Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubányho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX, o zaplatenie 1.828,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -42 zo dňa 13.11.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1336,02 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2015 do zaplatenia. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť priznanú istinu, príslušenstvo a náhradu trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 86 Eur, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to až do úplného zaplatenia priznanej istiny, príslušenstva a trov konania. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť istiny, príslušenstva a trov konania. Vo výroku III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vo výroku IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 46,16 % a vo výroku V. uviedol, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , a . Vecne argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných čo vyplýva zo samotného znenia zmluvy. V rámci prieskumnej činnosti súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle , t.j. termíny splátok istiny, úrokov. Tieto skutočnosti vyplývajú až z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré žalobca vydal až 29.1.2015, teda tri dni potom ako žalovaná návrh/zmluvu podpísala. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver neobsahuje všetky náležitosti podľa úver sa považuje za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov (). Napriek skutočnosti, že v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalovaná podpísala sa v článku 8. bod 14. uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné

dojednania, ktoré v článku 7. bod 7.1 písm. g) uvádzajú, že ich prílohou je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, súd má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanej pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru odovzdané. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je datované až 29.1.2015, teda potom ako žalovaná žiadosť o poskytnutie úveru podpísala. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť oznámenie žalovanej odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru, zmluva teda neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu, ktoré žalovaná nerozporovala mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k splateniu poskytnutého úveru len vo výške 163,98 Eur. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a žalovanou uhradenými splátkami, t.j. vo výške 1.336,02 Eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny súd žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie, ako nedôvodnú, zamietol. Súd zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.336,02 Eur v zákonnej výške 5,05 % ročne od 5.8.2015, t.j. od prvého dňa omeškania, do ktorého sa žalovaná dostala potom, ako v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia právneho predchodcu žalobcu (list zo dňa 15.7.2015) neuhradila jej záväzky voči nemu. Oznámenie žalovaná prevzala dňa 20.7.2015. Aktuálne majetkové a osobné pomery žalovanej odôvodňujú povolenie splátok priznaného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že jediným príjmom žalovanej sú len dávky za opateru ťažko chorej sestry vo výške 369,36 Eur a prejavenú vôľu žalovanej splatiť dlh v splátkach, súd vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej splácať dlh v mesačných splátkach po 86 Eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spoj. s , t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.828,08 Eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.336,02 Eur s prísl., vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 73,08% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 26,92% (73,08%

- 26,92%), čistý úspech žalobcu tak predstavuje 46,16%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

3. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, uplatniac si náhradu trov konania, v zmysle odvolacích dôvodov podľa , . Súd pri rozhodovaní podľa napádaného rozsudku vychádzal zo záveru, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101053 neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a o splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca napáda tento záver, pretože je založený na nesprávnych skutkových zisteniach a aj na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. konštatoval (bod 24 odôvodnenia) Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym

skutkovým a právnym záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Žalovaný namieta záver súdu o neuvedení termínu splatnosti splátok, kedy podľa záverovej súdu prvej inštancie nepostačuje uvedenie v oznámení veriteľa o schválení úveru, poukazujúc na čl. 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť a obsah zmluvy o úvere.

4. K výzve odvolacieho súdu v otázke možného použitia na vec súdom prvej inštancie neaplikovaného ust. , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 29.01.2015, žalobca uviedol, že s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy záujemca o úver podáva návrh na uzavretie zmluvy a predkladá ho veriteľovi a ten rozhoduje o jeho schválení/neschválení) je potrebné konštatovať, že schválenie úveru s inými parametrami, ako je uvedené v bode 5, nie je takou zmenou, výhradou či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust. , na ktoré sa žalobca odvoláva. Podľa uvedeného ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Zmyslom uvedeného ustanovenia je, aby sa zabránilo vzniku zmluvy inak ako na základe konsenzu. Z tohto pohľadu teda každá „výhrada, obmedzenie, dodatok či iná zmena“ musia byť takými, že menia predložený návrh do podoby, kedy nezodpovedá vôli oferenta. To ale v tomto prípade nenastalo. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Poukazuje na bod 2 zmluvných dojednaní čl. 2.1, podľa ktorého Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal resp. v nižšej. Ustanovenia o uzatváraní zmlúv pritom nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy.

5. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa žalobca mylne domnieval ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). Podľa písm. 2 písm. j) o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzavretia zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa prílohy č. 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch platí pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov: Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Ani , ani iný právny predpis neurčujú,

že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani ust. . Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy má byť určený, je formulovaná v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.05. 2008) nasledovne (článok 10, odstavec 2 písmeno g), podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase uzavretia zmluvy (teda nie že tento údaj bude dohadovaný stranami).

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

10. Výrokmi I. a II. preskúmavaného rozsudku právoplatnou časťou ( ) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1336,02 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2015 do zaplatenia. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť priznanú istinu, príslušenstvo a náhradu trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 86 Eur, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to až do úplného zaplatenia priznanej istiny, príslušenstva a trov konania. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť istiny, príslušenstva a trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaná (a ani žalobca v časti povolenia splátok) proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodala, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok III. a závislý výrok IV. o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku právne správne posúdil jeho nárok.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101053, ktorú žalovaná podpísala dňa 26.1.2015 a žalobca dňa 29.1.2015. Žalobca sa v časti 6. „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ zaviazal poskytnúť žalovanej úver (úverový limit) vo výške 1.500 Eur. Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) je 81,99 Eur, úver bol splatný v 42 mesačných splátkach po 47,43 Eur vrátane úrokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.142,06 Eur, RPMN za úver 26,01%, ročná úroková sadzba úveru 18,08%, priemerná RPMN za úver 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN po

poskytnutí revolvingu 26,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur. V „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500101053 zo dňa 29.1.2015 sa uvádza nad rámec údajov obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere nasledovné: rozčlenenie výšky mesačnej splátky úveru 47,43 Eur na splátku istiny 35,71 Eur a na úroky 11,72 Eur, dátum splatnosti prvej splátky 2.3.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 2.8.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 2 a odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytnutí služieb 1.451,52 Eur. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručované dňa 20.7.2015.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

14. Vzhľadom na to, že súd je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a bez ohľadu na aktivitu spotrebiteľa, podrobiť zmluvu kontrole z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, bolo potrebné, aby takúto kontrolu vykonal aj odvolací súd. Odvolací súd prieskumom predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU účinného ku dňu 29.01.2015.

15. Odvolací súd tento prieskum realizoval po tom, ako akceptoval námietku odvolateľa, že poskytnutý úver nemožno považovať ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU na základe absencie rozčlenenia splátok, poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.02.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR čk. -201 z 23.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu z 17.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu z 26.9.2018).

16. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, je rozhodujúcim opierajúc sa o ust. , že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu ( o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv). V danom prípade bolo pritom preukázaným a nesporným, že žalovaný na tlačive žalobcu predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 26.01.2015 v časti 5, ktorá obsahovala RPMN rozdielnu od schváleného úveru. Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti

- zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“. Keďže údaje o schválenom revolvingovom úvere, obsahujú rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v časti výšky RPMN za úver (v žiadosti 26,17% a v schválení 26,01%), nebolo možné toto prijatie návrhu zo strany žalovaného obsahujúce zmeny, považovať za účinné a konečné, ale v zmysle citovaného ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu v dotknutej časti a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobcovi. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobca tento nový návrh účinne v písomnej forme prijal, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samé o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu. Zmluva je totiž viacstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom ako úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu. Text úverovej zmluvy tak fakticky obsahuje 2 rozdielne údaje o RPMN, pričom ani jeden sa účinne nestal súčasťou zmluvy, z čoho treba vyvodiť, že zmluva o úvere riadne uvedenie RPMN neobsahuje.

17. Na uvedenom závere pritom nič nemení obsah bodu 13. danej zmluvy, podľa ktorého riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami bola uzatvorená zmluva..., ktorý nerieši prijatie návrhu so zmenami. Vyššie popísaný postup uzatvárania a podpisovania zmluvy, pre rozpor so zákonom nemožno ani považovať za riadny. Ani skutočnosť, že podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní dlžník mal súhlasiť s tým, aby veriteľ schválil iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v žiadosti, nemení nič na uvedenom závere, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý vyžaduje akceptáciu zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa, k čomu v danom prípade nedošlo. V danej veci

pritom nie je rozhodujúce, či údaj o RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere je alebo nie je predmetom dohody zmluvných strán ako argumentuje odvolateľ, ale že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalobca nesporne a preukázateľne podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 26.01.2015, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere žalovaným dňa 29.01.2015 a žalobca tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere nepodpísal, predmetná zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené ( Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s ust. ).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola účinne obsiahnutá náležitosť a to RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ), v zmysle súdom prvej inštancie, aplikovaného § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, je v dôsledku toho potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Už samotná absencia tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a preto už bolo nadbytočným a nehospodárnym ( Základných princípov ) zaoberať sa absenciou prípadných ďalších náležitostí zmluvy vedúcich k tomu istému následku.

20. Z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k splateniu poskytnutého úveru len vo výške 163,98 Eur. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a žalovanou uhradenými splátkami, t.j. vo výške 1.336,02 Eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny súd prvej inštancie žalobu vecne správne ako nedôvodnú zamietol. 21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku III., vrátane závislého výroku IV. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.

23. Žalovaný má voči žalobcovi podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá , odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na .

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).