Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T. T., právne zast. Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25881-3/2018-BA zo dňa 06.03.2018, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 25881-3/2018-BA zo dňa 06.03.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT zo dňa 29. septembra 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. O. A. (žalobkyni) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. mája 2006. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 29. septembra 2017 podala žalobkyňa odvolanie.

2. Žalovaná v odvolacom konaní rozhodnutím č. 25881-3/2018-BA zo dňa 06.03.2018 odvolanie žalobkyne vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa bola aj po 31. máji 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/ZA/0675/05) a za rok 2004 dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov bol za rok 2004 vo výške 954.710,- Sk, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78.000,- Sk). Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím č. 03298/2006/OZ zo dňa 04. apríla 2006 ku dňu 31. mája 2006 zrušil rozhodnutie č. 95/00834 zo dňa 02. mája 1995, vydané Okresným úradom v Martine, o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu č. L1A/ZA/0675/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa 14. februára 2006. Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a

v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 06. marca 2018 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach. V podanej žalobe okrem iného uviedla, že postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia mechanicky bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávne. Žalobkyňa považuj dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poisteného a penále za príliš prísny, nespravodlivý, osobitne za situácie, keď a) nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou, b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Ďalej v žalobe uviedla, že nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim účasť na povinnom sociálnom poistení a nie je možné, aby táto nevedomosť s ohľadom na jej vyššie uvedené úkony mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.05.2006 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ust. , resp. . Rovnako namietala aj voči tomu, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Martin neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím je znemožnila vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 06.03.2018.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 06. marca 2018 navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa v spojení s ). Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok () vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak: a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania (, tzv. licencia L1B) b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A), licencia na výkon zdravotníckeho povolania (§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B), licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C), licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D). Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa Žalobkyni bolo rozhodnutím Okresného úradu v Martine č. 95/00834 zo dňa 02. mája 1995 udelené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Toto povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti bolo dňom 31. mája 2006 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 03298/2006/OZ zo dňa 04. apríla 2006 zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti zo dňa 2. mája 1995, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0675/05, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia bola v období od 13. apríla 2017 do 28. februára 2018 pozastavená. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z tohto nadobudnutého postavenia jej vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2004 (v sume 954.710,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78.000,- Sk, a preto bola v období od 01. júla 2005 do 30. júna 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. máji 2006, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006 samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení. Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda k 31. máju 2006 nedošlo k zániku všetkých oprávnení, na základe ktorých sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa ods.

1 a 2 (to znamená, nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba). Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Martin až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT zo dňa 29. septembra 2017 podľa bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade. Spornosť spočívala v tom, že žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Martin Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31. mája 2006, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie č. L1A/ZA/0675/05 a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 31. mája 2006 nezaniklo povinné poistenie. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Žalobkyňa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, a to rozhodnutím č. 15160-1/2017- MT dňa 29. septembra 2017 po prvýkrát. Do 29. septembra 2017 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. K právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pobočka Martin č. 15160-1/2017-MT (prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, nadobudlo právoplatnosť dňa 14. marca 2018). Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016 vo vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá považuje rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postup za postup, ktorý sa prieči idey spravodlivosti.

5. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní je zásadnou právnou otázkou otázka, či samotnú držbu licencie L1A je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle ust. , ktorou otázkou sa žalovaná nezoberala, resp. sa nezaoberala otázkou, či žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba, nezisťovala, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať ju ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, nakoľko žalobkyňa v tomto rozhodnom období zo samostatnej držbe licencie typu L1A nijaký príjem nedosahovala, správny súd konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. , pretože v konaní () sa touto zásadnou otázkou zaoberal. Konanie prerušil uznesením č.k. zo dňa 31. júla 2018.

6. Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo Veľkom senáte správneho kolégia v rozhodnutí č. zo dňa 30. apríla 2019. Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v tomto rozhodnutí pristúpil k posúdeniu právnych otázok, a to: 1. otázka - posúdenie, že licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom, 2. otázka - posúdenie, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle , bod prvý v spojení s je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A, 3. otázka - posúdenie, že povinnosťou Sociálne poisťovne v konaní podľa bod prvý začatého z jej podnetu nemožno prehliadať zaručené základné právo účastníka konania na riadny proces a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( SR). Najvyšší súd Slovenskej republiky, Veľký senát správneho kolégia na nastolené otázky prijal uznesením č.k zo dňa 30. apríla 2019 tieto odpovede:

Odpoveď na 1. otázku: Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2. otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle . Odpoveď na 3. otázku: Konanie podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle .

7. Na základe názoru Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR správny súd konštatuje, že z právnej úpravy zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnú prax (§ 10 ods. 1) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) - licencia L1A, vydanej mu Slovenskou lekárskou komorou). Zákonodarca v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v § 10 ods. 2 definuje samostatnú zdravotnícku prax zdravotníckych pracovníkov - lekárov (§ 10 ods. 1) ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. V dôvodovej správe tohto zákona sa konštatuje, že vo väzbe na § 4 sa definuje samostatná zdravotnícka prax ako jeden zo spôsobov výkonu zdravotníckeho povolania konkrétne na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) alebo u iného poskytovateľa. Z logického výkladu uvedenej právnej úpravy plynie záver, že lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, viažuceho sa k zmluvnému dojednaniu. Pri interpretácii uvedenej právnej úpravy treba posudzovať licenciu lekára L1A vo vzťahu k oprávneniu na výkon činnosti predpokladaného v . Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v v znení účinnom k 31.12.2010 za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona považuje fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. o advokácii v znení , o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov), okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov).

8. Vo vzťahu k 2. otázke - vychádzajúc zo znenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2010 predpokladom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona o sociálnom poistení je preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné podmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c) tohto zákona v platnom znení a za tým účelom si zadováži skutkové zistenia a súčasne preukázanie, že táto osoba v zákonom určenej dobe dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Pri posudzovaní zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto osoby je rozhodujúce, že k 30. júnu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Logickým výkladom uvedenej právnej úpravy je, že pokiaľ zákonodarca podmieňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinnej osoby preukázaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c) tohto zákona v platnom znení, tak aj pri posudzovaní príjmu plynúceho z jej podnikania, predpokladá dosahovanie príjmu z podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby, z čoho plynie záver, že povinná osoba dosiahla príjem z podnikania na základe oprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Obdobný právny názor Najvyšší súd judikoval vo svojej predchádzajúcej judikatúre - sp.zn. z 15.12.2011 publikovanej aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom Najvyšší súd vyjadril právny názor „pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby“, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. z 25.06.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „...Sociálna poisťovňa musí pri rozhodovaní o predpísaní poistného vždy skúmať otázku, či v rozhodnom období mala fyzická osoba z výkonu SZČO skutočne taký príjem, ktorý zakladá jej poistenie a povinnosť platiť poistné od 01.07. toho - ktorého kalendárneho roka. Sociálna poisťovňa teda musí vždy skúmať, či všetky príjmy SZČO vykázané v daňovom priznaní sú aj príjmami osoby, považovanej za zúčastnenú na poistení ako SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.“ Zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba (ne) dosahovala príjem, ostalo sporné, tak, ako v posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 v § 21 ods. 4 písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). V danej situácii Veľký senát upriamil pozornosť na to, že v súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k stanovenému statusu SZČO mení pomerne často, pričom tieto zmeny sa odrážajú najmä v aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. , v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, že „...K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overene správnosti, či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Ústavný súd SR vo svojej judikatúre pripustil tiež možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona, napr. v náleze sp.zn. z 01. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že: „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“

Veľký senát vychádzajúc z uvedených rozhodnutí Ústavného súdu z teleologického výkladu právnych noriem ustanovených v § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 považoval argumentáciu Sociálnej poisťovne v rozpore s ústavne konformným výkladom predmetnej právnej úpravy, keďže popiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, a preto napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, vychádzajú zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Vo vzťahu k 3. otázke - Veľký senát správneho kolégia upriamil pozornosť predovšetkým na právnu úpravu zakotvenú v SR, v zmysle ktorej každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedenou právnou úpravou zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej tak v Ústave SR ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolov č. 3, 5 a 8 dojednaný v Ríme 04. novembra 1950 a ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce publikované v Zbierke , nie je možné opomenúť ani v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v a nasl. zákona o sociálnom poistení začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle právnej úpravy ustanovenej v v spojení s zákona o sociálnom poistení.

9. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil s poukazom na ust. a a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej, resp. jej pobočky za súčinnosti žalobkyne, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom (konkretizovanom v uznesení Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2019), opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ako otázku relevantnou pre ďalšie posúdenie splnenia odvodovej povinnosti žalobkyne v spornom období. Žalovaná musí mať na zreteli, že ust. zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k odseku 1 a 2 citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sú ustanoveniami všeobecnej povahy upravujúcimi vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení je však relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a odseku 2 a zákona o sociálnom poistení, pričom na príjem sa neprihliada. V tomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností definovaných v citovaného zákona.

10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O jej výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).