Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: Naše Farmy, a. s., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 787 302, právne zastúpeného: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101045792/2023 zo dňa 14. apríla 2023, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu (v čase výkonu daňovej kontroly a do 7.10.2020 obchodné meno ESIN group a.s.) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018 až december 2018. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.03.2020 daňová kontrola začala dňa 07.04.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.101541590/2020 zo dňa 07.10.2020 (ďalej len „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.10.2020, čím bola daňová kontrola v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril písomne podaním zo dňa 20.11.2020. Pripomienky žalobcu boli prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 07.06.2021.

2. Správca dane následne rozhodnutím č. 101284977/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 58 726,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 26.11.2018 120 633,83 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 179 360,50 eur, rozdiel dane v sume 58 726,67 eur. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100201835/2022 zo dňa 31.01.2022 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.07.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal všetky úkony, ktoré vykonať mohol a mal pre správne určenie dane v kontrolovanom zdaňovacom období, čo malo za následok nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Správca dane s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní, z ktorého spísal Zápisnicu dňa 08.09.2022. Následne správca dane rozhodnutím č. 102754855/2022 zo dňa 07.10.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 43 726,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 26.11.2018 120 633,83 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 164 360,50 eur, rozdiel dane v sume 43 726,67 eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“).

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2018 vykonanej u žalobcu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 07.10.2020. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 si daňový subjekt (žalobca) uplatnil odpočítanie dane v rozpore s a o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej aj „“ alebo „Zákon o DPH“) z prijatých faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., Vlčia Dolina 958, 049 25 Dobšiná, IČO: 45 900 078 (ďalej len „ASTOM-4PS s.r.o.“ alebo „ASTOM-4PS“) a od dodávateľa DOUVE s.r.o., Vlčia dolina 958, 049 25 Dobšiná, IČO: 44 843 364 (po zmene obchodného mena od 02.07.2019 DOUVE-AGRO s.r.o., ďalej len „DOUVE-AGRO s.r.o.“ alebo „DOUVE-AGRO“) a vykonal opravu základu dane v sume 208 333,33 eur a opravu dane v sume 41 666,67 eur podľa a Zákona o DPH.

4. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 1“) správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom fakturácie bolo dodanie „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiac september 2018“ - faktúra č. 180100330 zo dňa 01.10.2018, dátum dodania 30.09.2018, základ dane 8 800,- eur, DPH 1 760,- eur, cena spolu 10 560,- eur. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.04.2017 (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní služieb“) uzatvorenej medzi subjektami ASTOM-4 PS s.r.o. (poskytovateľ) a ESIN group a.s. (objednávateľ) predmetom zmluvy v zmysle Článku I.1. je poskytovanie nasledovných činností zo strany poskytovateľa objednávateľovi: a) výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BPS, b) odpočty elektromerov, c) prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, d) sprostredkovanie činností v energetike a poľnohospodárstve, e) služby spojené s prípravou podkladov k fakturácii, f) služby spojené s doplňovaním údajov pre OKTE, a.s., g) služby spojené s ostatnou vlastnou spotrebou, h) vedenie evidencie a meraní, i) odporúčania s cieľom zefektívniť procesy, j) monitoring príslušných legislatívnych zmien v oblasti energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony, k) sledovanie zmien na trhu energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony, l) služby spojené s povinnosťami voči colnému úradu, m) služby spojené s podnikaním v tepelnej energetike,. n) ďalšie služby podľa pokynov objednávateľa (ďalej len „služby“). Podľa Článku II.1. poskytovateľ sa zaväzuje k výkonu služieb počas doby trvania Zmluvy na miestach určených objednávateľom v rámci Slovenskej republiky. Podľa Článku II.2. poskytovateľ sa zaväzuje vykonať služby v čase a termínoch podľa pokynov objednávateľa. Podľa Článku III.1. zmluvné strany sa dohodli na odmene za poskytované služby, ktorá predstavuje paušálnu sumu vo výške 8 800,- eur/1 mesiac, bez DPH. Dňa 27.09.2018 zmluvné strany podpísali Dohodu o ukončení Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.04.2017, v ktorej sa s účinnosťou ku dňu 30.09.2018 dohodli na zrušení platnosti a účinnosti zmluvy.

5. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi DOUVE-AGRO s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 2“) správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom fakturácie bolo dodanie „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiac október“ - faktúra č. 180100019 zo dňa 31.10.2018, dátum dodania 31.10.2018, základ dane 1500,- eur, DPH 300,- eur, cena spolu 1 800,- eur. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.10.2017 (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní služieb“) uzatvorenej medzi subjektami

DOUVE s.r.o. (dodávateľ) a ESIN group a.s. (objednávateľ) predmetom zmluvy v zmysle Článku I.1. je poskytovanie nasledovných činností zo strany dodávateľa objednávateľovi: a. Výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BPS, b. Odpočty elektromerov, c. Prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, d. Sprostredkovanie rôznych činností v energetike a poľnohospodárstve, e. Služby spojené s prípravou podkladov k fakturácii, f. Služby spojené s doplňovať ním údajov pre OKTE, a.s., g. Služby spojené s ostatnou vlastnou spotrebou, h. Vedenie evidencie a meraní, i. Odporúčania s cieľom zefektívniť procesy, j. Monitoring príslušných legislatívnych zmien v oblasti energetiky a poľnohospodárstva a v prípade potreby vykonať nevyhnutné úkony, k. Sledovanie zmien na trhu v energetike a poľnohospodárstve a v prípade vzniku potreby vykonať nevyhnutný úkon, l. Služby spojené s povinnosťami voči colnému úradu, m. Služby spojené s podnikaním v tepelnej energetike, n. Ďalšie služby podľa pokynov objednávateľa (ďalej len „služby“). Podľa Článku III.2. najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka dodávateľ oznámi objednávateľovi predpokladaný rozsah služieb na nasledujúci kalendárny rok. Podľa Článku III.5. po výkone služieb podľa tohto článku je dodávateľ povinný poskytnúť objednávateľovi výkaz činností, kde bude uvedený skutočný rozsah služieb podľa jednotlivých sadzieb uvedených v Článku IV. bod 1 (ďalej len „Výkaz“). Podľa Článku IV.1. Zmluvné strany si dohodli paušálnu cenu za poskytnuté služby vo výške 1 500,- eur bez DPH mesačne. Podľa Článku IV.2. k paušálnej cene za služby v zmysle bodu 1 tohto článku bude pripočítaná DPH v zmysle platných právnych predpisov.

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že prijal zdaniteľné plnenia od spoločností ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO tak, ako je špecifikované v predmete vyššie uvedených Zmlúv o poskytovaní služieb. Ten istý predmet plnenia bol objednaný žalobcom od spoločnosti ASTOM-4PS a rovnaký aj na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a DOUVE-AGRO. Žalobca neodôvodnil, aký bol účel objednania rovnakých/duplicitných plnení od dvoch spoločností. Uzatvorenie dvoch zmlúv od dvoch rôznych spoločností s rovnakým predmetom správcu dane nepresvedčilo o tom, že k naplneniu zmlúv došlo tak, ako je v nich deklarované. Žalobca nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, resp. že priamo realizoval činnosti zamerané na odvetvia energetiky a poľnohospodárstva, ktoré sú bližšie špecifikované v predmete Zmlúv o poskytovaní služieb so spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Z verejne dostupných informácií správca dane zistil, že žalobca sa zaoberá prevažne predajom, prenájmom apartmánov v hotelovom komplexe Kukučka v Tatranskej Lomnici, predajom bytov a prenájmom parkovacích miest, prenájmom bytov v bytových domov vo Veľkej Lomnici. Žalobca má 100% majetkový podiel vo väčšine dcérskych spoločností, z ktorých niektoré sa zaoberajú výrobou elektrickej energie a niektoré poskytujú služby a činnosti v poľnohospodárskej výrobe. Na činnosti zamerané v oblasti energetických služieb a poľnohospodárskych služieb si teda žalobca zriadil dcérske spoločnosti, ktoré ako samostatné právne subjekty poskytujú služby v odvetviach agro a energo a priznávajú výnosy z činností, na ktoré boli zriadené. Žalobca vo svojich daňových priznaniach k dani z príjmov právnickej osoby uviedol ako hlavný predmet podnikania - kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE 68200. K tvrdeniu žalobcu, že obstarané služby od dodávateľa ASTOM-4PS tvoria jednu zo súčastí komplexnej služby poskytovanej žalobcom pre dcérske spoločnosti a v Zmluvách o poskytnutí odborných služieb pre dcérske spoločnosti sú tieto premietnuté v komplexnom popise služieb uvedených v čl. I. bod 1. predmet zmluvy: písm. i) ) - poskytovanie legislatívneho poradenstva, vrátane prípravy zmlúv a ďalších odborných dokumentov, ktoré súvisia s výkonom podnikateľskej činnosti objednávateľa, písm. i)) - zastupovanie objednávateľa pred orgánmi štátnej správy a to najmä pred Úradom sieťových odvetví, Colným úradom, správca dane uviedol nasledovné: žalobca mal uzatvorené Zmluvy o poskytnutí odborných služieb s jednotlivými dcérskymi spoločnosťami (BCQ Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa a.s., FOTOSOLAR Tornaľa a.s., Solar In a.s., SOLGY a.s., SUPERFICIES a.s. a ASTOM s.r.o) .. Všetky

vyššie uvedené dcérske spoločnosti mali uzatvorené s poskytovateľom (žalobcom) Zmluvy o poskytnutí odborných služieb, ktorých predmetom boli činnosti uvedené v čl. 1 písm. a) až m) predmetných zmlúv. Žalobca mal uzatvorené Zmluvy o spolupráci s jednotlivými dcérskymi spoločnosťami (AGRO- VALALIKY GROUP s.r.o , Farma Oborín s.r.o., Biofarma Oborín s.r.o., MOLD-TRADE s.r.o., MOLD- TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie a.s., Agročat a.s., ASTOM BPS s.r.o., ASTOM ND s.r.o., ASTOM V s.r.o., ASTOM-4PS s.r.o. a TATRAS s.r.o.). Podľa uvedených zmlúv žalobca sa zaviazal pre dcérske spoločnosti realizovať služby spočívajúce v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej-ktorej dcérskej spoločnosti), služby mali byť poskytované osobnými konzultáciami zamestnancov žalobcu so štatutárnym orgánom objednávateľa a jeho personálnym aparátom. ako aj s odbornými poradcami objednávateľa, ktorí zabezpečujú vedenie jeho účtovnej evidencie a poskytovanie prípadných personálnych a právnych služieb. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade potreby aj písomnými výstupmi, ktoré si vyžiada ku konkrétnym otázkam objednávateľ (napr. v elektronickej forme). Správca dane podrobnou analýzou účtovníctva žalobcu zistil, že žalobca v priebehu zdaňovacích období január až december 2018 vystavil pre všetky dcérske spoločnosti a pre ďalšie majetkovo - personálne prepojené spoločnosti odberateľské faktúry, ktoré zaúčtoval do výnosov na účet 602 506 - Tržby - managementy fee - skupina v celkovej sume 1 525 599,96 eur bez DPH. Účtovanie žalobcu jednoznačne preukazuje skutočnosť, že predmetom fakturácie boli služby podnikateľskej administratívy medzi materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami a neboli pre fakturované odborné služby z oblasti energetiky a poľnohospodárstva pre dcérske spoločnosti. Žalobca podľa správcu dane vierohodným spôsobom a žiadnymi dokladmi nepreukázal, že deklarované fakturované služby od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO využil pre vlastné ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti na poskytovanie služieb žalobcom ako dodávateľom pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol úkony, ktoré vykonal počas vyrubovacieho konania: výzva žalobcovi z 24.11.2020, na ktorú žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 14.12.2020, predložením e- mailovej komunikácie a vyjadrením z 08.03.2021, výzva dodávateľovi ASTOM-4PS z 18.01.2021, na, ktorú reagoval dodávateľ odpoveďou zo 04.02.2021, prílohou ktorej boli Servisné zmluvy, resp. Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb, uzatvorené medzi ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami žalobcu, výzva dodávateľovi DOUVE-AGRO z 18.01.2021, na ktorú dodávateľ reagoval odpoveďou z 02.02.2021, prílohou ktorej bola Zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená medzi DOUVE-AGRO a ESIN group s.r.o. (žalobca) z 02.10.2017, Zmluva o spolupráci medzi DOUVE-AGRO a objednávateľom BBF energy s.r.o. z 02.01.2018, výzva spoločnosti HELIOSYS s.r.o. z 20.01.2022, na ktorú bola doručená odpoveď 08.02.2021, prílohou ktorej boli o.i. Zmluvy uzatvorené medzi dcérskymi spoločnosťami žalobcu a spoločnosťou HELIOSYS s.r.o., výzva spoločnosti SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o. z 20.01.2021, na ktorú bola doručená odpoveď 08.02.2021, výzva spoločnosti OSMONT elektromontáže s.r.o., na ktorú bola doručená odpoveď 28.01.2021. Správca dane ako dôkaz v daňovom konaní zaradil do spisu aj písomností z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2017, napr. Zápisnice o ústnom pojednávaní z 18.02.2021, obsahom ktorých bola svedecká výpoveď svedka A. B. C. a A. D. E., Zápisnica o ústnom pojednávaní z 21.04.2021, obsahom ktorej je výpoveď svedka A. E. C.. Správca dane vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom v súvislosti s jeho vyjadrením ku kontrolným zisteniam s tým, že tieto nepreukazujú žalobcom deklarované skutočností, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane od spoločností ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Zápisy z koordinačných porád sú podľa správcu dane formulované všeobecne, nekonkrétne a neurčito a nie sú relevantným dôkazom. Predložené vypracované hlásenia, vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, ÚRSO, OKTE a distribučné spoločnosti preukazujú skutočnosť, že jednotlivé dcérske spoločnosti vykonávali dodávky energie do distribučných sietí, o ktorých správca dane nepochyboval, predložené dôkazy (protokoly o pravidelných prehliadkach na FVE od spoločnosti SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o., protokoly o preventívnej údržbe FVE od spoločnosti OSMONT elektromontáže s.r.o. a faktúry od spoločnosti HELIOSYS s.r.o. podľa správcu dane preukazujú, že služby boli poskytnuté týmito spoločnosťami priamo dcérskym spoločnostiam, čo vyplýva zo Servisných zmlúv uzatvorených so spoločnosťou ASTOM-4PS. Ďalej správca dane uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že fakturované služby od spoločnosti ASTOM-4PS neboli žalobcovi vôbec poskytnuté tak, ako sú deklarované predloženými zmluvami a faktúrami. Činnosti v zmysle predmetu Zmluvy o poskytovaní služieb medzi ASTOM-4PS a žalobcom boli poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam, ako aj ďalším majetkovo - personálne prepojeným spoločnostiam. Z predložených zmlúv a faktúr spoločnosťou ASTOM-4PS vyplýva, že táto spoločnosť vykonávala servisné, údržbárske a poľnohospodárske služby priamo pre dcérske spoločnosti žalobcu. Nebolo preto potrebné, aby žalobca vstúpil do obchodného

vzťahu medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami. Z predložených zmlúv a faktúr spoločnosťou DOUVE-AGRO vyplýva, že opodstatnenosť fakturácie poskytnutých služieb pre žalobcu nebola preukázaná, čomu podľa správcu dane nasvedčuje to, že predmet zmluvy v zmluvnom vzťahu ASTOM-4PS a žalobca a predmet zmluvy v zmluvnom vzťahu DOUVE-AGRO a žalobca je totožný, t. j. duplicitný. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou DOUVE-AGRO a nepreukázal ani opodstatnenosť fakturácie od tejto spoločnosti. Správca dane z úkonov vo vyrubovacom konaní zistil, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy medzi spoločnosťami DOUVE-AGRO a žalobcu, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy ani k svojej argumentácii, že plnenia od tejto spoločnosti boli súčasťou komplexného balíka, ktorý následne fakturoval dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v agro sektore. Zo zmlúv a faktúr predložených spoločnosťou HELIOSYS s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť má priamo uzatvorené zmluvy s jednotlivými dcérskymi spoločnosťami na automatizovaný zber a odovzdávanie údajov do informačného systému OKTE. Za dcérske spoločnosti podpisoval zmluvy A. D. E., dcérske spoločnosti komunikovali priamo s dodávateľom HELIOSYS s.r.o., z čoho podľa správcu dane vyplýva, že nebola potrebná súčinnosť materskej spoločnosti (žalobcu). Zo zmlúv a faktúr predložených spoločnosťou SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o. vyplýva, že servisné činnosti boli vykonávané priamo na technických zariadeniach FVE, ktoré prevádzkujú dcérske spoločnosti, pričom ich objednala spoločnosť ASTOM-4PS. V prípade prijatých služieb od spoločnosti SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o. sa jedná o služby, ktoré sa zaviazala zabezpečiť spoločnosť ASTOM-4PS na základe Servisnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou FOTOSOLAR Tornaľa a.s. (v zmysle čl. II. bod 2 písm. b) a c) Servisnej zmluvy). Zo zmlúv a faktúr predložených spoločnosťou OSMONT elektromontáže s.r.o. vyplýva, že servisné činnosti boli vykonávané priamo na technických zariadeniach FVE, ktoré prevádzkujú dcérske spoločnosti, objednala ich spoločnosť ASTOM-4PS. V prípade prijatých služieb od spoločnosti OSMONT elektromontáže s.r.o. sa jedná o služby pre dcérske spoločnosti FOTOOLTAIKA Starňa a.s., SOLAR IN a.s., SUPERFICIES a.s., BCQ System a.s., ASTOM s.r.o., SOLGY a.s., ktorým sa zaviazala spoločnosť ASTOM-4PS zabezpečiť tieto servisné a údržbárske služby (v zmysle čl. II. bod 2 písm. b) a c) Servisných zmlúv uzavretých s týmito dcérskymi spoločnosťami žalobcu). Správca dane konštatoval, že dcérske spoločnosti ako samostatné právne subjekty uzatvárali obchodné zmluvy priamo s odberateľmi a dodávateľmi, z čoho vyplýva, že nebola potrebná požiadavka na materskú spoločnosť o zabezpečenie služieb, dcérske spoločnosti si vedeli tieto služby zabezpečiť priamo vzhľadom na to, že už mali dlhodobú obchodnú spoluprácu so spoločnosťou ASTOM-4PS na základe Servisných zmlúv, ktoré platia aj v súčasnosti. K dôkazom predloženým žalobcom správca dane uviedol, že komunikácia medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami prebiehala priamo bez účasti žalobcu, o čom svedčí aj e - mailová komunikácia, ktorá bola medzi D. E. a B. C. v súvislosti so zaslaním údajov o vyrobenej elektrine od jednotlivých distribučných spoločností. Všetky práce a činnosti súvisiace s prevádzkou a riadnym fungovaním fotovoltaických elektrární zabezpečovala spoločnosť ASTOM-4PS priamo pre dcérske spoločnosti, táto disponovala dostatočným personálnym zabezpečením s odbornými znalosťami v oblasti agro a energo. Gro činností potrebných na prevádzku fotovoltaických elektrárni si zabezpečovali dcérske spoločnosti samé, v súvislosti s prevádzkovaním FVE si priamo uzatvorili Servisné zmluvy so spoločnosťou ASTOM-4PS, z čoho vyplýva, že predmet Zmluvy o poskytovaní odborných služieb medzi ASTOM-4PS a žalobcom nebol naplnený a nevznikla opodstatnenosť fakturácie medzi ASTOM-4PS a žalobcom. Podľa správcu dane žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že deklarované prijaté služby od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO boli žalobcom použité na jej podnikanie na jeho podnikateľské účely alebo boli pre fakturované dcérskym spoločnostiam. Toto tvrdenie nebolo žalobcom preukázané. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS poskytol v rámci komplexného balíka dcérskym spoločnostiam. Správca dane konštatoval, že rozsiahlym preverovaním zistil, že dcérske spoločnosti si všetky potrebné služby k výkonu svojich činností v oblasti agro a energo zabezpečovali prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Výpovede svedkov v Zápisniciach o ústnych pojednávaniach potvrdili, že zamestnanci spoločnosti ASTOM-4PS zabezpečovali bezproblémový chod činnosti FVE, zabezpečovali servis, údržbu a ďalšie odborné činnosti vyplývajúce energetickým spoločnostiam vyrábajúcim elektrickú energiu z činnosti solárnych zariadení. Zároveň ASTOM-4PS zabezpečovala činnosti pre dcérske spoločnosti zamerané na agro sektor. Pokiaľ žalobca vymenoval činnosti, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť ASTOM-4PS, správca dane vykonanými dôkazmi zistil, že tieto činnosti boli poskytnuté priamo spoločnosťou ASTOM-4PS pre dcérske spoločnosti v rámci uzatvorených Servisných zmlúv, z čoho vyplynulo, že fakturácia medzi spoločnosťami ASTOM-4PS a žalobcom nemá ekonomické opodstatnenie a logické zdôvodnenie. Fakturácia prebehla len formálne bez materiálneho plnenia, žalobca nevedel žiadnym spôsobom preukázať, že k dodaniu vyššie uvedených služieb v zmysle uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní

služieb došlo a rovnako nevedel preukázať oprávnenosť odpočítania dane z faktúry od spoločnosti ASTOM-4PS. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti vyplývajúce z výpovedí vypočutých svedkov A. B. C., A. D. E. a A. E. C., ktoré vyhodnotil so záverom, že nepreukázali tvrdenia žalobcu. Správca dane uzavrel, že z vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach zistil, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Dôkazy predložené žalobcom nepovažoval za také, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane od dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO v zmysle kontrolovaných faktúr. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zároveň konštatoval, že vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní nevyrubí žalobcovi daň z pridanej hodnoty vo výške 15 000,- eur z faktúry č. 405180766, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1810030 a jej Dodatku č.1, pretože nemohol jednoznačne dospieť k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s § 38 ods. 1, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 Zákona o DPH.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že vo vyrubovacom konaní po odvolaní vyrubí žalobcovi daň v sume 41 666,67 eur z dôvodu neuznania opravy základu dane a dane podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o DPH z opravnej faktúry č. 401180011, predmetom, ktorej je oprava základu dane (dobropis) k dokladu poradové č. 405180765 v zmysle Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2018. Poukázal na závery uvedené v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého mal správca dane preverované obchodné transakcie vyhodnotiť komplexne, vo väzbe na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a mal sa dostatočne vysporiadať s tvrdeniami, návrhmi a námietkami žalobcu. Správca dane uviedol, že trvá na zisteniach uvedených v Protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní, ktoré po odvolaní doplnil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobca neoprávnene v rozpore s § 25 ods. 1 a 3 Zákona o DPH vykonal opravu základu dane a dane pri dodaní tovaru, ktorým je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v Kúpnej zmluve č. 1810033 zo dňa 24.10.2018 a Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.10.2008 medzi predávaj predávajúcim ESIN Group a.s. a kupujúcim A. F. F. a v zmysle faktúry č. 405180765 zo dňa 24.10.2018 a opravnej faktúry č. 401180011 zo dňa 31.10.2018, čím znížil sumu dane vo výške 41 666,67 euro. Poukázal na to, že žalobca vystavil faktúru č. 405180765 zo dňa 24.10.2018 pre odberateľa A. F. F., Považská Bystrica za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle Kúpnej zmluvy č. 1810033 zo dňa 24.10.2018, základ dane 333 333,33 eur, 20 % DPH 66 666,67 eur, spolu 400 000,- eur. Dňa 31.10.2008 bola k predmetnej faktúre vystavená opravná faktúra č. 401180011, ktorej predmetom je oprava základu dane (dobropis) k dokladu poradové č. 405180765 v zmysle Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2018, základ dane 208 333,33 eur, 20% DPH 41 666,67 eur, cena celkom 250 000,- eur. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. 1676 a priľahlé pozemky parc. č. 4601/15, parc. č. 4601/70, parc. č. 4601/245 v k.ú. Považská Bystrica, mestská časť Jelšové (ďalej aj „RD Jelšové“ alebo „nehnuteľnosti Jelšové“). Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 400 000,- eur spolu s DPH. V Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve č. 1810033 zo dňa 31.10.2018 je v bode 2. uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na zmene výšky kúpnej ceny na celkovú kúpnu cenu 150 000,- eur spolu s DPH. Na základe uvedeného žalobca vystavil dobropis zo dňa 31.10.2018, ktorým znížil kúpnu cenu nehnuteľnosti - rodinný dom Jelšové pre A. F. F. o sumu 250 000,- eur. Fakturovaná cena za prevod prevádzaných nehnuteľností bola uhradená na účet spoločnosti ESIN Group a.s. dvoma platbami, dňa 26.10.2018 v sume 84 000,- eur od F. F. a dňa 29.10.2018 v sume 316 000,- eur od VÚB a.s., hypotekárne a spotrebné úvery. Dňa 31.10.2008 spoločnosť ESIN group a.s. v zmysle Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve uskutočnila prevod finančných prostriedkov v sume 250 000,- eur (vrátenie časti kúpnej ceny) z účtu spoločnosti ESIN group a.s. na účet A. F. F.. Spoločnosť ESIN group a.s. ako predávajúci vystavila faktúru č. 405180768 zo dňa 07.11.2018 s dátumom dodania 31.10.2018 pre kupujúceho FBS group s.r.o., ktorej konateľom bol v čase prevodu nehnuteľnosti F. F. (otec A. F. F.) na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru - apartmán č. B401 a garáž v hotelovom komplexe, rezidencii Kukučka v k.ú. G. H. zo dňa 24.10.2018 a Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve č. 1810034 zo dňa 31.10.2018. Cena za apartmán + garáž v sume 248 800,- eur (bez DPH), cena za vybavenie apartmánu základ dane 1 000,- eur, 20 % DPH 200,- eur, spolu 1 200,- eur, fakturovaná cena celkom 250 000,- eur. Na faktúre je uvedená slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti.“ Dňa 31.10.2018 došlo zároveň k prevodu sumy 250 000,- eur od spoločnosti FBS group s.r.o. na účet spoločnosti ESIN group a.s.. Zároveň v ten istý deň 31.10.2018 spoločnosť ESIN group a.s. v zmysle Dodatku č.1 ku kúpnej zmluve uskutočnila prevod finančných prostriedkov v sume 250 000,- eur (vrátenie časti kúpnej ceny) z účtu spoločnosti ESIN group a.s. na účet A. F. F.. Dobropisovaním kúpnej ceny rodinného domu pre A. F. F. si žalobca znížil daňovú povinnosť o sumu DPH vo výške 41 666,67 eur. A. F. F. ako kupujúci nadobudol

nehnuteľnosť (RD Jelšové) o sumu 250 000,- eur lacnejšie oproti pôvodnej kúpnej cene. Následne F. F., v tom čase konateľ spoločnosti FBS group s.r.o., rodinný príslušník - otec A. F. F. nadobudol Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 18100034 zo dňa 24.10.2018 vrátane Dodatku č.1 zo dňa 31.10.2018 nehnuteľnosť- apartmán č. B401, garáž a vybavenie apartmánu v bytovom komplexe, rezidencii Kukučka v k.ú. G. H. v cene 250 000,- eur od žalobcu. Faktúra pre spoločnosť FBS group s.r.o. bola vystavená s prenosom daňovej povinnosti (§ 69 ods. 12 Zákona o DPH), z čoho vyplýva, že z faktúry č. 405180768 nevyplynula žalobcovi povinnosť odviesť DPH. Na výzvu správcu dane žalobca ako dôvod vystavenia opravnej faktúry prevádzanej nehnuteľnosti RD Jelšové uviedol, že uvedenú nehnuteľnosť si žalobca zaobstaral so zámerom zriadenia sídla spoločnosti, na tento účel boli vynaložené aj účtované náklady, po uskutočnenej rekonštrukcie objektu nehnuteľnosť slúžila istý čas žalobcovi ako administratívne priestory, v ktorých pracovali členovia predstavenstva a spolupracujúce osoby a mali tam zázemie pre rokovanie s obchodnými partnermi. Neskôr uvedený priestor prestal vyhovovať potrebám žalobcu a rozhodol sa ho odpredať. Nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, k predaju došlo v roku 2018, náklady na nehnuteľnosť boli účtované v rokoch 2013 až 2015, obstarávacia cena už následne nebola navyšovaná, keďže rekonštrukcia bola ukončená. Žalobca následne zaslal výpis z účtovného denníka za úhradu kúpnej ceny nehnuteľností, Znalecký posudok č.30/2014 zo dňa 22.04.2014 vypracovaný znalcom A. A. I. na rodinný dom súp. č. XXXX k. ú. B. I., zadávateľom bol žalobca. Podľa zoznamu akcionárov A. F., F. C., J. C. ukončili činnosť akcionárov v spoločnosti ESIN group a.s. k 17.10.2018. Na výzvu správcu dane VÚB a.s. doručila Znalecký posudok č. 17/2018 zo dňa 12.02.2018, vypracovaný znalcom A. A. I. k poskytnutiu hypotekárneho úveru pre účel financovania kúpy nehnuteľnosti-RD Jelšové žiadateľom A. F. F., Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola uzavretá Kúpna zmluva č. XXXXXX zo dňa 24.10.2018 a kompletnú dokumentáciu k hypotekárnemu úveru. Na výzvu správcu dane A. F. F. predložil Znalecký posudok č.17/2018 zo dňa 12.02.2018, Kúpnu zmluvu č. 18100 33, Dodatok č.1 ku kúpnej zmluve, Preberací protokol ku kúpnej zmluve. Zo č17/2018 z 12.02.2018 vyplynulo, že všeobecná hodnota rodinného domu K.. L. XXXX M. B. C. L. XXXX/XX, D. B. N. B. B.. C. L. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX D. C.O. B. I., obec Považská Bystrica bola vyčíslená na hodnotu 395 000,- eur. Správca dane z dokladov doručených Okresným súdom Prešov zistil, že A. F. F. bol odvolaný z funkcie člena dozornej rady ESIN group a.s. hlasovaním valného zhromaždenia spoločnosti dňa 14. mája 2019. Z účtovných záznamov predložených žalobcom správca dane zistil, že zostatková cena ku dňu vyradenia nehnuteľností (RD Jelšové) predajom, t.j. k 24.10.2018 bola vyčíslená na 482 761,- eur. Správca dane následne poukázal na a Zákona o DPH a s poukazom na Zákona o DPH uviedol, že A. F. F. bol v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam osobou, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa Zákona o DPH, keďže bol členom dozornej rady platiteľa - spoločnosti ESIN group a.s., ktorý dodával tovar alebo službu, pričom z uvedenej funkcie člena dozornej rady bol odvolaný ku dňu 14.05.2019. Správca dane zistil, že žalobca celkovo priznal daň z predaja predmetných nehnuteľností v zdaňovacom období október 2018 po uplatnení dobropisu nasledovne: základ dane 125 000,- eur, 20 % DPH 25 000,- eur, celková cena 150 000,- eur. Správca dane konštatoval, že žalobca neoprávnene vykonal opravu základu dane, znížil základ dane v r. 26 daňového priznania k dani z pridanej hodnoty o sumu (mínus) 208 333,33 eur, znížil sumu dane na r. 27 daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (znamienkom mínus) o sumu 41 666,67 eur. Následne správca dane poukázal na ust. Zákona o DPH, v ktorom sú taxatívne vymenované dôvody na opravu základu dane a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že Dodatkom č.1 ku Kúpnej zmluve č. 1810033 došlo k neodôvodnenému zníženiu predajnej ceny nehnuteľnosti. Dohoda o zmene výšky kúpnej ceny medzi predávajúcim ESIN group a.s. a kupujúcim A. F. F. zo sumy 400 000,- eur na sumu 150 000,- eur neoprávňuje predávajúceho bez uvedenia dôvodu zníženia ceny postupovať podľa Zákona o DPH. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť vykonania opravy základu dane a dane, neuviedol dôvody, ktoré mali za následok zníženie kúpnej ceny. Správca dane mal za to, že zníženie základu dane a dane na základe dobropisu (opravnej faktúry) bolo neoprávnené. Správca dane zistil, že A. F. F. bol v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam osobou, ktorá má vzťah k platiteľovi podľa od. 8 písm. b) Zákona o DPH, pretože bol členom Dozornej rady platiteľa dane (žalobcu), ktorý dodával tovar. Z tejto funkcie bol odvolaný ku dňu 14.05.2019. Správca dane následne poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly v časti týkajúcej sa predaja RD Jelšové a uviedol svoje stanovisko, v ktorom konštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť vykonania opravy základu dane a dane, dôvodiac, že z predložených dôkazov mal preukázané, že ide o účelové konanie žalobcu, ktorého výsledkom je zníženie ceny predávanej nehnuteľnosti zo sumy 400 000,- eur na sumu 150 000,- eur a žalobca preto neoprávnene, v rozpore s a Zákona o DPH, vykonal opravu základu dane a dane pri dodaní tovaru, čím

znížil sumu dane vo výške 41 666, 67 eur. Následne sa v odôvodnení rozhodnutia správca dane vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti prvému rozhodnutiu správcu dane (zo dňa 20.07.2021, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.01.2022), konkrétne k odvolacím námietkam týkajúcim sa predaja RD Jelšové (vysvetlenie dôvodu predaja RD A. F., vrátenie finančnej výpomoci, ktoré malo byť zabezpečené prevodom nehnuteľnosti-RD Jelšové, dôvod uzatvorenia Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, ocenenie RD, znalecké posudky, stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti RD a pod.), pričom s poukazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku konštatoval, že z konania žalobcu vyplýva, že bez logického zdôvodnenia zníženia ceny predávanej nehnuteľnosti sa vedome vzdal dosiahnutia príjmov z podnikania a na takéto úkony sa neprihliada. Žalobcove tvrdenia podľa správcu dane neboli preukázané dôkazmi.

9. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH, a preto mu neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 180100330 od dodávateľa ASTOM-4PS a z faktúry č. 180100019 od dodávateľa DOUVE-AGRO za zdaňovacie obdobie október 2018 a žalobca neoprávnene v rozpore s § 25 ods. 1 až 3 Zákona o DPH vykonal opravu základu dane na riadku 26 daňového priznania k DPH vo výške 208 333,33 eur a na riadku 27 daňového priznania k DPH –daň v sume 41 666,67 EUR.

Rozhodnutie žalovaného

10. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101045792/2023 zo dňa 14.04.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania žalobcu, opísal zistený skutkový stav (zhodne, ako ho zistil správca dane), poukázal na úkony a dôkazy vykonané správcom dane (viď body 4 až 10 tohto rozsudku) a odcitoval ustanovenia Zákona o DPH {§ 8 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 8, ods. 9 písm. b), § 25 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)} a ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4). Poukázal na povinnosť platiteľa dane preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal potrebné dokazovanie zamerané na preverenie rozsahu (aké konkrétne plnenia boli daňovému subjektu dodané) a účelu použitia „služieb podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS a „služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť DOUVE-AGRO, a to aj vo väzbe na preukázanie priamej súvislosti s vykazovanými zdaniteľnými plneniami žalobcu pre dcérske spoločnosti. Podľa žalovaného získané dôkazy jednoznačne spochybnili argumentáciu žalobcu o tom, že dcérskym spoločnostiam poskytoval komplexné poradenské služby, ktoré mali zahŕňať aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. od spoločnosti DOUVE-AGRO, preto na základe týchto zistení bolo rozhodnuté zákonným spôsobom. Žalovaný mal za to, že v preskúmavanom prípade spoločnosť ASTOM-4PS žalobcovi vyfakturovala „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“, avšak z takto všeobecnej fakturácie nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli poskytnuté dodávateľom ASTOM-4PS žalobcovi. Dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v oblasti energetiky žalobca vystavoval každý mesiac faktúru, na ktorej bolo uvedené „fakturujeme vám na základe Zmluvy o poskytnutí odborných služieb“, z ktorej tiež nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dodané týmto dcérskym spoločnostiam a že ich súčasťou boli aj „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ od spoločnosti ASTOM-4PS. Z obsahu textu Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko, keď dodávateľ sa zaviazal žalobca poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, pritom predmetom Zmlúv o poskytovaní odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, boli služby podnikateľskej administratívy a poradenstva, teda podľa názoru žalovaného iné služby, ako boli dohodnuté v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS. Predmet Zmlúv o poskytovaní odborných služieb dcérskym spoločnostiam bol taktiež dohodnutý veľmi široko a všeobecne. Tvrdenia, že dcérske spoločnosti si od žalobcu objednali komplexnú odbornú, poradenskú a administratívnu službu formou outsourcingu pre vyššiu efektívnosť a odbornosť, keďže nedisponovali internými zamestnancami, ktorí

by vedeli danú agendu obsiahnuť, a že zadávanie jednotlivých úloh a potrieb riešenia vznikalo priebežne, je pri predloženej všeobecnej fakturácii, bez ďalších dôkazov, podľa žalovaného nepostačujúce k prijatiu záveru, že deklarované služby boli vykonané tak, ako tvrdí žalobca. Žalovaný konštatoval, že žalobca v celom konaní nepredložil žiadne písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), a to aj napriek tomu, že v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ústnych alebo písomných požiadaviek dcérskych spoločností; za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností). V predložených zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných služieb vo forme akceptovanej objednávateľom, avšak napriek dohodnutému záväzku žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb, ani iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS, nepreukázal ani aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Argumentácia žalobcu, že obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb od spoločnosti ASTOM-4PS bolo aj poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva nie je podľa žalovaného podložená žiadnymi dôkazmi, keď v predloženej Zmluve o poskytovaní služieb je len zmienka o výskume, sprostredkovaní, odporúčaní a monitoringu na trhoch v energetike a poľnohospodárstve, pričom možnosť vykonávať uvedené činnosti priamo tretím osobám cez sprostredkovateľa (žalobcu) zmluva neriešila. Konštatovanie žalobcu, že už v čase uzatvorenia zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude spoločnosť ASTOM-4PS realizovať aj dodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, nebola podľa žalovaného zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná.

11. Žalovaný ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane nemal snahu o pochopenie vzájomnej súvislosti medzi odbornými službami prijatými od spoločnosti ASTOM-4PS a službami, ktoré žalobca poskytoval dcérskym spoločnostiam a že v jeho prípade išlo o štandardné nastavenie právnych vzťahov a fungovania spoločností v odbore energetiky. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľského a ekonomického poradenstva žalobcom podľa príslušných zmlúv pre dcérske spoločnosti, ale spochybnil tvrdenie žalobcu, že súčasťou týchto služieb boli aj odborné služby od spoločnosti ASTOM-4PS. Žalobca neobjasnil dôvod, prečo by si dcérske spoločnosti mali objednávať tieto odborné činnosti od žalobcu, ktorý, ako tvrdil, že medzi internými zamestnancami nedisponoval oprávneným zodpovedným zástupcom s odbornými znalosťami z energetiky, a preto si mal tieto služby následne objednávať od spoločnosti ASTOM-4PS. Podľa žalovaného žalobca svojim tvrdením, že osoby zamestnané v spoločnosti ASTOM-4PS priamo koordinovali činnosť jednotlivých zodpovedných zástupcov v dcérskych spoločnostiach sám priznal, že výlučne dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny a mohli byť bezprostrednými prijímateľmi služieb realizovaných v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Poukázanie žalobcu na úkony vo vzťahu k ÚRSO , k OKTE s.r.o., k vykonávaniu odpočtu elektromerov a pod. a že tieto priamo spadajú pod Zmluvy o poskytovaní odborných služieb uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami, je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie získané dôkazy zavádzajúce, pretože zmluvný vzťah na dodávku služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva bol uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, v zmysle čoho nemožno prijať záver, že služby boli ďalej žalobcom aj poskytnuté a dodané dcérskym spoločnostiam, pretože v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS sa sprostredkovanie prijatých služieb cez žalobcu týmto spoločnostiam neriešilo. V zmysle uvedeného podľa žalovaného nie je možné prijať ako dôkaz ani zápisy z mesačných koordinačných porád, pretože sa na nich nezúčastňovali dcérske spoločnosti, ale len zamestnanci žalobcu a spoločnosti ASTOM-4PS. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaní subdodávok pre dcérske spoločnosti, pričom bez relevancie nie je ani skutočnosť, že na koordinačných poradách sa vyhodnocovali aj také činnosti ako servisné a údržbárske práce na energetických zariadeniach, vykonanie fyzickej kontroly energetických zariadení a pod., t.j. vyhodnocovali sa činnosti, ktoré boli predmetom Servisných zmlúv uzatvorených priamo medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a príslušnou dcérskou spoločnosťou žalobcu. Žalobca vo svojich podaniach neozrejmil, ako vyhodnocovanie plnení spadajúcich pod Servisné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi energo spoločnosťami žalobcu preukazuje jeho tvrdenia o dodaní služieb spoločnosťou ASTOM-4PS v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb a následnom dodaní týchto služieb žalobcom dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v energo sektore. Rovnako žalovaný vyhodnotil aj e-mailovú komunikáciu, ktorá bola realizovaná vo väčšine prípadov medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti žalobcu.

Ostatné doklady boli podľa žalovaného buď vystavené pre iné samostatné právne subjekty alebo v mene iných samostatných právnych subjektov, a teda na ich podklade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca preukázal opodstatnenosť fakturácie na základe faktúry od spoločnosti ASTOM-4PS. Aj keď žalobca umožnil spoločnosti ASTOM-4PS využívať jeho prevádzkové priestory vo Veľkej Lomnici, v priestoroch hotela Kukučka v Tatranskej Lomnici a v sídle spoločnosti žalobcu v Považskej Bystrici, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v týchto priestoroch oboznamoval alebo usmerňoval aj zástupcov dcérskych spoločností s plneniami v oblasti energetiky, resp. že tak konala priamo spoločnosť ASTOM-4PS. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že spoločnosť ASTOM-4PS dodávala svoje služby týkajúce sa prevádzky solárnych elektrární a dodávky elektriny žalobcovi v prospech (pre potreby) dcérskych spoločností a to konaním žalobcu priamo (v mene) dcérskych spoločností, priamo v dcérskych spoločnostiach a priamo v prospech dcérskych spoločností, napr. uskutočnením koordinačných porád. Vo všetkých prípadoch žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadny dôkaz, že takto on alebo spoločnosť ASTOM-4PS konala, čo preukazuje aj zistenie, že koordinačných porád sa za dcérske spoločnosti nikto nezúčastnil. Žalovaný konštatoval, že správca dane všetky zistenia vyhodnotil a ustálil, že dcérske spoločnosti podnikajúce v energo sektore si služby potrebné k výkonu svojich činností zabezpečovali priamo prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS, prípadne ďalších dodávateľských spoločností (napr. HELIOSYS). rovnako výpovede svedkov (A. E. A. C.) potvrdili, že zamestnanci spoločnosti ASTOM-4PS zabezpečovali bezproblémový chod činnosti fotovoltaických elektrárni, servis, údržbu a ďalšie odborné činnosti vyplývajúce energetickým spoločnostiam vyrábajúcim elektrickú energiu z činnosti solárnych zariadení. Žalovaný vzhľadom na získané dôkazy mal za to, že žalobcom vymenované činnosti, ktoré mu mala poskytovať spoločnosť ASTOM-4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, táto spoločnosť poskytovala priamo dcérskym spoločnostiam s odkazom na Servisné zmluvy, ktoré mala s týmito spoločnosťami priamo uzatvorené. Žalobca nepreukázal, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite mu fakturovala spoločnosť ASTOM-4PS kontrolovanou faktúrou, túto skutočnosť neozrejmili ani vypočutí svedkovia napriek tomu, že svedok A. E. vystupoval pri uzatvorení Zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ASTOM-4PS ako dodávateľom ako štatutárny orgán - konateľ označeného dodávateľa a rovnako ako zástupca alebo člen alebo predseda predstavenstva dcérskych spoločností pri uzatvorení Zmlúv o poskytnutí odborných služieb. A. E. v svedeckej výpovedi len vo všeobecnosti vymenoval služby uvedené v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS dňa 01.04.2017, avšak nevymedzil rozsah vykonaných služieb, ani ako boli služby dodané, akým spôsobom a kedy boli odovzdané a prevzaté, nepredložil žiadnu dokumentáciu a podklady k fakturovaným službám, ani dôkazy o odovzdaní a prevzatí služieb.

12. Vo vzťahu k odpočtu DPH z faktúry od dodávateľa DOUVE-AGRO žalobca predložil predmetnú faktúru a Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorými preukazoval rozsah fakturovaných plnení a ich reálne použitie na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane predložené doklady vyhodnotil a prijal záver, že nepreukazujú žalobcom deklarované skutočnosti, nakoľko z faktúry nevyplýva a nie je možné určiť, čo konkrétne, v akej kvalite a kvantite, za akú cenu bolo poskytnuté dodávateľom DOUVE-AGRO a prijaté žalobcom ako odberateľom. Žalobca nepreukázal, aké plnenie bolo predmetom fakturácie, v akom rozsahu bolo poskytnuté, nepredložil žiadne doklady špecifikované v Zmluve o poskytovaní služieb z 02.10.2017, v ktorej sa dohodol na predložení predpokladaného rozsahu služieb, jeho akceptácii a na povinnosti poskytnutia výkazu činnosti s uvedením skutočného rozsahu služieb. Rovnaké to bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro spoločnosti, v prípadoch ktorých nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach je uvedený len strohý text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Žalovaný poukázal na to, že v Zmluvách o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami, bolo dohodnuté, že predmetom plnenia je záväzok poskytovateľa (žalobcu) realizovať služby spočívajúce v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej - ktorej dcérskej agro spoločnosti). Vo svojich vyjadreniach žalobca tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa, nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, interných dokumentov, finančné plánovanie objednávateľa, právnu podporu a pod., pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou DOUVE-AGRO a žalobcom boli dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. Žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb alebo listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostredná súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami

na výstupe. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti ASTOM-4PS za „služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rôzne činnosti, ako výskum druhov surovín a plodín s ohľadom na ich výnosnosť a kvalitu pre účely ďalšieho spracovania ako vstupnej suroviny pre BTS, odpočty elektromerov, prieskum trhu v energetike a poľnohospodárstve, sprostredkovanie rôznych činností v energetike a poľnohospodárstve a pod.), ako aj z faktúry od spoločnosti DOUVE-AGRO za „služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb“ (predmetom ktorej boli rovnaké činnosti ako boli uvedené aj v zmluve so spoločnosťou ASTOM-4PS písm. a) až k, n)), bolo nepreukázanie splnenia podmienok zadefinovaných v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, a nie tá skutočnosť, že žalobca v daňových priznaniach uvádza kód SK NACE- 68200. Správca dane v rozhodnutí netvrdí, že žalobca nevykonával aj iné činnosti okrem svojej hlavnej činnosti, ale podporne poukázal na skutočnosť, že každý daňový subjekt má právo slobodného výberu toho kódu, ktorý by mal vystihovať jeho hlavnú činnosť alebo predpokladanú činnosť. Žalobca však nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal aj činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva alebo sa priamo angažoval v činnostiach zameraných na odvetvia energetiky a poľnohospodárstva. Medzi hlavné činnosti žalobcu nepatria činnosti zamerané na oblasti energetiky a poľnohospodárstva, pretože na tieto činnosti boli zriadené dcérske spoločnosti, ktoré ako samostatné právne subjekty poskytovali služby v agro a energo sektore. Žalobca nemal vytvorený samostatný analytický účet, ktorý by preukazoval poskytovanie služieb energetiky a poľnohospodárstva pre dcérske spoločnosti. Žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu viesť účtovníctvo preukázateľne, zrozumiteľne, správne a úplne, čo v danom prípade k preukázaniu služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva v priamej a bezprostrednej väzbe nebolo vierohodne preukázané.

13. K námietke žalobcu, že absentovali výzvy správcu dane na doplnenie dôkazov žalovaný uviedol, že s pochybnosťami o tom, aké konkrétne plnenia sú predmetom fakturácie a s pochybnosťami o absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi preverovanými plneniami fakturovanými spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a hospodárskou činnosťou žalobcu správca dane žalobcu priebežne oboznamoval, a to prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2018 a Výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane z 31.07.2020 a súčasne ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, prostredníctvom Protokolu zo 07.10.2020, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a následne prostredníctvom Výzvy z 24.11.2020, kedy bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s §§ 44 až 47 Daňového poriadku a žalobca mal možnosť v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predkladať kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a mal možnosť sa podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteniam správcu dane. Tiež vo vyrubovacom konaní aj v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím orgánom neboli žalobcovi upreté žiadne jeho práva. K námietke žalobcu, že tvrdenia správcu dane uvedené v rozhodnutí správcu dane nie sú podložené relevantnými dôkazmi a jeho záver vychádza z neúplného alebo nedostatočného dokazovania žalovaný uviedol, že správca dane podrobne zistil skutkový stav a v rozhodnutí objasnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a tieto v súlade so zákonom aj vyhodnotil. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania služby, ktoré bolo deklarované žalobcom predloženou faktúrou vystavenou v mene spoločnosti ASTOM-4PS, resp. spoločnosti DOUVE-AGRO, ako aj účel použitia fakturovaných služieb na podnikateľské aktivity žalobcu. Žalobcu zaťažovala povinnosť preukázania splnenia formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži až na následnú verifikáciu tvrdení žalobcu. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia žalobcu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný považoval námietky o tom, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a správca dane nedostatočne zistil okolnosti deklarovaného dodania služby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO za neopodstatnené. Žalobca predloženými dôkazmi bez pochybností nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom deklarovaných dodaní služieb od uvedených spoločností a ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovanými fakturovanými plneniami na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda povinnosťou správcu dane nebolo viesť ďalšie dokazovanie na preukázanie žalobcom prednášaných tvrdení. K aplikácii rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a B. P. žalovaný uviedol, že z judikatúry SD EÚ vyplýva zásada subsidiarity skúmania podmienky účasti (vedomosti) daňového subjektu na daňovom podvode vo vzťahu k nevyhnutnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na

odpočet DPH, t. j. ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH, nie je potrebné skúmať podmienku účasti daňového subjektu na daňovom podvode, resp. otázku vedomosti daňového subjektu na tejto účasti. V preskúmavanom prípade správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok zakotvených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

14. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi opravu základu dane a dane vykonanú v zmysle § 25 ods. 1 až 3 Zákona o DPH z opravnej faktúry č. 401180011, predmetom ktorej je oprava základu dane (dobropis) k dokladu poradové číslo 405180765 v zmysle Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2018 (DPH v sume 41 666,67 eur). V priebehu daňovej kontroly a následných daňových konaní správca dane preveroval oprávnenosť zníženia ceny nehnuteľností vymedzených v Kúpnej zmluve č. 1810033 po vzniku daňovej povinnosti (§ 25 Zákona o DPH). Predmetné nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo 1676 vrátane priľahlých pozemkov v k. ú. B. I., mestská časť Jelšové (ďalej aj „ nehnuteľnosti“) žalobca zaradil do svojho majetku v roku 2013 v obstarávacej cene 155 000,- eur, pričom v ďalších rokoch došlo k technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti (náklady na rekonštrukciu v sume 327 761,- eur). V októbri 2018 (24.10.2018) žalobca nehnuteľnosti odpredal A. F. F., ktorý bol v danom období členom dozornej rady žalobcu, t. j. osobou s osobitným vzťahom k daňovému subjektu ( Zákona o DPH). Pôvodne bola kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam stanovená dohodou oboch zmluvných strán v sume 400 000,- eur, z toho DPH v sume 66 666,67 eur, pričom dohodnutá cena korešponduje aj so č. 17/2018 vypracovaným znalcom A. I. dňa 12.02.2018, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu vrátane prislúchajúcich pozemkov v sume 395 000,- eur. Predmetný bol podkladom pre poskytnutie hypotekárneho úveru pre A. F. zo strany VÚB a.s., čerpaného pre účely financovania kúpy týchto nehnuteľností. Poskytnutie hypotekárneho úveru v sume 316 000,- eur bolo účelovo viazané na zaplatenie ceny predmetných nehnuteľností a peňažné prostriedky boli pripísané na účet žalobcu dňa 29.10.2018. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 84 000,- eur uhradil priamo A. F. F. a na účet žalobcu boli finančné prostriedky pripísané dňa 26.10.2018. Následne v rozpätí dvoch dní od pripísania finančných prostriedkov v dohodnutej sume 400 000,- eur na účet žalobcu a v rozpätí štyroch dní od uzavretia tvorenia Kúpnej zmluvy č. 1810033, v ktorej sa na základe slobodnej vôle zmluvné strany dohodli na sume 400 000,- eur za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a na vystavení faktúry č. 405180765 zo dňa 24.10.2018 na sumu 400 000,- eur vrátane DPH, bol spísaný Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve č. 1810034, ktorým došlo k neodôvodnenému zníženiu ceny nehnuteľností na sumu 150 000,- eur (po znížení o sumu 250 000,- eur). Takýmto postupom sa žalobca bez preukázania logických dôvodov vzdal dosiahnutia príjmu alebo zisku z podnikania, pričom nevymedzil žiadne relevantné okolnosti, ktoré by preukazovali, že nehnuteľnosti mali v čase prevodu hodnotu 150 000,- eur, resp. že v rozpätí štyroch dní od uzavretia kúpnej zmluvy (v ktorej bola hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 400 000,- eur) došlo k takým zásadným okolnostiam, na základe ktorých hodnota nehnuteľností klesla na sumu 150 000,- eur (zníženie o 250 000,- eur). Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že po tom, ako boli na účet žalobcu pripísané finančné prostriedky v sume 400 000,- eur došlo dňa 31.10.2018 k prevodu finančných prostriedkov v sume 250 000,- eur na účet A. F. F. (osoby s osobitným postavením voči žalobcovi) a zároveň k opätovnému pripísaniu finančných prostriedkov sume 250 000,- eur na účet žalobcu z účtu spoločnosti FBS group s.r.o. za prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. 401 (v daňovom režime prenesenie daňovej povinnosti), pričom v danom čase bol konateľom tejto spoločnosti otec A. F. F. F. F.. Vzhľadom na uvedené zistenia sa žalovaný stotožnil so správcom dane, že vzhľadom na charakter posudzovaného obchodného prípadu, predmet prevodu, pôvodne stanovenú hodnotu nehnuteľností na základe dohody oboch zmluvných strán (v sume 400 000,- eur), časový horizont, v rámci ktorého došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností na sumu 150 000,- eur (4 dni), neexistenciu skutočností, na základe ktorých došlo k zníženiu zmluvne dohodnutej hodnoty nehnuteľností o sumu 250 000,- eur, predaj nehnuteľností osobe s osobitným vzťahom k daňovému subjektu, prevody finančných prostriedkov v súvislosti s danou transakciou na bankovom účte daňového subjektu, predaj ďalšej nehnuteľnosti v daňovom režime s prenesením daňovej povinnosti spoločnosti s blízkym prepojením na osobu A. F. F., v danom čase člena dozornej rady žalobcu, a to v rovnakej sume, o akú bola znížená hodnota prevádzanej nehnuteľnosti (250 000,- eur), je potrebné konanie žalobcu vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré smerujú k získaniu daňovej výhody daňového subjektu a ktoré nemôžu požívať ochranu, nakoľko v konečnom dôsledku sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v Daňového poriadku.

15. K námietkam žalobcu týkajúcim sa aplikácie § 22 ods. 8 a 9 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenia majú právny základ v článku 80 smernice 2006/112/ES, ktorého cieľom je možnosť členských štátov zavedenia osobitného určenia základu dane ako trhovej ceny s cieľom zabrániť možným daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani pokiaľ ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých súčasťou sú rodinné alebo iné úzke osobné prepojenie, riadiace, členské, vlastnícke, finančné alebo právne prepojenia, ako sú definované členským štátom. Zákon DPH s účinnosťou od 01.01.2010 v § 22 ods. 8 samostatne určuje základ dane ako trhovú hodnotu na voľnom trhu v prípade dodania tovaru a poskytnutia služieb osobám v určitých osobitne stanovených prípadoch, za ktoré sa považuje situácia, kedy osoba, pre ktorú sa plnenie uskutočnilo, je osobou uvedenou v § 22 ods. 9 Zákona o DPH, t. j. osobou majúcou osobitný vzťah k osobe uskutočňujúcej zdaniteľné plnenia. Podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH v prípade, ak pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby osobám, ktorí majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu, ak sa tovar alebo služba dodáva príjemcovi plnenia: - ktorý nie je platiteľom dane alebo - je platiteľom dane, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu sa rozumie suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, trhová hodnota na voľnom trhu v súlade s článkom 72 smernice 2006/112/ES je: a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania, b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu. V preskúmavanom prípade správca dane vychádzal zo všetkých zistených skutočností, keď pôvodne zmluvne dohodnutá hodnota nehnuteľností v sume 400 000,- eur, v ktorej bola jednoznačne zohľadnená aj všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znalcom Ing. Breznianskym v č. 17/2018 v sume 395 000,- eur, nakoľko tento bol podkladom pre poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 316 000,- eur pre kupujúceho A. F. F. a súčasne za neexistencia okolností, na základe ktorých došlo v priebehu štyroch dní k zníženiu hodnoty nehnuteľností na sumu 150 000,- eur, je podľa žalovaného potrebné vyhodnotiť ako skutočnosti v rozpore s Daňového poriadku, neodôvodňujúce aplikáciu a Zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že správca dane arbitrárne nestanovil cenu nehnuteľností, ale posudzoval, či transakcie uskutočnené daňovým subjektom nie sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania, ako aj základnými zásadami podnikania, s čím úzko súvisí aj posúdenie hodnoty prevádzaných nehnuteľností osobám s osobitným vzťahom k daňovému subjektu ako platiteľovi dane ( a Zákona o DPH). Námietky žalobcu preto žalovaný považoval za neopodstatnené. Ako neopodstatnenú žalovaný hodnotil aj námietku žalobcu, že A. F. F. v čase predaja nehnuteľností v Jelšovom nemal žiaden reálny vplyv na fungovanie spoločnosti žalobcu, zo spoločnosti odchádzal a prestal byť jej akcionárom, nakoľko z dôkazov zaobstaraných správcom dane preukázateľne vyplýva, že v mesiaci október 2018 bol A. F. F. stále členom dozornej rady žalobcu, pričom z tejto funkcie bol odvolaný až hlasovaním VZ, ktoré sa konalo 14. mája 2009, t.j. až po vyše šiestich mesiacoch po predaji predmetných nehnuteľností. K argumentácii žalobcu, že zo strany A. F. F. išlo o finančnú výpomoc vo výške 400 000,- eur, ktorá bola zabezpečená prevodom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci Jelšové, pričom zmluvné strany si dohodli zriadenie práva spätnej kúpy tejto nehnuteľnosti v prospech žalobcu žalovaný uviedol, že v Kúpnej zmluve . 1810033 a ani v Dodatku č. 1 sa nenachádza žiadna klauzula o spätnej kúpe nehnuteľnosti žalobcom od A. F., ani o žiadnej finančnej výpomoci. Uvedené tvrdenie nie je podložené žiadnymi dôkazmi a nie je ani logický podložené. Uvedenú námietku žalobcu žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú.

16. Žalovaný ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa žalovaného z predloženého spisu a vykonaných úkonov správcu dane je možné konštatovať, že správca dane rešpektoval povinnosti aj práva daňového subjektu. Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, žalovaný zdôraznil, že samotný nesúhlas žalobcu so závermi orgánov verejnej správy nepostačuje pre privodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie správcu dane aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade so zákonom. Stotožnil sa s postupom správcu dane, aj s jeho posúdením skutkového stavu veci, správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu, obcí a dostatočne pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, v priebehu daňovej

kontroly a vyrubovacieho konania viedol správca dane dokazovanie a získané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobné body

17. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2018 a žiadal tieto rozhodnutia zrušiť s poukazom na , , , , a vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie. V správnej žalobe poukázal na priebeh daňovej kontroly a daňového konania. V časti 4. správnej žaloby ozrejmil hospodárske aktivity žalobcu prostredníctvom dcérskych spoločností, pričom uviedol, že pôsobí vo viacerých odvetviach hospodárstva, pričom konkrétnu činnosť realizuje aj prostredníctvom svojich dcérskych spoločností zameraných na konkrétne podnikateľské projekty. Ako materská spoločnosť zastrešuje činnosť dcérskych spoločností a v rámci svojho predmetu podnikania vykonáva a zabezpečuje pre svoje dcérske spoločnosti o. i. strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo v oblastiach, v ktorých pôsobia. Uviedol, že v roku 2018 uvedeným spôsobom pôsobil v oblasti energetiky. Viacero jeho dcérskych spoločností prevádzkovalo solárne-fotovoltické elektrárne a rozšíril svoje pôsobenie prostredníctvom dcérskych spoločností v oblasti poľnohospodárstva. V správnej žalobe žalobca uviedol, že v roku 2018 prevádzkovalo solárne elektrárne 7 dcérskych spoločností žalobcu: BCQ Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a.s., SOLGY, a.s., SUPERFICIES, a.s. a ASTOM, s.r.o. (ďalej aj „dcérske energo spoločnosti“). V prospech jednotlivých dcérskych energo spoločnosti (a tým aj celej skupiny „ESIN“) žalobca zabezpečoval a vykonával strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo, v oblastiach, v ktorých pôsobia, vrátane špecifickej odbornej oblasti energetiky. Súčasne im poskytoval služby komplexnej podnikateľskej administratívy a sprístupnenia komplexnej podnikateľskej infraštruktúry. Podľa žalobcu toto vyplýva z obsahovo zhodných Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré žalobca uzatvoril so šiestimi dcérskymi energo spoločnosťami v priebehu roka 2012 a so siedmou (ASTOM, s.r.o.) v roku 2017. Žalobca uviedol, že činnosti pre dcérske energo spoločnosti vykonával na základe uzavretých zmlúv buď sám prostredníctvom svojich zamestnancov alebo členov predstavenstva alebo subdodávateľsky prostredníctvom tretích osôb, najmä, ak priamo žalobca nedisponoval zamestnancami s potrebnou odbornou kvalifikáciou nevyhnutnou pre pôsobenie v regulovanej oblasti energetiky. Predmet činnosti žalobcu pre dcérske energo spoločnosti, teda služby, ktoré im žalobca poskytoval, vyplýva z čl. I. ods. 1 Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré boli dojednané: a) generálnou klauzulou a b) demonštratívnym výpočtom poskytovaných služieb. Podľa generálnej klauzuly žalobca poskytoval dcérskym energo spoločnostiam tri skupiny komplexných služieb: 1/ komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva, 2/ komplexné služby podnikateľskej administratívy a 3/ sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry žalobcu. Takto vymedzená generálna klauzula je bližšie špecifikovaná demonštratívnym výpočtom služieb žalobcu poskytovaných dcérskym energo spoločnostiam v druhej vete a v písmenách a) až m) článku I. ods. 1 predmetných zmlúv. Žalobca následne prezentoval v správnej žalobe obsah uvedených služieb. Zdôraznil, že kým činnosť žalobcu pre dcérske energo spoločnosti realizovaná žalobcom priamo alebo subdodávateľsky (ASTOM - 4PS) spočívala v poskytnutí komplexnej infraštruktúry žalobcu a v „duševnej práci“ - najmä v strategickom a finančnom riadení a odbornom poradenstve, činnosť ASTOM – 4PS realizovaná na základe priameho zmluvného vzťahu s dcérskymi energo spoločnosťami spočívala vo „fyzickej práci“ - týkajúcej sa údržbárskych a servisných prác na zariadeniach solárnych elektrární, pričom poukázal na uzatvorené servisné zmluvy medzi ASTOM – 4PS a jednotlivými dcérskymi energo spoločnosťami žalobcu (ďalej aj „servisné zmluvy“).

18. Žalobca poukázal na zmluvy uzatvorené s dodávateľom ASTOM-4PS, pričom zo Zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 01.04.2017 (ktorá bola platná v období január až september 2018 a bola ukončená dohodou ku dňu 30.09.2018) vyplýva, že podľa čl. I. ods. 1 jej predmetom bolo poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva. Podľa tvrdenia žalobcu v správnej žalobe preukázanou praxou medzi zmluvnými stranami sa však ustálilo, že vo vzťahu k dodávateľovi ASTOM - 4PS sa skutočne realizovala len časť predmetu zmlúv týkajúca sa činnosti v oblasti energetiky uvedený dodávateľ poskytoval odborné služby a činnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva.. Žalobca samotný nebol výrobcom ani dodávateľom elektriny. Solárne elektrárne

(FVE) prevádzkovali ako výrobcovia a dodávatelia elektriny výlučne dcérske energo spoločnosti, a teda výlučne tieto dcérske energo spoločnosti (nie žalobca) podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny vyplývajúcim z legislatívy v oblasti energetiky a výlučne dcérske energo spoločnosti (nie žalobca) mohli byť v „konečnými“ prijímateľmi služieb, ktoré sa z povahy veci musia realizovať v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Žalobca tvrdil, že podľa obsahu Zmluvy o poskytnutí služieb mal ASTOM – 4PS realizovať a (aj) realizoval subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky priamo pre dcérske energo spoločnosti a ich prospech, nadväzujúc tak na obsah Zmlúv o poskytnutí odborných služieb uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi energo spoločnosťami. Z uvedeného žalobca vyvodil, že medzi službami prijatými žalobcom od subdodávateľa ASTOM – 4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM – 4PS v roku 2017 a službami prostredníctvom tohto subdodávateľa poskytnutými žalobcom jeho dcérskym energo spoločnostiam celkom nepochybne existuje priama a bezprostredná súvislosť.

19. V správnej žalobe ďalej žalobca uviedol, že v roku 2018 rozširoval svoje pôsobenie v oblasti poľnohospodárstva a to prostredníctvom dcérskych spoločností: AGRO-VALALIKY a.s., AGRO- VALALIKY GROUP s.r.o., Farma Oborín s.r.o., MOLD-TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie s.r.o., Agročat a.s., ASTOM-BPS s.r.o., ASTOM-V s.r.o., ASTOM-ND s.r.o., Biofarmy Oborín s.r.o. (ďalej aj „dcérske agro spoločnosti“), v dôsledku čoho vznikla u žalobcu potreba zabezpečiť sebe aj dcérskym agro spoločnostiam odborné poradenské služby v oblasti poľnohospodárstva, bolo potrebné nastaviť interné procesy a strategické riadenie, ako aj priebežné poskytovanie odborného poradenstva, vrátane finančného riadenia v poľnohospodárskej oblasti. Za tým účelom žalobca dňa 02.10.2017 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní služieb s dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o., z ktorej čl. I. ods. 1. vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a v oblasti poľnohospodárstva. Predmet zmluvy bol formálne zhodný s predmetom Zmluvy o poskytnutí služieb ASTOM-4PS z r. 2017, avšak podľa tvrdenia žalobcu preukázanou praxou medzi zmluvnými stranami sa ustálilo, že vo vzťahu k dodávateľovi DOUVE-AGRO sa skutočne a pravidelne realizovala len časť predmetu zmluvy týkajúca sa činností v oblasti poľnohospodárstva. Iný rozsah a druh služieb poskytovaných dodávateľom DOUVE-AGRO v porovnaní s ASROM-4PS podľa žalobcu preukazujú aj diametrálne odlišné výšky odmeny (odmena ASTOM-4PS bola 8 800,- eur + DPH/ mesiac, odmena DOUVE-AGRO bola 1 500,- eur + DPH/mesiac. Žalobca uviedol, že zo Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO vyplýva, že už v čase jej uzavretia bolo zrejmé, že na jej základe bude DOUVE-AGRO realizovať (aj) subdodávky odborného poradenstva v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločnosti a v ich prospech. Uvedené podľa žalobcu vyplývalo predovšetkým z toho, že poľnohospodárske činnosti (výrobu) mali v predmete podnikania výlučne dcérske agro spoločnosti. Samotný žalobca nebol poľnohospodárskym výrobcom, a teda výlučne dcérske agro spoločnosti (nie žalobca) podliehali povinnostiam poľnohospodárskych výrobcov vyplývajúcim z legislatívy v agro oblasti a výlučne dcérske agro spoločnosti (nie žalobca) mohli byť „konečnými“ prijímateľmi poradenských služieb, ktoré sa z povahy veci bezprostredne týkajú poľnohospodárskej prevádzky. Oba takéto druhy služieb sú bezprostredne viazané na subjekt poľnohospodárskeho výrobcu alebo na jeho prevádzku. Medzi službami prijatými žalobcom od subdodávateľa DOUVE-AGRO na základe Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO a službami prostredníctvom tohto subdodávateľa poskytnutými v roku 2018 žalobcom jeho dcérskym agro spoločnostiam tak podľa žalobcu celkom nepochybne existuje priama a bezprostredná súvislosť. Žalobca uviedol, že v nadväznosti na Zmluvu o poskytovaní služieb DOUVE- AGRO dňa 31.12.2017 uzatvoril obsahovo zhodné Zmluvy o spolupráci s dcérskymi agro spoločnosťami a na ich základe a k prospechu jednotlivých dcérskych spoločností, a tým aj celej skupiny ESIN, v rámci svojho predmetu podnikania vykonával a zabezpečoval pre dcérske agro spoločnosti strategické manažérske a finančné riadenie a poradenstvo v oblastiach, v ktorých pôsobia, teda vrátane špecifickej odbornej oblasti poľnohospodárstva. V zmysle čl. 3 bodu 3. 1 Zmlúv o spolupráci sa žalobca zaviazal poskytovať dcérskym agro spoločnostiam poradenské služby v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením. Poradenstvo v oblasti ich finančného riadenia spravidla bezprostredne súviselo s poľnohospodárstva. Predmet Zmlúv o spolupráci tak podľa žalobcu nevyhnutne zahŕňa aj poradenstvo v odbornej oblasti poľnohospodárstva. Neexistovali žiadne iné zmluvy, na základe ktorých by v roku 2018 mohli byť dcérskym spoločnostiam dodávané poradenské služby od DOUVE-AGRO v oblasti poľnohospodárstva. Dodávané mohli byť len na základe Zmlúv o spolupráci v spojení so Zmluvou o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO, a to prostredníctvom žalobcu, ktorý za tieto služby DOUVE- AGRO aj platil. Žalobca uviedol, že niektoré služby v oblasti poľnohospodárstva si agro spoločnosti zabezpečili priamo (bez žalobcu) od dodávateľa ASTOM-4PS a to na základe Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. V roku 2018 boli takézo zmluvy uzavreté a účinné len medzi ASTOM-4PS:

MOLD-TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., AGRO-VALALIKY a.s., AGRO-VALALIKY GROUP s.r.o. a Farma Oborín s.r.o. Činnosť žalobcu pre dcérske agro spoločnosti realizovaná priamo žalobcom alebo subdodávateľsky (DOUVE-AGRO) podľa žalobcu spočívala v poskytnutí komplexnej poradenskej služby, teda v „duševnej práci“ - najmä v strategickom a finančnom riadení a odbornom poradenstve, činnosť ASTOM_4PS realizovaná na základe zmluvného vzťahu s dcérskymi agro spoločnosťami spočívala vo „fyzickej práci“ - v rozsahu presne vymedzených poľnohospodárskych prác (kosenie, diskovanie, balíkovanie, mulčovanie). Poradenské služby poskytované subdodávateľom DOUVE-AGRO dcérskym agro spoločnostiam v roku 2018 sa teda podľa tvrdenia žalobcu v žiadnom prípade neprekrývali s predmetom činnosti ASTOM-4PS podľa Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Navyše, viaceré dcérske agro spoločnosti takúto zmluvu s ASTOM-4PS ani neuzavreli.

20. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že počas daňovej kontroly a daňového konania preukázal že nielen formálne, ale aj materiálne, t. j. skutočne, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2018 prijal od subdodávateľa ASTOM-4PS (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym energo spoločnostiam a ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodávanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam a tiež že prijal od dodávateľa DOUVE-AGRO (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym agro spoločnostiam a ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodávanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam. Za dôkazy o materiálnom preukázaní vyššie uvedených skutočností označil svoje podania a tvrdenia v nich obsiahnuté, listinné dôkazy – Zápisy z koordinačných porád k mesiacom január 2018 až september 2018, listinnými dôkazmi - 286 dvojstranami e-mailovej komunikácie s prílohami, svedeckými výpoveďami (výpovede svedkov A. C., A. E. a A. C.). Podľa žalobcu je právne bezvýznamné, že údajne nepreukázal spôsob „odovzdania“ a „prevzatia“ výstupov medzi žalobcom a dcérskymi energo spoločnosťami. Predložené dôkazy podľa žalobcu preukazujú skutočné dodanie služieb a aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na výstupe, pričom pri správe daní rozhoduje materiálna stránka daňovej transakcie, nie formálna stránka úkonov. Konkrétne označil nasledovné dôkazy:

- podania žalobcu: vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.08.2020, vyjadrenie žalobcu k Protokolu a vyjadrenie žalobcu s predložením dôkazov;

- Zápisy z koordinačných porád k mesiacom január 2018 až september 2018 (9 ks), ktorých sa zúčastňovali zamestnanci a manažment žalobcu (G. C., F. Q., G. G.) a zamestnanci a manažment ASTOM-4PS (B. C. a B. E.);

- 286 dvojstrán e-mailovej komunikácie spolu s prílohami, t. j. 572 strán e – mailovej komunikácie týkajúcej sa kontrolovaných zdaňovacích období medzi ASTOM-4PS s.r.o. (B. C.) a žalobcom (M. I., zamestnankyňa žalobcu);

- svedecké výpovede svedkov A. C., A. E., A. C..

21. Žalobca následne v bodoch 4.6.2. až . správnej žaloby špecifikoval jednotlivé činnosti, ktoré mali byť žalobcom vykonávané ako služby pre dcérske energo spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa ASTOM-4PS (odpočty elektromerov do 2. dňa v mesiaci, činnosť vo vzťahu k colnému úradu - vypracovávanie a podávanie daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s. - do 10.00 hod. denné zadávanie informácií o hodnotách výroby a spotreby elektriny za predchádzajúci deň a kontrola zadávania údajov, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s. - do 5. pracovného dňa v mesiaci zadávanie súhrnného výkazu o hodnotách výroby a spotreby elektriny za predchádzajúci mesiac, činnosť vo vzťahu k OKTE a.s. - do 25. dňa v mesiaci zadávanie mesačných očakávaní hodnôt výroby a spotreby na nasledujúci mesiac; ich predchádzajúce stanovenie, činnosť vo vzťahu k ÚRSO - vedenie a predkladanie osobitných evidencií skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v súvislosti s výrobou a dodávkou elektriny, činnosť vo vzťahu k ÚRSO - príprava a predkladanie žiadostí o vydávanie záruky pôvodu elektriny, činnosť vo vzťahu k ÚRSO a OKTE a.s. - príprava a vyhodnocovanie plánu výroby v budúcich rokoch, činnosť vo vzťahu k Ministerstvu hospodárstva SR

- príprava, vyhodnocovanie hlásení k 31.03., vykonávanie kontroly a poradenstva a vypracovávanie podkladov k fakturácii doplatkov a strát za vyrobenú elektrinu k faktúram pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, činnosť vo vzťahu k Štatistickému úradu SR - súčinnosť pri vypĺňaní štatistických výkazov, príprava nových zmlúv, ktoré súvisia s výkonom podnikateľskej činnosti dcérskych energo spoločností a komunikácia s obchodníkmi) a vykonávaných činností žalobcom pre dcérske agro spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa DOUVE-AGRO (poradenstvo pri zostavovaní osevného plánu a výberu osív, poradenstvo pri zostavovaní harmonogramu pri predaji komodít, poradenstvo pri plánovaní nákupu ornej pôdy, vrátane poradenstva pri výbere pozemkov, pri nájme pozemkov, pri kontrole zmlúv a povinností spojených s ornou pôdou, poradenstvo pri výbere obchodníka pri ukončení

platných zmlúv dcérskych agro spoločností, nastavovanie parametrov nových zmlúv, konzultácie s manažérmi obchodníka, poradenstvo pri príprave žiadostí o priamu podporu PPA, monitoring legislatívnych zmien, poradenstvo v oblasti ďalšieho finančného plánovania pre oblasť agro) a následne k jednotlivým činnostiam priradil dôkazy, o ktorých tvrdil, že nimi preukázal dodanie týchto činností dodávateľmi žalobcu (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO). Žalobca uviedol, že nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by skutočnosti tvrdené žalobcom vyvrátil alebo vážne spochybnil a pokiaľ správca dane alebo žalovaný jednotlivé otázky (dodania) vyhodnotili inak, boli povinní vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov alebo vykonať ďalšie dôkazy. Inak podľa žalobcu nebolo možné vyvodiť záver, že žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v súvislosti s faktúrami prijatými od dodávateľov (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO). K záveru žalovaného o absencii dôkazov o tom, že žalobca reálne dodal služby prijaté od subjektu ASTOM-4PS s.r.o. dcérskym spoločnostiam a o absencii dôkazov kto, kde a ako za žalobcu prebral služby od ASTOM-4PS s.r.o., žalobca v správnej žalobe uviedol, že služby pre dcérske spoločnosti odborne zabezpečoval prostredníctvom ASTOM-4PS s.r.o., teda žalobca sám osobne služby dcérskym spoločnostiam neposkytoval, robil to subdodávateľsky práve prostredníctvom ASTOM-4PS s.r.o. Tvrdil, že existovali tri základné spôsoby, ako subjekt ASTOM-4PS s.r.o. dodával služby žalobcovi, ale v prospech a pre potreby dcérskych spoločností, konkrétne išlo o: konanie priamo v mene dcérskych spoločností, konanie priamo u dcérskych spoločností a iné konanie priamo v prospech dcérskych spoločností. Vo všetkých prípadoch išlo podľa žalobcu o faktický stav bez potreby existencie akéhokoľvek ďalšieho úkonu, formalizácie odovzdania a prevzatia. Takto spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. realizované služby sa týkali prevádzky solárnych elektrární, výroby a dodávok elektriny, ktorú uskutočnili dcérske spoločnosti nie žalobca.

22. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že dôkazy vykonané v daňovom konaní jednoznačne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym energo a agro spoločnostiam prostredníctvom žalobcu a priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na výstupe. Zdôraznil, že podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri správe daní uplatňuje zásada neformálnosti, v zmysle ktorej rozhoduje obsah a ekonomický účel právneho úkonu (materiálna stránka daňovej transakcie) a nie jeho formálna stránka. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutí NS SR sp. zn. , , a . Následne v bode 4.6.16.2 uviedol skutočnosti, ktoré považoval pre posúdenie daňovej transakcie z hľadiska materiálnej stránky za rozhodujúce a v bode 4.6.16. 3 uviedol skutočnosti, ktoré považoval pre posúdenie daňovej transakcie z hľadiska materiálnej stránky za právne bezvýznamné. Tvrdil, že žalovaný aj správca dane svojím postupom pri posudzovaní dôkazov predložených žalobcom bez toho, aby zohľadnili skutočnosti uvedené v bodoch 4.6.16.2 a 4.6.16.3 porušili zásadu neformálnosti a prednosti ekonomickej podstaty daňovej transakcie ( Daňového poriadku), čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Žalovaný podľa žalobcu tiež vôbec nevysvetlil, prečo v rozpore s cit. Daňového poriadku a súdnou praxou neuprednostnil materiálnu stránku daňovej transakcie pred jej formálnu stránkou, a preto rozhodnutia žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ). Aj porušenie základných zásad správy daní odôvodňuje podľa žalobcu zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca mal za to, že v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno o tom, že služby prijaté od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO dodal ďalej dcérskym spoločnostiam, a teda aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi dotknutými plneniami na vstupe a na výstupe.

23. Žalobca v bode 5. správnej žaloby poukázal na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 Zákona o DPH a tvrdil, že v zmysle citovaných ustanovení žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň zo služieb dodaných od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, keďže boli súčasne splnené nasledovné podmienky: a) pri týchto službách vznikla daňová povinnosť, b) dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO uplatnili voči žalobcovi z dodania služby daň na výstupe na základe faktúr vyhotovených podľa § 71 Zákona o DPH a c) služby prijaté žalobcom na vstupe od dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO použil žalobca na dodávky služieb ako platiteľ DPH. Žalobca mal za to, že podmienky uvedené pod písm. a) a b) boli splnené, čo správca dane nerozporoval a tiež bola (vzhľadom na jeho argumentáciu uvedenú v čl. 4 správnych žalôb) splnená aj podmienka uvedená pod písm. c). Na základe skutkových a právnych okolností uvedených v čl. 4 a 5 správnej žaloby žalobca tvrdil, že jednoznačne a dostatočne preukázal, že v roku 2018 (vrátane zdaňovacieho obdobia október 2018) boli splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu odpočítať daň zo služieb prijatých od dodávateľa ASTOM-4PS a v roku 2018 (vrátane zdaňovacieho obdobia október 2018) boli splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu odpočítať daň zo služieb prijatých od dodávateľa DOUVE-AGRO.

Namietal, že správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keď v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného dospeli k opačnému záveru a žalobcovi v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH nepriznali právo na uplatnenie odpočítania dane. Namietal tiež, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia (ako aj správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia), je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. Žalovaný tiež vôbec nevysvetlil, prečo skutočnosti uvedené v čl. 4 pri rozhodovaní nezohľadnil, resp. akým spôsobom ich zohľadnil, v dôsledku čoho rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa , d a .

24. Žalobca v správnej žalobe (bod 7.) k hmotnoprávnym argumentom žalovaného a správcu dane, na ktorých boli založené výroky ich rozhodnutí, namietal, že daňová kontrola, konanie a dokazovanie od počiatku neboli vedené objektívne, ale tak, akoby mal správca dane i žalovaný od začiatku stanovený cieľ vyrubiť žalobcovi rozdiel dane a svoj postup a argumentáciu prispôsobovali dosiahnutiu tohto cieľa. Namietal porušenie zákazu ľubovoľného, svojvoľného a účelového hodnotenia dôkazov, pričom správca dane ani žalovaný podľa žalobcu uskutočnenú úvahu riadne neodôvodnili, absentuje logická konzistentnosť a bezrozpornosť úvah, nereflektovali na predložené dôkazy, s manipulatívnou pohnútkou zohľadňovali len časť vykonaného dôkazu, nehodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo. Hmotnoprávne argumenty žalovaného a správcu dane podľa žalobcu vychádzajú aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a to tiež účelovo vždy tak, aby výsledok právneho posúdenia poprel právo žalobcu odpočítať daň. Žalovaný podľa žalobcu ignoruje obsah judikatúry Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR a poukazuje výlučne na také jej časti, ktoré môže následne účelovo vyložiť v neprospech žalobcu, pričom časti judikatúry svedčiace v prospech žalobcu úplne opomína. Takýmto postupom žalovaný aj správca dane podľa žalobcu porušili základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1a ods. 3 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (a správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia) je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nemá v ňom oporu, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa , , a .

25. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že žalovaný ani správca dane pri rozhodovaní a vyhodnocovaní hmotnoprávnej situácie nezohľadnili základný účel inštitútu odpočítania dane tak, ako ho judikovali Súdny dvor EÚ a Najvyšší súd SR. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorý odkázal na konštantnú judikatúru SD EÚ definujúcu účel inštitútu odpočítania dane, pričom spoločný systém DPH má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo ich výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH. Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia SD EÚ. Tvrdil, že žalovaný ani správca dane pri svojom postupe a rozhodovaní nezohľadnili účel inštitútu odpočítania dane, keď neprihliadali na skutočnosti zhrnuté v bode 4.6.16.2 správnej žaloby a ustanovenia Zákona o DPH aplikovali spôsobom, ktorý nezabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností a spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadne neobmedziteľným právom platiteľa odpočítať daň ako základnou zásadou spoločného systému DPH.

26. Žalobca vo vzťahu ku skutočnému dodaniu služieb a priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami na vstupe a výstupe žalobca v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného aj správcu dane, že žalobca nepreukázal, že skutočne dodal služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO dcérskym spoločnostiam, resp. že existuje priama bezprostredná súvislosť medzi službami prijatými žalobcom na vstupe a službami dodávanými žalobcom na výstupe. Uplatnenie daňovej transakcie s použitím subdodávateľa je nespochybniteľné legitímnym postupom v plnej rozhodovacej kompetencii zmluvných strán, ktoré nemá na vznik práva odpočítať daň žiadny vplyv. Predložené dôkazy vrátane výpovedí svedkov podľa žalobcu nesporne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym spoločnostiam prostredníctvom subdodávateľa. Pri využití štruktúry daňovej transakcie s použitím subdodávateľa existuje priama a bezprostredná súvislosť, keď subdodávateľ poskytuje služby

priamo v mene alebo v prospech (pre potreby) „konečného“ odberateľa (služby od ASTOM-4PS), resp. priamo jeho zamestnancom (služby od DOUVE-AGRO). Žalobca zdôraznil, že mnohé z e-mailov a dokumentov v ich prílohe, ktoré subdodávateľ ASTOM-4PS zaslal žalobcovi ako ich príjemcovi sa podľa ich obsahu a označenia týkajú priamo dcérskych energo spoločností, zamestnanci žalobcu boli preukázanými prijímateľmi e- mailov a dokumentov v ich prílohe, ktoré sa bezprostredne týkali dcérskych energo spoločností, a teda priama a bezprostredná súvislosť medzi službami dodávanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam a službami dodávanými spoločnosťou ASTOM-4PS žalobcovi je podľa žalobcu celkom zjavná. Podľa žalobcu neobstojí námietka žalovaného, že v Zmluve o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 2017 nie je výslovne dohodnuté, že ASTOM-4PS má niektoré činnosti na jej základe vykonávať pre tretie osoby (dcérske energo spoločnosti). Žalobca uviedol, že vysvetlil, že už v čase uzavretia zmluvy bolo zrejmé, že na jej základe bude ASTOM-4PS realizovať (aj) subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre dcérske energo spoločnosti. Žalobca zdôraznil, že podľa výpovede svedka A. E. boli služby dodávané spravidla priamo zamestnancom dcérskych agro spoločností a bolo preukázané, že tieto poradenské služby sa bezprostredne vzťahovali na poľnohospodársku činnosť dcérskych agro spoločností. Priama a bezprostredná súvislosť medzi službami dodávanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam a službami dodávanými spoločnosťou DOUVE-AGRO žalobcovi je podľa žalobcu celkom zjavná. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru SD EÚ, podľa ktorej vzniku práva na odpočítanie DPH na vstupe nebráni dokonca ani absencia priamej súvislosti medzi plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, a to vtedy, ak výdavky vynaložené na nadobudnutie tovaru alebo služby na vstupe patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe (rozhodnutia C-98/98 Midland Bank, C-408/98 Abbey National, C-16/00 Cibo Participations, C-465/03 Kretztechnik, C-104/12 Wolfram Becker). Vzniku práva na odpočítanie DPH na vstupe nebráni ani prípadná absencia priamej súvislosti medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, ak je cena plnenia na vstupe zohľadnená v cene plnenia na výstupe. Táto podmienka podľa žalobcu bola splnená. Zahrnutie ceny služieb subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO do ceny služieb žalobcu platenej dcérskymi spoločnosťami je zrejmé už z jednoduchého porovnania výšky dojednaných mesačných odmien (1/ rozdiel medzi cenou služieb prijatých žalobcom od ASTOM-4PS podľa Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 8.800,- eur + DPH/mesiac a celkovou cenou komplexných služieb dodaných žalobcom podľa Zmluvy o poskytovaní odborných služieb všetkým dcérskym energo spoločnostiam 71.333 eur,- + DPH/mesiac, 2/ rozdiel medzi cenou služieb prijatých žalobcom od DOUVE-AGRO podľa Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE- AGRO 1.500,- eur + DPH/mesiac a celkovou cenou služieb dodaných žalobcom podľa Zmluvy o spolupráci všetkým dcérskym agro spoločnostiam 45.000,- eur + DPH/mesiac). V posudzovanom prípade teda žalobca ani nemusel preukázať existenciu priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými na vstup a službami dodávanými na výstupe, ale urobil tak nad rámec svojich zákonných povinností. Záver žalovaného a správcu dane, že žalobca údajne nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými žalobcom na vstupe a službami dodávanými žalobcom na výstupe, je podľa žalobcu nesprávny a nezákonný a nesprávny je aj záver, že žalobca bol túto skutočnosť povinný preukázať.

27. Vo vzťahu k tvrdeniu o priamom dodaní všetkých služieb dcérskym spoločnostiam na základe Servisných zmlúv, Zmlúv s HELIOSYS a Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb a k tvrdeniu správcu dane i žalovaného, že ASTOM-4PS zabezpečovala činnosti pre dcérske spoločnosti zamerané na agro sektor žalobca uviedol, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia môže len predpokladať, že daňové orgány tým mali na mysli, že podľa ich posúdenia aj činnosti pre dcérske spoločnosti realizoval ASTOM-4PS na základe Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Takéto tvrdenia sú podľa žalobcu zjavne nepravdivé. Žalobca poukázal na body 4.2.2.5 a čl. 4.6.7 správnej žaloby, kde vo vzťahu k Servisným zmluvám vysvetlil, prečo žiadna z preukázaných činností, ktoré vykonával ASTOM-4PS pre dcérske energo spoločnosti prostredníctvom žalobcu nebola vykonávaná na základe Servisných zmlúv, ale na základe Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS. Tiež vysvetlil, že žiadna z posudzovaných činností vykonávaná pre dcérsku energo spoločnosť ASTOM s.r.o. v žiadnom prípade nemohla byť dodaná na základe Servisnej zmluvy aj z dôvodu, že táto Servisná zmluva vôbec neobsahovala sporné ustanovenie čl.II ods. 2 písm. k) a l), ktoré správca dane v konaní citoval. Rovnako absolútna väčšina ďalších činností preukázateľne vykonávaných subdodávateľom ASTOM-4PS celkom jednoznačne nespadala do predmetu žiadnej zo Servisných zmlúv. Za účelové a nepravdivé považoval žalobca aj tvrdenie správcu dane, že komunikácia medzi ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami prebiehala priamo bez účasti žalobcu. E-mailová komunikácia podľa žalobca preukazuje, že všetky informačné toky komunikácie týkajúce sa činností pre dcérske

energo spoločnosti smerovali na žalobcu, príjemcom konečných výstupov bol žalobca (spravidla p. I.). Následne žalobca prezentoval svoj výklad tokov e-mailovej komunikácie. Zápisy z koordinačných stretnutí podľa žalobcu preukazujú priamo ingerenciu žalobcu vo veci subdodávok služieb ASTOM-4PS pre dcérske energo spoločnosti. Správca dane nehodnotí všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ani v prípade, ak by všetka komunikácia prebiehala výlučne priamo medzi ASTOM-4PS a dcérskymi energo spoločnosťami, nedokazovalo by to, že nejde o subdodávku na základe Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS 2017. Podľa žalobcu skutočné dodanie posudzovaných služieb prostredníctvom žalobcu zhodne potvrdili aj výpovede svedkov A. C. a A. E.. Pokiaľ ide o zmluvy s HELIOSYS žalobca uviedol, že v čl. 4.6.4 až 4.6.6 správnej žaloby vysvetlil, že sa týkali výlučne jedinej konkrétnej činnosti voči OKTE a.s. a to nahlasovania denných údajov o výrobe a spotrebe elektriny do 10.00 hod. Neplatilo to však vo vzťahu ku všetkým dcérskym energo spoločnostiam, pretože ASTOM s.r.o. prevádzkujúci 3 FVE nikdy takúto zmluvu s HELIOSYS neuzavrel. Tieto zmluvy nezahŕňali kontrolu údajov zadávaných automatizovaným spôsobom cez systémy HELIOSYS. V prípadoch, kedy sa neuplatňovala zmluva s HELIOSYS preukázane vykonával uvedené nahlasovanie údajov aj kontrolu manuálne a ASTOM-4PS na základe Zmluvy o poskytovaní služieb. Absolútna väčšina ďalších činností preukázane vykonávaných dodávateľom ASTOM-4PS vôbec nespadala do predmetu zmlúv s HELIOSYS. Pokiaľ ide o Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb, žalobca uviedol, že v čl. 4.5 správnej žaloby vysvetlil, že poradenské služby poskytované DOUVE-AGRO dcérskym agro spoločnostiam v roku 2018 v žiadnom prípade nespadajú pod predmet Zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb, ich predmet sa týka výlučne fyzických prác a nie poradenských služieb. Viaceré dcérske agre spoločnosti takúto zmluvu s ASTOM-4PS nemali ani uzavretú. Pokiaľ správca dane tvrdil, že dcérske agro spoločnosti si potrebné služby k výkonu svojich činností v oblasti agro zabezpečovali priamo prostredníctvom DOUVE-AGRO, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise. Uvedené skutočnosti žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach vôbec nezohľadnili a úplne ich odignorovali.

28. Pokiaľ žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie aj tým, že žalobca nepredložil žiadne písomné požiadavky dcérskych energo spoločností, žiadne súpisy dodaných služieb a ani iné listinné dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných služieb dcérskym energo spoločnostiam, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia neobstoja, pretože žalobca nemá povinnosť preukázať svoje tvrdenia konkrétnymi formami dôkazov, ale je to správca dane a žalovaný, ktorí majú povinnosť hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca skutočné dodanie služieb preukázal inak a to stovkami listov dokumentov a tromi svedeckými výpoveďami. Podľa žalobcu tiež nie je pravda, že žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy ako písomné požiadavky alebo súpisy dodaných služieb. Pokiaľ by aj absencia písomných požiadaviek a súpisov zakladala vážne a dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, potom ich žalobca nepochybne vyvrátil predloženými dôkazmi, osobitne dôkazom 41 a 42, ako aj výpoveďami troch svedkov. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí namietal, že vzhľadom na všeobecnú formuláciu fakturácie, ktorá neobsahuje údaje o konkrétnych dodaných službách, ich kvalite a kvantite, množstve a cene a že bez ďalších dôkazov nemohol mať za preukázané, že deklarované služby boli vykonané tak, ako tvrdí žalobca, tieto tvrdenia podľa žalobcu neobstoja, pretože žalobca predložil nielen faktúry, ale aj veľký počet iných dôkazov, ktoré podľa neho jednoznačne preukazujú, že deklarované služby subdodávateľ ASTOM-4PS skutočne žalobcovi dodal a ten ich reálne dodal dcérskym energo spoločnostiam; takisto bolo podľa žalobcu v konaní preukázané skutočné dodanie služieb od DOUVE-AGRO. Vyjadril sa k vyhodnoteniu výpovede svedka A. E. a tvrdil, že ak by aj všeobecná formulácia fakturácie zakladala vážne a dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, potom ich žalobca nepochybne vyvrátil predloženými dôkazmi, ako aj výpoveďami troch svedkov. Všeobecná formulácia na faktúrach o dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je podľa žalobcu v podnikateľskej praxi celkom bežná najmä v prípadoch, kedy cena nie je určovaná podľa množstva dodaných služieb, ale paušálnou mesačnou platbou.

29. Žalobca v správnej žalobe k dôvodom subdodávateľského vzťahu medzi žalobcom a ASTOM-4PS uviedol, že poskytnutie služieb ASTOM-4PS dcérskym spoločnostiam prostredníctvom žalobcu ako súčasť komplexných služieb a nie „priamo“ žalobca zdôvodnil v daňovom konaní i v odvolaní, ale žalovaný na argumentáciu žalobcu nereagoval. Priame dodanie by podľa žalobcu vylučovalo poskytnutie komplexnej služby zo strany materskej spoločnosti, vrátane jej strategického manažérskeho riadenia celej skupiny, ako aj komplexnej služby v oblasti administratívy, pretože žalobca na základe Zmlúv o poskytnutí odborných služieb administratívne spracovával výstupy od ASTOM-4PS. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého uplatneniu odpočítania dane, a teda

priamej a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými na vstupe a dodanými na výstupe, nebráni, ak bola použitá subdodávateľská štruktúra daňovej transakcie. NS SR tiež potvrdil, že subdodávateľská štruktúra daňovej transakcie je plne prípustná a nevylučuje možnosť vzniku práva odpočítať daň (rozsudok NS SR sp. zn. ). Žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaní boli vo svojej argumentácii nekonzistentní. Na jednej strane tvrdia nepotrebnosť požiadavky na materskú spoločnosť, pretože si dcérske spoločnosti vedia zabezpečiť odborné služby priamo od ASTOM-4PS, na druhej strane nenamietajú voči postupu ASTOM-4PS, ktorý poskytovanie niektorých služieb v zmysle Servisných zmlúv tiež zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom spoločností SCHNEIDER ELECTRIC SLOVAKIA s.r.o. a OSMONT elektromontáže s.r.o. Aj v týchto prípadoch si mohli dcérske spoločnosti zabezpečiť uvedené služby priamo. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za nepravdivé považuje žalobca tvrdenia správcu dane o dlhodobej priamej obchodnej spolupráci dcérskych energo spoločností s STOM-4PS na základe Servisných zmlúv, táto spolupráca trvala len 12 mesiacov. Naopak, dlhodobá obchodná spolupráca bola založená na subdodávateľskom vzťahu medzi žalobcom, ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami, ktorá trvala 4 roky a 8 mesiacov. Žalobca uzavrel, že predloženými dôkazmi preukázal, že časť komplexných služieb dodávaných dcérskym spoločnostiam zabezpečil cez subdodávateľa ASTOM-4PS, ktorý služby a činnosti vykonal priamo v mene , u alebo v prospech (pre potreby) dcérskych energo spoločností. Niet zákonného dôvodu, aby žalovaný a správca dane spochybňovali slobodné podnikateľské rozhodnutie žalobcu.

30. Žalobca v správnej žalobe namietal vyhodnotenie výpovedí svedkov správcom dane. K vyhodnoteniu výpovede svedka A. C. uviedol, že správca dane bez zdôvodnenia konštatuje, že jeho vyjadrenia boli účelové a účelovo zavádzajúce, neuviedol však, na základe akých konkrétnych skutočností a myšlienkových postupov dospel k takémuto hodnoteniu. Rozhodnutie a hodnotenie tohto dôkazu je preto svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Za nepravdivé považoval tvrdenie správcu dane, že A. C. nevedel presne identifikovať činnosti, ktoré boli poskytnuté len žalobcovi. K výpovedi svedka A. E. správca dane uviedol, že svedok potvrdil, že niektoré služby podľa jednotlivých bodov predmetu zmluvy žalobcu s DOUVE-AGRO žalobca nevyžadoval, t. j. nebol dodané. Správca dane a žalovaný však neuviedli a nezohľadnili, že ostatné služby podľa zmluvy žalobcu s DOUVE-AGRO podľa svedka dodané boli. K výpovedi svedka A. C. správca dane uviedol, že je možné predpokladať, že svedok sa činnosťami v oblasti energetiky u žalobcu zaoberal už pred 01.10.2018. Absentuje vysvetlenie, aký má mať tento predpoklad správcu dane súvis s meritom veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nepresné a zavádzajúce je podľa žalobcu aj vyjadrenie správcu dane, že podľa výpovede svedka A. C. aj po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS A. C. poskytuje súčinnosť pre dcérske energo spoločnosti. Z výpovede svedka je podľa žalobcu zrejmé, že A. C. od 01.10.2018 vykonáva dovtedajšie činnosti vo výrazne obmedzenom rozsahu, nakoľko mnohé z nich od uvedeného dátumu prešli na A. C.. Táto skutočnosť tiež preukazuje, že činnosti vykonávané do 01.10.2018 A. C. spadali pod predmet Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM-4PS a nie pod predmet Servisných zmlúv.

31. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť tvrdenia správcu dane, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na spôsob zúčtovania tržieb z faktúr vystavených dcérskym spoločnostiam na analytickom účte hlavnej knihy „Tržby – management fee - skupina“, z čoho mal za preukázané, že predmetom fakturácie boli len služby podnikateľskej administratívy a nie aj odborné služby v oblasti energetiky a poľnohospodárstva dodané spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Uvedenú vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani žalovaný, ktorý sa s argumentáciou žalobcu relevantne nevysporiadal. Žalobca argumentoval, že vierohodne zdôvodnil a preukázal, že na danom analytickom účte boli účtované aj tržby a služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Žalobca predloženými dokladmi a svedeckými výpoveďami preukázal, že súčasťou komplexných služieb fakturovaných dcérskym energo spoločnostiam boli komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva vrátane služieb v odbornej oblasti energetiky, ktoré subdodávateľsky prijal od ASTOM-4PS, komplexné služby podnikateľskej administratívy, sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry žalobcu. Súčasne bolo preukázané, že súčasťou služieb fakturovaných dcérskym agro spoločnostiam boli služby v odbornej oblasti poľnohospodárstva, ktoré subdodávateľsky prijal od DOUVE-AGRO. Správca dane potvrdil, že na predmetnom analytickom účte boli zaúčtované aj všetky tržby od dcérskych energo a agro spoločností podľa Zmlúv o poskytovaní odborných služieb a Zmlúv o spolupráci. Ak sú tieto tržby za služby podľa uvedených zmlúv preukázane zaúčtované na predmetnom analytickom účte, pričom súčasťou týchto služieb sú preukázateľne aj služby v odborných oblastiach energo a agro od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, potom je podľa žalobcu nepochybné, že na danom

analytickom účte boli účtované tržby za služby prijaté od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO. Tento záver potvrdzujú aj čísla a aj to, že žalobca si ani inú časť tržieb zodpovedajúcu iným zložkám komplexných služieb pre dcérske energo spoločnosti neúčtoval na samostatných analytických účtoch. Nebol preto dôvod, aby práve časť tržieb zodpovedajúcu službám od ASTOM-4PS a DPUVE-AGRO účtoval samostatne.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že správca dane žiadnym spôsobom nevysvetlil, aký konkrétny dopad má štatistický kód klasifikácie SK NACE na jeho zistenia a prečo je relevantný z hľadiska predmetu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nevysporiadal sa so súvisiacimi vyjadreniami žalobcu o právnej bezvýznamnosti tohto kódu uvedenými vo vyjadrení žalobcu k Protokolu. Túto vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani žalovaný. Žalobca zdôraznil, že uvedený kód nepreukazuje, akú podnikateľskú činnosť žalobca v roku 2018 skutočne vykonával alebo nevykonával, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k posúdeniu práva podnikateľa uplatniť odpočítanie dane, vyjadruje len predpokladanú hlavnú (nie jedinú) činnosť, nemá žiadny dopad na vznik či zánik oprávnenia vykonávať konkrétnu podnikateľskú činnosť, súčasťou poskytovania komplexných služieb dcérskym energo spoločnostiam bol okrem odborných činností zabezpečených prostredníctvom ASTOM-4PS aj prenájom prevádzkových priestorov žalobcu, teda činnosť spadajúca pod evidovaný kód SK NACE žalobcu č. 68200. Záver žalovaného, že štatistický kód klasifikácie SK NACE nedokazuje, že žalobca prijal odborné služby od ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO považuje žalobca za bezpredmetný, skutočné dodanie služieb bolo podľa žalobcu preukázané stovkami strán dokumentov a tromi svedeckými výpoveďami. K tvrdeniu správcu dane, že opodstatnenosť fakturácie spoločnosti DOUVE-AGRO žalobcovi nebola preukázaná aj preto, že predmet Zmluvy o poskytovaní služieb DOUVE-AGRO a predmet Zmlúv o poskytovaní služieb ASTOM-4PS je totožný, žalobca uviedol, že napriek textovej zhode medzi zmluvami dodávateľ DOUVE-AGRO dodával žalobcovi a dcérskym spoločnostiam celkom iné služby ako ASTOM-4PS, o čom svedčia aj vykonané dôkazy a odlišná výška odmeny. Správca dane a žalovaný na tieto skutočnosti nereflektovali.

33. V správnej žalobe (bod 8.1) žalobca vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb nezaťažuje daňový subjekt absolútne, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Žalobca mal za to že správcovi dane predložil dôkazy v dostatočnom rozsahu tak, že jednoznačne preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik jeho práva na odpočítanie dane a teda svoje dôkazné bremeno uniesol v rozsahu postačujúcom pre tento záver. K záveru správcu dane uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, že Zápisy z koordinačných porád nepovažuje za relevantné dôkazy, pretože sú formulované všeobecne, nekonkrétne a neurčito, sa žalobca vyjadril v odvolaní, avšak žalovaný na argumentáciu žalobcu vôbec nereagoval, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a pokiaľ sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je dôvod na zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný k predloženému rozsiahlemu súboru e - mailov a ich príloh tvrdí, že tieto nie sú dôkazom preukazujúcim priamu a bezprostrednú súvislosť medzi službami dodanými žalobcovi spoločnosťou ASTOM-4PS a plneniami poskytnutými zo strany žalobcu dcérskym spoločnostiam, pretože táto komunikácia prebiehala medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti daňového subjektu, toto tvrdenie žalovaného je podľa žalobcu v priamom a evidentnom rozpore s obsahom predložených listín a je tak založené na flagrantnom porušení práva žalobcu na objektívne uskutočnené dokazovanie vedúce k riadne zistenému skutkovému stavu. Podľa žalobcu predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že skutočne došlo k poskytnutiu odborných služieb v oblasti energetiky, a to dcérskym energo spoločnostiam ako výrobcom a dodávateľom elektriny, pričom tieto služby poskytol žalobca prostredníctvom subdodávateľa ASTOM-4PS. Zápisy z koordinačných porád, e-maily, ktorých príjemcom je žalobca, aj svedecké výpovede podľa žalobcu jednoznačne preukázali, že služby boli dcérskym energo spoločnostiam poskytované jeho prostredníctvom, a teda dokazujú jeho priamu ingerenciu v tejto veci, ako aj skutočné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam, ktorých sa služby priamo týkali. Viaceré z listín tvoriacich Dôkaz 42/ žalovaný ani správca dane vôbec nevyhodnotili. Žalobca mal za to, že správca dane mal za účelom čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností aj bez návrhu vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu, okrem iného aj svedeckými výpoveďami a len za predpokladu, že by svedecké výpovede nepotvrdili žalobcove tvrdenia a žalobca už nemohol na ich podporou navrhnúť iné dôkazy, bolo by namieste konštatovanie, že neuniesol dôkazné bremeno. V tomto prípade tvrdenia žalobcu (podporené stovkami strán listín) potvrdili aj traja svedkovia, žiaden svedok ich nevyvrátil, a preto podľa žalobcu nebolo na mieste konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Žalovaný a správca dane porušili podľa žalobcu základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (a správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia) je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, má zreteľné prvky arbitrárnosti a účelovosti, neposkytuje dostatočný podklad na vyvodenie záveru o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu sú preto splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa , , a .

34. Žalobca v správnej žalobe (bod 8.2) namietal absenciu výzvy správcu dane a žalovaného na doplnenie dôkazov. Poukázal na to, že poskytoval správcovi dane maximálnu súčinnosť a v súlade s § 3 ods. 2, 8 Daňového poriadku deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť v stanovenej lehote ďalšie dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Správca dane na súčinnosť žalobcu reagoval výzvou na doplnenie dôkazov z 24.11.2020, na základe ktorej žalobca predložil dôkaz pozostávajúci z 286 dvojstrán (t. j. 572 strán) listín a opätovne deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť ďalšie dôkazy. Tvrdenia žalobcu potvrdili aj vypočutí svedkovia. Správca dane ani žalovaný však žalobcu ďalej nevyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal iným spôsobom. Žalobcovi síce bola doručená aj výzva z 22.02.2021, avšak táto sa týkala iných skutočností, ako výzva z 24.11.2020. Žalobca preto nemal dôvod domnievať sa, že dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu prvej výzvy z 24.11.2020 neuniesol. Napriek tomu správca dane aj žalovaný dospeli k opačnému záveru a právo na odpočítanie dane mu nepriznali. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie NSS ČR sp. zn. . Žalobca mal za to, že ak správca dane považuje preukázanie skutočností daňovým subjektom aj po výzve správcu dane za nedostatočné, mal by daňový subjekt na túto skutočnosť upozorniť, vyzvať ho na ich opätovné lepšie preukázanie a umožniť mu, aby sporné skutočnosti dokázal v rozsahu a spôsobom požadovaným správcom dane. Správca dane ani žalovaný takto nepostupovali, a preto podľa žalobcu porušili základnú zásadu správy daní podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku - dbať o zachovanie práv a právom chránených daňových subjektov aj zásadu podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku - postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom. Rovnako porušili § 24 ods. 2 Daňového poriadku - povinnosť dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Uvedeným postupom podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

35. V bode 9.1 správnej žaloby (Dôkazné bremeno správcu dane a žalovaného) žalobca uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 Daňového poriadku je cieľom správy daní správne určiť a vyrubiť daň, za týmto účelom prihliadať na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo, dbať, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie a súčasne pritom dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správa daní má smerovať k správnemu stanoveniu daňovej povinnosti, pričom nemožno vychádzať výlučne z fiškálneho záujmu štátu. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. a NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ako aj nálezov Ústavného súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Poukázal tiež na právo na nestranný a spravodlivý proces vyplývajúce z SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Správca dane a žalovaný si podľa žalobcu svoje povinnosti súvisiace s vykonaním dokazovania splnili len formálne a „naoko“, svoje rozhodnutie opreli o premisu absolútneho dôkazného bremena na strane žalobcu bez toho, aby mu poskytli reálnu možnosť vyvrátiť prípadné pochybnosti o jeho tvrdeniach, bez toho, aby nestranne a nezaujato, t. j. bez vopred stanoveného výsledku konania, uskutočnili objektívne dokazovanie vedúce k riadne zistenému skutkovému stavu. Žalobcovi nepriznali právo odpočítať daň napriek tomu, že z vykonaného dokazovania s určitosťou nemožno vyvodiť, že zdaniteľné plnenia v skutočnosti neprebehli tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca mal za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa , a .

36. Vo vzťahu k dôvodným pochybnostiam a dôkaznému bremenu správcu dane žalobca v správnej žalobe (bod 9.2) uviedol, že ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní leží na žalobcovi, avšak dôkazné bremeno preukázať niektoré skutočnosti znáša naopak správca dane. Ak má správca dane pochybnosti o účtovníctve predloženom pri daňovej kontrole, musí ohľadom týchto pochybností uniesť dôkazné bremeno. Nestačí pritom len poprieť skutočnosti tvrdené žalobcom ako daňovým subjektom,

ale musí predložiť dostatok podkladov, ktoré jeho pochybnosti odôvodňujú. V tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku NSS ČR sp. zn. . Žalobca uviedol, že kvalitatívne nároky na mieru spochybnenia vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov predložených daňovým subjektom, aby došlo k opätovnému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt, opakovane konštatoval aj NS SR (v rozsudkoch sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ), v zmysle ktorých „ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“ Z uvedených rozsudkov tiež vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia, prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o nepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Pokiaľ žalovaný (a predtým aj správca dane) vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, bolo jeho povinnosťou svoje závery preukázať, teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Poukázal tiež na rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý skonštatoval, že „aj objektívne podložené pochybnosti po ich oznámení žalobcovi mali podľa zákona viesť k tomu, aby sa žalobcovi vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal.“ S poukazom na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. a NS SR sp. zn. žalobca zdôraznil, že spochybnenie práva na odpočet musí byť preukázateľné. Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane, ktorý vedie dokazovanie, je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Preto môže (a mal by) vykonať dokazovanie aj z vlastného podnetu - vrátane vypočutia svedkov. Ak mali správca dane alebo žalovaný pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu a vypočutých svedkov, podľa žalobcu mohli a mali vypočuť ďalších svedkov, a to aj bez návrhu žalobcu. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že preukázal pravdivosť svojich tvrdení veľkým počtom dôkazov (stovky strán listín, traja svedkovia), naopak správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali, nevykonali (a v administratívnom spise sa nenachádza) ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o opaku, resp. o nepravdivosti tvrdení žalobcu, alebo ktorý by aspoň zakladal dôvodnú (nie svojvoľnú) pochybnosť o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Žiadna zo skutočností označených žalovaným, ktoré majú takúto pochybnosť zakladať, nie je podľa žalobcu dôvodná, ide len o svojvoľné „kvázi - argumenty“ žalovaného, ktoré nie sú spôsobilé v požadovanom rozsahu spochybniť tvrdenia žalobcu a nemajú ani rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom. Tiež namietal, že správca dane ani žalovaný si nesplnili povinnosť vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, keď považovali jeho tvrdenia za nepreukázané, nesplnili si povinnosť aj bez návrhu vypočuť ďalších svedkov, ak mali pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu a vypočutých svedkov. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno o vzniku práva odpočítať daň uniesol na základe predložených dôkazov dostatočne a ak sa žalovaný s týmto záverom nestotožnil, mal povinnosť opačný názor doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Keďže tak neurobil, sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa , , a .

37. Žalobca v bode 10. správnej žaloby týkajúcom sa opravy základu dane vo veci „dom Jelšové“ poukázal na to, že samostatným dôvodom, pre ktorý mu správca dane vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2018, bolo neuznanie opravy základu dane a dane na základe opravnej faktúry č. 401180011 (dobropis) k dokladu č. 405180765 v zmysle Dodatku č. 1 z 31.10.2018 ku Kúpnej zmluve č. 1810034 z 24.10.2018. Predmetom Kúpnej zmluvy č. 1810034 (ďalej aj „kúpna zmluva“) bol prevod vlastníckeho práva k domu Jelšové zo žalobcu ako predávajúceho na A. F. F. ako kupujúceho za pôvodne dojednanú kúpnu cenu 400 000,- eur s DPH. Predmetom Dodatku č. 1 z 31.10.2018 ku Kúpnej zmluve č. 1810034 bolo zníženie kúpnej ceny domu Jelšové na novú celkovú kúpnu cenu vo výške 150 000,- eur s DPH. Poukázal na znenie ust. § 22 ods. 1 veta prvá Zákona o DPH a tvrdil, že správca dane a žalovaný vo veci aplikovali výnimku z uvedeného pravidla, ktorú s účinnosťou od 01.01.2010 ustanovuje § 22 ods. 8 Zákona o DPH, podľa ktorého „Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na

tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklad na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania, b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu).“ V tejto veci išlo o dodanie tovaru (domu Jelšové) zo strany platiteľa (žalobcu) osobe, ktorá nie je platiteľom a ktorá podľa správcu dane spĺňala formálne znaky osoby s osobitným vzťahom k platiteľovi (A. F. F. bol tom čase formálne členom dozornej rady žalobcu). Podľa žalobcu sporným v daňovom konaní bolo to, či bol naplnený posledný znak hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 22 ods. 8 prvej vete Zákona o DPH, teda či kúpna cena domu Jelšové (150 000,- eur) ako protihodnota za dodanie tovaru (domu Jelšové) bola alebo nebola nižšia ako jeho trhová hodnota na voľnom trhu. Ak by bola nižšia, potom mala nastúpiť dispozícia právnej normy obsiahnutá v § 22 ods. 8 veta prvá Zákona o DPH (t.j. základom dane by bola trhová hodnota tovaru na voľnom trhu, namiesto prijatej protihodnoty za dodanie tovaru). Ak chcel správca dane (i žalovaný) vo veci aplikovať § 22 ods. 8 Zákona o DPH, bolo podľa žalobcu nevyhnutné, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k preskúmateľnému, logicky konzistentnému a vlastnými dôkazmi riadne a dostatočne podloženému skutkovému zisteniu, aká je trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu a to podľa jej definície uvedenej v § 22 ods. 8 Zákona o DPH. Žalobca následne prezentoval výklad cit. ustanovenia, s tým, že pri určení obsahu pojmu „trhová hodnota tovaru na voľnom trhu“ podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH sa uplatňujú tri rôzne zákonné definície s presne stanovenou priorizáciou, a ak chcel správca dane (aj žalovaný) aplikovať vo veci § 22 ods. 8 Zákona o DPH bolo nevyhnutné, aby zistil trhovú hodnotu domu Jelšové na voľnom trhu podľa definície uvedenej v § 22 ods. 8 druhá veta Zákona o DPH. Z obsahu administratívneho spisu nemožno totiž vyvodiť, že by takto určenú trhovú hodnotu domu Jelšové nebolo možné zistiť. Správca dane ani žalovaný to ani netvrdili. Podľa žalobcu správca dane aj žalovaný aplikovali § 22 ods. 8 Zákona o DPH a dospeli k záveru, že trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu je uvedená v Znaleckom posudku č. 17/2018 z 12.02.2018 vypracovanom znalcom A. A. I. (ďalej aj „ZP č. 17/2018“ alebo „znalecký posudok“). S týmto záverom žalobca nesúhlasil, pretože z predmetného znaleckého posudku nemožno vyvodiť, že jeho výsledkom je trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu v zmysle definície uvedenej v § 22 ods. 8 veta druhá Zákona o DPH, záver správcu dane je v rozpore s obsahom iného dôkazu - vyjadrenia realitnej kancelárie a tiež s obsahom ďalšieho dôkazu - predajnou cenou domu Jelšové v roku 2020.

38. Žalobca v správnej žalobe následne poukázal na to, že pri vypracovaní č. 17/2018 znalec postupoval podľa MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „“), kde nie je rozhodujúcim kritériom, na akom obchodnom stupni transakcie sa cena majetku posudzuje a účelom tohto znaleckého posudku bolo „uzatvorenie záložnej zmluvy a zriadenie záložného práva“ a nie určenie trhovej hodnoty na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o D DPH. Rovnaký záver vyplýva podľa žalobcu aj z použitej metódy pre hodnotenie domu Jelšové - metódy polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota domu Jelšové stanovená č. 17/2018 tak podľa žalobcu nespĺňa pojmové znaky trhovej hodnoty na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH. Vo vzťahu k pojmovým znakom trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa cit. ust. Zákona o DPH je, že musí ísť o sumu za obstaranie domu Jelšové v čase jeho dodania podľa kúpnej zmluvy - teda ku dňu 24.10.2018. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu domu Jelšové ku dňu 12.02.2018. Uvedený rozpor medzi dátumom, ku ktorému bol dom Jelšové ohodnotený č. 17/2018 a dátumom, ku ktorému mala byť určená jeho trhová hodnota na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH, mal alebo mohol mať podľa žalobcu dopad aj na stanovenú všeobecnú hodnotu domu Jelšové (mohol mať vplyv na vyčíslenie celkového opotrebenia domu, ako aj na výber konkrétnej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty domu). Keďže dátum, ku ktorému bol dom Jelšové ohodnotený podľa č. 17/2018 sa nezhoduje s dátumom, ku ktorému mala byť určená jeho trhová hodnota na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH, všeobecná hodnota domu Jalšové stanovená č. 17/2018 nespĺňa pojmový znak trhovej hodnoty na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH. Žalobca poukázal na to, že č. 17/2018 bol vypracovaný na iný účel ako na účel stanovenia trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH, čo môže mať zásadný dopad aj na jeho výsledok - stanovenie všeobecnej hodnoty majetku. Účelom znaleckého posudku nebolo stanovenie trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH a na tento účel ho teda nebolo možné ani použiť. Podľa žalobcu, ak chcel správca dane založiť rozhodnutie na znaleckom posudku, mal postupovať podľa Daňového poriadku a sám mal požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného

stanoviska na účel stanovenia trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa veta druhá Zákona o DPH. Správca dane si mohol zabezpečiť (alebo vyžiadať od žalobcu) aj iný relevantný dôkaz zohľadňujúci všetky pojmové znaky trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa veta druhá , ktorý trhovú hodnotu domu Jelšové na voľnom trhu podľa kritérií uvedených v veta druhá Zákona o DPH nepreukazuje. Tým, že správca dane a žalovaný neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho posúdenia Zákona o DPH, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (a správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia) nemá podľa žalobcu oporu v obsahu administratívneho spisu a je s ním v rozpore, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa ,,, a .

39. Žalobca ďalej namietal, že záver správcu dane, že trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu podľa , je v rozpore s iným dôkazom - písomným vyjadrením realitnej kancelárie Invest –consult, s.r.o. - REAL 21 z 03.09.2020, z ktorého vyplýva, že reálnu trhovú predajnú cenu domu Jelšové ponúkaného na predaj v roku 2018 predpokladali na úrovni cca 260 000,- eur. Správca dane na tento dôkaz vôbec neprihliadol a namietal, že dom Jelšové táto kancelária neponúkala verejne na jej portáli. S týmto hodnotením žalobca nesúhlasil, pretože realitné kancelárie bežne neponúkajú nehnuteľnosti na predaj verejne na svojom portáli, ale zasielajú ich svojim klientom individuálne. Tiež neobstojí spochybnenie dôkaznej hodnoty vyjadrenia realitnej kancelárie a to vzhľadom na Daňového poriadku. Aj všeobecne záväzné predpisy explicitne považujú ponuky realitných kancelárií za relevantný podklad pri použití porovnávacej metódy znalcom (napr. Príloha č. 3 časť D.1 a E.1 ). Ak mal správca dane alebo žalovaný pochybnosti o postupe pri tvorbe obsahu vyjadrenia realitnej kancelárie, mohol vykonať dokazovanie, napr. vypočuť svedka

- konateľa realitnej kancelárie. Hodnovernosť obsahu vyjadrenia realitnej kancelárie podľa žalobcu potvrdzuje aj to, že jeho obsah zodpovedá vývoju cien na trhu nehnuteľností v Trenčianskom kraji podľa NBS v spojení so skutočnou realizačnou cenou domu Jelšové o dva roky neskôr. Žalobca tiež namietal, že záver správcu dane o tom, že trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu podľa , je v rozpore aj s ďalším dôkazom - predajnou cenou domu Jelšové v roku 2020, keď A. F. predal dom Jelšové o dva roky po jeho kúpe, t. j. v roku 2020, za cenu 350 000,- eur. Podľa žalobcu je vylúčené, aby trhová cena domu Jelšové bola v roku 2018 vo výške 400 000,- eur, ak ho o dva roky neskôr A. F. predal za významne nižšiu cenu (350 000,- eur), pričom medzi rokom 2018 a rokom 2020 ceny nehnuteľností stúpali, nie klesali. V tejto súvislosti poukázal na údaje NBS, podľa ktorých priemerná cena nehnuteľností na bývanie v Trenčianskom kraji v roku 2020 narástla o 34%. Uvedenému zodpovedá aj odhadovaná predajná cena domu Jelšové uvedená vo vyjadrení realitnej kancelárie (260 000,- eur) po jej navýšení o 34% vychádza skutočná realizačná kúpna cena domu Jelšové v roku 2020 na sumu 350 000,- eur. Ak mali správca dane alebo žalovaný pochybnosti o realizačnej cene domu Jelšové v roku 2020, mohli vypočuť svedka - kupujúceho, ktorý dom Jelšové v roku 2020 nadobudol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností mal žalobca za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa , , , a .

40. Žalobca v bode 10.5 správnej žaloby označeného ako „Ďalšie vady napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia“ poukázal na to, že správca dane i žalovaný na jednej strane uzavreli, že všeobecná hodnota domu Jelšové uvedená v č. 17/2018 sa rovná trhovej hodnote domu Jelšové podľa Zákona o DPH (čo podľa žalobcu nebolo v konaní preukázané), a teda správca dane mal v súlade s Zákona o DPH pri vyrubení rozdielu dane vychádzať zo základu dane vo výške tejto trhovej hodnoty, t. j. zo základu dane vo výške 395 000,- eur, avšak v rozpore s uvedeným správca dane aj žalovaný uplatnili základ dane vo výške 400 000,- eur a tento rozpor nijako nevysvetlili. Preto rozhodnutia správcu dane i žalovaného považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia Zákona o DPH, čo odôvodňuje postup podľa a . Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, konkrétne s námietkou, prečo pri výpočte rozdiel dane správca dane nepoužil ako základ dane hodnotu domu Jelšové uvedenú v č. 17/2018 a s námietkou, že účelom č. 17/2018 bolo uzatvorenie

záložnej zmluvy a zriadenie záložného práva, nie určenie trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH. Uvedené je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok NSS ČR sp. zn. a na právnu teóriu, podľa ktorej ak správca dane považuje preukázanie skutočností daňovým subjektom aj po výzve správcu dane za nedostatočné, mal by daňový subjekt na túto skutočnosť upozorniť, vyzvať ho na ich opätovné lepšie preukázanie a umožniť mu, aby sporné skutočnosti dokázal v rozsahu a spôsobom požadovaným správcom dane. Správca dane ani žalovaný takýmto spôsobom nepostupovali, predložené vysvetlenie a dôkazy vyhodnotili ako nedostatočné, ale ani raz nevyzvali žalobcu na opätovné lepšie preukázanie trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH. Správca dane nevyzval žalobcu na doplnenie dôkazov a ani sám nevykonal doplňujúce dokazovanie, a to ani po prvom zrušení a vrátení veci žalovaným. Takýto postup je podľa žalobcu v rozpore so zrušujúcim rozhodnutím žalovaného z 31.01.2022, na ktoré odôvodnenie uvedené na strane 18 a 19 poukázal. Hoci správca dane pokyny žalovaného v časti obchodného prípadu „dom Jelšové“ celkom odignoroval, túto vadu konania nenapravil ani žalovaný. Takýmto postupom žalovaný aj správca dane podľa žalobcu porušili § 3 ods. 1 ods. 2 § 24 ods. 2 Daňového poriadku, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (a správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia), nemá oporu v obsahu administratívneho spisu a je s ním v rozpore a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (, , , ).

41. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd rozhodnutie správcu dane aj rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie práva na úplnú náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného

42. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, na vyrubovacie konanie, následné konanie po vrátení veci odvolacím orgánom a na vydané rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie október 2018, ktoré potvrdil napadnutým rozhodnutím. Uviedol, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ASTOM-4PS vo výške 1.760,- eur a spoločnosťou DOUVE-AGRO vo výške 300,- eur, pričom dôvodom neuznania odpočítania DPH bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Ďalej uviedol, že žalobcovi nebola uznaná vykonaná oprava základu dane v sume - 208 333,33 eur a oprava dane v sume - 41 666,67 eur, pričom dôvodom neuznania bolo konanie žalobcu v rozpore so základnými pravidlami vzťahujúcimi sa k oprave základu dane a princípmi dane z pridanej hodnoty v zmysle Zákona o DPH, ako aj konanie v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný k žalobným námietkam ohľadne nepriznaného práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO uviedol, že z predložených faktúr nevyplýva a nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite mali byť poskytnuté uvedenými spoločnosťami žalobcovi. Následne vo vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukázal na vykonané dokazovanie a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov zhodne, ako je uvedené v bodoch 10-16 tohto rozsudku a uviedol, že podľa žalovaného na základe zistených skutočností dospel správca dane k správnemu záveru, že žalobca nesplnil základné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovené Zákonom o DPH, keď v prípade dodávateľskej faktúry vystavenej v mene spoločnosti ASTOM-4PS nepreukázal, aké zdaniteľné plnenia boli predmetom fakturácie, rozsah týchto plnení a ani ako bola stanovená ich cena. Žalobca ani označený dodávateľ ASTOM-4PS nepreukázali oprávnenosť fakturácie na základe predmetnej faktúry, nepredložili relevantné dôkazy preukazujúce predmet fakturácie a žalobca aj sám priznal, že niektoré služby zadefinované v predmete Zmluvy o poskytovaní služieb z 01.04.2017 veľmi široko spoločnosť ASTOM-4PS žalobcovi vôbec neposkytovala. Rovnako sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS dodal v rámci komplexného balíka služieb svojim dcérskym energo spoločnostiam. Ani z odberateľských faktúr nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene mali byť dodané dcérskym spoločnostiam v jednotlivých mesiacoch roka 2018 a že ich súčasťou boli aj služby od spoločnosti ASTOM-4PS. Obdobne tomu bolo aj v prípade faktúry vystavenej spoločnosťou DOUVE-AGRO, kedy nebolo možné

určiť, aké konkrétne plnenia, v akej kvalite a kvantite boli žalobcovi poskytnuté. Žalobca ani označený dodávateľ nepreukázali oprávnenosť fakturácie, nepredložili relevantné dôkazy preukazujúce predmet fakturácie a nepreukázal ani tvrdenie, že plnenie od spoločnosti DOUVE-AGRO tvoria jednu zo súčastí komplexnej služby, ktorú v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2018 žalobca poskytoval dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v agro sektore. Vo vzťahu k neuznanej oprave základu dane a dane z opravnej faktúry č. 401180011, predmetom ktorej je oprava základu dane (dobropis) k dokladu poradové číslo 405180765 v zmysle Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve z 24.10.2018 (DPH v sume - 41 666,67 eur) žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí zhodne, ako je uvedené v bode 8 tohto rozsudku a konštatoval, že sa stotožnil s názorom správcu dane, že vzhľadom na charakter posudzovaného obchodného prípadu, predmet prevodu, pôvodne stanovenú hodnotu nehnuteľnosti na základe dohody oboch zmluvných strán, časový horizont, v rámci ktorého došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností zo sumy 400 000,- eur na sumu 150 000,- eur, neexistenciu skutočností, na základe ktorých došlo k zníženiu zmluvne dohodnutej kúpnej hodnoty nehnuteľností o sumu 250 000,- eur, predaj nehnuteľností osobe s osobitným vzťahom k žalobcovi, prevody finančných prostriedkov v súvislosti s danou transakciou na bankovom účte žalobcu, predaj ďalšej nehnuteľnosti v daňovom režime s prenesením daňovej povinnosti spoločnosti s blízkym prepojením na osobu A. F. F., v danom čase člena dozornej rady žalobcu a to v rovnakej sume, o akú bola znížená hodnota prevádzanej nehnuteľnosti, je potrebné konanie žalobcu vyhodnotiť ako okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody žalobcu a ktoré nemôžu požívať ochranu, nakoľko sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný sa vyjadril aj k žalobným námietkam týkajúcim sa aplikácie § 22 ods. 8 a 9 Zákona o DPH so záverom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť aplikácie § 25 ods. 1 až 3 zákona o DPH, pričom žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí ani on, ani správca dane, nestanovili arbitrárne cenu nehnuteľností a ani neprijali záver, že žalobca v prípade vykonanej opravy základu dane a dane nepostupoval v rozpore s § 22 ods. 8 a 9 Zákona o DPH, ale z komplexného hľadiska posudzovali, či transakcie a konanie žalobcu, ktorý sa najskôr v Kúpnej zmluve č. 18100 33 na základe slobodnej vôle dohodol na sume 400 000,- eur za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a následne v priebehu štyroch dní od spísania kúpnej zmluvy neodôvodnene znížil cenu nehnuteľností na sumu 150 000,- eur, nie sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania, ako aj so základnými zásadami podnikania. K prijatým záverom o konaní v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku žalovaný v podanej žalobe nevzniesol žiadne žalobné námietky.

43. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobnej námietke ohľadom nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutia správcu dane sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, skutkové zistenia, ku ktorým správca dane dospel, vrátane posúdenia jednotlivých dodávok a aspektov deklarovaných zdaniteľných plnení. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane obsahujú úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie vykonaných dôkazov, obsahujú vyhodnotenie zistených skutočností jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tiež použitú úvahu pri aplikácii právnych predpisov, ktoré okrem ich citácie daňové orgány vyložili v súlade s ich obsahom, zmyslom, účelom a zdôvodnili ich aplikovateľnosť na zistený skutkový stav. Správca dane i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedli, ako sa vysporiadali s listinnými dôkazmi i vyjadreniami predloženými žalobcom. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu nezrozumiteľnosti. Podľa žalovaného vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania nebol v rozpore so zásadou spravodlivého procesu ani rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred správcom dane. Na základe toho, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dôkazov, nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal vlastné dokazovanie, zaobstaral si konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Správca dane vykonával úkony a činnosti zamerané na správne zistenie dane, pričom žalovaný zdôraznil, že účelom daňovej kontroly nie je formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom o tom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Poukázal na povinnosť daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia. Žalovaný mal za to, že správca dane aj žalovaný postupovali v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, vydané rozhodnutia uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok týchto rozhodnutí zakladá, v odôvodnení rozhodnutí sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami uvedenými žalobcom a po hmotnoprávnej stránke vysvetlili podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. K námietke žalobcu, že absentovali výzvy správcu dane a žalovaného na doplnenie dôkazov žalovaný uviedol, že s pochybnosťami o tom, aké konkrétne plnenia

sú predmetom fakturácie a s pochybnosťami o absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi preverovanými plneniami fakturovanými spoločnosťami ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a hospodárskou činnosťou žalobcu správca dane priebežne oboznamoval žalobcu prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2018, výzvy na vyjadrenie k pochybnostiam správcu dane z 31.07.2020, výzvy na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, prostredníctvom Protokolu zo 07.10.2002, súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a výzvou z 24.11.2020. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 44 až 47 Daňového poriadku a bolo mu umožnené realizovať svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvedenými žalobcom v správnej žalobe, žalobca v nej uvádza skutočnosti, s ktorými sa správca dane vysporiadal v rámci výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho aj ďalšieho konania po vrátení veci a zároveň aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobca nepredložil podľa žalovaného nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené správcom dane aj žalovaným. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

Replika

44. Žalobca v písomnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replika) uviedol, že k dôvodom žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane, ako aj k priebehu administratívneho konania sa vyjadril komplexným spôsobom v správnej žalobe a v plnom rozsahu odkázal na svoje tvrdenia, právnu argumentáciu a dôkazy v nej uvedené. K vyjadreniu žalovaného k námietkam žalobcu uvedeným v čl. 10 správnej žaloby žalobca uviedol, že správca dane i žalovaný postupovali v rozpore s Zákona o DPH pri prijatí záveru, že trhová hodnota domu Jelšové na voľnom trhu je uvedená v č. 17/2018, ignorovali dôkazy uvedené žalobcom v odvolaní a ani raz ho nevyzvali na dôkladnejšie preukázanie sporných skutočností - preukázanie trhovej hodnoty domu Jelšové na voľnom trhu podľa Zákona o DPH, čím podľa žalobcu porušili základné zásady správy daní. Žalobca sa v správnej žalobe k záverom správcu dane a žalovaného o jeho konaní v rozpore s Daňového poriadku nevyjadroval, pretože mal za to, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného vykazujú závažné procesné vady majúce za následok nezákonnosť uvedených rozhodnutí. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie správcu dane i žalovaného zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

Duplika

45. Žalovaný v písomnom vyjadrení (duplika) k replike žalobcu uviedol, že trvá v plnom rozsahu na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k správnej žalobe a navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

46. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo z dôvodov uvedených v správnej žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca správnej žalobe výslovne uviedol, že pojednávanie nežiada nariadiť, žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pojednávanie nariadiť nežiada a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 29. novembra 2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 08. februára 2024 ( ).

47. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom

chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

49. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

51. Podľa § 22 ods. 1, ods. 8, ods. 9 písm. b) Zákona o DPH (1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. (8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto to tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vyhotovenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania, b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu. (9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi sú podľa písm. b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

52. Podľa § 25 ods. 1,3 Zákona o DPH (1) Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplne mám alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. (3) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo prijímateľ služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

53. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

57. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 58. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných pred spisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnica o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 59. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 60. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 61. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 62. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE-AGRO s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí konštatovali, že dokazovaním vykonaným počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO), pričom žalobca nepredložil dôkazy, že prijal deklarované zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO a tiež nepreukázal, že deklarované služby využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutie na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre vznik práva na odpočet DPH. Súčasne nebola žalobcovi uznaná dôvodnosť opravy základu dane a dane podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o DPH z opravnej faktúry č. 401180011, predmetom ktorej je oprava základu dane (dobropis) k dokladu poradové č. 405180765 v zmysle Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2018 (prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – RD Jelšové s pozemkami) z dôvodu existencie okolností smerujúcich k získaniu daňovej výhody žalobcu, ktoré nemôžu požívať ochranu, nakoľko sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v Daňového poriadku. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 63. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa v preskúmavanej veci nejedná). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. 64. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne pri príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správ je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcej jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( v spojení s ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Žalobca v správnej žalobe v značnej časti formuloval žalobné body takým spôsobom, že prezentoval svoje vlastné závery a hodnotenia predložených, resp. vykonaných dôkazov a nekonkretizoval, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlili, alebo v čom boli ich úvahy v rozpore so zákonom alebo zásadami logického uvažovania, resp. vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného a správcu dane, preto takto formulovaným žalobným bodom/ námietkam nebolo možné vyhovieť. 65. Žalobca v správnej žalobe (bod 4) poukázal na hospodárske aktivity žalobcu vykonávané prostredníctvom dcérskych spoločností, ktoré prevádzkujú solárne elektrárne a prezentoval svoje

tvrdenia a výklad Zmlúv o poskytnutí odborných služieb uzatvorených s dcérskymi spoločnosťami, podľa ktorých mal poskytovať týmto spoločnostiam odborné služby uvedené všeobecne v čl. 1 ods. 1 a aj demonštratívnym výpočtom; následne poskytol svoj pohľad na obsah pojmu „komplexné služby podnikateľského a ekonomického poradenstva". Tvrdil, že tieto služby v oblasti energetiky odborne zabezpečoval prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, t.j. tvrdil, že tieto služby dcérskym spoločnostiam neposkytoval priamo, ale subdodávateľsky a poukázal na to, že niektoré odborné činnosti v oblasti energetiky si dcérske spoločnosti zabezpečili priamo (podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o servisné činnosti), pričom tieto služby im mala poskytovať spoločnosť ASTOM-4PS priamo na základe Servisných zmlúv. Samotný žalobca vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným s deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO pripustil, že sa realizovala len časť predmetu zmlúv. Poukázal na prax, že ASTOM-4PS realizoval subdodávky v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, keďže žalobca nebol ani výrobcom ani dodávateľom elektriny, poskytované druhy služieb boli tak podľa žalobcu viazané na dcérske spoločnosti. Tvrdil, že z obsahu jednotlivých druhov služieb vyplýva, že ako subdodávateľ mal realizovať a aj realizoval subdodávky odborných služieb v oblasti energetiky priamo pre dcérske spoločnosti a v ich prospech, a to v miestach sídiel elektrární, čím podľa neho bola preukázaná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti. Žalobca poukázal na svoje dcérske spoločnosti, ktoré pôsobili v oblasti poľnohospodárstva a prezentoval svoj pohľad na výklad Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej s deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO, v zmysle ktorej bolo dohodnuté poskytovanie odborných služieb a činností v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Poukázal na prax, že vo vzťahu k dodávateľovi DOUVE-AGRO sa realizovala len časť predmetu zmluvy týkajúca sa oblasti poľnohospodárstva a uvedený dodávateľ mal realizovať subdodávky odborného poradenstva v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločností žalobcu a v ich prospech, z čoho podľa tvrdenia žalobcu vyplýva bezprostredná a priama súvislosť. Tvrdil, že existuje priama súvislosť medzi službami prijatými žalobcom od dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a prostredníctvom týchto subdodávateľov službami poskytnutými žalobcom dcérskym spoločnostiam. Súčasne poukázal na Zmluvy o spolupráci, ktoré žalobca uzatvoril s dcérskymi spoločnosťami za účelom poskytnutia poradenských služieb v agro oblasti a teda len prostredníctvom žalobcu mohli byť takéto služby (poskytnuté žalobcovi deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO) dodané dcérskym spoločnostiam. Vyššie uvedená formulácia uvedená v správnych žalobách tak predstavuje len prezentáciou ekonomickej činnosti žalobcu, jeho opis činností, resp. spolupráce žalobcu s dcérskymi spoločnosťami a vlastné hodnotenie obsahu zmlúv, s poukazom na ktoré deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO fakturovali žalobcovi dodanie služieb pre žalobcu. Takto formulované žalobné body nemajú podľa názoru správneho súdu charakter relevantnej žalobnej námietky, resp. námietok, v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 66. V správnej žalobe v časti označenej ako „Dôkazy o skutočnom dodaní služieb ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO“ žalobca tvrdí, že preukázal, že nielen formálne ale aj materiálne prijal od subdodávateľa ASTOM-4PS (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym energo spoločnostiam, a teda ktoré mali priamu a bez prostrednú súvislosť so službami dodanými žalobcom dcérskym energo spoločnostiam, resp. že prijal od dodávateľa DOUVE-AGRO (aj) také služby, ktoré následne dodal dcérskym agro spoločnostiam, a teda ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodanými žalobcom dcérskym agro spoločnostiam. Žalobca vo všeobecnosti uviedol, aké dôkazy predložil a následne prezentoval svoje vlastné hodnotenie týchto dôkazov so záverom, že preukázal dodanie služieb aj súvislosť medzi plneniami na vstupe aj výstupe. Takéto konštatačné formulovanie jednotlivých žalobných bodov je možné považovať opäť len za prezentovanie svojho hodnotenia dôkazov žalobcom, pričom žalobca neuviedol a ani nekonkretizoval, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlia, ak vyhodnotili žalobcom predložené dôkazy inak, než samotný žalobca a neuviedol ani, ktoré dôkazy boli vyhodnotené nesprávne, v rozpore so zákonom, v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Takto formulované body správnej žaloby majú preto len charakter vyslovenia nesúhlasu s hodnotením dôkazov vykonaným správcom dane i žalovaným a neumožňujú vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Obdobne vo vzťahu k vykonaným výsluchom svedkov žalobca uviedol len svoje vlastné hodnotenie týchto dôkazov a konštatoval, že nebol vykonaný dôkaz opaku, takáto formulácia žalobných bodov však tiež predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením výpovedí svedkov správcom dane i žalovaným. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením jednotlivých dôkazov orgánmi verejnej správy samé o sebe nemá za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na jednotlivé činnosti a dôkazy, ktorými podľa neho bolo preukázané ich dodanie žalobcom pre dcérske spoločnosti prostredníctvom subdodávateľa (ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO ) a tvrdil, že tieto činnosti nespadajú pod predmet Servisných zmlúv, uvedený poukaz je opäť len prezentáciou vlastného hodnotenia dôkazov bez vplyvu na ne/zákonnosť preskúmavaných

rozhodnutí. Žalobca v správnej žalobe vyslovil nesúhlas so záverom vysloveným žalovaným, že „žalobca nepredložil dôkaz o tom, že odborné služby prijaté od ASTOM-4PS následne žalobca dodal dcérskym spoločnostiam“ a tvrdil, že dôkazy neboli vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, argumentujúc, že faktický stav si nevyžadoval na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiadny faktický úkon. Následne prezentoval svoje hodnotenie splnenia/preukázania materiálnej stránky daňovej transakcie dôkazmi predloženými žalobcom, vyslovil nesúhlas s hodnotením vykonaným správcom dane i žalovaným, v čom žalobca videl porušenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v dôsledku čoho podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, že služby prijaté od subdodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO dodal ďalej dcérskym spoločnostiam a teda splnil hmotnoprávne podmienky na odpočet dane. Takto konštatačne formulované žalobné body opäť predstavujú len prezentáciu vlastných názorov žalobcu, čo samé o sebe neumožňuje prijať záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 67. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia. Poukázal pritom na relevantné ustanovenia § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 Zákona o DPH, na splnenie ktorých sa viaže nárok na odpočet DPH. S poukazom na tvrdenia uvedené v čl. 4 a 5 správnych žalôb tvrdil, že jednoznačne preukázal všetky relevantné skutočnosti osvedčujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH, dôsledku čoho správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili, skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, došlo k porušeniu zásad správy daní a rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Tak, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, žalobca v správnych žalobách uvádza len svoje vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov a prezentáciu svojich vlastných záverov bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom konkrétne spočívajú pochybenia správcu dane či žalovaného a v čom sú napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí že „hmotnoprávne argumenty, na ktorých orgány verejnej správy založili výrok svojich rozhodnutí a ich obsah odráža skutočnosť, že daňová kontrola, konanie a dokazovanie od počiatku neboli vedené objektívne, ale tak, akoby mal správca dane a žalovaný od začiatku stanovený cieľ vyrubiť žalobcovi rozdiel dane, pričom svoj postup argumentáciu po celý čas prispôsobovali dosiahnutiu tohto cieľa.“ Takéto tvrdenie žalobcu správny súd považoval len za nepreukázané domnienky, ktoré nemajú oporu v administratívnych spisoch a ani v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí.

68. Správny súd v preskúmavanej prípade zisťoval, či správca dane (i žalovaný) vec správne právne posúdili, ak založili svoje rozhodnutia o odmietnutí uplatneného odpočtu DPH na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane stanovených Zákonom o DPH. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky za predpokladu, že sú samy predmetom dane. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie.

69. V zmysle judikatórnych záverov SD EÚ odpočítanie dane môže byť obmedzené najmä v prípadoch, ak a) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, b) došlo k daňovému podvodu alebo c) došlo k prípadu zneužitia práva. Z právnej úpravy v vyplývajúcej z § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH sú požiadavky, aby 1) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, 2) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH) a 3) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté

tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, z čoho zároveň vyplýva aj to, že predmetné plnenie musí fakticky existovať a nesmie ísť o fiktívne plnenie zátvorky (tzv. materiálna existencia plnenia). Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je (aj napriek určitému judikatórnemu posunu v rozhodovacej činnosti SD EÚ) základným predpokladom pre odpočet DPH. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Formálnou podmienkou priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH; čl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. apríla 2020 a sp. zn. zo dňa 11. júna 2019). Pokiaľ nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva, z judikatúry SD EÚ vyplýva, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie DPH v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 101/16 SC Paper Consult SRL, C - 281/20 Ferimet SL, C- 154/20 Kemwater ProChemie). V prípade, ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, podľa judikatúry SD EÚ, ktorá vychádza z rešpektovania zásady neutrality dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci C- 80/11 a C- 142/11 Mahagében a Dávid, ako aj C-101/16 SC Paper Consult), možno daňovému subjektu odoprieť právo na odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 439/04 a C- 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 189/18 Glencore Agriculture Hungary, resp. C-255/02 Halifax plc.), t. j. ak správca dane preukáže, že uplatnenie odpočtu DPH je výsledkom daňového podvodu alebo zneužitia práva. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti však zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že Zákon o DPH v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto podmienky sú vymedzené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok zo strany správcu dane/žalovaného. Splnenie týchto kumulatívne stanovených podmienok nie je možné odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane pritom nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia (v preskúmanom prípade poskytnutia deklarovaných služieb). Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti požaduje aj preukázanie materiálnej stránky, t. j. preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt (žalobca) je teda povinný preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru, resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom/dodávateľmi.

71. Správny súd z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí zistil, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stanovených Zákonom o DPH, pričom správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí konštatovali, že žalobca nepreukázal, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 prijal deklarované zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach, pričom konštatoval, že fakturované služby neboli poskytnuté tak, ako sú deklarované predloženými zmluvami a faktúrami, činnosti v rámci predmetu Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, resp. žalobcom a spoločnosťou DOUVE-AGRO boli poskytnuté priamo dcérskym spoločnostiam, nevznikla opodstatnenosť fakturácie medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi, táto fakturácia nemá ekonomické opodstatnenie a logické zdôvodnenie, prebehla len formálne bez materiálneho plnenia a žalobca nepreukázal, aké zdaniteľné plnenie a v akom rozsahu bolo predmetom fakturácie, ako bola stanovená hodnota plnenia, nepreukázal, kto, kde a ako preverované služby od deklarovaných dodávateľov žalobcu prebral a následne poskytol dcérskym spoločnostiam, pričom v predmete zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi boli dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky a poľnohospodárstva), než boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. Žalobca zároveň nepreukázal, že deklarované služby využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH pritom postačuje nesplnenie čo i len jednej z kumulatívne

stanovených podmienok, súčasným splnením ktorých je podmienený vznik práva na odpočet DPH a ktoré je povinný preukázať žalobca.

72. Vo všeobecnosti je potrebné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009 nasledovne „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 21. apríla 2020 (R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2022 (Zbierka súdnych rozhodnutí NSS SR č. 18/2022) dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

73. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca mal v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 s deklarovanými dodávateľmi uzatvorené Zmluvy o poskytnutí služieb (ASTOM-4PS: Zmluva zo dňa 01.04.2017, DOUVE-AGRO: Zmluva zo dňa 02.10.2017), pričom tvrdil, že tieto zmluvy mal uzatvorené za tým účelom, aby mohol prostredníctvom služieb obstaraných od deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO plniť svoje záväzky zo zmlúv, ktoré mal uzavreté o svojimi dcérskymi spoločnosťami (Zmluvy o poskytnutí odborných služieb uzavreté s dcérskymi energo spoločnosťami a Zmluvy o spolupráci uzavreté s dcérskymi agro spoločnosťami, špecifikované v bode 6 tohto rozsudku). Správca dane preto dôvodne preveroval reálnosť poskytnutia deklarovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, ako aj potrebu obstarať si uvedené služby od uvedených dodávateľov a následne aj to, či tieto deklarované služby žalobca použil na plnenie svojich záväzkov voči svojim dcérskym energo a agro spoločnostiam. Z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ustálenej judikatúry a argumentácie uvedenej v bode 72 tohto rozsudku vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný predložiť na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH, vrátane preukázania reálnosti deklarovaných

dodaní služieb relevantné dôkazy. Správca dane je oprávnený preverovať splnenie podmienok pre odpočet DPH. Úlohou správcu dane však nie je zisťovať, ako deklarované obchodné transakcie skutočne prebehli, nie je povinný označiť žalobcovi dôkazy, ktorými má preukázať svoje tvrdenia a nie je ani povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (žalobcu). Správca dane je oprávnený verifikovať žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy a v prípade, že ich relevantne spochybní, oznámi tieto pochybnosti žalobcovi a vyzve ho postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt (žalobcu). Výzva na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť v súlade s ustálenou judikatúrou NSS SR daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania a táto musí byť vykonaná do skončenia daňovej kontroly.

74. Žalobca v správnej žalobe (bod 8. 2) uviedol, že poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť a v každom podaní počas daňovej kontroly a daňového konania deklaroval pripravenosť v prípade potreby predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení, správca dane ho vyzval na doplnenie dôkazov (výzva z 24.11.2020, na ktorú predložil Dôkaz 42/ pozostávajúci z 286 dvojstrán listín, t. j. 572 strán listín), avšak ani správca dane ani žalovaný žalobcu ďalej nevyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným spôsobom. Žalobca v správnej žalobe teda konkrétne nenamietal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane, resp. žalovaného z dôvodu, že by nebol dodržaný postup v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Tvrdil len, že vyššie uvedeným postupom mali byť porušené zásady správy daní podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a malo byť porušené ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Takto formulovanú žalobnú námietku správny súd nepovažuje za dôvodnú a keďže žalobca nenamietal konkrétne porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Tak, ako už bolo uvedené, nebolo úlohou správcu dane opakovane vyzývať žalobcu na predkladanie ďalších dôkazov dovtedy, kým by sa nepreukázali jeho tvrdenia, ani poučovať žalobcu o tom, akými konkrétnymi dôkazmi by mohol svoje dôkazné bremeno uniesť. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že v preskúmavanej veci správca dane v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami (v priebehu daňovej kontroly postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku) oznámil žalobcovi pochybnosti o splnení podmienok na odpočítanie DPH (Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly a Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane zo dňa 31. júla 2021, doručená žalobcovi 3. augusta 2021, vrátane výzvy na predloženie dôkazov). Žalobca v správnych žalobách úkon správcu dane, ktorým ho oboznámil so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, ani doručenie výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane, nerozporoval. Potom, čo správca dane žalobcovi oznámil svoje pochybnosti, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu a bolo na ňom, aby predložil ďalšie dôkazy týkajúce sa deklarovaných obchodných transakcií, ktoré mal žalobca k dispozícii. Každý prípad dodania služby je charakteristickými určitými konkrétnymi okolnosťami, a preto je potrebné vyhodnocovať ho v kontexte konkrétnych skutkových okolností. Je v dispozičnej sfére účastníkov konkrétneho obchodnoprávneho vzťahu, akým spôsobom realizujú dodanie tovaru alebo služby a aké dôkazy si o tomto realizovaní zabezpečia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31. mája 2018), v zmysle, ktorej: „ ... určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získať dôkazy o tom, že bol uskutočnený.“ Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH stanovených v Zákone o DPH (nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO mu dodali deklarované služby uvedené na kontrolovaných faktúrach, z ktorých si odpočítal DPH a následne nepreukázal ani to, že použil služby, ktoré podľa jeho tvrdenia mali byť žalobcovi dodané deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, na dodávky služieb ako platiteľ DPH (t. j. že došlo k následnému dodaniu deklarovaných služieb dcérskym spoločnostiam žalobcu v rámci poskytnutia služieb na základe zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi dcérskymi spoločnosťami, ako to tvrdil samotný žalobca). Správca dane i žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a uviedli konkrétne, ktorými skutočnosťami bolo spochybnené tak dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, ako aj následné dodanie týchto služieb žalobcom pre/v prospech jeho dcérskych spoločností. Správny súd preto skúmal, či správca dane kvalifikovane spochybnil dodanie služieb zo strany deklarovaných

dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi a či doklady predložené žalobcom i zadovážené/ vykonané správcom dane v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti správne vyhodnotil ako nepreukazujúce dodanie služieb. Pre vyvodenie záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH pritom postačuje, aby nebola splnená čo i len jedna z kumulatívne stanovených podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Správny súd tiež skúmal, či je správny záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH.

75. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., pričom vo faktúre bol len všeobecne vymedzený predmet plnenia tak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o spolupráci za mesiac október 2018. Formálnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočet DPH je predloženie faktúry vystavenej dodávateľom, pričom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH si platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Jednou z náležitostí faktúry v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH je údaj o množstve a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodávanej služby. V preskúmavanom prípade správny súd zhodne so záverom správcu dane i žalovaného uvádza, že fakturovaná služba je v kontrolovanej faktúre vymedzená všeobecne a nekonkrétne, iba s odkazom na zmluvu, ktorá je v časti predmet zmluvy tiež nekonkrétne a všeobecne formulovaná, pričom žalobca nepredložil žiadne objednávky, ani doklady o dodaní služieb, v ktorých by bol bližšie vymedzený predmet dodania v mesiaci október 2018, napriek tomu, že samotná zmluva odkazuje na potrebu konkretizácie plnenia medzi zmluvnými stranami. Z predmetnej zmuvy zároveň nevyplýva, že by predmetom dodania mali byť služby, ktoré budú realizované v mene, v prospech alebo pre dcérske spoločnosti žalobcu. Argumentácia žalobcu, v ktorej poukazoval na to, že takéto vymedzenie predmetu fakturácie je v obchodnej praxi bežné, (najmä v prípade plnení, pri ktorých je dohodnutá paušálna odmena), nie je spôsobilá ovplyvniť závery správcu dane i žalovaného vyplývajúce z vyhodnotenia obsahu predmetnej faktúry. Z ust. § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH vyplýva požiadavka na uvedenie rozsahu a druhu poskytovanej služby vo faktúre, pričom je v dispozícii účastníkov zmluvného vzťahu, akým spôsobom vymedzia vo faktúre predmet fakturácie. V prípade, že je predmet fakturácie vymedzený všeobecne a nekonkrétne a súčasne všeobecne a nekonkrétne sú vymedzené služby aj v zmluve, na ktorú predmetná faktúra odkazuje, je však opodstatnené prijatie záveru o tom, že aj tieto skutočnosti spochybňujú realitu samotného plnenia (dodania deklarovanej služby), pretože nie je zrejmé, čo bolo predmetom plnenia, t. j. aké konkrétne služby mali byť dodané. Správca dane i žalovaný predmetnú faktúru (i zmluvu) hodnotil jednotlivo, ale aj v súvislosti s inými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly a daňového konania, ako aj s dôkazmi zabezpečenými a vykonanými správcom dane, pričom správny súd sa stotožňuje so záverom prijatým daňovými orgánmi, že žalobcom predložená faktúra neobsahuje konkrétne a podrobne vymedzený predmet fakturácie. Ako bolo vyššie uvedené, faktúra vystavená v zdaňovacom období október 2018 v predmete fakturácie odkazuje na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. a objednávateľom ESIN group a.s. (žalobca) zo dňa 01.04.2017, pričom z obsahu textu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko (dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, viď špecifikácia uvedená v bode 4 tohto rozsudku). Podľa článku II. zmluvy sa poskytovateľ zaviazal k výkonu služieb počas doby trvania zmluvy na miestach určených objednávateľom v rámci Slovenskej republiky s tým, že sa zaviazal služby vykonávať v čase a v termínoch podľa pokynov objednávateľa. Žalobca tvrdil, že na základe tejto zmluvy mu mali byť dodané odborné služby v oblasti energetiky, ktoré následne použil na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s dcérskymi spoločnosťami. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že poskytovateľ (dodávateľ) mal žalobcovi služby poskytovať na základe pokynov objednávateľa (žalobcu) v čase, v termínoch a na miestach určených podľa pokynov žalobcu. Žalobca na preukázanie dodania služieb predložil faktúru so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva, že by mal dodávateľ poskytnúť žalobcovi výlučne odborné služby z oblasti energetiky, keďže v predmete zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti poľnohospodárstva. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom, že ako objednávateľ si u poskytovateľa objednal konkrétne špecifikované služby, s určením času a termínu plnenia, resp. určením miesta, na ktorom sa mali objednané služby realizovať. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dodávateľ mohol vedieť, kde, komu, kedy a aké konkrétne služby má poskytnúť. Zo zmluvy uzavretej s dodávateľom ASTOM-4PS taktiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať u dcérskych spoločností žalobcu. Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúra i zmluva majú všeobecne vymedzené plnenie a

za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o objednaní a špecifikácii (predmetu, času, termínov, miesta) dodania služieb, ani dôkazy o reálnom dodaní predmetných služieb a aj na základe týchto skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania relevantne spochybnili realitu plnenia, takéto závery vyplývajú z vykonaného dokazovania a odôvodňujú záver správcu dane (i žalovaného) o neunesení dôkazného bremena na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočet DPH. Pokiaľ zo samotnej zmluvy vyplýva, že predmetné služby mali byť vykonané podľa pokynov objednávateľa, pričom jednotlivé činnosti boli vymedzené všeobecne (bez konkretizácie), nepredloženie relevantných dôkazov o dodaní konkrétne špecifikovaných služieb má za následok neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, najmä za situácie, ak samotný žalobca tvrdil, že dodávateľ ASTOM-4PS mu poskytoval výlučne odborné služby z oblasti energetiky, avšak zmluva v rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby týkajúce sa oblasti poľnohospodárstva. Žalobca tvrdil, že potreboval obstarať služby od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS z dôvodu nutnosti plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých so svojimi dcérskymi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti prevádzky činnosti fotovoltaických elektrární. Z predmetu zmluvy uzavretej s deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS však vôbec nevyplýva, že by predmetom zmluvy bolo výlučne dodanie služieb v energo sektore, nie je ani zrejmé, že žalobca tieto služby obstaráva za tým účelom, aby bola zabezpečená činnosť jeho dcérskych spoločností pôsobiacich v energo sektore. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom svojmu deklarovanému dodávateľovi konkretizoval svoje požiadavky, na základe ktorých by tento deklarovaný dodávateľ následne vedel, pre ktorú konkrétnu dcérsku energo spoločnosť, na ktorom mieste (kde) a aké konkrétne služby (výlučne služby v oblasti energetiky) má realizovať.

76. Z jednotlivých Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že predmetom dodania malo byť poskytnutie komplexných služieb podnikateľského a ekonomického poradenstva, ako aj podnikateľské administratívy a sprístupnenie komplexnej podnikateľskej infraštruktúry. Z uvedených zmlúv nevyplýva, že by mal žalobca svojim dcérskym spoločnostiam poskytovať niektoré služby prostredníctvom iného subjektu (spoločnosti ASTOM-4PS). Z obsahu predmetných zmlúv vyplýva, že miestom plnenia mali byť najmä prevádzkové priestory žalobcu v Považskej Bystrici (na adrese Centrum 2304, resp. Námestie A. Hlinku 36/9), ak z konkrétnych okolností nevyplynulo iné miesto dodania služby. Žalobca tvrdil, že služby dodané od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS použil v rámci dodania služieb dcérskym spoločnostiam, čím plnil svoje záväzky voči nim vyplývajúcim z uzavretých zmlúv. Žalobca však ani o zmluvných vzťahoch týkajúcich sa žalobcu a jeho dcérskych spoločností nepredložil také dôkazy, ktoré by z dôvodu žalobcom tvrdenej „previazanosti“ služieb (dohodnutých v zmluve uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS a v zmluvách uzavretých medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami) preukazovali realitu dodania služieb od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS. Zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami vyplýva požiadavka na predloženie písomnej alebo ústnej požiadavky o rozsahu požadovaných služieb, ako aj na konkretizáciu miesta plnenia. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce miesto plnenia, pričom niektoré zo služieb, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia dodané, sa mali týkať priamo fotovoltaických elektrární, nie je však zrejmé, na akých konkrétnych miestach mali byť predmetné služby dodané, resp. ktorých dcérskych spoločností sa týkali. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že dôkazy týkajúce sa zmluvných vzťahov medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami neodstránili pochybnosti o reálnom dodaní služieb od spoločnosti deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS pre žalobcu, a preto závery daňových orgánov nie je možné takýmito dôkazmi spochybniť. Žalobca ako dôkaz o zrealizovaní deklarovaného plnenia (služieb) predložil aj zápisnice z koordinačných porád, ktoré daňové orgány vyhodnotili ako všeobecné, nekonkrétne a neosvedčujúce tvrdenia žalobcu o dodaní predmetných služieb. Z obsahu predmetných zápisníc vyplýva, že koordinačných porád sa mal zúčastniť zástupca za žalobcu a zástupca za deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS, pričom porady sa mali uskutočniť vo Veľkej Lomnici. V zápisniciach sú uvedené body programu jednotlivých porád, ktoré sa týkajú aj servisných a údržbárskych činností, o ktorých žalobca tvrdí, že ich spoločnosť ASTOM-4PS dodávala jeho dcérskym spoločnostiam priamo na základe samostatne uzatvorených Servisných zmlúv. Ďalej je v nich uvedený všeobecný harmonogram činností na určitý kalendárny mesiac, podľa ich textu mal byť schvaľovaný program výroby, mali byť formulované fakturácie doplatkov, malo byť predložené vyhodnotenie výsledkov za určitý mesiac a podobne, opäť však ide len o všeobecné formulácie, z ktorých nie je zrejmé, konkrétne kto, kedy a ako mal poskytovať a aké konkrétne služby. Z predmetných zápisníc z porád nevyplýva ani, kde (na

ktorých miestach) konkrétne mali byť jednotlivé konkrétne činnosti realizované, zápisnice neobsahujú žiadne prílohy, z ktorých by konkrétne údaje bolo možné zistiť a verifikovať tak tvrdenia žalobcu.

77. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že zásadným zistením bola skutočnosť, že jednotlivé dcérske spoločnosti mali priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS uzatvorené Servisné zmluvy, predmetom ktorých boli rôzne práce a činnosti poskytované za účelom zabezpečenia činnosti fotovoltaických elektrární dcérskym spoločnostiam žalobcu, ako aj skutočnosť, že činnosti, ktoré mal žalobca poskytovať dcérskym spoločnostiam prostredníctvom deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS poskytovala spoločnosť ASTOM-4PS priamo dcérskym spoločnostiam na základe Servisných zmlúv, a teda požiadavka od dcérskych spoločností na poskytnutie týchto služieb od žalobcu nebola potrebná a ekonomicky odôvodnená. Uvedené závery mala dosvedčovať aj komunikácia medzi A. D. E. a A. B. C.. Žalobca s uvedenými závermi daňových orgánov nesúhlasil a tvrdil, že na základe Servisných zmlúv sa realizovala „fyzická práca“, t. j. faktické úkony servisu a údržby a na základe Zmlúv o poskytovaní služieb sa realizoval iný druh činnosti –„duševná práca“. Uvedené námietky žalobcu správny súd nepovažoval za dôvodné. Z predložených Servisných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že medzi zmluvnými stranami boli dojednané napr. uvedené služby: príprava podkladov pre Colný úrad, výkon funkcie odborného garanta, vykonávanie technickej kontroly, akákoľvek požadovaná administratíva, odpočty elektromerov, vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, monitoring prevádzky FVE, poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedenie účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO a VSE - Distribúcia ohľadom výnosov a potvrdení a zmlúv (poznámka správneho súdu: nie všetky zmluvy majú všetky uvedené činnosti v predmete zmluvy). Po porovnaní predmetu zmlúv - vymedzenie činností v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS a vymedzenie činností v Servisných zmluvách možno konštatovať, že niektoré činnosti sa prekrývajú. Pokiaľ teda (po porovnaní obsahu uvedených zmlúv) daňové orgány dospeli k záveru, že spoločnosť Astom-4PS dodávala služby priamo dcérskym spoločnostiam, uvedený záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Obdobné činnosti v zmluve uzavretej medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a žalobcom a v Servisných zmluvách uzavretých dcérskymi spoločnosťami priamo so spoločnosťou ASTOM-4PS odôvodňujú pochybnosti o tom, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS boli reálne žalobcovi dodané. Poukaz daňových orgánov na dlhodobú spoluprácu dcérskych spoločností so spoločnosťou ASTOM-4PS, ktorá nebola osvedčená, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Uzatvorené Servisné zmluvy a v nich vymedzený predmet plnenia a ich porovnanie s predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS zakladajú pochybnosti o realizácii deklarovaného plnenia (dodania služieb) medzi žalobcom a ním deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS. Argumentácia žalobcu, že predmetom Servisných zmlúv bola „fyzická práca“ a predmetom zmlúv uzavretých so spoločnosťou ASTOM-4PS „duševná práca“ neobstojí, pretože aj na základe Servisných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi spoločnosťami priamo, a aj na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS, sa mali realizovať napr. odpočty elektromerov, pričom v Servisných zmluvách bola dohodnutá aj činnosť: „poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedení účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO alebo s VSE–Distribúcia ohľadom výnosov, potvrdení a zmlúv“ a pod. Uvedené skutočnosti preto neosvedčujú pravdivosť žalobcovej argumentácie o rozlíšení činností na „fyzické“ a „duševné“. Pokiaľ je v zmluvách, ktoré žalobca predložil ako dôkazy, nejednoznačne a nekonkrétne vymedzený ich predmet, bolo povinnosťou žalobcu, aby prípadne predložil ďalšie dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane i žalovaného, (ktoré neurčité vymedzenie predmetu zmlúv len umocňuje), odstránil a jednoznačne preukázal, čo konkrétne, t. j. aké služby mali byť predmetom dodania na základe uvedených zmlúv. Správny súd sa stotožnil so záverom žalobcu i žalovaného, že žalobca takéto dôkazy nepredložil a pochybnosti daňových orgánov neodstránil.

78. Žalobca si v zdaňovacom období október 2018 uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS za dodanie služieb na základe zmluvy, predmetom ktorej boli aj služby - činnosti v sektore poľnohospodárstva. Žalobca na jednej strane tvrdil, že potreboval obstarať služby vysoko odborné, potrebné v oblasti energetiky, a to od subjektu, ktorý ich bol schopný dodať a disponoval potrebnou odbornosťou, na druhej strane sú tieto služby vymedzené všeobecne a v rámci preambuly zmluvy je dodávateľ (poskytovateľ) zadefinovaný ako spoločnosť, ktorá disponuje podnikateľským oprávnením na výkon služieb podľa požiadaviek objednávateľa a tiež materiálnym a personálnym zabezpečením, ktoré je dostatočné na výkon prác podľa pokynov objednávateľa. To znamená, že ani z vymedzenia osoby dodávateľa (poskytovateľa) nevyplýva, že by sa malo jednať o

subjekt zaoberajúci sa určitou špecifickou činnosťou v oblasti energetiky. V zmluve je však dojednané tak dodanie činností týkajúcich sa „energo sektora“ ako aj „agro sektora“. Samotný žalobca zároveň tvrdil, že praxou sa ustálilo, že spoločnosť ASTOM-4PS dodávala v roku 2018 žalobcovi len služby v energo oblasti, (avšak ani toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal), pričom s realizáciu aktivít v oblasti poľnohospodárstva začal koncom roka 2017 a činnosti pre svoje dcérske agro spoločnosti zabezpečoval v roku 2018 prostredníctvom dodávateľa DOUVE-AGRO. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu si v Zmluve o poskytnutí služieb uzatvorenej so spoločnosťou ASTOM-4PS dohodol aj dodanie služieb z oblasti poľnohospodárstva.

79. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO, pričom vo faktúre bol len všeobecne vymedzený predmet plnenia tak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiac október 2018. Správny súd pritom zhodne poukazuje na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ASTOM-4PS uvedenú v bodoch 75 až 78 tohto rozsudku s tým rozdielom, že predmetom dodania deklarovaných služieb mali byť služby vyfakturované faktúrou, ktorá v predmete fakturácie odkazuje na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom DOUVE-AGRO a objednávateľom ESIN group s.r.o. (žalobca) dňa 02.10.2017, pričom z textu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol tiež dohodnutý veľmi široko (dodávateľ sa zaviazal poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, viď špecifikácia uvedená v bode 5 tohto rozsudku). Podľa čl. III. 2 zmluvy dodávateľ mal najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka oznámiť objednávateľovi predpokladaný rozsah služieb na nasledovný kalendárny rok, pričom podľa čl. III. 5 zmluvy bol dodávateľ po výkone služieb povinný poskytnúť objednávateľovi výkaz činností, v ktorom mal byť uvedený skutočný rozsah služieb. Žalobca tvrdil, že na základe predmetnej zmluvy mu mali byť dodané odborné služby v oblasti poľnohospodárstva, ktoré následne použil na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s dcérskymi spoločnosťami. Žalobca na preukázanie dodania služieb predložil faktúru so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva, že by mal dodávateľ žalobcovi poskytnúť výlučne odborné služby v oblasti poľnohospodárstva, keďže v predmete tejto zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti energetiky. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom, že ako objednávateľ si u poskytovateľa objednal konkrétne špecifikované služby, ani žiadne dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné plnenia (služby v oblasti poľnohospodárstva) od deklarovaného dodávateľa DOUVE- AGRO tak, ako to vyplýva z jednotlivých, vyššie uvedených článkov zmluvy. Zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou DOUVE-AGRO tiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať pre/ v prospech dcérskych spoločností žalobcu. Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúra i zmluva majú len všeobecne vymedzené plnenie a za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o špecifikácii dodania služieb, ani o ich rozsahu, ani o reálnom dodaní predmetných služieb, (napr. výkazy o skutočnom rozsahu dodaných služieb v zmysle zmluvy), aj na základe týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania relevantne spochybnil realitu plnenia, takéto závery vyplývajú z vykonaných dôkazov a odôvodňujú záver správcu dane i žalovaného o nezvládnutí dôkazného bremena žalobcom, a to aj s prihliadnutím na (nepreukázané) tvrdenie samotného žalobcu, že dodávateľ DOUVE-AGRO mu poskytoval výlučne služby týkajúce sa poľnohospodárstva, hoci zmluva v rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby v oblasti energetiky. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom svojmu deklarovanému dodávateľovi konkretizoval svoje požiadavky, na základe, ktorých by tento vedel, pre ktorú konkrétnu dcérsku agro spoločnosť, kde , aké služby a v akom rozsahu má realizovať.

80. Rovnako tomu bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro spoločnosti, v prípade ktorých tiež nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach je uvedený len text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Z jednotlivých Zmlúv o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami vyplýva, že predmetom dodania malo byť realizovanie služieb spočívajúcich v poskytovaní poradenských služieb v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej - ktorej dcérskej agro spoločnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa, nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, obeh interných dokumentov, finančné plánovanie objednávateľa, právna podpora a pod. V predmete zmluvy uzatvorenej medzi deklarovaným dodávateľom žalobcu DOUVE-AGRO a žalobcom boli pritom dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky

a poľnohospodárstva), než boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a jeho dcérskymi agro spoločnosťami. Žalobca nepredložil ani žiadne súpisy dodaných služieb alebo iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO žalobcovi, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym agro spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe.

81. Žalobca v správnej žalobe akcentoval, že rozhoduje materiálna (ekonomická) stránka daňovej transakcie a dôkazy ním predložené jednoznačne preukazujú skutočné dodanie služieb dcérskym spoločnostiam, ako aj priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plneniami na vstupe a na na výstupe. Je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že rozhoduje materiálna stránka daňovej transakcie. Vznik práva na odpočítanie dane je viazaný na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Nepostačuje však len uvedenie dane na faktúre, ale podstatné je, aby došlo ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo poskytnutia služby. Uvedená podmienka vyplýva aj z § 49 ods. 1 Zákona o D PH, ktoré priamo viaže vznik práva na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti pri dodanom tovare alebo poskytnutej službe. Pri preverovaní nároku na odpočet DPH musí byť preukázaná aj reálna existencia plnenia (dodanie tovaru alebo služby). Samotné predloženie faktúry alebo zúčtovanie dokladov v súlade so zákonom o účtovníctve samé o sebe ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH, po splnení ktorých vzniká právo na odpočítanie dane, však nestačí formálne deklarovať predložením dokladov s predpísaným obsahom (v tomto prípade navyše podľa konštatovania daňových orgánov i podľa názoru správneho súdu faktúry neobsahujú konkrétne vymedzený predmet plnenia), ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať realizáciu dodania tovaru alebo služby. V preskúmavanej veci žalobca predložil faktúry, zmluvy o poskytovaní služieb, zápisy z koordinačných porád a listinné dôkazy pozostávajúce najmä z e-mailovej komunikácie, potvrdení, hlásení a ďalších listín. Správca dane preveroval, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane, pričom spochybnil realitu plnenia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že deklarované služby skutočne prijal od dodávateľa ASTOM-4PS (resp. DOUVE-AGRO) a použili ich ďalej na účely realizácie vlastnej ekonomickej činnosti, a to na realizáciu plnení (dodanie služieb) voči svojim dcérskym spoločnostiam. Podľa názoru správneho súdu správca dane i žalovaný vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom i zadovážené správcom dane jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tieto vyhodnotili v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania a závery, ku ktorým dospeli, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny súd zdôrazňuje, že nebolo úlohou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa nepreukážu tvrdenia žalobcu.

82. K námietke žalobcu, že skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizuje, v čom sú závery správcu dane i žalovaného v rozpore so zákonom, s obsahom ktorých vykonaných dôkazov alebo so zásadami logického uvažovania. Správny súd má za to, že skutkový stav bol orgánmi verejnej správy zistený v súlade s listinami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, pričom uvedenú námietku posúdil ako všeobecnú a nekonkrétnu, a teda neumožňujúcu vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správca dane i žalovaný podľa názoru správneho súdu vyhodnotili všetky dôkazy v súlade s ich obsahom a zistený skutkový stav vychádza zo zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Obdobne k všeobecnej a nekonkrétnej námietke žalobcu, že správca dane i žalovaný svojvoľne a účelovo hodnotili dôkazy správny súd uvádza, že takto uplatnená žalobná námietka neumožňuje vykonať súdny prieskum rozhodnutia bez toho, aby žalobca konkretizoval ktoré konkrétne dôkazy, z akého dôvodu, resp. v čom boli správcom dane účelovo vyhodnotené, resp. či boli vyhodnotené v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazoval na judikatúru bez toho, aby ozrejmil, že v preskúmavanej veci je skutkový alebo právny stav obdobný alebo rovnaký, správny súd k takémuto odkazu nemôže prihliadnuť Rovnako ako všeobecné správny súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že dokazovanie bolo neobjektívne, že nebol zohľadnený účel inštitútu DPH, judikatúry Súdneho dvora EÚ a NS SR.

83. K tvrdeniu žalobcu, že bolo preukázané skutočné dodanie služieb a súvislosť medzi službami na vstupe a na výstupe správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe poukázal len na časť dôvodov, na ktorých boli rozhodnutie správcu dane i žalovaného o nepriznaní odpočtu DPH založené. Žalobca v tejto časti správnej žaloby uvádza len svoje tvrdenia a polemizuje so závermi správcu dane i žalovaného, všeobecne odkazujúc na judikatúru SD EÚ. Správny súd považuje zároveň za potrebné poukázať na to,

že v prípade, ak nebolo zo strany žalobcu preukázané dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi t. j. vznik daňovej povinnosti, je bez ďalšieho významu skúmať a poukazovať na to, že deklarované plnenie bolo použité na podnikateľskú činnosť žalobcu (na dodanie týchto služieb jeho dcérskym spoločnostiam, resp. v ich prospech). Žalobca v daňovom konaní nepreukázal a ani z dokladov predložených žalobcom nevyplývalo, aké služby a v akom rozsahu mali žalobcovi dodať deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, ani to, že sporné služby následne dodal dcérskym spoločnostiam, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, preto správca dane správne vyhodnotil predložené dôkazy so záverom o nesplnení podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca má povinnosť preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH počas daňovej kontroly a v daňovom konaní, nepostačuje, ak preukazuje alebo vysvetľuje relevantné skutočnosti až v správnych žalobách. Žalobca v správnej žalobe polemizuje so záverom správcu dane (i žalovaného), že formulácia predmetu fakturácie na faktúrach bola všeobecná, že neboli predložené písomné požiadavky dcérskych spoločností, ani súpis dodaných služieb, avšak na základe takejto polemiky bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnej žalobe uviedol dôkazné prostriedky, ktorými podľa neho preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, uviedol jednotlivé služby, ktoré mali byť predmetom dodania od deklarovaných dodávateľov, pričom ku každej z činnosti uviedol dôkazy, ktorými bolo podľa jeho vlastného hodnotenia preukázané realizovanie týchto činností, ktoré mali tvoriť predmet zmlúv uzavretých s deklarovanými dodávateľmi, a teda aj predmet fakturácie. Pri každej z týchto činností žalobca označil dôkazy, ktorými bolo podľa neho preukázané realizovanie tej- ktorej činnosti deklarovanými dodávateľmi pre dcérske spoločnosti realizujúce podnikateľskú činnosť v oblasti energetiky, resp. poľnohospodárstva. Žalobca tvrdil, že nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil dodanie deklarovaných služieb. Zároveň uviedol, pod ktorú z činností v rámci vymedzeného predmetu Zmlúv o poskytnutí služieb spadá tá - ktorá konkrétna činnosť s tým, že zároveň nespadá pod predmet Servisných zmlúv. K takto formulovaným žalobným bodom správny súd uvádza, že tieto predstavujú len vlastné hodnotenie dôkazov samotným žalobcom, čo samé o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd poukazuje na to, že daňové orgány vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov následne správne právne posúdili, čoho výsledkom sú závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Obdobne pokiaľ žalobca v správnej žalobe prezentuje svoje vlastné hodnotenie obsahu výpovede svedkov, čím vyjadruje nesúhlas s hodnotením týchto výpovedí vykonaným správcom dane (i žalovaným), vyjadrenie nesúhlasu samé o sebe nemá za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí bez konkretizácie, v čom sa správca dane (i žalovaný) mýlia, resp. prečo boli predmetné výpovede vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Napokon, ak by aj vypočutí svedkovia ústne potvrdili pravdivosť tvrdení žalobcu (k čomu v preskúmanom prípade nedošlo), v prípade absencie ďalších dôkazov, ktorými by bolo možné objektívne verifikovať tieto výpovede, samotné výpovede by nepostačovali na vyvrátenie pochybností správcu dane o nesplnení podmienok pre odpočet DPH.

84. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný riadne vyhodnotili všetky skutočnosti, ktoré vyšli v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní najavo, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospeli k riadne odôvodnenému záveru o nepreukázaní splnenia podmienok pre odpočet DPH, konkrétne o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi dodali deklarované služby, ktoré boli vyfakturované kontrolovanými faktúrami v preverovanom zdaňovacom období október 2018 a zároveň žalobca nepreukázal, že dodal uvedené služby svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca v správnej žalobe prezentoval len vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov a mal za to, že nimi preukázal sporné skutočnosti. Žalobca však nerozporuje závery vykonané správcom dane i žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach, nenapáda ani to, akým spôsobom boli uvedené dôkazy vyhodnotené v administratívnom konaní jednotlivo i v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalovaný vyhodnotil, že predmet zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené so svojimi dcérskymi spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE- AGRO, keďže z textu zmlúv nevyplýva prekrývanie poskytnutých služieb, teda zo samotných zmlúv nie je totožnosť týchto služieb zrejmá. Aj v prípade vyhodnotenia zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami tak, ako to tvrdí žalobca, že ich predmetom bolo poskytovanie služieb v oblasti

energetiky (pre dcérske energo spoločnosti), resp. poskytovanie služieb v oblasti poľnohospodárstva (pre dcérske agro spoločnosti), samotná táto skutočnosť nepreukazuje poskytnutie služieb žalobcom a jeho dcérskym spoločnostiam, osvedčuje len existencia zmluvného záväzku na ich poskytnutie.

85. Žalovaný tiež vyhodnotil v súlade s ich obsahom Zápisnice z koordinačných porád, ktoré nepreukazujú následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam, (keďže tieto porady prebiehali medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom a za dcérske spoločnosti pri nich nebol nikto prítomný), ktoré závery platia rovnako aj o predloženej e-mailovej komunikácii, ktorá mala prebiehať medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi. Je potrebné zdôrazniť, že ustálený skutkový stav nie je možné zvrátiť v administratívnom konaní len vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, ale dôležité je aj ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný i správca dane spochybnili tak samotné dodanie deklarovaných služieb na základe Zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených medzi deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a žalobcom, ako aj o dodaní sporných služieb zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam (podnikajúcim v agro sektore, resp. energo sektore). Podstatný pre záver žalovaného i správcu dane, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH je záver, že žalobca nepredložil dôkazy o dodaní deklarovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, ani že sporné služby v oblasti energetiky boli dodané žalobcovi od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. sporné služby z oblasti poľnohospodárstva boli dodané žalobcovi od dodávateľa DOUVE-AGRO a že tieto služby boli následne poskytnuté žalobcom jeho dcérskym spoločnostiam. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe konštatoval, že služby neposkytoval svojim dcérskym spoločnostiam priamo, ale subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a to konaním v mene dcérskych spoločností, u dcérskych spoločností alebo v ich prospech a tvrdil, že faktický stav si nevyžadoval na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiaden ďalší osobitný úkon v podobe odovzdania, resp. prevzatia služby, pričom argumentoval, že z hľadiska materiálnej stránky posudzovaných transakcií je právne bezvýznamné, či predložil formálny úkon „odovzdania a prevzatia služieb“ od neho dcérskym spoločnostiam, či sa predmety zmlúv doslovne zhodujú alebo nie, či dokumenty predložené žalobcom majú alebo nemajú formálne nedostatky, alebo či predložil akýkoľvek ďalší formálny úkon, správny súd opakovane uvádza, že jednou z hmotnoprávnych podmienok, na ktoré je viazaný vznik práva na odpočet DPH, je aj preukázanie reality plnenia, ku ktorému sa viaže vznik práva na odpočet dane, t. j. preukázanie reálnosti dodania tovaru alebo poskytnutia služby. V Zákone o DPH ani v inom právnom predpise nie je presne vymedzené, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť na to, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal realitu plnenia (aj po prípadnom spochybnení správcom dane). Rozsah a druh dôkazov je závislý od konkrétnej obchodnej transakcie a je na daňovom subjekte, akým spôsobom a ktoré dôkazy si zabezpečí za tým účelom, aby po zrealizovaní obchodných transakcií vedel preukázať, že k nim skutočne došlo. Nie je vylúčené, že daňovým subjektom zadovážené dôkazy budú správcom dane spochybnené a budú vyhodnotené ako nepostačujúce na preukázanie reality deklarovaného plnenia. Z uvedeného dôvodu záver o tom, preukázanie akých skutočností má alebo nemá význam pre preukázanie reálnosti deklarovaného plnenia, závisí od konkrétnych okolností prejednávanej veci, ako aj od výsledku hodnotenia dôkazov. Závery, ku ktorým daňové orgány v preskúmavanej veci dospeli a ktoré sú výsledkom hodnotenia dôkazov, sú podľa správneho súdu preskúmateľné a zodpovedajú zásadám logického uvažovania. Vzhľadom na všeobecne formulovaný predmet fakturácie, všeobecnú formuláciu predmetu zmlúv, resp. v nich obsiahnutú všeobecnú formuláciu činností, ktoré mali byť predmetom dodania, bol odôvodnený postup daňových orgánov, ak vyžadovali od žalobcu predloženie ďalších dôkazov na vyvrátenie správcom dane sformulovaných pochybností o realite dodania deklarovaných služieb žalobcovi deklarovanými dodávateľmi. Nepredloženie dôkazov žalobcom bez adekvátneho akceptovateľného vysvetlenia absencie dôkazov, ktorými mal a mohol žalobca disponovať aj vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z predmetnej zmluvy (služby mali byť dodané v čase termíne a mieste podľa pokynov žalobcu ako objednávateľa), preto odôvodňuje, resp. zakladá dôvodnú pochybnosť o tom, že deklarované služby boli žalobcovi deklarovanými dodávateľmi reálne poskytnuté. Žalobca napokon nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce priame poskytnutie služieb zo strany deklarovaných dodávateľov dcérskym spoločnostiam žalobcu, ani dôkazy o tom, že tieto služby poskytol dcérskym spoločnostiam žalobca. Nepredložil najmä písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), a to aj napriek tomu, že v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby zo strany žalobcu dcérskym spoločnostiam poskytnuté na základe ich ústnych alebo písomných požiadaviek. Nebola predložená ani jedna písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskej spoločnosti). V predložených zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných služieb vo forme akceptovanej objednávateľom, napriek tomuto záväzku

však žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb, ani iné listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS, nepreukázal ani, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom boli dodané dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv a nepreukázal teda bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Obdobne žalobca nepredložil žiadne súpisy dodaných služieb, ani listinné dôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO, nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym spoločnostiam na základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe.

86. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že pre vznik práva na odpočet DPH nemusí preukázať priamu súvislosť medzi plnením na vstupe a výstupe, ale postačí, ak výdavky vynaložené na nadobudnutie tovaru alebo služby patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení a toto podľa tvrdenia žalobcu bolo splnené, správny súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že práve služby poskytnuté na vstupe od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO, (pričom dodanie, resp. poskytnutie týchto služieb deklarovanými dodávateľmi žalobcovi bolo spochybnené), následne dodal svojim dcérskym spoločnostiam, a teda ani to, že výdavky vynaložené na nadobudnutie služby od dodávateľa ASTOM-4PS, resp. DOUVE-AGRO patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení poskytnutých dcérskym spoločnostiam žalobcu. Pokiaľ žalobca rozporuje vyhodnotenie skutočností ohľadom klasifikácie kódu SK NACE správcom dane i žalovaným, správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že tieto námietky, (ktoré uplatnil žalobca aj v odvolacom konaní) sú nedôvodné, keďže skutočnosť vyhodnotenia klasifikácie žalobcu podľa kódu SK NACE nebola dôvodom nepriznania odpočtu DPH. Uvedený záver korešponduje s dôvodmi, na ktorých žalovaný založil napadnuté rozhodnutie, a preto argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je právne irelevantná. Obdobne pokiaľ žalobca rozporuje záver správcu dane ohľadom spôsobu účtovania služieb z faktúr vystavených žalobcom pre jeho dcérske spoločnosti, správny súd uvádza, že ani táto skutočnosť, resp. okolnosť nebola podstatná pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko na nej nebol založený záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH, ani o nepreukázaní dodania služieb zo strany deklarovaných dodávateľ žalobcovi a následne zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam. Správny súd poukazuje na to, že orgány verejnej správy nie sú povinné vysporiadať sa vo svojich rozhodnutiach so všetkými námietkami účastníka konania, ale len s podstatnými námietkami, t. j. takými, ktorých vyhodnotenie by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Otázka účtovania prijatých služieb nie je podľa názoru správneho súdu podstatnou otázkou, na ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného založené, a preto ani prípadný čiastkový nedostatok v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spočívajúci v tom, že žalovaný sa touto otázkou nezaoberal, (hoci ju žalobca namietal v odvolaní), nemá za následok nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

87. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že toto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ...Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Preskúmavané rozhodnutia takýmito vadami netrpia. Rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané

dôkazy vyhodnotil a na základe, ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH. Preskúmavané rozhodnutia tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé súdne konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok nim vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Žalobca v správnej žalobe v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov, čo, ako už správny súd konštatoval aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, samé o sebe nepostačuje pre prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. Rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

88. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval podľa ustanovení Daňového poriadku (s poukazom na § 3 ods. 1, 2 a 6 a § 24 Daňového poriadku) a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom správny súd uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že správca dane informoval žalobcu o všetkých úkonoch vykonaných počas daňovej kontroly i v daňovom konaní a opakovane ho vyzýval na predloženie dokladov, ktorými by žalobca osvedčil svoje tvrdenia. Vo výzvach zrozumiteľne pomenoval pochybnosti, ktoré mal vo vzťahu k reálnemu dodaniu služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu, ako aj k následnému dodaniu deklarovaných služieb pre dcérske spoločnosti, konkretizoval a špecifikoval, v čom vidí neúplnosť predložených dôkazov, prípadne nejasnosti. Žalovaný dôvodne konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a dôkazy, ktoré boli predložené, nie sú dostatočnými pre preukázanie reálneho dodania sporných plnení (dodanie služieb) žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov, prípadne následného dodania sporných plnení pre odberateľov žalobcu (dcérske spoločnosti).

89. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktoré by preukazovali, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným (ako aj správcom dane) bolo vykonané v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Nemožno teda z dôvodov uvedených v správnej žalobe konštatovať, že žalovaný, resp. správca dane dospel k nesprávnym skutkovým a následne k nesprávnym právnym záverom. Na základe skutkových zistení, (ktoré neboli žalobcom vyvrátené), bol dôvodný záver o nepreukázaní reálnej existencie fakturovaných plnení (dodaní deklarovaných služieb žalobcovi v zmysle faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO) a následne ani o reálnom použití dodaných služieb na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu ako platiteľa dane, a preto daňové orgány postupovali správne, ak neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.

90. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane v časti týkajúcej sa vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2018 z dôvodu neuznania opravy základu dane a dane na základe opravnej faktúry č. 401180011 (dobropis) k dokladu č. 405180765 v zmysle Dodatku č.1 z 31.10.2018 ku Kúpnej zmluve č. 1810034 z 24.10.2018, sú nezákonné, pretože podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (a správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia), nemá oporu v obsahu administratívneho spisu a je s ním v rozpore a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v rámci svojej argumentácie tvrdil, že správca dane i žalovaný aplikovali výnimku z ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o DPH (upravujúceho základ dane pri dodaní tovaru alebo

služby), ktorú ustanovuje Zákona o DPH, poukázal na pojmové znaky trhovej hodnoty RD Jelšové tvrdiac, že všeobecná hodnota RD Jelšové stanovená č. 17/2018 nespĺňa pojmové znaky jeho trhovej hodnoty na voľnom trhu podľa Zákona o DPH, tento nebol vypracovaný na účel stanovenia trhovej hodnoty domu, že správca dane mal postupovať podľa Daňového poriadku, ak chcel založiť svoje rozhodnutie na znaleckom posudku a že závery správcu dane sú v rozpore s obsahom iných dôkazov (vyjadrenie realitnej kancelárie a predajná cena domu Jelšové v roku 2020). Podľa žalobcu sporné v daňovom konaní bolo predovšetkým to, či bola naplnená hypotéza právnej normy obsiahnutej v veta prvá Zákona o DPH, t. j. či konečná kúpna cena RD Jelšové (150 000,- eur) ako protihodnota za dodanie tovaru bola alebo nebola nižšia ako jeho trhová hodnota na voľnom trhu. Pre aplikáciu Zákona o DPH bolo preto podľa žalobcu nevyhnutné zistiť, aká je trhová hodnota RD Jelšové na voľnom trhu. Uvedené námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, nekorešpondujúce s dôvodmi, na ktorých bolo rozhodnutie správcu dane i žalovaného založené a nemajúce oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného (v časti neuznania opravy základu dane vo výške 208 333,33 eur a opravy dane vo výške - 41 666,67 eur) boli založené na tom, že žalobca neoprávnene uplatnil, resp. vykonal opravu dane podľa , Zákona o DPH, keď v daňovom priznaní vzhľadom na opravnú faktúru (dobropis) opravil základ dane a následne aj daň z dodávky tovaru (rodinný dom Jelšové s pozemkami) pre kupujúceho A. F. F., t. j. z dodávky nehnuteľností, ktoré predal, resp. ku ktorým previedol vlastnícke právo zo žalobcu na kupujúceho na základe Kúpnej zmluvy z 24.10.2018 (kúpna cena 400 000 eur, základ dane 333 333,33 eur + 20 % DPH 66 666,67 eur) a následne na základe Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve z 31.10.2018 znížil kúpnu cenu na 150 000,- eur (základ dane 125 000,- eur, 20 % DPH 25 000,- eur), t. j. opravil/znížil v opravnej faktúre základ dane na sumu 208 333,33 eur a daň na sumu 41 666,67 eur, s dátumom dodania 31.10.2018. Správca dane a žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neodôvodnil takýto postup, t. j. neuviedol relevantný dôvod zníženia kúpnej ceny a vzhľadom na okolnosti zistené správcom dane: a) predaj nehnuteľností blízkej osobe (A. F. F. bol v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam blízkou osobou platiteľa dane (žalobcu) v zmysle Zákona o DPH, v zmysle ktorého osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi sú fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu), pričom z funkcie člena dozornej rady bol odvolaný ku dňu 14. mája 2019; b) kupujúci A. F. F. zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 400 000,- eur, z toho DPH 66 666,67 eur, pričom dohodnutá kúpna cena korešponduje aj so Znaleckým posudkom č. 17/2018 vypracovaným znalcom Ing. Breznianskym dňa 12.02.2018, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu vrátane prislúchajúcich pozemkov v sume 395 000,- eur, tento znalecký posudok bol podkladom k poskytnutiu hypotekárneho úveru pre A. F. F. zo strany VÚB a.s. čerpaného pre účely financovania kúpy predmetných nehnuteľností, pričom poskytnutie hypotekárneho úveru v sume 316 000,- eur bolo účelovo viazané na zaplatenie ceny predmetných nehnuteľností a peňažné prostriedky v uvedenej výške boli pripísané na účet žalobcu dňa 29.10.2018. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 84 000,- eur uhradil priamo A. F. F. a na účet žalobcu boli tieto finančné prostriedky pripísané dňa 26.10.2018; c) v rozpätí dvoch dní od pripísania finančných prostriedkov v dohodnutej sume 400 000,- eur na účet žalobcu a v rozpätí štyroch dní od uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1810033, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na výške kúpnej ceny 400 000,- eur za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a na vystavení faktúry č. 405180765 zo dňa 24.10.2018 na sumu 400 000,- eur, vrátane DPH, bol spísaný Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve č. 1810034, ktorým došlo k neodôvodnenému zníženiu ceny nehnuteľností na sumu 150 000,- eur, t. j. k zníženiu kúpnej ceny o sumu 250 000 ,- eur; d) dňa 31.10.2018 došlo k prevodu finančných prostriedkov v sume 250 000,- eur (titulom vrátenia časti kúpnej ceny) na účet A. F. F. (osoby s osobitným postavením voči platiteľovi - žalobcovi) a zároveň k opätovnému pripísaniu finančných prostriedkov v sume 250 000,- eur na účet žalobcu z účtu spoločnosti FBS group s.r.o. za prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. 401 (v daňovom režime prenesenie daňovej povinnosti), pričom v danom čase bol konateľom tejto spoločnosti otec A. F. F. F. F., Tieto skutočnosti správca dane posúdil v zmysle Daňového poriadku ako okolnosti, ktoré smerujú k získaniu daňovej výhody žalobcu a ktoré nemôžu požívať ochranu, nakoľko sú v konečnom dôsledku v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v cit. Daňového poriadku. Správca dane Dodatok č.1 ku kúpnej zmluve a opravnú faktúru posúdil (v zmysle cit. Daňového poriadku) ako úkony, ku ktorým neprihliadal, pretože tieto úkony boli vykonané, resp. uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu a ktorých účelom je obchádzanie daňovej povinnosti, resp. získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, a teda ako na úkony, na ktoré sa neprihliada. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane prijal záver, že nebol dôvod na aplikáciu Zákona o DPH, t. j. na opravu základu dane a dane z dôvodu zníženia

kúpnej ceny po vzniku daňovej povinnosti (ktorá povinnosť vzniká pri nehnuteľnostiach v zmysle § 8 ods. 2 Zákona o DPH dňom odovzdania tovaru, pričom v zmysle § 19 ods. 1 veta tretia Zákona DPH dňom dodania tovaru je deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak tento deň predchádza zápisu do katastra nehnuteľností). Správny súd zistil, že A. F. predložil správcovi dane Protokol o odovzdaní a prebratí nehnuteľnosti dňom 24.10.2018, a teda daňová povinnosť vznikla dňa 24.10.2018. Podľa záverov správcu dane nebol žalobca oprávnený opraviť základ dane a daň v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, a preto pri kúpnej cene 400 000,- eur za predávané nehnuteľnosti základ dane predstavoval sumu 333 333,33 eur a daň predstavovala sumu 66 666,67 eur. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom (§ 22 ods. 1 Zákona DPH), ak žalobcovi dovyrubil daň vo výške 41 666,67 eur. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia v časti dorubenia dane vo výške 41 666,67 eur založil na tvrdení, že správca dane (i žalovaný) postupovali nezákonne a nezákonne aplikovali § 22 ods. 8 Zákona o DPH (s argumentáciou uvedenou v bodoch 10.1, 10.2, 10.3 a 10.4 správnej žaloby). Táto argumentácia žalobcu však nesmeruje k dôvodom, na ktorých bolo rozhodnutie správcu dane (i žalovaného) založené. Správca dane ani žalovaný pri vyrubení dane neaplikoval ust. § 22 ods. 8 Zákona o DPH, základ dane a daň bola určená v súlade s § 22 ods. 1 Zákona o DPH, v zmysle ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Keďže v Kúpnej zmluve z 24.10.2018 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena za prevod predmetných nehnuteľností vo výške 400 000,- eur, žalobca bol povinný zaplatiť daň vo výške 66 666,67 eur. Žalobca (po neoprávnenom vykonaní opravy základu dane a dane podľa § 25 ods. 1 Zákona o DPH ) priznal daň vo výške 25 000,- eur, správca dane preto v súlade so zákonom žalobcovi dovyrubil daň vo výške 41 666,67 eur. Zo žalobcom uplatnených dôvodov v správnej žalobe nebolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného, keďže základ dane a následne daň správca dane nestanovil, resp. neurčil podľa § 22 ods. 8 v spojení s § 22 ods. 9 Zákona o DPH, t. j. neurčil základ dane ani daň z trhovej ceny nehnuteľnosti na voľnom trhu. V preskúmanom prípade správca dane (i žalovaný) vychádzali zo všetkých zistených skutočností, ako aj z dokladov predložených žalobcom a prijali záver, že žalobca nepreukázal dôvodnosť aplikácie § 25 ods. 1 až 3 Zákona o DPH. Nezodpovedá odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí tvrdenie žalobcu, že správca dane i žalovaný arbitrárne stanovili cenu nehnuteľností, ani jeho tvrdenie o prijatí záveru, že žalobca v prípade vykonanej opravy základu dane a dane postupoval v rozpore s § 22 ods. 8 a 9 Zákona o DPH. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány posudzovali, či transakcie a konanie žalobcu, ktorý sa v Kúpnej zmluve č. 1810033 dohodol s kupujúcim A. F. na kúpnej cene za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výške 400 000,- eur a následne v priebehu štyroch dní od uzavretia kúpnej zmluvy neodôvodnene znížil cenu prevádzaných nehnuteľností na sumu 150 000,- eur, čím došlo k zníženiu kúpnej ceny o sumu 250 000,- eur, nie sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania, ako aj základnými zásadami podnikania. Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že k prijatým záverom správcu dane i žalovaného o konaní žalobcu v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku žalobca v podanej správnej žalobe neuplatnil žiadne relevantné žalobné námietky. Správca dane i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádzali argumentáciu týkajúcu sa určenia všeobecnej hodnoty a trhovej hodnoty prevádzaných nehnuteľností, ako aj vyhodnotenie obchodných transakcií žalobcu ako reakciu na vyjadrenia, resp. námietky žalobcu za účelom objasnenia a posúdenia všetkých skutočností a okolností predaja nehnuteľností vo vzťahu k uzavretiu Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 31.10.2018, na základe ktorého došlo k zníženiu kúpnej ceny o 250 000,- eur a následného vystavenia dobropisu (čím si žalobca znížil daňovú povinnosť o sumu DPH vo výške 41 666,67 eur) a práve tieto úkony správca dane vyhodnotil ako účelové a teda také, na ktoré v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliadal, v dôsledku čoho nebol daný dôvod na opravu základu dane a dane v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH. Takýto postup bol súladný aj s pokynmi žalovaného uvedenými v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 31.01.2022, v zmysle ktorých bola správcovi dane uložená povinnosť zaoberať sa s námietkami žalobcu uplatnenými v daňovom konaní a komplexne vyhodnotiť preverované obchodné transakcie vo väzbe na § 3 ods. 6 Daňového poriadku.

91. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane tvrdiac, že „správca dane nevysvetlil, prečo pri vyrubení rozdielu dane vychádzal zo základu dane vo výške 400 000,- eur, a nie zo základu dane vo výške 395 000,- eur (ako všeobecnej hodnoty RD Jelšové stanovenej č. 17/2018, ktorú správca dane považoval za rovnajúcu sa jeho trhovej hodnote)“, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s niektorými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní (prečo pri výpočte rozdielu dane správca dane nepoužil ako základ dane hodnotu RD Jelšové uvedenú v č. 17/2018 a s námietkou, že účelom predmetného

znaleckého posudku bolo uzatvorenie záložnej zmluvy a zriadenie záložného práva, nie určenie trhovej hodnoty RD Jelšové na voľnom trhu podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH). Správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí ako nedôvodnú. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia predmetných rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V súvislosti s požiadavkou na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 87 tohto rozsudku a na ustálenú judikatúru (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Rozhodnutia správcu dane i žalovaného v časti týkajúcej sa odôvodnenia neuznania opravy základu dane a dane obsahujú podstatné námietky žalobcu, ako aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a daňové orgány v nich dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre opravu základu dane a dane podľa § 25 ods. 1, 3 Zákona o DPH v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré vychádzal pri určení dane z kúpnej ceny 400 000,- eur, t. j. základ dane predstavoval sumu 333 333,33 eur a daň predstavovala sumu 66 666,67 eur, žalobcom namietaná absencia vysvetlenia „rozporu“, resp. „dôvodu, prečo nevychádzal pri vyrubení rozdielu dane zo základu dane vo výške trhovej hodnoty, t. j. zo základu dane vo výške 395 000,- eur“, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. Obdobne skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s niektorými odvolacími námietkami žalobcu (týkajúcimi sa dôvodov neurčenia základu dane z hodnoty RD Jelšové uvedenej v č. 17/2018 a účelu vypracovania predmetného znaleckého posudku), nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, najmä za situácie, ak správca dane ani žalovaný neaplikovali ustanovenie Zákona o DPH pri určení základu dane a dane. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia by nespôsobili nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preskúmavané rozhodnutia tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé súdne konanie, poskytujúcej dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Tak, ako už bolo uvedené v bode 87 tohto rozsudku a s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.07.2022, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníkov konania, ale len na námietky podstatné.

92. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane mal „opätovne žalobcu vyzvať na lepšie preukázanie sporných skutočností potom, ako správca dane ani po výzve nemal žalobcom za dostatočne preukázané sporné skutočnosti“ (podľa žalobcu spočívajúce v otázke určenia trhovej hodnoty RD Jelšové), správny súd uvádza, že z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane žalobcu (kontrolovaný daňový subjekt) opakovane vyzývať na preukazovanie ním tvrdených skutočností. Podľa obsahu administratívneho spisu správca dane informoval žalobcu o všetkých úkonoch v daňovom konaní a vyzval ho na predloženie dokladov, ktorými by daňový subjekt osvedčil svoje tvrdenia. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní, resp. v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že z rozhodnutia správcu dane i z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že základ dane v preskúmavanom prípade nebol stanovený podľa § 22 ods. 8 Zákona o DPH a správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav na prijatie záveru, že žalobca neoprávnene, t. j. v rozpore s § 25 ods. 1, 3 Zákona o DPH vykonal opravu základu dane a dane pri dodaní tovaru (RD Jelšové) a konal v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca namietal, že závery správcu dane sú v rozpore s obsahom iných dôkazov, správny súd konštatuje, že správca dane vyhodnotil žalobcom označené, resp. predložené dôkazy v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania. Vyjadrenie k trhovej cene RD Jelšové vypracované spoločnosťou Invest - consult s.r.o. - REAL 21, Považská Bystrica predložené žalobcom, v ktorom konateľ tejto spoločnosti uviedol, že v roku 2017 až 2018 predával predmetnú nehnuteľnosť mimo verejnej ponuky, t. j. predaj rodinného domu nebol zverejnený na jeho realitných portáloch a ponúkal ho za kúpnu cenu vo výške cca 270 000,- až 280 000,- euro, správca dane v súlade s jeho obsahom vyhodnotil ako subjektívne vyjadrenie, ktoré nie je možné považovať za dôkaz o tom, že trhová hodnota nehnuteľností (RD Jelšové s pozemkom) bola v roku 2018 vo výške 280 000,- eur, keďže nie je

podložené žiadnymi dôkazmi. S takýmto hodnotením je možné sa stotožniť, pričom správny súd dáva do pozornosti, že správca dane neodmietol uvedené vyjadrenie ako dôkaz, ale vyjadrenie nepovažoval za dôkaz osvedčujúci trhovú hodnotu RD Jelšové v roku - 2018, keďže výška uvedenej ceny (a ani samotná skutočnosť, že uvedený rodinný dom predmetná realitná kancelária ponúkala na predaj), nebola podložená žiadnymi objektívnymi dôkazmi, t. j. nebola verifikovateľná. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že znalecký posudok umožňuje objektívnejšie zistiť, a aj verifikovať, spôsob určenia ceny nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že A. F. F. v roku 2020 predal RD Jelšové tretej osobe za sumu 350 000,- eur, uvedené tvrdenie smeruje len k spochybneniu trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, avšak neosvedčuje, že predmetná nehnuteľnosť mala v roku 2018 hodnotu 150 000,- eur (konečná kúpna cena po znížení pôvodne dohodnutej kúpnej ceny). Nesúhlas žalobcu s hodnotením dôkazov správcom dane sám osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, keď navyše žalobcovi bola určená daň vo výške 41 666,67 eur z dôvodu neuznania opravy základu dane a dane podľa § 25 ods. 1- 3 Zákona o DPH z opravnej faktúry č. 401180011, predmetom ktorej bola oprava základu dane (dobropis) k faktúre č. 405180765 v zmysle Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve z 24.10.2018 za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom (dohodnutá) kúpna cena predstavovala sumu 400 000,- eur, t. j. základ dane predstavoval sumu 333 333,33 eur a 20 % DPH sumu 66 666,67 eur, a teda základ dane nebol určený zo sumy predstavujúcej trhovú hodnotu predávanej nehnuteľnosti. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia o existencii dohody o finančnej výpomoci zo strany A. F. F. pre žalobcu, ani existenciu dohody o zriadení práva spätnej kúpy nehnuteľnosti v prospech predávajúceho (žalobcu). Námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

93. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

94. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle a žalovaný si právo na náhradu trov konania ani neuplatnil.

95. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.