Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/67/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G.

- L. E., v konaní právne zastúpený Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, proti žalovaným: 1. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., 2. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. X, 3. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XX, žalovaný v 2. rade v konaní právne zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaniach žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -337 zo dňa 24.06.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením parcelného čísla pozemku o výmere XXXm2 vo výroku I. tak, že správne číslo parcely je XXX.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2 rade v rozsahu 100 %.

III. Náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určení neplatnosti právneho úkonu rozhodol takto:

„I.určuje, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 18.11.2014 medzi žalovanou v 3. rade W. B. ako predávajúcou a žalovanými v 1. a 2. rade G. T. a E. T. ako kupujúcimi, v zmysle ktorej títo nadobudli spoluvlastnícky podiel každý rovnako vo veľkosti X/XX na nehnuteľnostiach:

- pozemok parcela č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok parcela č. XXX o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria,

- pozemok parcela č. XXX o výmere XXX m2 - záhrada,

- stavba súpisné číslo XXXX, parcela č. XXX, druh stavby rodinný dom, všetky evidované Okresným úradom G. na LV č. XXX, okres G., obec G., katastrálne územie L. E., ako parcely registra C, a ktorej vklad bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu G. pre okres G., obec G., katastrálne územie L. E. pod číslom V XXXX/XX je neplatná,

II.priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne vyčíslená v osobitnom uznesení, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Žalobca sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel v rozsahu X/X a nehnuteľnostiach, ktorých je vo zvyšku podielovým spoluvlastníkom s poukazom na skutočnosť, že konaním žalovaných boli porušené jeho práva ako podielového spoluvlastníka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení , , , , , , a 5 o obmedzení platieb v hotovosti.

4. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

„Žalovaná v 3. rade, ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX v katastrálnom území L. E. v X/X-tine, odpredala svoj spoluvlastnícky podiel žalovaným v 1. a 2. rade, každému po X/ XX-tine, za kúpnu cenu každému po 20 000 Eur (spolu 40 000 Eur), s tým, že žalovaná v 3. rade ako predávajúca podpísaním kúpnej zmluvy potvrdila prevzatie kúpnej ceny od kupujúcich v sume 40 000 Eur v hotovosti. Za týmto účelom vydala kupujúcim potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že jej vôľou bolo odpredať celý spoluvlastnícky podiel v X/X-tine, pričom splnomocnila žalovaného v 1. rade ako zástupcu realitnej kancelárie na vybavovanie všetkých záležitostí. Plnomocenstvo predložila. Po stanovení kúpnej ceny odhadom žalovaného v 1. rade, po tom, čo žalobca svoje predkupné právo nevyužil, prejavil záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaný v 1. rade, avšak s tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov, preto odkúpi polovicu a druhú polovicu za rovnakých podmienok odkúpi žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 3. rade s týmto súhlasila. Podľa žalovanej v 3. rade však za svoj spoluvlastnícky podiel nikdy nedostala zaplatené. Uviedla, že žalovaný v 1. rade jej uviedol, že peniaze musia byť 60 dní po podpise zmluvy uložené v depozite. Keď sa následne domáhala vyplatenia peňazí, žalovaný v 1. rade už nereagoval, alebo sa jej vyhýbal.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa na základe rozhodnutia Okresného úradu G., Katastrálneho odboru, zo dňa 07.01.2015 stali každý v podiele X/XX-tiny podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

- rodinného domu, súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele XXX, pozemku registra C KN, parcelné č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku registra C KN, parcelné č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

- pozemku registra C KN, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území L. E..

Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 22.01.2015 už ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území L. E., každý v X/XX-tine, ponúkli žalobcovi na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok ako ho nadobudli, teda za kúpnu cenu po 20 000 Eur, a to z titulu uplatnenia predkupného práva. Žalobca na túto ponuku nereagoval. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na to nereagoval z dôvodu, že chcel celú vec riešiť komplexne, teda aj zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.

Dňa 06.02.2015 podal žalobca na tunajší súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi ním ako väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, o ktorú ide aj v tomto konaní, v podiele X/X-tín a žalovanými v 1. a 2. rade ako spoluvlastníkmi každý po X/XX-tine.

Žalobca listom zo dňa 02.04.2015, ktorý adresoval žalovaným v 1. až 3. rade, každému osobitne, uvádzal, že má za to, že kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel žalovaný v 1. a 2. rade, je relatívne neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že bolo porušené jeho predkupné právo, a to tým, že mu nebol ponúknutý podiel vo výške X/XX-iny, pričom taktiež tvrdil, že kúpna cena za spoluvlastnícky podiel nebola predávajúcej riadne vyplatená, čo ma taktiež spôsobovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX W.. C., ktorý predložil žalobca, súd zistil, že všeobecná cena nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz L. E. bola k augustu 2014 vo výške 98 000 Eur. Rodinný dom sa nachádza na parcele KNC XXX o výmere XXX m2. Rodinný dom má dve nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie.

Žalovaný v 2. rade vo svojej prvej výpovedi neuvádzal, že žalovanému v 1. rade požičal sumu 5 000 Eur ako časť jeho podielu. Hoci sa podrobne k odovzdaniu peňazí vyjadroval, uvádzal len, že žalovanému v 1. rade dal svojich 20 000 Eur, keďže v tom čase ich nemal. Potvrdenie o zaplatení sumy žalovanému v 1. rade nemá. Uvádzal, že žalovanému v 1. rade dôveroval. Ďalej o spôsobe vyplatenia peňazí žalovanej v 3. rade nemal vedomosť. Všetko vybavoval žalovaný v 1. rade. Keď mu prišiel list vlastníctva, kde bol zapísaný ako spoluvlastník, mal za to, že je všetko v poriadku.“

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a na základe citovaných ustanovení dospel k záveru, že oprávnený spoluvlastník pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka sa môže domáhať okrem iného vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, pričom žalobca toto právo využil. Došlo síce k povinnosti podielového spoluvlastníka ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi, no vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že cena, ktorá bola uvedená v ponuke na využitie predkupného práva bola vysoko prevyšujúca trhovú cenu podielu predávajúcej, pričom takéto konanie ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bolo vykonané v súlade s návrhmi žalovaného v 1. rade, nie je v súlade s dobrými mravmi, pričom v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré mali byť vyplatené za tento spoluvlastnícky podiel predávajúcej, teda žalovanej v 3. rade, vyplatené neboli. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie ku skutočnosti, že jedná sa o konanie žalovaných v 1. a 2. rade v rozpore s dobrými mravmi, ktorým mali úmysel obísť inštitút predkupného práva a získať spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade na základe fiktívnej ponuky na využitie predkupného práva.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia , keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý namietol to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že rozsudok je arbitrárny a odôvodnenie rozsudku sa redukuje len na nelogičnosť konania žalovaných v 1. a 2. rade, pričom súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami žalovaných v 1. a 2. rade vznesenými v konaní, čím je jeho rozsudok nepreskúmateľný a nepodložený kvalifikovanou právnou argumentáciou. Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol diametrálne opačne, pričom v odôvodnení jasným, určitým a vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnil predmetný problém. Týmto konaním bol porušený právny princíp „predvídateľnosti“ práva. Súd nemá možnosť vstupovať do zmluvnej voľnosti zmluvných strán a hodnotiť primeranosť kúpnej ceny, pričom túto cenu stanovila žalovaná v 3. rade a s touto nakoniec súhlasil aj žalovaný v 1. rade. K tomuto sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že sa neprieči zákonu, ak účastníci kúpnej zmluvy vo veci, na ktorú sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako trhová cena. Takéto konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom ak tento záver platí o dojednaní nízkej ceny analogicky tieto závery sa vzťahujú aj na dojednanie vyššej ceny. Zároveň poukázal na to, že hodnota nehnuteľnosti sa neustále zvyšuje a v súčasnosti je hodnota ich podielu vyššia než pri nadobudnutí. Zároveň poukázal na to, že žalobca mal možnosť odkúpiť predmetný spoluvlastnícky podiel za rovnakú cenu než ho nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade, na čo však nereagoval. Rovnako namietol aj chybu vo výrokovej časti rozsudku pri uvedení pozemku parcely č. XXX, ktorá je uvedená dvakrát. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol, respektíve zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalovaného v 2. rade, ktorý namietol porušenie procesných práv nevykonaním navrhnutých dôkazov, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia, pričom tento rozsudok je v rozpore s princípom právnej istoty. Odvolateľ uviedol, že pri odôvodnení rozsudku súd sa oprel aj o ustanovenie a 40a , pričom v písomnom vyhotovení uvádza len ustanovenie . Poukázal na to, že podľa ustanovenia je potrebné vnímať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom toto je možné len ak to pripúšťa osobitný predpis. Za takýto predpis nemožno považovať ustanovenie . Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu o tom, či v čase jeho vyhlásenia je vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Súd nesprávne vyhodnotil ponuku na uplatnenie

predkupného práva, nakoľko žalobca mal možnosť túto namietať v čase, kedy mu bola zaslaná, pričom nesprávne vyhodnotil aj cenu, za ktorú bol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel s tým, že cena je primeraná a zodpovedá nájomným zmluvám. Týmto konaním došlo k porušeniu práva žalovaných vlastniť majetok v zmysle . Žalobca sa nedomáhal konverzie zastretého právneho úkonu, pričom súd v rozpore s právnymi predpismi zhodnotil, že cena nebola vyplatená a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie a 5 , z ktorého vyplýva však, že takýmto konaním nie je dotknutá platnosť právneho úkonu. Žalovaná v 3. rade nerozporovala úhradu kúpnej ceny ani od zmluvy neodstúpila, pričom konala slobodne, vážne a bez nátlaku a v zmysle ustálenej judikatúry súdov, ktorá sa týka inštitútu dobrých mravov, nebolo preukázané, že dohodnutá cena na základe zmluvnej voľnosti môže byť dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu.

9. Na výzvu súdu prvej inštancie sa k podaným odvolaniam z oprávnených subjektov vyjadril žalovaný v 2. rade, a to k odvolaniu žalovaného v 1. rade a vo svojej replike uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného v 1. rade, že rozsudok je arbitrárny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný a porušuje princíp právnej istoty. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením odvolania žalovaného v 1. rade, pričom poukázal na to, že žalobca nepreukázal, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd vychádzal len z nepotvrdených dôkazov, ktoré zhodnotil v prospech žalobcu.

10. Iné podania strán vo veci neboli podané napriek výzve súdu prvej inštancie.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) .

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

18. K námietke arbitrárnosti a porušeniu zásady „predvídateľnosti práva“ ako aj právnej istoty uvádza odvolací súd, že ani tieto námietky nemal preukázané.

19. Z judikatúry súdov vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu (napr. ). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v SR.

20. Podľa slovníka cudzích slov „arbitrárny“ (franc.) znamená „ľubovoľný, javiaci sa ako ľubovoľný, bez rozumnej opory, závislý len na individuálnom rozhodnutí, ako sa človeku chce, nie na všeobecne plat- ných dôvodoch.“

21. Synonymom slova „arbitrárny“ je slovo „svojvoľný“. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrár- ne rozhodnutie všeobecného súdu znamená, najmä

- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami,

- interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judika- túry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabili- zovanú výkladovú prax,

- nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravod- livosti (predpojatý formalizmus),

- hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základ

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol relevantné dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

23. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (porovnaj napr. ).

24. K vznesenej námietke porušenia práva na spravodlivý proces nevykonaním navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že takýto záver z obsahu spisu nevyplýva. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.06.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, zo strany žalovaného v 2. rade neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, ktoré by súd nevykonal. Z uvedeného je zrejmé, že námietka nevykonaných dôkazov nie je dôvodná.

25. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu nevykonaní dôkazov, ktoré v odvolaní žalovaného v 2. Rade ani neboli špecifikované nenapĺňa znaky porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

26. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle . Skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený.

27. Rovnako námietka porušení zásady právnej istoty či predvídateľnosti práva nebola v konaní preukázaná zo strany odvolateľov, nakoľko predmetný princíp značí, že súdne rozhodnutie musí dať na právnu otázku rovnakú odpoveď vtedy, ak je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 09.02.2018, sp.zn. ). Odvolatelia túto odvolaciu námietku nepodložili predložením viacerých rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré by rozhodovali o veci za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Takýmto rozhodnutím nemôže byť rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalovaný 2. rade, nakoľko v citovanom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky rieši otázku primeranosti ceny v spore ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle a v danom prípade bolo

preukázané, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo výsledkom dohody jej účastníkov, pričom tento prípad nie je porovnateľný s prejednávanou vecou, nakoľko v tejto veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že dohoda o cene nebola výsledkom zhodného prejavu vôle zmluvných strán. Samotná žalovaná v 3. rade ako účastníčka zmluvy poprela dohodu o výške kúpnej ceny a v danom prípade súd vec posudzoval podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, preto predmetné rozhodnutie nezakladá a neodôvodňuje porušenie princípu právnej istoty či predvídateľnosti práva. Pripustiť analógiu na predaj spoluvlastníckeho podielu tretej osobe v hodnote 1,- eura, ktorá by skutočne predstavovala vôľu predávajúceho, je v zrejmom rozpore so zásadou racionálne zmýšľajúceho subjektu občianskoprávneho vzťahu.

28. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného v 2. rade, ktorý namietol, že spôsob dojednania ceny je v rozpore so uvádza odvolací súd, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná, nakoľko je zrejmé z odôvodnenia súdu prvej inštancie, že tento nezaložil svoje rozhodnutie na tejto skutočnosti, len týmto by nebola dotknutá platnosť právneho úkonu.

29. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného v 2. rade, že takáto žaloba nie je prípustná v zmysle ustanovenia v zmysle k tomu uvádza odvolací súd, že ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. Je nepochybné, že konanie vo veci samej začalo na základe žaloby podanej dňa 29.04.2015, teda za účinnosti , kedy ako vyplýva aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie v zmysle bodu 30 sa v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky mal možnosť oprávnený podielový spoluvlastník domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy. To, že , ktorý vstúpil do účinnosti počas začatého konania určitým špecifickým spôsobom upravil obsah žaloby nemožno vykladať v neprospech žalobcu. V danom prípade treba vychádzať zo skutočnosti, že oprávnený spoluvlastník má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka možnosť domáhať sa buď vyslovenia relatívnej neplatnosti alebo domáhať sa, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok. V danom prípade sa jedná o práve špecifickú situáciu, kedy žalobca preukázal, že spoluvlastnícky podiel bol „fiktívne“ predaný za nadhodnotenú sumu, za ktorú on nemá záujem nadobudnúť tento spoluvlastnícky podiel, preto mu neostáva nič iné len sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy a pokiaľ už k tomuto kroku pristúpil za účinnosti a súd túto skutočnosť mal za preukázanú, logicky sa už nemôže domáhať odpredaja tohto podielu, aj pokiaľ by bol nadobudnutý za primeranú cenu, nakoľko týmto svojím úkonom už na základe relatívne neplatného právneho úkonu sa nový nadobúdateľ nestal vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu. Práve táto skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúca, pretože žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení a po zápise predchádzajúceho stavu do katastra nehnuteľnosti bude opätovne podielovým spoluvlastníkom na predmetnej nehnuteľnosti žalovaná v 3. rade, ktorá naďalej bude mať prípadnú ponukovú povinnosť voči žalobcovi. Aj z týchto dôvodov považoval odvolací súd túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na komentár k , z ktorého vyplýva, že doktrína preventívneho charakteru a jej interpretačné dôsledky nemožno absolutizovať a nie je vylúčené, že za ojedinelých, špecifických okolností bude mať žalobca naliehavý právny záujem aj na určení práva a ak už bolo porušené, teda aj na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

30. Pokiaľ sa týka námietok v odvolaniach spočívajúcich na tom, že súd svojvoľne zasiahol do sféry zmluvnej voľnosti a dospel k záveru, že cena je neprimeraná, uvádza odvolací súd, že z bodu 33 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva záver, že súd prvej inštancie nebral do úvahy len skutočnosť, ktorá bola preukázaná v konaní, že cena za spoluvlastnícky podiel je neprimeraná z pohľadu trhovej hodnoty celej nehnuteľnosti, teda neprimerane vysoká, ale bral do úvahy aj skutočnosť, ktorá vyplývala z výpovede žalovanej v 3. rade, ktorá ako vlastníčka uviedla, že reálne nemala záujem odpredať predmet svojho podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný v 1. rade túto záležitosť riešil na základe jej dôvery, pričom samotná žalovaná nenavrhovala ani výšku ceny a rovnako poprela prevzatie finančných prostriedkov. Tento záver vyplýva aj z výpovede žalovaného v 2. rade, ktorý sám uviedol, že finančné prostriedky mal dať len žalovanému v 1. rade, no nie vo výške, ktorá mala byť dohodnutá v kúpnej zmluve.

31. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje je nutné uviesť, že prvoinštančný súd dospel ku skutkovému záveru z vykonaného dokazovania, že žalovanej v 3. rade neboli vyplatené finančné prostriedky napriek podpisu dokladu, že finančné prostriedky prevzala. Tento záver nepochybne vyplýva z priameho dôkazu, a to výsluchu žalovanej

v 3. rade, ako aj z ďalších nepriamych dôkazov, z ktorých je zrejmé, že dohodnutá kúpna cena za podiel žalovanej v 3. rade na nehnuteľnosti, ktorý bol vo výške X/X, je nereálna vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá v tom čase činila cca 98.000 eur. Tento priamy dôkaz, ako aj nepriame dôkazy vyplývajúce z hodnoty nehnuteľnosti jednoznačne podporujú skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že finančné prostriedky žalovanej v 3. rade vyplatené neboli. Rovnaký záver vyplýva aj z výpovede žalovaného v 2. rade, ktorý na pojednávaní dňa 03.10.2016 uviedol, že sa dozvedel o tom, že peniaze žalovanej v 3. rade vyplatené neboli (č. l. 80 spisu). Obdobný záver vyplýva aj z obsahu SMS komunikácie medzi žalovanou v 3. rade a žalovaným v 1. rade (č. l. 89 až 105 spisu).

32. Ako vyplýva aj z nižšie uvedeného komentára k , ale aj citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podmienkou prijatia ponuky v rámci predkupného práva je aj povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. V danom prípade k splneniu tejto podmienky, teda zaplatenie kúpnej ceny, nedošlo. Táto skutočnosť má za následok možnosť podielového spoluvlastníka, voči ktorému takáto ponuka smerovala domáhať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako to bolo učinené zo strany žalobcu v prejednávanej veci. 33. Odvolací súd uvádza, že takýto záver súdu prvej inštancie sa vo svetle vykonaných dôkazov javí ako spravodlivý, tak ako to je citované v nižšie uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky. 34. Zákon v v rámci právnej úpravy zmluvného predkupného práva upravuje formu ponuky len vo vzťahu k nehnuteľným veciam - takáto ponuka musí byť urobená v písomnej forme. V prípade veci hnuteľnej forma ponuky nie je predpísaná, no z dôvodu právnej istoty možno odporučiť písomnú formu aj v takýchto prípadoch. Nedodržanie písomnej formy ponuky má za následok neplatnosť ponuky podľa . Na prijatie ponuky urobenej v rámci predkupného práva nestačí len vyhlásenie oprávneného spoluvlastníka o tom, že prijíma ponuku, ale v prekluzívnej lehote určenej v , resp. lehote určenej v ponuke (pokiaľ je dlhšia ako zákonná lehota podľa ) je povinný požadovanú kúpnu cenu aj zaplatiť. Splnenie tejto povinnosti však ešte nemá za následok prevod vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu, k tomu dochádza až riadnym uzatvorením scudzovacej zmluvy podľa . V prípade splnenia ponukovej povinnosti zo strany oprávneného spoluvlastníka, resp. prijatia ponuky zo strany povinného spoluvlastníka sa môže druhý strana domáhať priamo vecného plnenia alebo, ak pôjde o prevod nehnuteľnosti, sa môže súdne domáhať nahradenia prejavu vôle podľa . (KRIŽAN, Martin. [Predkupné právo]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1083, marg. č. 1.)

35. Napriek tomu, že slovenská právna úprava predkupného práva spoluvlastníkov je dlhodobo nemenná ( ), nesporne má mimoriadne stručný, rámcový charakter. Postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve ( až ) sa primerane vzťahujú aj na predkupné právo spoluvlastníkov. Týka sa to aj porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré ako súčasť podielového spoluvlastníctva prirodzene vedie k množstvu právnych sporov („communio est mater rixarum“). K porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza v týchto prípadoch: a) ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda vlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo), b) ponuka bola síce urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než za ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c) podiel bol prevedený na nového nadobúdateľa za podmienok výhodnejších oproti ponuke (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ), d) podiel bol prevedený skôr, než uplynula dohodnutá alebo doba na predaj uvedená v zákone (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ), e) ak ponuka doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien. V tomto kontexte sa vyprofilovali nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a) možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( ), b) možnosť domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby ( ); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo

domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa ( ), c) naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu ( ). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. (Najvyšší súd SR Spisová značka: z 28.09.2021)

36. Ústavní soud považuje za samozřejmé a určující pro nalézání práva, že vždy je nezbytné vycházet z individuálních, tedy na konkrétních skutkových zjištěních založených rozměrů každé soudem projednávané věci. Mnohé případy a jejich specifické okolnosti mohou být značně komplikované a netypické; to však nevyvazuje obecné soudy z povinnosti učinit vše pro spravedlivé řešení, jakkoliv se to může jevit složité [srov. nález sp. zn. ze dne 7. 9. 2010 (N 187/58 SbNU 647), odst. 22., a nález sp. zn. ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 21.]. Spravedlnost musí být v procesu, kterým soud interpretuje a aplikuje právo, vždy přítomna jako hodnotový činitel. Spravedlnost je hodnotovým principem, který je společný všem demokratickým právním řádům [srov. nález sp. zn. ze dne 6. 9. 2005 (N 171/38 SbNU 367), nález sp. zn. ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 25.]. Nad každým utvářením soudního rozhodnutí klene se dvojí imperativ: rozhodnutí musí být nejen zákonné, ale především spravedlivé. Úkolem soudu je právě rozpoznat skrze zákon spravedlnost. Nález Ústavného súdu ČR,

37. Rovnako sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade o možnom spôsobe užívania podielu v predmetnom dome ako to vyplýva z bodu 32 a 31 odôvodnenia rozsudku.

38. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania, preto tento rovnako odvolací súd potvrdil.

39. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

41. Nakoľko odvolanie bolo podané len žalovanými v 1. a 2. rade, títo ako neúspešní v odvolacom konaní boli zaviazaní na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná v 3. rade nepodala odvolanie, čím nespôsobila vznik odvolacích trov na strane žalobcu. Voči nej nevznikol nárok žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

42. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že v konaní vo veci samej úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. Žalovaná v 3. rade dovolanie nepodala, čím nespôsobila vznik dovolacích trov na strane žalobcu. Voči nej nevznikol nárok žalobcovi na náhradu trov dovolacieho konania. O výške priznanej náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).