Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/93/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: Naše Farmy, a. s., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 787 302, právne zastúpeného: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100192174/2022, č. 100192422/2022, č. 100193372/2022, č. 100193447/2022 a č. 100193539/2022, všetky zo dňa 28. januára 2022, takto

rozhodol:

Žaloby zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu (v čase výkonu daňovej kontroly a do 7.10.2020 obchodné meno ESIN group a.s.) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018 až december 2018. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.03.2020 daňová kontrola začala dňa 07.04.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.101541590/2020 zo dňa 07.10.2020 (ďalej len v „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.10.2020, čím bola daňová kontrola v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril písomne podaním zo dňa 20.11.2020. Pripomienky žalobcu boli prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 07.06.2021.

Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutia nasledovne: Správca dane rozhodnutím č. 101284692/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 27.08.2018 32 733,92 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 34 793,92 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane júl 2018“). Správca dane rozhodnutím č. 101284737/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.09.2018 21 401,59 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom

konaní 23 461,59 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane august 2018“). Správca dane rozhodnutím č. 101284912/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 300,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.10.2018 28 047,49 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 28 347,49 eur, rozdiel dane v sume 300,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane september 2018“). Správca dane rozhodnutím č. 101285007/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 300,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 21.12.2018 26 959,33 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 27 259,33 eur, rozdiel dane v sume 300,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane november 2018 “). Správca dane rozhodnutím č. 101285123/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 300,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.01.2019 45 217,46 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 45 517,46 eur, rozdiel dane v sume 300,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane december 2018“).

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august, september, november a december 2018 (ďalej aj „kontrolované zdaňovacie obdobia“) poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2018 vykonanej u žalobcu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 07.10.2020. V odôvodnení rozhodnutí správca dane zhodne uviedol, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl a august 2018 si daňový subjekt (žalobca) uplatnil odpočítanie dane v rozpore s a o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej aj „“ alebo „Zákon o DPH“) z prijatých faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., Vlčia Dolina 958, 049 25 Dobšiná, IČO: 45 900 078 (ďalej len „ASTOM-4PS s.r.o.“ alebo „ASTOM-4PS“) a v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl, august, september, november a december 2018 od dodávateľa DOUVE s.r.o., Vlčia dolina 958, 049 25 Dobšiná, IČO: 44 843 364 (po zmene obchodného mena DOUVE-AGRO s.r.o., ďalej len „DOUVE-AGRO s.r.o.“ alebo „DOUVE-AGRO“).

4. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 1“) správca dane v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období júl 2018 a august 2018 uviedol, že predmetom fakturácie v jednotlivých mesiacoch r. 2018 bolo dodanie služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb (za jednotlivé mesiace júl a august r. 2018) nasledovne:

- faktúra č. 180100244 zo dňa 31.07.2018, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 8 800,- eur, DPH 1 760,- eur, cena spolu 10 560,- eur, (júl 2018);

- faktúra č. 180100295 zo dňa 03.09.2018, dátum dodania 31.08.2018, základ dane 8 800,- eur, DPH 1 760,- eur, cena spolu 10 560,- eur, (august 2018).

5. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.04.2017 (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní služieb“) uzatvorenej medzi subjektami ASTOM - 4 PS s.r.o. (poskytovateľ) a ESIN group a.s. (objednávateľ) predmetom zmluvy v zmysle Článku I.1. je poskytovanie nasledovných činností zo strany poskytovateľa objednávateľovi: a) výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BPS, b) odpočty elektromerov, c) prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, d) sprostredkovanie činností v energetike a poľnohospodárstve, e) služby spojené s prípravou podkladov k fakturácii, f) služby spojené s doplňovaním údajov pre OKTE, a.s., g) služby spojené s ostatnou vlastnou spotrebou, h) vedenie evidencie a meraní, i) odporúčania s cieľom zefektívniť procesy, j) monitoring príslušných legislatívnych zmien v oblasti energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony, k) sledovanie zmien na trhu energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony,

l) služby spojené s povinnosťami voči colnému úradu, m) služby spojené s podnikaním v tepelnej energetike,. n) ďalšie služby podľa pokynov objednávateľa (ďalej len „služby“). Podľa Článku II.1. poskytovateľ sa zaväzuje k výkonu služieb počas doby trvania Zmluvy na miestach určených objednávateľom v rámci Slovenskej republiky. Podľa Článku II.2. poskytovateľ sa zaväzuje vykonať služby v čase a termínoch podľa pokynov objednávateľa. Podľa Článku III.1. zmluvné strany sa dohodli na odmene za poskytované služby, ktorá predstavuje paušálnu sumu vo výške 8 800,- eur/1 mesiac, bez DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že prijal zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS tak, ako je vyšpecifikované v predmete vyššie uvedenej Zmluvy o poskytovaní služieb. Ten istý predmet plnenia bol objednaný žalobcom od spoločnosti ASTOM-4PS a aj na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a DOUVE-AGRO a neodôvodnil duplicitný nákup služieb. Správca dane tiež žalobcovi vytýkal, že nepreukázal, že deklarované služby využil pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Žalobca nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, ktoré sú špecifikované v predmete Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej so spoločnosťou ASTOM-4PS. Žalobca tvrdil, že obstarané služby od dodávateľa ASTOM-4PS tvoria jednu zo súčastí komplexnej služby poskytovanej žalobcom pre dcérske spoločnosti a v Zmluvách o poskytnutí odborných služieb pre dcérske spoločnosti sú tieto premietnuté a subsumované v komplexnom popise služieb uvedených v čl. I. bod 1 predmetu zmluvy. Žalobca mal uzatvorené Zmluvy o poskytnutí odborných služieb so svojimi dcérskymi spoločnosťami nasledovne: BCQ Systém a.s. Bratislava, Zmluva zo dňa 05.04.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, FOTOVOLTAIKA Starňa a.s. Bratislava, Zmluva zo dňa 21.03.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, FOTOSOLARR Tornaľa a.s. Trnava, Zmluva zo dňa 21.03.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, Solar In a.s. Košice, Zmluva zo dňa 05.08.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, SOLGY a.s. Košice, Zmluva zo dňa 05.08.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, SUPERFICIES a.s. Košice, Zmluva zo dňa 05.08.2012, vrátane Dodatku č.1 zo dňa 06.11.2012 od a Dodatku č.2 zo dňa 01.01.2014, ASTOM s.r.o. Považská Bystrica, Zmluva zo dňa 02.01.2017. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období júl 2018 a august 2018 konštatoval, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú ním deklarované skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa ASTOM - 4PS. K Zápisom z koordinačných porád, ktoré žalobca predložil ako dôkaz dodania služieb od spoločnosti ASTOM-4PS správca dane uviedol, že tieto sú formulované všeobecne, nekonkrétne a neurčito. Rovnako predložené vypracované hlásenia, vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“), pre OKTE a.s. a pre distribučné spoločnosti preukazujú skutočnosť, že jednotlivé dcérske spoločnosti vykonávali dodávky energií do distribučných sietí, o ktorých správca dane nemal pochybnosti. Protokoly o pravidelných prehliadkach na fotovoltaických elektrárňach od spoločnosti SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o., Protokoly o preventívnej údržbe fotovoltaických elektrární od spoločnosti OSMONT elektromontáže s.r.o. a faktúry od spoločnosti HELIOSYS s.r.o. preukazujú, že tieto služby boli poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam v rámci Servisných zmlúv, ktoré mali dcérske spoločnosti uzatvorené so spoločnosťou ASTOM-4PS. Podľa správcu dane fakturované služby od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS neboli žalobcovi vôbec poskytnuté tak, ako sú deklarované zmluvami a faktúrami. Činnosti v zmysle predmetu zmlúv boli podľa správcu dane poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam. Spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. vykonávala servisné, údržbárske a poľnohospodárske služby priamo pre dcérske spoločnosti, a preto nebolo vôbec potrebné, aby žalobca vstúpil do obchodného vzťahu medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami. Dcérske spoločnosti ako samostatné právne subjekty uzatvárali obchodné vzťahy priamo s odberateľmi a dodávateľmi a nebola potrebná požiadavka na materskú spoločnosť (žalobca) o zabezpečenie týchto služieb. Dcérske spoločnosti si vedeli zabezpečiť tieto služby priamo vzhľadom na to, že mali dlhodobú spoluprácu so spoločnosťou ASTOM-4PS a to na základe Servisných zmlúv. Komunikácia medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami prebiehala priamo bez účasti žalobcu, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia medzi A. B. C., (ktorý bol osobou oprávnenou konať za dcérske spoločnosti a zároveň aj za deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS) a A. D. E., (ktorý bol osobou oprávnenou konať za deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS) v súvislosti so zaslaním údajov o vyrobenej elektrickej energii do jednotlivých distribučných spoločností. Všetky práce a činnosti

súvisiace s prevádzkou a riadnym fungovaním fotovoltaických elektrární zabezpečovala spoločnosť ASTOM-4PS priamo pre dcérske spoločnosti a disponovala dostatočným personálnym zabezpečením s odbornými znalosťami v oblasti energo sektoru. Gro činností potrebných na prevádzku fotovoltaických elektrární si zabezpečovali dcérske spoločnosti samé, tieto mali uzatvorené Servisné zmluvy priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS. Predmet Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a žalobcom podľa správcu dane nebol teda naplnený a nevznikla opodstatnenosť fakturácie medzi týmito spoločnosťami. Žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb. Výpovede svedkov potvrdili, že zamestnanci spoločnosti ASTOM-4PS zabezpečovali bezproblémový chod činnosti fotovoltaických elektrární, zabezpečovali servis, údržbu a ďalšie odborné činnosti vyplývajúce energetickým spoločnostiam vyrábajúcim elektrickú energiu z činnosti solárnych zariadení. Pokiaľ žalobca vymenoval činnosti, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť ASTOM-4PS, správca dane uviedol, že vykonanými dôkazmi zistil, že tieto činnosti boli poskytnuté spoločnosťou ASTOM-4PS priamo pre dcérske spoločnosti v rámci uzatvorených zmlúv, t. j. fakturácia medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a žalobcom nemá ekonomické opodstatnenie a logické zdôvodnenie. Podľa správcu dane fakturácia prebehla len formálne bez materiálneho plnenia, žalobca nevedel preukázať, že reálne došlo k dodaniu deklarovaných služieb. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH

6. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi DOUVE-AGRO s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 2“) správca dane v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí uviedol, že predmetom fakturácie v jednotlivých mesiacoch r. 2018 bolo dodanie služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb (za jednotlivé mesiace júl, august, september, november a december r. 2018) nasledovne:

- faktúra č. 180100013 zo dňa 31.07.2018, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 1500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur, (júl 2018);

- faktúra č. 180100015 zo dňa 31.08.2018, dátum dodania 31.08.2018, základ dane 1 500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur, (august 2018);

- faktúra č. 180100017 zo dňa 30.09.2018, dátum dodania 30.09.2018, základ dane 1 500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur, (september 2018) ;

- faktúra č. 180100021 zo dňa 30.11.2018, dátum dodania 30.11.2018, základ dane 1 500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur, (november 2018);

- faktúra č. 180100023 zo dňa 31.12.2018, dátum dodania 31.12.2018, základ dane 1 500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur, (december 2018).

7. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.10.2017 (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní služieb“) uzatvorenej medzi subjektami DOUVE s.r.o. (dodávateľ) a ESIN group a.s. (objednávateľ) predmetom zmluvy v zmysle Článku I.1. je poskytovanie nasledovných činností zo strany dodávateľa objednávateľovi: a. Výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BPS, b. Odpočty elektromerov, c. Prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, d. Sprostredkovanie rôznych činností v energetike a poľnohospodárstve, e. Služby spojené s prípravou podkladov k fakturácii, f. Služby spojené s doplňovať ním údajov pre OKTE, a.s., g. Služby spojené s ostatnou vlastnou spotrebou, h. Vedenie evidencie a meraní, i. Odporúčania s cieľom zefektívniť procesy, j. Monitoring príslušných legislatívnych zmien v oblasti energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony, k. Sledovanie zmien na trhu v energetike a poľnohospodárstve a v prípade vzniku potreby vykonať nevyhnutný úkon, l. Služby spojené s povinnosťami voči colnému úradu, m. Služby spojené s podnikaním v tepelnej energetike, n. Ďalšie služby podľa pokynov objednávateľa (ďalej len „služby“). Podľa Článku III.2. najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka dodávateľ oznámi objednávateľovi predpokladaný rozsah služieb na nasledujúci kalendárny rok.

Podľa Článku III.5. po výkone služieb podľa tohto článku je dodávateľ povinný poskytnúť objednávateľovi výkaz činností, kde bude uvedený skutočný rozsah služieb podľa jednotlivých sadzieb uvedených v Článku IV. bod 1 (ďalej len „Výkaz“). Podľa Článku IV.1. Zmluvné strany si dohodli paušálnu cenu za poskytnuté služby vo výške 1 500,- eur bez DPH mesačne. Podľa Článku IV.2. k paušálnej cene za služby v zmysle bodu 1 tohto článku bude pripočítaná DPH v zmysle platných právnych predpisov. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že prijal zdaniteľné plnenia od spoločnosti DOUVE-AGRO tak, ako je vyšpecifikované v predmete vyššie uvedenej Zmluvy o poskytovaní služieb. Ten istý predmet plnenia bol objednaný žalobcom od spoločnosti ASTOM-4PS a aj na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a DOUVE-AGRO, pričom žalobca neodôvodnil, aký bol účel objednania rovnakých/duplicitných plnení od dvoch spoločností. Žalobca tvrdil, že obstarané služby od dodávateľa DOUVE-AGRO tvoria jednu zo súčastí komplexnej služby, ktorú v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2018 žalobca ako poskytovateľ poskytoval pre dcérske spoločnosti podnikajúce v agro sektore (objednávatelia): AGRO–VALALIKY GROUP s.r.o., AGRO- VALALIKY a.s., Farma Oborín s.r.o., Biofarma Oborín s.r.o., MOLD-TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie a.s., Agročat a.s., ASTOM BPS s.r.o., ASTOM ND s.r.o. a ASTOM V s.r.o. na základe Zmlúv o spolupráci zo dňa 31.12.2017, predmetom ktorých je poskytovanie poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa spôsobom osobnej konzultácie zamestnancov poskytovateľa so štatutárnym orgánom objednávateľa a jeho personálnym aparátom ako i s odbornými poradcami objednávateľa, ktorí zabezpečujú vedenie jeho účtovnej evidencie a poskytovanie prípadných personálnych a právnych služieb, v prípade i písomnými výstupmi, ktoré si vyžiada ku konkrétnym otázkam objednávateľa. Žalobca tvrdil, že deklarovaný dodávateľ DOUVE-AGRO mu na základe Zmluvy o poskytovaní odborných služieb mal dodávať služby poradenstva pri zostavovaní osevného plánu a výberu osív, poradenstvo pri zostavovaní harmonogramu pri predaji komodít, poradenstvo v oblasti finančného plánovania za hospodársky rok pre oblasť poľnohospodárstvo, poradenstvo v oblasti nákupu ornej pôdy, monitoring legislatívnych zmien a podpora pri príprave žiadostí o priamu podporu PPA. Služby mali byť poskytované formou osobných konzultácií s členmi manažmentu a zamestnancami žalobcu, osobnou účasťou na stretnutiach manažmentu žalobcu. Výstupmi bola osobná, e-mailová a telefonická komunikácia s manažmentom a zamestnancami žalobcu. Dodávateľ DOUVE-AGRO mal žalobcovi služby poskytovať prostredníctvom A. C.. Správca dane konštatoval, že preverovaním zistil, že dcérske agro spoločnosti žalobcu mali uzatvorené Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb so spoločnosťou ASTOM-4PS a žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených faktúr, z ktorých nie je možné určiť, čo konkrétne, v akej kvalite a kvantite a za akú cenu bolo dodávateľom 2 poskytnuté žalobcovi a prijaté žalobcom ako odberateľom. Správca dane tiež žalobcovi vytýkal, že nepreukázal, že deklarované služby využil pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Žalobca nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, ktoré sú špecifikované v predmete Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou DOUVE-AGRO. Správca dane následne uviedol skutkové zistenia, hodnotenie dôkazov i dôvody nepriznania odpočtu DPH zhodne ako v prípade deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS a ako je špecifikované v bode 5 tohto rozsudku. Podľa správcu dane fakturované služby od deklarovaného dodávateľa DOUVE-AGRO neboli žalobcovi vôbec poskytnuté tak, ako sú deklarované zmluvami a faktúrami, činnosti v zmysle predmetu zmluvy boli podľa správcu dane poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam. Predmet Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DOUVE-AGRO nebol teda naplnený a nevznikla opodstatnenosť fakturácie medzi týmito spoločnosťami. Žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služieb. Fakturácia prebehla len formálne bez materiálneho plnenia, žalobca nevedel preukázať, že reálne došlo k dodaniu deklarovaných služieb. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov správcu dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

8. O odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný žalobou napadnutými rozhodnutiami č. 100192174/2022 to dňa 28. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného júl 2018“), č. 100192422/2022 zo dňa 28. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného august 2018“), č.

100193372/2022 zo dňa 28. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného september 2018“), č. 100193447/2022 zo dňa 28. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného november 2018“) a č. 100193539/2022 zo dňa 28. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného december 2018“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný uviedol obsah odvolaní žalobcu, opísal zistený skutkový stav (zhodne, ako ho zistil správca dane), poukázal na úkony a dôkazy vykonané správcom dane a odcitoval ustanovenia Zákona o DPH (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)) a ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1,2,3,6, § 24 ods. 1, 2, 4). Poukázal na povinnosť platiteľa dane preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal potrebné dokazovanie zamerané na preverenie rozsahu (aké konkrétne plnenia boli daňovému subjektu dodané) a účelu použitia „služieb podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS (rozhodnutia žalovaného júl a august 2018) a „služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“ ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť DOUVE-AGRO (rozhodnutia žalovaného júl, august, september, november a december 2018), a to aj vo väzbe na preukázanie priamej súvislosti s vykazovanými zdaniteľnými plneniami žalobcu pre dcérske spoločnosti. Podľa žalovaného získané dôkazy jednoznačne spochybnili argumentáciu žalobcu o tom, že dcérskym spoločnostiam poskytoval komplexné poradenské služby, ktoré mali zahŕňať aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. od spoločnosti DOUVE-AGRO, preto na základe týchto zistení bolo rozhodnuté zákonným spôsobom. Žalovaný mal za to, že v preskúmavanom prípade spoločnosť ASTOM-4PS žalobcovi vyfakturovala „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, avšak z takto všeobecnej fakturácie nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli poskytnuté dodávateľom ASTOM-4PS žalobcovi. Dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v oblasti energetiky žalobca vystavoval každý mesiac faktúru, na ktorej bolo uvedené „fakturujeme vám na základe Zmluvy o poskytnutí odborných služieb“, z ktorej tiež nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dodané týmto dcérskym spoločnostiam a že ich súčasťou boli aj „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ od spoločnosti ASTOM-4PS. Z obsahu textu Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko, keď dodávateľ sa zaviazal žalobcovi poskytovať ako objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, pritom predmetom Zmlúv o poskytovaní odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, boli služby podnikateľskej administratívy a poradenstva, teda podľa názoru žalovaného iné služby, ako boli dohodnuté v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS. Predmet Zmlúv o poskytovaní odborných služieb dcérskym spoločnostiam bol taktiež dohodnutý veľmi široko a všeobecne. Tvrdenia, že dcérske spoločnosti si od žalobcu objednali komplexnú odbornú, poradenskú a administratívnu službu formou outsourcingu pre vyššiu efektívnosť a odbornosť, keďže nedisponovali internými zamestnancami, ktorí by vedeli danú agendu obsiahnuť, a že zadávanie jednotlivých úloh a potrieb riešenia vznikalo priebežne, je pri predloženej všeobecnej fakturácii, bez ďalších dôkazov, podľa žalovaného nepostačujúce k prijatiu záveru, že deklarované služby boli vykonané tak, ako tvrdí žalobca. Žalovaný konštatoval, že žalobca v celom konaní nepredložil žiadne písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), a to aj napriek tomu, že v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ústnych alebo písomných požiadaviek dcérskych spoločností; za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností). V predložených zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných služieb vo forme akceptovanej objednávateľom, avšak napriek dohodnutému záväzku žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb, ani iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS, nepreukázal ani aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Argumentácia žalobcu, že obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb od spoločnosti ASTOM-4PS bolo aj poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva nie je podľa žalovaného podložená žiadnymi dôkazmi, keď v predloženej Zmluve o poskytovaní služieb je len zmienka o výskume, sprostredkovaní, odporúčaní a monitoringu na trhoch v energetike a poľnohospodárstve, pričom možnosť vykonávať uvedené činnosti priamo tretím osobám cez sprostredkovateľa (žalobcu) zmluva neriešila. Konštatovanie žalobcu, že už v čase uzatvorenia

zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude spoločnosť ASTOM-4PS realizovať aj dodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, nebola podľa žalovaného zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná.

9. Žalovaný ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane nemal snahu o pochopenie vzájomnej súvislosti medzi odbornými službami prijatými od spoločnosti ASTOM-4PS a službami, ktoré žalobca poskytoval dcérskym spoločnostiam a že v jeho prípade išlo o štandardné nastavenie právnych vzťahov a fungovania spoločností v odbore energetiky. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľského a ekonomického poradenstva žalobcom podľa príslušných zmlúv pre dcérske spoločnosti, ale spochybnil tvrdenie žalobcu, že súčasťou týchto služieb boli aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS. Žalobca neobjasnil dôvod, prečo by si dcérske spoločnosti mali objednávať tieto odborné činnosti od žalobcu, ktorý, ako tvrdil, že medzi internými zamestnancami nedisponoval oprávneným zodpovedným zástupcom s odbornými znalosťami z energetiky, a preto si mal tieto služby následne objednávať od spoločnosti ASTOM-4PS. Podľa žalovaného žalobca svojím tvrdením, že osoby zamestnané v spoločnosti ASTOM-4PS priamo koordinovali činnosť jednotlivých zodpovedných zástupcov v dcérskych spoločnostiach sám priznal, že výlučne dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny a mohli byť bezprostrednými prijímateľmi služieb realizovaných v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Poukázanie žalobcu na úkony vo vzťahu k ÚRSO, k OKTE s.r.o., k vykonávaniu odpočtu elektromerov a pod. a že tieto priamo spadajú pod Zmluvy o poskytovaní odborných služieb uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie získané dôkazy zavádzajúce, pretože zmluvný vzťah na dodávku služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva bol uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, v zmysle čoho nemožno prijať záver, že služby boli ďalej žalobcom aj poskytnuté a dodané dcérskym spoločnostiam, pretože v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS sa sprostredkovanie prijatých služieb cez žalobcu týmto spoločnostiam neriešilo. V zmysle uvedeného podľa žalovaného nie je možné prijať ako dôkaz ani zápisy z mesačných koordinačných porád, pretože sa na nich nezúčastňovali dcérske spoločnosti, ale len zamestnanci žalobcu a spoločnosti ASTOM-4PS. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaní subdodávok pre dcérske spoločnosti, pričom bez relevancie nie je ani skutočnosť, že na koordinačných poradách sa vyhodnocovali aj také činnosti ako servisné a údržbárske práce na energetických zariadeniach, vykonanie fyzickej kontroly energetických zariadení a pod., t. j. vyhodnocovali sa činnosti, ktoré boli predmetom Servisných zmlúv uzatvorených priamo medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a príslušnou dcérskou spoločnosťou žalobcu. Žalobca vo svojich podaniach neozrejmil, ako vyhodnocovanie plnení spadajúcich pod Servisné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi energo spoločnosťami žalobcu preukazuje jeho tvrdenia o dodaní služieb spoločnosťou ASTOM-4PS v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb a následnom dodaní týchto služieb žalobcom dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v energo sektore. Rovnako žalovaný vyhodnotil aj e-mailovú komunikáciu, ktorá bola realizovaná vo väčšine prípadov medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti žalobcu. Ostatné doklady boli podľa žalovaného buď vystavené pre iné samostatné právne subjekty alebo v mene iných samostatných právnych subjektov, a teda na ich podklade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca preukázal opodstatnenosť fakturácie na základe faktúry od spoločnosti ASTOM-4PS. Aj keď žalobca umožnil spoločnosti ASTOM-4PS využívať jeho prevádzkové priestory vo Veľkej Lomnici, v priestoroch hotela Kukučka v Tatranskej Lomnici a v sídle spoločnosti žalobcu v Považskej Bystrici, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v týchto priestoroch oboznamoval alebo usmerňoval aj zástupcov dcérskych spoločností s plneniami v oblasti energetiky, resp. že tak konala priamo spoločnosť ASTOM-4PS. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že spoločnosť ASTOM-4PS dodávala svoje služby týkajúce sa prevádzky solárnych elektrární a dodávky elektriny žalobcovi v prospech (pre potreby) dcérskych spoločností a to konaním žalobcu priamo (v mene) dcérskych spoločností, priamo v dcérskych spoločnostiach a priamo v prospech dcérskych spoločností, napr. uskutočnením koordinačných porád. Vo všetkých prípadoch žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadny dôkaz, že takto on alebo spoločnosť ASTOM-4PS konala, čo preukazuje aj zistenie, že koordinačných porád sa za dcérske spoločnosti nikto nezúčastnil. Žalovaný konštatoval, že správca dane všetky zistenia vyhodnotil a ustálil, že dcérske spoločnosti podnikajúce v energo sektore si služby potrebné k výkonu svojich činností zabezpečovali priamo prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS, prípadne ďalších dodávateľských spoločností (napr. HELIOSYS). rovnako výpovede svedkov (A. C. A. E.) potvrdili, že zamestnanci spoločnosti ASTOM-4PS zabezpečovali bezproblémový chod činnosti fotovoltaických elektrárni, servis, údržbu a ďalšie odborné činnosti vyplývajúce energetickým spoločnostiam vyrábajúcim elektrickú energiu z činnosti solárnych

zariadení. Žalovaný vzhľadom na získané dôkazy mal za to, že žalobcom vymenované činnosti, ktoré mu mala poskytovať spoločnosť ASTOM-4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, táto spoločnosť poskytovala priamo dcérskym spoločnostiam s odkazom na Servisné zmluvy, ktoré mala s týmito spoločnosťami priamo uzatvorené. Žalobca nepreukázal, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite mu fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS kontrolovanými faktúrami, túto skutočnosť neozrejmili ani vypočutí svedkovia napriek tomu, že svedok A. C. vystupoval pri uzatvorení Zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ASTOM-4PS ako dodávateľom ako štatutárny orgán - konateľ označeného dodávateľa a rovnako ako zástupca alebo člen alebo predseda predstavenstva dcérskych spoločností pri uzatvorení Zmlúv o poskytnutí odborných služieb. A. C. v svedeckej výpovedi len vo všeobecnosti vymenoval služby uvedené v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS dňa 01.04.2017, avšak nevymedzil rozsah vykonaných služieb, ani ako boli služby dodané, akým spôsobom a kedy boli odovzdané a prevzaté, nepredložil žiadnu dokumentáciu a podklady k fakturovaným službám, ani dôkazy o odovzdaní a prevzatí služieb.

10. Vo vzťahu k odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa DOUVE-AGRO žalobca predložil predmetné faktúry a Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorými preukazoval rozsah fakturovaných plnení a ich reálne použitie na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane predložené doklady vyhodnotil a prijal záver, že nepreukazujú žalobcom deklarované skutočnosti, nakoľko z faktúr nevyplýva a nie je možné určiť, čo konkrétne, v akej kvalite a kvantite, za akú cenu bolo poskytnuté dodávateľom DOUVE-AGRO a prijaté žalobcom ako odberateľom. Žalobca nepreukázal, aké plnenie bolo predmetom fakturácie, v akom rozsahu bolo poskytnuté, nepredložil žiadne doklady špecifikované v Zmluve o poskytovaní služieb z 02.10.2017, v ktorej sa dohodol na predložení predpokladaného rozsahu služieb, jeho akceptácii a na povinnosti poskytnutia výkazu činnosti s uvedením skutočného rozsahu služieb. Rovnaké to bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro spoločnosti, v prípadoch ktorých nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach je uvedený len strohý text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Žalovaný poukázal na to, že v Zmluvách o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami, bolo dohodnuté, že predmetom plnenia je záväzok poskytovateľa (žalobcu) realizovať služby spočívajúce v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej - ktorej dcérskej agro spoločnosti). Vo svojich vyjadreniach žalobca tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa, nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, interných dokumentov, finančné plánovanie objednávateľa, právnu podporu a pod., pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou DOUVE-AGRO a žalobcom boli dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. Žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb alebo listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostredná súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ASTOM-4PS za „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rôzne činnosti, ako výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BTS, odpočty elektromerov, prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, sprostredkovanie rôznych činností v energetike a poľnohospodárstve a pod.), ako aj z faktúr od spoločnosti DOUVE-AGRO za „služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rovnaké činnosti ako boli uvedené aj v zmluve so spoločnosťou ASTOM-4PS písm. a) až k, n)), bolo nepreukázanie splnenia podmienok zadefinovaných v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, a nie tá skutočnosť, že žalobca v daňových priznaniach uvádza kód SK NACE- 68200. Správca dane v rozhodnutiach netvrdí, že žalobca nevykonával aj iné činnosti okrem svojej hlavnej činnosti, ale podporne poukázal na skutočnosť, že každý daňový subjekt má právo slobodného výberu toho kódu, ktorý by mal vystihovať jeho hlavnú činnosť alebo predpokladanú činnosť. Žalobca však nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal aj činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva alebo sa priamo angažoval v činnostiach zameraných na odvetvia energetiky a poľnohospodárstva. Medzi hlavné činnosti žalobcu nepatria činnosti zamerané na oblasti energetiky a poľnohospodárstva, pretože na tieto činnosti boli zriadené dcérske spoločnosti, ktoré ako samostatné právne subjekty poskytovali služby v agro a energo sektore. Žalobca nemal vytvorený samostatný analytický účet, ktorý by preukazoval poskytovanie služieb energetiky a poľnohospodárstva pre dcérske

spoločnosti. Žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu viesť účtovníctvo preukázateľne, zrozumiteľne, správne a úplne, čo v danom prípade k preukázaniu služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva v priamej a bezprostrednej väzbe nebolo vierohodne preukázané.

11. K námietke žalobcu, že absentovali výzvy správcu dane na doplnenie dôkazov žalovaný uviedol, že s pochybnosťami o tom, aké konkrétne plnenia sú predmetom fakturácie a s pochybnosťami o absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi preverovanými plneniami fakturovanými spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a hospodárskou činnosťou žalobcu správca dane žalobcu priebežne oboznamoval, a to prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2018 a Výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane z 31.07.2020 a súčasne ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia prostredníctvom Protokolu zo 07.10.2020, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a následne prostredníctvom Výzvy z 24.11.2020, kedy bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s §§ 44 až 47 Daňového poriadku a žalobca mal možnosť v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predkladať kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a mal možnosť sa podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteniam správcu dane. Tiež vo vyrubovacom konaní neboli žalobcovi upreté žiadne jeho práva. K námietke žalobcu, že tvrdenia správcu dane uvedené v rozhodnutiach správcu dane nie sú podložené relevantnými dôkazmi a jeho záver vychádza z neúplného alebo nedostatočného dokazovania žalovaný uviedol, že správca dane podrobne zistil skutkový stav a v rozhodnutiach objasnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a tieto v súlade so zákonom aj vyhodnotil. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania služby, ktoré bolo deklarované žalobcom predloženými faktúrami vystavenými v mene spoločnosti ASTOM-4PS, resp. spoločnosti DOUVE-AGRO, ako aj účel použitia fakturovaných služieb na podnikateľské aktivity žalobcu. Žalobcu zaťažovala povinnosť preukázania splnenia formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži až na následnú verifikáciu tvrdení žalobcu. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia žalobcu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný považoval námietky o tom, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a správca dane nedostatočne zistil okolnosti deklarovaného dodania služby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO za neopodstatnené. Žalobca predloženými dôkazmi bez pochybností nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom deklarovaných dodaní služieb od uvedených spoločností a ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovanými fakturovanými plneniami na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda povinnosťou správcu dane nebolo viesť ďalšie dokazovanie na preukázanie žalobcom prednášaných tvrdení. K aplikácii rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a - 142/11 Mahagében Kft. a D. F. žalovaný uviedol, že z judikatúry SD EÚ vyplýva zásada subsidiarity skúmania podmienky účasti (vedomosti) daňového subjektu na daňovom podvode vo vzťahu k nevyhnutnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH, t. j. ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH, nie je potrebné skúmať podmienku účasti daňového subjektu na daňovom podvode, resp. otázku vedomosti daňového subjektu na tejto účasti. V preskúmavanom prípade správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok zakotvených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

12. Žalovaný ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa žalovaného z predložených spisov a vykonaných úkonov správcu dane je možné konštatovať, že správca dane rešpektoval povinnosti aj práva daňového subjektu. Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, žalovaný zdôraznil, že samotný nesúhlas žalobcu so závermi orgánov verejnej správy nepostačuje pre privodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutia správcu dane aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú v súlade so zákonom. Stotožnil sa s postupom správcu dane, aj s jeho posúdením skutkového stavu veci, správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu, obcí a dostatočne pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol správca dane dokazovanie a získané dôkazy vyhodnotil v

súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Rozhodnutia obsahujú odôvodnenie v súlade so zákonom, a preto rozhodnutia správcu dane potvrdil.

Žalobné body

13. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného i správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobia júl, august, september, november a december 2018 a žiadal tieto rozhodnutia zrušiť s poukazom na , , , , a vrátiť veci správcovi dane na ďalšie konanie. V správnych žalobách zhodne poukázal na priebeh daňovej kontroly a daňového konania. V časti 4. jednotlivých správnych žalôb ozrejmil hospodárske aktivity žalobcu prostredníctvom dcérskych spoločností, pričom uviedol, že pôsobí vo viacerých odvetviach hospodárstva, pričom konkrétnu činnosť realizuje aj prostredníctvom svojich dcérskych spoločností zameraných na konkrétne podnikateľské projekty. Ako materská spoločnosť zastrešuje činnosť dcérskych spoločností a v rámci svojho predmetu podnikania vykonáva a zabezpečuje pre svoje dcérske spoločnosti o. i. strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo v oblastiach, v ktorých pôsobia. Uviedol, že v roku 2018 uvedeným spôsobom pôsobil v oblasti energetiky. Viacero jeho dcérskych spoločností prevádzkovalo solárne- fotovoltické elektrárne a rozšíril svoje pôsobenie prostredníctvom dcérskych spoločností v oblasti poľnohospodárstva. Žalobca v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období september, november a december 2018 uviedol, že hoci výroky rozhodnutí správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobia september, november a december 2018 sa týkajú len uplatneného odpočítania DPH z prijatých faktúr za služby od dodávateľa DOUVE-AGRO s.r.o., v texte správnych žalôb analyzuje aj niektoré aspekty právnych vzťahov žalobcu a jeho dcérskych spoločností a spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o., keďže aj vyhodnotenie dôkazov v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného sa týkajú aj energo oblasti a ASTOM-4PS s.r.o. a správca dane odôvodnenie svojich rozhodnutí oprel aj o tvrdenie o totožnosti predmetu zmluvy žalobcu a DOUVE-AGRO a predmetu zmluvy žalobcu a ASTOM-4PS. Žalobca preto považoval za potrebné vysvetliť, že išlo o celkom odlišné služby. V správnych žalobách žalobca uviedol, že v roku 2018 prevádzkovalo solárne elektrárne 7 dcérskych spoločností žalobcu: BCQ Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a.s., SOLGY, a.s., SUPERFICIES, a.s. a ASTOM, s.r.o. (ďalej aj „dcérske energo spoločnosti“). V prospech jednotlivých dcérskych energo spoločnosti (a tým aj celej skupiny „ESIN“) žalobca zabezpečoval a vykonával strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo, v oblastiach, v ktorých pôsobia, vrátane špecifickej odbornej oblasti energetiky. Súčasne im poskytoval služby komplexnej podnikateľskej administratívy a sprístupnenia komplexnej podnikateľskej infraštruktúry. Podľa žalobcu toto vyplýva z obsahovo zhodných Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré žalobca uzatvoril so šiestimi dcérskymi energo spoločnosťami v priebehu roka 2012 a so siedmou (ASTOM, s.r.o.) v roku 2017. Žalobca uviedol, že činnosti pre dcérske energo spoločnosti vykonával na základe uzavretých zmlúv buď sám prostredníctvom svojich zamestnancov alebo členov predstavenstva alebo subdodávateľsky prostredníctvom tretích osôb, najmä, ak priamo žalobca nedisponoval zamestnancami s potrebnou odbornou kvalifikáciou nevyhnutnou pre pôsobenie v regulovanej oblasti energetiky. Predmet činnosti žalobcu pre dcérske energo spoločnosti, teda služby, ktoré im žalobca poskytoval, vyplýva z čl. I. ods. 1 Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré boli dojednané: a) generálnou klauzulou a b) demonštratívnym výpočtom poskytovaných služieb. Podľa generálnej klauzuly žalobca poskytoval dcérskym energo spoločnostiam tri skupiny komplexných služieb: 1/ komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva, 2/ komplexné služby podnikateľskej administratívy a 3/ sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry žalobcu. Takto vymedzená generálna klauzula je bližšie špecifikovaná demonštratívnym výpočtom služieb žalobcu poskytovaných dcérskym energo spoločnostiam v druhej vete a v písmenách a) až m) článku I. ods. 1 predmetných zmlúv. Žalobca následne prezentoval v správnych žalobách obsah uvedených služieb. Zdôraznil, že kým činnosť žalobcu pre dcérske energo spoločnosti realizovaná žalobcom priamo alebo subdodávateľsky (ASTOM - 4PS) spočívala v poskytnutí komplexnej infraštruktúry žalobcu a v „duševnej práci“ - najmä v strategickom a finančnom riadení a odbornom poradenstve, činnosť ASTOM – 4PS realizovaná na základe priameho zmluvného vzťahu s dcérskymi energo spoločnosťami spočívala vo „fyzickej práci“ - týkajúcej sa údržbárskych a servisných prác na zariadeniach solárnych elektrární, pričom poukázal na uzatvorené Servisné zmluvy medzi ASTOM – 4PS a jednotlivými dcérskymi energo spoločnosťami žalobcu (ďalej aj „Servisné zmluvy“).

14. Žalobca poukázal na zmluvy uzatvorené s dodávateľom ASTOM-4PS, pričom zo Zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 01.04.2017 (ktorá bola platná v období január až september 2018 a bola ukončená dohodou ku dňu 30.09.2018) vyplýva, že podľa čl. I. ods. 1 jej predmetom bolo poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva. Podľa tvrdenia žalobcu v správnych žalobách preukázanou praxou medzi zmluvnými stranami sa však ustálilo, že vo vzťahu k dodávateľovi ASTOM - 4PS sa skutočne realizovala len časť predmetu zmlúv týkajúca sa činnosti v oblasti energetiky, uvedený dodávateľ poskytoval odborné služby a činnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Žalobca samotný nebol výrobcom ani dodávateľom elektriny. Solárne elektrárne (FVE) prevádzkovali ako výrobcovia a dodávatelia elektriny výlučne dcérske energo spoločnosti, a teda výlučne tieto dcérske energo spoločnosti (nie žalobca) podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny vyplývajúcim z legislatívy v oblasti energetiky a výlučne dcérske energo spoločnosti (nie žalobca) mohli byť v „konečnými“ prijímateľmi služieb, ktoré sa z povahy veci musia realizovať v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Žalobca tvrdil, že podľa obsahu Zmluvy o poskytnutí služieb mal ASTOM – 4PS realizovať a (aj) realizoval subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky priamo pre dcérske energo spoločnosti a v ich prospech, nadväzujúc tak na obsah Zmlúv o poskytnutí odborných služieb uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi energo spoločnosťami. Z uvedeného žalobca vyvodil, že medzi službami prijatými žalobcom od subdodávateľa ASTOM – 4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM – 4PS v roku 2017 a službami prostredníctvom tohto subdodávateľa poskytnutými žalobcom jeho dcérskym energo spoločnostiam celkom nepochybne existuje priama a bezprostredná súvislosť.

15. V správnych žalobách ďalej žalobca uviedol, že v roku 2018 rozširoval svoje pôsobenie v oblasti poľnohospodárstva a to prostredníctvom dcérskych spoločností: AGRO-VALALIKY a.s., AGRO- VALALIKY GROUP s.r.o., Farma Oborín s.r.o., MOLD-TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie s.r.o., Agročat a.s., ASTOM-BPS s.r.o., ASTOM-V s.r.o., ASTOM-ND s.r.o., Biofarmy Oborín s.r.o. (ďalej aj „dcérske agro spoločnosti“), v dôsledku čoho vznikla u žalobcu potreba zabezpečiť sebe aj dcérskym agro spoločnostiam odborné poradenské služby v oblasti poľnohospodárstva, bolo potrebné nastaviť interné procesy a strategické riadenie, ako aj priebežné poskytovanie odborného poradenstva, vrátane finančného riadenia v poľnohospodárskej oblasti. Za tým účelom žalobca dňa 02.10.2017 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní služieb s dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o., z ktorej čl. I. ods. 1. vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva. Predmet zmluvy bol formálne zhodný s predmetom Zmluvy o poskytnutí služieb ASTOM-4PS z r. 2017, avšak podľa tvrdenia žalobcu preukázanou praxou medzi zmluvnými stranami sa ustálilo, že vo vzťahu k dodávateľovi DOUVE-AGRO sa skutočne a pravidelne realizovala len časť predmetu zmluvy týkajúca sa činností v oblasti poľnohospodárstva. Iný rozsah a druh služieb poskytovaných dodávateľom DOUVE-AGRO v porovnaní s ASTOM-4PS podľa žalobcu preukazujú aj diametrálne odlišné výšky odmeny (odmena ASTOM-4PS bola 8 800,- eur + DPH/ mesiac, odmena DOUVE-AGRO bola 1 500,- eur + DPH/mesiac). Žalobca uviedol, že zo Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO vyplýva, že už v čase jej uzavretia bolo zrejmé, že na jej základe bude DOUVE-AGRO realizovať (aj) subdodávky odborného poradenstva v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločnosti a v ich prospech. Uvedené podľa žalobcu vyplývalo predovšetkým z toho, že poľnohospodárske činnosti (výrobu) mali v predmete podnikania výlučne dcérske agro spoločnosti. Samotný žalobca nebol poľnohospodárskym výrobcom, a teda výlučne dcérske agro spoločnosti (nie žalobca) podliehali povinnostiam poľnohospodárskych výrobcov vyplývajúcim z legislatívy v agro oblasti a výlučne dcérske agro spoločnosti (nie žalobca) mohli byť „konečnými“ prijímateľmi poradenských služieb, ktoré sa z povahy veci bezprostredne týkajú poľnohospodárskej prevádzky. Oba takéto druhy služieb sú bezprostredne viazané na subjekt poľnohospodárskeho výrobcu alebo na jeho prevádzku. Medzi službami prijatými žalobcom od subdodávateľa DOUVE-AGRO na základe Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO a službami prostredníctvom tohto subdodávateľa poskytnutými v roku 2018 žalobcom jeho dcérskym agro spoločnostiam tak podľa žalobcu celkom nepochybne existuje priama a bezprostredná súvislosť. Žalobca uviedol, že v nadväznosti na Zmluvu o poskytovaní služieb DOUVE- AGRO dňa 31.12.2017 uzatvoril obsahovo zhodné Zmluvy o spolupráci s dcérskymi agro spoločnosťami a na ich základe a k prospechu jednotlivých dcérskych spoločností, a tým aj celej skupiny ESIN, v rámci svojho predmetu podnikania vykonával a zabezpečoval pre dcérske agro spoločnosti strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo v oblastiach, v ktorých pôsobia, teda vrátane špecifickej odbornej oblasti poľnohospodárstva. V zmysle čl. 3 bodu 3. 1 Zmlúv o spolupráci sa žalobca zaviazal poskytovať dcérskym agro spoločnostiam poradenské služby v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením. Poradenstvo v oblasti ich finančného riadenia spravidla bezprostredne súviselo s

poľnohospodárstvom. Predmet Zmlúv o spolupráci tak podľa žalobcu nevyhnutne zahŕňa aj poradenstvo v odbornej oblasti poľnohospodárstva. Neexistovali žiadne iné zmluvy, na základe ktorých by v roku 2018 mohli byť dcérskym spoločnostiam dodávané poradenské služby od DOUVE-AGRO v oblasti poľnohospodárstva. Dodávané mohli byť len na základe Zmlúv o spolupráci v spojení so Zmluvou o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO, a to prostredníctvom žalobcu, ktorý za tieto služby DOUVE- AGRO aj platil. Žalobca uviedol, že niektoré služby v oblasti poľnohospodárstva si agro spoločnosti zabezpečili priamo (bez žalobcu) od dodávateľa ASTOM-4PS a to na základe Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. V roku 2018 boli takéto zmluvy uzavreté a účinné len medzi ASTOM-4PS: MOLD-TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., AGRO-VALALIKY a.s., AGRO-VALALIKY GROUP s.r.o. a Farma Oborín s.r.o. Činnosť žalobcu pre dcérske agro spoločnosti realizovaná priamo žalobcom alebo subdodávateľsky (DOUVE-AGRO) podľa žalobcu spočívala v poskytnutí komplexnej poradenskej služby, teda v „duševnej práci“ - najmä v strategickom a finančnom riadení a odbornom poradenstve, činnosť ASTOM-4PS realizovaná na základe zmluvného vzťahu s dcérskymi agro spoločnosťami spočívala vo „fyzickej práci“ - v rozsahu presne vymedzených poľnohospodárskych prác (kosenie, diskovanie, balíkovanie, mulčovanie). Poradenské služby poskytované subdodávateľom DOUVE-AGRO dcérskym agro spoločnostiam v roku 2018 sa teda podľa tvrdenia žalobcu v žiadnom prípade neprekrývali s predmetom činnosti ASTOM-4PS podľa Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Navyše, viaceré dcérske agro spoločnosti takúto zmluvu s ASTOM-4PS ani neuzavreli.

16. Žalobca v správnych žalobách tvrdil, že počas daňovej kontroly a daňového konania preukázal že nielen formálne, ale aj materiálne, t. j. skutočne, v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2018 prijal od subdodávateľa ASTOM-4PS (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym energo spoločnostiam a ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodávanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam a tiež že prijal od dodávateľa DOUVE-AGRO (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym agro spoločnostiam a ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodávanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam. Za dôkazy o materiálnom preukázaní vyššie uvedených skutočností označil svoje podania a tvrdenia v nich obsiahnuté, listinné dôkazy – Zápisy z koordinačných porád k mesiacom január 2018 až september 2018, listinnými dôkazmi - 286 dvojstranami e-mailovej komunikácie s prílohami, svedeckými výpoveďami (výpovede svedkov A. E., A. C. a A. E.). Podľa žalobcu je právne bezvýznamné, že údajne nepreukázal spôsob „odovzdania“ a „prevzatia“ výstupov medzi žalobcom a dcérskymi energo spoločnosťami. Predložené dôkazy podľa žalobcu preukazujú skutočné dodanie služieb a aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na výstupe, pričom pri správe daní rozhoduje materiálna stránka daňovej transakcie, nie formálna stránka úkonov. Konkrétne označil nasledovné dôkazy:

- podania žalobcu: vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.08.2020, vyjadrenie žalobcu k Protokolu a vyjadrenie žalobcu s predložením dôkazov;

- Zápisy z koordinačných porád k mesiacom január 2018 až september 2018 (9 ks), ktorých sa zúčastňovali zamestnanci a manažment žalobcu (G. E., H. I., G. G.) a zamestnanci a manažment ASTOM-4PS (D. E. a D. C.);

- 286 dvojstrán e-mailovej komunikácie spolu s prílohami, t. j. 572 strán e – mailovej komunikácie týkajúcej sa kontrolovaných zdaňovacích období medzi ASTOM-4PS s.r.o. (D. E.) a žalobcom (J. K., zamestnankyňa žalobcu);

- svedecké výpovede svedkov A. E., A. C., A. E..

17. Žalobca následne v bodoch 4.6.2. až . správnych žalôb špecifikoval jednotlivé činnosti, ktoré mali byť žalobcom vykonávané ako služby pre dcérske energo spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa ASTOM-4PS (odpočty elektromerov do 2. dňa v mesiaci, činnosť vo vzťahu k Colnému úradu - vypracovávanie a podávanie daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s.- do 10.00 hod. denné zadávanie informácií o hodnotách výroby a spotreby elektriny za predchádzajúci deň a kontrola zadávania údajov, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s.- do 5. pracovného dňa v mesiaci zadávanie súhrnného výkazu o hodnotách výroby a spotreby elektriny za predchádzajúci mesiac, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s.-do 25. dňa v mesiaci zadávanie mesačných očakávaní hodnôt výroby a spotreby na nasledujúci mesiac; ich predchádzajúce stanovenie, činnosť vo vzťahu k ÚRSO -vedenie a predkladanie osobitných evidencií skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v súvislosti s výrobou a dodávkou elektriny, činnosť vo vzťahu k ÚRSO-príprava a predkladanie žiadostí o vydávanie záruky pôvodu elektriny, činnosť vo vzťahu k ÚRSO a OKTE a.s. - príprava a vyhodnocovanie plánu výroby v budúcich rokoch, činnosť vo vzťahu k Ministerstvu hospodárstva SR-príprava, vyhodnocovanie hlásení k 31.03., vykonávanie kontroly a poradenstva a vypracovávanie

podkladov k fakturácii doplatkov a strát za vyrobenú elektrinu k faktúram pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, činnosť vo vzťahu k Štatistickému úradu SR-súčinnosť pri vypĺňaní štatistických výkazov, príprava nových zmlúv, ktoré súvisia s výkonom podnikateľskej činnosti dcérskych energo spoločností a komunikácia s obchodníkmi) a vykonávaných činností žalobcom pre dcérske agro spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa DOUVE-AGRO (poradenstvo pri zostavovaní osevného plánu a výberu osív, poradenstvo pri zostavovaní harmonogramu pri predaji komodít, poradenstvo pri plánovaní nákupu ornej pôdy, vrátane poradenstva pri výbere pozemkov, pri nájme pozemkov, pri kontrole zmlúv a povinností spojených s ornou pôdou, poradenstvo pri výbere obchodníka pri ukončení platných zmlúv dcérskych agro spoločností, nastavovanie parametrov nových zmlúv, konzultácie s manažérmi obchodníka, poradenstvo pri príprave žiadostí o priamu podporu PPA, monitoring legislatívnych zmien, poradenstvo v oblasti ďalšieho finančného plánovania pre oblasť agro) a následne k jednotlivým činnostiam priradil dôkazy, o ktorých tvrdil, že nimi preukázal dodanie týchto činností dodávateľmi žalobcu (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO). Žalobca uviedol, že nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by skutočnosti tvrdené žalobcom vyvrátil alebo vážne spochybnil a pokiaľ správca dane alebo žalovaný jednotlivé otázky (dodania) vyhodnotili inak, boli povinní vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov alebo vykonať ďalšie dôkazy. Inak podľa žalobcu nebolo možné vyvodiť záver, že žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v súvislosti s faktúrami prijatými od dodávateľov (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO). K záveru žalovaného o absencii dôkazov o tom, že žalobca reálne dodal služby prijaté od subjektu ASTOM-4PS s.r.o. dcérskym spoločnostiam a o absencii dôkazov kto, kde a ako za žalobcu prebral služby od ASTOM-4PS s.r.o., žalobca v správnych žalobách uviedol, že služby pre dcérske spoločnosti odborne zabezpečoval prostredníctvom ASTOM-4PS s.r.o., teda žalobca sám osobne služby dcérskym spoločnostiam neposkytoval, robil to subdodávateľsky práve prostredníctvom ASTOM-4PS s.r.o. Tvrdil, že existovali tri základné spôsoby, ako subjekt ASTOM-4PS s.r.o. dodával služby žalobcovi, ale v prospech a pre potreby dcérskych spoločností, konkrétne išlo o: konanie priamo v mene dcérskych spoločností, konanie priamo u dcérskych spoločností a iné konanie priamo v prospech dcérskych spoločností. Vo všetkých prípadoch išlo podľa žalobcu o faktický stav bez potreby existencie akéhokoľvek ďalšieho úkonu, formalizácie odovzdania a prevzatia.Takto spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. realizované služby sa týkali prevádzky solárnych elektrární, výroby a dodávok elektriny, ktorú uskutočnili dcérske spoločnosti, nie žalobca.

18. Žalobca v správnych žalobách tvrdil, že dôkazy vykonané v daňovom konaní jednoznačne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym energo a agro spoločnostiam prostredníctvom žalobcu a priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na výstupe. Zdôraznil, že podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri správe daní uplatňuje zásada neformálnosti, v zmysle ktorej rozhoduje obsah a ekonomický účel právneho úkonu (materiálna stránka daňovej transakcie) a nie jeho formálna stránka. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutí NS SR sp. zn. , , a . Následne v bode 4.6.16.2 uviedol skutočnosti, ktoré považoval pre posúdenie daňovej transakcie z hľadiska materiálnej stránky za rozhodujúce a v bode 4.6.16. 3 uviedol skutočnosti, ktoré považoval pre posúdenie daňovej transakcie z hľadiska materiálnej stránky za právne bezvýznamné. Tvrdil, že žalovaný aj správca dane svojím postupom pri posudzovaní dôkazov predložených žalobcom bez toho, aby zohľadnili skutočnosti uvedené v bodoch 4.6.16.2 a 4.6.16.3 porušili zásadu neformálnosti a prednosti ekonomickej podstaty daňovej transakcie ( Daňového poriadku), čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Žalovaný podľa žalobcu tiež vôbec nevysvetlil, prečo v rozpore s cit. Daňového poriadku a súdnou praxou neuprednostnil materiálnu stránku daňovej transakcie pred jej formálnu stránkou, a preto rozhodnutia žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ). Aj porušenie základných zásad správy daní odôvodňuje podľa žalobcu zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca mal za to, že v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno o tom, že služby prijaté od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO dodal ďalej dcérskym spoločnostiam, a teda aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi dotknutými plneniami na vstupe a na výstupe.

19. Žalobca v bode 5. správnych žalôb poukázal na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 Zákona o DPH a tvrdil, že v zmysle citovaných ustanovení žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň zo služieb dodaných od ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO, keďže boli súčasne splnené nasledovné podmienky: a) pri týchto službách vznikla daňová povinnosť, b) dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO uplatnili voči žalobcovi z dodania služby daň na výstupe na základe faktúr vyhotovených podľa § 71 Zákona o DPH a c) služby prijaté žalobcom na

vstupe od dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO použil žalobca na dodávky služieb ako platiteľ DPH. Žalobca mal za to, že podmienky uvedené pod písm. a) a b) boli splnené, čo správca dane nerozporoval a tiež bola (vzhľadom na jeho argumentáciu uvedenú v čl. 4 správnych žalôb) splnená aj podmienka uvedená pod písm. c). Na základe skutkových a právnych okolností uvedených v čl. 4 a 5 správnych žalôb žalobca tvrdil, že jednoznačne a dostatočne preukázal, že v roku 2018 (vrátane zdaňovacích období júl a august) boli splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu odpočítať daň zo služieb prijatých od dodávateľa ASTOM-4PS a v roku 2018 (vrátane zdaňovacích období júl, august, september, november a december) boli splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu odpočítať daň zo služieb prijatých od dodávateľa DOUVE-AGRO. Namietal, že správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keď v prvostupňových rozhodnutiach aj v rozhodnutiach žalovaného dospeli k opačnému záveru a žalobcovi v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH nepriznali právo na uplatnenie odpočítania dane. Namietal tiež, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojich rozhodnutí (ako aj správca dane za základ prvostupňových rozhodnutí), je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nemá v nich oporu. Žalovaný tiež vôbec nevysvetlil, prečo skutočnosti uvedené v čl. 4 pri rozhodovaní nezohľadnil, resp. akým spôsobom ich zohľadnil, v dôsledku čoho rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane podľa , d a .

20. Žalobca v správnych žalobách (bod 7.) k hmotnoprávnym argumentom žalovaného a správcu dane, na ktorých boli založené výroky ich rozhodnutí, namietal, že daňová kontrola, konanie a dokazovanie od počiatku neboli vedené objektívne, ale tak, akoby mal správca dane i žalovaný od začiatku stanovený cieľ vyrubiť žalobcovi rozdiel dane a svoj postup a argumentáciu prispôsobovali dosiahnutiu tohto cieľa. Namietal porušenie zákazu ľubovoľného, svojvoľného a účelového hodnotenia dôkazov, pričom správca dane ani žalovaný podľa žalobcu uskutočnenú úvahu riadne neodôvodnili, absentuje logická konzistentnosť a bezrozpornosť úvah, nereflektovali na predložené dôkazy, s manipulatívnou pohnútkou zohľadňovali len časť vykonaného dôkazu, nehodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo. Hmotnoprávne argumenty žalovaného a správcu dane podľa žalobcu vychádzajú aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a to tiež účelovo vždy tak, aby výsledok právneho posúdenia poprel právo žalobcu odpočítať daň. Žalovaný podľa žalobcu ignoruje obsah judikatúry Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR a poukazuje výlučne na také jej časti, ktoré môže následne účelovo vyložiť v neprospech žalobcu, pričom časti judikatúry svedčiace v prospech žalobcu úplne opomína. Takýmto postupom žalovaný aj správca dane podľa žalobcu porušili základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1a ods. 3 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí (a správca dane za základ prvostupňových rozhodnutí) je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívnych spisov, nemá v nich oporu, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podľa , , a .

21. Žalobca ďalej v správnych žalobách namietal, že žalovaný ani správca dane pri rozhodovaní a vyhodnocovaní hmotnoprávnej situácie nezohľadnili základný účel inštitútu odpočítania dane tak, ako ho judikovali Súdny dvor EÚ a Najvyšší súd SR. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorý odkázal na konštantnú judikatúru SD EÚ definujúcu účel inštitútu odpočítania dane, pričom spoločný systém DPH má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo ich výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH. Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia SD EÚ. Tvrdil, že žalovaný ani správca dane pri svojom postupe a rozhodovaní nezohľadnili účel inštitútu odpočítania dane, keď neprihliadali na skutočnosti zhrnuté v bode 4.6.16.2 správnych žalôb a ustanovenia Zákona o DPH aplikovali spôsobom, ktorý nezabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností a spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadne neobmedziteľným právom platiteľa odpočítať daň ako základnou zásadou spoločného systému DPH.

22. Žalobca vo vzťahu ku skutočnému dodaniu služieb a priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami na vstupe a výstupe v správnych žalobách uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného aj

správcu dane, že žalobca nepreukázal, že skutočne dodal služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO dcérskym spoločnostiam, resp. že existuje priama bezprostredná súvislosť medzi službami prijatými žalobcom na vstupe a službami dodávanými žalobcom na výstupe. Uplatnenie daňovej transakcie s použitím subdodávateľa je nespochybniteľné legitímnym postupom v plnej rozhodovacej kompetencii zmluvných strán, ktoré nemá na vznik práva odpočítať daň žiadny vplyv. Predložené dôkazy, vrátane výpovedí svedkov, podľa žalobcu nesporne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym spoločnostiam prostredníctvom subdodávateľa. Pri využití štruktúry daňovej transakcie s použitím subdodávateľa existuje priama a bezprostredná súvislosť, keď subdodávateľ poskytuje služby priamo v mene alebo v prospech (pre potreby) „konečného“ odberateľa (služby od ASTOM-4PS), resp. priamo jeho zamestnancom (služby od DOUVE-AGRO). Žalobca zdôraznil, že mnohé z e-mailov a dokumentov v ich prílohe, ktoré subdodávateľ ASTOM-4PS zaslal žalobcovi ako ich príjemcovi sa podľa ich obsahu a označenia týkajú priamo dcérskych energo spoločností, zamestnanci žalobcu boli preukázanými prijímateľmi e- mailov a dokumentov v ich prílohe, ktoré sa bezprostredne týkali dcérskych energo spoločností, a teda priama a bezprostredná súvislosť medzi službami dodávanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam a službami dodávanými spoločnosťou ASTOM-4PS žalobcovi je podľa žalobcu celkom zjavná. Podľa žalobcu neobstojí námietka žalovaného, že v Zmluve o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 2017 nie je výslovne dohodnuté, že ASTOM-4PS má niektoré činnosti na jej základe vykonávať pre tretie osoby (dcérske energo spoločnosti). Žalobca uviedol, že vysvetlil, že už v čase uzavretia zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude ASTOM-4PS realizovať (aj) subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre dcérske energo spoločnosti. Žalobca zdôraznil, že podľa výpovede svedka A. C. boli služby dodávané spravidla priamo zamestnancom dcérskych agro spoločností a bolo preukázané, že tieto poradenské služby sa bezprostredne vzťahovali na poľnohospodársku činnosť dcérskych agro spoločností. Priama a bezprostredná súvislosť medzi službami dodávanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam a službami dodávanými spoločnosťou DOUVE-AGRO žalobcovi je podľa žalobcu celkom zjavná. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru SD EÚ, podľa ktorej vzniku práva na odpočítanie DPH na vstupe nebráni dokonca ani absencia priamej súvislosti medzi plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, a to vtedy, ak výdavky vynaložené na nadobudnutie tovaru alebo služby na vstupe patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe (rozhodnutia C-98/98 Midland Bank, C-408/98 Abbey National, C-16/00 Cibo Participations, C-465/03 Kretztechnik, C-104/12 Wolfram Becker). Vzniku práva na odpočítanie DPH na vstupe nebráni ani prípadná absencia priamej súvislosti medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, ak je cena plnenia na vstupe zohľadnená v cene plnenia na výstupe. Táto podmienka podľa žalobcu bola splnená. Zahrnutie ceny služieb subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO do ceny služieb žalobcu platenej dcérskymi spoločnosťami je zrejmé už z jednoduchého porovnania výšky dojednaných mesačných odmien (1/ rozdiel medzi cenou služieb prijatých žalobcom od ASTOM-4PS podľa Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 8.800,- eur + DPH/mesiac a celkovou cenou komplexných služieb dodaných žalobcom podľa Zmluvy o poskytovaní odborných služieb všetkým dcérskym energo spoločnostiam 71.333 eur,- + DPH/mesiac, 2/ rozdiel medzi cenou služieb prijatých žalobcom od DOUVE-AGRO podľa Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE- AGRO 1.500,- eur + DPH/mesiac a celkovou cenou služieb dodaných žalobcom podľa Zmluvy o spolupráci všetkým dcérskym agro spoločnostiam 45.000,- eur + DPH/mesiac). V posudzovanom prípade teda žalobca ani nemusel preukázať existenciu priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými na vstup a službami dodávanými na výstupe, ale urobil tak nad rámec svojich zákonných povinností. Záver žalovaného a správcu dane, že žalobca údajne nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými žalobcom na vstupe a službami dodávanými žalobcom na výstupe, je podľa žalobcu nesprávny a nezákonný a nesprávny je aj záver, že žalobca bol túto skutočnosť povinný preukázať.

23. Vo vzťahu k tvrdeniu o priamom dodaní všetkých služieb dcérskym spoločnostiam na základe Servisných zmlúv, Zmlúv s HELIOSYS a Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb a k tvrdeniu správcu dane i žalovaného, že ASTOM-4PS zabezpečovala činnosti pre dcérske spoločnosti zamerané na agro sektor žalobca uviedol, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia môže len predpokladať, že daňové orgány tým mali na mysli, že podľa ich posúdenia aj činnosti pre dcérske spoločnosti realizoval ASTOM-4PS na základe Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Takéto tvrdenia sú podľa žalobcu zjavne nepravdivé. Žalobca poukázal na body 4.2.2.5 a čl. 4.6.7 správnych žalôb, kde vo vzťahu k Servisným zmluvám vysvetlil, prečo žiadna z preukázaných činností, ktoré vykonával ASTOM-4PS pre dcérske energo spoločnosti prostredníctvom žalobcu nebola vykonávaná na základe Servisných zmlúv, ale na základe Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS.

Tiež vysvetlil, že žiadna z posudzovaných činností vykonávaná pre dcérsku energo spoločnosť ASTOM s.r.o. v žiadnom prípade nemohla byť dodaná na základe Servisnej zmluvy aj z dôvodu, že táto Servisná zmluva vôbec neobsahovala sporné ustanovenie čl.II ods. 2 písm. k) a l), ktoré správca dane v konaní citoval. Rovnako absolútna väčšina ďalších činností preukázateľne vykonávaných subdodávateľom ASTOM-4PS celkom jednoznačne nespadala do predmetu žiadnej zo Servisných zmlúv. Za účelové a nepravdivé považoval žalobca aj tvrdenie správcu dane, že komunikácia medzi ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami prebiehala priamo bez účasti žalobcu. E-mailová komunikácia podľa žalobca preukazuje, že všetky informačné toky komunikácie týkajúce sa činností pre dcérske energo spoločnosti smerovali na žalobcu, príjemcom konečných výstupov bol žalobca (spravidla p. K.). Následne žalobca prezentoval svoj výklad tokov e-mailovej komunikácie. Zápisy z koordinačných stretnutí podľa žalobcu preukazujú priamo ingerenciu žalobcu vo veci subdodávok služieb ASTOM-4PS pre dcérske energo spoločnosti. Správca dane nehodnotí všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ani v prípade, ak by všetka komunikácia prebiehala výlučne priamo medzi ASTOM-4PS a dcérskymi energo spoločnosťami, nedokazovalo by to, že nejde o subdodávku na základe Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 2017. Podľa žalobcu skutočné dodanie posudzovaných služieb prostredníctvom žalobcu zhodne potvrdili aj výpovede svedkov A. E. a A. C.. Pokiaľ ide o zmluvy s HELIOSYS žalobca uviedol, že v čl. 4.6.4 až 4.6.6 správnych žalôb vysvetlil, že sa týkali výlučne jedinej konkrétnej činnosti voči OKTE a.s. a to nahlasovania denných údajov o výrobe a spotrebe elektriny do 10.00 hod. Neplatilo to však vo vzťahu ku všetkým dcérskym energo spoločnostiam, pretože ASTOM s.r.o. prevádzkujúci 3 FVE nikdy takúto zmluvu s HELIOSYS neuzavrel. Tieto zmluvy nezahŕňali kontrolu údajov zadávaných automatizovaným spôsobom cez systémy HELIOSYS. V prípadoch, kedy sa neuplatňovala zmluva s HELIOSYS preukázane vykonával uvedené nahlasovanie údajov aj kontrolu manuálne a ASTOM-4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb. Absolútna väčšina ďalších činností preukázane vykonávaných dodávateľom ASTOM-4PS vôbec nespadala do predmetu zmlúv s HELIOSYS. Pokiaľ ide o Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb, žalobca uviedol, že v čl. 4.5 správnych žalôb vysvetlil, že poradenské služby poskytované DOUVE-AGRO dcérskym agro spoločnostiam v roku 2018 v žiadnom prípade nespadajú pod predmet Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb, ich predmet sa týka výlučne fyzických prác a nie poradenských služieb. Viaceré dcérske agre spoločnosti takúto zmluvu s ASTOM-4PS nemali ani uzavretú. Pokiaľ správca dane tvrdil, že dcérske agro spoločnosti si potrebné služby k výkonu svojich činností v oblasti agro zabezpečovali priamo prostredníctvom DOUVE-AGRO, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise. Uvedené skutočnosti žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach vôbec nezohľadnili a úplne ich odignorovali.

24. Pokiaľ žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutia aj tým, že žalobca nepredložil žiadne písomné požiadavky dcérskych energo spoločností, žiadne súpisy dodaných služieb a ani iné listinné dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných služieb dcérskym energo spoločnostiam, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia neobstoja, pretože žalobca nemá povinnosť preukázať svoje tvrdenia konkrétnymi formami dôkazov, ale je to správca dane a žalovaný, ktorí majú povinnosť hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca skutočné dodanie služieb preukázal inak a to stovkami listov dokumentov a tromi svedeckými výpoveďami. Podľa žalobcu tiež nie je pravda, že žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy ako písomné požiadavky alebo súpisy dodaných služieb. Pokiaľ by aj absencia písomných požiadaviek a súpisov zakladala vážne a dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, potom ich žalobca nepochybne vyvrátil predloženými dôkazmi, osobitne dôkazom 41 a 42, ako aj výpoveďami troch svedkov. Pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach namietal, že vzhľadom na všeobecnú formuláciu fakturácie, ktorá neobsahuje údaje o konkrétnych dodaných službách, ich kvalite a kvantite, množstve a cene a že bez ďalších dôkazov nemohol mať za preukázané, že deklarované služby boli vykonané tak, ako tvrdí žalobca, tieto tvrdenia podľa žalobcu neobstoja, pretože žalobca predložil nielen faktúry, ale aj veľký počet iných dôkazov, ktoré podľa neho jednoznačne preukazujú, že deklarované služby subdodávateľ ASTOM-4PS skutočne žalobcovi dodal a ten ich reálne dodal dcérskym energo spoločnostiam; takisto bolo podľa žalobcu v konaní preukázané skutočné dodanie služieb od DOUVE-AGRO. Vyjadril sa k vyhodnoteniu výpovede svedka A. C. a tvrdil, že ak by aj všeobecná formulácia fakturácie zakladala vážne a dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, potom ich žalobca nepochybne vyvrátil predloženými dôkazmi, ako aj výpoveďami troch svedkov. Všeobecná formulácia na faktúrach o dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je podľa žalobcu v podnikateľskej praxi celkom bežná najmä v prípadoch, kedy cena nie je určovaná podľa množstva dodaných služieb, ale paušálnou mesačnou platbou.

25. Žalobca v správnych žalobách k dôvodom subdodávateľského vzťahu medzi žalobcom a ASTOM-4PS uviedol, že poskytnutie služieb ASTOM-4PS dcérskym spoločnostiam prostredníctvom žalobcu ako súčasť komplexných služieb a nie „priamo“ žalobca zdôvodnil v daňovom konaní i v odvolaní, ale žalovaný na argumentáciu žalobcu nereagoval. Priame dodanie by podľa žalobcu vylučovalo poskytnutie komplexnej služby zo strany materskej spoločnosti, vrátane jej strategického manažérskeho riadenia celej skupiny, ako aj komplexnej služby v oblasti administratívy, pretože žalobca na základe Zmlúv o poskytnutí odborných služieb administratívne spracovával výstupy od ASTOM-4PS. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého uplatneniu odpočítania dane, a teda priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými na vstupe a dodanými na výstupe, nebráni, ak bola použitá subdodávateľská štruktúra daňovej transakcie. NS SR tiež potvrdil, že subdodávateľská štruktúra daňovej transakcie je plne prípustná a nevylučuje možnosť vzniku práva odpočítať daň (rozsudok NS SR sp. zn. ). Žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný boli vo svojej argumentácii nekonzistentní. Na jednej strane tvrdia nepotrebnosť požiadavky na materskú spoločnosť, pretože si dcérske spoločnosti vedia zabezpečiť odborné služby priamo od ASTOM-4PS, na druhej strane nenamietajú voči postupu ASTOM-4PS, ktorý poskytovanie niektorých služieb v zmysle Servisných zmlúv tiež zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom spoločností SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o. a OSMONT elektromontáže s.r.o. Aj v týchto prípadoch si mohli dcérske spoločnosti zabezpečiť uvedené služby priamo. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za nepravdivé považuje žalobca tvrdenia správcu dane o dlhodobej priamej obchodnej spolupráci dcérskych energo spoločností s ASTOM-4PS na základe Servisných zmlúv, táto spolupráca trvala len 12 mesiacov. Naopak, dlhodobá obchodná spolupráca bola založená na subdodávateľskom vzťahu medzi žalobcom, ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami, ktorá trvala 4 roky a 8 mesiacov. Žalobca uzavrel, že predloženými dôkazmi preukázal, že časť komplexných služieb dodávaných dcérskym spoločnostiam zabezpečil cez subdodávateľa ASTOM-4PS, ktorý služby a činnosti vykonal priamo v mene, u alebo v prospech (pre potreby) dcérskych energo spoločností. Niet zákonného dôvodu, aby žalovaný a správca dane spochybňovali slobodné podnikateľské rozhodnutie žalobcu.

26. Žalobca v správnych žalobách namietal vyhodnotenie výpovedí svedkov správcom dane. K vyhodnoteniu výpovede svedka A. E. uviedol, že správca dane bez zdôvodnenia konštatuje, že jeho vyjadrenia boli účelové a účelovo zavádzajúce, neuviedol však, na základe akých konkrétnych skutočností a myšlienkových postupov dospel k takémuto hodnoteniu. Rozhodnutia a hodnotenie tohto dôkazu sú preto svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Za nepravdivé považoval tvrdenie správcu dane, že A. E. nevedel presne identifikovať činnosti, ktoré boli poskytnuté len žalobcovi. K výpovedi svedka A. C. správca dane uviedol, že svedok potvrdil, že niektoré služby podľa jednotlivých bodov predmetu zmluvy žalobcu s DOUVE-AGRO žalobca nevyžadoval, t. j. neboli dodané. Správca dane a žalovaný však neuviedli a nezohľadnili, že ostatné služby podľa zmluvy žalobcu s DOUVE-AGRO podľa svedka dodané boli. K výpovedi svedka A. E. správca dane uviedol, že je možné predpokladať, že svedok sa činnosťami v oblasti energetiky u žalobcu zaoberal už pred 01.10.2018. Absentuje vysvetlenie, aký má mať tento predpoklad správcu dane súvis s meritom veci. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Nepresné a zavádzajúce je podľa žalobcu aj vyjadrenie správcu dane, že podľa výpovede svedka A. E. aj po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS A. E. poskytuje súčinnosť pre dcérske energo spoločnosti. Z výpovede svedka je podľa žalobcu zrejmé, že A. E. od 01.10.2018 vykonáva dovtedajšie činnosti vo výrazne obmedzenom rozsahu, nakoľko mnohé z nich od uvedeného dátumu prešli na A. E.. Táto skutočnosť tiež preukazuje, že činnosti vykonávané do 01.10.2018 A. E. spadali pod predmet Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS a nie pod predmet Servisných zmlúv.

27. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť tvrdenia správcu dane, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutia poukazom na spôsob zúčtovania tržieb z faktúr vystavených dcérskym spoločnostiam na analytickom účte hlavnej knihy „Tržby – management fee - skupina“, z čoho mal za preukázané, že predmetom fakturácie boli len služby podnikateľskej administratívy a nie aj odborné služby v oblasti energetiky a poľnohospodárstva dodané spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Uvedenú vadu prvostupňových rozhodnutí neodstránil ani žalovaný, ktorý sa s argumentáciou žalobcu relevantne nevysporiadal. Žalobca argumentoval, že vierohodne zdôvodnil a preukázal, že na danom analytickom účte boli účtované aj tržby a služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Žalobca predloženými dokladmi a svedeckými výpoveďami preukázal, že súčasťou komplexných služieb fakturovaných dcérskym energo spoločnostiam boli komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva vrátane služieb v odbornej oblasti energetiky, ktoré subdodávateľsky prijal od ASTOM-4PS, komplexné

služby podnikateľskej administratívy, sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry žalobcu. Súčasne bolo preukázané, že súčasťou služieb fakturovaných dcérskym agro spoločnostiam boli služby v odbornej oblasti poľnohospodárstva, ktoré subdodávateľsky prijal od DOUVE-AGRO. Správca dane potvrdil, že na predmetnom analytickom účte boli zaúčtované aj všetky tržby od dcérskych energo a agro spoločností podľa Zmlúv o poskytovaní odborných služieb a Zmlúv o spolupráci. Ak sú tieto tržby za služby podľa uvedených zmlúv preukázane zaúčtované na predmetnom analytickom účte, pričom súčasťou týchto služieb sú preukázateľne aj služby v odborných oblastiach energo a agro od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, potom je podľa žalobcu nepochybné, že na danom analytickom účte boli účtované tržby za služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Tento záver potvrdzujú aj čísla a aj to, že žalobca si ani inú časť tržieb zodpovedajúcu iným zložkám komplexných služieb pre dcérske energo spoločnosti neúčtoval na samostatných analytických účtoch. Nebol preto dôvod, aby práve časť tržieb zodpovedajúcu službám od ASTOM-4PS a DPUVE-AGRO účtoval samostatne.

28. Žalobca v podaných správnych žalobách namietal, že správca dane žiadnym spôsobom nevysvetlil, aký konkrétny dopad má štatistický kód klasifikácie SK NACE na jeho zistenia a prečo je relevantný z hľadiska predmetu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nevysporiadal sa so súvisiacimi vyjadreniami žalobcu o právnej bezvýznamnosti tohto kódu uvedenými vo vyjadrení žalobcu k Protokolu. Túto vadu prvostupňových rozhodnutí neodstránil ani žalovaný. Žalobca zdôraznil, že uvedený kód nepreukazuje, akú podnikateľskú činnosť žalobca v roku 2018 skutočne vykonával alebo nevykonával, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k posúdeniu práva podnikateľa uplatniť odpočítanie dane, vyjadruje len predpokladanú hlavnú (nie jedinú) činnosť, nemá žiadny dopad na vznik či zánik oprávnenia vykonávať konkrétnu podnikateľskú činnosť, súčasťou poskytovania komplexných služieb dcérskym energo spoločnostiam bol okrem odborných činností zabezpečených prostredníctvom ASTOM-4PS aj prenájom prevádzkových priestorov žalobcu, teda činnosť spadajúca pod evidovaný kód SK NACE žalobcu č. 68200. Záver žalovaného, že štatistický kód klasifikácie SK NACE nedokazuje, že žalobca prijal odborné služby od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO považuje žalobca za bezpredmetný, skutočné dodanie služieb bolo podľa žalobcu preukázané stovkami strán dokumentov a tromi svedeckými výpoveďami. K tvrdeniu správcu dane, že opodstatnenosť fakturácie spoločnosti DOUVE-AGRO žalobcovi nebola preukázaná aj preto, že predmet Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO a predmet Zmlúv o poskytovaní služieb ASTOM-4PS je totožný, žalobca uviedol, že napriek textovej zhode medzi zmluvami dodávateľ DOUVE-AGRO dodával žalobcovi a dcérskym spoločnostiam celkom iné služby ako ASTOM-4PS, o čom svedčia aj vykonané dôkazy a odlišná výška odmeny. Správca dane a žalovaný na tieto skutočnosti nereflektovali.

29. V správnych žalobách (bod 8. 1) žalobca vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb nezaťažuje daňový subjekt absolútne, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Žalobca mal za to že správcovi dane predložil dôkazy v dostatočnom rozsahu tak, že jednoznačne preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik jeho práva na odpočítanie dane a teda svoje dôkazné bremeno uniesol v rozsahu postačujúcom pre tento záver. K záveru správcu dane uvedenému v prvostupňových rozhodnutiach (v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období júl a august 2018 vo vzťahu k dodávateľovi ASTOM-4PS) uviedol, že Zápisy z koordinačných porád nepovažuje za relevantné dôkazy, pretože sú formulované všeobecne, nekonkrétne a neurčito, sa žalobca vyjadril v odvolaniach, avšak žalovaný na argumentáciu žalobcu vôbec nereagoval, v dôsledku čoho sú rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa v rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaniach. Pokiaľ žalovaný k predloženému rozsiahlemu súboru e - mailov a ich príloh tvrdí, že tieto nie sú dôkazom preukazujúcim priamu a bezprostrednú súvislosť medzi službami dodanými žalobcovi spoločnosťou ASTOM-4PS a plneniami poskytnutými zo strany žalobcu dcérskym spoločnostiam, pretože táto komunikácia prebiehala medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti daňového subjektu, toto tvrdenie žalovaného je podľa žalobcu v priamom a evidentnom rozpore s obsahom predložených listín a je tak založené na flagrantnom porušení práva žalobcu na objektívne uskutočnené dokazovanie vedúce k riadne zistenému skutkovému stavu. Podľa žalobcu predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že skutočne došlo k poskytnutiu odborných služieb v oblasti energetiky, a to dcérskym energo spoločnostiam ako výrobcom a dodávateľom elektriny, pričom tieto služby poskytol žalobca prostredníctvom subdodávateľa ASTOM-4PS. Zápisy z koordinačných porád, e-maily, ktorých príjemcom je žalobca, aj svedecké výpovede podľa žalobcu jednoznačne preukázali, že služby boli

dcérskym energo spoločnostiam poskytované jeho prostredníctvom, a teda dokazujú jeho priamu ingerenciu v tejto veci, ako aj skutočné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam, ktorých sa služby priamo týkali. Viaceré z listín tvoriacich Dôkaz 38/ žalovaný ani správca dane vôbec nevyhodnotili. Žalobca mal za to, že správca dane mal za účelom čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností aj bez návrhu vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu, okrem iného aj svedeckými výpoveďami a len za predpokladu, že by svedecké výpovede nepotvrdili žalobcove tvrdenia a žalobca už nemohol na ich podporou navrhnúť iné dôkazy, bolo by namieste konštatovanie, že neuniesol dôkazné bremeno. V tomto prípade tvrdenia žalobcu (podporené stovkami strán listín) potvrdili aj traja svedkovia, žiaden svedok ich nevyvrátil, a preto podľa žalobcu nebolo na mieste konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný a správca dane porušili podľa žalobcu základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí (a správca dane za základ prvostupňových rozhodnutí) je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nemá v nich oporu, napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení, majú zreteľné prvky arbitrárnosti a účelovosti, neposkytujú dostatočný podklad na vyvodenie záveru o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu sú preto splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutiami správcu dane podľa , , a .

30. Žalobca v správnych žalobách (bod 8.2) namietal absenciu výzvy správcu dane a žalovaného na doplnenie dôkazov. Poukázal na to, že poskytoval správcovi dane maximálnu súčinnosť a v súlade s § 3 ods. 2 a 8 Daňového poriadku deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť v stanovenej lehote ďalšie dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Správca dane na súčinnosť žalobcu reagoval výzvou na doplnenie dôkazov z 24.11.2020, na základe ktorej žalobca predložil dôkaz pozostávajúci z 286 dvojstrán (t. j. 572 strán) listín a opätovne deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť ďalšie dôkazy. Tvrdenia žalobcu potvrdili aj vypočutí svedkovia. Správca dane ani žalovaný však žalobcu ďalej nevyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal iným spôsobom. Žalobcovi síce bola doručená aj výzva z 22.02.2021, avšak táto sa týkala iných skutočností, ako výzva z 24.11.2020. Žalobca preto nemal dôvod domnievať sa, že dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu prvej výzvy z 24.11.2020 neuniesol. Napriek tomu správca dane aj žalovaný dospeli k opačnému záveru a právo na odpočítanie dane mu nepriznali. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie NSS ČR sp. zn. . Žalobca mal za to, že ak správca dane považuje preukázanie skutočností daňovým subjektom aj po výzve správcu dane za nedostatočné, mal by daňový subjekt na túto skutočnosť upozorniť, vyzvať ho na ich opätovné lepšie preukázanie a umožniť mu, aby sporné skutočnosti dokázal v rozsahu a spôsobom požadovaným správcom dane. Správca dane ani žalovaný takto nepostupovali, a preto podľa žalobcu porušili základnú zásadu správy daní podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku - dbať o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov aj zásadu podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku

- postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom. Rovnako porušili § 24 ods. 2 Daňového poriadku

- povinnosť dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Uvedeným postupom podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

31. V bode 9.1 správnych žalôb (Dôkazné bremeno správcu dane a žalovaného) žalobca uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 Daňového poriadku je cieľom správy daní správne určiť a vyrubiť daň, za týmto účelom prihliadať na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo, dbať, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie a súčasne pritom dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správa daní má smerovať k správnemu stanoveniu daňovej povinnosti, pričom nemožno vychádzať výlučne z fiškálneho záujmu štátu. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. a NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . zn. ako aj nálezov Ústavného súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Poukázal tiež na právo na nestranný a spravodlivý proces vyplývajúce z SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Správca dane a žalovaný si podľa žalobcu svoje povinnosti súvisiace s vykonaním dokazovania splnili len formálne a „naoko“, svoje rozhodnutia opreli o premisu absolútneho dôkazného bremena na strane žalobcu bez toho, aby mu poskytli reálnu možnosť vyvrátiť prípadné pochybnosti o jeho tvrdeniach, bez toho, aby nestranne a nezaujato, t. j. bez vopred stanoveného výsledku konania, uskutočnili objektívne

dokazovanie vedúce k riadne zistenému skutkovému stavu. Žalobcovi nepriznali právo odpočítať daň napriek tomu, že z vykonaného dokazovania s určitosťou nemožno vyvodiť, že zdaniteľné plnenia v skutočnosti neprebehli tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca mal za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa , a .

32. Vo vzťahu k dôvodným pochybnostiam a dôkaznému bremenu správcu dane žalobca v správnych žalobách (bod 9.2) uviedol, že ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní leží na žalobcovi, avšak dôkazné bremeno preukázať niektoré skutočnosti znáša naopak správca dane. Ak má správca dane pochybnosti o účtovníctve predloženom pri daňovej kontrole, musí ohľadom týchto pochybností uniesť dôkazné bremeno. Nestačí pritom len poprieť skutočnosti tvrdené žalobcom ako daňovým subjektom, ale musí predložiť dostatok podkladov, ktoré jeho pochybnosti odôvodňujú. V tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku NSS ČR sp. zn. . Žalobca uviedol, že kvalitatívne nároky na mieru spochybnenia vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov predložených daňovým subjektom, aby došlo k opätovnému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt, opakovane konštatoval aj NS SR (v rozsudkoch sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ), v zmysle ktorých „ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“ Z uvedených rozsudkov tiež vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia, prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o nepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Pokiaľ žalovaný (a predtým aj správca dane) vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, bolo jeho povinnosťou svoje závery preukázať, teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Poukázal tiež na rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý skonštatoval, že „aj objektívne podložené pochybnosti po ich oznámení žalobcovi mali podľa zákona viesť k tomu, aby sa žalobcovi vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal.“ S poukazom na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. a NS SR sp. zn. žalobca zdôraznil, že spochybnenie práva na odpočet musí byť preukázateľné. Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane, ktorý vedie dokazovanie, je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Preto môže (a mal by) vykonať dokazovanie aj z vlastného podnetu - vrátane vypočutia svedkov. Ak mali správca dane alebo žalovaný pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu a vypočutých svedkov, podľa žalobcu mohli a mali vypočuť ďalších svedkov, a to aj bez návrhu žalobcu. Žalobca v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období júl a august 2018 tvrdil, že preukázal pravdivosť svojich tvrdení veľkým počtom dôkazov (stovky strán listín, traja svedkovia) a v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august, september, november a december 2018 tvrdil, že správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali, nevykonali (a v administratívnych spisoch sa nenachádza) ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o opaku, resp. o nepravdivosti tvrdení žalobcu, alebo ktorý by aspoň zakladal dôvodnú (nie svojvoľnú) pochybnosť o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Žiadna zo skutočností označených žalovaným, ktoré majú takúto pochybnosť zakladať, nie je podľa žalobcu dôvodná, ide len o svojvoľné „kvázi - argumenty“ žalovaného, ktoré nie sú spôsobilé v požadovanom rozsahu spochybniť tvrdenia žalobcu a nemajú ani rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom. Tiež namietal, že správca dane ani žalovaný si nesplnili povinnosť vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, keď považovali jeho tvrdenia za nepreukázané, nesplnili si povinnosť aj bez návrhu vypočuť ďalších svedkov, ak mali pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu a vypočutých svedkov. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno o vzniku práva odpočítať daň uniesol na základe predložených dôkazov dostatočne a ak sa žalovaný s týmto záverom nestotožnil, mal povinnosť opačný názor doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Keďže tak neurobil, sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa , , a .

33. Žalobca v správnych žalobách navrhol, aby správny súd rozhodnutia správcu dane aj rozhodnutia žalovaného týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období júl, august, september, november a december 2018 zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie práva na úplnú náhradu trov konania.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

34. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám zhodne uviedol, že trvá na svojich rozhodnutiach, ktorými rozhodol o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane a poukázal na priebeh daňovej kontroly a následne vydané rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie obdobia (júl, august, september, november a december 2018). K dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo vyjadreniach týkajúcich sa zdaňovacích období júl a august 2018 uviedol, že v zdaňovacích obdobiach júl a august 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa ASTOM - 4PS. Predmet fakturácie je vymedzený ako „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb za jednotlivé mesiace júl a august 2018“, pričom z predložených faktúr nevyplýva a nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli poskytnuté dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. žalobcovi. Faktúry v predmete fakturácie zhodne odkazujú na Zmluvu o poskytnutí služieb, ktorá bola medzi dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. a objednávateľom ESIN group, a.s. (pôvodné obchodné meno žalobcu) uzatvorená dňa 01.04.2017. Z obsahu textu Zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko, keď dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi (žalobcovi) rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky. Zmluvné strany dňa 27.09.2018 podpísali Dohodu o ukončení Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.04.2017, v ktorej sa s účinnosťou ku dňu 30.09.2018 dohodli na zrušení platnosti a účinnosti Zmluvy. V preskúmavaných prípadoch správca dane vykonal dokazovanie, v rámci ktorého preveroval, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a v akej kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) žalobcovi poskytla spoločnosť ASTOM–4PS, ďalej preveroval účel použitia plnení od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. a splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zadefinovaných v ust. § 49 Zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného bez ďalších pochybností nepreukázal, aké konkrétne plnenia mu boli dodané dodávateľom ASTOM-4PS, pričom sám žalobca priznal, že niektoré služby, ktoré boli zadefinované v predmete Zmluvy o poskytovaní služieb veľmi široko, mu spoločnosť ASTOM- 4PS vôbec neposkytovala. Zistené skutočnosti a dôkazy tak podľa žalovaného jednoznačne spochybnili aj argumentáciu žalobcu, že plnenia spoločnosti ASTOM-4PS žalobca dodal v rámci komplexného balíka služieb svojim dcérskym spoločnostiam (BCQ Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a. s., SOLGY, a.s., SUPERFICIES, a.s. a ASTOM s.r.o., ďalej aj „dcérske energo spoločnosti“). Žalobca mal s uvedenými dcérskymi spoločnosťami uzatvorené Zmluvy o poskytnutí odborných služieb, predmetom ktorých je poskytovanie komplexných služieb podnikateľského a ekonomického poradenstva, ako aj podnikateľskej administratívy a sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry pre objednávateľa (tej-ktorej dcérskej spoločnosti). Dohodnuté služby mali byť poskytnuté na základe ústnych alebo písomných požiadaviek odberateľa, tieto sú konkrétnejšie vymedzené v bodoch a) až m) zmluvy. Z analýzy textu Zmlúv o poskytovaní odborných služieb uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že ich predmetom boli služby podnikateľskej administratívy a poradenstvo, pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a žalobcom bolo dohodnuté poskytovanie služieb z oblasti energetiky a poľnohospodárstva (výskum druhov surovín, prieskum trhu, monitoring a pod.), t. j. iné služby ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. V zmysle uvedených zmlúv uzatvorených s dcérskymi spoločnosťami mali byť služby poskytnuté na základe ústnych alebo písomných požiadaviek dcérskych spoločností, avšak za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností), a teda nie je zrejmé, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv a že ich súčasťou boli aj plnenia fakturované spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. Na podklade Zmlúv o poskytovaní odborných služieb žalobca vystavoval dcérskym spoločnostiam každý mesiac faktúru, na ktorej bolo uvedené: „Fakturujeme Vám na základe Zmluvy o poskytnutí odborných služieb“. Ani z odberateľských faktúr nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dodané dcérskym spoločnostiam v jednotlivých mesiacoch roka 2018 a či ich súčasťou boli aj služby od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. Tiež bolo zistené, že žalobca predmetné odberateľské faktúry vystavené pre vyššie uvedené dcérske spoločnosti, ako aj odberateľské faktúry vystavené pre ďalšie majetkovo - personálne prepojené spoločnosti zaúčtoval do výnosov na účet 602 506 - Tržby manažment (fee skupina) v celkovej sume 1 525 599,96 eur bez DPH, pričom podľa účtovania predmetom fakturácie neboli odborné služby z oblasti energetiky a poľnohospodárstva, ale služby podnikateľskej administratívy medzi žalobcom (materskou spoločnosťou) a dcérskymi spoločnosťami. Ďalej bolo zistené, že medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami žalobcu boli uzatvorené Servisné zmluvy, v rámci ktorých sa zhotoviteľ (ASTOM – 4PS s.r.o.) zaviazal pre objednávateľa (konkrétnu dcérsku spoločnosť) zrealizovať

rôzne práce a činnosti za účelom zabezpečenia bezproblémovej prevádzky fotovoltaickej elektrárne (FVE), ktorá je vo vlastníctve objednávateľa. Dohodnuté práce sú konkrétnejšie vymedzené v bode 2 písm. a) až m) príslušnej servisnej zmluvy, pričom zahŕňajú, okrem iného, aj komplexnú preventívnu prehliadku centrálnych inventorov Schneider, vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, monitoring prevádzky FVE, poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedení účtovníctva pre energetické činnosti, zabezpečovanie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO, OKTE a SSE - distribúcia ohľadom výnosov potvrdení a zmlúv. Žalovaný konštatoval, že služby vymenované žalobcom v správnych žalobách, ktoré podľa jeho tvrdení spadajú pod predmet Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.04.2017 uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a ktoré mal následne dodať dcérskym spoločnostiam v rámci komplexného balíka služieb, sa vo svojej podstate prekrývajú s činnosťami vymedzenými v servisných zmluvách, na podklade ktorých spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. poskytovala služby priamo jednotlivým dcérskym spoločnostiam žalobcu podnikajúcim v energo sektore (napr. poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedení účtovníctva pre energetické činnosti, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO, OKTE, SSE pre energetické spoločnosti

- mimo dcérskej energo spoločnosti ASTOM s.r.o.). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nebola potrebná požiadavka na materskú spoločnosť za účelom zabezpečenia služieb, dcérske spoločnosti si tieto služby zabezpečovali priamo, vzhľadom na obchodnú spoluprácu so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. na základe servisných zmlúv. Žalovaný poukázal vo vyjadreniach na to, že na preukázanie predmetu fakturácie v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou ASTOM–4PS s.r.o. žalobca predložil zápisy z koordinačných porád, daňové priznania k spotrebnej dani z elektriny vystavené v mene jednotlivých dcérskych spoločností, e-mailovú komunikáciu a pod., pričom predložené dôkazy správca dane aj žalovaný vyhodnotili a prijali záver, že nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti. Následne žalovaný uviedol vyhodnotenie jednotlivých dôkazov zhodne, ako bolo uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Konštatoval, že žalobca vo svojich podaniach neozrejmil ako vyhodnocovanie plnení nespadajúcich pod servisné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a jednotlivými dcérskymi energo spoločnosťami žalobcu preukazuje jeho tvrdenia o dodaní služieb spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb a následnom dodaní týchto služieb žalobcom dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v energo sektore. Vypracované daňového priznania k spotrebnej dani z elektriny, ako aj hlásenia, vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, ÚRSO, OKTE a distribučné spoločnosti dokazujú, že jednotlivé dcérske spoločnosti sa v rámci svojich podnikateľských aktivít zaoberali výrobou a dodávkou elektriny, čo však správca dane ani žalovaný nespochybnili. Ostatné doklady boli vystavené pre iné samostatné právne subjekty, a teda na ich podklade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca preukázal, že plnenia, ktoré mu fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o., využil na účely svojej podnikateľskej činnosti.

35. Žalovaný v písomných vyjadreniach týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august, september, november a december 2018 ďalej zhodne uviedol, že v zdaňovacích obdobiach júl, august, september, november a december 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa DOUVE s.r.o. (t. č. DOUVE-AGRO s.r.o.). Predmet fakturácie je vymedzený ako „služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiace júl, august, september, november a december 2018“, avšak z predložených faktúr nevyplýva a nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli poskytnuté dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o. žalobcovi. Faktúry v predmete fakturácie odkazujú na Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola medzi dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o. a objednávateľom s ESIN group a.s. (žalobca) uzatvorená dňa 02.10.2017. Z obsahu textu Zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko, keď dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi (žalobcovi) rôzne činnosti v oblasti poľnohspodárstva a energetiky (ktoré činnosti žalovaný špecifikoval v súlade s obsahom čl. 1. bod 1. Zmluvy). Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal dokazovanie, v rámci ktorého preveroval, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a akej kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) žalobcovi poskytla spoločnosť DOUVE-AGRO, ďalej preveroval účel použitia plnení od spoločnosti DOUVE-AGRO a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zadefinovaných v § 49 Zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného bez ďalších pochybností nepreukázal, aké konkrétne plnenia mu boli dodané dodávateľom DOUVE-AGRO, (sám žalobca priznal, že niektoré služby, ktoré boli zadefinované v predmetnej Zmluve o poskytovaní služieb veľmi široko, mu spoločnosť DOUVE-AGRO vôbec neposkytovala), pričom zistené skutočnosti a dôkazy jednoznačne spochybnili aj argumentáciu žalobcu, že plnenie od spoločnosti DOUVE-AGRO dodal v rámci komplexného balíka služieb svojim dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v agro sektore, konkrétne spoločnostiam AGRO

- VALALIKY GROUP s.r.o., AGRO - VALALIKY a.s., Farma Oborín s.r.o., Biofarma Oborín s.r.o., MOLD - TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie a.s., Agročat a.s., ASTOM BPS

s.r.o., ASTOM ND s.r.o. a ASTOM V s.r.o. (ďalej aj „dcérske agro spoločnosti“). Žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil 11 Zmlúv o spolupráci, ktoré uzatvoril s vyššie uvedenými dcérskymi agro spoločnosťami, pričom všetky zmluvy boli podpísané dňa 31.12. 2017 s identickými zmluvnými dojednaniami. V úvodných ustanoveniach každej Zmluvy o spolupráci je zadefinované, že poskytovateľ (žalobca) je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území SR, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov.“ V bode 3.1. Zmluvy sa poskytovateľ zaviazal realizovať služby spočívajúce v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (dcérske agro spoločnosti). Služby zadefinované v bode 3.1. Zmluvy sa poskytovateľ v bode 4.1. Zmluvy zaviazal poskytovať spôsobom osobnej konzultácie zamestnancov poskytovateľa so štatutárnym orgánom objednávateľa a jeho personálnym aparátom ako aj s odbornými poradcami objednávateľa, ktorí zabezpečujú vedenie jeho účtovnej evidencie a poskytnutím prípadných personálnych a právnych služieb. V prípade potreby aj písomnými výstupmi, ktoré si vyžiada ku konkrétnym otázkam objednávateľ, pričom platí, že písomné výstupy postačuje predložiť objednávateľovi v elektronickej forme. V bode 4.2. sa zmluvné strany dohodli, že konzultácie poskytované v zmysle bodu 4.1. budú poskytované zamestnancami poskytovateľa. Z analýzy textu Zmlúv o spolupráci uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi agro spoločnosťami vyplýva, že ich predmetom boli poradenské služby súvisiace s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (dcérskej agro spoločnosti), pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou DOUVE-AGRO a žalobcom bolo dohodnuté poskytovanie služieb z oblasti energetiky a poľnohospodárstva, t.j. iné služby, ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi agro spoločnosťami. V Zmluvách o spolupráci uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi agro spoločnosťami sa žalobca zaviazal v prípade potreby poskytnúť objednávateľovi (dcérskym spoločnostiam) aj písomné výstupy, avšak aj napriek takto dohodnutému záväzku žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb alebo iné listinné dôkazy, za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností ), a teda nie je zrejmé, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv a že ich súčasťou boli aj plnenia fakturované spoločnosťou DOUVE-AGRO. Na podklade Zmlúv o spolupráci žalobca vystavoval dcérskym spoločnostiam každý mesiac faktúru, na ktorej bolo uvedené: „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Ani z odberateľských faktúr nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dodané dcérskym spoločnostiam v jednotlivých mesiacoch roka 2018 a či ich súčasťou boli aj služby od spoločnosti DOUVE-AGRO. Tiež bolo zistené, že žalobca odberateľské faktúry vystavené pre dcérske spoločnosti, ako aj odberateľské faktúry vystavené pre ďalšie majetkovo– personálne prepojené spoločnosti zaúčtoval do výnosov na účet 602 506 - Tržby manažment (fee skupina) v celkovej sume 1 525 599,96 eur bez DPH, pričom podľa účtovania predmetom fakturácie neboli odborné služby z oblasti energetiky a poľnohospodárstva, ale služby podnikateľskej administratívy medzi žalobcom (materskou spoločnosťou) a dcérskymi spoločnosťami. Podľa žalovaného v danej veci zásadným zistením je, že dcérske spoločnosti daňového subjektu podnikajúce v agro sektore mali uzatvorené Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS. Z uvedeného vyplýva, že nebola potrebná požiadavka na materskú spoločnosť za účelom zabezpečenia služieb, dcérske spoločnosti si tieto služby zabezpečovali priamo vzhľadom na obchodnú spoluprácu so spoločnosťou ASTOM-4PS. V preskúmanom prípade dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane zo „služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“, fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO bola tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, aké konkrétne plnenia mu boli dodané dodávateľom DOUVE-AGRO a že tieto plnenia použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

36. Žalovaný sa v písomných vyjadreniach následne zhodne vyjadril k žalobným bodom uvedeným v správnych žalobách, pričom mal za to, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, ich odôvodnenia sú zrozumiteľné a vypracované v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že závery správcu dane uvedené v jeho rozhodnutiach sú nepreskúmateľné a sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretože skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli podľa žalovaného zistené čo najúplnejšie a správca dane nebol viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní vykonal potrebné dokazovanie zamerané na preverenie rozsahu (aké konkrétne plnenia boli žalobcovi dodané) a účelu použitia „služieb podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. a „služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb", ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť DOUVE-AGRO s.r.o., a to aj vo väzbe na preukázanie priamej súvislosti s vykazovanými zdaniteľnými

plneniami žalobcu pre dcérske spoločnosti. Podľa žalovaného získané dôkazy jednoznačne spochybnili argumentáciu žalobcu o tom, že dcérskym spoločnostiam poskytoval komplexné poradenské služby, ktoré mali zahŕňať aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. od spoločnosti DOUVE-AGRO s.r.o., a preto na základe týchto zistení bolo podľa neho rozhodnuté zákonným spôsobom. Žalovaný poukázal na odôvodnenie svojich rozhodnutí, v ktorých bol podrobne opísaný zistený skutkový stav, aplikované právne normy a úvahy, ktoré žalovaného aj správcu dane viedli k právnemu posúdeniu veci. Zdôraznil, že spoločnosť ASTOM-4PS žalobcovi fakturovala „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, avšak z takejto všeobecnej fakturácie nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli týmto dodávateľom poskytnuté žalobcovi. Dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v oblasti energetiky žalobca vystavoval každý mesiac faktúru, na ktorej bolo uvedené "fakturujeme vám na základe Zmluvy o poskytnutí odborných služieb“, z ktorej taktiež nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dodané týmto dcérskym spoločnostiam a že ich súčasťou boli aj „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.. Z obsahu textu Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM - 4PS s.r.o. vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko, keď dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, pritom predmetom Zmlúv o poskytovaní odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, boli služby podnikateľskej administratívy a poradenstvo, t.j podľa názoru žalovaného iné služby, ako boli dohodnuté v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o.. Predmet Zmlúv o poskytovaní odborných služieb bol taktiež dohodnutý veľmi široko, všeobecne. Podľa žalovaného je argumentácia žalobcu, že obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. bolo aj poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva, je zavádzajúca. V predloženej Zmluve je len zmienka o výskume, sprostredkovaní, odporúčaní a monitoringu na trhoch v energetike a v poľnohospodárstve, pričom možnosť vykonávať uvedené činnosti priamo tretím osobám cez sprostredkovateľa (žalobcu) zmluva neriešila. Preto konštatovanie žalobcu, že už v čase uzavretia Zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. realizovať aj subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná. Obdobne tomu bolo aj vo vzťahu k službám fakturovaným spoločnosťou DOUVE-AGRO. Argumentácia žalobcu, že obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb od spoločnosti DOUVE-AGRO bol aj poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti poľnohospodárstva je podľa žalovaného zavádzajúca. V predloženej zmluve je len zmienka o výskume, sprostredkovaní, odporúčaní a monitoringu na trhoch v energetike a poľnohospodárstve, pričom možnosť vykonávať uvedené činnosti priamo tretím osobám cez sprostredkovateľa (žalobcu) zmluva neriešila. Preto konštatovanie žalobcu, že už v čase uzavretia zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude spoločnosť DOUVE-AGRO realizovať aj subdodávky odborných služieb a činností v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločnosti a v ich prospech, nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná.

37. Žalovaný vo vyjadreniach k zdaňovacím obdobiam júl a august 2018 za nedôvodnú považoval aj námietku, že daňové orgány nemali snahu o pochopenie vzájomnej súvislosti medzi odbornými službami prijatými od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. a službami, ktoré žalobca poskytoval dcérskym spoločnostiam a že v jeho prípade išlo o štandardné nastavenie právnych vzťahov a fungovania spoločnosti v odbore energetiky, čo je typické aj pri iných špecifických odvetviach. Žalovaný uviedol, že žalovaný ani správca dane nespochybnili vykonávanie podnikateľského a ekonomického poradenstva žalobcom podľa príslušných zmlúv pre dcérske spoločnosti, ale spochybnili tvrdenie žalobcu, že súčasťou týchto služieb boli aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.. Žalobca neobjasnil dôvod, prečo by si dcérske spoločnosti mali objednávať tieto odborné činnosti od žalobcu, ktorý medzi internými zamestnancami nedisponoval oprávneným zodpovedným zástupcom s odbornými znalosťami z energetiky, a preto si tieto služby, ako tvrdil, následne objednával od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.. Podľa žalovaného žalobca svojím tvrdením, že osoby zamestnané v spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. priamo koordinovali činnosť jednotlivých zodpovedných zástupcov v dcérskych spoločnostiach sám priznal, že výlučne dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny a mohli byť bezprostrednými prijímateľmi služieb realizovaných v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Poukázanie žalobcu na úkony vo vzťahu k ÚRSO, k OKTE, k vykonávaniu odpočtu elektromerov a pod. a že tieto priamo spadajú pod Zmluvy o poskytovaní odborných služieb uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie získané dôkazy zavádzajúce, pretože zmluvný vzťah na dodávku služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva bol uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o., z čoho nemožno prijať záver, že služby boli ďalej

žalobcom aj poskytnuté a dodané dcérskym spoločnostiam, pretože v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. sa sprostredkovanie prijatých služieb cez žalobcu týmto spôsobom neriešilo. Preto nie je možné ani prijať ako dôkaz zápisy z mesačných koordinačných porád, pretože sa na nich nezúčastňovali dcérske spoločnosti, ale len zamestnanci žalobcu a dodávateľa (ASTOM-4PS s.r.o.). Žalobca nepredložil podľa žalovaného žiadny dôkaz o vykonaní subdodávok pre dcérske spoločnosti, pričom na koordinačných poradách sa vyhodnocovali aj také činnosti, ktoré ani nespadali pod predmet zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a ASTOM-4PS s.r.o.. Rovnako aj e-mailová komunikácia vo väčšine prípadov prebiehala medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti žalobcu. Ostatné doklady boli buď vystavené pre iné samostatné právne subjekty alebo v mene iných samostatných právnych subjektov, a teda na ich podklade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že nimi žalobca preukázal opodstatnenosť fakturácie na základe faktúr od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. Aj keď žalobca umožnil spoločnosti ASTOM-4PS využívať jeho prevádzkové priestory vo Veľkej Lomnici, v priestoroch hotela Kukučka v Tatranskej Lomnici a v sídle spoločnosti žalobcu v Považskej Bystrici, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v týchto priestoroch oboznamoval alebo usmerňoval aj zástupcov dcérskych spoločností s plneniami z oblasti energetiky, resp. že tak konala priamo spoločnosť ASTOM-4PS. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že spoločnosť STOM-4PS s.r.o. dodávala svoje služby týkajúce sa prevádzky solárnych elektrární a dodávky elektriny žalobcovi v prospech (pre potreby) dcérskych spoločností a to konaním žalobcu priamo v ich mene, priamo v dcérskych spoločnostiach a priamo v prospech dcérskych spoločností, napr. uskutočnením koordinačných porád. V žiadnom z týchto prípadov žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že takto on alebo spoločnosť ASTOM-4PS konala, čo preukazuje aj zistenie, že koordinačných porád sa za dcérske spoločnosti nikto nezúčastnil. Rovnako tvrdenie, že dcérske spoločnosti si od žalobcu objednali komplexnú odbornú, poradenskú a administratívnu službu formou outsourcingu pre vyššiu efektívnosť a odbornosť, keďže nedisponovali internými zamestnancami, ktorí by vedeli danú agendu obsiahnuť a že zadávanie jednotlivých úloh a potrieb riešenia vznikalo priebežne, je pri predložení všeobecnej fakturácii, bez ďalších dôkazov, nepostačujúce k prijatiu záveru, že deklarované služby boli vykonané tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca v celom konaní nepredložil ani žiadne písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností) a to aj napriek tomu, že v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ústnych alebo písomných požiadaviek dcérskych spoločností. Za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností). Žalovaný poukázal na to, že v predložených zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných služieb vo forme akceptovanej objednávateľom, napriek tomuto záväzku však žalobca žiadne súpisy dodaných služieb ani iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS nepredložil a ani nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Správca dane aj žalovaný všetky zistenia vyhodnotili so záverom, že dcérske spoločnosti podnikajúce v energo sektore si služby potrebné k výkonu svojej činnosti zabezpečovali priamo prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS, prípadne ďalších dodávateľských spoločností (dcérske spoločnosti mali uzatvorené zmluvy aj so spoločnosťou HELIOSYS s.r.o., predmetom, ktorých bol diaľkový monitoring a automatizácia pre OKTE, pričom práce zahŕňali aj dodávku systému diaľkového odpočtu fakturačného meradla, autorizáciu zberu údajov z tohto odborného a odovzdávacieho miesta, odovzdávanie nameraných údajov pre potreby OKTE a súvisiace práce na príslušnej fotovoltaickej elektrárni). Podľa žalovaného aj výpovede svedkov potvrdili, že zamestnanci spoločnosti ASTOM-4PS zabezpečovali bezproblémový chod činnosti fotovoltaických elektrární, servis, údržbu a ďalšie odborné činnosti vyplývajúce energetickým spoločnostiam vyrábajúcim elektrickú energiu z činnosti solárnych zariadení. Žalovaný vzhľadom na získané dôkazy mal za to, že žalobcom vymenované činnosti, ktoré mu mala poskytovať spoločnosť ASTOM-4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, táto spoločnosť poskytovala priamo dcérskym spoločnostiam s odkazom na Servisné zmluvy, ktoré mala s týmito spoločnosťami priamo uzatvorené. Žalobca nepreukázal, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite mu fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS preverovanými faktúrami.

38. Žalovaný vo vyjadreniach vo vzťahu k odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa DOUVE-AGRO s.r.o. uviedol, že žalobca predložil faktúry a Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorými preukazoval rozsah fakturovaných plnení a ich reálne použitie na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane i žalovaný predložené doklady vyhodnotili a prijali záver, že nepreukazujú žalobcom deklarované skutočnosti, nakoľko z faktúr vystavených spoločnosťou DOUVE-AGRO nevyplýva a nie je ani možné

určiť, čo konkrétne, v akej kvalite a kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) bolo poskytnuté dodávateľom DOUVE-AGRO a prijaté žalobcom ako odberateľom. Žalobca nepreukázal, aké plnenie bolo predmetom fakturácie, v akom rozsahu bolo poskytnuté, nepredložil žiadne doklady špecifikované v článku III. Zmluvy o poskytovaní služieb z 02.10.2017, v ktorej sa s dodávateľom dohodol na predložení predpokladaného rozsahu služieb, jeho akceptácii a na povinnosti poskytnutia výkazu činností s uvedením skutočného rozsahu služieb. Rovnako tomu bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro spoločnosti, v prípade ktorých tiež nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach je uvedený len text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu.“ V Zmluvách o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami, je v bode 3 (Predmet zmluvy) dohodnuté, že predmetom plnenia je záväzok poskytovateľa (žalobcu) realizovať služby spočívajúce v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej - ktorej dcérskej agro spoločnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa, nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, obeh interných dokumentov, finančné plánovanie objednávateľa, právna podpora a pod. Pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou DOUVE-AGRO a žalobcom boli dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. Žalobca nepredložil ani žiadne súpisy dodaných služieb alebo listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO, nepreukázal aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Žalovaný uviedol, že ani on ani správca dane nespochybnili vykonávanie podnikateľského poradenstva žalobcom podľa príslušných Zmlúv o spolupráci pre dcérske agro spoločnosti, ale spochybnili tvrdenie žalobcu, že súčasťou týchto služieb boli aj odborné služby od spoločnosti DOUVE-AGRO.

39. Žalovaný vo vyjadreniach zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. za „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rôzne činnosti ako výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výkonnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BPS, odpočty elektromerov, prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, sprostredkovanie rôznych činností v energetike a poľnohospodárstve a pod.), ako aj z faktúr od spoločnosti DOUVE-AGRO s.r.o. za „služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rovnaké činnosti ako boli uvedené aj v zmluve so spoločnosťou ASTOM-4PS /písm. a) až k), n)/), bolo nepreukázanie splnenia podmienok zadefinovaných v 49 Zákona o DPH, a nie tá skutočnosť, že žalobca v daňových priznaniach uvádza kód SK NACE-68200 Predaj, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdí, že žalobca nevykonával aj iné činnosti okrem svojej hlavnej činnosti, ale podporne poukázal na skutočnosť, že každý daňový subjekt má právo slobodného výberu tohto kódu, ktorý by mal vystihovať jeho hlavnú činnosť alebo predpokladanú činnosť. Žalobca však nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal aj činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva alebo sa priamo angažoval v týchto činnostiach, čo vyplýva zo zistenia, že ku kra i super dôkazmi žalobca sa zaoberal prevažne predajom a prenájmom apartmánov v hotelovom komplexe Kukučka v Tatranskej Lomnici, predajom bytov a prenájmom parkovacích miest a prenájmom bytov v bytových domoch vo Veľkej Lomnici, pričom má prevažne 100% majetkový podiel v dcérskych spoločnostiach, z ktorých niektoré sa zaoberajú výrobou elektrickej energie a niektoré poskytujú služby poľnohospodárskej výroby. Medzi hlavné činnosti žalobcu však nepatria činnosti zamerané na oblasti energetiky a poľnohospodárstva, pretože na tieto činnosti boli zriadené dcérske spoločnosti, ktoré ako samostatné právne subjekty poskytovali služby v agro a energo sektore. Žalobca rovnako nemá vytvorený samostatný analytický účet, ktorý by preukazoval poskytovanie služieb energetiky pre dcérske spoločnosti.

40. K námietke žalobcu, že absentovali výzvy správcu dane a žalovaného na doplnenie dôkazov žalovaný uviedol, že s pochybnosťami o absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi preverovanými plneniami fakturovanými spoločnosťou ASTOM-4PS a hospodárskou činnosťou žalobcu správca dane žalobcu priebežne oboznamoval a to prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 až december 2018 a výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane zo dňa 31.07.2020 a súčasne ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, Protokolu zo dňa 07.10.2020, ktorého súčasťou bola

aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a následne prostredníctvom výzvy zo dňa 24.11.2020, kedy žalobcu opätovne vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný mal za to, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 44 až 47 Daňového poriadku a žalobca mal možnosť v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predkladať kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a mal možnosť podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteniam správcu dane. Rovnako vo vyrubovacom konaní aj v odvolacom konaní, ktoré nasledovali po vykonanej daňovej kontrole, žalobcovi neboli upreté žiadne jeho práva. Nedôvodná je podľa žalovaného aj námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a že nebolo prihliadnuté na všetko, čo vyšlo najavo a že z napadnutých rozhodnutí nemožno vyvodiť, aké dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom u žalobcu pri uplatnení odpočítania dane na vstupe, ako aj pri ním deklarovaných dodaniach dcérskym spoločnostiam a prečo správca dane považoval predložené dôkazy za nedostatočné k preukázaniu nároku na odpočítanie dane. Podľa žalovaného z predložených spisov aj vykonaných úkonov správcu dane možno konštatovať, že daňové orgány rešpektovali povinnosti aj práva žalobcu tak pri daňovej kontrole i po nej nasledujúcich daňových konaniach. Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného, takýto nesúhlas nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred správnymi orgánmi úspešný, ani aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. K námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach nie sú podložené relevantnými dôkazmi, nakoľko jeho záver vychádza z neúplného alebo nedostatočného dokazovania, ktoré vykonal správca dane, žalovaný poukázal na to, že správca dane podrobne zistil skutkový stav, v rozhodnutiach správcu dane boli objasnené všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a tieto boli v súlade so zákonom aj vyhodnotené. Rovnako žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), (napr. rozsudok z 21.01.2019 vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vždy je potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Podľa žalovaného rozhodnutia správcu dane i žalovaného boli dostatočne odôvodnené a žalovaný sa vysporiadal aj so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu.

41. Žalobca poukázal na charakter dane z pridanej hodnoty, na ustanovenia Zákona o DPH a uzavrel, že podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania služby, ktoré bolo deklarované žalobcom predloženými faktúrami vystavenými v mene spoločnosti ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO, ako aj účel použitia fakturovaných služieb na žalobcove podnikateľské aktivity. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Daňové orgány preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016). Žalovaný uzavrel, že s poukazom na vykonané dokazovanie považuje žalobné námietky o tom, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a že daňové orgány nedostatočne zistili okolnosti deklarovaného dodania služieb od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. od spoločnosti DOUVE- AGRO, za nedôvodné. Žalobca predloženými dôkazmi bez pochybností nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom deklarovaných dodaní služieb od uvedených spoločností a ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovanými fakturovanými plneniami na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda povinnosťou daňových orgánov nebolo viesť ďalšie dokazovanie na preukázanie žalobcom prednášaných tvrdení. Žalovaný navrhol, aby správny súd žaloby ako nedôvodné zamietol.

Repliky

42. Žalobca v písomných vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám (repliky) zhodne uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane považuje za nezákonné, pričom k dôvodom ich nezákonnosti i k priebehu administratívneho konania sa vyjadril komplexným spôsobom v správnych žalobách a v plnom rozsahu odkázal na svoje tvrdenia, právnu argumentáciu a dôkazy v nich uvedené.

Dupliky

43. Žalovaný v písomných vyjadreniach (dupliky) k replikám žalobcu zhodne uviedol, že trvá v plnom rozsahu na skutočnostiach a záveroch prijatých v napadnutých rozhodnutiach a v písomných vyjadreniach k správnym žalobám a navrhol správne žaloby zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

44. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa citovaného zákona výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania vedené pôvodne na Krajskom súde v Žiline pod spisovými značkami , , , a vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovými značkami , , , a .

45. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. -163 zo dňa 06. februára s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu Naše Farmy a.s. Poprad proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica pod spisovými značkami , , , a s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. .

46. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo z dôvodov uvedených v správnych žalobách a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné. Správny súd veci prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v správnych žalobách výslovne uviedol, že pojednávanie nežiada nariadiť, žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že pojednávanie nariadiť nežiada a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 29. novembra 2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 08. februára 2024 ( ).

47. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

49. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

51. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 55. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 56. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 57. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 59. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia júl, august, september, november a december 2018. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. (zdaňovacie obdobia júl a august 2018) a DOUVE-AGRO s.r.o. (zdaňovacie obdobia júl, august, september, november a december 2018) z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných

rozhodnutí konštatovali, že dokazovaním vykonaným počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO), pričom žalobca nepredložil dôkazy, že prijal deklarované zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a tiež nepreukázal, že deklarované služby využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutia na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre vznik práva na odpočet DPH. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnych žalobách ( ) a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné.

60. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa v preskúmavanej veci nejedná). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený.

61. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správ je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcej jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( v spojení s ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Žalobca v správnych žalobách v značnej časti formuloval žalobné body takým spôsobom, že prezentoval vlastné závery a hodnotenia predložených, resp. vykonaných dôkazov a nekonkretizoval, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlil, alebo v čom boli ich úvahy v rozpore so zákonom alebo zásadami logického uvažovania, resp. vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného a správcu dane, preto takto formulovaným žalobným bodom/námietkam nebolo možné vyhovieť.

62. Žalobca v správnych žalobách (bod 4) poukázal na hospodárske aktivity žalobcu vykonávané prostredníctvom dcérskych spoločností, ktoré prevádzkujú solárne elektrárne a prezentoval svoje tvrdenia a výklad Zmlúv o poskytnutí odborných služieb uzatvorených s dcérskymi spoločnosťami, podľa ktorých mal poskytovať týmto spoločnostiam odborné služby uvedené všeobecne v čl. 1 ods. 1 a aj demonštratívnym výpočtom; následne poskytol svoj pohľad na obsah pojmu „komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva". Tvrdil, že tieto služby v oblasti energetiky odborne zabezpečoval prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, t.j. tvrdil, že tieto služby dcérskym spoločnostiam neposkytoval priamo, ale subdodávateľsky a poukázal na to, že niektoré

odborné činnosti v oblasti energetiky si dcérske spoločnosti zabezpečili priamo (podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o servisné činnosti), pričom tieto služby im mala poskytovať spoločnosť ASTOM-4PS priamo na základe Servisných zmlúv. Samotný žalobca vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným s deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO pripustil, že sa realizovala len časť predmetu zmlúv. Poukázal na prax, že ASTOM-4PS realizoval subdodávky v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, keďže žalobca nebol ani výrobcom ani dodávateľom elektriny, poskytované druhy služieb boli tak podľa žalobcu viazané na dcérske spoločnosti. Tvrdil, že z obsahu jednotlivých druhov služieb vyplýva, že ako subdodávateľ mal realizovať a aj realizoval subdodávky odborných služieb v oblasti energetiky priamo pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, a to v miestach sídiel elektrární, čím podľa neho bola preukázaná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti. Žalobca poukázal na svoje dcérske spoločnosti, ktoré pôsobili v oblasti poľnohospodárstva a prezentoval svoj pohľad na výklad Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej s deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO, v zmysle ktorej bolo dohodnuté poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Poukázal na prax, že vo vzťahu k dodávateľovi DOUVE-AGRO sa realizovala len časť predmetu zmluvy týkajúca sa oblasti poľnohospodárstva a uvedený dodávateľ mal realizovať subdodávky odborného poradenstva v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločnosti žalobcu a v ich prospech, z čoho podľa tvrdenia žalobcu vyplýva bezprostredná a priama súvislosť. Tvrdil, že existuje priama súvislosť medzi službami prijatými žalobcom od dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a prostredníctvom týchto subdodávateľov službami poskytnutými žalobcom dcérskym spoločnostiam. Súčasne poukázal na Zmluvy o spolupráci, ktoré žalobca uzatvoril s dcérskymi spoločnosťami za účelom poskytnutia poradenských služieb v agro oblasti a teda len prostredníctvom žalobcu mohli byť takéto služby (poskytnuté žalobcovi deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO) dodané dcérskym spoločnostiam. Vyššie uvedená formulácia uvedená v správnych žalobách tak predstavuje len prezentáciou ekonomickej činnosti žalobcu, opis činností, resp. spolupráce žalobcu s dcérskymi spoločnosťami a vlastné hodnotenie obsahu zmlúv, s poukazom na ktoré deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO fakturovali žalobcovi dodanie služieb pre žalobcu. Takto formulované žalobné body nemajú podľa názoru správneho súdu charakter relevantnej žalobnej námietky, resp. námietok, v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

63. V správnych žalobách v časti označenej ako „Dôkazy o skutočnom dodaní služieb ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO“ žalobca tvrdí, že preukázal, že nielen formálne ale aj materiálne prijal od subdodávateľa ASTOM-4PS (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym energo spoločnostiam, a teda ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam, resp. že prijal od dodávateľa DOUVE-AGRO (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym agro spoločnostiam, a teda ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam. Žalobca vo všeobecnosti uviedol, aké dôkazy predložil a následne prezentoval svoje vlastné hodnotenie týchto dôkazov so záverom, že preukázal dodanie služieb aj súvislosť medzi plneniami na vstupe aj výstupe. Takéto konštatačné formulovanie jednotlivých žalobných bodov je možné považovať opäť len za prezentovanie svojho vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, pričom žalobca neuviedol a ani nekonkretizoval, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlia, ak vyhodnotili žalobcom predložené dôkazy inak než samotný žalobca a neuviedol ani ktoré dôkazy boli vyhodnotené nesprávne, v rozpore so zákonom, v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Takto formulované body správnych žalôb majú preto len charakter vyslovenia nesúhlasu s hodnotením dôkazov vykonaným správcom dane i žalovaným a neumožňujú vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Obdobne vo vzťahu k vykonaným výsluchom svedkov žalobca uviedol len svoje vlastné hodnotenie týchto dôkazov a konštatoval, že nebol vykonaný dôkaz opaku. Takáto formulácia žalobných bodov však tiež predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením výpovedí svedkov správcom dane i žalovaným. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením jednotlivých dôkazov orgánmi verejnej správy sám o sebe nemá za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na jednotlivé činnosti a dôkazy, ktorými podľa neho bolo preukázané ich dodanie žalobcom pre dcérske spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa (ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO ) a tvrdil, že tieto činnosti nespadajú pod predmet Servisných zmlúv, uvedený poukaz je opäť len prezentáciou vlastného hodnotenia dôkazov bez vplyvu na ne/zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnych žalobách vyslovil nesúhlas so záverom vysloveným žalovaným, že „žalobca nepredložil dôkaz o tom, že odborné služby prijaté od ASTOM-4PS následne žalobca dodal dcérskym spoločnostiam“ a tvrdil, že dôkazy neboli vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, argumentujúc, že faktický stav si nevyžadoval na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiadny faktický úkon. Následne prezentoval svoje hodnotenie splnenia/preukázania materiálnej stránky daňovej

transakcie dôkazmi predloženými žalobcom, vyslovil nesúhlas s hodnotením vykonaným správcom dane i žalovaným, v čom žalobca videl porušenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v dôsledku čoho podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, že služby prijaté od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO dodal ďalej dcérskym spoločnostiam a teda splnil hmotnoprávne podmienky na odpočet dane. Takto konštatačne formulované žalobné body opäť predstavujú len prezentáciu vlastných názorov žalobcu, čo samé o sebe neumožňuje prijať záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

64. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia. Poukázal pritom na relevantné ustanovenia § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 Zákona o DPH, na splnenie ktorých sa viaže nárok na odpočet DPH. S poukazom na tvrdenia uvedené v čl. 4 a 5 správnych žalôb tvrdil, že jednoznačne preukázal všetky relevantné skutočnosti osvedčujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH, v dôsledku čoho správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili, skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, došlo k porušeniu zásad správy daní a rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Tak, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, žalobca v správnych žalobách uvádza len svoje vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov a prezentáciu svojich vlastných záverov bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom konkrétne spočívajú pochybenia správcu dane či žalovaného a v čom sú napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí že „hmotnoprávne argumenty, na ktorých orgány verejnej správy založili výrok svojich rozhodnutí a ich obsah odráža skutočnosť, že daňová kontrola, konanie a dokazovanie od počiatku neboli vedené objektívne, ale tak, akoby mal správca dane a žalovaný od začiatku stanovený cieľ vyrubiť žalobcovi rozdiel dane, pričom svoj postup argumentáciu po celý čas prispôsobovali dosiahnutiu tohto cieľa“, takéto tvrdenie žalobcu správny súd považoval len za nepreukázané domnienky, ktoré nemajú oporu v administratívnych spisoch a ani v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí.

65. Správny súd v preskúmavanom prípade zisťoval, či správca dane i žalovaný vec správne právne posúdili, ak založili svoje rozhodnutia o odmietnutí uplatneného odpočtu DPH na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane stanovených Zákonom o DPH. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky za predpokladu, že sú samy predmetom dane. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie.

66. V zmysle judikatórnych záverov SD EÚ odpočítanie dane môže byť obmedzené najmä v prípadoch, ak a) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, b) došlo k daňovému podvodu alebo c) došlo k prípadu zneužitia práva. Z právnej úpravy vyplývajúcej z § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH sú požiadavky, aby 1) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, 2) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH) a 3) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, z čoho zároveň vyplýva aj to, že predmetné plnenie musí fakticky existovať a nesmie ísť o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia). Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je (aj napriek určitému judikatórnemu posunu v rozhodovacej činnosti SD EÚ) základným predpokladom pre

odpočet DPH. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Formálnou podmienkou priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH; čl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. apríla 2020 a sp. zn. zo dňa 11. júna 2019). Pokiaľ nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva, z judikatúry SD EÚ vyplýva, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie DPH v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 101/16 SC Paper Consult SRL, C - 281/20 Ferimet SL, C- 154/20 Kemwater ProChemie). V prípade, ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, podľa judikatúry SD EÚ, ktorá vychádza z rešpektovania zásady neutrality dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci C- 80/11 a C- 142/11 Mahagében a Dávid, ako aj C-101/16 SC Paper Consult), možno daňovému subjektu odoprieť právo na odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 439/04 a C- 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 189/18 Glencore Agriculture Hungary, resp. C-255/02 Halifax plc.), t. j. ak správca dane preukáže, že uplatnenie odpočtu DPH je výsledkom daňového podvodu alebo zneužitia práva. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti však zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že Zákon o DPH v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto podmienky sú vymedzené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH správcom dane, resp. žalovaným pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne stanovených podmienok nie je možné odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane pritom nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia (v preskúmanom prípade poskytnutia deklarovaných služieb). Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti požaduje aj preukázanie materiálnej stránky, t. j. preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt (žalobca) je teda povinný preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru, resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom/dodávateľmi.

68. Správny súd z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí zistil, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stanovených Zákonom o DPH, pričom správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí konštatovali, že žalobca nepreukázal, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roka 2018 prijal deklarované zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS (júl a august 2018) a DOUVE- AGRO (júl, august, september, november a december 2018), bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach, pričom konštatoval, že fakturované služby neboli poskytnuté tak, ako sú deklarované predloženými zmluvami a faktúrami, činnosti v rámci predmetu Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, resp. žalobcom a spoločnosťou DOUVE-AGRO boli poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam, nevznikla opodstatnenosť fakturácie medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi, táto fakturácia nemá ekonomické opodstatnenie a logické zdôvodnenie, prebehla len formálne bez materiálneho plnenia a žalobca nepreukázal, aké zdaniteľné plnenie a v akom rozsahu bolo predmetom fakturácie, ako bola stanovená hodnota plnenia, nepreukázal, kto, kde a ako preverované služby od deklarovaných dodávateľov žalobcu prebral a následne poskytol dcérskym spoločnostiam, pričom v predmete zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi boli dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), než boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. Žalobca zároveň nepreukázal, že deklarované služby využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH pritom postačuje nesplnenie čo i len jednej z kumulatívne stanovených podmienok, súčasným splnením ktorých je podmienený vznik práva na odpočet DPH a ktoré je povinný preukázať žalobca.

69. Vo všeobecnosti je potrebné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009 nasledovne „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 21. apríla 2020 (R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2022 (Zbierka súdnych rozhodnutí NSS SR č. 18/2022) dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

70. Z obsahu administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca mal v príslušných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roka 2018 s deklarovanými dodávateľmi uzatvorené Zmluvy o poskytnutí služieb (ASTOM-4PS: Zmluva zo dňa 01.04.2017, DOUVE-AGRO: Zmluva zo dňa 02.10.2017), pričom tvrdil, že tieto zmluvy mal uzatvorené za tým účelom, aby mohol prostredníctvom služieb obstaraných od deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO plniť svoje záväzky zo zmlúv, ktoré mal uzatvorené so svojimi dcérskymi spoločnosťami (Zmluvy o poskytnutí odborných služieb špecifikované v bode 5 tohto rozsudku, uzavreté s dcérskymi energo spoločnosťami a Zmluvy o spolupráci špecifikované v bode 7 tohto rozsudku, uzavreté s dcérskymi agro spoločnosťami). Správca dane preto dôvodne preveroval reálnosť poskytnutia deklarovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, ako aj potrebu obstarať si uvedené služby od uvedených dodávateľov a následne aj to, či tieto deklarované služby žalobca použil na plnenie svojich záväzkov voči svojim dcérskym energo a agro spoločnostiam. Z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ustálenej judikatúry a argumentácie uvedenej v bode 69 tohto rozsudku vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný predložiť na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH, vrátane preukázania reálnosti deklarovaných dodaní služieb, relevantné dôkazy. Správca dane je oprávnený preverovať splnenie podmienok pre odpočet DPH. Úlohou správcu dane však nie je zisťovať, ako deklarované obchodné transakcie skutočne prebehli, nie je povinný označiť žalobcovi dôkazy, ktorými má preukázať svoje

tvrdenia a nie je ani povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (žalobcu). Správca dane je oprávnený verifikovať žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy a v prípade, že ich relevantne spochybní, oznámi tieto pochybnosti žalobcovi a vyzve ho postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt (žalobcu). Výzva na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť v súlade s ustálenou judikatúrou NSS SR daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania a táto musí byť vykonaná do skončenia daňovej kontroly.

71. Žalobca v správnych žalobách (bod 8. 2 ) uviedol, že poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť a v každom podaní počas daňovej kontroly a daňového konania deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení, správca dane ho vyzval na doplnenie dôkazov (výzva z 24.11.2020, na ktorú predložil Dôkaz 38/ pozostávajúci z 286 dvojstrán listín), avšak ani správca dane ani žalovaný žalobcu ďalej nevyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným spôsobom. Žalobca v správnych žalobách teda konkrétne nenamietal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane, resp. žalovaného z dôvodu, že by nebol dodržaný postup v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Tvrdil len, že vyššie uvedeným postupom mali byť porušené zásady správy daní podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a malo byť porušené ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Takto formulovanú žalobnú námietku správny súd nepovažuje za dôvodnú a keďže žalobca nenamietal konkrétne porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Tak, ako už bolo uvedené, nebolo úlohou správcu dane opakovane vyzývať žalobcu na predkladanie ďalších dôkazov dovtedy, kým by sa nepreukázali jeho tvrdenia, ani poučovať žalobcu o tom, akými konkrétnymi dôkazmi by mohol svoje dôkazné bremeno uniesť. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že v preskúmavanej veci správca dane v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami (v priebehu daňovej kontroly postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku) oznámil žalobcovi pochybnosti o splnení podmienok na odpočítanie DPH (Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly a Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane zo dňa 31. júla 2021, doručená žalobcovi 3. augusta 2021, vrátane výzvy na predloženie dôkazov). Žalobca v správnych žalobách úkon správcu dane, ktorým ho oboznámil so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, ani doručenie výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane, nerozporoval. Potom, čo správca dane žalobcovi oznámil svoje pochybnosti, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu a bolo na ňom, aby predložil ďalšie dôkazy týkajúce sa deklarovaných obchodných transakcií, ktoré mal žalobca k dispozícii. Každý prípad dodania služby je charakteristickými určitými konkrétnymi okolnosťami, a preto je potrebné vyhodnocovať ho v kontexte konkrétnych skutkových okolností. Je v dispozičnej sfére účastníkov konkrétneho obchodnoprávneho vzťahu, akým spôsobom realizujú dodanie tovaru alebo služby a aké dôkazy si o tomto realizovaní zabezpečia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31. mája 2018), v zmysle, ktorej: „ ... určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získať dôkazy o tom, že bol uskutočnený.“ Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH stanovených v Zákone o DPH (nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO mu dodali deklarované služby uvedené na kontrolovaných faktúrach, z ktorých si odpočítal DPH a následne nepreukázal ani to, že použil služby, ktoré podľa jeho tvrdenia mali byť žalobcovi dodané deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, na dodávky služieb ako platiteľ DPH, (t. j. že došlo k následnému dodaniu deklarovaných služieb dcérskym spoločnostiam žalobcu v rámci poskytnutia služieb na základe zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi dcérskymi spoločnosťami, ako to tvrdil samotný žalobca). Správca dane i žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a uviedli konkrétne ktorými skutočnosťami bolo spochybnené tak dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, ako aj následné dodanie týchto služieb žalobcom pre/v prospech jeho dcérskych spoločností. Správny súd preto skúmal, či správca dane kvalifikovane spochybnil dodanie služieb zo strany deklarovaných dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi a či doklady predložené žalobcom i zadovážené/ vykonané správcom dane v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti správne vyhodnotil ako nepreukazujúce dodanie služieb. Pre vyvodenie záveru o

nesplnení podmienok na odpočet DPH pritom postačuje, aby nebola splnená čo i len jedna z kumulatívne stanovených podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Správny súd tiež skúmal, či je správny záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH.

72. Z administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl a august 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., pričom vo faktúrach bol len všeobecne vymedzený predmet plnenia tak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o spolupráci za príslušný kalendárny mesiac (júl, resp. august) roka 2018. Formálnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočet DPH je predloženie faktúry vystavenej dodávateľom, pričom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH si platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Jednou z náležitostí faktúry v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH je údaj o množstve a druhu dodaného tovaru alebo o rozsahu a druhu dodávanej služby. V preskúmavanom prípade správny súd, zhodne so záverom správcu dane i žalovaného uvádza, že fakturovaná služba je v jednotlivých kontrolovaných faktúrach vymedzená všeobecne a nekonkrétne, iba s odkazom na zmluvy, ktoré sú v časti predmet zmluvy tiež nekonkrétne a všeobecne formulované, pričom žalobca nepredložil žiadne objednávky, ani doklady o dodaní služieb, v ktorých by bol bližšie vymedzený predmet dodania v jednotlivých mesiacoch roka 2018, napriek tomu, že samotné zmluvy odkazujú na potrebu konkretizácie plnenia medzi zmluvnými stranami. Z predmetných zmlúv zároveň nevyplýva, že by predmetom dodania mali byť služby, ktoré budú realizované v mene, v prospech alebo pre dcérske spoločnosti žalobcu. Argumentácia žalobcu, v ktorej poukazoval na to, že takéto vymedzenie predmetu fakturácie je v obchodnej praxi bežné, (najmä v prípade plnení, pri ktorých je dohodnutá paušálna odmena), nie je spôsobilá ovplyvniť závery správcu dane i žalovaného vyplývajúce z vyhodnotenia obsahu predmetných faktúr. Z ust. § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH vyplýva požiadavka na uvedenie rozsahu a druhu poskytovanej služby vo faktúre, pričom je v dispozícii účastníkov zmluvného vzťahu, akým spôsobom vymedzia vo faktúre predmet fakturácie. V prípade, že je predmet fakturácie vymedzený všeobecne a nekonkrétne a súčasne všeobecne a nekonkrétne sú vymedzené služby aj v zmluvách, na ktoré predmetné faktúry odkazujú, je však opodstatnené prijatie záveru o tom, že aj tieto skutočnosti spochybňujú realitu samotného plnenia (dodania deklarovanej služby), pretože nie je zrejmé, čo bolo predmetom plnenia, t. j. aké konkrétne služby mali byť dodané. Správca dane i žalovaný predmetné faktúry (i zmluvy) hodnotili jednotlivo, ale aj v súvislosti s inými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly a daňového konania, ako aj s dôkazmi zabezpečenými a vykonanými správcom dane, pričom správny súd sa stotožňuje so záverom prijatým daňovými orgánmi, že žalobcom predložené faktúry neobsahujú konkrétne a podrobne vymedzený predmet fakturácie. Ako bolo vyššie uvedené, faktúry vystavené v zdaňovacom období júl a august 2018 v predmete fakturácie odkazujú na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom ASTOM-4PS a objednávateľom ESIN group a.s. (žalobca) uzatvorenú dňa 01.04.2017, pričom z obsahu textu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko (dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, viď špecifikácia uvedená v bode 5 tohto rozsudku). Podľa článku II. zmluvy sa poskytovateľ zaviazal k výkonu služieb počas doby trvania zmluvy na miestach určených objednávateľom v rámci Slovenskej republiky s tým, že sa zaviazal služby vykonávať v čase a v termínoch podľa pokynov objednávateľa. Žalobca tvrdil, že na základe tejto zmluvy mu mali byť dodané odborné služby v oblasti energetiky, ktoré následne použil na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s dcérskymi spoločnosťami. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že poskytovateľ (dodávateľ) mal žalobcovi služby poskytovať na základe pokynov objednávateľa (žalobcu) v čase, v termínoch a na miestach určených podľa pokynov žalobcu. Žalobca na preukázanie dodania služieb predložil faktúry so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva, že by mal dodávateľ poskytnúť žalobcovi výlučne odborné služby z oblasti energetiky, keďže v predmete zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti poľnohospodárstva. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom, že ako objednávateľ si u poskytovateľa objednal konkrétne špecifikované služby, s určením času a termínu plnenia, resp. určením miesta, na ktorom sa mali objednané služby realizovať. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dodávateľ mohol vedieť, kde, komu, kedy a aké konkrétne služby má poskytnúť. Zo zmluvy uzavretej s dodávateľom ASTOM-4PS taktiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať u dcérskych spoločností žalobcu. Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúry i zmluvy majú všeobecne vymedzené plnenie a za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o objednaní a špecifikácii (predmetu, času, termínov, miesta) dodania

služieb, ani dôkazy o reálnom dodaní predmetných služieb a aj na základe týchto skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania relevantne spochybnili realitu plnenia, takéto závery vyplývajú z vykonaného dokazovania a odôvodňujú záver správcu dane (i žalovaného) o neunesení dôkazného bremena na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočet DPH. Pokiaľ zo samotných zmlúv vyplýva, že predmetné služby mali byť vykonané podľa pokynov objednávateľa, pričom jednotlivé činnosti boli vymedzené všeobecne (bez konkretizácie), nepredloženie relevantných dôkazov o dodaní konkrétne špecifikovaných služieb má za následok neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, najmä za situácie, ak samotný žalobca tvrdil, že dodávateľ ASTOM-4PS mu poskytoval výlučne odborné služby z oblasti energetiky, avšak zmluva v rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby týkajúce sa oblasti poľnohospodárstva. Žalobca tvrdil, že potreboval obstarať služby od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS z dôvodu nutnosti plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých so svojimi dcérskymi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti prevádzky činnosti fotovoltaických elektrárni. Z predmetu zmluvy uzavretej s deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS však vôbec nevyplýva, že by predmetom zmluvy bolo výlučne dodanie služieb v energo sektore, nie je ani zrejmé, že žalobca tieto služby obstaráva za tým účelom, aby bola zabezpečená činnosť jeho dcérskych spoločností pôsobiacich v energo sektore. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom svojmu deklarovanému dodávateľovi konkretizoval svoje požiadavky, na základe ktorých by tento deklarovaný dodávateľ následne vedel, pre ktorú konkrétnu dcérsku energo spoločnosť, na ktorom mieste (kde) a aké konkrétne služby (výlučne služby v oblasti energetiky) má realizovať.

73. Z jednotlivých Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že predmetom dodania malo byť poskytnutie komplexných služieb podnikateľského a ekonomického poradenstva, ako aj podnikateľskej administratívy a sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry. Z uvedených zmlúv nevyplýva, že by mal žalobca svojim dcérskym spoločnostiam poskytovať niektoré služby prostredníctvom iného subjektu (spoločnosti ASTOM-4PS). Z obsahu predmetných zmlúv vyplýva, že miestom plnenia mali byť najmä prevádzkové priestory žalobcu v Považskej Bystrici (na adrese Centrum 2304, resp. Námestie A. Hlinku 36/9), ak z konkrétnych okolností nevyplynulo iné miesto dodania služby. Žalobca tvrdil, že služby dodané od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS použil v rámci dodania služieb dcérskym spoločnostiam, čím plnil svoje záväzky voči nim vyplývajúcim z uzavretých zmlúv. Žalobca však ani o zmluvných vzťahoch týkajúcich sa žalobcu a jeho dcérskych spoločností nepredložil také dôkazy, ktoré by z dôvodu žalobcom tvrdenej „previazanosti“ služieb (dohodnutých v zmluve uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS a v zmluvách uzavretých medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami) preukazovali realitu dodania služieb od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS. Aj zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami vyplýva požiadavka na predloženie písomnej alebo ústnej požiadavky o rozsahu požadovaných služieb, ako aj na konkretizáciu miesta plnenia. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce miesto plnenia, pričom niektoré zo služieb, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia dodané, sa mali týkať priamo fotovoltaických elektrárni, nie je však zrejmé, na akých konkrétnych miestach mali byť predmetné služby dodané, resp. ktorých dcérskych spoločností sa týkali. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že dôkazy týkajúce sa zmluvných vzťahov medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami neodstránili pochybnosti o reálnom dodaní služieb od spoločnosti deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS pre žalobcu, a preto závery daňových orgánov nie je možné takýmito dôkazmi spochybniť. Žalobca ako dôkaz o zrealizovaní deklarovaného plnenia (služieb) predložil aj zápisnice z koordinačných porád, ktoré daňové orgány vyhodnotili ako všeobecné, nekonkrétne a neosvedčujúce tvrdenia žalobcu o dodaní predmetných služieb. Z obsahu predmetných zápisníc vyplýva, že koordinačných porád sa mal zúčastniť zástupca za žalobcu a zástupca za deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS, pričom porady sa mali uskutočniť vo Veľkej Lomnici. V zápisniciach sú uvedené body programu jednotlivých porád, ktoré sa týkajú aj servisných a údržbárskych činností, o ktorých žalobca tvrdí, že ich spoločnosť ASTOM-4PS dodávala jeho dcérskym spoločnostiam priamo na základe samostatne uzatvorených Servisných zmlúv. Ďalej je v nich uvedený všeobecný harmonogram činností na určitý kalendárny mesiac, podľa ich textu mal byť schvaľovaný program výroby, mali byť formulované fakturácie doplatkov, malo byť predložené vyhodnotenie výsledkov za určitý mesiac a podobne, opäť však ide len o všeobecné formulácie, z ktorých nie je zrejmé, konkrétne kto, kedy a ako mal poskytovať a aké konkrétne služby. Z predmetných zápisníc z porád nevyplýva ani, kde (na ktorých miestach) konkrétne mali byť jednotlivé konkrétne činnosti realizované, zápisnice neobsahujú žiadne prílohy, z ktorých by konkrétne údaje bolo možné zistiť a verifikovať tak tvrdenia žalobcu.

74. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že zásadným zistením bola skutočnosť, že jednotlivé dcérske spoločnosti mali priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS uzatvorené Servisné zmluvy, predmetom ktorých boli rôzne práce a činnosti poskytované za účelom zabezpečenia činnosti fotovoltaických elektrární dcérskym spoločnostiam žalobcu, ako aj skutočnosť, že činnosti, ktoré mal žalobca poskytovať dcérskym spoločnostiam prostredníctvom deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS, poskytovala spoločnosť ASTOM-4PS priamo dcérskym spoločnostiam na základe Servisných zmlúv, a teda požiadavka od dcérskych spoločností na poskytnutie týchto služieb od žalobcu nebola potrebná a ekonomicky odôvodnená. Uvedené závery mala dosvedčovať aj komunikácia medzi A. B. C. a A. D. E.. Žalobca s uvedenými závermi daňových orgánov nesúhlasil a tvrdil, že na základe Servisných zmlúv sa realizovala „fyzická práca“, t. j. faktické úkony servisu a údržby a na základe Zmlúv o poskytovaní služieb sa realizoval iný druh činnosti –„duševná práca“. Uvedené námietky žalobcu správny súd nepovažoval za dôvodné. Z predložených Servisných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že medzi zmluvnými stranami boli dojednané napr. uvedené služby: príprava podkladov pre Colný úrad, výkon funkcie odborného garanta, vykonávanie technickej kontroly, akákoľvek požadovaná administratíva, odpočty elektromerov, vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, monitoring prevádzky FVE, poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedenie účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO a VSE - Distribúcia ohľadom výnosov a potvrdení a zmlúv (poznámka správneho súdu: nie všetky zmluvy majú všetky uvedené činnosti v predmete zmluvy). Po porovnaní predmetu zmlúv - vymedzenie činností v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS a vymedzenie činností v Servisných zmluvách možno konštatovať, že niektoré činnosti sa prekrývajú. Pokiaľ teda (po porovnaní obsahu uvedených zmlúv) daňové orgány dospeli k záveru, že spoločnosť ASTOM-4PS dodávala služby priamo dcérskym spoločnostiam, uvedený záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Obdobné činnosti v zmluvách uzavretých so spoločnosťou ASTOM-4PS a žalobcom a v Servisných zmluvách uzavretých dcérskymi spoločnosťami priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS odôvodňujú pochybnosti o tom, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS boli reálne žalobcovi dodané. Poukaz daňových orgánov na dlhodobú spoluprácu dcérskych spoločností so spoločnosťou ASTOM-4PS, ktorá nebola osvedčená, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Uzatvorené Servisné zmluvy a v nich vymedzený predmet plnenia a ich porovnanie s predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS zakladajú pochybnosti o realizácii deklarovaného plnenia (dodania služieb) medzi žalobcom a ním deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS. Argumentácia žalobcu, že predmetom Servisných zmlúv bola „fyzická práca“ a predmetom zmlúv uzavretých so spoločnosťou ASTOM-4PS „duševná práca“ neobstojí, pretože aj na základe Servisných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami priamo, a aj na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, sa mali realizovať napr. odpočty elektromerov, pričom v Servisných zmluvách bola dohodnutá aj činnosť: „poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedení účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO alebo s VSE–Distribúcia ohľadom výnosov, potvrdení a zmlúv“ a pod. Uvedené skutočnosti preto neosvedčujú pravdivosť žalobcovej argumentácie o rozlíšení činností na „fyzické“ a „duševné“. Pokiaľ je v zmluvách, ktoré žalobca predložil ako dôkazy, nejednoznačne a nekonkrétne vymedzený ich predmet, bolo povinnosťou žalobcu, aby prípadne predložil ďalšie dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane i žalovaného, (ktoré neurčité vymedzenie predmetu zmlúv len umocňuje), odstránil a jednoznačne preukázal, čo konkrétne, t. j. aké služby mali byť predmetom dodania na základe uvedených zmlúv. Správny súd sa stotožnil so záverom žalobcu i žalovaného, že žalobca takéto dôkazy nepredložil a pochybnosti daňových orgánov neodstránil.

75. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach júl a august 2018 uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS za dodanie služieb na základe zmluvy, predmetom ktorej boli aj služby - činnosti v sektore poľnohospodárstva. Žalobca na jednej strane tvrdil, že potreboval obstarať služby vysoko odborné, potrebné v oblasti energetiky, a to od subjektu, ktorý ich bol schopný dodať a disponoval potrebnou odbornosťou, na druhej strane sú tieto služby vymedzené všeobecne a v rámci preambuly zmluvy je dodávateľ (poskytovateľ) zadefinovaný ako spoločnosť, ktorá disponuje podnikateľským oprávnením na výkon služieb podľa požiadaviek objednávateľa a tiež materiálnym a personálnym zabezpečením, ktoré je dostatočné na výkon prác podľa pokynov objednávateľa. To znamená, že ani z vymedzenia osoby dodávateľa (poskytovateľa) nevyplýva, že by sa malo jednať o subjekt zaoberajúci sa určitou špecifickou činnosťou v oblasti energetiky. V zmluve je však dojednané tak dodanie činností týkajúcich sa „energo sektora“ ako aj „agro sektora“. Samotný žalobca zároveň tvrdil, že praxou sa ustálilo, že spoločnosť ASTOM-4PS dodávala v roku 2018 žalobcovi len služby v

energo oblasti, (avšak ani toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal), pričom s realizáciou aktivít v oblasti poľnohospodárstva začal koncom roka 2017 a činnosti pre svoje dcérske agro spoločnosti zabezpečoval v roku 2018 prostredníctvom dodávateľa DOUVE-AGRO. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu si v Zmluve o poskytnutí služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS dohodol aj dodanie služieb z oblasti poľnohospodárstva.

76. Z administratívnych spisov správny súd ďalej zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl, august, september, november a december 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr vystavených deklarovaným do dodávateľom DOUVE-AGRO, pričom vo faktúrach bol len všeobecne vymedzený predmet plnenia tak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o poskytovaní služieb za príslušný kalendárny mesiac (júl, august, september, november a december) roka 2018. Správny súd pritom zhodne poukazuje na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ASTOM-4PS uvedenú v bodoch 72 až 75 tohto rozsudku s tým rozdielom, že predmetom dodania deklarovaných služieb mali byť služby vyfakturované faktúrami, ktoré v predmete fakturácie odkazujú na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom DOUVE-AGRO a objednávateľom ESIN group s.r.o. (žalobca) dňa 02.10.2017, pričom z textu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol tiež dohodnutý veľmi široko (dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, viď špecifikácia uvedená v bode 7 tohto rozsudku). Podľa čl. III. 2 zmluvy dodávateľ mal najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka oznámiť objednávateľovi predpokladaný rozsah služieb na nasledovný kalendárny rok, pričom podľa čl. III. 5 zmluvy bol dodávateľ po výkone služieb povinný poskytnúť objednávateľovi výkaz činností, v ktorom mal byť uvedený skutočný rozsah služieb. Žalobca tvrdil, že na základe predmetnej zmluvy mu mali byť dodané odborné služby v oblasti poľnohospodárstva, ktoré následne použil na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s dcérskymi spoločnosťami. Žalobca na preukázanie dodania služieb predložil faktúry so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva, že by mal dodávateľ žalobcovi poskytnúť výlučne odborné služby v oblasti poľnohospodárstva, keďže v predmete tejto zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti energetiky. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom, že ako objednávateľ si u poskytovateľa objednal konkrétne špecifikované služby, ani žiadne dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné plnenia (služby v oblasti poľnohospodárstva) od deklarovaného dodávateľa DOUVE-AGRO tak, ako to vyplýva z jednotlivých, vyššie uvedených článkov zmluvy. Zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou DOUVE-AGRO tiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať pre/v prospech dcérskych spoločností žalobcu. Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúry i zmluva majú len všeobecne vymedzené plnenie a za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o špecifikácii dodania služieb, ani o ich rozsahu, ani o reálnom dodaní predmetných služieb, (napr. výkazy o skutočnom rozsahu dodaných služieb v zmysle zmluvy), aj na základe týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania relevantne spochybnili realitu plnenia, takéto závery vyplývajú z vykonaných dôkazov a odôvodňujú záver správcu dane i žalovaného o nezvládnutí dôkazného bremena žalobcom, a to aj s prihliadnutím na tvrdenie samotného žalobcu, že dodávateľ DOUVE-AGRO mu poskytoval výlučne služby týkajúce sa poľnohospodárstva, hoci zmluva v rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby v oblasti energetiky. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom svojmu deklarovanému dodávateľovi konkretizoval svoje požiadavky, na základe, ktorých by tento vedel, pre ktorú konkrétnu dcérsku agro spoločnosť, kde, aké služby a v akom rozsahu má realizovať.

77. Rovnako tomu bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro spoločnosti, v prípade ktorých tiež nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach je uvedený len text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Z jednotlivých Zmlúv o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami vyplýva, že predmetom dodania malo byť realizovanie služieb spočívajúcich v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej-ktorej dcérskej agro spoločnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa, nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, obeh interných dokumentov, finančné plánovanie objednávateľa, právna podpora a pod. V predmete zmluvy uzatvorenej medzi deklarovaným dodávateľom žalobcu DOUVE-AGRO a žalobcom boli pritom dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), než boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a jeho dcérskymi

agro spoločnosťami. Žalobca nepredložil ani žiadne súpisy dodaných služieb alebo iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO žalobcovi, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym agro spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe.

78. Žalobca v správnych žalobách akcentoval, že rozhoduje materiálna (ekonomická) stránka daňovej transakcie a dôkazy ním predložené jednoznačne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym spoločnostiam, ako aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na na výstupe. Je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že rozhoduje materiálna stránka daňovej transakcie. Vznik práva na odpočítanie dane je viazaný na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Nepostačuje však len uvedenie dane na faktúre, ale podstatné je, aby došlo ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo poskytnutia služby. Uvedená podmienka vyplýva aj z § 49 ods. 1 Zákona o DPH, ktoré priamo viaže vznik práva na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti pri dodanom tovare alebo poskytnutej službe. Pri preverovaní nároku na odpočet DPH musí byť preukázaná aj reálna existencia plnenia (dodanie tovaru alebo služby). Samotné predloženie faktúry alebo zúčtovanie dokladov v súlade so zákonom o účtovníctve samé o sebe ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH, po splnení ktorých vzniká právo na odpočítanie dane, však nestačí formálne deklarovať predložením dokladov s predpísaným obsahom (v tomto prípade navyše podľa konštatovania daňových orgánov i podľa názoru správneho súdu faktúry neobsahujú konkrétne vymedzený predmet plnenia), ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať realizáciu dodania tovaru alebo služby. V preskúmavanej veci žalobca predložil faktúry, zmluvy o poskytovaní služieb, zápisy z koordinačných porád a listinné dôkazy pozostávajúce najmä z e - mailovej komunikácie, potvrdení, hlásení a ďalších listín. Správca dane preveroval, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane, pričom spochybnil realitu plnenia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že deklarované služby skutočne prijal od dodávateľa ASTOM-4PS, (resp. DOUVE-AGRO) a použili ich ďalej na účely realizácie vlastnej ekonomickej činnosti, a to na realizáciu plnení (dodanie služieb) voči svojim dcérskym spoločnostiam. Podľa názoru správneho súdu správca dane i žalovaný vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom i zadovážené správcom dane jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tieto vyhodnotili v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania a závery, ku ktorým dospeli, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny súd zdôrazňuje, že nebolo úlohou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa nepreukážu tvrdenia žalobcu.

79. K námietke žalobcu, že skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívnych spisov správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizuje, v čom sú závery správcu dane i žalovaného v rozpore so zákonom, s obsahom ktorých konkrétnych vykonaných dôkazov alebo so zásadami logického uvažovania. Správny súd má za to, že skutkový stav bol orgánmi verejnej správy zistený v súlade s listinami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, pričom uvedenú námietku posúdil ako všeobecnú a nekonkrétnu, a teda neumožňujúcu vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správca dane i žalovaný podľa názoru správneho súdu vyhodnotili všetky dôkazy v súlade s ich obsahom a zistený skutkový stav vychádza zo zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnych spisoch. Obdobne k všeobecnej a nekonkrétnej námietke žalobcu, že správca dane i žalovaný svojvoľne a účelovo hodnotili dôkazy správny súd uvádza, že takto uplatnená žalobná námietka neumožňuje vykonať súdny prieskum rozhodnutí bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré konkrétne dôkazy, z akého dôvodu, resp. v čom boli správcom dane účelovo vyhodnotené, resp. či boli vyhodnotené v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách odkazoval na judikatúru bez toho, aby ozrejmil, že v preskúmavanej veci je skutkový alebo právny stav obdobný alebo rovnaký, správny súd k takémuto odkazu nemôže prihliadnuť Rovnako ako všeobecné správny súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že dokazovanie bolo neobjektívne, že nebol zohľadnený účel inštitútu DPH, judikatúry Súdneho dvora EÚ a NS SR.

80. K tvrdeniu žalobcu, že bolo preukázané skutočné dodanie služieb a súvislosť medzi službami na vstupe a na výstupe správny súd uvádza, že žalobca v správnych žalobách poukázal len na časť dôvodov, na ktorých boli rozhodnutia správcu dane i žalovaného o nepriznaní odpočtu DPH založené. Žalobca v tejto časti správnych žalôb uvádza len svoje tvrdenia a polemizuje so závermi správcu dane i žalovaného, všeobecne odkazujúc na judikatúru SD EÚ. Správny súd považuje zároveň za potrebné poukázať na to, že v prípade, ak nebolo zo strany žalobcu preukázané dodanie

deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, t. j. vznik daňovej povinnosti, je bez ďalšieho významu skúmať a poukazovať na to, že deklarované plnenie bolo použité na podnikateľskú činnosť žalobcu (na dodanie týchto služieb jeho dcérskym spoločnostiam, resp. v ich prospech). Žalobca v daňovom konaní nepreukázal a ani z dokladov predložených žalobcom nevyplývalo, aké služby a v akom rozsahu mali žalobcovi dodať deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, ani to, že sporné služby následne dodal dcérskym spoločnostiam, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, preto správca dane správne vyhodnotil predložené dôkazy so záverom o nesplnení podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca má povinnosť preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH počas daňovej kontroly a v daňovom konaní, nepostačuje, ak preukazuje alebo vysvetľuje relevantné skutočnosti až v správnych žalobách. Žalobca v správnych žalobách polemizuje so záverom správcu dane (i žalovaného), že formulácia predmetu fakturácie na faktúrach bola všeobecná, že neboli predložené písomné požiadavky dcérskych spoločností, ani súpis dodaných služieb, avšak na základe takejto polemiky bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnych žalobách uviedol dôkazné prostriedky, ktorými podľa neho preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, uviedol jednotlivé služby, ktoré mali byť predmetom dodania od deklarovaných dodávateľov, pričom ku každej z činnosti uviedol dôkazy, ktorými bolo podľa jeho vlastného hodnotenia preukázané realizovanie týchto činností, ktoré mali tvoriť predmet zmlúv uzavretých s deklarovanými dodávateľmi, a teda aj predmet fakturácie. Pri každej z týchto činností žalobca označil dôkazy, ktorými bolo podľa neho preukázané realizovanie tej-ktorej činnosti deklarovanými dodávateľmi pre dcérske spoločnosti realizujúce podnikateľskú činnosť v oblasti energetiky, resp. poľnohospodárstva. Žalobca tvrdil, že nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil dodanie deklarovaných služieb. Zároveň uviedol, pod ktorú z činností v rámci vymedzeného predmetu Zmlúv o poskytnutí služieb podľa jeho názoru spadá tá-ktorá konkrétna činnosť s tým, že zároveň nespadá pod predmet Servisných zmlúv. K takto formulovaným žalobným bodom správny súd uvádza, že tieto predstavujú len vlastné hodnotenie dôkazov samotným žalobcom, čo samé o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd poukazuje na to, že daňové orgány vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov následne správne právne posúdili, čoho výsledkom sú závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Obdobne pokiaľ žalobca v správnych žalobách prezentuje svoje vlastné hodnotenie obsahu výpovedí svedkov, čím vyjadruje nesúhlas s hodnotením týchto výpovedí vykonaným správcom dane (i žalovaným), vyjadrenie nesúhlasu samé o sebe nemá za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí bez konkretizácie, v čom sa správca dane i žalovaný mýlia, resp. prečo boli predmetné výpovede vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Napokon, ak by aj vypočutí svedkovia ústne potvrdili pravdivosť tvrdení žalobcu (k čomu v preskúmanom prípade nedošlo), v prípade absencie ďalších dôkazov, ktorými by bolo možné objektívne verifikovať tieto výpovede, samotné výpovede by nepostačovali na vyvrátenie pochybností správcu dane o nesplnení podmienok pre odpočet DPH.

81. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný riadne vyhodnotili všetky skutočnosti, ktoré vyšli v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní najavo, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti vyhodnotili dôkazy a dospeli k riadne odôvodnenému záveru o nepreukázaní splnenia podmienok pre odpočet DPH, konkrétne o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi dodali deklarované služby, ktoré boli vyfakturované kontrolovanými faktúrami v preverovaných zdaňovacích obdobiach roka 2018 a zároveň žalobca nepreukázal, že dodal uvedené služby svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca v správnych žalobách prezentoval len vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov a mal za to, že nimi preukázal sporné skutočnosti. Žalobca však nerozporuje závery vykonané správcom dane i žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach, nenapáda ani to, akým spôsobom boli uvedené dôkazy vyhodnotené v administratívnom konaní jednotlivo i v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalovaný vyhodnotil, že predmet zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené so svojimi dcérskymi spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO, keďže z textu zmlúv nevyplýva prekrývanie poskytnutých služieb, teda zo samotných zmlúv nie je totožnosť týchto služieb zrejmá. Aj v prípade vyhodnotenia zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami tak, ako to tvrdí žalobca, že ich predmetom bolo poskytovanie služieb v oblasti energetiky (pre energo dcérske spoločnosti), resp. poskytovanie služieb v oblasti

poľnohospodárstva (pre dcérske agro spoločnosti), samotná táto skutočnosť (a existencia Zmluvy) nepreukazuje bez ďalšieho poskytnutie služieb žalobcom a jeho dcérskym spoločnostiam, osvedčuje len existencia zmluvného záväzku na ich poskytnutie.

82. Žalovaný tiež vyhodnotil v súlade s ich obsahom Zápisnice z koordinačných porád, ktoré nepreukazujú následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam, (keďže tieto porady prebiehali medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom a za dcérske spoločnosti pri nich nebol nikto prítomný), ktoré závery platia rovnako aj o predloženej e-mailovej komunikácii, ktorá mala prebiehať medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi. Je potrebné zdôrazniť, že ustálený skutkový stav nie je možné zvrátiť v administratívnom konaní len vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, ale dôležité je aj ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný i správca dane spochybnili tak samotné dodanie deklarovaných služieb na základe Zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených medzi deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a žalobcom, ako aj o dodaní sporných služieb zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam (podnikajúcim v agro sektore, resp. energo sektore). Podstatný pre záver žalovaného i správcu dane, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH je, že žalobca nepredložil dôkazy o dodaní deklarovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, ani že sporné služby v oblasti energetiky boli dodané žalobcovi od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. sporné služby z oblasti poľnohospodárstva boli dodané žalobcovi od dodávateľa DOUVE-AGRO a že tieto služby boli následne poskytnuté žalobcom jeho dcérskym spoločnostiam. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách konštatoval, že služby neposkytoval svojim dcérskym spoločnostiam priamo, ale subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a to konaním v mene dcérskych spoločností, u dcérskych spoločností alebo v ich prospech a tvrdil, že faktický stav si nevyžadoval na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiaden ďalší osobitný úkon v podobe odovzdania, resp. prevzatia služby, pričom argumentoval, že z hľadiska materiálnej stránky posudzovaných transakcií je právne bezvýznamné, či predložil formálny úkon „odovzdania a prevzatia služieb“ od neho dcérskym spoločnostiam, či sa predmety zmlúv doslovne zhodujú alebo nie, či dokumenty predložené žalobcom majú alebo nemajú formálne nedostatky, alebo či predložil akýkoľvek ďalší formálny úkon, správny súd opakovane uvádza, že jednou z hmotnoprávnych podmienok, na ktoré je viazaný vznik práva na odpočet DPH, je aj preukázanie reality plnenia, ku ktorému sa viaže vznik práva na odpočet dane, t. j. preukázanie reálnosti dodania tovaru alebo poskytnutia služby. V Zákone o DPH, ani v inom právnom predpise, nie je presne vymedzené, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť na to, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal realitu plnenia (aj po prípadnom spochybnení správcom dane). Rozsah a druh dôkazov je závislý od konkrétnej obchodnej transakcie a je na daňovom subjekte, akým spôsobom a ktoré dôkazy si zabezpečí za tým účelom, aby po zrealizovaní obchodných transakcií vedel preukázať, že k nim skutočne došlo (medzi subjektami a spôsobom, ktorý žalobca deklaruje). Nie je vylúčené, že daňovým subjektom zadovážené dôkazy budú správcom dane spochybnené a budú vyhodnotené ako nepostačujúce na preukázanie reality deklarovaného plnenia. Z uvedeného dôvodu záver o tom, preukázanie akých skutočností má alebo nemá význam pre preukázanie reálnosti deklarovaného plnenia, závisí od konkrétnych okolností prejednávanej veci, ako aj od výsledku hodnotenia dôkazov. Závery, ku ktorým daňové orgány v preskúmavanej veci dospeli a ktoré sú výsledkom hodnotenia dôkazov, sú podľa správneho súdu preskúmateľné a zodpovedajú zásadám logického uvažovania. Vzhľadom na všeobecne formulovaný predmet fakturácie, všeobecnú formuláciu predmetu zmlúv, resp. v nich obsiahnutú všeobecnú formuláciu činností, ktoré mali byť predmetom dodania, bol odôvodnený postup daňových orgánov, ak vyžadovali od žalobcu predloženie ďalších dôkazov na vyvrátenie správcom dane sformulovaných pochybností o realite dodania deklarovaných služieb žalobcovi deklarovanými dodávateľmi. Nepredloženie dôkazov žalobcom bez adekvátneho akceptovateľného vysvetlenia absencie dôkazov, ktorými mal a mohol žalobca disponovať aj vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z predmetných zmlúv (služby mali byť dodané v čase, termíne a na mieste podľa pokynov žalobcu ako objednávateľa), preto odôvodňuje, resp. zakladá dôvodnú pochybnosť o tom, že deklarované služby boli žalobcovi deklarovanými dodávateľmi reálne poskytnuté. Žalobca napokon nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce priame poskytnutie služieb zo strany deklarovaných dodávateľov dcérskym spoločnostiam žalobcu, ani dôkazy o tom, že tieto služby poskytol dcérskym spoločnostiam žalobca. Nepredložil najmä žiadne písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), a to aj napriek tomu, že v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby zo strany žalobcu dcérskym spoločnostiam poskytnuté na základe ich ústnych alebo písomných požiadaviek. Nebola predložená ani jedna písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskej spoločnosti). V predložených zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných služieb vo forme akceptovanej objednávateľom,

napriek tomuto záväzku však žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb, ani iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS, nepreukázal ani, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv a nepreukázal teda bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Obdobne žalobca nepredložil ani žiadne súpisy dodaných služieb ani listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE- AGRO, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe.

83. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách uvádza, že pre vznik práva na odpočet DPH nemusí preukázať priamu súvislosť medzi plnením na vstupe a výstupe, ale postačí, ak výdavky vynaložené na nadobudnutie tovaru alebo služby patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení a toto podľa tvrdenia žalobcu bolo splnené, správny súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že práve služby poskytnuté na vstupe od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO, (pričom dodanie, resp. poskytnutie týchto služieb deklarovanými dodávateľmi žalobcovi bolo spochybnené), následne dodal svojim dcérskym spoločnostiam, a teda ani to, že výdavky vynaložené na nadobudnutie služby od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO patrí k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení poskytnutých dcérskym spoločnostiam žalobcu. Pokiaľ žalobca rozporuje vyhodnotenie skutočností ohľadom klasifikácie kódu SK NACE správcom dane i žalovaným, správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, že tieto námietky, (ktoré uplatnil žalobca aj v odvolacích konaniach) sú nedôvodné, keďže skutočnosť vyhodnotenia klasifikácie žalobcu podľa kódu SK NACE nebola dôvodom nepriznania odpočtu DPH. Uvedený záver korešponduje s dôvodmi, na ktorých žalovaný založil napadnuté rozhodnutia, a preto argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je právne irelevantná. Obdobne pokiaľ žalobca rozporuje záver správcu dane ohľadom spôsobu účtovania služieb z faktúr vystavených žalobcom pre jeho dcérske spoločnosti, správny súd uvádza, že ani táto skutočnosť, resp. okolnosť nebola podstatná pre vydanie napadnutých rozhodnutí, nakoľko na nej nebol založený záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH, ani o nepreukázaní dodania služieb zo strany deklarovaných dodávateľ žalobcovi a následne zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam. Správny súd poukazuje na to, že orgány verejnej správy nie sú povinné vysporiadať sa vo svojich rozhodnutiach so všetkými námietkami účastníka konania, ale len s podstatnými námietkami, t. j. takými, ktorých vyhodnotenie by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Otázka účtovania prijatých služieb nie je podľa názoru správneho súdu podstatnou otázkou, na ktorej boli napadnuté rozhodnutia žalovaného založené, a preto ani prípadný čiastkový nedostatok v odôvodnení napadnutých rozhodnutí spočívajúci v tom, že žalovaný sa touto otázkou nezaoberal, (hoci ju žalobca namietal v odvolaniach), nemá za následok nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.

84. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ...Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Preskúmavané rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane takýmito vadami netrpia. Rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný

dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH. Preskúmavané rozhodnutia žalovaného tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé súdne konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Žalobca v správnych žalobách v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, svoj nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov, čo, ako už správny súd konštatoval aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, samé o sebe nepostačuje pre prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. Rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

85. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval podľa ustanovení Daňového poriadku (s poukazom na § 3 ods. 12 a 6 a § 24 Daňového poriadku) a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom správny súd uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná. Z obsahu administratívnych spisov má správny súd za preukázané, že správca dane informoval žalobcu o všetkých úkonoch vykonaných počas daňovej kontroly i v daňovom konaní a opakovane ho vyzýval na predloženie dokladov, ktorými by žalobca osvedčil svoje tvrdenia. Vo výzvach zrozumiteľne pomenoval pochybnosti, ktoré mal vo vzťahu k reálnemu dodaniu služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu, ako aj k následnému dodaniu deklarovaných služieb pre dcérske spoločnosti, konkretizoval a špecifikoval, v čom vidí neúplnosť predložených dôkazov, prípadne nejasnosti. Žalovaný dôvodne konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a dôkazy, ktoré boli predložené, nie sú dostatočnými pre preukázanie reálneho dodania sporných plnení (dodanie služieb) žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov, ani následného dodania sporných plnení pre odberateľov žalobcu (dcérske spoločnosti).

86. Žalobca v podaných správnych žalobách neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktoré by preukazovali, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným (ako aj správcom dane) bolo vykonané v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpoveďami osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Nemožno teda z dôvodov uvedených v správnych žalobách konštatovať, že žalovaný, resp. správca dane dospeli k nesprávnym skutkovým a následne k nesprávnym právnym záverom. Na základe skutkových zistení, (ktoré neboli žalobcom vyvrátené), bol dôvodný záver o nepreukázaní reálnej existencie fakturovaných plnení (dodaní deklarovaných služieb žalobcovi v zmysle faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO) a následne ani o reálnom použití dodaných služieb na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu ako platiteľa dane, a preto daňové orgány postupovali správne, ak neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, v spojení s rozhodnutiami správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podaných správnych žalobách dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné, a preto ich podľa zamietol.

88. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle a žalovaný si právo na náhradu trov konania ani neuplatnil.

89. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.