Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoCsp-52-2023.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/52/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X, prechodne Domov dôchodcov E. F., F. G. XXX/XX, E., opatrovník žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, adresa A., I. XXXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Mičinský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bosákova 3982/3, IČO: 51 296 969, o zaplatenie 552,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Csp/154/2022-125 zo dňa 19.9.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal 100% náhrady trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53c, § 54 ods. 2, § 40 ods. 1, § 40 ods. 3 a § 457 OZ (zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v účinnom znení – v texte aj len OZ) a § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
3. Podľa prvoinštančného súdu z obsahu písomného vyhotovenia spornej zmluvy nepochybne vyplynulo a zároveň medzi stranami nebolo sporným, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý záväzkový právny vzťah upravuje špeciálna úprava zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, t.j. 15.11.2019. Jedným z predpokladov platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle dikcie ust. § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. v spojitosti s ust. § 40 ods. 1 OZ je obligatórna písomná forma vyhotovenia, ktorá forma je zachovaná výlučne v prípade, ak spĺňa náležitosti podľa ust. § 40 ods. 3 OZ, teda len vtedy, ak je podpísaná konajúcou osobou. Súd skonštatoval, že zmluva predložená žalobcom neobsahuje vlastnoručný podpis žalovanej (ani osoby oprávnenej konať v jej mene), čo korešponduje s tvrdením žalovanej produkovaným v rámci sporu o neuzatvorení sporného dvojstranného právneho úkonu jej osobou. Podpis žalovanej úplne absentuje rovnako na listinných dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom, ktoré majú v zmysle zmluvy tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Vzhľadom na absenciu obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ide o neplatný právny úkon podľa ust. § 40 ods. 1 OZ. V dôsledku uvedeného prvoinštančný súd procesný návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - osôb, ktoré spornú zmluvu so žalovanou konajúc v mene žalobcu mali uzatvoriť, ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.
4. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalobca by v prípade konštatovanej neplatnosti zmluvy mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ za predpokladu, že by preukázal existenciu ním v prospech žalovanej realizovaného plnenia na základe neplatnej zmluvy, a to vzhľadom na žalovanou v konaní účinne popreté tvrdenie o plnení zo zmluvy, ktoré malo spočívať v poskytnutí sumy 518 eur na účel kúpy spotrebného tovaru definovaného v čl. II. spornej zmluvy. Žalovaná účinne poprela prijatie akejkoľvek sumy od žalobcu, rovnako poprela prevzatie spotrebného tovaru podľa čl. II. zmluvy, pričom žalobca v konaní svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym spôsobom, najmä pravdivosť jeho tvrdení nevyplynula z obsahu žiadneho listinného dôkazného prostriedku. Na základe uvedeného, vzhľadom na nenaplnenie hmotnoprávneho predpokladu ust. § 457 OZ (nepreukázanie akéhokoľvek plnenia poskytnutého žalobcom v prospech žalovanej na základe neplatnej zmluvy), existencia bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu v konaní preukázaná nebola a súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania v plnej miere.
6. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie, pričom si uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.
7. Odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.11.2019 zmluvu o pôžičke vo výške 518,- eur na kúpu spotrebného tovaru. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je podpis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ bol už žalovaný evidovaný žalobcom ako klient na základe iných skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Žalovaný bol v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere oboznámený so spôsobom z uzatvorenia zmluvy a to konkrétne v čl. 11 zmluva na diaľku a v čl. 12 uzatvorenie zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov s využitím biometrického podpisu. Na daný prípad je potrebné aplikovať zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa ktorého zmluvou na diaľku sa považuje zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalobca má za to, že zmluva bola medzi stranami riadne uzatvorená a nie je možné ju považovať za absolútne neplatný právny úkon. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sži/3/2010 zo dňa 20.1.2011, podľa záverov ktorého pod pojmom elektronický podpis okrem zákonnej definície (§ 3 a § 4 zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise) je potrebné zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napríklad jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu.
8. Zároveň odvolateľ uviedol, že tvrdenie žalovaného, že mu neboli poskytnuté peňažné prostriedky na kúpu spotrebného tovaru, nie sú pravdivé, pričom poukázal dňa 19.11.2019 na účet F. D., J., sumu 1.077,- eur za kúpu spotrebného tovaru žalovaného, ktorá suma pozostáva z 518,- eur cenu predmetu kúpy z predmetnej zmluvy a zo sumy 559,- eur, čo predstavuje cenu predmetu kúpy vyplývajúcej z inej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Skutočnosť poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech žalovaného potvrdzuje výpis z bankového účtu žalobcu, ktorý priložil k odvolaniu. Odvolateľ má za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.11.2019 a zároveň je nepochybné, že poskytol žalovanému 518,- eur na kúpu v zmluve špecifikovaného spotrebného tovaru, pričom žalovaný žalobcovi tieto peňažné prostriedky nevrátil ani čiastočne.
9. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila prostredníctvom advokátskej kancelárie svojho opatrovníka písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd „zamietol odvolanie“ žalobcu a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdí a žalovanej prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Opatrovník žalovanej má za to, že žalovaná nebola a ani nie je objektívne schopná uzatvoriť akýkoľvek zmluvný vzťah, pričom žalobca nepreukázal uzatvorenie predmetnej zmluvy.
10. V prvej časti vyjadrenia sa venoval obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a preto nie je a ani pred obmedzením nebola objektívne schopná sama uzavrieť, či prekonzultovať akékoľvek zmluvy. V znaleckom posudku č. 168/2022 znalec dospel k záveru, že žalovaná vzhľadom na svoj duševný stav nie je schopná cieľavedome konať a posúdiť plné následky svojho konania v žiadne oblasti svojej existencie, je neschopná samostatnej sociálnej existencie, nesebestačnosť, nesamostatnosť, existencia len v dependencii od starostlivosti a dohľadu okolia. Podľa zdravotnej dokumentácie bola roky psychiatricky liečená pre viaceré psychiatrické diagnózy, hlavne alzheimerovu chorobu, schizoafektívnu poruchu, popôrodnú depresiu, opakovane bola hospitalizovaná v rôznych psychiatrických zariadeniach a mala mozgovú porážku. Podľa znalca nie je schopná vykonávať nasledovné právne úkony: nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v žiadnej miere, disponovať finančnou hotovosťou, bankomatovou (kreditnou) kartou, čiže v žiadnom rozsahu disponovať financiami, uzatvárať majetkové zmluvy, závety, prevody, kúpnopredajné zmluvy, úverové mandátne a iné zmluvy. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná v čase údajného uzavretia zmluvy bola spôsobilá na právne úkony sú vzhľadom na dlhodobý charakter duševnej poruchy žalovanej nevyhnutne nepravdivé a zavádzajúce. V tomto smere žalovaná odkázala na predmetný znalecký posudok a zdravotnú dokumentáciu od 14.4.2018 do 14.1.2021, nachádzajúce sa v spise. Je nesporné, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy žalovaná nebola objektívne schopná zmluvu uzavrieť aj v prípade, že by akúkoľvek zmluvu uzavrela, by ju bolo potrebné považovať za absolútne neplatnú s prihliadnutím na § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
11. V druhej časti vyjadrenia žalovaná prostredníctvom svojho zastúpenia zaujala stanovisko k tvrdeniam žalobcu o uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. Poprela tvrdenia o jej uzavretí s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom jej uzavretie. Žalobca v prípade uzatvárania zmlúv na diaľku si musel splniť informačnú povinnosť v zmysle § 4 zák. č. 266/2005 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Splnenie tejto informačnej povinnosti doteraz žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, čo tiež svedčí o pravdivosti tvrdení žalovanej, že k žiadnemu uzavretiu zmluvy nedošlo. Opatrovník žalovanej nemá zároveň žiadnu vedomosť o uzavretí akejkoľvek obdobnej zmluvy žalovanou a následnom prevzatí tovaru alebo vlastníctve tovaru, ktoré sú uvedené v zmluve. Žalovaná popiera tvrdenia žalobcu o uzatvorení predmetnej zmluvy, nakoľko podpis žalovanej sa nenachádza na zmluve, ani na iných dokumentoch spojených s jej uzatvorením. V tejto súvislosti odkázala na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého písomná forma je zachovaná vždy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Údajne uzatvorená zmluvy medzi stranami neobsahuje takýto typ elektronického podpisu. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na tzv. rámcovú zmluvu, toto jeho všeobecné tvrdenie nemá žiadne spojenie so žalovanou a ani nepreukazuje, že akákoľvek rámcová zmluva, či iný obdobný druh zmluvy so žalovanou bol uzavretý. Žalobca doposiaľ takúto rámcovú zmluvu, či inú obdobnú zmluvu v konaní ako dôkaz neuviedol. Žalovaná zároveň popiera uzavretie akejkoľvek rámcovej, či obdobnej zmluvy so žalobcom. V prípade, ak by žalobca v odvolacom konaní predložil akékoľvek tvrdenia o uzatvorení tejto rámcovej zmluvy, žiada súd, aby na to neprihliadol v zmysle § 153 CSP. Žalovaná zároveň poprela akékoľvek tvrdenia žalobcu o poskytnutí akýchkoľvek finančných prostriedkov na kúpu spotrebného tovaru, nakoľko tieto boli poslaný na bankový účet F. D., J., a nie na bankový účet žalovanej. Žalovaná dlhodobo trpí psychickými poruchami, ktoré nemajú prechodný charakter. Uzatvorenie údajnej rámcovej, či akejkoľvek inej zmluvy bolo objektívne nemožné. Žalovaná nie je a ani nebola spôsobilá vykonávať akékoľvek finančné transakcie a zároveň žalobca žiadne iné uzavretie zmlúv, či poukázanie finančných prostriedkov na bankový účet žalovanej v konaní nepreukázal. Žalovaná nebola schopná a nie je schopná obstarávať si predmety čo i len dennej potreby, z čoho nevyhnutne vyplýva, že nie je schopná obstarať si kúpu televízora a mobilného telefónu (dokonca smartfónu). Opatrovník žalovanej nemá vedomosť o takomto jej konaní napriek tomu, že žalovanú pravidelne navštevuje a má dlhodobo prehľad o jej majetkových úkonoch.
12. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
14. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie od žalovanej sumy 552,12 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke, majúcej byť uzavretej medzi stranami dňa 15.11.2019, na kúpu spotrebného tovaru (televízor a smartfón), ktorá pôžička mala byť podľa predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 14) splácaná v 20 mesačných splátkach po 30,- eur v celkovej čiastke 600,- eur. Podľa nepopretého tvrdenia žalobcu žalovaná nesplatila žiadnu splátku.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého, ako bolo uvedené vyššie, je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie z dôvodov uplatnených odvolateľom popísaných vyššie, so zameraním na posúdenie záverov súdu prvej inštancie, či bola zachovaná obligatórna písomná forma predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne, či predmetný právny úkon je podpísaný žalovanou.
16. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený stav ju nesprávne aplikoval.
17. Prvoinštančný súd správne ustálil a nebolo sporným, že predmetná zmluva o pôžičke je spotrebiteľsky právny vzťah, ktorý sa spravuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere spravujúcu sa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách.
18. Prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že v zmysle ním aplikovaných ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a nadväzne, že v zmysle § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný a zároveň podľa ods. 3 tohto ustanovenia, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
19. Prvoinštančný súd pritom ale opomenul zohľadniť, že podľa obsahu spisu predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na diaľku – elektronickými prostriedkami a preto sa na ňu vzťahujú i ustanovenia zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku... Podľa § 2 písm. a) tohto zákona zmluvou na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a sprostredkovateľom a poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom finančnou službou podľa písm. b) bod 7 tohto ustanovenia je služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Podľa písm. e) tohto ustanovenia prostriedkom diaľkovej komunikácie sa na účely tohto zákona rozumie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
20. V nadväznosti na uzavretie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy na diaľku prvoinštančný súd tiež opomenul ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
21. I keď prvoinštančný súd na vec neaplikoval vyššie citované všeobecne záväzné ustanovenia, odvolací súd je toho názoru, že postup podľa § 382 CSP (podľa ktorého ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili) v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže s poukazom na nižšie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, iba za použitia aj iných právnych noriem, takže výsledok konania je totožný s výsledkom konania pred prvoinštančným súdom a z uvedenej (ani nerozhodnej) zmeny právnej kvalifikácie, nemožno vyvodiť odňatie možnosti konať pred opravným súdom.
22. V zmysle čl. XI. bod 11.3 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 15 rub) v prípade ak bola zmluva podaná prostriedkami diaľkovej komunikácie, za podpis klienta na tejto zmluve sa považuje podpis alebo dokumentované vyjadrenie súhlasu prostredníctvom diaľkovej komunikácie v zmysle Zákona o finančných službách na diaľku. V spise pripojená zmluva je podpísaná dvomi zástupcami banky, pričom za klienta je uvedené iba meno a priezvisko žalovanej bez podpisu (č.l. 16). V danom prípade bolo nesporné, že predmetná zmluva zo strany žalovanej nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, ani elektronickou pečaťou.
23. Podľa už konštantnej súdnej praxe pod pojmom elektronický podpis je nevyhnuté okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napríklad jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu (NS SR sp. zn. 8Sži 3/2010, 4Asan 3/2016, 2Sžo 505/2009).
24. Prvoinštančný súd teda vec čiastočne nesprávne právne posúdil, ak na vec neaplikoval vyššie citované hmotnoprávne zákonné ustanovenia týkajúce sa zmluvy na diaľku a nadväzne potom nesprávne s poukazom na § 40 ods. 3 OZ uzavrel, že predmetný právny úkon je neplatný, keďže neobsahuje vlastnoručný podpis žalovanej bez toho, aby zohľadnil, že sa jednalo o zmluvu na diaľku.
25. S poukazom na vyššie uvedené závery súdnej praxe, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, vzhľadom na to, že predmetná zmluva bola uzavretá prostriedkami diaľkovej komunikácie, nemohla obsahovať vlastnoručný podpis žalovanej, neobsahovala ani zaručený elektronický podpis, avšak musela obsahovať nejakú formu elektronického podpisu aspoň v podobe uvedenia mena a priezviska žalovanej ako odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, príp. iné znaky a označenia schopné identifikovať odosielateľa. Žalovaná poprela uzavretie resp. podpis danej zmluvy (aj prevzatie tovaru) a žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno keď nepreukázal existenciu žiadnej formy podpisu žalovanej vo vzťahu k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať povinne písomnú formu (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.), ktorej podmienkou je v zmysle § 40 ods. 3 a 4 OZ podpis. Žalovaný (ani v zmysle cit. čl. XI. bod 11.3 predmetnej zmluvy) nepredložil žiaden listinný dôkaz e- mailovej komunikácie (prípadne inej na diaľku) so žalovanou. Nepreukázal ani uzavretie rámcovej, či inej zmluvy so žalovanou. Z e-mailovej adresy B. uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere (č.l. 14), v spojení s vyjadrením opatrovníka žalovanej vyplýva, že sa nejedná o e-mailovú adresu žalovanej, ale zrejme jej (druhého mladšieho) syna. V spojitosti s vyjadrením žalovanej v prepúšťacej správny z Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., oddelenia psychiatria z 5.8.2019 (č.l. 66), podľa ktorej mladší syn býval so žalovanou, mal problémy s drogami, pobral úvery a mal aj exekúcie, v dôsledku čoho mu zrušila trvalý pobyt, aj v spojení s tým, že podľa zdravotnej dokumentácie žalovanej za obdobie od 14.4.2018 (teda pred uzavretím predmetnej zmluvy obsiahnutej v spise č.l. 65 a nasl.) a najmä znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Straku č. 168/2022, na základe ktorého Okresný
súd Galanta rozsudkom č.k. 12Ps/13/2022 – 109 zo dňa 23.2.2022 (č.l. 48 a nasl.) rozhodol o rozsiahlom obmedzení spôsobilosti žalovanej na právne úkony (včítane uzatvárania akejkoľvek majetkovoprávnej zmluvy) žalovaná je dlhodobo (od svojich 24 rokov) postihnutá viacerými psychiatrickými poruchami, je možné sa domnievať, že predmetnú zmluvu fakticky uzavrel a tovar prevzal mladší syn žalovanej bez jej vedomia.
26. K odvolacej argumentácii žalobcu sa ešte žiada dodať, že pokiaľ všeobecne poukazuje na to, že samotnej zmluve predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, ktorá podľa neho naviac ani nemusí obsahovať podpis strán, žalobca ničím nepreukázal, že k uzatvoreniu takejto rámcovej zmluvy, prípadne nejakej inej obdobnej medzi zmluvnými stranami došlo. Odvolateľ sám uvádza, že elektronický podpis môže byť nahradený aj jednoduchým uvedením mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, avšak žiadnu takúto e-mailovú komunikáciu so žalovanou vo vzťahu k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nepreukázal.
27. Vyššieuvedené vedie k záveru, že predmetná zmluva o úvere v dôsledku nepreukázania resp. absencie jej podpisu žalovanou, je pre rozpor s cit. ust. § 40 ods. 3 OZ v zmysle § 40 ods. 1 OZ absolútne neplatný právny úkon, ku ktorému dospel aj prvoinštančný súd.
28. V zmysle § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
29. Podľa čl. VII. bod 7.1 a 7.2 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 14 rub) klient podpísaním zmluvy žiadal banku, aby ňou poskytnutý úver v časti kúpna cena poukázala na účet sprostredkovateľa (D., J., K. XX, A.) a zároveň sa banka zmluvou zaviazala zaplatiť za klienta kúpnu cenu tovaru tomuto sprostredkovateľovi. Predmet zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda požičaná peňažná suma nemala byť teda zaslaná na účet žalovanej. Žalovaná pritom v konaní poprela, že by jej bola z titulu predmetnej zmluvy o úvere poskytnutá finančná suma či predmetný tovar. Žalobca zároveň ničím nepreukázal, že žalovaná, prípadne ňou splnomocnený zástupca, predmetný tovar u sprostredkovateľa prevzala. V konaní teda nebolo preukázané, že to bola žalovaná, ktorá získala majetkový prospech plnením z predmetnej neplatnej zmluvy. Prvoinštančný súd potom správne uzavrel, že vzhľadom na nenaplnenie hmotnoprávneho predpokladu v zmysle § 457 OZ (nepreukázanie akéhokoľvek plnenia poskytnutého žalobcom v prospech žalovanej na základe neplatnej zmluvy) existencia bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu v konaní preukázaná nebola. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
30. Iba na okraj odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca až k odvolaniu pripojil nový dôkaz, ktorým preukazuje zaslanie spornej sumy 1.077,- eur zo svojho účtu, z titulu čerpania úveru na účet D., J., ktorý prostriedok procesného úkonu nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom netvrdí, ani nepreukazuje žiaden z taxatívne vymenovaných dôvodov § 366 CSP pre prípustnosť tejto novoty v odvolacom konaní, je nutné konštatovať, že sa jedná o neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd nemohol prihliadať. Avšak i v prípade, že by bola zohľadnená, nič by to nezmenilo na vyššie uvedených záveroch.
31. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
32. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane vzhľadom na spôsob rozhodnutia správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
33. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).