Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-15-2023.pdf
PDF · 146.89 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/X, D., o zaplatenie 4.179,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 18Csp/90/2020-277 zo dňa 16. mája 2023 vo výroku I. v časti lehoty na plnenie, vo výrokoch II., III. takto
rozhodol:
I. V odvolacom konaní ako so žalovanými sa pokračuje s 1. E. B., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., 2. B. F., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., 3. G. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom H. A. XXXX/XXX, D..
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy 3.015,55 eur s príslušenstvom, vo výrokoch II., III. potvrdzuje.
III. Žalovaným sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18Csp/90/2020-180 zo dňa 21. septembra 2021 výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. pôvodnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoCsp/64/2021-203 zo dňa 24. augusta 2022 v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/90/2020-180 zo dňa 21. septembra 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, nakoľko napriek záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru zamietol žalobu v celom rozsahu a nezaoberal sa nárokom na zaplatenie dlžných splatných a nezaplatených splátok úveru a úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru, v nadväznosti na to súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ, keď vôbec neviedol dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k zániku oprávnenia veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v spojitosti so splatnosťou a zaplatením jednotlivých splátok úveru. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/90/2020-180 zo dňa 21. septembra 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne vec prejednať, následne znova posúdiť žalobou uplatnené nároky, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, vec posúdiť z hľadiska všetkých vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a vo veci znova rozhodnúť.
3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 18Csp/90/2020-277 zo dňa 16. mája 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. pôvodnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3015,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3425,55 eur od 17.05.2021 do 11.02.2022, zo sumy 3375,55 eur od 12.02.2022 do 11.03.2022, zo sumy 3345,55 eur od 12.03.2022 do 11.04.2022, zo sumy 3315,55 eur od 12.04.2022 do 11.05.2022, zo sumy 3285,55 eur od 12.05.2022 do 13.06.2022, zo sumy 3255,55 eur od 14.06.2022 do 11.07.2022, zo sumy 3225,55 eur od 12.07.2022 do 11.08.2022, zo sumy 3195,55 eur od 12.08.2022 do 12.09.2022, zo sumy 3165,55 eur od 13.09.2022 do 11.10.2022, zo sumy 3135,55 eur od 12.10.2022 do 11.11.2022, zo sumy 3105,55 eur od 12.11.2022 do 12.12.2022, zo sumy 3075,55 eur od 13.12.2022 do 11.01.2023, zo sumy 3045,55 eur od 12.01.2023 do 13.02.2023 a zo sumy 3015,55 eur od 14.02.2023 do zaplatenia, a to všetko formou mesačných splátok po 100 eur, kde prvá splátka je splatná do 3 dní a každá ďalšia nasledujúca do 25. dňa príslušného mesiaca až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal 44 % náhrady trov konania.
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 16.5.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. s pôvodným žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 650859, na základe ktorej poskytol pôvodnému žalovanému úver vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa pôvodný žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 110,01 eur, s konečnou splatnosťou úveru dňom 16.5.2021 pri RPMN vo výške 9,93 %, s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom v sume 6.600,60 eur, s výškou odplaty 10,70 % ročne zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom na porušenie platobných povinností pôvodným žalovaným žalobca úver dňom 13.2.2018 predčasne zosplatnil. Do času zosplatnenia pôvodný žalovaný na istine uhradil sumu 820,23 eur, čím dlžná istina predstavovala sumu 4.179,77 eur. Pôvodný žalovaný bol na úhradu dlhu vyzvaný 30.3.2020. Po uvedenom čase pôvodný žalovaný realizoval ďalšie platby v celkovej výške 410 eur nasledovne: 11.2.2022 - 50 eur, 11.3.2022 - 30 eur, 11.4.2022 - 30 eur, 11.5.2022 - 30 eur, 13.6.2022 - 30 eur, 11.7.2022 - 30 eur, 11.8.2022 - 30 eur, 12.9.2022 - 30 eur, 11.10.2022 - 30 eur, 11.11.2022 - 30 eur, 12.12.2022 - 30 eur, 11.1.2023 - 30 eur a 13.2.2023 - 30 eur. Úver stal splatným v priebehu konania dňom 16.05.2021.
6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ju urobili neplatnou, že predčasné zosplatnenie úveru, ku ktorému malo dôjsť dňom 13.2.2018, nemožno vyhodnotiť ako platné a účinné. V konaní nebolo preukázané, že zmluva obsahuje vstupné údaje (všetky predpoklady) pre výpočet hodnoty RPMN, nevyplynulo to ani z obsahu samotnej zmluvy, ani z obsahu jej neoddeliteľných súčastí v podobe obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na uvedený nedostatok možno predmetný úver vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k overeniu bonity klienta sa žalobca uspokojil len s Dotazníkom k poskytnutiu predschváleného úveru, z obsahu ktorého vyplynulo, že dňa 16.5.2016 tam podpísaný pôvodný žalovaný uviedol výšku svojho príjmu 600 eur mesačne netto zo zamestnaneckého pomeru, stav ženatý, s nákladmi na bývanie vo výške 20 eur, čo viedlo odvolací súd ku konštatovaniu, že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť, v dôsledku čoho možno opätovne predmetný úver vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal právo na zaplatenie rozdielu medzi reálne poskytnutým úverom 5.000 eur a platbami pôvodného žalovaného na úver realizovaných v celkovej výške 1.984,45, ktorý rozdiel je tak v sume 3.015,55 eur. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva v podobe uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy so zohľadnením postupného znižovania sumy predstavujúcej základ pre výpočet úroku z omeškania vzhľadom na priebežné platby realizované žalovaným. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú žiadosť pôvodného žalovaného o možnosť plnenia dlhu v splátkach po 100 eur mesačne z dôvodu, že pôvodný žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 514,50 eur so zdravotnými
problémami, na lieky mesačne vynaloží sumu 25 eur, pričom má náklady na bývanie vo výške 200 eur mesačne a na stravu, hygienu a ošatenie cca 200 eur mesačne.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mal procesný úspech v miere 72 % a pôvodný žalovaný mal procesný úspech 28 %, čo predstavuje čistý procesný úspech žalobcu 44 %.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti lehoty na plnenie, vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a ide o: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Právny predchodca žalobcu si ako banka s odbornou starostlivosťou preveril pôvodného žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím, nakoľko pre neho banka dlhodobo viedla bežný účet, a preto bola banka schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho bonitu, na základe čoho bol pôvodnému žalovanému predschválený limit na poskytnutie spotrebného úveru. Pri poskytnutí úveru pôvodný žalovaný uviedol príjmy a výdavky v listine vyhlásenie pôvodného žalovaného o príjmoch a výdavkoch. Súd prvej inštancie priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah, nakoľko bez dôkazov komplexne objektivizujúcich majetkovú situáciu pôvodného žalovaného nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
9. Pôvodný žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
10. Pôvodný žalovaný nato v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrel.
11. Okresný súd Galanta Podaním zo dňa 17.10.2023 oznámil odvolaciemu súdu, že dedičské konanie po poručiteľovi (rozumej pôvodnom žalovanom) sa vedie pod spisovou značkou 22D/138/2023, nie je právoplatne skončené a vec je pridelená notárke Mgr. Zuzane Faustovej.
12. Notárka Mgr. Zuzana Faustová ako súdny komisár poverený prejednaním dedičstva Podaním zo dňa 21.11.2023 oznámila odvolaciemu súdu okruh dedičov po poručiteľovi (rozumej pôvodnom žalovanom), ktorí prichádzajú do úvahy, a to E. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., B. F., narodená XX.X.XXXX, o pobyte nemá vedomosť, G. B., narodená XX.X.XXXX, bytom H. A. XXXX/XXX, D.. Podaním bez datovania doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.1.2024 oznámila uvedená notárka, že dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
13. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).
14. Podľa § 65 Civilného sporového poriadku právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (odsek 1). Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú (odsek 2). Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64 (odsek 3).
15. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Pretože úmrtím strany (fyzickej osoby) dochádza k strate jej procesnej subjektivity (por. § 61 Civilného sporového poriadku a § 7 Občianskeho zákonníka) a práve k takejto právnej skutočnosti došlo v prejednávanej veci po začatí odvolacieho konania na strane žalovaného, odvolací súd sa
najskôr zaoberal otázkou, ktorý z postupov predpokladaných v citovanom ustanovení § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa tu má uplatniť. Pretože z povahy veci nešlo o prípad viazanosti povinnosti zodpovedajúcej právu uplatňovanému žalobou len na osobu už nežijúceho pôvodného žalovaného (nakoľko dôvodné uplatnenie požiadavky na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru s príslušenstvom by privodilo možnosť uplatniť si právo žalobcu aj voči právnym nástupcom pôvodného žalovaného) a ani o iný prípad stavu bezpredmetnosti konania potom, čo jedna z pôvodných strán sporu zomrela, neprichádzalo do úvahy zastavenie konania. Do úvahy potom prichádzala len voľba medzi prerušením konania do skončenia konania o dedičstve (podľa ustanovenia § 164 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet, teda v prípade, ak by išlo o nejasný okruh dedičov, prípadne o výsledok dedičského konania) a pokračovaním v odvolacom konaní. Požiadavku na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru s príslušenstvom totiž nepochybne treba kvalifikovať za majetkový spsor v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku.
17. Nakoľko tu nebol dôvod na zastavenie odvolacieho konania, pričom predmet sporu má charakter majetkový a vzhľadom na zrejmý okruh dedičov po poručiteľovi, nebol potom dôvod odvolacie konanie prerušiť. Odvolací súd preto rozhodol v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku o pokračovaní v odvolacom konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného, ktorý po začatí odvolacieho konania zomrel, uvedenými vo výroku I. tohto rozsudku.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy 3.015,55 eur s príslušenstvom, vo výrokoch II., III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
19. Predmetom konania je nárok na zaplatenie istiny v sume 4.179,77 eur s príslušenstvom.
20. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.
21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
22. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ktorými je viazaný. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho prieskumu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
24. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, no vec z časti nesprávne právne posúdil, ktoré dielčie nesprávne posúdenie veci nemalo vplyv na celkovú správnosť zvoleného spôsobu rozhodnutia.
25. Súd prvej inštancie za jeden z dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru považoval to, že v zmluve o poskytnutí úveru absentujú všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Jednou z odvolacích námietok žalobcu bolo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, pričom zákon nepožaduje uvádzať konkrétny matematický výpočet RPMN a predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vychádzal zo zistení, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je dojednané poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 eur pôvodnému žalovanému, ktorý poskytnutý úver sa pôvodný žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 110,01 eur, s konečnou splatnosťou spotrebiteľského úveru dňom 16.5.2021, pri RPMN vo výške 9,93 %, s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom v sume 6.600,60 eur, s výškou odplaty 10,70 % ročne zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
26. „Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 z 24. februára 2021).“
27. RPMN je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Slúži na orientovanie spotrebiteľovi na trhu s cieľom získať pre seba čo najvýhodnejší úver. Pri údaji o RPMN v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jej výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Zákon však nevyžaduje od dodávateľa, aby predpoklady pre výpočet RPMN boli v zmluve špeciálne označované ako samostatný bod zmluvy o úvere s vymenovaním predpokladov pre výpočet RPMN, ktoré sú naviac uvedené v zmluve ako samostatné náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere). Pre účely splnenia tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere preto postačuje, že v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednotlivé údaje potrebné na dosadenie do všeobecne známeho vzorca, ktorý tvorí Prílohu č. 2 uvedeného zákona, sa nachádzajú. Ide o údaje, ako sú výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, výška splátky, výška poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom skúmania, takéto údaje obsahuje, ako vyplynulo zo skutkových zistení súdom prvej inštancie (ods. 14. rozsudku súdu prvej inštancie). Súd
prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov tak odvolací súd konštatuje pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nesprávnej interpretácii právnej normy, a to konkrétne ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Odvolacie argumenty žalobcu sú v tomto smere dôvodné. Dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere pre absenciu predpokladov pre výpočet RPMN preto v prejednávanej veci daný nebol.
29. Súd prvej inštancie za ďalší z dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru považoval to, že právny predchodca žalobcu hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní uvádzal, že banka dlhodobo viedla bežný účet pre pôvodného žalovaného, banka bola schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu pôvodného žalovaného, okrem iného pri poskytnutí úveru pôvodný žalovaný uviedol príjmy a výdavky v listine vyhlásenie pôvodného žalovaného o príjmoch a výdavkoch, na základe čoho bol pôvodnému žalovanému predschválený limit na poskytnutie spotrebného úveru. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku konštatoval, že žalobca na výzvu súdu prvej inštancie ohľadne preukázania podstatných skutočností svoju reakciu obmedzil na zaslanie Dotazníka k poskytnutiu predschváleného úveru.
30. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
31. Zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 (ďalej aj „smernica“), ktorou sa v Článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
32. „Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s. 99).“
33. Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania.
34. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
35. Odvolací súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť pôvodného žalovaného ako spotrebiteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku Výzvou zo dňa 22.10.2020 požiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia o tom, akým spôsobom bola overená bonita pôvodného žalovaného pred poskytnutím úveru. Na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie žalobca odpovedal Podaním bez datovania doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.10.2020, v ktorom podaní uviedol, že úver bol pôvodnému žalovanému poskytnutý ako predschválený, v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebol predschválený limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený a účelom neskoršej právnej úpravy od 1.1.2017, resp. od 1.1.2019, bola regulácia a sprísnenie podmienok poskytovania úverov na základe predschválených limitov, teda v čase uzatvorenia zmluvy boli podmienky benevolentnejšie. K uvedenému podaniu žalobca (mimo iného) priložil Dotazník k poskytnutiu predschváleného úveru zo dňa 16.5.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nedoplnil svoje skutkové tvrdenia ohľadne skúmania bonity pôvodného žalovaného, v uvedenom podaní sa bez zrejmého súvisu s výzvou súdu prvej inštancie vyjadroval k regulácii predschváleného limitu úveru, ktorú argumentáciu zopakoval aj v odvolaní. V odvolaní žalobca naviac ohľadne tejto otázky uviedol, že banka dlhodobo viedla bežný účet pre pôvodného žalovaného, banka bola schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu pôvodného žalovaného, na základe čoho bol pôvodnému žalovanému predschválený limit na poskytnutie spotrebného úveru; okrem iného pri poskytnutí úveru pôvodný žalovaný uviedol príjmy a výdavky v listine vyhlásenie o príjmoch a výdavkoch. V procesných súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdil žiadne skutočnosti, akým spôsobom jeho právny predchodca overoval bonitu pôvodného žalovaného, resp. že si bonitu pôvodného žalovaného overoval podľa jeho bežného účtu a jeho vyhlásenia, pričom prvý krát tento prostriedok procesnej obrany (nové skutkové tvrdenie) uplatnil až v odvolaní, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok.
36. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
37. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len v prípade taxatívne stanovených výnimiek. Na tomto základe potom nové skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne skúmania bonity pôvodného žalovaného podľa jeho bežného účtu a vyhlásenia je neprípustné, nakoľko žalobca ani netvrdil, že jeho prostriedok procesného útoku spočívajúci v novom skutkovom tvrdení z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novoty v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie žalobcu nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobca ohľadne posudzovania úverovej schopnosti pôvodného žalovaného pri poskytovaní úveru pôvodnému žalovanému neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko ani na výzvu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tejto otázke. Na tomto závere potom nemôže nič zmeniť ani predloženie Dotazníka k poskytnutiu predschváleného úveru zo dňa 16.5.2016 žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Bolo povinnosťou žalobcu najskôr predniesť skutočnosti a potom predložiť dôkazy na preukázanie opodstatnenosti nároku na zaplatenie žalovanej pohľadávky, pričom žalobca sa k splneniu uvedenej povinnosti v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nevyjadril a úlohou súdu nie je vytvárať skutkový dej z príloh k podaniam žalobcu. Bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní schopnosti pôvodného žalovaného splácať úver zistiť relevantné údaje o príjmoch a výdavkoch pôvodného žalovaného. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať. Ak právny predchodca žalobca takýmto spôsobom nepostupoval (k preverovaniu úverovej schopnosti pôvodného žalovaného sa žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nevyjadril), takéto opomenutie je potrebné považovať za hrubé porušenie povinností posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
39. Postup právneho predchodcu žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ako hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere je neopodstatnená.
40. Aj keď odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu, že dôvodom pre bezúročnosť a bezpolatkovosť spotrebiteľského úveru v preskúmavanom prípade nie je absencia predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v preskúmavanom prípade je postačujúci druhý dôvod zistený súdom prvej inštancie, a to hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť pôvodného žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Ak teda súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý pôvodnému žalovanému v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu záveru, keď čiastočné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nič nemení na vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
41. Pôvodný žalovaný z poskytnutého úveru čerpaného vo výške 5.000 eur zaplatil sumu 1.984,45 eur, a preto bola opodstatnená požiadavka žalobcu na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru v sume 3.015,44 eur s príslušenstvom (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie). Správne potom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).
42. Napokon žalobca v odvolaní namietal, že pre priznanie možnosti plnenia v splátkach nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty a súd prvej inštancie postupoval nad zákonom dovolený rozsah.
43. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
44. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. Z citovaného ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné
plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.
46. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom sa odvolací súd stotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť pôvodnému žalovanému na splnenie uloženej povinnosti splátky, boli postačujúco zistené z výsluchu pôvodného žalovaného o jeho majetkových a osobných pomeroch a z listinného dôkazu – z rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o výške starobného dôchodku. Z dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalovaný bol ženatý, mal dve dcéry, s manželkou žili v 2-izbovom byte, poberal starobný dôchodok v sume 514,50 eur mesačne a jeho výdavky predstavovali sumu 475 eur mesačne, pričom mal jednu exekúciu. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške 100 eur mesačne na zaplatenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, ktorou je mimo iného i poskytovanie úverov a pôžičiek, pričom v prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny (bez príslušenstva) bude trvať 31 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania, čo nie je v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti strán sporu, keďže žalobca ako veriteľ obdrží prisúdené peňažné prostriedky (bez príslušenstva) v lehote kratšej ako 36 mesiacov. Výška splátky 100 eur mesačne povolenej preskúmavaným rozsudkom je primeraná k výške anuitnej splátky 110,01 eur mesačne dohodnutej podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd ešte uvádza, že určená výška splátky nie je ani v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, keďže právny predchodca žalobcu pôvodnému žalovanému poskytol úver za situácie, kedy si dôsledne nezisťoval bonitu klienta, pričom nebolo možné pôvodného žalovaného sankcionovať za to, že úver nesplácal tým, že mu nebude umožnené splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, ktoré zohľadňujú jeho osobné a majetkové pomery.
47. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou pôvodný žalovaný ako spotrebiteľ nesporne bol, si zaslúžila ochranu, keďže sa ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre neho devastujúce vzhľadom na jeho aktuálnu finančnú situáciu. Navyše pôvodný žalovaný prejavil snahu dlh splácať, keď sám požiadal o možnosť zaplatenia dlhu v mesačných splátkach. Povolenie splátok bolo vzhľadom na príjem pôvodného žalovaného a jeho výdavky mesačne náležité. V záujme ochrany žalobcu bolo tiež rozhodnuté o povinnosti zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak žalovaní zmeškajú čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý jeho dlh, čo dáva určitú istotu splnenia dlhu pre žalobcu. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Za tejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu boli potom dané dôvody pre povolenie splátok vo výške určenej súdom prvej inštancie.
48. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na iné rozhodnutia krajských súdov, odvolací súd na ne nemohol prihliadať, keďže vychádzali z iných skutkových okolností.
49. Žalobca podal odvolanie i proti výroku o nároku na náhradu trov konania, čo odôvodnil iba vecnou nesprávnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny a žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu v spore (pri pomernom
rozdelení náhrady trov konania podľa reálneho výsledku sporu) nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.
50. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy 3.015,55 eur s príslušenstvom, vo výroku II. vo veci samej o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdil.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešným žalovaným nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že pôvodnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).