Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/41/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. K., Z., D XDG, T. Q. L. P. a T. Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Z. Q. Y., L. X, XXX XX Y., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AKMG s.r.o., advokátska kancelária, Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -98 zo dňa 12.06.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o ochranu osobnosti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému odstránenia časti článku s nádpisom „Kto brzdí popradský futbal“, ktorý bol zverejnený na webovej stránke žalovaného dňa 17.02.2017 s textom „V auguste I. B. kúpilo pozemky pod ihriskom. V októbri má pán B. oslovil, aby si FK Y. kúpil pozemky pod ihriskom.“

2. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tak, že nedošlo k zásahu do chránených osobnostných práv, nakoľko ich nositeľom môže byť len fyzická osoba, pričom súd dospel k záveru, že text, ktorý bol uverejnený sa netýka žalobcu ako fyzickej osoby, ale osoby právnickej, a to spoločnosti I. B. S. s.r.o., prostredníctvom ktorej koná ako konateľ žalobca a z toho dôvodu mu nemožno priznať ochranu jeho osobnostných práv. Žalobca, teda podľa názoru súdu prvej inštancie, nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby a v prípade, že by aj ním bol, týmto textom nemohlo dôjsť k ujme na jeho chránených osobnostných právach. Takýmto vyhlásením žalovaného nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu, ani k zásahu do osobnosti človeka v zmysle ustanovení .

3. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle ustanovenia a , pričom poukázal na to, že článok ako celok predstavuje hodnotiaci úsudok autora, do ktorého nemožno zasiahnuť, čo by bolo v rozpore s právom na slobodu prejavu, ktorý je garantovaný ako aj medzinárodnými dokumentami.

4. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd zamietol návrh na vypočutie svedka, a to predsedu futbalového zväzu z dôvodu, že výsluch svedka by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko tento sa mal vyjadrovať ku skutočnostiam týkajúcich sa futbalového zväzu a D. Y..

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením .

6. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol za účelom preukázania skutkového stavu výsluch svedka Q. ako prezidenta T. Z., pričom výsluch tohto svedka bol dôležitý z hľadiska preukázania skutkového stavu, pokiaľ ide o okolnosti odkúpenia pozemku pod futbalovým ihriskom spoločnosťou I. B. a k okolnostiam stretnutia žalobcu a prezidenta žalovaného. Rovnako týmto výsluchom svedka malo dôjsť k preukázaniu zásahov do dobrého mena a osobnej cti žalobcu. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, pričom nevykonaním tohto výsluchu, nebolo žalobcovi umožnené preukázať zásah do jeho osobnostných práv. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav, keď vychádzal len z výpovede štatutárneho orgánu žalovaného, pričom pokiaľ žalobca tvrdil určitú skutočnosť, o ktorej uvádza, že sa nestala, tak v takomto prípade treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, a to pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje, pričom v sporoch o ochranu osobnosti dôkazné bremeno preukázania pravdivosti sporných skutkových tvrdení zaťažuje ich pôvodcu, teda žalovaného. Žalobca počas celého konania tvrdí, že informácia, ktorú zverejnil žalovaný, nie je pravdivá, že sa nerozprával s ním o kúpe pozemkov pod ihriskom, pričom toto vyjadrenie nie je možné vytrhnúť z kontextu celého článku, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Od žalobcu nie je možné vyžadovať, aby preukázal, že k ponuke popísanej v článku nedošlo, nakoľko je to v rozpore s vyššie uvedenou teóriou. Naopak, žalovaný svoje dôkazné bremeno preukázania pravdivosti ním uvádzaného skutkového tvrdenia neuniesol. Preto sú závery súdu prvej inštancie nesprávne. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko sa jedná o stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom z kontextu celého článku je zrejmé, že jeho účelom bolo poukázať na osoby, ktoré podľa názoru žalovaného „brzdia popradský futbal a stavajú mu prekážky.“ Pokiaľ žalovaný výslovne menoval žalobcu ako osobu, a nie ako konateľa spoločnosti, ktorý ho oslovil v súvislosti s kúpou pozemku, článok sa dotýka osobnej cti fyzickej osoby, a preto je žalobca aktívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov na ochranu osobnosti. V danej veci nie je rozhodujúce, či žalovaný chcel povedať to, že ho žalobca oslovil ako konateľ spoločnosti alebo ako fyzická osoba. V dôsledku tohto článku bežný čitateľ spája negatívne konanie s osobou žalobcu, pričom takto ho bude vnímať aj v ďalších jeho aktivitách. Toto konanie žalovaného je zamerané na poukázanie na osoby, ktoré podľa jeho názoru škodia popradskému futbalu, pričom medzi takéto osoby bol zaradený aj žalobca, čo má jednoznačne difamujúci charakter. Samotný žalobca je osoba, ktorá citlivo vníma informácie týkajúce sa futbalu a pokiaľ žalobca tento pozemok žalovanému neponúkal, pretože nebol jeho úmysel, s ktorým odkupoval tento pozemok ho následne za účelom zisku odpredať, tak týmto vyhlásením bolo ohrozené jeho dobré meno, ktoré má v meste Y. a kde okrem obchodných aktivít podporuje aj šport, školstvo a kultúru. Preto je takéto vyhlásenie objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho občianskej cti. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd vyhovel žalobe.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, nakoľko text, ktorý sa v konaní napáda sa týka právnickej osoby a nie žalobcu ako osoby fyzickej. Žiadna z týchto informácií sa netýka súkromia žalobcu, a preto nemohlo dôjsť ani k zásahu do jeho osobnostných práv. Je nutné rozlišovať, či sa informácia týka fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, za ktorú koná fyzická osoba, pričom v takomto prípade koná fyzická osoba v mene právnickej osoby, a teda nekoná vo svojom mene a pokiaľ žalobca nedával ponuku ako fyzická osoba, nemôže byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Z textu tohto rozhovoru vyplýva, že pán B. ako žalobca a fyzická osoba nemal ani oprávnenie disponovať týmito pozemkami. Je teda zrejmé, že článok sa netýka žalobcu ako fyzickej osoby, ale právnickej osoby spoločnosti I. B. S. v ktorej je on štatutárnym zástupcom. Zároveň, bez ohľadu na pravdivosť alebo nepravdivosť vyhlásenia v uvedenom článku, tento text je skutkovým tvrdením a nemôže pôsobiť difamačne ani hanlivo. Porušenie osobnostných práv môže byť spôsobené len takými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu, čo v danom prípade nemohlo byť takto posúdené. V tomto prípade nejde ani o menej závažnú urážku žalobcu a znenie textu nenapĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv, preto neexistuje právny základ pre vyhovenie tejto žalobe. Zároveň súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj dôvodnosť výsluchu svedka, ktorý by sa nevedel vyjadriť ku tomu, či uvedený text je pravdivý alebo nie. Pokiaľ samotný text nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv, nie je možné ani skúmať, či tento bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených právach, nakoľko to absentuje zásah zo strany tohto textu. Tento text nepôsobí hanlivo, ide o vecnú citáciu tvrdenia štatutárneho zástupcu klubu a žiadnym spôsobom neohrozuje a neznižuje postavenie žalobcu v spoločnosti. Zároveň žalobca je relatívnou osobou verejného záujmu a u týchto osôb sa predpokladá konkludentný súhlas so zverejňovaním informácií o ich osobe. Rovnaký záver vyplýva aj z výsluchu

svedka Y.. Je nutné zvýrazniť význam slobody prejavu, ktorého súčasťou je aj kritika skutkov či názorov iných osôb. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca následne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní sa súd prvej inštancie nesprávne posúdil návrh žalobcu, ktorým sa domáhal výsluchu svedka. Tento dôkaz, ktorý môže objasniť skutkový stav, nebol vykonaný čím zo strany súdu prvej inštancie došlo k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie.

11. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), nie účastníkov konania. Ak však súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, uvedeným v rozsudku v bode 5 nekonal tak v súlade s princípmi práva na spravodlivý proces, nakoľko závery výsluchu svedka mohli upraviť skutkový stav, ktorý takto nebol bezpečne ustálený.

12. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle . Nakoľko skutkový stav nebol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodnú je zhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu. Postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonania dôkazu bol nesprávny.

13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd zároveň uvádza, že je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Zo samotného znenia textu uverejneného na stránke žalovaného je nepochybné, že v texte je uvedené priezvisko žalobcu ... v októbri ma pán B. oslovil, aby ... Je pravdou, že v prvej vete, ktorá sa vzťahuje k zverejnenému textu sa hovorí o obchodnej aktivite spoločnosti I. B., no následne v ďalšej vete je uvedený plným priezviskom žalobca, pričom v danom prípade je nepochybné, že bežný čitateľ, respektíve široká čitateľská obec, ktorej je článok určený, nerozlišuje pri posúdení obsahu článku to, či žalobca konal ako fyzická osoba, alebo ako štatutárny zástupca právnickej osoby. Pokiaľ sa jedná o článok určený nie právnickej obci, je nutné vychádzať z toho, že bežný čitateľ má podanú informáciu, podľa ktorej takúto ponuku urobil žalobca ako fyzická osoba, a preto nemožno na tomto základe dospieť k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd teda uvádza, že žalobca nepochybne je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby a následne po vykonaní dôkazov, ktoré navrhol, je súd prvej inštancie povinný sa zaoberať už otázkou toho, či sa jedná o neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti. Je pravdou, že aj v konaní o ochranu osobnosti, znáša dôkazné bremeno predovšetkým žalobca, v danom prípade však vzhľadom na to, že žalobca namieta pravdivosť týchto difamujúcich skutkových tvrdení, je presunuté dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý musí ich pravdivosť preukázať, nakoľko z jeho strany malo dôjsť k difamujúcim tvrdeniam zasahujúcim do práv žalobcu. Nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať, aby preukazoval negatívne skutočnosti, teda, že niečo sa nestalo, naopak, ten, kto tvrdí tieto skutočnosti, ktoré sú následne predmetom konania o ochranu osobnosti, je povinný pravdivosť takýchto tvrdení dokázať, nakoľko na neho sa presúva dôkazné bremeno pod hrozbou neúspechu v konaní.

15. V danom prípade je nutné, aby súd prvej inštancie bral do úvahy celkový charakter článku, teda vychádzajúc z jeho názvu, kedy z kontextu celkového článku nepochybne je zrejmé, že sú tam publikované informácie o osobách, ktoré vo vzťahu k futbalu v Y. pôsobia negatívne. Ak nebude preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného v článku jednoznačným spôsobom, potom vzhľadom na kontext celého článku je nepochybné, že týmto vyjadrením mohlo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobcu vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise, podľa ktorých žalobca podporuje šport v meste Y., aj z výsluchu svedka Y. vyplýva, že už samotné spájanie osoby žalobcu s tvrdením, že predajom týchto pozemkov chcel zarobiť zrejme na úkor futbalového klubu v Y., môže naštrbiť dobrú povesť žalobcu. To, že navrhovaný svedok Q. sa zúčastnil v spoločnosti sporových strán na otváraní športového areálu v Y., čím je zrejmé aj z č.l. XX spisu, z čoho je možné predpokladať, že výsluch tohto svedka je dôvodné v konaní vykonať.

16. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania ( ).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).