Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgtr.Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Michal Matulník, PhD., ako členov senátu vo veci žalobkyne: K.. O. A., nar. XX. S. XXXX, J. XX, T. T., zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 6. marca 2018, č. 25881-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -65 z 21. novembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -65 z 21. novembra 2019 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 2. mája 1995 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Slovenská lekárska komora jej následne 14. februára 2006 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0675/05. Na žiadosť žalobkyne jej Žilinský samosprávny kraj s účinnosťou k 31. máju 2006 zrušil skoršie povolenie z 2. mája 1995. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 31. mája 2006 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 31. máji 2006) držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Martine rozhodnutím z 29. septembra 2017, č. 15160-1/2017- MT, vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo 31. mája 2006. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bola žalobkyňa aj po 31. máji 2006 samostatne zárobkovo činnou osobou. Jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa (od 1. januára 2008 išlo o ods. 9) cit. zák. Z výpisu z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov pobočka zistila, že jej príjem za rok 2004 pod túto hranicu neklesol, takže jej povinné poistenie nemohlo zaniknúť 31. mája 2006.

3. Napriek odvolaniu žalobkyne žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím zo 6. marca 2018, č. 25881-3/2018-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala správne. Zdôraznila, že pokiaľ lekár mal platnú licenciu L1A (hoci ju skutočne nevyužíval) a v rozhodujúcom období mal príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica vzniklo mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré zakladalo žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná uviedla, že konanie bolo začaté v súlade s cit. zák. prvým úkonom, ktorým môže byť aj vydanie rozhodnutia, pokiaľ žalovaná disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Pobočka nemusela o začatí konania účastníkov upovedomiť ako to ukladá o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaná nezistila ani žiadne porušenie procesných práv žalobkyne, pretože napadnuté rozhodnutie spĺňalo predpísané náležitosti podľa cit. zák. Vydávané rozhodnutie je prvým rozhodnutím o otázke, či poistenie žalobkyne zaniklo, a preto nemohla byť v predmetnej veci nariadená obnova konania.

4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej podľa a . Do odôvodnenia v podstate prevzal právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Podľa neho licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , pretože držiteľovi neumožňuje vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, keďže tú by mohol vykonávať i tak až na základe povolenia alebo dohody s iným poskytovateľom. Povinnosťou žalovanej je v zmysle cit. zák. posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa cit. zák. Ak žalovaná začala konanie podľa cit. zák. na podnet pobočky žalovanej, nezbavuje ju to povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení v zmysle , prípadne i práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom v zmysle . Záverom dodala, že žalovaná musí mať na zreteli, že cit. zák. je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ods. 1 a 2, ktoré všeobecne upravujú vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nestotožnila sa so závermi veľkého senátu najvyššieho súdu, že samotná licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nepostačuje a že taký lekár musí mať uzavretú dohodu s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Takéto posúdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení Podľa žalovanej to potvrdzuje aj cit. zák., ktorý tieto dve situácie osobitne rozlišuje. Taktiež podľa cit. zák. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a preto je držiteľ na základe nej priamo oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie v súlade s cit. zák. Tiež uviedla, že podľa nie je povinná skúmať, na základe akého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem, rozhodujúcou skutočnosťou je len to, že ho dosiahla podľa , a zároveň splnila ostatné zákonom stanovené podmienky. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj v odvolacom konaní.

6. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Obdobne ako v správnej žalobe namietala, že licenciu L1A nevyužívala a nikdy na základe nej neposkytovala zdravotnú starostlivosť. Preto jej licencia nemohla zakladať účasť na povinnom sociálnom poistení. Je presvedčená, že po preskúmaní jej odhlášky žalovaná dospela k záveru, že boli naplnené podmienky zániku poistenia, a preto tak rozhodla vyznačením v spise k 31. máju 2006. III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a

predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ). 8. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou ( až 225) Podľa cit. zák. sa rozhodnutie v tomto konaní vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. ). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Názor žalobkyne, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, tak nemá oporu v uvedených ustanoveniach zákona o sociálnom poistení.

9. Naopak, ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona však nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to výslovne, napr. v (premlčanie vrátenia poistného) alebo v (premlčanie predpísania a vymáhania poistného). Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa , ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa cit. zák. nastáva vtedy, ak sú splnené príslušné zákonné podmienky. To nie je žiadna medzera uvedeného zákona, ale jeho podstatná črta, ktorú nemožno prekonať výkladom. Podľa judikatúry ústavného súdu totiž právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky novelizovať (porov. nález sp. zn. ). Okrem toho žalobkyňa pri formulácii týchto právnych názorov nedoceňuje, že otázka trvania poistenia nie je podstatná len pre platenie poistného, ale je dôležitá aj pre vznik nárokov na jednotlivé dávky sociálneho poistenia a ich výšku. Napríklad pre výpočet osobného mzdového bodu za určité obdobie je podľa rozhodný osobný vymeriavací základ ( cit. zák.), ktorý je pochopiteľne vyšší pri súbehu viacerých poistení. Vyšší osobný mzdový bod sa prejaví vo vyššom priemernom osobnom mzdovom bode ( cit. zák.), ktorý vstupuje do výpočtu starobného dôchodku ( cit. zák.). Práve z tohto dôvodu je dôležité, aby vznik a zánik povinného poistenia neboli viazané na subjektívne činitele (dobromyseľnosť či nedobromyseľnosť poistenca), ale na objektívne okolnosti.

10. Podstatnou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj rozsudok a ktorej sa v prevažnej miere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Hoci správny súd vychádzal zo záverov vyjadrených v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. , táto kľúčová právna otázka sa medzičasom stala predmetom aj neskoršieho rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. . Podľa je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. .

11. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)

treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa alebo aj podľa iných písmen v Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

12. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod, aby sa od nich podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor vyslovený v kasačnej sťažnosti, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa cit. ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Žalovaný v kasačnej sťažnosti správne uvádza, že tomuto záveru svedčí okrem ustanovenia aj ustanovenie cit. zák., podľa ktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa cit. zák.

13. Z je zrejmé, že každá z troch licencií oprávňovala jej držiteľa na iný spôsob výkonu zdravotníckeho povolania. Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona však nevyplýva, že lekárovi, ktorý má zároveň vydanú licenciu L1C na výkon odborného zástupcu a poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení - právnickej osobe, zaniká alebo sa prerušuje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo sa rušia jej účinky. Naopak, táto licencia zostáva naďalej platná a dovoľuje lekárovi voľne si vyberať, či v konkrétnom prípade poskytne zdravotnú starostlivosť na jej základe alebo prostredníctvom určitého zdravotníckeho zariadenia. Preto nie je správny názor žalobkyne, že ak povolanie lekárky vykonávala ako odborná zástupkyňa, nemohla byť zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou. Naopak, mohla ňou byť, pretože oprávnenia na tieto formy výkonu sú rozdielne a jedno nevylučuje platnosť alebo účinky druhého.

14. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa a cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa IV.

Záver

15. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa a , a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ).

16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.