutie Inšpektorátu práce S. č.k. 129/09/ práv. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 67 - 68), uznesenie ORPZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality Nové Zámky ČVS: F.čl. 69 - 70), vyšetrovací spis ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-1441/OVK-NZ-2009BO (čl. 77), platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 9RO/172/2012-16 zo dňa 1X.XX.XXXX (čl. 93), platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 5RO/193/2014-19 zo dňa 14.05.2014 (čl. 94), platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 17C/641/2015-20 zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 95), záznam o registrovanom pracovnom úraze (čl. 96) ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
5.1./ Inšpektorát práce S. vyšetroval príčiny pracovného úrazu. Zistenia z vyšetrenia boli zaznamenané v protokole Č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX.. Z protokolu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo u poškodeného
- pracovníka žalovaného, nebohého L. A. na pracovnej zmene, ktorá sa začínala o XX:XX hod. a končila o XX:XX hod. k poškodeniu zdravia na následky ktorých zomrel. Charakteristika deja úrazu je popísaná a je totožná s popisom úrazu uvedeným v odseku I. odôvodnenia tohto rozsudku. Poškodenie zdravia nebohého pracovníka žalovaného spočívalo v zranení časti tela - oblasti hrudníka vrátane orgánov, pričom druh zranenia spočíval v zatvorených zlomeninách a vnútorných poraneniach. Ďalšie zranené časti tela poškodeného boli rameno a ramenné kĺby, pričom išlo o zatvorené zlomeniny. Podľa výsledku rozboru krvi postihnutého vypracovaného D. bola hladina alkoholu postihnutého v krvi X,XX promile. Miestom úrazu bol vonkajší skladový priestor žalovaného v prevádzke M.. Charakter práce bol označený ako nerizikový. Podľa uvedeného protokolu bola vykonaná inšpektormi práce ohliadka miesta úrazu dňa XX.XX.XXXX s tým, že miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave, pretože príkaz na vykonanie zmien oproti pôvodnému stavu vydal žalovaný. Dôvodom na vykonanie zmien bolo vyprostenie postihnutého spod spadnutej kamennej dosky a jej zabezpečenie spolu s ostatnými doskami na stojane proti pádu.
5.2./ Bod F toho istého protokolu v bode 5, okrem iných skutočností, obsahoval postup vykonávania manipulácie s doskami, pričom postup bol nasledovný: „U. Q. Q. L. W. Najprv uvoľnia reťaz a položia ju na zem. V. odtiahnu dosku a dajú ju do vertikálnej polohy. Q. vtedy nevyvíja bočný tlak a pracovníci udržujú jej rovnováhu. F. pracovník je na vysokozdvižnom vozíku. U. držia dosku zo strán a jeden pracovník upína chňapku (pozn. nosič dosiek) v strede dosky tak, že stojí pred ňou. Po uchytení dosky je táto premiestnená na ďalšie spracovanie na píle.“
5.3./ Citovaný protokol Inšpektorátu práce S. obsahuje v bode G zistené nedostatky. V príčinnej súvislosti s udalosťou bolo zistené, že zo strany poškodeného boli porušené predpisy, konkrétne § 12 ods. 2 písm. a) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Porušenie postihnutého spočívalo v tom, že na základe jeho osobnej aktivity konal v rozpore s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nakoľko vykonával odoberanie kamennej dosky napriek upozorneniu X. C., že počkajú na ostatných a pri osadzovaní nosiča dosiek, potiahol rukou dosku z vertikálnej polohy smerom k sebe, čo malo za následok jej pád. V tej istej príčinnej súvislosti boli zistené nedostatky aj zo strany zamestnávateľa - žalovaného. Bolo zistené, že žalovaný porušil ust. § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonom v platnom znení. Podľa uvedeného pracovný postup, ktorý zamestnávateľ určil zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, nakoľko počas ich odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. V časti G boli uvedené aj iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou a to porušenie zamestnávateľa, ktoré spočívalo v tom, že zamestnávateľ bezodkladne neoznámil príslušnému inšpektorátu vznik závažného pracovného úrazu L. A. a že zamestnávateľ nemal v čase závažného pracovného úrazu L. A. vypracovaný písomný dokument o posúdení rizík a že predložený dokument o posúdení rizík zo dňa XX.XX.XXXX neobsahoval posúdenie rizík pre všetky činnosti vykonávané zamestnancami.
5.4./ Zo záverov uvedených v predmetnom protokole je zrejmé, že žalovaný súhlasil s obsahom protokolu, nemal k nemu pripomienky a protokol podpísal. Zároveň potvrdil, že predmetný protokol prevzal dňa XX.XX.XXXX.
5.5./ Dňa XX.XX.XXXX zasadla škodová komisia zamestnávateľa - žalovaného. Na škodovej komisie bol prítomní - žalovaný, zástupca zamestnancov pre BOZP Z. a technik BOZP a PO, ABT E.. Zo zasadnutia škodovej komisie bola vyhotovená zápisnica, ktorá opisuje charakteristiku deja úrazu - priebeh vzniku pracovného úrazu zhodne s ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou zápisnice je konštatovanie, že na základe šetrenia prišlo k prehodnoteniu pracovného úrazu a zamestnancovi L. bola určená spoluzodpovednosť na vzniku pracovného úrazu vo výške XX %. Všetci prítomní predmetnú zápisnicu podpísali.
5.6./ Inšpektorát práce S. rozhodnutím č.k. 129/09/práv. zo dňa XX.XX.XXXX uložil žalovanému pokutu X.XXX,- EUR za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
5.7./ Dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil žalobcovi záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý sa stal pracovníkovi žalovaného L.i. Poškodený L.ňa XX.XX.XXXX zomrel.
5.8./ Dňa XX.XX.XXXX. si vdova po poškodenom L. - L. u žalobcu uplatnila nárok na vdovský dôchodok.
5.9./ Žalobca vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX ktorým priznal L. od XX.XX.XXXX vdovský dôchodok v sume XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. od XX.XX.XXXX. zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXX . zo dňa XX.XX.XXXX. bol L. A. od XX.XX.XXXX zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. A. od XX.XX.XXXX zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. A. od XX.XX.XXXX zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. A. od XX.XX.XXXX zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. A. od XX.XX.XXXX zvýšený vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č. XXXXXXXXXXX-I. zo dňa XX.XX.XXXX bol od XX.XX.XXXX priznaný L. A. starobný dôchodok v sume XXX,XX O. mesačne. R. žalobcu č. XXXXXXXXXXX-II. zo dňa XX.XX.XXXX bol od XX.XX.XXXX zvýšený L. A. vdovský dôchodok na sumu XXX,XX O. mesačne a starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX. zo dňa XX.XX.XXXX bol od XX.XX.XXXX. L. zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX . EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX. zo dňa XX.XX.XXXX bol L.j od XX.XX.XXXX zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne a vdovský dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L. od XX.XX.XXXX zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol od XX.XX.XXXX L. zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne a vdovský dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol L.j od XX.XX.XXXX. zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne.
5.10./ ORPZ S. uznesením ČVS: J. zo dňa XX.XX.XXXX začal trestné stíhanie za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a to v súvislosti s vyššie citovaným pracovným úrazom poškodeného Antona Holubca.
5.11./ ORPZ S. uznesením ČVS: J. zastavil trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin usmrtenia, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
5.12./ Žalobca vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že nárok na náhradu škody si voči žalovanému z toho istého dôvodu, ale za iné časové obdobie, uplatnil už aj v predchádzajúcom období. Konania boli vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 9RO/172/2012, 5RO/193/2014 a 17C/641/2015. Vo všetkých veciach boli vydané platobné rozkazy, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a ktoré boli postúpené na vymáhanie. V dvoch prípadoch žalovaný zaplatil uplatnený nárok priamo do pokladne žalobcu. V týchto konaniach žalovaný žalobou uplatnený nárok nespochybnil a žiadnym spôsobom nereagoval na akékoľvek výzvy žalobcu. Spoluzodpovednosť žalovaného podľa tvrdenia žalobcu nepochybne vyplýva z protokolu inšpektorátu práce. Jeho spoluzodpovednosť vyplýva aj z rozhodnutia inšpektorátu práce ktorým bola žalovanému uložená pokuta za porušenie povinnosti. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok žalobca vychádzal zo záverov obsiahnutých v zápisnici zo zasadnutia škodovej komisie, z ktorej je zrejmé, že spoluzodpovednosť žalovaného na predmetnom pracovnom úraze je XX %.
5.13./ Žalovaný, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že pri pracovnom úraze osobne nebol a všetky informácie o tejto skutočnosti má len sprostredkovane. Potvrdil, že podpísal protokol, ktorý v súvislosti s pracovným úrazom vyhotovil Inšpektorát práce S.. Nemal záujem o žiadne problémy a tak zaplatil pokutu X.XXX,- EUR, pretože sa nechcel ťahať po súdoch. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané platobné rozkazy, ktorými si voči nemu uplatňoval tento istý nárok ale za iné obdobie uviedol, že v rámci svojich podnikateľských aktivít cestuje po svete a tak veľa krát nevedel, čo zo súdu dostal a čo platil. Ak niečo platil, tak to bolo z dôvodu, že S. bol jeho kamarát a jeho pozostalej manželke platil preto, že jej chcel pomôcť. Netušil, že takýmto konaním bude mať záväzky voči žalobcovi niekoľko U. 5.14./ Zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení, okrem iných skutočností uviedla, že namieta žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Namieta rozsah podielu viny žalovaného, ktorý mu bol určený podľa zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie. Z uvedenej zápisnice je ale zrejmý len pomer spoluzodpovednosti poškodeného na vzniknutom pracovnom úraze, z ničoho nie je zrejmé, že by zvyšných XX % spoluzodpovednosti malo byť výlučnou zodpovednosťou žalovaného. Namietala, že podľa záverov protokolu Inšpektorátu práce S. bolo nesporne zistené, že poškodený konal v rozpore s pokynmi na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Ďalej namietala, že podľa zápisnice škodovej komisie nie je zistiteľné na základe čoho bola výška spoluzavinenia určená. Tiež poukazovala na skutočnosť, že ak by skutočne zamestnávateľom určený pracovný postup bol príčinou úrazu, potom nedodržanie takéhoto pracovného postupu nemohlo znamenať XX % spoluvinu poškodeného zamestnanca. Ak by bol poškodený zamestnanec určený pracovný postup dodržal, aj keď tento určený postup nemusel byť dokonalý, k úrazu by nedošlo. Podotkla, že dodnes sa s kamennými doskami v predmetnej prevádzke ale aj v ostatných kamenárstvach manipuluje rovnako, ako pred úrazom nebohého L. A.. Podľa zástupkyne žalovaného nie je daná príčinná súvislosť medzi možno nie najdokonalejším pracovným postupom určeným žalovaným ako zamestnávateľom a úrazom nebohého L.. Aj keď pokyny žalovaného inšpektorát práce vyhodnotil ako nie celkom dostatočné, údajná nedostatočnosť týchto pokynov v tomto konkrétnom prípade, nebola príčinou úrazu. K takému istému záveru dospeli aj vyšetrovacie orgány a poukázala na uznesenie ORPZ S., ktorým bolo trestné stíhanie vo veci zastavené. Navrhla vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom z oblasti bezpečnosti práce, ktorý by určil ,akého konkrétneho porušenia sa žalovaný dopustil.
5.15./ Svedok X., pracovník žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený L. sa ponáhľal domov. Svedok mal ešte nejakú prácu, poškodený trval na tom, že mu s ňou pomôže. Svedok uviedol, že chcel počkať na ostatných, ale poškodený A. čakať nechcel. Poškodený A. premiestňovanú platňu postavil do vertikálnej polohy a pri osádzaní prísaviek platňu strhol na seba. V tomto prípade s platňou manipulovali tak ako vždy. Je potrebné, aby pri tejto manipulácii bolo viac ľudí, bežne to robia traja. Svedok ďalej uviedol, že kameň s ktorým manipulovali nebol taký veľký, aby ho bolo potrebné zabezpečiť reťazmi. Uviedol, že jeho rozmer bol asi X x X,X m a jeho hrúbka bola X. cm. Pri manipulácii s kameňmi pri hrúbke X a viac cm sa všetky prepravované platne zabezpečujú reťazmi. V čase, keď došlo k poškodeniu nebohého A. bol svedok u žalovaného ako nový pracovník, poškodený mal asi XX rokov a charakterizoval by ho tak, že si vždy potreboval presadiť svoje a trval na tom, aby predmetnú dosku premiestnili. Na to, kto im vysvetlil akým spôsobom majú v takomto prípade postupovať, si vzhľadom na časový odstup nepamätal. Svedok potvrdil, že pri nástupe do práce bol zaučený ako má postupovať pri manipulácii s kameňom a doskami, kto konkrétne ho zaúčal si nepamätal.
5.16./ Svedok E. ktorý príležitostne pracuje u žalovaného ako brigádnik, vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného brigádoval aj vtedy, keď sa L. stal pracovný úraz a bol pri tomto pracovnom úraze. Spresnil, že žeriavom bol prepravovaný kameň a pretože sa L. ponáhľal a predčasne naň chcel upevniť chňapku, narušil rovnováhu celého kameňa a v podstate ho stiahol na seba, pretože svedok sám takto narušenú rovnováhu kameňa nedokázal udržať. Keď A. zistil, čo urobil, chcel odkočiť, ale už sa mu to nepodarilo a kameň ho pritlačil. Z. pritlačil tak, že A. spadol a kameň spadol na neho. Svedok ďalej uviedol, že C. hovoril A., aby to nerobili. Svedok potvrdil, že štandardne pri manipulácii s takýmto kameňom postupovali tak, ako postupovali spolu s Holubcom. Všetko by bolo v poriadku, ak by sa A.ebol ponáhľal a ak by nenarušil rovnováhu kameňa.
5.17./ Svedkyňa Z. pracovníčka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že v čase pracovného úrazu L. pracovala u žalovaného vo funkcii administratívnej pracovníčky. Prijímala objednávky, zadávala rozpisy, objednávala tovar atď. potvrdila, že ako zástupkyňa zamestnancov bola prítomná na zasadnutí škodovej komisie, ktorá zasadala v súvislosti so smrteľným pracovným úrazom L. Uviedla, že na tomto zasadnutí sa k ničomu nevyjadrovala a to akým spôsobom dospeli k záveru, že A. zodpovedá za tento pracovný úraz v rozsahu XX % vysvetliť nevedela. Pri spomínanom pracovnom úraze nebola, všetky informácie mala len sprostredkovane.
5.18./ Svedok E. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď riešili predmetný pracovný úraz L., pracoval ako inšpektor Inšpektorátu práce v S. Všetky zistené skutočnosti sú obsiahnuté v protokole, ktorý bol vypracovaný v tejto súvislosti. Vzhľadom na značný časový odstup si na ďalšie bližšie skutočnosti nespomenul. Doplnil, že podľa jeho vedomostí zistenia uvádzané v protokole neboli žiadnym spôsobom spochybnené a celá vec sa následne riešila v správnom konaní a ani v tomto konaní voči protokolu neboli vznesené žiadne námietky. V rámci správneho konania už svedok vec neriešil. Potvrdil, že pokuta, ktorá bola žalovanému uložená bola v príčinnej súvislosti s nedostatkami, ktoré boli zistené na strane žalovaného ako zamestnávateľa.
5.19./ Svedok E. W. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase spisovania protokolu v súvislosti s pracovným úrazom L., ale aj toho času, pracuje ako inšpektor na E. práce v S. Q. si len to, že v prípade tohto pracovného úrazu zavalil nejakého pána, ktorý zomrel. Vzhľadom na značný časový odstup sa v plnom rozsahu pridržiaval zistení, ktoré boli premietnuté do protokolu vypracovaného v súvislosti s týmto pracovným úrazom.
5.20./ Svedok E. vo svojej výpovedi uviedol, že v tomto konkrétnom prípade si vzhľadom na značný časový odstup nepamätá všetky podrobnosti. Pamätal si, že ho vyhľadal žalovaný, aby mu pomohol v súvislosti s registráciou pracovného úrazu, ktorý sa stal jeho zamestnancovi. Požadovanú službu žalovanému poskytol a dohodli sa aj na ďalšej spolupráci v súvislosti s poskytovaním komplexných služieb v oblasti BOZP a PO. Ďalej uviedol, že so žalovaným bol pri podpisovaní zápisnice na Inšpektoráte práce v S., žalovaný nemal voči zisteniam uvádzaným v zápisnici žiadne námietky, ani výhrady a zápisnicu podpísal. V súvislosti s pracovným úrazom L. mal vedomosť o tom, že poškodený nedodržal pracovný postup pri manipulácii. Podľa svedkovým informácií bol poškodený v súvislosti s pracovným postupom manipulácie s kamennými doskami riadne oboznámený. Pokiaľ ide o zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa XX.XX.XXXX. svedok uviedol, že na tejto zápisnici je jeho podpis. V čase zasadania komisie už bol vypracovaný protokol inšpektorátu práce a komisii boli známe okolnosti pracovného úrazu. Pokiaľ ide o určenie spoluzodpovednosti poškodeného na vzniknutom pracovnom úraze vysvetlil zamestnávateľovi, čo to pre neho znamená, vysvetľuje to bežne a určite to urobil aj v tomto prípade. Vysvetlil žalovanému, že sociálna poisťovňa si v rámci regresu bude od neho vymáhať príslušnú časť dávok, ktoré v tejto súvislosti poisťovni vzniknú. Žalovaný zrejme nemal voči tomu žiadne výhrady, inak by zápisnicu nepodpísal. Svedok potvrdil, že neexistujú žiadne tabuľky alebo predpisy, podľa ktorých sa určuje percentuálna miera spoluzodpovednosti poškodeného na pracovnom úraze. Svedok potvrdil, že vypisoval záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý sa stal L. resp. že ho pomáhal žalovanému vyplniť a že tento záznam vždy podpisuje zamestnávateľ. Svedok mal vedomosť o tom, že sa zmenil kód príčiny pracovného úrazu. Ďalej uviedol, že podľa neho zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu porušeniu a opakovane tvrdil, že ak by poškodený bol dodržal pracovný postup k pracovnému úrazu nemuselo dôjsť. Pamätal si, že žalovaný po tomto pracovnom úraze robil vo svojej firme ďalšie zabezpečenia v súvislosti s bezpečnou manipuláciou pracovných dosiek. Žalovaný dal vyrobiť špeciálny vozík, ktorý pri páde dosky zachytí dosku a vozík sa neprevrhne a teda nedôjde k prípadnému pritlačeniu. Pokiaľ ide o pokutu, ktorá bola uložená žalovanému za porušenie povinnosti vo výške X.XXX,- . EUR išlo podľa svedka o minimálnu pokutu, keďže v tom období sa pokuta ukladala v rozmedzí od X.XXX,.- EUR do XXX.XXX,- EUR.
5.21./ Platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 9RO/172/2017-16 zo dňa XX.XX.XXXX uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX EUR. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX..
5.22./ Platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5RO/193/2014-19 zo dňa XX.XX.XXXX. uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX EUR. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
5.23./ Platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 17C/641/2015-20 zo dňa XX.XX.XXXX uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX EUR. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
6./Podľa § 127 ods.1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
Podľa § 127 ods. 3 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.
Podľa § 178 ods. 1 písm. h) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Podľa § 178 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Podľa § 238 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 238 ods. 6 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
Podľa § 195 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 195 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Podľa § 195 ods. 6 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Podľa § 196 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Podľa § 196 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Podľa § 196 ods. 3 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
Podľa § 196 ods. 4 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Podľa § 196 ods. 5 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Podľa § 198 ods. 1 písm. d) zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
Podľa § 198 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného úrazu, rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.
Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku pracovného úrazu, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.
7./ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
7.1./ V danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného - zamestnanca žalovaného. V konaní nebolo sporné, že poškodený A. bol zamestnancom žalovaného a že utrpel pracovný úraz v dôsledku ktorého zomrel. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vypláca vdove po poškodenom vdovský dôchodok. V konaní súd považoval za nesporné, že žalobca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatil vdove po poškodenom A. vdovský dôchodok v celkovej výške X.XXX,XX EUR. Podľa vyjadrenia žalovaného je spornou skutočnosť ohľadom miery jeho spoluzodpovednosti na uvedenom pracovnom úraze.
7.2./ Pracovný úraz je podľa § 195 Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
7.3./ Plnením pracovných úloh podľa § 220 Zákonníka práce je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony, potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.
7.4./ Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sú:
a) existencia pracovnoprávneho vzťahu,
b) vznik ujmy v dôsledku škodovej udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Rozhodujúcou skutočnosťou je existencia pracovnoprávneho vzťahu v čase poškodenia zdravia pracovným úrazom.
7.5./ V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je objektívna, tz. zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný úraz svojho zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne. Predpokladom objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh a lebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V prejednávanej veci súd nesporne zistil, že poškodený A. bol v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere u žalovaného vo funkcii skladového robotníka, že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh a že v dôsledku plnenia pracovných úloh došlo k poškodeniu L., ktorý v priamej súvislosti s týmito poškodeniami následne zomrel.
X.X./ S účinnosťou od XX.XX.XXXX je žalobca vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Podľa § 16 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu, vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Nárok na úrazové dávky má aj manžel, manželka, nezaopatrené dieťa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Ide o okruh osôb, ktorý je v zákone taxatívne vymedzený. Z úrazového poistenia sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky a to úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením, náhradu nákladov spojených s pohrebom. Poškodeným je pre účely uvedeného poskytovania zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz.
7.7./ Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom podľa § 196 Zákonníka práce ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Tento zbavovací dôvod možno aplikovať pri určení stupňa zodpovednosti zamestnávateľa, ak je porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca jedinou príčinou vzniku škody zamestnanca na zdraví. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa teda môže byť preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak zamestnávateľ preukáže, že jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie zamestnanca zbaví sa tým svojej zodpovednosti celkom. Žalovaný v prejednávanom prípade, ako zamestnávateľ nepreukázal, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie poškodeného A. Vykonaným dokazovaním súd zistil, poukazujúc na protokol Inšpektorátu práce Nitra Č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX, že v prípade pracovného úrazu poškodeného A. došlo zo strany poškodeného k porušeniu povinnosti. Rovnako však k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Uvedený protokol žalovaný bez výhrad podpísal. V konaní súd prvej inštancie teda nezistil a ani nepovažoval za preukázané, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo len zavinené protiprávne konanie poškodeného zamestnanca Holubca.
7.8./ Mieru zavinenia zamestnanca v danom prípade určil zamestnávateľ (žalovaný) a to podľa výsledkov šetrenia pracovného úrazu. Uvedená skutočnosť je zrejmá jednak z vyššie citovanej zápisnice Škodovej komisie , ale aj z výpovede svedka E. ktorý potvrdil, že žalovaný nemal výhrady voči zisteniam uvedeným v protokole Inšpektorátu práce Nitra Č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX a že v čase zasadania škodovej komisie už žalovanému boli známe okolnosti pracovného úrazu poškodeného Holubca. Predmetnú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný netvrdil, že by bol mal akékoľvek výhrady proti zápisnici škodovej komisie a že by ju nebol chcel podpísať. Aj v tomto prípade súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedka Ing. Prehodu, ktorý potvrdil, že ak by žalovaný nebol s obsahom zápisnice súhlasil, tak by zápisnicu nepodpísal. Miera zavinenia sa určuje spravidla v percentách. Zákon nestanovuje pravidlá na stanovenie miery zavinenia. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že žalobca nemá kompetenciu vstupovať do tohto procesu, ani následne požadovať prehodnotenie miery zavinenia. V praxi sú ustálené určité postupy pre stanovenie miery zavinenia. V prípadoch, keď príčinou úrazu je tak porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca, určí sa miera zavinenia poškodeného, z čoho následne vyplýva, aj miera zodpovednosti zamestnávateľa (samozrejme za predpokladu, že sa jej zákonným spôsobom nezbavil, čo sa v danom prípade nestalo).
7.9./ Zo svedeckej výpovede svedka C. súd zistil, že poškodený A. premiestňoval platňu, ktorú pri osádzaní prísaviek strhol na seba. Svedok potvrdil, že im bol vysvetlený spôsob manipulácie s platňami, kto konkrétne ho zaúčal, si nepamätal.
7.10./ Zo svedeckej výpovede svedka W. súd zistil, že poškodený Holubec sa pri premiestňovaní kamenných platní ponáhľal a predčasne chcel upevniť chňapku, čím narušil rovnováhu celého kameňa a stiahol ho na seba.
7.11./ Zo svedeckej výpovede svedkyne P. súd zistil len to, že bola prítomná na zasadnutí škodovej komisie, na ktorej sa však k ničomu nevyjadrovala.
7.12./ Zo svedeckých výpovedí svedkov E. a E. súd zistil, že títo riešili pracovný úraz poškodeného A. ale vzhľadom na značný časový odstup sa pridržiavali všetkých zistení, uvedených v protokole Č.: E.X zo dňa XX.XX.XXXX.
7.13./ Zo svedeckej výpovede svedka E. súd zistil, že žalovaný podpísal protokol Č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX a nemal voči zisteniam uvádzaným v protokole žiadne námietky. Svedok tiež potvrdil, že žalovaný nemal žiadne námietky ani proti obsahu zápisnice škodovej komisie zo dňa XX.XX.XXXX. V súvislosti s pracovným úrazom poškodeného A. svedok nemal vedomosť o tom, že by žalovaný niečo porušil.
7.14./ Súd vo veci nenariadil vykonať žalovaným navrhované dokazovanie znalcom z oblasti bezpečnosti práce, ktorý mal určiť, akého konkrétneho porušenia sa žalovaný dopustil. Súd prvej inštancie zastáva názor, že môže v prejednávanej veci rozhodnúť aj bez takéhoto dôkazu. V prípade, ak žalovaný nesúhlasil so zisteniami uvádzanými v protokole Inšpektorátu práce Nitra, mohol nesúhlasiť s obsahom protokolu a mohol mať voči nemu pripomienky. S odstupom času cca XX rokov a najmä potom, čo žalovaný bez výhrad uhradil žalobcovi rovnaké nároky za predchádzajúce obdobie, sa takáto obrana žalovaného, ako aj ním navrhované dokazovanie javí ako účelové, v snahe oddialiť plnenie žalobcovi.
7.15./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
8./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.1./ Aj keď mal žalobca v konaní vo veci plný úspech súd rozhodol o jeho nároku tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
9./ Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol žalobca oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a s poukazom na výsledok sporu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 166 EUR (položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.