Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoCsp-64-2021.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/64/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C. I., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XXX/ X, K., o zaplatenie 4.179,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 18Csp/90/2020-180 zo dňa 21.9.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53c, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 16.5.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123 (zlúčený so žalobcom od 1.8.2017) so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 650859, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 16.5.2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, avšak absentuje skutkové tvrdenie ohľadne označenia konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru), a preto žalobca pristúpil k Vyhláseniu predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru dňa 13.2.2018. Dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 13.2.2018) predstavovala sumu vo výške 4.179,77 eur. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur. Do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 820,23 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.179,77 eur (poskytnutá suma 5.000 eur mínus splátky istiny spolu vo výške 820,23 eur = 4.179,77 eur). Po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby žalovaný neuskutočnil žiadnu úhradu. Dlžná istina ku dňu podania žaloby tak predstavovala 4.179,77 eur.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v rámci dôkazného bremena bolo úlohou žalobcu preukázať postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. realizáciu výzvy s uvedením konkretizácie splátky, v dôsledku omeškania s platením ktorej má dôjsť k predčasnému
zosplatneniu úveru, žalobca mal preukázať realizáciu doručovania uvedenej výzvy do sféry dispozície žalovaného a následne po márnom uplynutí minimálnej 15-dňovej lehoty na zaplatenie by mohol účinne úver predčasne zosplatniť. Žalobca však dôkazné bremeno v uvedenej forme neuniesol, na základe čoho nemohol účinne úver predčasne zosplatniť dňa 13.2.2018. V zmysle zmluvy o úvere bol úver dohodnutý s konečnou splatnosťou dňom 16.5.2021, preto v čase začatia predmetného konania podaním žaloby (12.5.2020) s prihliadnutím na konštatovanie neúčinnosti predčasného zosplatnenia úveru išlo nepochybne o tzv. živý úver. Žalobca by mal nárok na zaplatenie splatných nepremlčaných splátok, avšak na inom právnom základe, než na akom predmetnú žalobu založil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Súd prvej inštancie plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanému v konaní trovy nevznikli.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že k preukázaniu platného zosplatnenia vo svojom vyjadrením dňa 27.10.2020 predložil podací hárok, z ktorého je zrejmé, že žalobca doručoval žalovanému Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonom. Žalobca k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s ustanovením § 151 Civilného sporového poriadku skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Žalobca má za to, že v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v spotrebiteľských sporoch. Súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením § 150 a § 151 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Ak súd neuzná zosplatnenie (avšak žalobca má naďalej za to, že došlo k platnému zosplatneniu) má žalobca za to, že má nárok na zaplatenie splatných splátok ku dňu rozhodnutia. Žalobca si predsa tieto splátky (aj keď ako celok, zosplatnenú istinu) riadne uplatnil žalobou a ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie boli už splatné a žalovaným nesporne neuhradené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.179,77 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 4.179,77 eur od 14.2.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru nemožno považovať za účinné. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie a namietal, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonom a pre prípad, že súd neuzná zosplatnenie úveru, má žalobca nárok na zaplatenie splatných splátok ku dňu rozhodnutia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
10. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo namietanie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie podmienok účinného zosplatnenia úveru a v nadväznosti na to nesprávne nepriznal
žalobcovi ani len časť uplatnenej pohľadávky, resp. nezaplatené splatné splátky s úrokom z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa.
14. V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku žalovaného zo zmluvy o úvere v dôsledku, že došlo zo strany veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je upravené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie práva zosplatniť spotrebiteľský je potrebné splniť stanovené podmienky, a to: a) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, b) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, c) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a d) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
15. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ustanoveniu § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácaného mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.
16. Odvolací súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o tom, že zosplatnenie úveru nebolo uskutočnené v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 13.2.2018 oznámil žalovanému, že ku ňu 13.2.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 650859. Súd prvej inštancie sa správne potom zaoberal, či pre veriteľom uplatnené právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky ku dňu 13.2.2018 boli splnené vyššie uvedené podmienky. Jednou z podmienok, ktoré zákon vyžaduje je, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje toto právo na zaplatenie celého dlhu, pričom veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. V prejednávanom prípade
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si uvedenú notifikačnú povinnosť splnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (odsek 22. rozsudku súdu prvej inštancie), že nemožno konštatovať splnenie podmienky pre stratu výhody splátok spočívajúcej v existencii upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky, nakoľko žalobca v konaní žiadnu výzvu adresovanú a doručenú žalovanému na zaplatenie jeho dlhu nepredložil (dokonca v žalobe a v doplnení žaloby ani len netvrdil existenciu takejto výzvy). Odvolaciemu súdu potom nezostávalo nič iné, len v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení tejto notifikačnej povinnosti. Dôsledkom toho je potom neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, na takéto zosplatnenie nebolo možné prihliadať. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k uplatneniu práva veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie je opodstatnená. 17. Súd prvej inštancie však pochybil, keď pri posúdení právneho úkonu zosplatnenia úveru ako neplatného, dospel ďalej k záveru o právnej neopodstatnenosti celého uplatňovaného nároku. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo a nebolo to medzi stranami ani sporné, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením časti mesačných splátok úveru, keďže z poskytnutého úveru v sume 5.000 eur zaplatil len časť v sume 820,23 eur. Ak súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že pohľadávka z úveru sa nestala zročnou (ani len sčasti), je jeho rozhodnutie celkom zjavne založené na nesprávnom právnom názore. Napriek tomu, že zosplatnenie úveru je neplatné (viď vyššie), žalobcovi nezanikol nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru vyplývajúcich z predmetného úverového vzťahu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
18. V dôsledku prijatia vyššie uvedených nesprávnych právnych záverov sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému v sume 4.179,77 eur s príslušenstvom pozostávajúcej zo splatných a nezaplatených splátok úveru a úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru. V nadväznosti na to ďalej súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ, keď chybne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom stav predpokladaný hypotézou ním aplikovaných noriem nebol daný. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a vád v skutkových zisteniach súd prvej inštancie vôbec neviedol dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k zániku oprávnenia veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v spojitosti so splatnosťou a zaplatením jednotlivých splátok úveru.
19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom o nesprávnom právnom posúdení veci a o nesprávnych skutkových zisteniach sú naplnené.
20. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci namietal súdom prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku dôvodiac, že žalovaný skutkové tvrdenia v žalobe nepoprel, a preto tvrdenia uvedené v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné, je jeho odvolacia argumentácia nenáležitá. Ako už bolo uvedené vyššie, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom pre vyslovenie nesplnenia podmienok predčasného zosplatnenia úveru, je nepreukázanie existencie upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť. „Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019). Splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nebolo v preskúmavanom prípade riadne tvrdené a potom ani riadne preukázané. Za takejto procesnej situácie potom ani pasivita žalovaného nemôže mať za následok aplikáciu ustanovenia § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, resp. povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek v žalobe uplatnený nárok. Skutkové tvrdenie žalobcu o upozornení spotrebiteľa na uplatnenie práva zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní v tomto súdnom konaní uplatnené nebolo, preto nemohlo dôjsť ani k jeho popretiu, ani k jeho potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaný nemohol poprieť skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo, v konaní nebolo realizované. Z uvedených dôvodov aj námietka nevyhnutnosti aplikácie ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku vo veci je neodôvodnená. Nebola preto opodstatnená odvolacia argumentácia žalobcu, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola porušená zásada kontradiktórnosti súdneho konania.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať, následne znova posúdiť žalobou uplatnené nároky, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bude dôsledne vychádzať zo zásady úspechu v spore.
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).